Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Csp-13-2026.pdf
PDF · 79.25 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/13/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Michalom Antalom, PhD., v právnej veci žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00585441, zastúpeného: FELIX NEUPAUER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 56711832, proti žalovanej: A. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXXXX D., o zaplatenie 88,01 eur s príslušenstvom, t a k t o
r o z h o d o l :
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 88,01 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 88,01 eur od 01.02.2024 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11.02.2026 domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 88,01 eur s príslušenstvom.
2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou dňa 14.04.2023 uzatvorili Poistnú zmluvu č. 6625993003 so začiatkom poistenia dňa 14.04.2023 s ročným poistným plateným štvrťročne splátkami so splatnosťou v termínoch 14.04, 14.07, 14.10, 14.01, odo dňa začiatku poistenia, s poistným obdobím jedného kalendárneho roka. Predmetná poistná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Pritom medzi zmluvnými stranami nebola dohodnutá splatnosť celého ročného poistného nezaplatením niektorej splátky, tak ako to vyžaduje ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Splatnosť ročného poistného sa preto vždy vzťahuje k poslednej splátke poistného v danom poistnom období. Žalovaný nárok sa týka posledného poistného obdobia Poistnej zmluvy, v trvaní od 14. 4. 2023 do 14. 4.2024. V rámci posledného poistného obdobia bolo ročné poistné vo výške 150,88 EUR, platené splátkami štvrťročne vo výške 37,72 EUR so splatnosťou v termínoch 14.04 , 14.07 , 14.10 , 14.01. Žalobca riadne plnenie záväzku žalovanej platiť poistné eviduje do 14.07.2023. Žalovaná sa dostala do omeškania dňa 15.01.2024, nakoľko splatnosť poslednej splátky ročného poistného v danom poistnom období bola dohodnutá v termíne 14.01.2024. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky prostredníctvom upomienky obyčajnou zásielkou. Z dôvodu nezaplatenia poistného za poistné obdobie zaniklo poistenie dňa 13.02.2024 v súlade s ust. § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o PZP). Podľa ust. § 11 ods. 11 a 12 Zákona o PZP má Žalobca pri zániku poistenia pred koncom poistného obdobia nárok na zaplatenie poistného do konca poistného obdobia a alternatívne len do dňa zániku poistenia v závislosti od skutočnosti, či v rámci rozhodného poistného obdobia došlo k poistnej udalosti, z ktorej vznikla povinnosť poisťovateľa nahradiť škodu.
V prejednávanej veci nedošlo k v rámci rozhodného poistného obdobia k poistnej udalosti, z ktorej vznikla povinnosť poisťovateľa nahradiť škodu, preto má Žalobca nárok na zaplatenie poistného do zániku poistenia. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná sa dostala do omeškania s platením poistného, Žalobca si zároveň uplatňuje zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa ust. § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a to vo výške 5,00% ročne z dlžnej sumy, počnúc odo dňa nasledujúceho po dni zániku poistenia, t. j. odo dňa 14.02.2024.
3. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, žiadne z tvrdení žalobcu nesporovala, dôkazy nepredložila.
4. V prejednávanej veci súd podľa § 297 Civilného sporového poriadku vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania, pretože podľa názoru súdu bolo možné vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených žalobcom, išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli. Sporové strany neboli na verejnom vyhlásení rozsudku prítomné.
5. Súd vykonal nasledujúce dokazovanie obsahom spisu:
6. Zo žalobcom predloženého návrhu poistnej zmluvy súd zistil, že žalobca a žalovaná ako poistník uzavreli poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla za obdobie a za podmienok, ako žalobca uviedol v žalobe.
7. Z oznámenia o zániku poistenia súd zistil, že žalobca oznámil žalovanej, že poistná zmluva zanikla v zmysle § 9 Zákona o PZP z dôvodu nezaplatenia poistného v zákonnej jednomesačnej lehote. Súčasne vyzval žalovanú na úhradu dlžného poistného.
8. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení, poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti, maximálne však na dobu troch mesiacov. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela je povinná platiť poistné. Podľa § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka má poistiteľ právo na poistné za dobu do zániku poistenia. Podľa § 122 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.(2) Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.(3) Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
9. Na základe vykonaných dôkazov mal súd preukázané, že žaloba je dôvodná v celom rozsahu. Žalobca ako poisťovňa (poisťovateľ) poskytol poistnou zmluvou povinné zmluvné poistenie na dobu neurčitú žalovanej ako poistníkovi, tá sa zaviazala, že bude štvrťročne platiť poistné, čo však podľa nesporných tvrdení žalobcu nedodržala, dostala sa do omeškania, čím porušila zmluvnú povinnosť. Na základe § 9 ods. 4 Zákona o PZP, poistenie zanikne, ak nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu splatnosti. Žalovaná sa dostala do omeškania ako to uviedol žalobca vo svojej žalobe a z dôvodu nezaplatenia poistného za poistné obdobie zaniklo poistenie v súlade s ust. § 9 ods. 4 Zákona
o PZP. V prejednávanej veci nedošlo v rámci rozhodného poistného obdobia k poistnej udalosti, z ktorej vznikla povinnosť poisťovateľa nahradiť škodu, preto má žalobca nárok na zaplatenie poistného do zániku poistenia. A preto má žalobca nárok voči žalovanej na zaplatenie poistného ako je toto vyčíslené v podanej žalobe. Vo vzťahu k úrokom z omeškania súd uvádza, že žalobcovi priznal ním uplatňovaný nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy, keď v deň, od ktorého žalobca požaduje úrok z omeškania priznať, bola žalovaná v omeškaní s úhradou celej žalobcom uplatňovanej sumy poistného. Súd tak žalobcovi priznal nárok na úroky z omeškania v uplatňovanej výške, keďže žalobca si tento uplatnil v sadzbe 5 %, čo je sadzba nižšia, akú vzhľadom na deň vzniku omeškania pripúšťa vykonávací predpis (§ 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.).
10. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len “CSP”), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
11. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi stranami sporu rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1, keď žalobca bol v konaní plne úspešný, keď súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu, a priznal mu nárok voči žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II. rozsudku).
12. O výške náhrady trov konania žalobcu bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).