Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-42-2026.pdf
PDF · 97.29 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/42/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členov senátu JUDr. Marty Šašinkovej a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci žalobcu DELTA-TRUCK s. r. o., Klincová 35, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 314 893, práv. zast. LOVÁSZ LEGAL s.r.o., Železničiarska 18, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 54 626 048, proti žalovanému Izsak Trans s. r. o., Pri Zúgove 11169/10, 940 02 Nové Zámky, IČO: 53 071 158, v konaní o zaplatenie 6.927,29EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra, č.k. 58Cb/189/2025-98 zo dňa 27.2.2026 jednohlasne, takto
r o z h o d o l :
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra, č.k. 58Cb/189/2025 - 98 zo dňa 27.2.2026 v napadnutom výroku III. a IV. p o t v r d z u j e . II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom konanie v časti o zaplatenie sumy 2.750,- EUR zastavil, druhým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 12,40 % ročne zo sumy:
- 816,- EUR od 21.11.2024 do 30.7.2025,
- 366,- EUR od 31.7.2025 do 2.9.2025,
- 116,- EUR od 3.9.2025 do 3.9.2025, náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-EUR, tretím výrokom žalobu vo zvyšnej časti zamietol a štvrtým výrokom priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 20%.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o nájme dopravného prostriedku zo dňa 10.04.2024 odovzdal žalovanému do odplatného užívania dopravný prostriedok - náves značky: KÖGEL Cargo, s evidenčným Č. B.-XXX, VIN: Y., rok výroby 2022. Žalovaný bol povinný na základe zmluvy uhradiť žalobcovi nájomné, ktoré bolo v zmluve určené sumou 680,-EUR bez DPH/ mesiac. Žalobca za predmetné využívanie dopravných prostriedkov vystavil žalovanému faktúry: -č. 24NF4580 zo dňa 5.11.2024 na sumu 852,-EUR so splatnosťou 20.11.2024, -č. 24NF4581 zo dňa 5.11.2024 na sumu 816,-EUR so splatnosťou 20.11.2024, -č. 24PI1479 zo dňa 16.12.2024 na sumu 2.720,-EUR so splatnosťou 31.12.2024, -č. 24PI1480 zo dňa 16.12.2024 na sumu 2.840,-EUR so splatnosťou 24.12.2024, -č. 25PI0056 zo dňa 5.12.2024 na sumu 501,29EUR so splatnosťou 14.1.2025. Na základe predžalobnej výzvy žalovaný uhradil faktúry, ktoré nie sú predmetom návrhu a na faktúru č. 24NF4580 bola žalobcovi započítaná kaucia vo výške 802,- EUR, preto dlžná istina predstavuje sumu 6.927,29EUR, ktorá je predmetom konania. Žalobca si uplatňuje úroky z omeškania odo dňa omeškania z jednotlivých faktúr.
3. V odpore žalovaný žiadal o splátkový kalendár, každý mesiac ku dňu 30-teho v danom mesiaci, začnúc od augusta 2025, každý mesiac po 500,-EUR, uvedenú dohodu dodržiaval, napriek tomu podal žalobca návrh na vydanie platobného rozkazu. Namietal, že žalovaná suma nesedí s faktúrami, ktoré má v evidencii. Na faktúru č. 24NF4580 bola 31.7.2025 zaplatená suma 500,-EUR, na faktúru č. 24NF4581 bola dňa 26.11.2024 zaplatená suma 400,-EUR. Ďalej sumy 2.720,-EUR, 2.840,-EUR a 501,29 EUR berie na vedomie, že treba zaplatiť. A sumu 50,-EUR nevie o čo sa jedná, pretože takúto faktúru neeviduje.
4. Dňa 12.2.2026 žalobca doručil súdu čiastočné späťvzatie žaloby. Žalobca uviedol, že od podania návrhu na vydanie PR žalovaný uhradil dňa 31.7.2025 sumu 500,-EUR, dňa 3.9.2025 sumu 250,- EUR, 4.9.2025 sumu 250,-EUR, 6.10.2025 sumu 250,- EUR, 8.10.2025 sumu 1.250,-EUR, 12.11.2025 sumu 250,-EUR, teda celkovo sumu 2.750,-EUR. Zvyšná časť po plnení žalovaného predstavuje sumu 4.177,29EUR. Úhrady žalovaného žalobca započítal tak, že sumu 500,-EUR zo dňa 31.7.2025 započítal na úhradu prvej istiny 50,-EUR a časť druhej (z 816,-EUR ostalo 366,- EUR). Úhradu 250,-EUR z 3.9.2025 z druhej istiny ostalo 116,-EUR. Úhradu 250,- EUR z 4.9.2025 zanikol zvyšok istiny (116,-EUR) a začala sa umorovať tretia najstaršia istina 2.840,-EUR, z ktorej ostalo 2.760,-EUR. Následne úhrady 250,- EUR, 1.250,-EUR, 250,-EUR sa postupne odpočítavali už len od pôvodnej istiny 2.840,-EUR, kým sa nedostala na zostatok 956,-EUR.
5. Súd prvej inštancie posúdil právny vzťah medzi žalobcom ako žalovaným ako obchodnoprávny podľa § 261 ods. 1, OBZ vzhľadom na to, že žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca spolu podľa § 630 OBZ uzatvorili zmluvu o prenájme dopravného prostriedku v rámci ich podnikateľskej činnosti. Podstatnými náležitosťami zmluvy o prenájme dopravného prostriedku je určenie zmluvných strán, teda prenajímateľa a nájomcu a určenie predmetu zmluvy (nájmu), ktorým bude akýkoľvek dopravný prostriedok. Určenie výšky nájomného nie je podstatnou náležitosťou zmluvy a ak nie je výška odplaty určená v zmluve, určí sa podľa § 634. Zmluva musí byť uzatvorená v písomnej forme. Absencia písomnej formy má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Predmet sporu žalobca skutkovo vymedzil ako nároky na nezaplatené nájomné za prenajatý dopravný prostriedok KÖGEL Cargo, s evidenčným číslom B.-XXX, VIN: Y., rok výroby 2022 vyplývajúci zo zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 123/00144/2024. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetného dopravného prostriedku sa týkali len faktúry č. 24PI1479 a č. 24NF4581, súd dospel k záveru, že na ostatné vystavené faktúry nie je možné prihliadať, pretože sa týkali dopravného prostriedku skladové číslo H24/00168, číslo karosérie Y., evidenčné číslo B. zo zmluvy základe zmluvy č. BSZN24/00255 a teda na základe inej nájomnej zmluvy, ktorá nie je predmetom žaloby. Z uvedeného dôvodu zostal predmetom sporu nárok žalobcu na zaplatenie istiny s príslušenstvom vo výške 4.177,29EUR, čo predstavuje zostatok faktúry č. 24PI1480 vo výške 956,-EUR, faktúru č. 24PI1479 vo výške 2.720,-EUR a faktúru č. 25PI0056 vo výške 501,29EUR. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že žalobca neuviedol také skutkové tvrdenia, ktoré by odôvodňovali jeho nárok na zaplatenie faktúry č. 24PI1480 vo výške 956,-EUR a faktúry č. 25PI0056 vo výške 501,29EUR (pretože tieto faktúry sa netýkali prenajatého dopravného prostriedku s ev. č. B.- XXX na základe zmluvy o nájme dopravného prostriedku zo dňa 10.4.2024), súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba v tejto časti nie je dôvodná, a preto žalobu v tejto časti zamietol (v časti o zaplatenie sumy 1457,29EUR).
6. Predmetom sporu bol aj nárok žalobcu na zaplatenie faktúry č. 24PI1479 vo výške 2.720,-EUR titulom zmluvnej pokuty na základe výpočtu 4 mesiace x 680,-EUR. Žalovaný v odpore uviedol, že sumu 2.720,-EUR berie na vedomie, že treba uhradiť. Ako už bolo vyššie uvedené, žalobca v žalobe skutkovo vymedzil, že predmetom žaloby je nezaplatené nájomné za prenajatý dopravný prostriedok. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že faktúra č. 24PI1479 vo výške 2.720,-EUR sa týka zmluvnej pokuty. Žalobca v žalobe, ani v ďalšom konaní neuviedol také skutkové tvrdenia, ktoré by odôvodňovali nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 2.720,-EUR, preto súd prvej inštancie žalobe ani v tejto časti nevyhovel a zamietol ju, aj napriek tomu, že žalovaný v odpore uviedol, že berie na vedomie, že je sumu 2.720,-EUR treba uhradiť. Podľa názoru súdu takýto úkon žalovaného nemožno stotožňovať s uznaním dlhu, pretože bez ďalších skutočností nemožno od neho odvodzovať úmysel žalovaného uznať tento záväzok. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne len ohľadom zaplatenia faktúry č. 24NF4581, preto súd žalobcovi priznal nárok na zaplatenie náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-EUR. Vo zvyšnej časti z uvedených dôvodov nárok žalobcu na zaplatenie náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky zamietol.
7. Súd prvej inštancie ustálil, že úrok z omeškania vo výške 12,15 % ročne zo sumy 501,29EUR od 30.1.2025 až do zaplatenia sa týka faktúry č. 25PI0056, pričom tieto faktúry nesúvisia s prenájom dopravného prostriedku s ev. B.-XXX. Úrok z omeškania vo výške 12,15 % ročne zo sumy 2.720,-EUR od 1.1.2025 až do zaplatenia sa týka faktúry č. 24PI1479, ktorá sa síce týkala prenájmu dopravného prostriedku s ev. č. B.-XXX, ale zo skutkových tvrdení žalobcu nevyplýva, že by si voči žalovanému uplatňoval zmluvnú pokutu vo výške 2.720,-EUR. Keďže uvedené žalobcom špecifikované úroky z omeškania nesúviseli s nárokom, ktorý žalobca v žalobe skutkovo vymedzil ako nárok na zaplatenie neuhradeného nájomného za prenájom dopravného prostriedku s ev. č. B.-XXX súd zamietol žalobu žalobcu aj v tejto časti. Súd žalobcovi priznal nasledovne: úrok z omeškania vo výške 12,40 % ročne zo sumy 816,-EUR od 21.11.2024 do 30.7.2025, zo sumy 366,-EUR od 31.7.2025 do 2.9.2025 a zo sumy 116,-EUR od 3.9.2025 do 3.9.2025, pretože na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že na faktúru č. 24NF4580 vo výške 852,-EUR bola započítaná suma 802,-EUR, teda zostatok faktúry bol 50,- EUR, na ktorú sumu započítal žalobca platbu vo výške 500,-EUR, ktorú žalovaný zaplatil dňa 31.7.2025. Zostatok tejto platby vo výške 450,-EUR žalobca následne započítaval na faktúru č. 24NF4581 vo výške 816,-EUR. Faktúra č. 24NF4581 bola splatná 20.11.2024. Na základe týchto skutočností potom súd prvej inštancie dospel k záveru, že pokiaľ si žalobca uplatňuje úrok z omeškania vo výške 12,40 % ročne zo sumy 866,-EUR od 21.11.2024, tak tento si neuplatňuje v správnej výške, pretože správne mal byť úrok počítaný zo sumy 816,-EUR (suma, ktorá bola fakturovaná) od splatnosti faktúry, t. j. od 21.11.2024. Súd na pojednávaní vyzval PZ žalobcu, aby uviedol, prečo si uplatňuje úrok z omeškania zo sumy 866,- EUR, zástupca žalobcu to však súdu vysvetliť nevedel a zotrval na podanom návrhu. Po odpočítaní sumy 450,-EUR od sumy 816,-EUR zostáva suma 366,-EUR, na ktorú následne bola započítaná úhrada vo výške 250,-EUR zo dňa 3.9.2025, pričom zostala neuhradená suma 116,-EUR, na ktorú žalobca započítal platbu vo výške 250,-EUR zo dňa 4.9.2025. Uvedené údaje už ďalej korešpondujú s úrokom z omeškania, ktorý si žalobca uplatnil na základe omeškania žalovaného so zaplatením faktúry č. 24NF4581. Úrokovú sadzbu súd prvej inštancie stanovil k prvému dňu omeškania, teda ku dňu nasledujúcom po dni splatnosti tejto faktúry, t. j. k 21.11.2024, ktorá bola k tomuto dňu 12,40 %.
8. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP a to proti výroku III. a IV. V odvolaní uviedol, že nárok na zmluvnú pokutu vo výške 680 Eur mesačne (celkom 2 720 Eur za 4 mesiace) vyplýva zo Zmluvy o nájme dopravného prostriedku, ktorú žalobca predložil ako dôkaz. Súd prvej inštancie opomenul existenciu tohto zmluvného dojednania, hoci listinný dôkaz mal k dispozícii. Žalovaný v odpore výslovne uviedol, že dlžnú sumu 2.720,- EUR uznáva a zaväzuje sa ju uhradiť. Skutočnosť, že faktúry č. 24PI1480 a č. 25PI0056 sa viažu na iné vozidlo než B.-XXX, sama osebe nevylučuje existenciu dlhu medzi tými istými zmluvnými stranami, pokiaľ ide o plnenia vyplývajúce z ich obchodnej spolupráce. Skutočnosť, že v texte žaloby bolo primárne akcentované vozidlo B.-XXX, neznamená, že ostatné faktúry predložené ako dôkaz sú právne irelevantné, ak preukazujú existenciu dlhu medzi tými istými stranami z totožného právneho titulu, a to z nájmu dopravných prostriedkov. Žalobca považuje výrok o nároku na náhradu trov konania za nesprávny. Žalovanému vôbec nevznikli trovy konania, ktoré by bolo možné považovať za účelne vynaložené náklady spojené s bránením práva. Žalovaný nebol v konaní právne zastúpený. Súdny poplatok neplatil žalovaný, ale žalobca. Zároveň žalovanému podľa obsahu spisu nevznikli ani trovy dokazovania, najmä svedočné, znalečné, výdavky tretej osoby podľa § 259 CSP, ani náklady spojené s odborným stanoviskom podľa § 206 CSP. Žalobca navrhol, aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
9. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 2.6.2026. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.
11. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie považoval za nesporné skutkové tvrdenia strán sporu, že žalobca v súlade so zmluvou o nájme dopravného prostriedku zo dňa 10.4.2024 odovzdal žalovanému do odplatného užívania dopravný prostriedok
- náves značky: KÖGEL Cargo, s evidenčným číslom B.-XXX. Žalobca za využívanie dopravných prostriedkov vystavil žalovanému faktúry č. 24NF4580, č. 24NF4581, č. 24PI1479, č. 24PI1480 a č. 25PI0056, ktorých zaplatenia sa žalobca domáhal predmetnou žalobou. Po započítaní kaucie a čiastočnej úhrady zo strany žalovaného zostalo predmetom konania zaplatenie 4.177,29EUR s príslušenstvom.
13. Predmet sporu žalobca skutkovo vymedzil ako nároky na nezaplatené nájomné za prenajatý dopravný prostriedok KÖGEL Cargo, s evidenčným číslom B.-XXX, VIN: Y., rok výroby 2022 vyplývajúci zo zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 123/00144/2024. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, predmetného dopravného prostriedku sa týkali len faktúry č. 24PI1479 a č. 24NF4581. Ostatné vystavené faktúry nie je možné prihliadať, pretože sa týkali dopravného prostriedku skladové číslo H24/00168, číslo karosérie Y., evidenčné číslo B. zo zmluvy základe zmluvy č. BSZN24/00255 a teda na základe inej nájomnej zmluvy, ktorá nie je predmetom žaloby.
14. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie v tom, že žalobca neuviedol také skutkové tvrdenia, ktoré by odôvodňovali jeho nárok na zaplatenie faktúry č. 24PI1480 vo výške 956,- EUR a faktúry č. 25PI0056 vo výške 501,29EUR pretože tieto faktúry sa netýkali prenajatého dopravného prostriedku s ev. č. B.-XXX na základe zmluvy o nájme dopravného prostriedku zo dňa 10.4.2024.
15. Podľa uznesenia NS SR, sp. zn. 7Cdo/2/2019 (R 14/2021), je žalobkyňa povinná svoj nárok skutkovo vymedziť, nemusí ho však právne vyhodnotiť a zdôvodniť (ak ho predsa len v žalobe právne posúdi, súd daným posúdením nie je viazaný). Je totiž vecou súdu, aby v zmysle zásady „iura novit curia“ podal právnu kvalifikáciu uplatňovaného nároku. Pre analýzu právneho vzťahu strán a posúdenie jeho povahy z hľadiska obsahu žaloby na prejednanie a rozhodnutie o nároku, ktorý žalobkyňa vyvodzuje z tohto právneho vzťahu, je tak rozhodujúce obsahové hľadisko, teda akú povahu majú práva a povinnosti strán tvoriace obsah právneho vzťahu (5Cdo/120/2017). Inak povedané predmet konania (resp. obsah žaloby) nie je tvorený výlučne žalobným návrhom (petitum), ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami
- opísaním skutkového deja (causa petendi). Na základe žalobného návrhu a opísania skutkového deja možno individualizovať predmet konania. Súd je viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami žalobcov v spore. V súlade s uvedeným názorom NS SR je súd viazaný tým, ako žalobca skutkovo vymedzil predmet konania a súd nemôže priznať nárok založený na inom skutkovom základe, ktorý žalobca netvrdil a nevymedzil (iná zmluva zmluvy o nájme dopravného prostriedku).
16. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol súd prvej inštancie vecne správne ak žalobu vo zvyšnej časti zamietol, pretože zamietnuté nároky nevychádzali zo skutkového základu vymedzeného žalobcom v žalobe. Časť faktúr sa týkala iného vozidla a žalobca nepreukázal skutkové tvrdenia k tejto časti uplatneného nároku. Uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty nebol podľa názoru odvolacieho súdu zo strany žalobcu dostatočne skutkovo vymedzený. Odvolacia námietka žalobcu v tom, že súd prvej inštancie rozhodol formalisticky je, podľa názoru odvolacieho súdu, nedôvodná, pretože v posudzovanej veci sa nejedná o inú právnu kvalifikáciu rovnakého skutkového deja, ale o odlišný skutkový základ uplatnených nárokov.
17. Podľa názoru odvolacieho súdu predložené dôkazy, najmä faktúry a zmluvy nenahrádzajú skutkové tvrdenia. Súd nemôže sám z predložených listín vyhľadávať iný skutkový základ nároku než aký v žalobe vymedzil žalobca. Ak žalobca v žalobe tvrdil nárok na nájomné za vozidlo B.-XXX, tak súd nemohol priznať žalobcovi nároky týkajúce sa vozidla B. a teda inej zmluvy bez toho aby boli tieto skutkové
okolnosti žalobcom tvrdené. Rovnako tak nemohol súd priznať žalobcovi uplatnenú zmluvnú pokutu ak žalobca tvrdil iba nezaplatené nájomné a netvrdil vznik nároku na jej zaplatenie (dôvod, obdobie a výšku).
18. Odvolací súd posúdil odvolanie žalobcu v súlade s § 380 ods. 1, CSP.
19. Podľa názoru odvolacieho súdu je, vzhľadom na vyššie uvedené, rozsudok v napadnutom výroku III. vecne správny. Čo sa týka odvolania žalobcu voči výroku IV. postupoval súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhrade trov konania správne a v súlade s § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, CSP keď priznal žalovanému nárok v rozsahu 20%. Súd prvej inštancie správne posúdil dôvod čiastočného zastavenia konania ako aj zamietajúcu časť žaloby na výpočet úspechu strany v konaní. V prípade ak súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výške trov konania posúdi, že žalovanému v konaní trovy nevznikli tak žalovanému trovy neprizná.
20. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 145/2011 zo dňa 16.11.2011).
21. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v napadnutom výroku III. a IV. podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalobcom.
22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému nepriznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania pretože žalovanému v odvolacom konaní trovy nevznikli.
23. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).