Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_7Co-93-2019.pdf
PDF · 139.2 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/93/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr. Viery Koscelanskej a JUDr. Lenky Halmešovej, v spore žalobkyne: U. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q., ul. XX. augusta XX/XX, v konaní zastúpená advokátom JUDr. Pavlom Koczánom, so sídlom 934 01 Levice, ul. Ľ. Štúra 33, IČO: 36 100 463, proti žalovanému: ZSE Energia, a. s., so sídlom 816 47 Bratislava, Čulenova 6, IČO: 36 677 281, o zaplatenie sumy vo výške 7.700 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Levice č.k. 13C/276/2013-199 zo dňa 13. marca 2018, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne a o trovách konania rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktorú je žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanému do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti samostatného uznesenia, ktoré vydá súdny úradník o výške trov konania. Rozhodnutie odôvodnil po právnej stránke ustanoveniami § 13 ods.1, 2, § 16, § 420 ods.1, § 442 ods.1,3, § 100 ods.1, § 106 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka, § 24 ods.1 písm. e), § 39 ods.1 písm. a) zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, § 139, 140 ods.1, 2, § 142 ods.1, § 143 ods.1, § 255 ods.1, § 262 ods.1, 2 Civilného sporového poriadku ako aj zisteným skutkovým stavom. 1.1 Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia poukázal na podanú žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 7.700 eur s príslušenstvom, titulom náhrady škody a nemajetkovej ujmy. Žalobkyňa uviedla, že bola odberateľkou elektrickej energie na zákazníckom čísle: 5XXXXXXXXX, avšak žalovaný k uvedenej domovej nehnuteľnosti bezdôvodne odpojil dodávku elektrickej energie odrezaním prívodových káblov. Tomuto postupu zo strany žalovaného predchádzalo, že v mesiaci august 2010 dostala upomienku na zaplatenie preddavku za mesiac jún 2010 s upozornením na možné odpojenie dňa 18.09.2010. Porovnaním variabilných symbolov zistila, že dňa 13.07.2010 omylom uhradila faktúru za júl a nie za jún 2010. Ešte predtým žiadala o vyúčtovanie spotreby elektrickej energie a zároveň o zníženie mesačných preddavkov, ktoré boli z dôvodu zvýšenej spotreby elektrickej energie v súvislosti s požiarom ich domu v januári 2010, navýšené. Po vyúčtovaní spotreby a zaplatení faktúry zo dňa 27.04.2010 vo výške 288,30 eur žiadala znížiť mesačné zálohy na pôvodnú sumu 41,12 eur, ktorá zodpovedá skutočnej spotrebe. V máji 2010 jej znížili výšku záloh na 100 eur mesačne a za jún 2010 dostala prvú faktúru s takto zníženou zálohovou platbou, ktorú omylom neuhradila a dostala upomienku. Volala preto na zákaznícku linku a pracovník žalovaného po prepočítaní spotreby znížil mesačné zálohy na 70 eur. Následne jej žalovaný zaslal niekoľko listov, rôzne výpočty, vyúčtovania, vysvetlenia, ktoré nevedela rozlúštiť a preto opätovne volala na zákaznícku linku, kde jej
pracovníčka vysvetlila, že má uhradiť sumu 39,06 eur, ktorú aj uhradila dňa 12.10.2010. Posledné listy, ktoré prevzala od žalovaného v mesiaci september 2010 bolo oznámenie nemeniaceho sa variabilného symbolu (číslo zmluvného účtu), štvrťročné vyúčtovanie a predpis zálohových platieb od 30.08.2010 do 29.03.2011. Následne ale žalovaný odstúpil od zmluvy o dodávke elektriny dňa 13.09.2010, ktoré odstúpenie prevzala dňa 15.09.2010 alebo 16.09.2010. Na základe odstúpenia od zmluvy o dodávke elektriny došlo k odpojeniu od elektrickej energie dňa 18.11.2010. Týmto konaním žalovaného jej vznikla škoda v celkovej výške 7.700 eur, ktorá pozostáva z nákladov vynaložených na opätovné pripojenie k odberu elektrickej energie vo výške 1.700 eur, ušlého zisku za nemožnosť vykonávať podnikateľskú činnosť vo výške 5.000 eur a náhrady nemajetkovej ujmy za neoprávnené odpojenie od elektrickej energie, vykonané surovým spôsobom uprostred vykurovacieho obdobia, vo výške 1.000 eur. 1.2 Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že nárok žalobkyne nie je dôvodný. Poukázal na zákonné predpoklady zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovenia § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, ktorými sú vznik škody, protiprávny úkon škodcu, zavinenia škodcu a príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou (protiprávnym konaním škodcu) a vzniknutou škodou a zdôraznil, že dôkazné bremeno preukázania týchto predpokladov zaťažuje poškodeného, teda žalobkyňu, ktoré neuniesla. K jednotlivým nárokom uplatneným v žalobe uviedol viaceré dôvody, pre ktoré nebolo možné žalobe vyhovieť. K nároku žalobkyne na ušlý zisk za nemožnosť vykonávať podnikateľskú činnosť vo výške 5.000 eur súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa uzavrela Zmluvu o dodávke elektriny č. XXXXXXXXX dňa 26.01.2010 ako fyzická osoba a vyhlásila v čl. V. bod 5.1 tejto zmluvy, že odber elektriny nebude slúžiť na podnikateľskú činnosť. Pri tomto nároku preto už samotné znenie čl. V. bod 5.1 zmluvy vylučuje uplatnenie nároku žalobkyne žiadať ušlý zisk pre nemožnosť vykonávať podnikateľskú činnosť. Naviac žalobkyňa tento nárok a jeho výšku nepreukázala žiadnou listinou a napriek výzve súdu neprodukovala dôkazy, z ktorých by bolo zrejmé, na akom základe ustálila nárok vo výške 5.000 eur. Žalobkyňa nepreukázala porušenie právnej povinnosti žalovaným, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom škodcu (žalovaného) a vzniknutou škodou a ani zavinenie žalovaného. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že si tento nárok uplatňuje za nemožnosť vykonávať podnikateľskú činnosť za obdobie od 18.11.2010, kedy bola odpojená od elektrickej energie až do 31.01.2011, pričom žalovaný vzniesol námietku premlčania tohto nároku žalobkyne. Súd prvej inštancie uviedol, že právo na náhradu škody sa premlčuje podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o výške škode a o tom, ktorý konkrétny subjekt za škodu zodpovedá a od tohto momentu začína plynúť dvojročná, tzv. subjektívna premlčacia doba. Žalobkyňa sa žalobou domáhala nároku na ušlý zisk, ktorý jej vznikol za obdobie od 18.11.2010 do 31.01.2011, preto najneskôr dňa 31.01.2011 mala vedomosť o tom, kto za škodu zodpovedá, keďže žalobu podala voči žalovanému, ako aj o rozsahu škody, ktorá jej mala vzniknúť, takže tento nárok si mohla uplatniť najneskôr do 31.01.2013. Podaním žaloby dňa 13.11.2013, t.j. po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, je jej nárok v tejto časti premlčaný a s poukazom na § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka ho nebolo možné priznať. K nároku žalobkyne na zaplatenie 1.000 eur ako nemajetkovej ujmy, ktorú mala utrpieť neoprávneným odpojením od elektriny, súd prvej inštancie uviedol, že ide o ujmu, ktorá vznikla zásahom do osobnostných práv fyzickej osoby a žalobkyňa bola povinná preukázať, že sú splnené predpoklady zodpovednosti za škodu, ktorými sú porušenie právnej povinnosti žalovaným, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou a zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobkyňa pri tomto nároku nepreukázala ani jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu. Žalovaný aj v tejto časti vzniesol voči nároku žalobkyne námietku premlčania a súd prvej inštancie bol toho názoru, že nárok žalobkyne na nemajetkovú ujmu je premlčaný, keď dňom odpojenia elektrickej energie t.j. 18.11.2010 sa žalobkyňa dozvedela o výške škody a aj o tom, ktorý subjekt za ňu zodpovedá. Uviedol že právo na nemajetkovú ujmu sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o výške škody a o tom, kto za škodu zodpovedá, preto žalobu mala podať na súd najneskôr do 18.11.2012, avšak podala ju až dňa 13.11.2013 a vzhľadom na úspešne vznesenú námietku premlčania žalovaným, nemohol súd premlčaný nárok priznať. K nároku žalobkyne na náhradu skutočnej škody, ktorá jej vznikla vynaložením nákladov na opätovné pripojenie na odber elektrickej energie, ktoré vyčíslila na sumu 1.700 eur, súd prvej inštancie uviedol, že ho nepovažuje za dôvodný. Poukázal na to, že k odpojeniu od dodávky elektriny došlo na základe toho, že žalobkyňa bola s úhradami v prospech žalovaného v omeškaní od začiatku právneho vzťahu, t. j. od januára 2010, čo žalobkyňa nespochybňovala a nepreukázala opak. Žalovaný predložil súdu upomienky, ktorými bola žalobkyňa vyzývaná, aby nevyrovnané záväzky zaplatila. Dlh žalobkyne predstavoval podľa upomienky zo dňa 12.04.2010 sumu 82,24 eur, podľa upomienky zo dňa 21.06.2010 sumu 414,79 eur a podľa upomienky zo dňa 26.07.2010 sumu 100 eur. V poslednej upomienke zo dňa 26.07.2010 žalovaný požiadal
žalobkyňu, aby do 09.08.2010 zaplatila sumu 100 eur, ktorý záväzok voči žalovanému neuhradila. Vo všetkých troch upomienkach žalovaný upozornil žalobkyňu, že ak záväzky v stanovenej lehote nezaplatí, môže to mať za následok odpojenie dodávky elektrickej energie. Žalobkyňa ku dňu 17.09.2010 dlhovala žalovanému na preddavkových platbách sumu 270 eur. Žalovaný od zmluvy o dodávke elektriny odstúpil listom zo dňa 13.09.2010. Súd prvej inštancie tak mal za preukázané, že žalovaný dôvodne odstúpil od uzavretej zmluvy so žalobkyňou, nakoľko žalovaná opakovane neuhrádzala dodávateľovi elektrickej energie v lehote splatnosti faktúry ako aj preddavkové faktúry, čo bolo podstatným porušením zmluvy, pričom na základe upomienky zo dňa 26.07.2010 záväzok žalobkyňa neuhradila ani v dodatočnej primeranej lehote a ku dňu 17.09.2010 nemala uhradené preddavkové faktúry splatné dňa 01.07.2010 a dňa 02.09.2010, s nedoplatkom vo výške 200 eur. Žalovaný preto odstúpil od zmluvy podľa článku XI. bod 11.5 Všeobecných obchodných podmienok a žalobkyňa potvrdila prevzatie odstúpenia najneskôr dňa 16.09.2010. Podľa článku XI. bod 11.7 Všeobecných obchodných podmienok v prípade odstúpenia od zmluvy zo strany dodávateľa alebo odberateľa je dodávateľ oprávnený ukončiť dodávku elektriny a distribučné služby odpojením odberného miesta ku dňu zániku zmluvy. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa nepreukázala, že ku dňu odstúpenia od zmluvy zaplatila žalovanému preddavkovú faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 100 eur a preddavkovú faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 100 eur a ešte aj po vystavení vyúčtovacej faktúry č. XXXXXXXXXX dňa 21.09.2010 za obdobie od 21.04.2010 do 18.09.2010 na sumu -230,94 eur (preplatok žalobkyne), žalobkyňa dlhovala žalovanému sumu 39,06 eur. Na faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu -17,12 eur (preplatok žalobkyne), ktorú žalobkyňa predložila súd neprihliadal, nakoľko išlo o faktúru vystavenú žalobkyni k inému zmluvnému vzťahu. Výšku toho nároku žalobkyňa preukazovala predložením faktúr a príjmovým pokladničným dokladom, ku ktorým dôkazom súd prvej inštancie uviedol, že suma 921 eur fakturovaná faktúrou č. 51/2013 s dátumom vyhotovenia dňa 18.11.2013 za elektromontážne práce - prípojka, nemohla byť žalovaná v sume 1.700 eur za opätovné pripojenie, pretože žaloba došla na súd ešte dňa 13.11.2013, teda pred vystavením faktúry. Predložený príjmový pokladničný doklad č. 2617 na sumu 28,31 eur, ktorú žalobkyňa uhradila pre Západoslovenskú vodárenskú spoločnosť, nepreukazuje ako tento výdavok súvisí s opätovným zapojením elektrickej energie. Ďalší doklad - faktúra č. XXXXXXXX na sumu 27,60 eur vystavená dodávateľom Slovak Telekom, a.s. predstavuje platbu za vytýčenie podzemných telekomunikačných vedení vrátane objednávky zo dňa 20.12.2012 a faktúra na sumu 199,80 eur vystavená Západoslovenskou distribučnou, a.s. zo dňa 24.01.2013 predstavuje účtovanie pripojovacieho poplatku, ktorý, ak by žalobkyňa požiadala do 24 mesiacov od odpojenia o znovu pripojenie bez zvýšenia hodnoty maximálnej rezervovanej kapacity, by nebol účtovaný. 1.3 Na záver súd prvej inštancie uviedol, že odstúpenie od zmluvy o dodávke elektrickej energie zo strany žalovaného považuje za dôvodné, pretože žalobkyňa bola s platbami v omeškaní. Nakoľko zo strany žalovaný nešlo o protiprávny úkon, nemôže zodpovedať za žiadnu škodu, ktorú si žalobkyňa uplatnila v celkovej výške 7.700 eur z titulu odpojenia od elektrickej energie. Poukázal tiež na to, že pripojenie a odpojenie do distribučnej sústavy nevykonáva žalovaný, ale prevádzkovateľ distribučnej sústavy, ktorý podľa ustanovenia § 24 ods. 1 písm. e) bod 3 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike má právo obmedziť alebo prerušiť dodávku energie bez nároku na náhradu škody s výnimkou prípadov, keď škoda vznikla zavinením prevádzkovateľa distribučnej sústavy v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutnú dobu distribúciu elektriny pri neoprávnenom odbere elektriny. Pripojenie na odberné miesto a odpojenie od odberného miesta vykonal subjekt ZSE Distribúcia, a.s., a preto v žalobe označený žalovaný nie je vecne legitimovaný v predmetnom konaní. Žalovaný odpojenie od elektrickej energie nerealizoval, o čom svedčí aj faktúra za pripojovací poplatok, ktorý vyúčtovala žalobkyni Západoslovenská distribučná, a.s. vo výške 199,80 eur. 2. Proti tomuto rozsudku podala písomne v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 7.700 eur s 5,5% úrokom z omeškania odo dňa podania žaloby až do zaplatenia a k náhrade trov konania, resp. rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobkyňa v odvolaní zopakovala skutkové okolnosti, na základe ktorých si uplatňuje svoj nárok predmetnou žalobou a opísala ich zhodne ako v žalobe. Uviedla ako uhrádzala platby a aké upomienky jej boli zaslané, tiež ako sa dožadovala vyúčtovania a zníženia preddavkových platieb s tým, že opakovane komunikovala so zákazníckym centrom. Od žalovaného obdržala niekoľko listov - rôzne výpočty, vyúčtovania, vysvetlenia, ktoré nevedela rozlúštiť a pracovníčka žalovaného po prepočítaní uviedla, že žalobkyňa má uhradiť len rozdiel 39,06 eur, ktorý aj uhradila dňa 12.10.2010. Posledné listy od žalovaného obdržala v septembri 2010 a to oznámenie nemeniaceho sa variabilného symbolu a predpis zálohových platieb od 30.08.2010 do 29.03.2011. Týmto považovala vec za vyriešenú a začala splácať mesačné platby na základe predpisu žalovaného zo dňa 17. 09. 2010 vo výške 70 eur. Po
úhrade prvej splátky však dňa 18. 11. 2010 žalobkyňa našla spadnuté elektrovody vo svojom dvore a na zákazníckej linke jej bolo povedané, že vzhľadom na jej platobnú disciplínu žalovaný odstúpil od zmluvy a pracovníci v Leviciach dostali príkaz na odpojenie elektrickej energie. Je toho názoru, že odpojenie prívodu elektrickej energie bolo vykonané bez právneho dôvodu, navyše surovým spôsobom bez akéhokoľvek predošlého upozornenia a uprostred vykurovacieho obdobia, čím došlo k odstaveniu kúrenia, teplej vody, zastaveniu rozbehnutých pracovných aktivít, ktoré vykonáva z domu a členovia domácnosti boli nútení riešiť bývanie a v zimných mesiacoch a mrazoch sa sťahovať. Podľa názoru žalobkyne, pasívne vecne legitimovaným subjektom je žalovaný a jeho konaním jej bola spôsobená škoda vo výške 1.700 eur za vynaložené náklady na opätovné pripojenie na odber elektrickej energie, škoda na ušlom zisku vo výške 5.000 eur za nemožnosť vykonávať pracovnú a autorskú činnosť a nemajetková ujma vo výške 1.000 eur, ktorá jej vznikla neoprávneným odpojením od elektriny. Žalobkyňa uviedla, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil vec po právnej stránke, keď uznal námietku premlčania, lebo je toho názoru, že všetky objektívne a subjektívne lehoty dodržala. Taktiež nesprávne postupoval, keď neposudzoval jej postavenie spotrebiteľa. Súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutkový stav veci, nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 3. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako zákonný a vecne správny potvrdil. Uviedol, že žalobkyňa si uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške 7.700 eur, avšak nepreukázala ani prvý predpoklad zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného. Žalobkyňa bola v čase odstúpenia od Zmluvy o dodávke elektriny, ktorou sa poskytuje univerzálna služba, v omeškaní s preddavkovými platbami vo výške 270 eur, čo žalobkyňa nerozporuje a počas súdneho konania nepreukázala opak. Z tohto dôvodu bol žalovaný oprávnený od zmluvy odstúpiť. Pred zaslaním odstúpenia od zmluvy bola žalobkyňa upozornená na omeškané platby spolu s upozornením, že ak v stanovenej lehote nedôjde k úhrade splatného záväzku, môže dôjsť k odpojeniu odberného miesta. Následne žalovaný od zmluvy odstúpil zaslaním odstúpenia od zmluvy zo dňa 13.09.2010 s účinnosťou odstúpenia dňa 18.09.2010. Na základe vyúčtovacej faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.09.2010, vystavenej z dôvodu ukončenia zmluvného vzťahu za obdobie od 21.04.2010 do 18.09.2010, vznikol preplatok, čo žalobkyňa považuje za dôvod, pre ktorý žalovaný nebol oprávnený od zmluvy odstúpiť, avšak vyúčtovacia faktúra je pre súdne konanie irelevantná, keďže bola vystavená z dôvodu ukončenia zmluvného vzťahu po tom, ako žalovaný od zmluvy odstúpil. Navyše na základe vyúčtovacej faktúry mohol žalobcovi vzniknúť aj nedoplatok, čo by len znamenalo, že záväzky žalobcu by sa voči žalovanému ešte navýšili. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že aj započítaním preplatku z vyúčtovacej faktúry s existujúcimi záväzkami žalobkyne mala žalobkyňa voči žalovanému neuhradený záväzok vo výške 39,06 eur, ktorý uhradila až dňa 12.10.2010. Ďalej uviedol, že ak je žalobkyňa toho názoru, že samotným odpojením odberného miesta jej bola spôsobená škoda v dôsledku konania osôb, ktoré prerušenie distribúcie elektriny u žalobkyne vykonali, tak pre uplatnenie tohto nároku nie je pasívne vecne legitimovaný žalovaný. Žalobkyňa je oprávnená si tento nárok uplatniť u príslušného prevádzkovateľa distribučnej sústavy, ktorý v zmysle vtedy platného zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike bol a aj je oprávnený na prerušenie alebo obmedzenie distribúcie elektriny do príslušného odberného miesta. Žalovaný je toho názoru, že nakoľko doposiaľ neboli preukázané predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, žalobkyňa svoje nároky nijako nepreukázala, jej nárok je aj napriek týmto skutočnostiam premlčaný a žalovaný nie je v konaní pasívne legitimovaný, považuje odvolanie žalobkyne za nedôvodné. 4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, § 362 ods.1 CSP), viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi (§ 379 a § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. 5. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetom konania je žaloba podaná na súde prvej inštancie dňa 13.11.2013, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 7.700 eur, titulom náhrady škody, vzniknutej konaním žalovaného, ktorý ju bezdôvodne odpojil od dodávky elektrickej energie. Uplatnený nárok žalobkyne pozostáva z náhrady skutočnej škody vo výške 1.700 eur, ktorú sumu mala vynaložiť za opätovné pripojenie na odber elektrickej energie, ušlého zisku vo výške 5.000 eur, v dôsledku nemožnosti vykonávania podnikateľských aktivít po odpojení odberného miesta od elektriny za obdobie od 18.11.2010 do 31.01.2011 a náhrady nemajetkovej ujmy, pretože bola vystavená stresu z dôvodu dlhodobého odpojenia od elektriny v zimnom období, arogantného
prístupu žalovaného, ako aj necitlivým a hrubým spôsobom odpojenia. V priebehu konania v písomnom podaní zo dňa 01.05.2017 tento nárok doplnila a uviedla, že nemajetkovej ujmy sa domáha z dôvodu dlhodobého odpojenia od kúrenia, teplej vody, elektriny dlhodobého ohrozovania zdravia, prežívaných stresov, skúmaním možností ako sa dá existovať bez dodávateľa elektriny, montážou fotovoltaiky s vysokými nákladmi pre istotu, aby v budúcnosti už nikdy nezostala bez elektriky, kúrenia a teplej vody, tiež ľahostajnosťou, nezodpovednosťou, bezohľadnosťou, cynizmom a arogantným správaním pracovníkov žalovaného, nesystémovou prácou a chaosom v účtovníctve, vyplývajúcim zo zneužívania monopolného postavenia voči občanovi, ktoré mu spôsobuje ponižovanie, utrpenie a beznádej. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že žalobkyňa ako odberateľka uzavrela so žalovaným ako dodávateľom ZSE Energia, a.s., Bratislava dňa 26.01.2010 Zmluvu o dodávke elektriny, ktorou sa poskytuje univerzálna služba č. 151224997, na základe ktorej sa žalovaný v čl. I. bod 1.1 zaviazal po dobu zmluvného vzťahu dodávať odberateľovi do odberného miesta (Q.) a podľa podmienok sadzby dodávky elektriny dohodnutej v článku IV. zmluvy. V článku I. bod 1.2 sa dodávateľ zaviazal súčasne s dodávkou elektriny zabezpečiť aj distribúciu elektriny a ostatné distribučné služby od príslušného prevádzkovateľa distribučnej sústavy, ku ktorej je pripojené odberné miesto. V článku I. bod 1.3 sa odberateľka zaviazala odoberať elektrinu a riadne a včas uhradiť dodávateľovi ceny za dodávku elektriny a distribučné služby podľa tejto zmluvy a Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“), ktoré upravujú ďalšie vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán, vrátane platobných podmienok, fakturácie a ukončenia a zániku zmluvy. Žalobkyňa si svoje povinnosti platiť mesačné preddavky v stanovenej výške a lehote splatnosti riadne neplnila, pričom upomienkou zo dňa 12.04.2010 bola upomínaná na nevyrovnané záväzky za elektrinu splatné dňa 04.03.2010 vo výške 41,12 eur a dňa 31.03.2010 vo výške 41,12 eur ( spolu 82,24 eur), s upozornením na možnosť odpojenia od dodávky a distribúcie elektriny dňa 03.05.2010. Upomienkou zo dňa 21.06.2010 bola upomínaná na nevyrovnané záväzky za elektrinu splatné dňa 13.05.2010 vo výške 288,30 eur a dňa 31.05.2010 vo výške 126,49 eur (spolu 414,79 eur), s upozornením na možnosť odpojenia od dodávky a distribúcie elektriny dňa 12.07.2010. Upomienkou zo dňa 26.07.2010 bola upomínaná na nevyrovnané záväzky za elektrinu splatné dňa
01.07.2010 vo výške 100 eur, s upozornením, že ak nedôjde k jej úhrade v dodatočnej lehote do 09.08.2010, môže byť odpojená od dodávky a distribúcie elektriny dňa 16.08.2010. Uvedená suma nebola zaplatená v dodatočnej lehote do 09.08.2010, ale až dňa 21.09.2010, t.j. už po ukončení zmluvného vzťahu so žalovaným, a to na základe vyúčtovacej faktúry započítaním preplatku. Dňa 13.09.2010 žalovaný oznámil žalobkyni, že odstupuje od zmluvy predmetom ktorej je distribúcia a dodávka elektriny do miesta spotreby č. XXXXXXXXXX. Dôvodom odstúpenia od zmluvy boli záväzky voči ZSE Energia a.s., ktoré ani napriek predchádzajúcim upomienkam neboli uhradené v dodatočne stanovenej lehote do 09.08.2010. Dátum účinnosti odstúpenia od zmluvy bol stanovený na 18.09.2010. Žalobkyňa potvrdila príjem tejto listiny dňa 15.09.2010 resp. 16.09.2010. Následne na základe pokynu ZSE Energia a.s. bolo odberné miesto žalobkyne pracovníkmi ZSE distribúcia odpojené od dodávky elektriny dňa 18.11.2010. Opätovne došlo k pripojeniu do distribučnej siete na náklady žalobkyne po oznámení o splnení technických podmienok zo dňa 24.01.2013, pričom žalobkyňa uzavrela zmluvu o dodávke elektriny s iným subjektom spoločnosťou AC Energia. 6. V priebehu konania žalobkyňa na pojednávaní dňa 11.04.2017 rozšírila svoj nárok na nemajetkovú ujmu o sumu 42.300 eur, čiže jej celkový nárok by predstavoval sumu 50.000 eur (1.700 + 5.000 + 1.000 + 42.300). V písomnom podaní zo dňa 01.05.2017 žalobkyňa uviedla, že nemá možnosť dokazovať ušlú mzdu, preto po uvážení túto časť nárokovanej škody vo výške 5.000 eur vypúšťa z nároku a nahrádza ju nemajetkovou ujmou, ktorá tak predstavuje sumu 48.300 eur. Súd o návrhu na zmenu petitu rozhodol uznesením č.k. 13C/276/2013-181 zo dňa 19.02.2018 tak, že zmenu petitu nepripustil, čiže predmetom konania zostal pôvodne uplatnený nárok žalobkyne vo výške 7.700 eur s príslušenstvom. 7. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. 8. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj so spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo iných skutočností uvedených v zákone. 9. Podľa § 52 ods.1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
10. Podľa § 53 ods.1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 11. Podľa § 53 ods.5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 12. Podľa § 20 ods.3 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, odberateľ elektriny v domácnosti má právo uzatvoriť zmluvu o dodávke elektriny s koncovým dodávateľom elektriny pre domácnosť, ktorý poskytuje univerzálnu službu za podmienok ustanovených v odseku 1. 13. Podľa § 24 ods. 1 písm. e) bod 1 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, prevádzkovateľ distribučnej sústavy má právo obmedziť alebo prerušiť bez nároku na náhradu škody s výnimkou prípadov, keď škoda vznikla zavinením prevádzkovateľa distribučnej sústavy v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutnú dobu, distribúciu elektriny, pri neoprávnenom odbere elektriny. 14. Podľa § 39 ods.1 písm. a) bod 2 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, neoprávneným odberom elektriny je odber bez uzatvorenej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o dodávke elektriny. 15. Podľa článku XI. bod 11.5 písm. a) Všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvoria súčasť Zmluvy o dodávke elektriny, ktorou sa poskytuje univerzálna služba zo dňa 26.01.2010, v prípade podstatného porušenia zmluvy zo strany odberateľa je dodávateľ oprávnený písomne odstúpiť od zmluvy. Za podstatné porušenie zmluvy zo strany odberateľa sa považuje omeškanie odberateľa s úhradou faktúry, resp. preddavkovej platby v lehote splatnosti, ak faktúru resp. preddavkovú platbu neuhradil ani v dodatočnej primeranej lehote určenej dodávateľom. 16. Podľa článku XI. bod 11.5 Všeobecných obchodných podmienok, účinnosť odstúpenia od zmluvy nastane dňom doručenia písomného oznámenia o odstúpení od zmluvy dodávateľom odberateľovi alebo neskorším dňom uvedenom v písomnom oznámení dodávateľa o odstúpení od zmluvy zaslanom odberateľovi. 17. Podľa článku XI. bod 11.7 Všeobecných obchodných podmienok, v prípade odstúpenia zo strany dodávateľa alebo odberateľa je dodávateľ oprávnený ukončiť dodávku elektriny a distribučné služby odpojením miesta ku dňu zániku zmluvy. 18. Podľa článku V. bod 5.3 Všeobecných obchodných podmienok, dodávateľ je oprávnený obmedziť alebo prerušiť dodávku elektriny do odberných miest odberateľa uvedených v zmluve a za tým účelom vo vlastnom mene požiadať Prevádzkovateľa distribučnej sústavy o obmedzenie alebo prerušenie distribúcie elektriny, ak odberateľ odoberá elektrinu v rozpore so Združenou zmluvou v zmysle § 39 ods.1 písm. a) Zákona o energetike. Za odber v rozpore so zmluvou sa považuje aj prípad, keď je odberateľ v omeškaní s úhradou faktúry alebo preddavkovej platby a ak si nesplnil túto povinnosť ani v dodatočnej lehote, ktorú stanovil dodávateľ v písomnej výzve odberateľovi s upozornením, že dodávka elektriny a distribučnej služby budú prerušené. 19. Podľa § 420 ods.1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 20. Podľa § 442 ods.1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). 21. Podľa § 11 OZ, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. 22. Podľa § 13 ods.1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. 23. Podľa § 13 ods.2 OZ, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby a jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. 24. Podľa § 100 ods.1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 25. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 26. Podľa § 106 ods. 1 OZ, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. 27. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalovanej po preskúmaní spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a jeho rozhodnutie je vo výroku správne. Odvolací súd však považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa si uplatňovala viaceré nároky z rozdielnych právnych titulov, preto bol aj dôvod zamietnutia jednotlivých nárokov rôzny a nie všetky dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie žalobu zamietol sa vzťahujú na každý ňou uplatnený nárok. Na základe uvedeného odvolací súd v súlade s ustanovením § 387 ods.2 CSP dopĺňa i vlastné dôvody.
28. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným Zmluvu o dodávke elektriny, ktorou sa poskytuje univerzálna služba a táto zmluva má spotrebiteľský charakter, čo však bez ďalšieho neznamená, že ide o zmluvu neplatnú. Žalobkyňa poukazovala na svoje postavenie spotrebiteľa a na to, že žalovaný svojim konaním zneužil dominantné postavenie na trhu, avšak nenamietala v konaní a ani v odvolaní, že by táto zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré odporujú zákonu alebo dobrým mravom. Uzavretím platnej Zmluvy o dodávke elektriny vznikol medzi zmluvnými stranami právny vzťah, z ktorého pre obe strany vyplývali určité práva a povinnosti. Žalovaný sa zaviazal v rozsahu zmluvných dojednaní dodávať žalobkyni do odberného miesta elektrinu a súčasne poskytovať distribúciu elektriny a distribučné služby a žalobkyňa sa zaviazala odoberať elektrinu a riadne a včas uhradiť žalovanému ceny za dodávku elektriny a distribučné služby. Žalovaný listom zo dňa 13.09.2010 oznámil žalobkyni, že s účinnosťou od 18.09.2010 odstupuje od zmluvy podľa VOP, z dôvodu že záväzky voči ZSE Energia neboli, napriek predchádzajúcim písomným výzvam, uhradené a toto oznámenie o odstúpení od zmluvy bolo žalobkyni doručené najneskôr dňa 16.09.2010. Dňom 18.09.2010 tak bol zmluvný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným ukončený. Žalovaný pristúpil k odstúpeniu od zmluvy na základe ustanovenia článku XI. bod 11.5 písm. a) VOP, pričom v poslednej upomienke pred odpojením zo dňa 26.07.2010, bola žalobkyňa upozornená na možnosť odpojenia a poskytnutá jej bola dodatočná primeraná lehota na úhradu záväzku, čo nesplnila. Žalovaný po ukončení zmluvného vzťahu pristúpil k odpojeniu žalobkyne od distribučnej sústavy prostredníctvom pracovníkov Prevádzkovateľa distribučnej sústavy, ktorí na pokyn žalovaného vykonali odpojenie od dodávky elektrickej energie dňa 18.11.2010. Uvedený postup je v súlade s článkom XI. bod 11.7 a článkom V. bod 5.3 VOP. 29. K odvolacej námietke žalobkyne, týkajúcej sa nesprávneho posúdenia pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, odvolací súd udáva, že sa so záverom súdu prvej inštancie o nedostatku vecnej legitimácie žalovaného v tomto spore nestotožňuje. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti rozumie oprávnenie alebo povinnosť strany konania, vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Pasívna vecná legitimácia teda vyjadruje postavenie subjektu, ktorý je z hľadiska hmotnoprávneho nositeľom povinnosti, ktorej sa žalobca domáha. S poukazom na už vyššie uvedené je nepochybné, že žalobkyňa, domáhajúca sa náhrady škody a nemajetkovej ujmy za neoprávnené odpojenie od dodávky elektriny, bola ohľadne dodávky elektriny v právnom vzťahu so ZSE Energia a.s. a tento subjekt od zmluvy odstúpil a rozhodol o ukončení dodávky elektriny a distribučných služieb. V súlade s ustanovením článku V. bod 5.3 VOP bol oprávnený požiadať o vykonanie odpojenia od dodávky elektriny Prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Za škodu vzniknutú v dôsledku žalobkyňou tvrdeného neoprávneného odpojenia od dodávky elektrickej energie teda zodpovedá ZSE Energia a.s., ktorý subjekt zmluvu o dodávke elektriny ukončil a odpojil žalobkyňu od dodávky elektrickej energie, čo urobil prostredníctvom Prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Prevádzkovateľ distribučnej sústavy tak plnil žalovaným uloženú povinnosť v rozsahu jeho pokynu. Iba v prípade, že by Prevádzkovateľ distribučnej sústavy prostredníctvom svojich zamestnancov konal svojvoľne (bez pokynu), alebo nad rámec pokynu žalovaného, bol by v rozsahu tohto excesu zodpovedný za prípadné škody, čo však zo strany žalovaného nebolo namietané a prípadné vybočenie pracovníkov Prevádzkovateľa distribučnej sústavy tak ani nebolo predmetom dokazovania. 30. K odvolacej námietke žalobkyne, týkajúcej sa premlčania celého ňou uplatneného nároku vo výške 7.700 eur, odvolací súd uvádza, že premlčaný bol iba nárok žalobkyne na náhradu škody (ušlý zisk) vo výške 5.000 eur za obdobie od 18.11.2010 do 31.01.2011. V danom prípade išlo o nárok na náhradu škody podľa § 420 ods.1 OZ, na ktorý sa vzťahuje dvojročná premlčacia doba podľa § 106 ods.1 OZ, ktorá začína plynúť od dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá (subjektívna lehota). Najneskôr je možné nárok uplatniť do troch rokov od kedy škoda vznikla (objektívna lehota). Odvolací súd sa stotožňuje s tým, že žalobkyňa si tento nárok uplatnila po uplynutí premlčacej doby. Žalobkyňa sa dozvedela o výške ušlého zisku (pokiaľ jej skutočne vznikol) po ukončení obdobia, za ktoré si ho uplatnila, t.j. nasledujúcim dňom po 31.01.2011 a o tom, kto za tento stav zodpovedá jej bolo zrejmé, s poukazom na doručené oznámenie žalovaného o odstúpení od zmluvy a upozornenie na odpojenie od dodávky elektrickej energie, nepochybne už okamihom odpojenia od dodávky elektrinu, ku ktorému došlo dňa 18.11.2010. Subjektívna dvojročná premlčacia doba tak začala plynúť dňa 01.02.2011, avšak žaloba bola podaná na súd až 13.11.2013, teda už po jej uplynutí. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie správne postupoval, keď žalovaným vznesenú námietku premlčania vyhodnotil ako dôvodnú a postupujúc podľa § 100 ods.1
OZ tento nárok zamietol. Odvolací súd len dopĺňa, že vzhľadom na premlčanie tohto nároku nebolo potrebné zaoberať sa dôvodnosťou a výškou nároku a v tomto smere vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie bolo nadbytočné. 31. Nárok žalobkyne na náhradu škody vo výške 1.700 eur za opätovné pripojenie do distribučnej sústavy, odvolací súd nepovažoval za premlčaný, pretože o výške škody, ktorá jej vznikla vynaložením nákladov na opätovné pripojenie do distribučnej sústavy sa žalobkyňa mohla dozvedieť najskôr až po zrealizovaní a vyúčtovaní všetkých nákladov s tým súvisiacich, k čomu došlo až v priebehu roka 2012. S poukazom na § 106 ods.1 OZ bol tento nárok žalobkyne uplatnený včas. Súd prvej inštancie posudzoval tento nárok aj z hmotnoprávnej stránky a poukázal na základné predpoklady zodpovednosti za škodu podľa § 420 OZ, ktorými sú protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a v danom prípade i zavinenie a zaoberal sa ich preukázaním zo strany žalobkyne, ktorá je zaťažená dôkazným bremenom. Konanie žalovaného, spočívajúce v ukončení zmluvného vzťahu so žalobkyňou a jej odpojení od dodávky elektriny, ktoré žalobkyňa považuje za neoprávnené, bolo súdom vyhodnotené ako dôvodné a zodpovedajúce právnej úprave. Ako bolo už vyššie uvedené, žalovaný pristúpil k odpojeniu dodávky elektriny na základe odstúpenia od zmluvy, v dôsledku čoho bol zmluvný vzťah o dodávke elektriny a distribúcii elektriny medzi stranami sporu dňom 18.11.2010 ukončený a ďalší odber elektriny bez uzatvorenej zmluvy by bol neoprávneným odberom a dodávateľ je v takom prípade oprávnený ukončiť dodávku elektriny a distribučné služby (článok XI. bod 11.7 VOP). Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že žalovaný, konaním ktorého jej mala vzniknúť škoda, nekonal protiprávne a preto nebol splnený zákonný predpoklad zodpovednosti žalovaného za takto vzniknutú škodu podľa § 420 OZ. 32. Pokiaľ ide o nárok na nemajetkovú ujmu v zmysle § 13 ods.2 OZ, odvolací súd udáva, že tento nárok nie je nárokom na náhradu škody, ale ide o osobnostné právo majetkovej povahy, ktoré podlieha premlčaniu vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote (§ 101 OZ). Počiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty v prípade náhrady za nemateriálnu ujmu je viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilému porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy k takémuto zásahu došlo. V danom prípade malo dôjsť k neoprávneného zásahu odpojením od dodávky elektriny dňa 18.11.2010, takže trojročná premlčacia lehota začala plynúť od 19.11.2010. Z uvedeného potom vyplýva, že žaloba doručená súdu dňa 13.11.2013 bola podaná včas a tento nárok premlčaný nie je. Zodpovednosť za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti je zodpovednosťou objektívnou, to znamená, že na rozdiel od zodpovednosti za škodu (majetkovú ujmu) podľa § 420 OZ sa nevyžaduje zavinenie. Zákon nedefinuje pojem neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti, je ním však tak aktívne ako aj pasívne správanie, ktoré má v zákone uvedené znaky. Týmito znakmi sú predovšetkým neoprávnenosť zásahu a jeho objektívna spôsobilosť mať negatívny dopad na osobnostné práva fyzickej osoby. Medzi neoprávneným zásahom a poškodením (ohrozením) niektorého z osobnostných práv musí byť vzťah príčinnej súvislosti. Medzi osobnostné práva patrí právo na život, zdravie, občiansku česť, ľudskú dôstojnosť, súkromie, rodinný život, meno a prejavy osobnej povahy. Rôznorodosti prejavov jednotlivých zložiek osobnosti fyzickej osoby zodpovedná aj široké spektrum možných neoprávnených zásahov. Vzhľadom na uvedené je v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy žalobca povinný svoj nárok riadne zdôvodniť, uviesť do akého osobnostného práva bolo zasiahnuté a akým spôsobom a tiež preukázať následky tohto zásahu. Zásah musí byť neoprávnený a spôsobilý privodiť ujmu. Priznať nárok na finančné zadosťučinenie podľa § 13 ods.2 OZ prichádza do úvahy iba vtedy, ak by morálna satisfakcia (ospravedlnenie) ako rýdzo osobnostné právo, nestačila na zmiernenie nepriaznivých následkov protiprávneho zásahu do osobnostných práv. Žalobkyňa v žalobe a ani v priebehu konania nešpecifikovala k zásahu do ktorého osobnostného práva došlo, akým konkrétnym spôsobom a aké následky na jej osobnostných právach tento zásah vyvolal. Žalobkyňa uvádzala iba to, že odpojením od elektriny jej vznikla nemajetková ujma a poukazovala na surový spôsob odpojenia počas zimného obdobia, čo donútilo členov domácnosti riešiť bývanie a sťahovať sa z neobývateľného domu a vyvolávalo u nej stresovú situáciu. Na svoje tvrdenia nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by preukázali aké následky do osobnostnej sféry tieto zásahy vyvolali alebo mohli vyvolať a hoci na pojednávaní uvádzala, že predloží lekárske správy, tieto nedoložila a ohľadne tohto nároku nemala ani žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Odvolací súd považuje za potrebné doplniť, že konanie žalovaného, ktoré považovala žalobkyňa za neoprávnené, bolo vyhodnotené ako konanie oprávnené, vyplývajúce z právnych predpisov upravujúcich postup v prípade porušenia povinností zo strany odberateľa elektriny, preto nebol splnený základný predpoklad zodpovednosti za zásah do osobnostných práv. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobe ani v tejto časti nebolo možné vyhovieť a
to z dôvodu, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a zákonné predpoklady nároku na nemajetkovú ujmu nepreukázala. 33. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že žalobkyňou uplatnený nárok na zaplatenie sumy 7.700 eur v celom rozsahu nebol dôvodný a súd prvej inštancie správne rozhodol, keď žalobu zamietol. Pokiaľ odvolací súd niektoré právne aspekty (pasívnu legitimáciu, premlčanie všetkých uplatnených nárokov) vyhodnotil inak, nemá to žiaden vplyv na správnosť rozhodnutia, pretože súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie odôvodnil vo vzťahu k jednotlivým nárokom viacerými skutočnosťami, nie len premlčaním nárokov resp. nedostatkom pasívnej legitimácie, ale poukázal na nesplnenie zákonných podmienok na náhradu škody v zmysle ustanovenia § 420 OZ a na neunesenie dôkazného bremena žalobkyňou vo vzťahu k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy za zásah do práva na ochranu osobnosti v zmysle § 13 ods.2 OZ. Preto aj keď súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu posúdeniu pasívnej legitimácie žalovaného a otázky premlčania nároku na náhradu skutočnej škody (čo je inak dôvodom na zamietnutie žaloby bez ďalšieho dokazovania), avšak v konaní sa zaoberal nárokmi žalobkyne i z hmotnoprávneho hľadiska a v tomto smere vykonal náležité dokazovanie, nič nebránilo tomu, aby odvolací súd zamietajúci výrok rozsudku súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a to s poukazom na ďalšie dôvody hmotnoprávneho charakteru, o ktoré sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia opieral. 34. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 387 ods.1 CSP potvrdil a to aj vo výroku o nároku na náhradu trov konania. 35. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 a § 262 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v plnom rozsahu. 36. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).