Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sas/8/2026

Uznesenie

Správny súd v Košiciach, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX E., právne zastúpený: JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Kováčska 28, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 858 774, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 – 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 7718-6/2026-BA zo dňa 05.02.2026, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 15.04.2026.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 15.04.2026, doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“) v rovnaký deň, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 7718-6/2026-BA zo dňa 05.02.2026 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 200-037442-CA06/2025 zo dňa 19.08.2025 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť nahradiť neprávom vyplatenú sumu na nemocenskej dávke - nemocenskom podľa o sociálnom poistení (ďalej len „“) v celkovej sume 2.211,70 eur. Žalobca navrhol, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie, s priznaním nároku na náhradu trov konania voči žalovanému.

2. Súčasťou správnej žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby odôvodnil tým, že prvostupňovým rozhodnutím mu bola uložená povinnosť nahradiť neprávom vyplatené sumy nemocenského v celkovej výške 2.211,70 eur, pričom voči jeho osobe súčasne prebiehajú desiatky ďalších administratívnych konaní vedených Sociálnou poisťovňou v skutkovo zhodných predmetoch konania. Žalobca poukázal na to, že v prípade okamžitej vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí a povinnosti uhradiť všetky požadované sumy, by to pre žalobcu malo nepochybne likvidačný charakter.

3. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 28.05.2026, doručenom správnemu súdu dňa 29.05.2026, uviedol, že rozhodnutím prvostupňového orgánu č. 19732-2/2026-KEM zo dňa 15.04.2026 bolo žalobcovi povolené splatenie dlžnej sumy 2.211,70 eur v splátkach.

4. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa , správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,

a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

6. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (, ).

7. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Odkladný účinok správnej žaloby predstavuje mimoriadny zabezpečovací procesný prostriedok, ktorého účelom je poskytnúť dočasnú ochranu žalobcovi pred následkami okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy ešte pred vykonaním jeho súdneho prieskumu. Jeho priznanie prichádza do úvahy len v prípadoch, ak by výkonom rozhodnutia alebo jeho inými právnymi následkami hrozila žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska alebo finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí alebo iný vážny nenapraviteľný následok, pričom súčasne nesmie byť priznanie odkladného účinku v rozpore s verejným záujmom ani neprimerane zasahovať do práv tretích osôb. Ide pritom o výnimočný inštitút, ktorý predstavuje výnimku zo zásady právoplatnosti a vykonateľnosti správnych rozhodnutí.

9. Podľa je priznanie odkladného účinku podmienené splnením štyroch kumulatívnych podmienok, a to jednak procesných, spočívajúcich v podaní návrhu žalobcom a existencii konania o správnej žalobe, ako aj hmotnoprávnych podmienok, najmä existenciou priamej a reálnej hrozby závažného následku vyplývajúceho z okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia. Nepostačuje pritom len hypotetická možnosť vzniku ujmy, ale musí ísť o konkrétnu a dostatočne individualizovanú hrozbu, ktorá je v príčinnej súvislosti s vykonateľnosťou napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na kumulatívny charakter zákonných podmienok nesplnenie čo i len jednej z nich bráni priznaniu odkladného účinku správnej žalobe.

10. Správny súd zároveň zdôrazňuje, že v konaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná zásada, t.j. dôkazné bremeno nesie žalobca, ktorý je povinný nielen tvrdiť existenciu hroziacej ujmy, ale ju aj primeraným spôsobom osvedčiť konkrétnymi dôkazmi. Nepostačujú všeobecné alebo nepodložené tvrdenia o možnom vzniku škody či nepriaznivých následkov. Hrozba závažnej ujmy musí vyplývať z konkrétnych skutkových okolností preukázaných relevantnými dôkaznými prostriedkami, ktoré umožňujú správnemu súdu posúdiť intenzitu tvrdeného zásahu a jeho priamu súvislosť s výkonom napadnutého rozhodnutia. Uvedené závery vyplývajú aj z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej preukázanie hrozby závažnej ujmy predstavuje osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby (pozri rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 09.03.2022).

11. K dôvodom uvádzaným žalobcom v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby správny súd konštatuje, že samotná skutočnosť, že napadnutým rozhodnutím bola žalobcovi uložená povinnosť na peňažné plnenie, sama osebe nepostačuje na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Priznanie odkladného účinku nemožno odôvodniť len tvrdením, že úhradou uloženej sumy dôjde k zásahu do majetkovej sféry žalobcu alebo k finančnej strate. Takýto zásah je prirodzeným dôsledkom vykonateľnosti rozhodnutia ukladajúceho peňažnú povinnosť a bez ďalšieho nezakladá existenciu závažnej ujmy v zmysle . Pre priznanie odkladného účinku je nevyhnutné, aby žalobca osvedčil existenciu konkrétnej a reálnej hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej alebo finančnej škody, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku, pričom tieto tvrdenia musia byť individualizované s ohľadom na jeho osobné, majetkové a príjmové pomery. Žalobca však svoje tvrdenia bližšie nekonkretizoval a nepredložil ani žiadne dôkazy preukazujúce jeho majetkové či sociálne pomery,

na základe ktorých by bolo možné posúdiť intenzitu dopadu napadnutého rozhodnutia na jeho osobu. Návrh na priznanie odkladného účinku tak ostal v rovine všeobecných tvrdení bez relevantnej dôkaznej podpory. Za týchto okolností správny súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil existenciu zákonných predpokladov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa .

12. Zároveň správny súd uvádza, že súčasťou administratívneho spisu je aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorým bolo žalobcovi povolené splácanie sumy uloženej napadnutým rozhodnutím vo forme splátok, a to pri celkovej dlžnej sume 2.211,70 eur. Uvedená skutočnosť podľa názoru správneho súdu zároveň oslabuje dôvodnosť návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, keďže tým došlo k eliminovaniu jednorazovej finančnej záťaže, ktorá by mohla vzniknúť pri povinnosti jednorazovej úhrady celej dlžnej sumy.

13. Pokiaľ žalobca poukazoval na existenciu ďalších konaní vedených Sociálnou poisťovňou voči jeho osobe, správny súd uvádza, že samotné vedenie administratívnych konaní, ktoré doposiaľ neboli ukončené právoplatným rozhodnutím, samo osebe nepredstavuje priamy ani bezprostredný zásah do subjektívnych práv žalobcu. Samotná existencia takýchto konaní bez ďalšieho nepreukazuje intenzitu hroziacej ujmy vyplývajúcej z napadnutého rozhodnutia a nie je v príčinnej súvislosti s možnými následkami jeho vykonateľnosti. Správny súd v tejto súvislosti konštatuje, že žalobca ani nekonkretizoval, o ktoré konania by sa malo jednať. Ani tento dôvod preto správny súd nepovažoval za dostatočný na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa .

14. Vzhľadom k tomu, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku neuviedol žiadne dôvody, ktoré by osvedčovali naplnenie hypotézy ustanovenia , správny súd dospel k záveru, že nedošlo k splneniu prvej hmotnoprávnej podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

15. Zároveň správny súd uvádza, že splnenie druhej hmotnoprávnej podmienky pre možné priznanie odkladného účinku správnej žalobe (neexistencia rozporu s verejným záujmom pre daný procesnoprávny postup) správny súd s ohľadom na nesplnenie prvej hmotnoprávnej podmienky nepovažoval za nevyhnutné vyhodnotiť.

16. Z uvedených dôvodov správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol podľa .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná ( ).