Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/158/2026

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Janka Grečmal a Mgr. Andrea Hadnagyová, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. A., nar. XX.XX.XXXX a B. A., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, deti rodičov: matka – C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. G. XX, F. F. a otec – H. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. F. XX, J., zastúpený: JUDr. Michaela Kajabová, advokátka so sídlom Budovateľská 2, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. -66 zo dňa 15. júna 2026, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o nariadení neodkladného opatrenia (výrok I.), výrok II. v časti, kde súd návrh matky na úpravu styku nad rozsah upravený súdom prvej inštancie výrokom I. zamietol a v závislom výroku o náhrade trov konania (výrok III.) z r u š u j e a vec mu v zrušenej časti v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým upravil styk otca s maloletými deťmi A. a B. tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi každý druhý týždeň v sobotu od 09.00 hod. do 17.00 hod. s tým, že otec si maloleté deti vyzdvihne a odovzdá matke v meste bydliska matky. Výrokom II. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v ostatnej časti zamietol a výrokom III. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Po právnej stránke súd svoje rozhodnutie odôvodnil z. č. (ďalej len „“), , , z. č. (ďalej len „“) a a 2 Dohovoru o právach dieťaťa. Vecne tým, že dňa 20.05.2026 bol súdu prvej inštancie doručený návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala úpravy styku otca s maloletými deťmi, úpravy zastupovania maloletých detí, nahradenia súhlasu otca so zápisom maloletých detí do inej školy a so zmenou školy, zvýšenia vyživovacej povinnosti otca, uloženia povinnosti otcovi zdržať sa neustáleho kontaktovania maloletých detí, ako aj uloženia povinnosti zdržať sa verbálneho a neverbálneho komentovania prebiehajúceho súdneho konania pred maloletými deťmi. Návrh matka odôvodnila predovšetkým tým, že maloleté deti podľa jej tvrdenia odmietajú u otca prespávať, prípadne sa s otcom stretávať, pričom poukazovala na údajné nevhodné výchovné postupy otca, nedostatočnú podporu pri školskej príprave detí, zhoršenie školského prospechu staršieho syna, ako aj na negatívny vplyv komunikácie otca na psychickú pohodu maloletých detí. Zároveň poukazovala na potrebu zmeny školy maloletých detí a zvýšenia výživného vzhľadom na zmenu pomerov. V doplnení návrhu uvádzala ďalšie okolnosti týkajúce sa komunikácie otca s maloletými deťmi a jeho údajného psychického nátlaku na maloletého A.. Zo správy kolízneho opatrovníka vyplynulo, že matka styku otca s maloletými deťmi nebráni, avšak považuje za vhodnejšie, aby sa styk realizoval počas víkendov. Zároveň bolo zistené, že v domácnosti matky sú vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie zdravého fyzického, sociálneho

a psychického vývoja maloletých detí. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní prihliadal na skutočnosť, že účelom neodkladného opatrenia nie je konečné riešenie sporných vzťahov medzi účastníkmi, ale len dočasná úprava pomerov v situácii, keď je potrebný bezodkladný zásah súdu. Poukázal na to, že v konaní o neodkladnom opatrení súd nevykonáva rozsiahle dokazovanie, ale vychádza len zo skutočností, ktoré boli hodnoverne osvedčené. V posudzovanej veci bolo osvedčené, že medzi rodičmi existuje dlhodobý konflikt týkajúci sa výkonu rodičovských práv a povinností a realizácie styku otca s maloletými deťmi. Súd prvej inštancie preto považoval za nevyhnutné dočasne upraviť styk otca s maloletými deťmi v obmedzenom rozsahu každú druhú sobotu v čase od 09.00 hod. do 17.00 hod. tak, aby sa stabilizovali pomery účastníkov. Uviedol, že je potrebné zabezpečiť zachovanie kontaktu maloletých detí s otcom, keďže právo dieťaťa na starostlivosť a kontakt s oboma rodičmi patrí medzi základné princípy rodinného práva. Súd prvej inštancie návrh matky v ostatnej časti zamietol. Mal za to, že návrh v časti úpravy zastupovania maloletých detí, nahradenia súhlasu otca so zmenou školy, zvýšenia výživného, uloženia povinnosti otcovi zdržať sa kontaktovania maloletých detí a zdržať sa komentovania súdneho konania, ako aj ďalšie tvrdenia matky týkajúce sa výchovných schopností otca, psychického stavu maloletých detí a príčin ich postoja k otcovi, nebolo možné spoľahlivo posúdiť bez vykonania rozsiahlejšieho dokazovania. Pre rozhodnutie o uvedených otázkach bude potrebné podrobnejšie zisťovať skutkový stav, vykonať výsluchy účastníkov, prípadne maloletých detí primeraným spôsobom, vyžiadať si ďalšie odborné podklady a následne posúdiť, aké riešenie najlepšie zodpovedá záujmu maloletých detí. Takéto dokazovanie však svojím rozsahom a povahou presahuje rámec konania o neodkladnom opatrení, ktoré slúži len na dočasnú a bezodkladnú úpravu pomerov účastníkov. Posúdenie uvedených otázok je predmetom ďalšieho konania vo veci samej.

3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keď poukázal na to, že nariadené neodkladné opatrenie konzumuje v sebe i vec samu a konanie sa teda vydaným rozhodnutím končí.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie, výlučne voči výroku I., podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne z dôvodov podľa , , a .

5. Namietal, že uznesenie súdu prvej inštancie je v napadnutej časti bolo vydané v rozpore so zákonom, je vnútorne rozporné, arbitrárne, nepreskúmateľné a nevykonateľné. V danom prípade nebola splnená podmienka podľa . Jeho styk s maloletými deťmi sa po dobu približne šiestich rokov od rozvodu manželstva vždy realizoval na základe vzájomnej dohody rodičov, a to počas školského roka spravidla od pondelka 14.30 hod. do stredy 14.30 hod., pričom prázdniny a dovolenky si rodičia spoločne zladili. Matka vo svojom návrhu pripustila, že styk umožňuje. Túto skutočnosť potvrdila aj správa kolízneho opatrovníka. Navyše súd prvej inštancie v bode 15 odôvodnenia konštatoval, že tvrdenia matky o údajnom psychickom nátlaku, o výchovných schopnostiach otca a o príčinách postoja detí k otcovi nebolo možné spoľahlivo posúdiť bez rozsiahlejšieho dokazovania. Ak teda tvrdené ohrozenie detí nebolo osvedčené, nebola osvedčená ani obava či nebezpečenstvo, ktoré by odôvodňovali bezodkladnú a reštriktívnu úpravu styku. Otec ďalej uviedol, že záver súdu prvej inštancie o dlhodobom konflikte týkajúcom sa realizácie styku je bez akejkoľvek opory vo vykonaných podkladoch. Napätie medzi rodičmi vzniklo až v máji 2026 a týkalo sa výlučne zhoršeného prospechu maloletého A.. Otec taktiež namietal, že prvoinštačný súd upravil styk v užšom rozsahu než žiadala matka v návrhu, pričom takéto zúženie styku nijako neodôvodnil. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia nie je možné zistiť, ako súd prvej inštancie dospel ku konkrétnemu rozsahu styku, na základe akých podkladov ustálil tvrdený dlhodobý konflikt, prečo obmedzil dovtedy realizovaný styk a prečo je práve takýto rozsah v záujme maloletých detí. Výrok I. uznesenia súdu prvej inštancie je navyše neurčitý a nevykonateľný, keďže neobsahuje žiaden pevný referenčný bod (párny/nepárny kalendárny týždeň alebo konkrétny počiatočný dátum). Otec zároveň poukázal na to, že mu neboli doručené žiadne prílohy k návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, a tieto nie sú ani súčasťou elektronického súdneho spisu. Hoci matka žiadala obmedziť nahliadnutie do niektorých príloh, takáto žiadosť nemôže viesť k úplnému odňatiu možnosti účastníka oboznámiť sa s podkladmi nevyhnutnými na jeho obranu. V podanom odvolaní sa otec vyjadril k jednotlivým tvrdeniam matky, ktoré boli obsahom jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (odmietnutie prípravy večere, nezobudenie do školy, návšteva ihriska, narodeniny maloletých detí, nátlakové učenie, vyjadrenie o kalkulačkách a vyjadrenia pediatričky). Podľa otca formulácie použité matkou v návrhu (napr. zanedbávanie starostlivosti, psychická agresia, sabotáž školského režimu) sú dramatizujúce

a zjavne neprimerané banálnemu skutkovému základu, ktorý opisujú (jediná nepripravená večera, jedno neskoršie vstávanie, jedna návšteva ihriska). Vyvolávajú dojem cielene konštruovaného „príbehu týrania“ tam, kde v skutočnosti išlo o bežné výchovné a pedagogické postupy rodiča reagujúceho na zhoršený prospech a pubertu staršieho syna.

6. Záverom odvolania otec navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. zmenil tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia o úprave styku otca s maloletými deťmi sa zamieta.

7. V doplnení odvolania zo dňa 30.07.2026 otec uviedol, že sa s matkou dohodli, že od 01.07.2026 do 05.07.2026 s ním maloleté deti strávia dovolenku v rekreačnej oblasti K. K. vo C. L.. Matka od podania návrhu na nariadene neodkladného opatrenia začala byť šikanózna a vyžadovala podrobný report ohľadom jeho aktivít s maloletými deťmi. Podľa otca je nepochybne v záujme dieťaťa, aby si rodičia poskytli informácie o základných veciach, zdravotných problémoch, liekoch, krúžkoch, prípadne iných problémoch dieťaťa. Avšak toto právo nie je možné zamieňať s povinnosťou otca informovať matku o každom jednom kroku dieťaťa, keď je v jeho starostlivosti. Otec poukázal na to, že matka začala trvať na rešpektovaní neodkladného opatrenia, pričom nesúhlasila s jeho stykom s deťmi ani počas nedele, hoci to sama navrhovala vo svojom návrhu. Matka pritom vie, že každú sobotu pracuje. Predáva na trhovisku bižutériu a jeho hlavný zárobkový deň sú soboty, najmä počas výstav, búrz, jarmokov. Otec ďalej uviedol, že od 28.07.2026 nemá žiaden kontakt s maloletými deťmi. Deťom sa nevie dovolať, deti nijako nereagujú, neodpovedajú na správy, čo sa nikdy predtým nestalo. Ani matka nereaguje. Vzhľadom na uvedené preto žiada, aby bol neodkladným opatrením upravený jeho styk s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý kalendárny týždeň od pondelka od 08.00 hod. do stredy do 18.00 hod., kedy si otec maloleté deti prevezme v školskom zariadení, ktoré maloleté deti navštevujú a odovzdá ich v mieste bydliska matky. V prípade neprítomnosti maloletých detí v školskom zariadení, si otec maloleté deti prevezme v mieste bydliska matky.

8. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletých detí s návrhom, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Uviedla, že súd prvej inštancie správne a logicky vyhodnotil, že styk otca s maloletými deťmi si momentálne vyžaduje presné, striktné a bezodkladné ohraničenie, aby deti neboli naďalej vystavované nepredvídateľnosti, chaosu a psychickému nátlaku zo strany otca. Dohoda medzi rodičmi ohľadom styku fungovala len do momentu, kým sa ona prispôsobovala otcovým požiadavkám. Akonáhle však v najlepšom záujme maloletých detí (najmä z dôvodu rapídne sa zhoršujúceho prospechu staršieho syna a nutnosti nastavenia stabilného režimu) začala vyžadovať dodržiavanie elementárnych pravidiel, otec akúkoľvek konštruktívnu dohodu odmietol. Nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia vznikla práva z dôvodu, že otec začal počas ním realizovaného styku stupňovať na maloleté deti psychický nátlak. Podľa matky je námietka nevykonateľnosti rozhodnutia len formálnou výhovorkou. Otec totiž úplne presne vie, kedy má styk prebiehať. Matka ďalej uviedla, že otcovi v styku nebráni, dokonca maloleté deti k styku motivuje. Otec na akýkoľvek jej pokus o nastavenie zdravých hraníc a denného plánu (čo je pri malých deťoch absolútnou nutnosťou pre ich pocit bezpečia) reaguje neadekvátne, defenzívne a útočne. Otec nerešpektuje spánkovú hygienu maloletých detí a úmyselne ich vyrušuje v neskorých nočných hodinách. Otcove proklamácie o aktívnom trávení času sú v príkrom rozpore s reálnym priebehom styku. Otec sa deťom počas určeného času aktívne nevenuje a deti tento čas pravdepodobne len pasívne prečkávajú na mobilných zariadeniach. O tom, že otec priamo ohrozuje psychickú aj fyzickú bezpečnosť detí a ignoruje akékoľvek pravidlá, svedčí incident z júla 2026, kedy nad rámec súdneho rozhodnutia umožnila otcovi absolvovať s maloletými deťmi pobyt pri jazere aj s prespaním, ktoré viazala výlučne na pobyt na chate. Otec však jej ústretovosť hrubo zneužil, keď posledný večer deti z chaty odviezol a nechal ich prespať u seba doma. Taktiež ju vopred neinformoval o aktivitách s deťmi. Počas pobytu navyše konzumoval alkohol a následne im navrhol preskakovanie otvorené ohňa. Matka zároveň doplnila, že akonáhle začala striktne trvať na dodržiavaní nariadeného neodkladného opatrenia, otec znížil sumu výživného o 50,- eur, ktorú jej dovtedy naviac posielal.

9. Otec maloletých sa vyjadril k vyjadreniu matky tak, že matka maloletých i naďalej mu maloletých odovzdáva len „každú druhú“ sobotu s odvolaním sa na neodkladné opatrenie. Okrem pár dní na začiatku prázdnin (01.07.2026 – 05.07.2026) s deťmi vďaka rigidnému postoju matky odvolávajúcej sa na napadnuté uznesenie mohol počas letných prázdnin stráviť so svojim deťmi len 3 soboty. Naposledy dokonca matka ani nechcela dovoliť aj keď jej maloletý A. zavolal, aby mohli zostať aspoň chvíľu u

neho v sobotu dlhšie, aby súhlasila s predĺžením styku. ÚPSVaR ho informoval, že dva razy vykonal šetrenie pomerov v domácnosti matky, ale ani raz sa mu nepodarilo rozprávať priamo s deťmi, hoci boli doma u matky v čase šetrenia pomerov. Po intervencii ÚPSVaRu matka maloletých zatiaľ aspoň súhlasila, aby sa soboty vymenili za nedele a mohol s deťmi aspoň raz za týždeň telefonovať. Matka maloletých chce svojim neodkladným opatrením docieliť zmenu školy a trvalého bydliska maloletých detí. Matka poukazuje na jeho osobu, že nezvláda prípravu s deťmi do základnej školy, hoci na jednej strane tvrdí, že praktizuje voči maloletému A. nátlakové učenie, materiálne ním manipuluje a na strane druhej, že vzdelanie sabotuje a podkopáva školské autority. Vôbec to nie je pravda, už sa k tejto otázke vyjadroval vo svojom odvolaní. Nedá mu neuviesť ku školskej príprave, že maloletý A. mal v školskom roku 2025/2026 až 292 hodín absencií z toho 172 hodín ospravedlnených od lekára a 120 hodín ospravedlnených od rodiča. Maloletý B. mal v školskom roku 2025/2026 až 279 hodín absencií z toho 183 hodín ospravedlnených od lekára a 96 hodín ospravedlnených od rodiča. Takmer všetky absencie boli začas, kedy deti boli v domácnosti matky. Dokonca boli ako rodičia predvolaní kvôli početným absenciám do školy a upozornení na spôsobom ospravedlňovania a nutnosť dieťaťa si riadne plniť povinnú školskú dochádzku. V skutočnosti deti neboli o nič extrémnejšie chorľavé, ale matka kvôli vzdialenosti základnej školy z miesta jej bydliska, kam sa presťahovala, jednoducho deti do školy nedoviezla. Pokiaľ deti majú zhoršené známky v škole, tak je potrebné sa predovšetkým zamyslieť ako si deti plnili školskú dochádzku. Absenciu v škole, ak matka maloletých nezvláda deti voziť do školy, by práve vyriešila úprava styku od nedele do stredy, kedy by si deti prevzal a odovzdal v bydlisku matky a na matke by tak zostalo vozenie detí len vo štvrtok a piatok. Matka sa vo svojom podaní odvolávala na lekársku správu ošetrujúcej pediatričky. Táto lekárska správa mu nebola doručená, takže sa stále nevie vyjadriť k jej obsahu. Ošetrujúcu pediatričku ich detí H. K. J. však kontaktoval, či zaznamenala nejaký zhoršený stav ich maloletých detí. Súčasne sa jej dopytoval na tvrdenia matky v jej podaní ohľadne „akútneho strachu o zdravie našich detí.“ Nič takéto mu pediatrička nepotvrdila, ale naopak prejavila rozhorčenie, že bola matkou takto zneužitá. Naposledy bol s deťmi dňa 08.08.2026 (sobota) s tým, že ich zobral na rybačku, ktorú starší A. veľmi obľubuje. Deti sa mu posťažovali, že nemajú žiaden program u matky, väčšinou sú pozatvárané v izbe na mobiloch. Matku aj prosili, aby u neho mohli zostať v sobotu dlhšie, čo matka zamietla. Deti touto situáciou veľmi trpia.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou, účastníkom ( a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( v spojení s ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku I. a v závislom výroku III. zrušiť ( ) a vec v zrušenej časti vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i odvolacie námietky otca bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne rozhodol, keď výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, podľa ktorého je otec oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi každý druhý týždeň v sobotu od 09.00 hod. do 17.00 hod. s tým, že otec si maloleté deti vyzdvihne a odovzdá matke v meste bydliska matky. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že výrok II., ktorým bol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v ostatnej časti zamietnutý, nebol odvolaním napadnutý a preto je jeho správnosť vyňatá z prieskumu odvolacieho súdu.

12. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

15. Podľa čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

16. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

17. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

18. Podľa , odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

19. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, resp. osobami blízkymi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča, resp. osobou blízkou a neumožňuje vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie môže byť nariadené vtedy, ak má súd za osvedčené, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy.

20. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému záujmu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z vyššie citovaného čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Len v prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu, je na mieste rozhodnúť neodkladným opatrením.

21. Po preskúmaní uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. má odvolací súd za to, že súdom prvej inštancie nariadené neodkladné opatrenie ohľadom styku otca s maloletými deťmi je vzhľadom na jeho formuláciu neurčité a nevykonateľné.

22. Podľa veta prvá , obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku.

23. Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

24. Výrok rozsudku je základnou obsahovou časťou rozsudku. Ide o konečné vyjadrenie úsudku konajúceho súdu o prejednávanej veci. Z obsahového hľadiska je výrok rozsudku tou jeho časťou, ktorá ako jediná nadobúda právoplatnosť. Výrok rozsudku musí byť určitý, aby ho bolo možné nútene vykonať. Požiadavka materiálnej vykonateľnosti rozsudku zahŕňa okrem iného potrebu jednoznačného vymedzenia práv a povinností, o ktorých sa rozhodlo. Preto je nevyhnutné, aby bol výrok formulovaný jasne, výstižne a zrozumiteľne. Nakoľko sa na uznesenie vo vzťahu k jeho výrokovej časti v zmysle ustanovenia primerane použijú ustanovenia o rozsudku, uvedené kritéria týkajúce sa jasnej, zrozumiteľnej a vykonateľnej formulácie výroku rozsudku je potrebné aplikovať aj na uznesenia súdu o nariadení neodkladného opatrenia, keďže tieto sa spájajú s vlastnosťou vykonateľnosti súdneho rozhodnutia.

25. Odvolací súd v preskúmavanej veci dospel k záveru, že výrok I. uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie ohľadom styku otca s maloletými deťmi, nezodpovedá vyššie citovanému ustanoveniu v spojení s ustanovením . Zo znenia napadnutého výroku nie je jednoznačne zrejmé, kedy sa má styk otca s maloletými deťmi realizovať. Prvoinštančným súdom uvedené formulácia „každý druhý týždeň v sobotu od 09.00 hod. do 17.00 hod.“ je nepresná, neurčitá a spôsobuje nevykonateľnosť daného rozhodnutia. Nie je zrejmé, či súd prvej inštancie chcel, aby styk prebiehal každú sobotu párneho kalendárneho týždňa alebo iba v sobotu druhého kalendárneho týždňa v mesiaci.

26. Odvolací súd zároveň zistil, že uznesenie súd prvej inštancie je vo výroku I. nepreskúmateľné.

27. Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia, teda predovšetkým preukázať správnosť rozhodnutia. Odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie teda musí byť aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní. Ak rozhodnutie prvoinštančného súdu uvedené náležitosti neobsahuje, je nepreskúmateľné.

28. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné atribúty spravodlivého súdneho procesu, ktorá skutočnosť jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Z judikatúry tohto súdu vyplýva, že na taký argument strany sporu, ktorý je pre rozhodnutie podstatný a rozhodujúci, sa vždy vyžaduje špecifická odpoveď (Ruiz Torija c. Španielsko zo dňa 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, Hiro Balani c. Španielsko zo dňa 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko zo dňa 19. februára 1998). Podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (, ) „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany; t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu“.

29. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces treba preto považovať aj taký nedostatok rozhodnutia súdu, keď rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 31.01.2019).

30. Po oboznámení sa s obsahom rozhodnutia súdu prvej inštancie dospel odvolací súd k záveru, že prvoinštančný súd sa vyššie uvedenými kritériami neriadil. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti nariadeného neodkladného opatrenia ohľadom styku otca s maloletými deťmi nie je riadne odôvodnené. Povinnosťou súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako

i právnej stránky rozhodnutia (napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.10.2007).

31. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že matka sa svojim návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 20.05.2026, doplneným dňa 12.06.2026, domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd okrem iného upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každú párnu sobotu od 09.00 hod. do 17.00 hod. a každú párnu nedeľu od 09.00 hod. do 17.00 hod. s tým, že otec si maloleté deti v stanovenom čase prevezme a odovzdá v mieste trvalého pobytu matky. Súd prvej inštancie návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia čiastočne vyhovel, keď nariadil neodkladné opatrenie, ktorým upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi každý druhý týždeň v sobotu od 09.00 hod. do 17.00 hod. s tým, že otec si maloleté deti vyzdvihne a odovzdá matke v meste bydliska matky. Vo vzťahu k nariadenému neodkladnému opatreniu súd prvej inštancie stroho konštatoval, že je nevyhnutné dočasne upraviť styk otca s maloletými deťmi v obmedzenom rozsahu tak, aby sa zastabilizovali pomery účastníkov. Zároveň poukázal na existenciu dlhodobého konfliktu medzi rodičmi, ktorý sa týka výkonu rodičovských práv a povinností a realizácie styku otca s maloletými deťmi. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k výroku I. však nie je zrejmé, na základe čoho dospel k stanovenému rozsahu styku a prečo považuje určený rozsah styku za súladný s najlepším záujmom maloletých detí. Prvoinštančný súd navyše vôbec neodôvodnil, prečo styk otca s maloletými deťmi stanovil v užšom rozsahu než akého sa matka domáhala v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V rozhodnutí absentuje úvaha o najlepšom záujme maloletých detí – odôvodnenie neobsahuje aspoň stručnú analýzu, akým spôsobom bude zvolený rozsah styku napĺňať potreby detí. Absentuje tiež úvaha súdu prvej inštancie o proporcionalite zvoleného riešenia, čo je podstatnou súčasťou presvedčivého a preskúmateľného rozhodnutia. Odvolací súd zdôrazňuje, že jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a právne odôvodniť svoje rozhodnutie tak, aby na jednej strane účastník konania mohol v rámci využitia opravných prostriedkov kvalifikovane reagovať na rozhodnutie a na strane druhej, aby odvolací súd mohol vykonať prieskum správnosti a zákonnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, voči ktorému bol podaný opravný prostriedok. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky osvedčené skutočnosti, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie v písomnej forme rozhodnutia je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok jeho riadneho odôvodnenia je takým nesprávnym procesným postupom, ktorý je spôsobilý znemožniť účastníkovi konania, aby uplatňoval svoje procesné práva v takej miere, že to má za následok porušenie práva na spravodlivý proces. Odvolací súd tak po preskúmaní napadnutého uznesenia konštatuje, že toto rozhodnutie je v odvolaním napadnutom výroku I. nepreskúmateľné.

32. Pozornosti odvolacieho súdu neušlo ani to, že súd prvej inštancie mal za to, že nariadené neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. V zmysle ustanovenia , ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej vtedy, ak samotné neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Taká situácia môže nastať v prípade návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia podaných po skončení konania (pri splnení podmienok ). Rovnako v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba podľa , konanie končí rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a konzumuje vec samu (por. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , sp. zn. ). Odvolací súd zdôrazňuje, že možnosť nariadiť neodkladné opatrenie podľa ustanovenia nie je možné aplikovať bezvýhradne, pretože súd musí v každom jednotlivom prípade dôkladne zvážiť, či nariadené neodkladné opatrenie, ktoré konzumuje vec samu, nezasahuje do ústavnoprávnych garancií civilného procesu. Práve špecifikum prejednávaného prípadu (prípad nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré konzumuje rozhodnutie vo veci samej) si podľa odvolacieho súdu vyžaduje dôsledné skúmanie všetkých zákonných predpokladov pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, pretože predmetné neodkladné opatrenie nemá v takom prípade dočasnú

povahu a ani sa v ňom nevykonáva dokazovanie v rozsahu, v akom sa vykonáva vo veci samej. Podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na povahu veci (úprava styku otca s maloletými deťmi) nariadené neodkladné opatrenie nemôže nahradiť rozhodnutie vo veci samej. Vo všeobecnosti totiž platí, že neodkladnými opatreniami sa rodičom priznávajú práva a povinnosti len v najnevyhnutnejšom rozsahu. Je to tak preto, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení je súd limitovaný krátkou lehotou a nemá priestor na vykonávanie dokazovania. Súd vychádza len z osvedčených skutočností. Úprava styku rodiča s maloletými deťmi neodkladným opatrením pred začatím konania vo veci samej má iba dočasný charakter. Vzhľadom na uvedené mal preto súd prvej inštancie v napadnutom uznesení uložiť rodičom povinnosť v súlade s ustanovením podať návrh na začatie konania vo veci samej o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností (zmena úpravy styku otca s maloletými deťmi).

33. Procesného pochybenia sa dopustil súd prvej inštancie aj tým, že otcovi doručil návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia bez príloh k tomuto návrhu. Podľa veta prvá návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Z informácie o výsledku doručenia listinného rovnopisu na č. l. 173 spisu vyplýva, že otcovi neboli doručené prílohy k návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia. Povinnosť súdu doručiť návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spolu s uznesením o nariadení neodkladného opatrenia vyplýva z citovaného ustanovenia veta prvá . Ak sú súčasťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj prílohy, tieto je potrebné taktiež doručiť druhému účastníkovi. Ochrana druhého účastníka konania je pritom daná jeho právom vyjadriť sa k všetkým tvrdeným a posudzovaným skutočnostiam uvedeným v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v rámci podaného odvolania.

34. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I., výroku II. v časti, kde súd návrh matky na úpravu styku nad rozsah upravený súdom prvej inštancie výrokom I. zamietol a v závislom výroku III. o náhrade trov konania (odvolaním osobitne nenapadnutým) podľa zrušil a podľa mu vec v zrušenej časti vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

35. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne posúdiť návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi a vysporiadať sa i s návrhom otca na nariadenie neodkladného opatrenia ohľadom úpravy jeho styku s maloletými deťmi podaný po vydaní napadnutého rozhodnutia dňa 30.07.2026 (č. l. 138 a nasl. spisu). Súd prvej inštancie bude povinný dôkladne posúdiť, či je nariadenie neodkladného opatrenia v záujme ochrany práv maloletých detí s prihliadnutím na ich najlepší záujem. Ak súd prvej inštancie dospeje k záveru, že sú splnené podmienky na dočasnú úpravu pomerov maloletých detí formou neodkladného opatrenia, bude jeho povinnosťou osobitne presvedčivo vysvetliť, z akých konkrétnych osvedčených skutočností vyplýva potreba bezodkladného zásahu a prečo je zvolený zásah primeraný najlepšiemu záujmu maloletých detí. V prípade opätovného nariadenia neodkladného opatrenia bude potrebné zvážiť aj uloženie povinnosti podať v určenej lehote návrh vo veci samej, prípadne iný procesný postup zabezpečujúci, aby dočasná úprava pomerov neostala bez nadväznosti na meritórne konanie. Prvoinštančný súd bude dbať na to, aby výroková časť jeho uznesenia o neodkladnom opatrení bola jasná, určitá a zrozumiteľná, tzn. aby spĺňala požiadavku vykonateľnosti. Zároveň svoje rozhodnutie náležite a dôkladne odôvodni v súlade s ustanovením . V odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiada aj s argumentáciou rodičov prezentovanou v tomto odvolacom konaní.

36. Súd prvej inštancie pred vydaním rozhodnutia neopomenie doručiť otcovi zo zreteľom na ustanovenie veta prvá prílohy matky k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Zároveň zohľadňujúc veta prvá doručí otcovi aj vyjadrenie matky k odvolaniu otca, ktoré nedoručoval splnomocnenej zástupkyni otca (ale priamo otcovi). Podanie otca z č. l. 138 a nasl. súd prvej inštancie doručí matke a kolíznemu opatrovníkovi maloletých detí.

37. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania ( ).

38. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne ( posledná veta z. č. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).