Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7To-43-2026.pdf
PDF · 82.24 KB
Case nature
Area
Subarea
7To/43/2026
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej a sudcov Ing. JUDr. Milana Husťáka a JUDr. Martina Michalanského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 11. júna 2026, v trestnej veci proti A. B., obžalovaného pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 30.12.2025 sp. zn. 49T/31/2025 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr. por. zamieta odvolanie okresného prokurátora.
o d ô v o d n e n i e :
Mestský súd Košice rozsudkom sp. zn. 49T/31/2025 zo dňa 30.12.2025, obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXX, E. C. – okolie, uznal vinným z trestného činu právne kvalifikovaného ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Tr. zák., ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že
dňa 11.01.2025 v čase okolo 17.00 hod. v obývacej izbe rodinného domu popisného čísla 127, v obci Ruskov, okr. Košice - okolie fyzicky napadol C. B. a to tým spôsobom, že vzal sklenený popolník do ľavej ruky a udrel ho do oblasti tváre nad ľavým okom a následne ho rukou odstrčil od seba následkom čoho narazil tvárou do zrkadla, kde následne zodvihol črepinu zrkadla a hodil ju do pravého obočia, pričom následne zakričal slová idem do kuchyne po nôž a zabijem ťa, čím tieto vyhrážky zabitím u poškodeného vzbudili dôvodnú obavu o jeho život a zdravie a že svoje vyhrážky uskutoční nakoľko vie, že je nevypočítateľný, pričom uvedeným konaním spôsobil poškodenému zranenia s predbežnou dobou liečenia do 7 dní.
Za to ho súd odsúdil podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona sa pre účely výkonu trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení, odôvodnení a po poučení o možnosti podať opravný prostriedok, okresný prokurátor podal odvolanie.
Prokurátor vo svojom odvolaní uviedol nasledovné.
Napadnutým rozsudkom Mestský súd Košice uznal obžalovaného A. B. vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, keď skutok kvalifikoval len podľa
základnej skutkovej podstaty uvedeného trestného činu. S takýmto právnym posúdením skutku sa prokuratúra nestotožňuje.
Z vykonaného dokazovania je nepochybne preukázané, že obžalovaný sa poškodenému C. B. vyhrážal zabitím, pričom toto konanie bolo spojené s použitím predmetov spôsobilých slúžiť ako zbraň a zároveň smerovalo voči chránenej osobe.
Zo skutkových zistení vyplýva, že obžalovaný fyzicky napadol poškodeného tak, že ho udrel skleneným popolníkom do oblasti tváre a následne hodil po poškodenom črepinu z rozbitého zrkadla, pričom poškodenému spôsobil zranenia. Následne sa poškodenému vyhrážal zabitím slovami, že ide do kuchyne po nôž a zabije ho. Tieto vyhrážky u poškodeného objektívne vzbudili dôvodnú obavu o jeho život a zdravie.
Za týchto okolností je zrejmé, že konanie obžalovaného bolo spáchané so zbraňou v zmysle § 138 písm. a) Trestného zákona, podľa ktorého sa za zbraň považuje každá vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším. Sklenený popolník aj črepina zrkadla sú bezpochyby predmetmi spôsobilými takýto účinok vyvolať. Skutočnosť, že obžalovaný tieto predmety použil pri fyzickom útoku bezprostredne pred vyslovením vyhrážok, predstavuje okolnosť, ktorá významným spôsobom zvyšovala intenzitu hrozby a objektívne zvyšovala dôvodnosť obavy poškodeného.
Súd prvého stupňa vychádzal z úvahy, že v čase samotného vyhrážania obžalovaný nemal predmet v ruke, a preto kvalifikačný znak spáchania činu so zbraňou nepovažoval za splnený. Takýto výklad je však príliš formalistický a nezodpovedá materiálnemu posúdeniu skutku.
Pre naplnenie kvalifikačného znaku spáchania činu so zbraňou totiž nie je rozhodujúce, aby páchateľ držal zbraň v ruke práve v okamihu vyslovenia vyhrážky, ale postačuje, ak použitie zbrane tvorí súčasť konania, ktorým páchateľ vyhrážanie realizuje, a ktoré objektívne zvyšuje dôvodnosť obavy poškodeného. V posudzovanom prípade tvoril fyzický útok so skleneným popolníkom a črepinou zrkadla bezprostrednú súčasť konfliktu, v rámci ktorého obžalovaný následne poškodenému deklaroval, že ide po nôž, ktorým ho zabije. Ide preto o jeden súvislý skutkový dej, v ktorom použitie predmetov spôsobilých slúžiť ako zbraň výrazne zvyšovalo intenzitu hrozby a objektívne posilňovalo dôvodnosť obavy poškodeného. Rovnako nemožno súhlasiť ani s úvahou súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o kvalifikačný znak spáchania činu na chránenej osobe. Zo skutkových zistení vyplýva, že poškodený je bratom obžalovaného a zároveň osobou vyššieho veku, keďže v čase skutku mal viac ako 60 rokov. V zmysle § 139 ods. 1 písm. c) a písm. e) Trestného zákona sa za chránenú osobu považuje blízka osoba a osoba vyššieho veku. Tieto skutočnosti boli v konaní jednoznačne preukázané a súd ich ani nespochybnil. Súd však napriek tomu kvalifikačný znak chránenej osoby neaplikoval s odôvodnením, že vek poškodeného nemal vplyv na spáchanie skutku. Takáto argumentácia však nereflektuje charakter uvedeného zákonného znaku. Postavenie chránenej osoby predstavuje objektívnu okolnosť, ktorá zvyšuje spoločenskú škodlivosť konania, pričom jej existencia nevyžaduje, aby práve táto okolnosť bola motívom alebo príčinou spáchania trestného činu.
Za situácie, keď poškodený je blízkou osobou obžalovaného a zároveň osobou vyššieho veku, sú splnené zákonné predpoklady na aplikáciu kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa § 360 ods. 2 písm. b) Trestného zákona.
Z uvedených dôvodov je zrejmé, že právne posúdenie skutku súdom prvého stupňa je nesprávne a skutok mal byť právne kvalifikovaný tak, ako bol uvedený v obžalobe, teda ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona.
S ohľadom na uvedené navrhuje, aby Krajský súd v Košiciach podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku napadnutý rozsudok v napadnutej časti zrušil a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám vo veci rozhodol tak, že obžalovaného uzná vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona.
Na podklade odvolania okresného prokurátora krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.
Krajský súd pri preskúmaní napadnutého rozsudku a dôvodov odvolania prokurátora pri rozhodovaní o odvolaní vychádzal predovšetkým z prečítaných výpovedí poškodeného z prípravného konania, keďže poškodený na hlavnom pojednávaní sa na priebeh skutku nepamätal. Poškodený vo svojich výpovediach pred vyšetrovateľom uviedol, že fyzickému ataku zo strany jeho brata predchádzalo spoločné posedenie aj s C., pri ktorom všetci traja sedeli v obývačke domu a konzumovali alkohol. V čase, keď už bola vonku tma, tak zrazu zacítil úder a bolesť v okolí ľavého obočia. Otočil sa a uvidel blízko seba obžalovaného, ktorému podkopol nohu, v dôsledku čoho spadol na zem .Postavil sa, obžalovaný prišiel k nemu a strčil do neho rukami, kedy spadol na zrkadlo a rozbil si hlavu v oblasti pravého obočia. Obžalovaný na to povedal, že ide po nožík a zabije ho. Po týchto slovách spoločne s C. ušli z domu, privolal hliadku polície, na príchod ktorej čakal pri predajni COOP Jednota v obci.
Z druhej prečítanej výpovede poškodeného aj krajský súd zistil, že počas toho, ako všetci, t.j. obžalovaný, poškodený a svedok C. sedeli v izbe, zhovárali sa a popíjali alkohol, obžalovaný zrazu vstal z gauča, presunul sa k zrkadlu, ktoré bolo osadené v ráme, situované v rohu za gaučom a položené na zemi. Následne poškodeného obžalovaný udrel popolníkom, ktorý bol predtým položený na konferenčnom stolíku, pri ktorom sedeli. Zasiahol ho do oblasti hlavy nad jeho ľavé oko. Obžalovaný sa znova presunul k zrkadlu, ľavou rukou začal rozbíjať zrkadlo, a že črepiny sa rozsypali po zemi, obžalovaný po nich šliapal. Potom zobral črepiny do ruky, rozhadzoval ich po izbe, pričom kúskom črepiny ho trafil nad pravé oko. O okolnosti, že mal obžalovaný odísť do kuchyne, vziať nožík, s ktorým sa vrátil do obývačky a on ho podkopol, kedy obžalovanému z ruky vypadol ,vedomosť nemal, informáciu má len od svedka C.. Pamätá sa však, že obaja spoločne odišli do baru na pivo. Tam ho napadlo, že zavolá políciu, lebo inak by takto konal obžalovaný, ktorý to urobil už dvakrát v minulosti .
Poškodený po prečítaní výpovedí z prípravného konania potvrdil, že pravdou je to, ako vypovedal v prípravnom konaní, že po skutku mu bolo poskytnuté ošetrenie, kedy mu boli lokalizované dve tržné zranenia nad ľavým ako aj pravým obočím, ktoré boli chirurgicky ošetrené zašitím tržných rán.
Obžalovaný vyhlásil, že je nevinný a vypovedal, že poškodený brat C. sa postavil a šiel priložiť drevo do pece. Pred pecou bola na zemi položená rohož, a vo vzdialenosti cca 1 metra od pece bolo na nízkom stolíku v jeho zadnej časti osadené vysoké zrkadlo. Ako brat išiel k peci, tak spadol na zrkadlo, ktoré sa rozsypalo a poranil si jedno z obočí, odkiaľ mu potom tiekla krv. On mu podal uterák, pozbieral črepiny zrkadla zo zeme a upratal ich do koša. Všetci traja ďalej zostali sedieť v izbe, nevie presne koľko minút odvtedy uplynulo, no alkohol sa minul, nemali čo piť. C. volal majiteľke miestnej krčmy, zisťoval, či je prevádzka otvorená, lebo s bratom chceli odísť na pivo. Následne obaja odišli preč. On zostal doma, sledoval televíziu, keď cca po 1 hodine od ich odchodu prišli k domu policajné autá. Od policajtov sa dozvedel sa, že sa mal bratovi vyhrážať zabitím, čo však nie je pravda. Obvinenie voči svojej osobe považoval za vykonštruované zo strany svedka C. a ako odvetu za to, že mu bránil prespávať v ich dome.
Z prečítanej výpovede svedka C. z prípravného konania mal krajský súd za preukázané, že kritického dňa sa nachádzal svedok v dome obžalovaného, kde spoločne aj s poškodeným, t. j. bratom obžalovaného konzumovali alkoholické nápoje v izbe a rozprávali sa. Neskôr sa obžalovaný zrazu postavil, vzal do ruky popolník, podišiel k svojmu bratovi zozadu a popolníkom ho udrel do ľavej strany tváre v oblasti oka a čela. Poškodený reagoval tak, že sa postavil a v tom ho obžalovaný bez slov jednou rukou od seba odstrčil. Následkom sotenia poškodený hlavou narazil do zrkadla, a to sa rozbilo. Obžalovaný zdvihol črepinu zrkadla zo zeme a hodil ju do poškodeného, čím ho zasiahol do pravého obočia a zakričal poškodenému, že ide do kuchyne po nožík s ktorým ho zabije. Obidvaja sa báli, čo bude ešte obžalovaný robiť, či nebude pokračovať v útoku, tak obaja ušli z domu a poškodený privolal políciu. Záchranná služba odviezla poškodeného na ošetrenie do zdravotníckeho zariadenia.
V ďalšej výpovedi zo dňa 7.2.2025 svedok ešte podrobnejšie popísal okolnosti, ktoré predchádzali skutku ako aj samotný priebeh skutku. Ku priebehu skutkového deja, ktorý namietal v odvolaní prokurátor svedok uviedol, že obžalovaný sa počas hadky s poškodeným zohol, zobral do ruky črepinu z rozbitého zrkadla a z vzdialenosti najviac dvoch metrov ju hodil poškodenému do oblasti pravého oka. Keď ho
poškodený požiadal, aby zavolal políciu ,obžalovaný poškodenému povedal, že ide po nožík do kuchyne, s ktorým ho zabije. Vnímal, že obžalovaný sa z kuchyne vrátil do obývačky, v ľavej ruke držal kuchynský nôž o celkovej dĺžke cca 15 centimetrov, pričom vravel poškodenému, že ho do neho strčí a zároveň sa presunul do tesnej blízkosti k poškodenému. Poškodený mu podkopol nohu, obžalovaný si kľakol a nôž mu z ruky vypadol. Po tomto incidente sa rozhodli obaja opustiť dom. Obžalovaný sa ďalej poškodenému vyhrážal, že ak sa vráti domov, tak ho zabije.
Výpoveď poškodeného a svedka C. je objektivizovaná lekárskou správou z oddelenia urgentného príjmu Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice zo dňa 11.2.2025, poškodenému boli zistené tržné rany oboch obočí, išlo o ľahké zranenia a záznamom z komunikácie na tiesňovú linku 158. Obrana obžalovaného preto aj podľa názoru krajského súdu bola vyvrátená.
Na základe takto vykonaného dokazovania hodnotiac dôkazy jednotlivo ako aj v ich súvislostiach, aj krajský súd konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona. Časť výpovede svedka C. ohľadom skutočnosti, že obžalovaný sa nielen vyhrážal poškodenému zabitím nožom, pre ktorý smeroval do kuchyne, ale že sa do izby z kuchyne vrátil držiac v ruke nôž, krajský súd považoval za okolnosť nepreukázanú vzhľadom k jeho samotnej prvotnej výpovede, zhodnej s výpoveďou poškodeného. Podľa názoru krajského súdu k spáchaniu skutku nebezpečného vyhrážania došlo až následne, kedy v čase slovného vyhrážania sa zabitím obžalovaný žiadny predmet (zbraň) v ruke nemal, len slovne deklaroval, že poškodeného zabije s nožom, pre ktorý si ide do kuchyne. Správne prvostupňový súd neuznal túto skutočnosť – použitie zbrane, ako okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej trestnej sadzby podľa § 360 ods.2 písm. a) Trestného zákona, v zmysle ktorej sa obžalovaný inému vyhráža smrťou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a čin spácha závažnejším spôsobom konania - so zbraňou v zmysle § 138 písm. a) Trestného zákona.
Rovnako správne rozhodol prvostupňový súd, keď neuznal spáchanie skutku obžalovaným závažnejším spôsobom konania - na chránenej osobe a osobe vyššieho veku (§139 písm. c), e) Trestného zákona.)
Z rozhodovacej súdnej praxe, opakovane judikovanej Najvyšším súdom Slovenskej republiky je všeobecne známe, že okolnosť spáchania skutku na chránenej osobe a v súvislosti aj s vedeným úmyslom páchateľa musí byť opísaná v skutkovej časti obžalobného návrhu. Z formulácie skutkovej vety obžaloby nijako nevyplýva, že by spáchanie žalovaného trestného činu bolo z hľadiska subjektívnej stránky obžalovaného ovplyvnené súvislosťou s blízkym rodinným pomerom a vekom poškodeného ako osoby, ktorý je bratom obžalovaného a je starší ako 60 rokov. Na základe týchto skutočnosti krajský súd odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol. V podrobnostiach poukazuje na precízne, správne a dôvodné odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktoré dostatočne reaguje na všetky odvolacie námietky prokurátora.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.