Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Ek-2040-2020.pdf
PDF · 91.49 KB
No categories available
15Ek/2040/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 45 684 618, právne zast.: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava – Staré Mesto, IČO: 47 255 706, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., o vymoženie pohľadávky vo výške 27,91 EUR s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Stanislav Moskvič, so sídlom exekútorského úradu Floriánova č. 2, 080 01 Prešov, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 119EX 58/21, o námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora, takto
r o z h o d o l :
Súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora sp. zn. 119EX 58/21 zo dňa 21.01.2026 vydaného súdnym exekútorom JUDr. Stanislav Moskvič podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 19.12.2020, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 27,91 EUR, na základe exekučného titulu – Platobný rozkaz Okresného súdu Svidník sp. zn. 2Csp/38/2016 zo dňa 05.12.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.12.2016 (ďalej len „Exekučný titul”).
2. Poverením zo dňa 19.01.2021 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Stanislav Moskvič, so sídlom exekútorského úradu Floriánova č. 2, 080 01 Prešov, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 119EX 58/21 (ďalej len „Súdny exekútor“).
3. Súdny exekútor vydal dňa 21.01.2026 Upovedomenie o zastavení exekúcie, ktorým zastavil exekúciu podľa § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Upovedomenie o zastavení exekúcie a výzva na úhradu trov exekútora bola právnemu zástupcovi oprávneného doručená dňa 25.01.2026. Oprávnený voči vydanému Upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora podal námietky, ktoré boli súdnemu exekútorovi doručené dňa 09.02.2026. Súd tak konštatuje, že námietky proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie boli podané v zákonom stanovenej lehote.
4. Súdu boli doručené prostredníctvom súdneho exekútora námietky oprávneného voči Upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov. Oprávnený uvádzal, že v exekučnom konaní došlo k nesprávnym, neúplným zisteniam súdneho exekútora ohľadom majetku povinného a uviedol, že zastavenie exekúcie je neúčelné. Oprávnený namietal skutočnosť, že zo správ súdneho exekútora vyplýva, že vykonal zisťovanie majetku povinného len formou automatického elektronického zisťovania, tieto zistenia nemôžu nijakým spôsobom potvrdzovať úplné majetkové pomery povinného, nie je možné taktiež vyzistiť či sa povinný vôbec dozvedel o exekučnom konaní voči nemu. Oprávnený mal ďalej za to, že súdny exekútor si svoju úlohu, a to vykonať také úkony voči povinnému, alebo
jeho majetku, ktoré by viedli k čo najrýchlejšiemu vymoženiu nároku oprávneného, zjavne nesplnil z dôvodu hospodárnosti konania. Oprávnený mal tiež za to, že súdny exekútor mal zisťovať majetok povinného a to zistením peňažnej hotovosti u povinného alebo súpisom a predajom hnuteľných vecí v mieste bydliska povinného a tieto úkony súdny exekútor nevykonal. Oprávnený vyjadril, že súdny exekútor nedostatočne zisťoval majetok, len prostredníctvom elektronicky dostupných informácií, pričom náhodné prideľovanie exekúcií sa zaviedlo aj z dôvodu lepšej dostupnosti a skrátenia vzdialenosti medzi súdnym exekútorom a povinným, taktiež tým došlo k zníženiu nákladov spojených s vedením exekúcie a lepšej komunikácii medzi súdnym exekútorom a povinným, úlohou súdneho exekútora je aj osobné zisťovanie majetku povinného, súčinnosť tretích osôb, súčinnosť povinného. Oprávnený uviedol, že súdny exekútor nedostatočne zistil majetkové pomery povinného, zo správ nevyplýva ani, že by povinný poskytol súdnemu exekútorovi súčinnosť, ani skutočnosť, že by došlo k osobnému zisťovaniu majetku povinného v mieste bydliska povinného alebo, že by súdny exekútor využil možnosť donucovacích opatrení, oprávnený nepredpokladal, že povinný naozaj nevlastní žiaden hnuteľný majetok, ktorý sa v nehnuteľnosti kde žije nachádza, fyzická osoba musí zabezpečiť svoje životné potreby, musí disponovať nejakým príjmom a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov, vyplácaných povinnému v hotovosti a spravidla aj má hnuteľný majetok nevylúčený z exekúcie. Všetok majetok nepatriaci do taxatívneho výpočtu vecí uvedených v ustanovení § 115 Exekučného poriadku má byť exekútorom zistený, spísaný a speňažený. Oprávnený uviedol, že zo správ súdneho exekútora nevyplýva ani, že by požiadal o súčinnosť tretie osoby, osoby žijúce s povinným v spoločnej domácnosti, vlastníka nehnuteľnosti, kde má povinný evidovaný trvalý pobyt, prípadných zamestnávateľov povinného. Oprávnený tiež poukázal na skutočnosť, že zastavenie exekúcie je neúčelné, nakoľko povinný môže v budúcnosti, v blízkej dobe nadobudnúť majetok, ktorý bude možné exekvovať, nakoľko z prípadnej aktuálnej nemajetnosti povinného nemožno vyvodiť záver o tom, že v budúcnosti nemožno očakávať takú zmenu majetkových pomerov povinného, ktorá by umožňovala úspešný výkon exekúcie, prípadným zastavením exekúcie sa môže zhoršiť postavenie oprávneného vo vzťahu k povinnému, napríklad strata poriadia pohľadávky pri určitých spôsoboch výkonu exekúcie. Záverom oprávnený požiadal súd o vyhovenie námietkam proti upovedomeniu o zastavení exekúcie.
5. Súdny exekútor sa k námietkam oprávneného vyjadril tak, že navrhuje preskúmať námietky oprávneného z dôvodu či upovedomenie o zastavení exekúcie exekútor vydal v súlade so zákonom, resp. z dôvodu, že by oprávnený preukázal namietaný rozpor so zákonom. Súdny exekútor sa ďalej vyjadril k doručovaniu písomností. Súd žiadosťou zo dňa 12.03.2026 požiadal súdneho exekútora o detailnú správu o zisťovaní majetku povinného, teda o vykonaných úkonoch a zistenom majetku povinného. Súdny exekútor dňa 18.03.2026 doručil tunajšiemu súdu informáciu o vykonaných úkonoch a zisteniach o majetku povinného, z ktorej vyplýva, že všetky lustrácie majetku povinného vyšli s negatívnym výsledkom, pričom v exekučnom konaní nebolo vymožené žiadne plnenie.
6. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.
7. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku, ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.
8. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm. c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora. Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné, doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.
9. Súd uvádza, že sa oboznámil s podanými námietkami proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzvy na úhradu trov exekúcie, vyjadrením súdneho exekútora, podanými prílohami od súdneho exekútora, ktoré tvorili správy o zisťovaní majetku povinného.
10. Exekučný poriadok v ustanovení § 61n oprávňuje resp. splnomocňuje súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie zastaviť exekúciu v prípadoch, keď sú naplnené zákonné dôvody zastavenia exekúcie uvedené v predmetnom ustanovení Exekučného poriadku a v prípade zastavenia exekúcie v celosti aj vyzvať oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku. Oprávnený má v prípadoch ustanovených v § 61n ods. 4 Exekučného poriadku právo podať námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie ako prostriedok procesnej obrany oprávneného proti zastaveniu exekúcie. Jedným z prípadov zastavenia exekúcie súdnym exekútorom je situácia, keď pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou, a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Zmyslom a účelom zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného je zabránenie neprimeranej dĺžke exekučného konania (exekúcie) v prípadoch, keď nie je možné úspešne skončiť exekučné konanie pre nedostatok majetku povinného subjektu. Dôvodom na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného je nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v predmetnom exekučnom konaní (tzn. relatívna nemajetnosť), a nie pre neexistenciu akéhokoľvek majetku povinného, teda absolútnu nemajetnosť. V konkrétnom exekučnom konaní sa tak môže stať, že napriek tomu, že povinný disponuje majetkom podliehajúcim exekúcii, pôjde o majetok, ktorý v predmetnom exekučnom konaní nie je možné zexekvovať (napr. majetok povinného je predmetom zálohu a oprávnený nie je záložným veriteľom a záložný veriteľ s exekúciou nesúhlasí) alebo povinný má majetok resp. príjmy, avšak tieto exekúcii nepodliehajú. Exekútor je povinný vydať upovedomenie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného ako fyzickej osoby, ak nezistil majetok povinného, ktorý podlieha konkrétnej exekúcii v hodnote postačujúcej aspoň na úhradu trov exekútora do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku povinného pričom poverený súdny exekútor vychádza z procesného stavu ku dňu vydania upovedomenia o zastavení exekúcie. Pod zexekvovaním majetku je potrebné rozumieť nielen zablokovanie konkrétneho majetku, ale dosiahnutie aspoň čiastočného výťažku v exekučnom konaní. Pre zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného subjektu je potrebné súčasné (kumulatívne) splnenie dvoch základných predpokladov. Prvým je uplynutie zákonom ustanoveného časového obdobia (v prípade právnických osôb 30 mesiacov a v prípade fyzických osôb 5 rokov t.j. 60 mesiacov) a súčasne druhým je nezistenie majetku alebo príjmov povinného podliehajúcich exekúcii (zexekvovateľného majetku resp. príjmov povinného subjektu), ktoré by postačovali aspoň na úhradu trov exekútora.
11. Súdny exekútor, po prijatí poverenia na vykonanie exekúcie, zisťuje majetok povinného v potrebnom rozsahu, a to lustráciami, osobným zisťovaním, súčinnosťou povinného, vyhlásením povinného o majetku ako aj súčinnosťou tretích osôb. Poverený súdny exekútor ako štátom určená a splnomocnená osoba na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov je povinný pri vykonávaní exekúcie ako výkone verejnej moci postupovať s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí. Spôsob vykonania exekúcie (tzn. voľbu spôsobov vykonania exekúcie podľa štvrtej časti Exekučného poriadku) určuje súdny exekútor, ktorého exekučný súd poveril vykonaním exekúcie. Ako to uviedol Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. II. ÚS 2/2013 zo dňa 16. januára 2013, „Z uvedeného vyplýva, že právnou úpravou v Exekučnom poriadku preniesol štát časť výkonu svojej moci - špecificky moci súdnej, ktorej súčasťou je aj konanie vykonávacie - na súdnych exekútorov. Nimi sú síce fyzické osoby, avšak táto skutočnosť má význam len právne technický či organizačne inštitucionálny. Z hľadiska funkcionálneho vykonávajú tieto osoby štátnu moc, resp. moc súdnu. Preto, ak súdny exekútor vykonáva funkcie, ktoré by inak bol povinný vykonávať štát, resp. súd, je pri výkone zverenej štátnej moci povinný rešpektovať a dbať na základné práva tých osôb, vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva; rovnako tak pre tieto osoby musí platiť rovnaký štandard ochrany ich základných práv ako v konaní pred súdmi.“ Zisťovanie zexekvovateľného majetku povinného subjektu je zverené do právomoci resp. pôsobnosti (kompetencie) povereného súdneho exekútora ako orgánu verejnej moci, ktorý vykonáva nútený výkon nárokov z exekučných titulov prostredníctvom exekúcie podľa Exekučného poriadku, čo je podľa ustanovenia § 5 ods. 2 Exekučného poriadku výkonom verenej moci. Poverený súdny exekútor ako orgán verenej moci je povinný vykonávať exekúciu spôsobom, aby nedochádzalo k porušeniu ochrany základných práv účastníkov exekučného konania (oprávnený a povinný). Súčasťou práva na súdnu ochranu oprávneného je aj právo domáhať sa núteného výkonu nárokov z exekučných titulov prostredníctvom
exekučného konania podľa Exekučného poriadku. Poverený súdny exekútor je v priebehu exekučného konania oprávnený a súčasne aj povinný zisťovať majetok povinného podliehajúci exekúcii, po jeho zistení zvoliť najvhodnejší spôsob vykonania exekúcie, ktorý musí byť primeraný a vhodný a exekúciu vykonať (tzn. zabezpečiť majetok povinného a následne uspokojiť vymáhaný nárok oprávneného). V prípade zistenia, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekútora a súčasnom uplynutí zákonom ustanovenej doby je poverený súdny exekútor povinný vydať upovedomenie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného subjektu. Na tomto mieste exekučný súd poukazuje na to, že ide o zákonnú povinnosť súdneho exekútora (znenie ustanovenia § 61n ods. 1 Exekučného poriadku „Exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak ....“). Na základe uvedeného exekučný súd uzatvára, že zisťovanie zexekvovateľného majetku (tzn. majetku, ktorý exekúcii podlieha) povinného je primárne v kompetencii povereného súdneho exekútora, ktorý súčasne nesie aj (právnu) zodpovednosť ako orgán verenej moci na úseku núteného výkonu exekučných titulov (civilná exekúcia) za výkon svojej činnosti, ktorá je podľa § 5 ods. 2 Exekučného poriadku výkonom verenej moci.
12. Hlavným dôvodom, ktoré uvádzal oprávnený v podaných Námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov bola skutočnosť, že z pohľadu oprávneného súdny exekútor nedostatočne zisťoval zexekvovateľný majetok povinného.
13. Súd zistil, že súdny exekútor v rámci priebehu exekúciu zisťoval zexekvovateľný majetok povinného súčinnosťou v dostupných registroch. Súd po preskúmaní všetkých dokumentov predložených súdnym exekútorom dospel k záveru, že súdny exekútor v priebehu exekúcie zisťoval majetok, resp. príjmy povinného spôsobom zodpovedajúcim Exekučnému poriadku a v rozsahu ustanovenom § 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, a nezistil žiadny zexekvovateľný majetok povinného, ktorým by došlo k uspokojeniu nároku oprávneného. V priebehu exekúcie poverený súdny exekútor zistil, že povinný nevlastní žiadne motorové vozidlo, nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, aktuálne nemá vedené účty v bankách, a že povinný je poberateľom sociálnych dávok, nevlastní žiadny hnuteľný majetok, ktorý by bolo možné predajom speňažiť, nevlastní majetok postihnuteľný exekúciou. V čase vydania upovedomenia o zastavení exekúcie súdny exekútor nemal vedomosť o existencii majetku resp. príjmoch povinného, ktoré by exekúcii podliehali, v dôsledku čoho je nepochybné, že tu je daný dôvod pre zastavenie exekúcie. Je irelevantné, že súdny exekútor vykonával kontrolu len cez dostupné registre, keďže zo šetrenia mal za preukázané, že povinný je nemajetný. Pokiaľ mal oprávnený za to, že súdny exekútor nevykonáva postup pri exekúcii majetku povinného v súlade s Exekučným poriadkom, mal právo obrátiť sa na Slovenskú komoru exekútorov. V priebehu exekučného konania neboli od povinného vymožené žiadne finančné prostriedky. Keďže nebol zistený žiadny reálny majetok povinného, ktorý by mohol byť použitý na splnenie vymáhaného nároku, súd musí konštatovať, že súdny exekútor správne postupoval, keď povinného vyhodnotil ako nemajetného.
14. Na základe uvedeného v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto uznesenia exekučný súd musí skonštatovať, že v čase vydania upovedomenia o zastavení exekúcie boli splnené predpoklady ustanovené zákonom na vydanie upovedomenia o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Od začatia exekúcie t.j. doručenia poverenia na vykonanie exekúcie poverenému súdnemu exekútorovi (§ 57 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku) dňa 19.01.2021 do dňa vydania napadnutého upovedomenia o zastavení exekúcie (21.01.2026) uplynulo päť rokov. V priebehu tejto exekúcie poverený súdny exekútor nezistil existenciu majetku resp. príjmov povinného postihnuteľných exekúciou.
15. K námietke oprávneného ohľadom fyzického nezisťovania hnuteľného majetku povinného a tiež chýbajúcej súčinnosti či už s povinným alebo tretími osobami, súd uvádza, že takáto námietka oprávneného je nedôvodná, keďže z obsahu spisového materiálu vyplýva, že poverený súdny exekútor postupoval pri výkone exekúcie s vynaložením odbornej starostlivosti a v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku. Poverený súdny exekútor je oprávnený postupovať len v medziach stanovených Exekučným poriadkom. Z ustanovenia § 64 Exekučného poriadku vyplýva pravidlo primeranosti výkonu exekúcie, ktoré sa vzťahuje k rozsahu vymáhanej povinnosti a jeho zodpovedajúcej hodnote zabezpečenia majetku. Preto oprávnenie súdneho exekútora vykonávať exekúciu a postihovať majetok povinného je obmedzené výškou vymáhanej pohľadávky. Argumentácia oprávneného o vynakladaní
ďalších trov exekúcie kvôli fyzickému zisťovaniu majetku povinného, je nemysliteľná, nakoľko súdny exekútor mal už z početných negatívnych lustrácií za preukázané, že povinný nevlastní exekvovateľný majetok, pričom absolvovanie ďalších ciest na adresu osoby povinnej, by len znamenalo rozsiahly výkon exekúcie pri peňažných pohľadávkach mimo exekútorského úradu, čím by dochádzalo k navyšovaniu výšky vynaložených trov (nákladov) pre vedenie exekúcie, a to za stavu, že by súdny exekútor ani len nemohol predpokladať skutočnú existenciu exekvovateľného majetku. Je dôležité v tomto bode podotknúť, že pri pohľadávkach s nižšou hodnotou (drobné exekúcie) je navyšujúca sa výška trov exekúcie dôvodom, pre ktorý je osobné zisťovanie hnuteľného majetku povinného nehospodárnym prostriedkom výkonu exekúcie. Uvedené sa vzťahuje aj na námietku oprávneného k výzve na predloženie vyhlásenia o majetku a následného uloženia donucovacieho opatrenia, keď uloženie donucovacieho opatrenia predstavuje vzhľadom na peňažnú povahu vymáhanej pohľadávky len prostriedok navyšovania už existujúceho dlhu, ktorý nebol uspokojený žiadnym z taxatívne vymedzených spôsobov vykonania exekúcie. Podstatou donucovacieho opatrenia preto nemôže byť automatizované zväčšovanie rozsahu vymáhanej povinnosti, keď jeho účelom je donútenia povinného k splneniu povinnosti, ktorej základ vychádza z konkrétnej skutkovej okolnosti, zaznamenanej v spisovej dokumentácii súdneho exekútora.
16. Súd v tomto bode uvádza, že upovedomenie o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, teda z dôvodu nemajetnosti povinného, má povahu procesného rozhodnutia, teda nezakladá prekážku rozhodnutej veci a oprávnenému nič nebráni v tom, aby návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému podal opätovne. Preto aj argumentácia oprávneného ohľadom skutočnosti, že povinný môže nadobudnúť majetok, ktorý bude možné exekvovať v blízkej budúcnosti je irelevantná. 17. Záverom odôvodnenia tohto uznesenia si exekučný súd dovolí opätovne upriamiť pozornosť oprávneného na to, že dôvodom na vydanie upovedomenia o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného nie je absolútna nemajetnosť (tzn. neexistencia akéhokoľvek majetku povinného) ale relatívna nemajetnosť (tzn. neexistencia majetku alebo príjmov povinného postihnuteľných exekúciou v konkrétnej exekúcii) povinného.
18. Na základe vyššie uvedeného exekučný súd konštatuje, že upovedomenie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného vydané súdnym exekútorom podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku je vecne správne a boli naplnené všetky zákonné predpoklady na jeho vydanie. Preto exekučný súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie zamietol, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.