Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Csp-55-2023.pdf
PDF · 147.23 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/55/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Lampartovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava- Petržalka, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava – Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XXXX/XX, XXX XX C., o zaplatenie 3 795,44 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 07.12.2022 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3 795,44 EUR s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.03.2022 postúpil postupca – Slovenská sporiteľňa, a.s. – na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 25.06.2018 Zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky ich splácania, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo VOP. Žalobca zastával názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy, a tak postupca v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka k 11.11.2021 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Žalovaný pred postúpením pohľadávky vykonal úhrady vo výške 3 041,40 EUR (z toho 2 204,56 EUR bolo započítané na istinu, 828,84 EUR na zmluvný úrok a 8 EUR na poplatky). Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia pohľadávky sumu vo výške 4 778,75 EUR, ktorá pozostávala z istiny vo výške 3 795,44 EUR, riadneho úroku vo výške 847,44 EUR, úroku z omeškania do zosplatnenia vo výške 64,63 EUR, úroku z omeškania po zosplatnení 71,24 EUR. Žalovaný po postúpení
pohľadávky do dňa podania žaloby nevykonal žiadne úhrady. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 4 310,69 EUR a pozostáva z istiny 3 795,44 EUR, riadneho úroku 450,62 EUR, aký by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí, ponížený o sumu úhrad vykonaných na úrok, a zmluvný úrok z omeškania do zosplatnenia v sume 64,63 EUR. Zvyšnú časť dlžnej sumy z úveru si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Žalobca si zároveň uplatnil úrok z omeškania z dlžnej istiny od 12.11,2021, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni vyhlásenia mimoriadnej splatnosti.
2. Okresný súd Banská Bystrica vyhovel žalobe žalobcu platobným rozkazom sp. zn. 28Up/1760/2022 zo dňa 02.01.2023, ktorý sa však nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk. Keďže žalobca navrhol pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejedanie veci, spor bol dňa 24.05.2023 postúpený na prejednanie tunajšiemu súdu.
3. Súd doručil žalobu s prílohami žalovanému dňa 20.06.2023 s výzvou, aby sa k nej v lehote 15 dní vyjadril a zároveň označil alebo pripojil dôkazy. Žalovaný sa k žalobe v stanovenej lehote, ani doposiaľ, nevyjadril.
4. Súd za účelom ochrany práv spotrebiteľa a ex offo preskúmania postupu dodávateľa voči spotrebiteľovi vyzval žalobcu na preukázanie splnenia si povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, konkrétne, aby uviedol, akým spôsobom sa zisťovala a preverovala bonita žalovaného z hľadiska jeho príjmov a výdavkov a zároveň, aby predložil súdu listiny preukazujúce tieto skutočnosti.
5. Žalobca v podaní zo dňa 15.06.2023 úvodom citoval ustanovenia týkajúce sa skúmania bonity spotrebiteľa, z ktorých vyvodzoval, že veriteľ je povinný brať do úvahy dobu, na ktorú sa úver poskytuje (veriteľ zohľadňuje maximálne dobu splatnosti úveru, ktoré stanovuje Národná banka spotrebiteľa, príjem spotrebiteľa, údaje o existujúcich záväzkoch získané s jedného alebo viacerých registrov a výšku nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. Na výpočet týchto údajov musí veriteľ poznať údaje o rodinnom stave a počte vyživovaných osôb spotrebiteľa. Tento údaj poskytuje veriteľovi spotrebiteľ, pretože veriteľ si ho nemá možnosť získať z verejných zdrojov. Veriteľ je povinný pred poskytnutím úveru vypočítať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom jeho hodnota nesmie prekročiť hodnotu 1. O overovaní bonity žalovaného predložil výstup z interných systémov postupcu. Existujúce záväzky spotrebiteľa veriteľ overil dopytom do úverového registra dňa 22.06.2018, z ktorého vyplýva, že spotrebiteľ mal v čase poskytnutia úveru existujúce záväzky s mesačným úverovým zaťažením 69 EUR. V rámci výpočtu limitu veriteľ k výške existujúcich splátok pripočítal sumu splátky poskytovaného úveru vo výške 158 EUR (teda vo vyššej výške než bola reálna splátka úveru 151,67 EUR). V rámci výpočtu limitu schopnosti splácať úver veriteľ v súlade s opatrením NBS. č 10/2017 k výške existujúcich splátok pripočítal sumu splátky poskytovaného úveru vo výške 158 EUR, a tak počítal s mesačným úverovým zaťažením 227 EUR. Príjem spotrebiteľa bol vo výške 596 EUR bol overený na základe predloženého potvrdenia o príjme z daňového priznania za rok 2017. V rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb bral veriteľ do úvahy životné minimum spotrebiteľa, nakoľko žalovaný deklaroval jedného člena domácnosti a žiadne vyživované osoby. Životné minimum na členov domácnosti brané do úvahy pri výpočte limitu tak bolo 199 EUR (199,48 EUR pre spotrebiteľa. Limit ukazovateľa schopnosti splácať úver bol vypočítaný nasledovne 227 EUR / (596 EUR – 199 EUR) = 0,57. Záverom žalobca poukázal na to, že úver nesmel ku dňu uzavretia úveru s ohľadom na § 2 ods. 5 opatrenia NBS prekročiť hodnotu 0,85, pretože veriteľ bol v čase poskytnutia úveru povinný zohľadniť povinnú rezervu vo výške 15 % rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa, životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkami na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu. V rámci mesačných nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb žiadateľa o úver bola braná do úvahy paušálna suma výdavkov vo výške 20 % rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa a členov jeho domácnosti, voči ktorým má vyživovaciu povinnosť. Žalobca mal za to, že veritelia nie sú povinní žiadať preukázanie konkrétnych mesačných výdavkov (napríklad faktúrami za telefón, bývanie a podobne), a to pre zachovanie transparentnosti. Inak by totiž spotrebiteľovi postačovalo zatajiť existujúce výdavky na zlepšenie svojej platobnej kapacity. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal žalobca za to, že veriteľ riadne overil schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver. Podotkol,
že vo väčšine prípadov prebieha proces overovania schopnosti spotrebiteľa splácať poskytnutý úver v automatickom režime bez osobného vstupu zamestnancov.
6. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 23.04.2024.
7. Žalobca sa ešte do termínu pojednávania písomne vyjadril podaním zo dňa 11.04.2024. Poukázal na vyjadrenie Národnej banky Slovenska, v zmysle ktorého náklady na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb spotrebiteľa, budú za podmienok opatrenia NBS zohľadňovať zákonom stanovenú výšku sumy životného minima zvýšenú (v čase poskytnutia úveru) o 15 % rozdielu medzi celkovou výškou príjmu spotrebiteľa a životným minimom. Mal za to, že v zmysle vyjadrenia NBS veriteľ nemá skúmať konkrétne výdavky na bývanie, dopravu, internet, telefón a iné výdavky na domácnosť. Tieto výdavky sa zohľadňujú paušalizovane s ohľadom na sumu životného minima. Citoval pasáže odpovede NBS zo dňa 14.03.2024, z ktorej vyplýva, že do vzorca majú vstupovať iba paušalizované výdavky na základné životné potreby, najmä bežné výdavky spotrebiteľa napr. za daný mesiac. Záverom dodal, že na účely posudzovania, či bude spotrebiteľ schopný splácať úver postačuje, ak náklady na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb spotrebiteľa budú za podmienok opatrenia NBS zohľadňovať zákonom stanovené vo výške sumy životného minima zvýšenej o 40 % rozdielu medzi celkovou výškou príjmu spotrebiteľa a životným minimom.
8. Na pojednávaní dňa 23.04.2024 súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise (na čl. 7 až 12 história úverového účtu č. XXXXXXXXXX, na čl. 13 výpis z úveru č. XXXXXXXXXX za účtovné obdobie od 25.06.2018 do 20.04.2022, na čl. 16 špecifikácia postúpenej pohľadávky č. XXXXXXX, na čl. 17 príkladný výpočet nezaplateného úroku z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinnosti dlžník zaplatil ako cenu peňazí, na čl. 18 oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 30.03.2022 spolu s kópiou vrátenej zásielky, na čl. 20 pokus o zmier zo dňa 12.09.2022, na čl. 21 podací hárok k podaciemu č. E., na čl. 23 zmluva o postúpení pohľadávok č. 0201/2022/CE zo dňa 24.03.2022, na čl. 31 príloha k zmluve o postúpení pohľadávok medzi Slovenská sporiteľa a.s. a EOS KSI Slovensko s.r.o. zo dňa 24.03.2022, na čl. 32 zmluva o splátkovom úvere zo dňa 25.06.2018, na čl. 33 rubovej strane štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere zo dňa 25.06.2018, na čl. 35 informácia o ročnej percentuálnej miere nákladov zo dňa 25.06.2018, na čl. 36 oznámenie o vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 12.11.2021 spolu s kópiou vrátenej zásielky, na čl. 38 Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne a.s. zverejnené 31.10.2014, účinné od 01.01.2015, na čl. 43 Produktové obchodné podmienky pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne a.s. zverejnené 31.10.2014, účinné 01.01.2015, na čl. 48 Sadzobník časť A fyzické osoby/nepodnikatelia, zverejnený 01.11.2017, účinný od 01.01.2018, na čl. 61 výzva zo dňa 20.12.2021, na čl. 62 podací hárok č. EPH XXXXXXXXX, na čl. 63 výzva zo dňa 10.10.2021, na čl. 63 podací hárok č. F. XXXXXXXXX, na čl. 100 výpočet primárnej návratnosti, kalkulácia ukazovateľa schopnosti splácať pre úver č. XXXXXXXXXX, na čl. 101 potvrdenie o príjme na základe daňového priznania za rok 2017 potvrdené daňovým úradom 21.06.2018 na meno klienta žalovaného, na čl. 102 žiadosť o úver zo dňa 22.06.2018, na čl. 114 odpoveď Národnej banky Slovenska na žiadosť žalobcu zo dňa 14.03.2024), oboznámil sa so skutkovými tvrdeniami žalobcu i ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
9. Právny predchodca žalobcu – Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaný uzatvorili dňa 25.06.2018 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej aj „zmluva“), na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebný úver na čokoľvek za nasledovných podmienok: výška úveru 6 000 EUR, úroková sadzba fixná 10,90 % ročne, pričom po zohľadnení zľavy je 9,40 % ročne, splátky 151,67 EUR mesačne vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci s tým, že výška poslednej splátky úveru je uvedená v splátkovom kalendári, splatnosť prvej splátky 15.08.2018, počet splátok 48, konečná splatnosť 15.07.2022, RPMN 9,97 %, celková čiastka spojená s úverom 7 279,46 EUR.
10. Vychádzajúc z histórie úverového účtu a výpisu z úveru žalovaný čerpal úver v celom rozsahu dňa 25.06.2018. Žalovaný uhradil za účelom splatenia úveru celkovo sumu 3 041,40 EUR (viď história účtu, výpis z účtu a tiež prehľad splátok na čl. 16 rubovej strane). Právny predchodca žalobcu výzvou zo dňa 10.110.2021 (na čl. 63) vyzval žalovaného na úhradu omeškaných sumy 1 961,82 EUR najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy, pričom žalovaného upozornil na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pohľadávky banky – spotrebného úveru na čokoľvek č. XXXXXXXXXX, čím sa stane splatným v celom rozsahu. Predmetná výzva bola žalovanému expedovaná dňa 11.10.2021. Listom zo dňa 12.11.2021
právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že nastal prípad porušenia v zmysle bodu 8.1 písm. a) Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s., a to omeškanie dlžníka so splácaním pohľadávky banky o viac ako 3 mesiace Zároveň týmto právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že preto vyhlásil ku dňu 11.11.2021 mimoriadnu splatnosť úveru, pričom pohľadávku zo zmluvy o úvere vo výške 4 559,55 EUR mal žalovaný uhradiť do 15 dní. Predmetná písomnosť sa právnemu predchodcovi žalobcu vrátila dňa 18.11.2021 ako neprevzatá v odbernej lehote. Výzvou zo dňa 20.12.2021 (čl. 61) právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu dlhu z predmetnej úverovej zmluvy vo výške 4 608,52 EUR s upozornením, že ak nebude dlžná suma uhradená, banka je oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe. Predmetná výzva bola zasielaná žalovanému doporučene dňa 22.12.2021 pod podacím č. E.. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/XX zo dňa 24.03.2022 pôvodný veriteľ – Slovenská sporiteľňa, a.s, - postúpil pohľadávku voči žalovanému z predmetného úveru žalobcovi. Listom zo dňa 30.03.2022 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0201/2022/ CE zo 24.03.2022 postúpila banka pohľadávku zo spotrebného úveru na čokoľvek č. XXXXXXXXXX spolu s príslušenstvom a právami z akéhokoľvek zabezpečenia žalobcovi. Po zosplatnení úveru, ani po postúpení pohľadávky žalovaný nevykonal žiadnu úhradu dlhu.
11. Čo sa týka skúmania bonity žalovaného pred poskytnutím úveru, súdu bol predložený výstup z interného systému právneho predchodcu žalobcu, kde sú zaevidované údaje o žalovanom v rámci výpočtu primárnej návratnosti, a to príjem vo výške 596 EUR z podnikania, rodinný stav slobodný, počet členov domácnosti 1, životné potreby 199, nevyplácané záväzky 69 EUR. Pri výpočte ukazovateľa schopnosti splácať úver bola zohľadňovaná splátka poskytovaného úveru 158 EUR, výška minimálnej rezervy 15 %. Z predmetného výpisu z interného systému ďalej vyplýva, že dopyt do úverového registra bol realizovaný dňa 22.06.2018, reálna výška vypočítanej rezervy bola 43 %, reálna výška vypočítaného ukazovateľa schopnosti splácať 0,57, pričom ukazovateľ schopnosti splácať nesmel prekročiť hodnotu 0,85.
12. Z potvrdenie o príjme na základe daňového priznania za rok 2017 zo dňa 21.06.2018 vyplýva, že žalovaný mal príjmy 17 892 EUR, výdavky 11 616,77 EUR, čiastkový základ dane bol 6 275,23 EUR a žalovaný si neuplatňoval nárok na daňový bonus. Vypočítaná bola daň na úhradu 469,66 EUR.
13. Zo žiadosti o úver vyplývajú údaje zisťované od žalovaného, a to príjmy z podnikania 596,40 EUR, rodinný stav slobodný, počet členov domácnosti 1.
14. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:
15. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
16. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
17. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške.
18. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely
rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
19. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
20. Podľa § 7 ods. 4 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky17a) sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských úveroch a úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu 1d ) tak, aby boli splnené podmienky podľa odsekov 16 a 17.
21. Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
22. Podľa § 7 ods. 17 ZoSÚ vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
23. Podľa § 7 ods. 19 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.
24. Podľa § 7 ods. 20 ZoSÚ na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.
25. Podľa § 7 ods. 27 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku 19, ak odsek 43 neustanovuje inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni,17ab) a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči
ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom17td) a na príjem spotrebiteľa.
26. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom gramatickom tvare.
27. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia, d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.
28. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
29. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
30. Podľa § 2 ods. 5 a 6 opatrenia Národnej banky Slovenska č. 10/2017 výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. b) zákona sa na účely odseku 1 určuje najmenej vo výške sumy životného minima2) spotrebiteľa, životného minima na osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť3) a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkov na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu; ak rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej 30 % životného minima na túto osobu. Celkovou výškou nákladov sa rozumie výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa prvej vety zvýšená o 20 % rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa, životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkami na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu; ak rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej 30 % životného minima na túto osobu. (5) Zvýšenie výšky nákladov podľa odseku 5 druhej vety sa nevykoná, ak hodnota pomeru celkovej zadlženosti spotrebiteľa vrátane poskytovaného spotrebiteľského úveru k čistému ročnému príjmu spotrebiteľa, určenému ako 12-násobok celkovej výšky čistých príjmov spotrebiteľa podľa odseku 4, nepresiahne hodnotu 1. Celkovou zadlženosťou spotrebiteľa sa na účely tohto odseku a odseku 7 rozumie celkový súčet zostatkových hodnôt existujúcich úverov spotrebiteľa overených v elektronickom registri údajov o úveroch a vypočíta sa ako súčet zostatkových hodnôt úverov na bývanie, spotrebiteľských úverov, aktuálnej zostatkovej hodnoty spotrebiteľských úverov poskytnutých vo forme
vyčerpaného povoleného prečerpania a vo forme vyčerpaných úverových rámcov kreditných kariet a sumy zodpovedajúcej 20 % zo schválených nevyčerpaných povolených prečerpaní a zo schválených nevyčerpaných úverových rámcov kreditných kariet spotrebiteľa. (6) 31. Podľa § 7 ods. 1opatrenia ustanovenie § 2 ods. 5 sa do 30. júna 2018 uplatňuje tak, za celkovú výšku nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa sa považuje výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa § 2 ods. 5 prvej vety, zvýšená o 15 % rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa, životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkami na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu.
32. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
33. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
34. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
35. Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
36. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
37. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
38. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
39. V predmetnej veci bolo vzhľadom na povahu účastníkov úverovej zmluvy nesporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere podliehajúca právnej úprave obsiahnutej v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj príslušnej právnej úprave spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku a zákonu č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
40. Keďže sa v danom prípade jedná o spotrebiteľskú zmluvu formulárového typu, súd v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ, ako aj rozhodovacou praxou slovenských súdov z úradnej moci (ex offo) preskúmal opodstatnenosť uplatneného nároku z hľadiska jeho súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňa všetky povinné náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch reflektujúc jeho eurokonformný
výklad v porovnaní s článkom 10 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere. Súd preto dospel k záveru, že nie je možné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 ZoSÚ.
41. Súd taktiež ex offo (s poukazom na čl. 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, ktoré sa odvolávajúc aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-679/18 majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23) posudzoval, či veriteľ pred poskytnutím úveru s odbornou starostlivosťou skúmal bonitu žalovaného podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ a či na daný prípad nedoliehajú následky prípadných porušení tejto povinnosti v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ.
42. V zmysle § 7 a § 11 ods.2 ZoSÚ je veriteľ pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, ako aj skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania, predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.). Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.
43. Súd mal za to, že žalobca nepreukázal, že by jeho právny predchodca splnil povinnosť podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť žalovaného splácať úver. Hoci súdu predložil doklad z interného systému jeho právneho predchodcu, tento nepreukazuje, že by jeho právny predchodca skúmal skutočné výdavky žalovaného, prípadne akým spôsobom dospel k záveru o výške výdavkov žalovaného iba v sume životného minima na jednu dospelú osobu. Hoci žalobca poukazoval na stanovisko Národnej banky Slovenska za účelom podpory svojich tvrdení, súd má za to, že žalobca nesprávne interpretoval závery Národnej banky Slovenska, ak tvrdil, že je postačujúce automatické dosadenie životného minima (prípadne i na vyživované osoby). Národná banka Slovenska poukázala na smernicu 2008/48/ES, v ktorej sa neuvádza vyčerpávajúci zoznam informácií, pomocou ktorých musí veriteľ ohodnotiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, ani nespresňuje, či a ako majú byť tieto informácie skontrolované. Požiadavky smernice sú zapracované do národnej úpravy zavedením ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver v § 7 ZoSÚ v spojení s opatrením NBS. Národná banka Slovenska ďalej poukazuje na to, že výdavky na bývanie, dopravu,
telefón, internet a ostatné výdavky na domácnosť sa považujú za náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, pričom do vzorca budú vstupovať iba paušalizované výdavky na základné životné potreby, najmä na bežné výdavky spotrebiteľa napr. za daný mesiac. ZoSÚ v § 7 ods. 27 uvádza, že náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum podľa osobitného predpisu a na príjem spotrebiteľa. V ďalšom Národná banka Slovenska poukazuje na § 2 ods. 5 Opatrenia NBS, ktoré stanovuje, že „výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. b) zákona sa na účely odseku 1 určuje najmenej vo výške sumy životného minima spotrebiteľa...“. Záverom Národná banka Slovenska síce uvádza svoje stanovisko, že pre dodržanie starostlivosti pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa nevyžaduje skúmanie skutočných bežných výdavkov spotrebiteľa (napr. náklady na bývanie, telefón, internet a výdavky na domácnosť) a na účely posudzovania bude postačovať, ak náklady na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb spotrebiteľa budú za podmienok opatrenia zohľadňovať zákonom stanovené vo výške sumy životného minima zvýšenej o 40 % rozdielu medzi celkovou výškou príjmu spotrebiteľa a životným minimom (ak výnimky upravené v opatrení NBS neustanovujú inak – napr. § 2 ods. 6, 8 alebo 9). Podľa názoru súdu je potrebné k týmto tvrdeniam žalobcu uviesť, že podľa názoru súdu ustanovenia opatrenia NBS č. 10/2017 v znení účinnom ku dňu poskytnutia úveru nezbavujú veriteľa povinnosti skúmať výdavky spotrebiteľa spočívajúce v nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť. Opatrenie iba stanovuje minimálne hodnoty, ktoré je potrebné dosadiť prípadne do vzorca v prípade nepreukázania iných výdavkov. Je potrebné prisvedčiť žalobcovi, že z pohľadu spotrebiteľa tu môže dochádzať k snahe javiť sa bonitným a uvádzať nesprávne údaje, čo samozrejme veriteľ nevie ovplyvniť (typické sú aj v súčasnosti prípadné rozpory v skúmaní bonity spotrebiteľa ohľadom jeho rodinného stavu a počtu vyživovacích povinností, ktoré si veriteľ nemá ako overiť). Podľa názoru súdu je však pre účely zachovania odbornej starostlivosti podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. nevyhnutné dotazovať spotrebiteľa a žiadať od neho uvedenie údajov i za cenu toho, že ich veriteľ samotný nemá ako overiť. Nemožno predsa prisvedčiť záveru žalobcu, že by sa pri poskytovaní úveru nemala zohľadňovať konkrétna celková finančná a ekonomická situácia daného spotrebiteľa, ale len formálne dosadenie absolútne neoverenej informácie o výdavkoch spotrebiteľa spočívajúcich iba vo výške životného minima na spotrebiteľa, prípadne vyživované osoby. Povinnosť zaoberať sa celkovou finančnou a ekonomickou situáciou spotrebiteľa plynie aj z § 7 ods. 27 zákona č. 129/2010 Z.z. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov a jeho tvrdení vyplýva, že jeho právny predchodca nezisťoval žiadne výdavky žalovaného predstavujúce náklady na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb. Automaticky vychádzal iba zo súm životného minima na jednu plnoletú osobu.
44. Z problematické, nedostatočné a javiace sa ako formalistické súd taktiež považuje overenie príjmu žalovaného. Totižto z potvrdenia o príjme na základe daňového priznania za rok 2017 podľa názoru súdu nevyplýva čistý príjem žalovaného vo výške 596 EUR. Ak by sa malo vychádzať čisto z údajov, ktoré obsahuje predmetné potvrdenie o príjme (čl. 101), tak z neho vyplýva čistý príjem nanajvýš v sume 483,80 EUR mesačne, pretože celkové príjmy žalovaného za rok 2017 boli 17 892 EUR, celkové výdavky 11 616,77, a teda rozdiel medzi príjmami a výdavkami je 6 275,23 EUR. Po zaplatení dane vo výške 469,66 EUR tak ostáva čistý príjem 5 805,57 EUR na rok 2017, čo pri prepočte na mesiace predstavuje uvádzaných 483,80 EUR. Právny predchodca žalobcu však vychádzal z príjmu 596 EUR, pričom z predložených listín nevedno, či sa malo jednať o údaj o čistom, či hrubom príjme.
45. Súd mal vzhľadom na uvedené za to, že právny predchodca žalobcu pri poskytnutí úveru nekonal s odbornou starostlivosťou pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere ohľadom skúmania schopnosti žalovaného splácať úver, pričom spôsob, akým právny predchodca žalobcu pristupoval k overovaniu bonity žalovaného, súd vyhodnotil ako celkom závažné porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ (skúmanie bonity bez relevantných údajov o príjmoch a výdavkoch spotrebiteľa, iba za automatického dosadenia sumy životného minima ako nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa, a to za situácie, kedy otázka výdavkov je významne rozhodujúca pre posúdenie bonity). Je potrebné dodať, že už aj pri menej závažnom zanedbaní povinnosti s odbornou starostlivosťou skúmať bonitu spotrebiteľ je následkom v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ nemožnosť požadovať jednorazové splatenie úveru zo strany veriteľa. V dôsledku uvedeného je tak zosplatnenie úveru zo dňa 12.11.2021 neplatné pre rozpor s § 11 ods. 2 ZoSÚ.
46. Vo svetle uvedeného záveru o neplatnosti zosplatnenia úveru sa súd ďalej zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou v spore a dospel k záveru, že žalobcovi nesvedčí aktívna vecná legitimácia v spore, preto nie je možné žalobe vyhovieť ani čiastočne. Pohľadávka zo zmluvy o splátkovom úvere bola pôvodným veriteľom postúpená na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.03.2022. Po zohľadnení neplatnosti zosplatnenia úveru konečná splatnosť predmetného úveru v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere nastala až dňa 15.07.2022. Postúpenie pohľadávky z úverovej zmluvy dňa 24.03.2022, kedy úver bol ešte tzv. živým úverom, je tak v rozpore s § 17 ods. 1 ZoSÚ, keďže pohľadávka zo spotrebiteľského úveru nebola postúpená až po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru, a z tohto dôvodu je potrebné považovať taktiež postúpenie pohľadávky z predmetnej úverovej zmluvy za neplatné.
47. S poukazom na uvedené závery a citovanú právnu úpravu preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.
48. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
49. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
50. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP na základe pomeru úspechu v konaní tak, že hoci žalovanému by vzhľadom na plný úspech v konaní prináležala náhrada trov konania voči žalobcovi, ktorý bol v konaní neúspešný, súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal s ohľadom na zásadu hospodárnosti a procesnej ekonómie konania, nakoľko zo spisu nevyplýva, že by žalovanému vznikli nejaké účelné trovy konania, keďže žalovaný v konaní nebol aktívny.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.