Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Pc/17/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné, sudkyňou JUDr. Danielou Obušekovou, v právnej veci navrhovateľky/ oprávnenej na výživné: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. XX, toho času D. XX, XXX XX E. a odporcu/povinného na platenie výživného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. XX, o určenie výživného pre plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. M e n í rozsudok Okresného súdu Humenné č.k. -85 zo dňa 10.12.2019 v časti výživného nasledovne: 1. Otec A. B., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu plnoletej dcéry A. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 100,00 Eur mesačne do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám dcéry od podania návrhu na súd, odo dňa 27.04.2026. 2. Dlžné výživné za obdobie od 27.04.2026 do 11.06.2026 v sume 213,00 Eur je otec povinný uhradiť dcére v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka podala dňa 27.04.2026 na tunajšom súde návrh na určenie výživného pre plnoleté nezaopatrené dieťa voči svojmu otcovi, ktorým sa domáha, aby súd zaviazal jej otca prispievať jej na výživu sumou 100 eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu.

2. Návrh odôvodnila tým, že napriek tomu, že bola rozhodnutím súdu zverená do výchovy otca pričom matke bola určená vyživovacia povinnosť vo výške 28,79 eur mesačne, žije toho času v domácnosti svojej matky. Je študentkou denného štúdia na Strednej odbornej škole obchodu a služieb Humenné. Otec na ňu poberá prídavok na dieťa, avšak ten jej nedáva a ani nijak na jej výživu neprispieva.

3. Súd doručil podaný návrh otcovi navrhovateľky spolu s výzvou, aby sa k tomuto návrhu vyjadril, otec však na výzvu nereagoval.

4. Navrhovateľka na pojednávaní konanom dňa 11.06.2026 uviedla, že trvá na podanom návrhu, pretože potrebuje z niečoho žiť. Peniaze potrebuje na školu, hygienu a celkovo na život. Otec jej peniaze nedáva. Navrhovateľka ďalej uviedla, že chodí riadne do školy, pričom si už podala prihlášku aj na nadstavbu. Odporca na pojednávaní namietal tvrdenia navrhovateľky o tom, že chodí riadne do školy. Má zato, že školu navštevuje nepravidelne, vymeškáva hodiny, chodí na brigády a sama si zarába. Poukázal na to, že on nemá z čoho platiť, keďže zarobí 800 eur a stará sa ešte o svoje ďalšie dve dcéry. S navrhovateľkou sa nestretáva.

5. Z lustrácie príjmu odporcu v Sociálnej poisťovni vyplýva, že odporca mal vymeriavací základ príjmu v roku 2025: za mesiac júl 1 123,93 Eur, za mesiac august 1 202,27 Eur, za mesiac september 1 193,51

Eur, za mesiac október 1 163,86 Eur, za mesiac november 1 063,47 Eur, za mesiac december 1 208,81 Eur a vymeriavací základ príjmu v roku 2026: za mesiac január 1 183,16 Eur, za mesiac február 1 143,58 Eur, za mesiac marec 589,16 Eur a za mesiac apríl 1 109,75 Eur.

6. Z rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. -85 zo dňa 10.12.2019 vyplýva, že súd zveril maloleté deti A., C. a F. do osobnej starostlivosti otca a zaviazal matku maloletých detí prispievať na ich výživu sumou vo výške po 28,79 Eur mesačne na každé dieťa.

7. Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým detí nie sú schopné samé sa živiť.

8. Podľa , obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

9. Podľa , každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

10. Podľa súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, aj vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.

11. Z citovaných zákonných ustanovení okrem iného vyplýva, že zmeniť rozhodnutie o výživnom možno vtedy, ak sa zmenia pomery. Súdna prax považuje za zmenu pomerov na strane oprávneného dieťaťa výraznú zmenu vo výške jeho nákladov na základné životné potreby (bývanie, strava, ošatenie), ale aj zmenu vo výške nákladov na uspokojovanie sociálnych potrieb dieťaťa (vzdelávanie, kultúrne, športové aktivity) závislé od veku dieťaťa, ale aj náklady na zdravotný stav dieťaťa. Zmena pomerov môže nastať aj na strane rodiča, ako osoby povinnej na plnenie svojej vyživovacej povinnosti. Môže to byť vznik, alebo zánik ďalšej vyživovacej povinnosti, zmena v ich majetkových a príjmových pomeroch, prípadne zmena v ich nevyhnutných výdavkov a podobne. Medzi najčastejšie dôvody zmeny pomerov možno zaradiť uplynutie dlhšieho obdobia od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, ďalej podstatnú zmenu zárobkových možností a schopností povinného rodiča, prípadne i rodiča, ktorému je dieťa zverené do starostlivosti, pribudnutie či ukončenie vyživovacej povinnosti, ktorá bola zohľadňovaná v čase posledného rozhodnutia, u detí nastúpenie ďalšej, vyššej formy štúdia zabezpečujúcej prípravu na budúce povolanie a iné. Za podstatnú zmenu pomerov sa považuje zmena v dôsledku plynutia času, ktorá v zmysle súdnej praxe v zásade nastáva uplynutím troch rokov od poslednej úpravy, ak súčasne nenastali iné relevantné skutočnosti, pretože dieťa rastie a vyvíja sa, s čím sú spojené zvýšené výdavky.

12. Konanie o zmene rozsudku o výživnom je návrhové konanie. Právna úprava vychádza z koncepcie zmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí v prípade zmeny pomerov, a to v dôsledku uplatnenia klauzuly rebus sic stantibus. Nové rozhodnutie bude reflektovať zmenené pomery bez potreby riešiť uvedené prostredníctvom systému opravných prostriedkov. Pri rozhodovaní súdu o zmene právoplatného rozsudku nejde o nové rozhodnutie, ale len o porovnanie stavu v čase pôvodného rozhodovania s neskoršími okolnosťami za účelom posúdenia toho, či sa zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. Pri zmene takéhoto rozsudku už súd nemôže preskúmavať správnosť pôvodného rozsudku, môže sa zaoberať len otázkou, či došlo k zmene rozhodujúcich pomerov. však pod pojmom "zmena pomerov" rozumie len zmenu podstatnú a závažnú, nie zmeny krátkodobého charakteru. Malo by ísť o podstatné zmeny v tých skutočnostiach, ktoré tvorili skutkový základ pôvodného rozhodnutia.

13. Súd v prvom rade skúmal, či v predmetnej veci došlo k zmene pomerov oproti pôvodnému rozhodnutiu o určenie výživného. V čase rozhodovania Okresného súdu Humenné rozsudkom č. k. Humenné č. k. -85 zo dňa 10.12.2019 bola navrhovateľka maloletým dieťaťom, ktoré bolo spolu so svojimi sestrami zverené do osobnej starostlivosti otca. V tom čase bola osobná starostlivosť o navrhovateľku zabezpečovaná otcom, pričom matka sa na jej výžive podieľala určenou vyživovacou povinnosťou vo výške 28,79 Eur mesačne. V súčasnosti je však situácia odlišná. Navrhovateľka je už

plnoletou osobou, pričom po nadobudnutí plnoletosti sa sama rozhodla, že nebude ďalej žiť v domácnosti otca, ale svoju domácnosť a každodenné fungovanie spojila s domácnosťou matky. Táto skutočnosť predstavuje významnú zmenu oproti pomerom existujúcim v čase pôvodného rozhodnutia, keďže osobnú starostlivosť o navrhovateľku už fakticky nezabezpečuje otec, ale matka, v ktorej domácnosti navrhovateľka žije. Zmena pomerov spočíva aj v tom, že hoci navrhovateľka dovŕšila plnoletosť, naďalej zostala nezaopatreným dieťaťom, keďže sa sústavne pripravuje na budúce povolanie denným štúdiom na Strednej odbornej škole obchodu a služieb Humenné. V čase pôvodného rozhodnutia išlo o maloleté dieťa s potrebami zodpovedajúcimi jeho veku a postaveniu, zatiaľ čo v súčasnosti ide o plnoletú študentku, ktorej vznikli vyššie a rozsiahlejšie náklady súvisiace najmä so vzdelávaním, zabezpečením školských potrieb, hygienických potrieb, oblečenia, stravy a ostatných bežných životných potrieb. Samotná skutočnosť, že navrhovateľka po dovŕšení plnoletosti zmenila svoje bydlisko a rozhodla sa žiť v domácnosti matky, nemôže byť hodnotená na jej ujmu. Plnoleté dieťa má právo rozhodovať o svojom osobnom a rodinnom živote a táto zmena zároveň odráža faktický stav, že každodennú starostlivosť, zabezpečovanie jej potrieb a vytváranie podmienok na jej ďalšie vzdelávanie v súčasnosti zabezpečuje matka. Uvedená okolnosť je preto významná pri posudzovaní rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov, keďže osobná starostlivosť, ktorú matka navrhovateľke poskytuje, predstavuje formu plnenia vyživovacej povinnosti. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že na strane navrhovateľky nastala taká zmena pomerov, ktorá odôvodňuje novú úpravu vyživovacej povinnosti otca, keďže skutkové okolnosti rozhodujúce pre pôvodné určenie výživného sa oproti času vydania pôvodného rozhodnutia podstatne zmenili.

14. Pri určení výšky výživného súd vychádzal zo zásady, že rozsah vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu musí zodpovedať nielen odôvodneným potrebám oprávneného dieťaťa, ale aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča. Zároveň platí, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Súd pri rozhodovaní o výške výživného prihliadal predovšetkým na príjmové pomery otca, ktoré boli v konaní zistené lustráciou v Sociálnej poisťovni. Tvrdenie otca, že jeho príjem predstavuje výšku približne 800,00 Eur mesačne, súd považoval za hodnoverný, keď jeho vymeriavacie základy zistené lustráciou v Sociálnej poisťovni za jednotlivé mesiace roku 2025 a 2026 sa pohybovali približne v rozmedzí od 1 063,47 Eur do 1 208,81 Eur, s výnimkou jedného mesiaca, v ktorom bol jeho príjem nižší. Súd zároveň zohľadnil, že otec má ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Táto skutočnosť však nemôže viesť k záveru, že jeho povinnosť voči navrhovateľke má byť zanedbateľná alebo že by sa mal na jej výžive podieľať iba v minimálnom rozsahu. Vyživovacia povinnosť rodiča voči plnoletému nezaopatrenému dieťaťu trvá až do času, kým dieťa nie je schopné samostatne sa živiť, pričom samotná skutočnosť, že dieťa dosiahlo plnoletosť, neznamená zníženie významu tejto povinnosti. Na strane navrhovateľky súd prihliadol na jej vek, štúdium a skutočnosť, že ide o plnoleté dieťa pripravujúce sa na budúce povolanie, ktoré si samo nezabezpečuje stabilný príjem. S pribúdajúcim vekom prirodzene narastajú aj náklady spojené so zabezpečením bežného života. Ide nielen o náklady na stravu, ošatenie a hygienické potreby, ale aj o výdavky súvisiace so štúdiom, cestovaním, školskými potrebami a ďalším osobným rozvojom. Súd pri úvahe o výške výživného zároveň prihliadol na všeobecne známu skutočnosť, že náklady na zabezpečenie základných životných potrieb sa v súčasnosti výrazne zvýšili. Bežné mesačné výdavky plnoletého študujúceho človeka predstavujú v súčasných ekonomických podmienkach podstatne vyššiu sumu, než je samotná suma určeného výživného. Výživné vo výške 100,00 Eur mesačne preto nemožno považovať za sumu, ktorá by v plnom rozsahu pokrývala potreby navrhovateľky; ide skôr o primeraný príspevok otca na ich čiastočné zabezpečenie. Z uvedeného dôvodu súd nepovažoval za potrebné vykonávať rozsiahle dokazovanie smerujúce k presnému vyčísleniu jednotlivých mesačných výdavkov navrhovateľky. Aj bez podrobného dokazovania každej jednotlivej položky bolo zrejmé, že pri jej veku, postavení študentky a všeobecnom raste životných nákladov suma 100,00 Eur mesačne predstavuje iba základný a skôr symbolický príspevok rodiča na jej výživu, ktorý ani zďaleka nepokrýva všetky jej odôvodnené potreby. Zároveň však súd túto sumu považoval za primeranú vzhľadom na zistené príjmové a majetkové pomery otca a jeho ďalšie vyživovacie povinnosti.

15. Súd preto dospel k záveru, že určenie výživného vo výške 100,00 Eur mesačne zodpovedá zákonným kritériám pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti a predstavuje primeraný podiel otca na zabezpečovaní výživy jeho plnoletej dcéry. Na základe uvedeného súd zaviazal otca prispievať na výživu svojej plnoletej dcéry A. sumou 100,00 Eur mesačne do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám dcéry od podania návrhu na súd, teda odo dňa 27.04.2026. Týmto rozsudkom súd zmenil rozhodnutie,

ktorým bola naposledy určená vyživovacia povinnosť, a to rozsudok Okresného súdu Humenné č. k. -85 zo dňa 10.12.2019. (I. výrok bod 1. rozsudku).

16. Súd rozhodol aj o dlžnom výživnom, keďže navrhovateľka si výživné uplatnila už odo dňa podania návrhu, t. j. od 27.04.2026. Keďže súd určil vyživovaciu povinnosť odporcu na sumu 100,00 Eur mesačne, vznikol odporcovi za obdobie od 27.04.2026 do 11.06.2026 (vyhlásenie rozsudku) nedoplatok na výživnom vo výške 213,00 Eur. Súd dĺžne výživné vypočítal: za mesiac apríl 2026 od 27.04.2026 (odo dňa podania návrhu) súdom určené výživné 100 Eur : 30 dní (mesiac apríl) x 4 dní (od 27.04.2026 do 30.04.2026), čo predstavuje sumu 13,00 Eur, za mesiac máj 2026 výživné 100,00 Eur a za mesiac jún 2026 výživné 100,00 Eur. Dlžné výživné za apríl 2026 vo výške 13,00 Eur + za máj 2026 vo výške 100,00 Eur + za jún 2026 vo výške 100,00 Eur, čo spolu predstavuje 213,00 Eur. Súd považoval za primerané určiť lehotu na zaplatenie dlžného výživného v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Takto určená lehota je podľa názoru súdu dostatočná na splnenie uloženej povinnosti a zároveň rešpektuje oprávnené záujmy plnoletého dieťaťa na uspokojenie jeho nároku na výživné (I. výrok bod 2 rozsudku).

17. O trovách konania súd rozhodol v zmysle tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na ich náhradu, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na ich náhradu, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení a nasl. (II. výrok rozsudku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne prostredníctvom Okresného súdu Humenné na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí – odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsah odvolateľ rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav vec. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny, podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa .