Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BA-1S-83-2022.pdf
PDF · 128.78 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BA-1S/83/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov senátu prof. JUDr. Mateja Horvata, PhD., LLM., a JUDr. Petry Šuttovej, LL.M., v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX, XXX XX D. E., právne zastúpený: JUDr. Ing. Darina Králiková, advokátka, Nám. Štefana Moysesa 17/A, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. spisu 3614/2022-640, č. záznamu 2467/2022 zo dňa 4. februára 2022, takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.
II. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
I. Predmet súdneho prieskumu
1. Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) prvostupňovým rozhodnutím č. 500/1387/18026/2013 z 30. septembra 2021 neschválila žiadateľovi (žalobcovi) poskytnutie podpory formou:
- jednotnej platby na plochu a súčasne vylúčila žiadateľa z poskytovania tejto podpory v sume 3.069,43 eur,
- vyrovnávacieho príspevku v znevýhodnených oblastiach a súčasne žiadateľa vylúčila z poskytovania tejto podpory v sume 1.964,34 eur. Žalovaný (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky) toto rozhodnutie potvrdil rozhodnutím č. spisu 3614/2022-640, č. záznamu 2467/2022 zo 4. februára 2022 (napadnuté rozhodnutie).
II. Priebeh administratívneho konania
2. Rozhodnutie PPA sa týkalo Jednotnej žiadosti na rok 2013 a vzťahuje sa na diel pôdneho bloku (DPB) F. E. XXXX/X, DPB F. E. XXXX/X a DPB F. E. XXXX/X. Dotknuté DPB neboli predmetom kontroly na mieste na rok 2013. Rozhodnutie o schválení poskytnutia podpory bolo vydané 30. novembra 2013. PPA kontrolu na mieste vykonala 27. októbra 2014 (k žiadosti na rok 2014), ktorá bola vopred oznámená telefonicky a za prítomnosti žiadateľa. Boli pri nej zistené nezrovnalosti/naddeklarácia, ktorá bola následne na to aplikovaná aj na rok 2013. Žiadateľ podpisom potvrdil prevzatie správy z kontroly na mieste a neuviedol k nej námietky.
3. PPA preto vo veci nariadila obnovu konania. V konaní po povolení obnovy konania vydala 20. augusta 2015 rozhodnutie (v poradí prvé rozhodnutie PPA), ktorým žiadateľovi neschválila poskytnutie podpory.
Toto rozhodnutie potvrdil žalovaný svojím rozhodnutím z 23. marca 2016 (v poradí prvé rozhodnutie žalovaného). Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) rozsudkom č. k. 2S/108/2016-43 z 11. októbra 2017 (ďalej len „rozsudok Krajského súdu v Bratislave“) zrušil rozhodnutie žalovaného z 23. marca 2016 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný rozhodnutím z 12. júla 2021 rozhodol tak, že zrušil rozhodnutie PPA z 20. augusta 2015 a vec vrátil PPA na ďalšie konanie.
4. PPA následne na to vydala 30. septembra 2021 prvostupňové rozhodnutie, ktoré je v spojení s napadnutým rozhodnutím žalovaného predmetom tohto správneho súdneho prieskumu. PPA v prvostupňovom rozhodnutí poukázala na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, v ktorom krajský súd skonštatoval, že správne orgány náležite zistili skutkový stav a tento bol po vecnej stránke správne právne posúdený. Rozhodnutia však krajský súd zrušil pre nepreskúmateľnosť a pre nedostatok dôvodov, keď nebolo zrejmé, na základe akých skutočností správne orgány vyvodili záver, že výsledky kontroly na mieste z roku 2014 možno aplikovať aj na žiadosť, ktorá bola podaná v roku 2013.
5. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia PPA uviedla, že fotodokumentácia, ktorá bola vyhotovená v čase kontroly na mieste v roku 2014, zachytila DPB v neobhospodarovanom stave, v ktorom tieto DPB museli byť aj v roku 2013. Ďalej uviedla, že na všetkých troch DPB sa nachádzali rozsiahle a súvislé zárasty tráv vyššieho vzrastu vrátane vyschnutých tráv, ktoré nasvedčovali tomu, že trávne porasty sa tu nachádzali nielen v roku 2014, ale aj v predošlých rokoch vrátane 2013, čo znamená, že tieto DPB nemohli byť obhospodarované. Na dvoch DPB (XXXX/X a XXXX/X) sa našli aj rozsiahle a súvislé plochy drevín, a to krovín a stromov. DPB preto nemohli byť niekoľko rokov obhospodarované formou agrotechnických operácií, ako sú kosenie alebo spásanie. Podľa PPA jednou z podmienok poskytovania platby je obhospodarovanie plochy poľnohospodárskej pôdy žiadateľom. V rámci prejednania veci bol skutkový stav spoľahlivo zistený a vo veci došlo k naddeklarácii v celkovej výmere 16,28 ha, z čoho vyplynula aj určená plocha vo výmere 3,69 ha. Vzhľadom na tieto zistenia v závere prvostupňového rozhodnutia PPA uviedla výpočet úpravy požadovaných platieb.
6. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nestotožnil s dôvodmi odvolania voči rozhodnutiu PPA. Skonštatoval, že podkladom prvostupňového rozhodnutia bola fotodokumentácia vyhotovená PPA počas kontroly na mieste 27. októbra 2014, ako aj záznam meraní zachytených v tabuľke meraní, ortofotomapa vychádzajúca z grafickej prílohy žiadosti žiadateľa, skutočnosti a závery zo správy z kontroly na mieste z 13. novembra 2014 a z 18. novembra 2014, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/64/2018 z 25. novembra 2020 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave. Žalovaný skonštatoval, že prvostupňové rozhodnutie obsahuje skutočnosti, ktoré preň boli podkladom, obsahuje úvahy, akými bola PPA vedená pri hodnotení dôkazov, a aj ako použila správnu úvahu.
III. Správna žaloba
7. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, keď tvrdil, že i) vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, ii) sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, iii) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, iv) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, v) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, t. j. že sú dané dôvody na ich zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. c) až g) SSP a domáhal sa aj priznania náhrady trov konania.
8. Žalobca namietol, že žalovaný sa nevysporiadal s jeho námietkami uvedenými v odvolaní ako ani vo vyjadrení k podkladu rozhodnutia.
9. Žalobca ďalej namietal, že prvostupňové rozhodnutie, ako aj výzva na uplatnenie práva na vyjadrenie, mu neboli účinne doručené. Neboli doručené jemu, ale jeho právnej zástupkyni na základe plnej moci z 11. mája 2015. Žalobca 30. júla 2021 oznámil PPA, že plná moc právnej zástupkyne v novom konaní nebola dokladovaná a že plná moc z 11. mája 2015 bola len na určitý úsek konania. Žalobca doručil plnú
moc zo dňa 14. júla 2021, teda pred 23. augustom 2021 a pred vydaním prvostupňového rozhodnutia. Výzva na vyjadrenie, ako aj prvostupňové rozhodnutie, tak malo byť doručované do vlastných rúk žalobcu.
10. Žalobca namietal svoju účasť na kontrole na mieste; neúčasť nevyplýva zo žiadnej listiny – z nich vyplýva len to, že telefonicky 24. októbra 2014 bol žalobca oboznámený o výkone kontroly. Uvedenie neprítomnosti žalobcu na kontrole je povinnou súčasťou správy z kontroly na mieste (KNM) podľa nariadenia komisie Európskeho spoločenstva, ktorej absencia zakladá nezákonnosť správy. Neprítomnosť žalobcu na kontrole na mieste bola konštatovaná aj Krajským súdom v Bratislave, keď prejednával jednotnú žiadosť na rok 2012 (v prejednávanom prípade je predmetom prieskumu žiadosť na rok 2013 – pozn. správneho súdu).
11. Žalovaný uvádza, že fotodokumentácia z KNM a výsledky meraní boli do spisu vložené po zrušení pôvodného rozhodnutia správnym súdom až 24. augusta 2021. Fotodokumentácia teda nebola súčasťou správy z KNM, a teda žalobcovi dosiaľ nebola táto správa doručená kompletne ako jeden celok, a teda nemal možnosť vyjadriť sa k tejto správe a uplatniť svoje námietky.
12. V rozpore so spisom je tvrdenie, že PPA poskytla žalobcovi správu KNM s výsledkami merania, ako aj príslušnú fotodokumentáciu, keďže vo výzve žalobcovi bola doručená len fotodokumentácia, mapa v mierke 1:8000 a bližšie nešpecifikovaná tabuľka. Navyše, táto fotodokumentácia bola doručená právnej zástupkyni a nie žalobcovi 31. augusta 2021, hoci žalobca podaním z 15. júla 2021 vo veci jednotnej žiadosti na rok 2012 informoval o konci účinnosti plnej moci právnej zástupkyni udelenej v roku 2015.
13. Žalobca 03. septembra 2021 zaslal PPA podanie označené „Jednotná žiadosť 2012, 2013, vyjadrenie k správe z KNM. Doplnenie vyjadrenia“, z ktorého vyplýva, že sa vyjadruje tak k jednotnej žiadosti za rok 2012, ako aj 2013, avšak PPA na tento dokument nereflektovala. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že PPA sa s ním nevysporiadala, ale že toto vyjadrenie korešponduje s obsahom odvolania, a tak sa s ním vysporiadal žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Podľa žalobcu sa s podkladom mal vysporiadať prvostupňový orgán, teda PPA; nemožno to konvalidovať rozhodnutím druhostupňového orgánu.
14. Žalobca uviedol, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave neuviedol ako treba odôvodniť rozhodnutie, ale ten istý súd vo veci týkajúcej sa žiadostí na rok 2012 (v konaní pod sp. zn. 5S/99/2016) uviedol, že preukázanie dlhodobého neobhospodarovania je možné vymedzením konkrétneho druhu, výšky alebo iných jasných a relevantných skutočností, z ktorých vyplýva konkrétne obdobie rastu do uvedenej výšky, aby bolo možné jednoznačne a relevantne posúdiť, že zistené nedostatky pri kontrole z roku 2014 sa jednoznačne a bez pochýb vzťahujú aj na roky predchádzajúce, a teda v prejednávanom prípade aj na rok 2013. Správne orgány tu poukazovali na materiál vyhotovený 27. októbra 2014, ktorý žalobca považuje za nezákonný a v konaní za nepoužiteľný. Pokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádzal, že rast trávnej a drevinnej vegetácie je všeobecne známa skutočnosť, tak podľa žalobcu mal postupovať pri odôvodnení podľa rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, ktorý sa týkal žiadosti na rok 2012.
15. Žalobca považoval konštatovanie PPA, že DPB neboli obhospodarované za v rozpore so zásadou materiálnej pravdy; PPA sa nezaoberala argumentmi a návrhmi žalobcu.
16. Žalobca ďalej uviedol, že podpísanie správy z KNM žalobcom nepreukazuje jeho vedomosť o obsahu tejto správy. PPA túto správu opätovne neúčinne doručila žalobcovi 31. augusta 2021 v rámci výzvy na uplatnenie práva na vyjadrenie. K tvrdeniu správnych orgánov, že na žalobcu prešlo dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu, že sa predmetnej kontroly nezúčastnil, žalobca uviedol, že nie je povinný preukazovať negatívne tvrdenia správnych orgánov navyše za stavu, keď sám správny orgán v pôvodnom konaní, ako aj v konaní pred súdom uvádzal, že sa kontroly nezúčastnil.
17. Následne žalobca uviedol, že aktuálne disponuje dvoma správami z KNM vykonanej 27. októbra 2014; jedna vyhotovená osobou „Svancarovaa1“ a druhá „Kroslakm1“, kde jedna bola uskutočnená na základe explicitného výberu a v druhej je uvedené, že sa uskutočnila na základe rizikovej analýzy. Žalobca preto namietal nezrovnalosti pri vyhotovení správy z tej istej KNM vykonanej 27. októbra 2014. V oboch je uvedené, že kontrola sa uskutočnila pomocou mapy v mierke 1:10.000, no mapa, ktorá je
prílohou správy, uvádza, že išlo o mierku 1:8.000. Pri jednej je uvedené, že bola použitá metóda líniového merania, pri druhej metóda líniového a plošného merania. Zo správy z 18. novembra 2014 vyplýva, že tá bola vykonaná ku kultúrnym dielom (KD) XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a meranie bolo uskutočnené len na KD XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X, zvyšné voľným okom bez merania. V správach sú nezrovnalosti, hoci sú z rovnakého dňa.
18. Z KNM mala byť vyhotovená jedna verzia správy, ktorá mala obsahovať všetky relevantné náležitosti, avšak správny orgán z KNM z 27. októbra 2014 vyhotovil minimálne dve a viac správ, ktoré si navzájom odporujú o ich dôvode, použitých metódach merania, rozsahu vykonanej kontroly, rozsahu zameraných KD ako celku, ako aj rozsahu vykonanej kontroly celkovo. Nie je zrejmá špecifikácia zariadenia merania a kto mal túto kontrolu meraním vykonať. Správa z 13. novembra 2014 sa nezmieňuje o meraní prostredníctvom GPS a v oboch správach, ktoré má žalobca k dispozícii, absentuje relevantný výstup z uvedeného zariadenia spolu s jeho špecifikáciu a GPS súradnicami. Nie je zrejmé ako správny orgán dospel k záveru, že sa KNM týkala KD uvádzaných PPA, keď kontrolná skupina parcely neidentifikovala. Podľa žalobcu je v rozpore so zákonom vyhotovovať na základe jednej a tej istej kontroly konanej 27. októbra 2014 rôzne správy a v uvedených správach uvádzať rozdielne postupy, zistenia, výstupy. Navyše správa neobsahovala neoddeliteľné prílohy, nebola kompletná, žalobcovi nebolo umožnené podpísať správu a doplniť svoje vyjadrenia.
19. Žalobca poprel, že by DPB neobhospodaroval a už v pôvodnom konaní poskytol dôkazy o ich riadnom obhospodarovaní.
20. Zo správy nie je zrejmé, na základe akých skutočností PPA zistila skutočnú užívanú výmeru dielu celkovej deklarovanej výmery, keďže správa a ani iný podklad z kontroly toto nepreukazujú. Líniovým meraním nemožno zmerať DPB, pretože uvedené je možné len plošným meraním.
21. Mapa v mierke 1:8.000 nie je relevantným podkladom na preukázanie akýchkoľvek porušení povinností zo strany žalobcu.
22. Žalobca namietol fotodokumentáciu, keď tieto fotografie nie sú v originálnej verzii, nie je známy ani dátum a ani čas a miesto vyhotovenia fotografií; zachytávajú palce osoby držiacej kancelársky papier pred objektívom. Z fotografií nie je zrejmé, ktorú časť územia zachytávajú. Takto sa kontrola mohla uskutočniť kdekoľvek a kedykoľvek, kde len bude pred objektív priložený papier s popisom dátumu, miesta a času vykonania kontroly.
23. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžfk/64/2018 sa týka žiadosti na rok 2011, kde žalobca nenamietal zákonnosť fotografií a ostatných príloh a správy, a žalobca voči nemu podal ústavnú sťažnosť.
24. Záverom žaloby uviedol, že rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave považuje v časti odôvodnenia za nezákonné, pretože sa v ňom krajský súd nezaoberal skutočnosťou, že žalovaný vo veci rozhodol skôr ako vybavil žiadosť žalobcu o vyhotovenie fotokópií administratívneho spisu.
IV. Vyjadrenia účastníkov konania
25. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 20. októbra 2022 (ďalej len „vyjadrenie“), v ktorom navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že KNM 27. októbra 2014 bola vyhotovená z dôvodu rizikovej analýzy. Správa z 13. novembra 2014 bola vytvorená ako podklad pre obnovené konanie o jednotnej žiadosti za rok 2013. Správa z 18. novembra 2014 sa týka konania o jednotnej žiadosti na rok 2014. Prílohou správy z 18. novembra 2014 je fotodokumentácia, ktorá bola vyhotovená 27. októbra 2014 na dotknutých DPB. Žalobca k správe z 13. novembra 2014 neuviedol žiadne námietky, a to napriek konštatovaniu, že bol oboznámený s touto správou a že ju môže podpísať, čím potvrdí svoju účasť na nej a stav zistený počas jej výkonu a že má možnosť sa k zisteniam vyjadriť. Rozdielnosť medzi správou z 13. novembra 2014 a z 18. novembra 2014 treba pripísať tomu, že jedna sa týkala podkladu pre obnovené konanie o žiadosti a druhá sa týkala žiadosti za rok 2014. Vo zvyšku sa žalovaný pridržal odôvodnenia poskytnutého v napadnutom rozhodnutí.
26. Žalobca na vyjadrenie nereagoval.
V. Relevantná právna úprava
27. Podľa § 2 ods. 1 nariadenia vlády č. 488/2010 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb jednotnú platbu na plochu možno poskytnúť žiadateľovi, ak poľnohospodárska pôda a) je obhospodarovaná, b) dosahuje výmeru najmenej 1 ha, pričom táto výmera môže predstavovať viaceré súvislé diely pôdnych blokov príslušného druhu pozemku s výmerou najmenej 0,3 ha obhospodarovanej jedným žiadateľom, c) má viditeľne označené a vymedzené hranice, ak nie je prirodzene ohraničená, d) je pri pestovaní konopy osiata oprávnenými odrodami konopy siatej, e) je mu k dispozícii k 31. máju príslušného roka.
28. Podľa § 2 ods. 2 nariadenia vlády č. 488/2010 Z. z. jednotná platba na plochu sa poskytne na výmeru žiadateľom obhospodarovanej poľnohospodárskej pôdy, ktorá je vedená v evidencii pôdnych blokov a dielov pôdnych blokov.
29. Podľa § 9 ods. 1 nariadenia vlády č. 488/2010 Z. z. suma priamej platby podľa § 2 a 3 sa upraví podľa osobitného predpisu, ak sa na základe vykonaných kontrol zistia rozdiely medzi údajmi, ktoré žiadateľ uviedol v žiadosti a skutočným stavom. [Osobitným predpisom podľa poznámky pod čiarou je nariadenie komisie (ES) č. 1122/2009 z 30. novembra 2009, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 73/2009, pokiaľ ide o krížové plnenie, moduláciu a integrovaný správny a kontrolný systém v rámci schém priamej podpory pre poľnohospodárov ustanovených uvedeným nariadením, ako aj podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o krížové plnenie v rámci schémy podpory ustanovenej pre odvetvie vinohradníctva a vinárstva – pozn. správny súd].
30. Podľa § 57 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia vlády č. 499/2008 Z. z. žiadosť o poskytnutie vyrovnávacieho príspevku môže podať len žiadateľ, ktorý a) vykonáva poľnohospodársku činnosť vo vlastnom mene na ploche najmenej 1 ha poľnohospodárskej pôdy v znevýhodnenej oblasti vedenej v evidencii pôdnych blokov a dielov pôdnych blokov, pričom táto výmera môže predstavovať viaceré súvislé diely pôdnych blokov príslušného druhu pozemku s výmerou najmenej 0,3 ha obhospodarovanej pôdy jedným žiadateľom, b) sa zaviaže vykonávať poľnohospodársku činnosť podľa písmena a) v znevýhodnenej oblasti najmenej počas piatich rokov od prvej platby vyrovnávacieho príspevku; to neplatí, ak je poľnohospodársky podnik prevedený na iný subjekt.
31. Podľa § 58 ods. 2 nariadenia vlády č. 499/2008 Z. z. vyrovnávací príspevok sa zníži, ak sa zistia na základe vykonaných kontrol rozdiely medzi skutočnou výmerou poľnohospodárskej pôdy, ktorú obhospodaruje žiadateľ, a výmerou, ktorú žiadateľ uviedol v žiadosti.
32. Podľa čl. 32 bodu 1 nariadenia komisie (ES) č. 1122/2009 z každej kontroly na mieste podľa tohto oddielu sa vypracuje správa z kontroly, ktorou sa umožní zrevidovať podrobnosti uskutočnených kontrol. Táto správa obsahuje najmä: a) schémy pomoci a žiadosti, ktoré boli kontrolované; b) prítomné osoby; c) skontrolované poľnohospodárske parcely, zmerané poľnohospodárske parcely vrátane prípadných výsledkov meraní každej meranej poľnohospodárskej parcely a použité metódy merania; d) počet a druh prítomných zvierat a prípadne čísla ušných štítkov, položky v registri a v počítačovej databáze hovädzieho dobytka a/alebo oviec alebo kôz a akékoľvek skontrolované podklady, výsledky kontrol a prípadne konkrétne pozorovania týkajúce sa jednotlivých zvierat a/alebo ich identifikačných kódov; e) skutočnosť, či bol poľnohospodár informovaný o kontrole, a ak áno, v akom predstihu; f) uvedenie akýchkoľvek špecifických kontrolných opatrení, ktoré sa majú uskutočniť v súvislosti s jednotlivými schémami pomoci; g) údaj o akýchkoľvek ďalších vykonaných kontrolných meraniach.
VI. Verejné vyhlásenie rozsudku
33. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol, okrem iného, zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal svoju činnosť dňa 01.06.2023. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec, pôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/83/2022, bola na základe uvedenej zmeny právnej úpravy v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 9S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-1S/83/2022.
34. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, § 13 ods. 1 SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
35. O žalobe rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania rozsudkom podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže žalobca ani žalovaný netrvali na nariadení pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený najmenej päť dní vopred na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený 12. júna 2026 (§ 137 ods. 4 SSP.
VII. Právne posúdenie veci správnym súdom
36. Predmetom správneho súdneho prieskumu boli rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktorými žalobcovi nebolo schválené poskytnutie podpory formou: a) jednotnej platby na plochu a súčasne došlo k jeho vylúčeniu z poskytovania tejto podpory v sume 3.069,43 eur, a b) vyrovnávacieho príspevku v znevýhodnených oblastiach a súčasne k jeho vylúčeniu z poskytovania tejto podpory v sume 1.964,34 eur. Uvedené sa týkalo jednotnej žiadosti za rok 2013.
37. Primárne považuje správny súd za potrebné uviesť, vychádzajúc zo správnej žaloby a žalobných bodov v nej uplatnených, že obsah rozhodnutia správneho súdu vo veci samej do značnej miery predurčuje kvalita správnej žaloby. Na jednej strane strohá a všeobecná žalobná argumentácia vedie k vybaveniu správnej žaloby iba v zodpovedajúcej - nízkej - miere detailov. Na druhej strane rozsahovo excesívna správna žaloba, ktorá je však obsahovo nesúrodá, nekonkrétna a nepretínajúca sa s dôvodmi, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie, má za následok, že sa správny súd pri jej vysporiadaní obmedzí len na podstatu veci. Súčasne pritom platí, že čím je žalobný bod všeobecnejší, tým všeobecnejšie k nemu správny súd pristúpi a posúdi ho. Správny súd v tejto súvislosti konštatuje, že je zodpovednosťou žalobcu, aby svoje žalobné body vymedzil presne a jednoznačne. Časť žalobných bodov žalobca vymedzil všeobecným spôsobom ako všeobecne vyjadrený nesúhlas s rozhodnutiami správnych orgánov, a to bez akejkoľvek bližšej špecifikácie, v čom konkrétne tieto orgány pochybili (body 8 a 15 odôvodnenia rozsudku). Z daného dôvodu správny súd vyhodnotil tieto žalobné body ako právne irelevantné.
38. V prejednávanej veci považuje správny súd za podstatné poukázať na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, ktorým krajský súd zrušil v poradí prvé rozhodnutie žalovaného vo veci. Z odôvodnenia daného rozsudku vyplýva, že dôvodom zrušenia bol § 191 ods. 1 písm. d) SSP, pretože z v poradí prvého rozhodnutia žalovaného nebolo zrejmé, aké konkrétne skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie a akým spôsobom, za použitia akých technických prostriedkov bola kontrola vykonaná, ako aj vyjadrenia správnych orgánov, ktoré by jednoznačne preukazovali neobhospodarovanie pozemkov aj v roku 2013. Krajský súd zároveň skonštatoval, že správne orgány náležite zistili skutkový stav veci a ten bol po vecnej stránke správne právne posúdený. Ostatné žalobné námietky preto nepovažoval za právne relevantné, písomnosti boli žalobcovi doručované, fotodokumentácia bola založená v spise, žalobca mohol počas konania kedykoľvek nahliadať do spisu (body 18 až 21 rozsudku Krajského súdu v Bratislave).
39. Prvostupňové rozhodnutie PPA podľa tohto právne záväzného názoru Krajského súdu v Bratislave ako správneho súdu skonštatovalo, že doplnilo do administratívneho spisu chýbajúcu fotodokumentáciu z KNM s výsledkami z meraní zo systému eKNM. Následne na to PPA uviedla, že z nej vyhádzala pri posudzovaní jednotlivých DPB a pri každom samostatne rozpísala, čo sa na ňom nachádzalo (rozsiahle a súvislé zárasty tráv vyššieho vzrastu vrátane vyschnutých tráv, resp. rozsiahle a súvislé plochy drevín, a to kroviny a stromy). PPA argumentovala, že trávna a drevinná vegetácia (stromové kríky, krovité dreviny alebo ich zmesi) vyžaduje pre svoj rast v závislosti od druhu a klimatických podmienok dlhšie časové obdobie a v prípade drevinnej vegetácie niekoľko rokov. Uvedené považovala PPA za znalosť všeobecného vzdelania, ktorá predstavuje všeobecne známu skutočnosť, o ktorej netreba vykonať dokazovanie (§ 34 ods. 6 správneho poriadku), a preto uplatnila závery z kontroly z roku 2014 aj na žiadosť z roku 2013.
40. Podľa názoru správneho súdu správne orgány postupovali v zmysle právne záväzného názoru Krajského súdu v Bratislave. Vo svetle uvedeného preto bolo úlohou žalobcu spochybniť hmotnoprávne závery, ku ktorým správne orgány dospeli. Správny súd konštatuje, že žalobné body sa vo svojej podstate zaoberajú tvrdenými procesnoprávnymi nedostatkami, ktorých sa mali konajúce správne orgány dopustiť, avšak z hmotnoprávneho hľadiska zásadne nespochybňujú základnú skutočnosť, ku ktorej správne orgány dospeli, a to je neobhospodarovanie plochy poľnohospodárskej pôdy žalobcom aj v roku 2013. Správny súd neidentifikoval žiadne dôvody, pre ktoré by malo dôjsť k spochybneniu záverov Krajského súdu v Bratislave, a s jeho závermi sa stotožňuje.
41. Žalobca v žalobe (a ani v administratívnom konaní) neprodukoval dôkazy, ktoré by uvedené (t. j. neobhospodarovanie plochy poľnohospodárskej pôdy aj v roku 2013) spochybnili. Jeho výroky o obhospodarovaní zostali v rovine tvrdení, ktoré neboli ničím preukázané. Pokiaľ žalobca predložil čestné vyhlásenia, tak s uvedenou skutočnosťou sa správne orgány vysporiadali, keď tieto nepripustili argumentujúc tým, že ich z povahy veci nepripúšťa nariadenie komisie (ES) č. 1122/2009. K tomu správny súd uvádza, že pripustenie čestného vyhlásenia je naviazané na podmienku, že to nie je v rozpore s všeobecným záujmom (§ 39 ods. 2 správneho poriadku). Za rozpornú so všeobecným záujmom by bola situácia, ak by sa čestným vyhlásením akceptoval stav neoprávnene vyplácaných peňažných prostriedkov z verejného rozpočtu. Na základe uvedeného preto vyhodnotil súd túto žalobnú námietku za nedôvodnú.
42. Za dôležité považuje správny súd poukázať aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/64/2018 z 25. novembra 2020 a závery v ňom prezentované. Ide o obdobnú vec ako v prejednávanom prípade, keď žalobca a žalovaný sú totožní, tam prejednávaná vec sa týka rovnakých DPB, závery žalovaného pochádzajú z rovnakej KNM z 27. októbra 2014 a došlo v danom prípade k rovnakému zníženiu výmery v porovnaní s deklarovanou výmerou (na 0,00 ha, resp. na 0,68 ha), a to z rovnakých dôvodov; prejednávaný prípad sa týkal žiadosti za rok 2011. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa vo svojom rozsudku „stotožnil s názorom krajského súdu, že žalovaný mal na základe skutočností vyplývajúcich z administratívneho spisu dostatočne preukázané, že sporné diely neboli žalobcom obhospodarované tak, ako to žalobca deklaroval vo svojej žiadosti o podporu v roku 2011. Administratívny spis neobsahuje žiadny relevantný dokument preukazujúci skutočnosť, že žalobca na sporných dieloch v roku 2011 vykonával poľnohospodársku činnosť, resp. že ich obhospodaroval. Naopak, zo zistení vyplývajúcich z KNM v roku 2014 bezpochyby vyplýva, že žalobca už v roku 2011 deklaroval dotknuté diely pôdnych blokov bez toho, aby ich skutočne obhospodaroval.“ Ústavnú sťažnosť žalobcu proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/64/2018 z 25. novembra 2020 Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. III. ÚS 202/2022-37 z 31. marca 2022 odmietol a skonštatoval, že správne orgány, krajský a najvyšší súd sa dôsledne zaoberali relevantnými námietkami sťažovateľa (žalobcu) a svoje závery k nim viac ako dostatočne zdôvodnili. Pokiaľ žalobca v tejto súvislosti uviedol, že v daných veciach nenamietal zákonnosť fotografií a ostatných príloh, správny súd k tomu uvádza, že zároveň ani v prejednávanej veci neprodukoval dôkazy, ktorými by preukázal, že by tieto fotografie boli nezákonne získané. Výroky o tom, že fotografie, na ktorých je ukázaný papier s uvedením DPB fotenia a informácia o porušení/neporušení KP, ostali len v rovine hypotéz žalobcu, že uvedené fotografie mohli byť zachytené kdekoľvek. Zároveň v tejto súvislosti správny súd poukazuje na správu z KNM z 27. októbra 2014 (súčasť administratívneho spisu), ktorá bola žalobcom preukázateľne prevzatá 21. novembra 2014 a v rámci ktorej uvedené nenamietal.
43. Vo vzťahu k správe (správam) zároveň správny súd uvádza, že podľa čl. 32 bodu 1 nariadenia komisie (ES) č. 1122/2009 sa správa z kontroly vyhotovuje z každej kontroly na mieste. Z daného ustanovenia nemožno odvodiť, že by mala byť vyhotovená jedna správa. Podľa názoru správneho súdu žalovaný a PPA zrozumiteľne vysvetlili, že viacero správ bolo vyhotovených z dôvodu, že tie tvorili podklady pre viacero nasledujúcich konaní (napr. povolenie obnovy konania, konanie o žiadosti na rok 2013). Zo správy, ktorá je relevantná v prejednávanom prípade (súčasť administratívneho spisu) a ktorá sa týka žiadosti na rok 2013, vyplýva, že KNM bola realizovaná 27. októbra 2014, 24. októbra 2014 o nej bol informovaný žalobca, bola realizovaná za prítomnosti žalobcu, mapa je v mierke 1:10.000, metóda merania: líniové meranie, v časti „E“ sú konštatované nezrovnalosti a na podpisovej strane je vymedzené poučenie, podľa ktorého podpisom správy sa potvrdí účasť na kontrole a stav počas nej zistený, možnosť doplnenia poznámok ku kontrole. Následne na to bola správa podpísaná aj žalobcom. Správa tak nevykazuje znaky nezákonnosti, ako sa to snaží navodiť žalobca. Zároveň v tejto súvislosti preto správny súd vyhodnotil žalobný bod, podľa ktorého nebolo zrejmé, či žalobca bol alebo nebol prítomný výkonu kontroly, za právne irelevantný, keďže prevzatie správy (s poučením o následkoch podpísania) žalobca vlastnoručne potvrdil podpisom.
44. Podľa názoru správneho súdu počas KNM bola vyhotovená fotodokumentácia DPB, z ktorej je jednoznačne preukázané dlhodobé neobhospodarovanie predmetných kultúrnych dielov žalobcom. Každá fotografia je aj označená dátumom, kedy bola zhotovená, a číslom dielu/pozemku. Na vyhotovených fotografiách je vidieť vysoký krovinatý porast, mladé stromčeky až do výšky niekoľkých metrov s pevnejúcim kmeňom, a dokonca aj mladý zanedbaný les, polámané staré stromy, plno polámaných konárov z neošetrených stromov, veľké kríky divých ruží atď. Podľa správneho súdu je z týchto fotografií vidno, že takýto stav predmetných kultúrnych dielov nemohol nastať od mája 2013 (podanie žiadosti na rok 2013) do jesene roku 2014, ale ide o dlhodobý, niekoľkoročný stav spôsobený viacročným neobhospodarovaním. Ako správne podotkla PPA, tento záver možno pripísať skutočnostiam všeobecne známym, ktoré netreba dokazovať. Pokiaľ aj žalobca poukazoval na to, že v odôvodnení mali byť bližšie tieto úvahy PPA odôvodnené, a to vymedzením konkrétneho druhu, výšky alebo iných jasných a relevantných skutočností, z ktorých vyplýva konkrétne obdobie rastu do uvedenej výšky, aby bolo možné jednoznačne a relevantne posúdiť, že zistené nedostatky pri kontrole z roku (ako to vyplýva z rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/99/2016), tak podľa názoru správneho súdu táto miera špecifikácie pre rok 2013 nie je potrebná, pretože ide o časovo bližšie obdobie než rok 2012 a kde krajský súd (z logiky veci) zaviazal správny orgán na podrobnejšie odôvodnenie.
45. Vo vzťahu k žalobnému bodu, že žalobca nemohol riadne uplatniť svoje námietky k správe z KNM, keď tá mu nebola doručená vcelku, správny súd uvádza, že ho vyhodnotil ako nedôvodný. Za podstatné tu treba označiť to, že v priebehu konania boli všetky podklady žalobcovi poskytnuté, hoci v niekoľkých krokoch. Najprv správa z KNM a následne na to, po zrušení veci Krajským súdom v Bratislave, mu boli poskytnuté aj zvyšné podklady, ku ktorým mohol uplatniť svoje pripomienky, námietky a doplnenia. Materiálne preto správny súd dospel k záveru, že správa vrátane príloh bola žalobcovi doručená.
46. Pokiaľ ide o nevysporiadanie sa s podaním žalobcu zo dňa 03. septembra 2021 (bod 13 odôvodnenia rozsudku) zo strany PPA, s ktorým sa vysporiadal až žalovaný, správny súd vyhodnotil tento žalobný bod ako nedôvodný, hoci uvedené je na hrane porušenia procesných predpisov správneho konania. Súd tu však poukazuje na zásadu jednotnosti konania, keď prvostupňové a druhostupňové konanie predstavujú jeden celok. V konečnom dôsledku tu žalovaný nevydal prekvapivé rozhodnutie, keďže potvrdil (resp. nijak ho nemenil vo výroku) rozhodnutie PPA, a zároveň dal žalobcovi odpovede na otázky, ktoré nastolil vo svojom podaní.
47. Pokiaľ ide o žalobný bod, ktorým sa žalobca domáhal vyslovenia neúčinnosti doručenia výzvy na uplatnenie práva na vyjadrenie a nesprávne doručenie rozhodnutia právnej zástupkyni a nie jemu priamo, tak túto námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Z textu plnej moci z 11. mája 2015, ktorá je súčasťou administratívneho spisu, vyplýva, že táto je uzatvorená ako generálna plná moc (bez časového obmedzenia) a výslovne sa v nej konštatuje: „najmä ho splnomocňujem : na všetky právne úkony súvisiace so zastupovaním pred Správnym orgánom Pôdohospodárska platobná agentúra a to najmä v konaniach evidovaných pod číslom 500/765/2015, 500/759/2015, 500/779/2015“, kde z častice najmä jednoznačne vyplýva, že aj vecne ide o generálnu plnú moc, ktorá sa vzťahuje na akýkoľvek druh konania, ktorý je vedený pred PPA. Okrem toho správny súd poukazuje aj na to, že nová plná moc je z 01. septembra 2021, pričom výzva PPA na vyjadrenie sa bola právnej zástupkyni doručená 31. augusta 2021
a prvostupňové rozhodnutie je datované k 30. septembru 2021 (pokusy o doručenie: 15. októbra 2021, 18. októbra 2021, prevzatie zásielky 03. novembra 2021), čo podľa názoru správneho súdu predstavuje dostatočne dlhé časové obdobie, počas ktorého mohla právna zástupkyňa riadne uplatňovať a chrániť práva svojho klienta.
VIII. Záver
48. Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru, že konanie aj rozhodnutie žalovaného sú v súlade so zákonom. Správny súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by mu umožňovali prijať záver o tom, že práva a oprávnené záujmy žalobcu boli postupom žalovaného a samotným rozhodnutím žalovaného porušené. Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne (§ 190 SSP).
49. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania pred správnym súdom, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať ich náhradu.
50. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).