Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Csp-15-2020.pdf
PDF · 86.67 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/15/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci žalobkyne G. R., nar. XX. XX. XXXX, s hláseným pobytom v meste M. G., v konaní zastúpenej JUDr. Alenou Zadákovou, advokátkou so sídlom Kováčska 32, Košice, proti žalovanej Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomáškova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpenej Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s. r. o., so sídlom Bočná 10, Košice, IČO: 36 863 017, v konaní o určenie, že úvery zo zmlúv sú bezúročné a bez poplatkov, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanej súd p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, uznesenie, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu 24. 04. 2020 sa žalobkyňa domáhala určenia, že spotrebiteľské úvery, ktoré uzatvorila so žalovanou, sú bezúročné a bez poplatkov. Medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 15. 10. 2018, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebného úveru na čokoľvek vo výške 5 000,- eur s dobou splácania 96 mesiacov a s dohodnutou výškou splátky 78,21 eura. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 09. 01. 2018 bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 6 000,- eur s dobou splácania 96 mesiacov a výškou splátky 116,09 eura. Úvery z predmetných zmlúv považuje za bezúročné a bez poplatkov nakoľko žalovaná si nesplnila povinnosť posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať úver a v zmluvách absentovali podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovanej na posúdenie bonity žalobkyne postačoval výmer dôchodku. Bez toho, aby žalovaná skúmala aj iné aspekty, napríklad zadlženosť, úspory, počet vyživovacích povinností, mesačné výdavky spotrebiteľa a podobne, nemohla si utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalobkyne potrebnej na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať úvery. Žalovaná si tak nesplnila povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a nakoľko nekonala s odbornou starostlivosťou, nie je oprávnená vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a úver sa zároveň považuje za bezúročný a bez poplatkov. V predmetných zmluvách o spotrebiteľskom úvere zároveň absentuje údaj o dobe trvania zmluvy. V zmluve zo dňa 23. 04. 2018 je nesprávne uvedený údaj o RPMN a o priemernej RPMN, keď namiesto uvedenej RPMN 18,53 % má byť správne uvedené 22,53 %. V zmluve zo dňa 15. 10. 2018 je namiesto správnej RPMN 14,66 % % uvedená nesprávny RPMN 11,33 %.
2. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť. Žalobkyňa nesplnila povinnosť tvrdenia a dôkazu ku skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodňovať aplikáciu požadovanej sankcie bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Netvrdila, nepreukázala ani neoznačila žiadny dôkaz, z ktorého by vyplývalo, akým konkrétnym konaním či nekonaním žalovanej malo dôjsť k porušeniu právnej skutočnosti ani to, v čom
mala byť splnená zákonná požiadavka kvalifikovaného porušenia hrubým spôsobom. Pokiaľ ide o dobu trvania zmlúv, tento údaj je premietnutý do informácie o konečnej splatnosti úveru ako aj do explicitného ustanovenia článku II bod 17 zmlúv o splátkovom úvere, podľa ktorého sa zmluva uzatvára na dobu určitú, a to až do úplného vysporiadania všetkých vzťahov, ktoré vznikli na základe alebo v súvislosti s úverom. Žalobkyňa nepredniesla žiadne tvrdenia ani vo vzťahu k argumentu o údajne nesprávnom uvedení hodnoty RPMN. Žalovaná tak poprela všetky skutkové a iné tvrdenia žalobkyne a navrhla žalobu zamietnuť.
3. Žalobkyňa v replike poukázala na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-449/13-CA Consumer Finance SA/Ingrid Bakkaus ako aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 26. 01. 2017, sp. zn. 7Co/126/2016. Tvrdenie žalovanej o dobe trvania zmluvy neobstojí, nakoľko nie je možné uzatvoriť zmluvu na dobu určitú neurčitého trvania. Ak žalovaná tvrdí, že doba trvania zmluvy je vymedzená spôsobom „a to až do úplného vysporiadania všetkých vzťahov, ktoré vznikli na základe alebo v súvislosti s úverom“, nie je ničím iným len zánikom záväzku jeho splnením s odkazom na ustanovenie § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
4. Žalovaná v duplike poukázala na to, že získaniu bankového úveru predchádza predkontraktačná fáza, v ktorej nevyhnutne prebieha interakcia medzi záujemcom o úver a zamestnancami banky. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že táto fáza bola vadná alebo nedostatočná, je jej povinnosťou uviesť skutkové tvrdenia. Zo žaloby pritom nie je možné ani len zistiť, či je žalovanej kladené za vinu nekonanie, alebo nedostatočné konanie a v akom rozsahu. A už vôbec žalobkyňa nevysvetľuje, v čom postup žalovanej vnímala ako dosahujúci znaky hrubého, kvalifikovaného pochybenia. Žalovaná uviedla, že si svoje povinnosti splnila, čo preukazujú aj ňou predložené listinné dôkazy. Dodala, že predmetné úvery slúžili na konsolidáciu dlhovej záťaže žalobkyne a refinancovania jej skorších finančných záväzkov voči žalovanej i iným bankám. Preto vyhlásenie žalobkyne, že žalovaná údajne zvýšila jej zadlženosť, je vrcholne nepoctivé a je zároveň hrubým zavádzaním súdu.
5. V písomnom podaní zo dňa 04. 05. 2021 žalobkyňa uviedla, že listinné dôkazy predložené žalovanou potvrdzujú tvrdenie, že žalovaná náležite neskúmala jej úverovú bonitu, lebo v nich absentuje skúmanie jej bežných mesačných výdavkov. Vzhľadom na predmet sporu sa v zmysle negatívnej dôkaznej teórie presúva dôkazné bremeno na žalovanú ako poskytovateľa úveru, ktorá je povinná preukázať relevantnými dôkazmi, že dôkladne skúmala bonitu žalobkyne predtým, ako jej poskytla úver. Žalobkyňa zároveň poukázala na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove ako aj na to, že v spotrebiteľských zmluvách sú súdu povinné ex offo skúmať existenciu neprijateľných zmluvných podmienok.
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré vykonal aj v neprítomnosti žalobkyne a jej právnej zástupkyne, ktorá sa z neúčasti riadne ospravedlnila.
7. Právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že predmetná žaloba nie je prvou ani poslednou žalobou podanou tou istou právnou zástupkyňou voči žalovanej. Žaloby sú vždy rovnakého druhu, rovnakého znenia a žalovaná na procesnú obranu nikdy nedostane relevantnú odpoveď. Žalovaná súdu predložila listinné dôkazy, z ktorých jasne vyplýva, že banka postupovala v súlade so zákonom a bonitu riadne skúmala. Opätovne poukázala na to, že žalovaná si nesplnila povinnosť tvrdenia ani dôkaznú povinnosť. Úverový dlžník má kedykoľvek počas úverového vzťahu právo ísť do banky a vyžiadať si bezplatne amortizačnú tabuľku, ktorá je elementárnym písomným dôkazom o výške celkových nákladov úveru.
8. Zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 09. 11. 2018 súd zistil, že žalovaná poskytla žalovanej splátkový úver č. 5151546660 vo výške 6 000,- eur. Pri fixnej ročnej úrokovej sadzbe 13,90 %, RPMN 18,53 % a priemernej RPMN 11,71 % sa žalobkyňa zaviazala úver splatiť 96 pravidelnými mesačnými splátkami po 116,09 eura vždy 26. deň v kalendárnom mesiaci so splatnosťou prvej splátky 26. 12. 2018 a konečnou splatnosťou 26. 11. 2026.
9. Zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 15. 10. 2018 bol žalobkyni poskytnutý spotrebný úver na čokoľvek č. 5150593502 vo výške 6 000,- eur. Pri fixnej ročnej úrokovej sadzbe 7,90 %, RPMN 11,33 % a priemernej RPMN 11,71 % sa žalobkyňa zaviazala úver splatiť 96 pravidelnými mesačnými splátkami po 78,21 eura vždy 26. deň v kalendárnom mesiaci so splatnosťou prvej splátky 26. 11. 2018 a konečnou splatnosťou 26. 10. 2026.
10. Z listinných dôkazov predložených žalovanou súd zistil, že žalovaná z úverových návrhocho zisťovala údaje o žiadateľke aj v rozsahu jej rodinného stavu, osobitného vzťahu k banke, politicky exponovanej osoby, príjmu, občianstva, počtu členov domácnosti, počtu vyživovaných osôb, vzdelania, identifikácie občianskym preukazom, zoznamu existujúcich záväzkov žalobkyne, jej celkovej angažovanosti v bankách, kontroly v Sociálnej poisťovni, vlastníctva nehnuteľností prípadne iného zabezpečenia a údajov z úverového registra. Žalovaná zároveň zisťovala aj narastajúce obraty žalobkyne na jej účte SPOROžíro senior č. E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v období od 01. 01. 2018 do 31. 12. 2018. Z výpisu z bankového systému súd zistil, že žalobkyňa mala evidovaných 37 kontaktov, pričom v desiatich finančných inštitúciách mala v rozhodnom období kontrakty a žiadna z týchto inštitúcií nedeklarovala negatívne informácie.
11. Na základe vykonaného dokazovania súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala svoje skutkové tvrdenia ani neoznačila dôkazy, ktoré by mali dokázať to, že žalovaná si pred uzatvorením obidvoch zmlúv o spotrebiteľských úveroch nesplnila svoje povinnosti, v dôsledku ktorých by boli úvery považované za bezúročné a bez poplatkov. Vo vzťahu k tvrdeniu o nesplní povinnosti posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať úver dokonca ani len nesplnila povinnosť tvrdenia. Listinnými dôkazmi predloženými žalovanou bolo preukázané, že žalovaná konala s odbornou starostlivosťou, pred poskytnutím úveru posudzovala v potrebnom rozsahu schopnosť žalobkyne splácať úvery, pričom tvrdenia žalobkyne vo všeobecnom rozmere sa týmito listinnými dôkazmi vyvrátili. Žalobkyňa vo svojich písomných podania naznačila, že bolo povinnosťou žalovanej do detailu skúmať aj bežné výdavky žiadateľa o úver, čo však reálne nie je možné a v prípade takéhoto výkladu ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. by prakticky finančné inštitúcie nemohli poskytovať úvery, lebo detailné zisťovanie a preukazovanie nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa by celý proces neúmerne predĺžil a takéto perfektné šetrenie by tak bolo nepochybne aj v neprospech žiadateľa o úver, lebo cieľom každého žiadateľa je získať úver v primeranej lehote. Účelom právnej úpravy, na ktorú poukázala žalobkyňa, bolo zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Potrebné informácie ohľadne spôsobilosti spotrebiteľa úver splácať si musí dodávateľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver, ktorý jediný vie poskytnúť informáciu o svojich životných nákladoch. Je tak povinný poskytnúť dodávateľovi úplné a pravdivé údaje, aj na základe ktorých tak dodávateľ získa objektívny obraz o finančnej situácii spotrebiteľa. V prejednávanej veci naviac ani nemôže ísť o predlžovanie žalobkyne, ktorá úvery na základe predmetných zmlúv použila práve za účelom vyplatenia iných záväzkov. Žalovaná teda vedela o finančnej situácii žalobkyne, obidvom zmluvným stranám bolo zrejmé na aký účel budú použité finančné prostriedky a nepochybne, bolo v záujme žalobkyne predmetné úvery získať. Žalobkyňa pritom v konaní netvrdila, z akých dôvodov by nebola v čase uzatvárania zmlúv schopná tieto záväzky splácať.
12. Tvrdenie žalobkyne o absencii podstatných náležitostí zmlúv o spotrebiteľských úveroch nevyplýva z predložených zmlúv. Namietané neuvedenie doby trvania zmluvy je nedôvodné, nakoľko z čl. I. zmluvy zo dňa 09. 11. 2018 jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa je povinná úver splatiť 96 mesačnými splátkami splatnými 26. deň v kalendárnom mesiaci, počnúc prvou splátkou splatnou 26. 12. 2018 a konečnou splatnosťou 26. 11. 2026. Takto dojednaný termín splatnosti je určitý, jasný a zrozumiteľný a nie je spôsobilý k rôznym výkladom. Rovnako z čl. I. zmluvy zo dňa 15. 10. 2018 musela žalobkyňa bez akýchkoľvek pochybností vedieť, že získaný úver je povinná splatiť 96 mesačnými splátkami splatnými 26. deň v kalendárnom mesiaci, počnúc prvou splátkou splatnou 26. 11. 2018 a konečnou splatnosťou 26. 10. 2026.
13. Rovnako sa ukázalo ako nedôvodným aj tvrdenie o nesprávne uvedenej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov. Vychádzajúc z dostupným kalkulačiek RPMN na internete ako aj z kalkulačky v súdnom registri, súd konštatuje, že RPMN bola v obidvoch zmluvách uvedená v správne výške, keď pri zadaní výšky úveru 5 000,- eur, dátumu úveru 15. 10. 2018, počtu splátok 96, mesačnej periodicite, 26. dňa splátky a výšky splátky 78,21 eura predstavuje RPMN 11,32 %, čiže zanedbateľný rozdiel v rozsahu 0,01 % a pri zadaní výšky úveru 6 000,- eur, dátumu úveru 09. 11. 2018, počtu splátok 96, mesačnej periodicite, 26. dňa splátky a výšky splátky 116,09 eura predstavuje RPMN 18,53 %
14. Súd na základe vykonaného dokazovania nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by boli úvery na základe predmetných zmlúv o spotrebiteľských úveroch bezúročné a bez poplatkov, preto žalobu ako nedôvodnú v plnom rozsahu zamietol.
15. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by úspešnej strane sporu nepriznal náhradu trov konania. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodne o výške náhrady trov konania súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.