Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_40Ek-3203-2025.pdf
PDF · 86.98 KB
Case nature
Subarea
40Ek/3203/2025
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Burani Interfood S. p. A., so sídlom Via Madonna Della Neve 7/0, 421 22 Reggio Nell'Emilia, Talianska republika, zastúpeného: JUDr. Roman Frnčo, advokát, so sídlom Thurzova 5, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 46 244 671, proti povinnému: Mäsokombinát Púchov, a.s., so sídlom Vsetínska 1354/15, 020 39 Púchov, IČO: 46 549 684, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Barát, s.r.o., so sídlom Školská 3, 949 01 Nitra, IČO: 36 868 639, o vymoženie 58 063,50 eura s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom A. B. C. st., so sídlom exekútorského úradu Mierové nám. 1, 911 01 Trenčín, pod sp. zn. 32EX 30/26, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 40Ek/3203/2025 zo dňa 12.06.2026, takto
r o z h o d o l :
I. Súd konanie o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 40Ek/3203/2025 zo dňa 12.06.2026 z a s t a v u j e .
II. Oprávnený a povinný n e m a j ú nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 03.12.2025 domáhal pod povinného vymoženia peňažnej pohľadávky vo výške 58 063,50 eura s príslušenstvom. Ako exekučný titul pripojil k návrhu na vykonanie exekúcie platobný rozkaz súdu Reggio Emilia Decreto ingiuntivo n. 193/2025, RG n. 327/2025 zo dňa 04.02.2025. Okresný súd Banská Bystrica poverením zo dňa 30.01.2026 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora A. B. C. st., so sídlom exekútorského úradu Mierové nám. 1, 911 01 Trenčín, ktorý ju vedie pod sp. zn. 32EX 30/26.
2. Uznesením sp. zn. 40Ek/3203/2025 zo dňa 12.06.2026 súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a priznal oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 351,24 eur. Predmetné uznesene súd v osobe vyššieho súdneho úradníka odôvodnil tým, že exekučným titulom je platobný rozkaz súdu Reggio Emilia Decreto ingiuntivo n. 193/2025, RG n. 327/2025 zo dňa 04.02.2025. Súčasťou exekučného titulu je tiež osvedčenie o európskom exekučnom titule, ktoré vydal súd pôvodu (súd Reggio Emilia) na základe Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky (ďalej len „Nariadenie“). V zmysle článku 5 Nariadenia sa rozhodnutie, ktoré bolo v členskom štáte pôvodu osvedčené ako európsky exekučný titul, uzná a vykoná v iných členských štátoch bez potreby vyhlásenia o vykonateľnosti a bez akejkoľvek možnosti podať námietky proti jeho uznaniu. Ide o princíp voľného pohybu súdnych rozhodnutí, ktorý zabezpečuje, že rozhodnutie vydané súdom jedného členského štátu je uznané a vykonateľné v ktoromkoľvek inom členskom štáte bez potreby osobitného konania o uznaní. Pokiaľ ide o tvrdenia povinného týkajúce sa postupu súdu pri odmietnutí odporu a skutočností, pre ktoré podľa povinného vymáhaný nárok nevznikol, súd uviedol, že nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť rozhodnutia. Uvedené vyplýva priamo z článku 21 ods. 2 Nariadenia, podľa ktorého za žiadnych okolností sa v členskom štáte výkonu nemôže skúmať vecná stránka rozhodnutia alebo jeho
osvedčenia o európskom exekučnom titule. Rovnako súd nie je oprávnený skúmať procesný postup súdu, ktorý exekučný titul vydal. Procesným prostriedkom obrany povinného je zamietnutie výkonu upravené v článku 21 ods. 1 Nariadenia. V zmysle článku 21 ods. 2 Nariadenia môže súd členského štátu výkonu na žiadosť dlžníka výkon zamietnuť, ak je rozhodnutie osvedčené ako európsky exekučný titul nezlučiteľné s predošlým rozhodnutím vydaným v ktoromkoľvek členskom štáte alebo v tretej krajine, za predpokladu, že: a) predošlé rozhodnutie sa týkalo toho istého predmetu sporu medzi tými istými stranami; a b) predošlé rozhodnutie bolo vydané v členskom štáte výkonu alebo spĺňa podmienky potrebné pre jeho uznanie v členskom štáte výkonu; a c) nezlučiteľnosť nebola a nemohla byť vznesená ako námietka v súdnom konaní v členskom štáte pôvodu. V zmysle článku 19 Nariadenia môže dlžník tiež (povinný) podať návrh na preskúmanie rozhodnutia v členskom štáte pôvodu, ak dlžníkovi nebolo riadne doručené predvolanie na pojednávanie a doručenie sa bez zavinenia na jeho strane neuskutočnilo v dostatočnom predstihu, aby mohol pripraviť svoju obhajobu, alebo ak dlžníkovi zabránila vo vznesení námietky voči nároku vyššia moc alebo výnimočné okolnosti bez zavinenia na jeho strane. Zároveň platí to, čo už bolo uvedené vyššie, a to že súd, ktorý exekúciu vykonáva, nie je oprávnený skúmať vecnú stránku rozhodnutia ani procesný postup súdu, ktorý rozhodnutie vydal. Preto sú tvrdenia povinného týkajúce sa procesného postupu súdu, ktorý exekučný titul vydal a vecnej stránky exekučného titulu pre súd právne irelevantné. S ohľadom na uvedené súd dospel k záveru, že povinný v rámci podaného návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol také okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, ani také, ktoré by mohli spôsobiť nevykonateľnosť exekučného titulu, ktoré by bránili jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná.
3. Proti uvedenému uzneseniu podal povinný v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že je presvedčený, že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom súd prvej inštancie sa nezaoberal podstatou uplatnených námietok a nesprávne interpretoval obsah návrhu na zastavenie exekúcie. Povinný od samotného začiatku namietal, že exekučný titul bol vydaný a následne osvedčený ako vykonateľný za okolností, ktoré predstavujú závažné porušenie jeho základných procesných práv a ktoré zakladajú dôvody neprípustnosti výkonu cudzieho rozhodnutia na území Slovenskej republiky. Napadnuté uznesenie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, je založené na neúplnom vyhodnotení rozhodujúcich skutkových tvrdení a zároveň je v podstatných častiach nepreskúmateľné, keďže sa nevysporiadava s viacerými zásadnými námietkami uplatnenými v návrhu na zastavenie exekúcie. Po vydaní napadnutého uznesenia a pred podaním tejto sťažnosti došlo zo strany povinného k úhrade sumy vymáhanej v predmetnom exekučnom konaní súdnemu exekútorovi. Povinný uviedol, že uvedená úhrada bola vykonaná výlučne z dôvodu predchádzania vzniku podstatne väčšej hroziacej ujmy na strane povinného, keďže existencia prebiehajúcej exekúcie bezprostredne ohrozovala vyplatenie nenávratného finančného príspevku zo strany Pôdohospodárskej platobnej agentúry, čo by malo pre povinného zásadne nepriaznivé ekonomické následky. Uvedené plnenie preto nemožno považovať za dobrovoľné uznanie nároku oprávneného, za prejav súhlasu s dôvodnosťou exekúcie, ani za vzdanie sa námietok uplatnených v návrhu na zastavenie exekúcie a v tejto sťažnosti. Povinný naďalej v celom rozsahu popiera dôvodnosť nároku oprávneného, ako aj prípustnosť výkonu cudzieho exekučného titulu na území Slovenskej republiky, a výslovne si vyhradzuje právo domáhať sa voči oprávnenému vydania prijatého plnenia ako bezdôvodného obohatenia, ak sa preukáže, že výkon exekučného titulu nebol prípustný alebo že oprávnenému predmetné plnenie po práve nepatrilo. Samotná úhrada vykonaná pod tlakom prebiehajúceho exekučného konania a hrozby straty nenávratného finančného príspevku preto nemá a nemôže mať účinky materiálneho uznania sporného nároku oprávneného. Napadnuté uznesenie vychádza zo záveru, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť rozhodnutia ani procesný postup súdu, ktorý exekučný titul vydal. Na tomto závere súd založil zamietnutie návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Povinný považuje uvedené právne posúdenie za nesprávne, neúplné a v konečnom dôsledku vedúce k odňatiu účinnej súdnej ochrany v exekučnom konaní. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nežiadal, aby slovenský exekučný súd preskúmaval vecnú správnosť talianskeho platobného rozkazu, ani aby nanovo rozhodoval o dôvodnosti nároku oprávneného. Rovnako povinný nežiadal, aby exekučný súd nahrádzal právomoc talianskeho súdu alebo vykonával meritórny prieskum základného konania. Podstata návrhu povinného spočívala v tom, že exekučný titul nenadobudol účinky spôsobom zlučiteľným so základnými procesnými garanciami, pretože v základnom konaní došlo k takým závažným procesným pochybeniam, ktoré Povinnému reálne znemožnili účinne vykonať procesnú obranu. Ide preto o otázku prípustnosti uznania a výkonu cudzieho exekučného titulu na území Slovenskej republiky, nie o otázku vecnej správnosti cudzieho rozhodnutia.
Zákaz preskúmavania vecnej správnosti cudzieho rozhodnutia neznamená, že súd členského štátu výkonu je povinný mechanicky vykonať akékoľvek cudzie rozhodnutie bez ohľadu na to, či boli v konaní rešpektované minimálne procesné garancie práva na spravodlivý proces. Vzájomná dôvera medzi členskými štátmi Európskej únie nemôže byť vykladaná tak, že súd štátu výkonu nemá prihliadať na tvrdené a dôkazmi podložené porušenia základných procesných práv, najmä ak povinný namieta, že mu neboli riadne doručené rozhodujúce písomnosti a že mu bola odňatá možnosť využiť opravné prostriedky v štáte pôvodu rozhodnutia. Platobný rozkaz neobsahoval riadne a dostatočné poučenie o spôsobe podania odporu, jeho náležitostiach, forme, potrebe prípadného zastúpenia talianskym advokátom ani o následkoch nesprávneho procesného postupu. Povinný podal odpor v lehote a v dobrej viere podľa obsahu poučenia, ktoré mu bolo poskytnuté. Odpor obsahoval vecnú a právnu argumentáciu smerujúcu proti samotnému základu uplatneného nároku. Taliansky súd odpor odmietol výlučne z formálnych dôvodov bez výzvy na odstránenie vád, bez poučenia a bez toho, aby sa akokoľvek zaoberal jeho obsahom. Rozhodnutie o neprípustnosti odporu zo dňa 18.06.2025 bolo povinnému doručené v talianskom jazyku, ktorému nerozumie. Povinný prijatie tejto písomnosti odmietol v súlade s čl. 12 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1784. Po odmietnutí doručenia mu predmetné rozhodnutie nebolo opätovne doručené v slovenskom jazyku. Povinný preto nemal reálnu možnosť využiť opravné prostriedky proti rozhodnutiu o neprípustnosti odporu ani účinne chrániť svoje práva v konaní pred súdom pôvodu. Ustanovenie § 61k ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku výslovne počíta so situáciou, keď je daný dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné. Ak zákonodarca takýto dôvod zastavenia exekúcie výslovne zakotvil, nemožno dospieť k záveru, že exekučný súd nemá žiadnu právomoc posudzovať námietky smerujúce proti prípustnosti výkonu cudzieho rozhodnutia. Ak by bol výklad súdu prvej inštancie správny, ustanovenie § 61k ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku by v prípadoch cudzích exekučných titulov stratilo praktický význam. Povinný by sa nemohol v štáte výkonu účinne brániť ani vtedy, ak by preukázal, že cudzie rozhodnutie bolo vydané bez riadneho doručenia, bez možnosti obhajoby a v rozpore so základnými zásadami spravodlivého procesu. Napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné aj z dôvodu, že súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s rozhodujúcimi skutkovými a právnymi námietkami uplatnenými v návrhu na zastavenie exekúcie. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie podrobne opísal jednotlivé procesné pochybenia, ku ktorým došlo v konaní pred talianskym súdom a tieto sú zhrnuté v bode 14. sťažnosti. Nešlo pritom o všeobecné alebo abstraktné tvrdenia, ale o konkrétne skutkové okolnosti podložené listinnými dôkazmi, ktoré podľa názoru povinného zakladajú dôvod neprípustnosti výkonu cudzieho exekučného titulu na území Slovenskej republiky. Napadnuté uznesenie neobsahuje žiadne právne posúdenie otázky, či absencia poučenia v platobnom rozkaze môže mať význam z pohľadu práva na spravodlivý proces. Rovnako sa nezaoberá otázkou, či odmietnutie odporu výlučne z formálnych dôvodov bez možnosti odstránenia vád predstavuje primeraný procesný postup vo vzťahu k zahraničnému účastníkovi konania. Rovnako úplne absentuje akákoľvek úvaha súdu o tom, akým spôsobom mohlo rozhodnutie zo dňa 18.06.2025 nadobudnúť právoplatnosť vo vzťahu k povinnému, ak po odmietnutí jeho prijatia nebolo znovu doručené, ani o tom, akým spôsobom mohol povinný využiť opravné prostriedky proti rozhodnutiu, ktorého obsah mu nikdy nebol sprístupnený v jazyku, ktorému rozumie. Napadnuté uznesenie nespĺňa požiadavky kladené na preskúmateľné súdne rozhodnutie. Keďže sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal s rozhodujúcimi námietkami povinného, nemohol ani správne posúdiť splnenie podmienok podľa § 61k ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku. Už len z tohto dôvodu nemôže napadnuté uznesenie obstáť. Výkon cudzieho rozhodnutia na území Slovenskej republiky nesmie viesť k legitimizácii konania, ktorého výsledkom bolo faktické odňatie práva účastníka na prístup k súdu a na účinnú procesnú obranu.
4. Súdny exekútor dňa 25.06.2026 vydal vo veci upovedomenie o ukončení exekúcie podľa § 61o Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný splnil vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie.
5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
8. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
9. Podľa 61o ods. 1 Exekučného poriadku, ak povinný splnil vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie alebo exekútor vymohol vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie, exekútor vydá upovedomenie o ukončení exekúcie.
10. Podľa ust. § 61o ods. 2 Exekučného poriadku, súčasťou upovedomenia o ukončení exekúcie je konečné vyúčtovanie exekučného konania, v ktorom exekútor uvedie najmä výšku vymoženej pohľadávky oprávneného, výšku vymožených trov oprávneného a výšku vymožených trov exekútora.
11. Podľa ust. § 61o ods. 3 Exekučného poriadku, upovedomenie o ukončení exekúcie zašle exekútor účastníkom konania a súdu. Doručením upovedomenia o ukončení exekúcie súdu sa exekučné konanie končí.
12. V danom prípade exekučné konanie bolo skončené dňom 25.06.2026 doručením upovedomenia o ukončení exekúcie súdu.
13. Sťažnostný súd je povinný skúmať procesné podmienky v ktoromkoľvek štádiu konania uplatňujúc princíp jednotnosti konania, resp. arbitrárneho poriadku, podľa ktorého konanie tvorí celok. Povinný podal v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, ktorým vyšší súdny úradník zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. Za procesné podmienky vedenia tohto konania možno považovať predpoklady na strane súdu, ako aj na strane strán sporu, ktoré musia byť splnené na to, aby súd mohol o opravnom prostriedku rozhodnúť. Ak Civilný sporový poriadok neustanovuje inak, súd skúma splnenie procesných podmienok kedykoľvek počas konania, a to ex offo. Procesné podmienky možno rozlíšiť na odstrániteľné a neodstrániteľné. Toto rozlíšenie je dôležité pre následný postup súdu pri zistení ich nedostatku. Pri zistení neodstrániteľnej podmienky konania, súd konanie vždy zastaví a to aj v čase, keď už spor prejednáva, keďže ide o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky (§ 161 ods. 2 CSP). Civilný sporový poriadok výslovne nevypočítava procesné podmienky konania, možno však z neho vyvodiť, že procesné podmienky sú také vlastnosti na strane súdu a účastníkov konania, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ vedeného súdneho konania.
14. Na strane súdu k podmienkam konania patria také jeho vlastnosti, ktoré vymedzujú jeho práva a povinnosti ako orgánu štátu konať a vydať rozhodnutie. Prebiehajúca exekúcia (exekučné konanie) je osobitnou procesnou podmienkou konania súdu o sťažnosti povinného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka. Z dôvodu ukončenia exekučného konania potom došlo k strate práva, resp. povinnosti súdu rozhodnúť o podanej sťažnosti povinného proti uzneseniu tunajšieho súdu sp. zn. 40Ek/3203/2025 zo dňa 12.06.2026, keďže nie sú ďalej splnené podmienky pre vedenie konania o podanej sťažnosti zo strany povinného z dôvodu, že exekúcia už bola ukončená. Sťažnostný súd tak nemal inú možnosť ako s poukazom aj na závery Ústavného súdu obsiahnuté v uznesení sp. zn. IV. ÚS 563/2023 – 21 zo dňa 07.11.2023 (o podaní je potrebné rozhodnúť) konanie o podanej sťažnosti povinného proti uzneseniu tunajšieho súdu sp. zn. 40Ek/3203/2025 zo dňa 12.06.2026 podľa § 200 Exekučného poriadku v spojení s § 161 ods. 2 CSP zastaviť.
15. Na viac súd udáva, že argumentácia povinného o vyhradení si práva na vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany oprávneného nie je a nemôže byť predmetom exekučného konania. ak bol povinný presvedčený o dôvodnosti podanej sťažnosti, nemal pred včasným podaním sťažnosti pristúpiť k úhrade vymáhaného nároku a trov exekúcie. Za situácie, keď je pohľadávka oprávneného uhradená (nedošlo k vymoženiu pohľadávky, ale k jej dobrovoľnej úhrade zo strany povinného), je bez právneho
významu polemizovať o dôvodnosti podanej sťažnosti a viesť tak akademické debaty ohľadom toho, či bola sťažnosť povinného opodstatnená. Úhradou vymáhanej nároku oprávneného a trov exekúcie boli splnené podmienky pre vydanie upovedomenia o ukončení exekúcie, ku ktorému kroku súdny exekútor aj pristúpil.
16. Pokiaľ ide o trovy tohto sťažnostného konania, vychádzajúc z § 199d Exekučného poriadku súd prvej inštancie žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu, keď k meritórnemu prejedaniu sťažnosti nedošlo, a teda ani jedného z účastníkov nemožno považovať za úspešného. Keďže súd prvej inštancie konanie o sťažnosti povinného zastavil, sťažnosť meritórne neprejednal, súd poučuje účastníkov, že napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka nenadobudne právoplatnosť.