Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B1-17C-18-2022.pdf
PDF · 90.57 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B1-17C/18/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Vladimírom Sedmohradským v spore žalobcu: Slovenská televízia a rozhlas, so sídlom Mlynská dolina, Bratislava, IČO: 56 398 255, proti žalovanej: akad. mal. A. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. X, F. G., o zaplatenie 365,- EUR s príslušenstvom
r o z h o d o l :
I. Súd konanie v časti nároku na zaplatenie sumy 194,88 EUR zastavuje.
II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 167,33 EUR a to v splátkach vo výške 20,- EUR mesačne splatných vždy k poslednému dňu príslušného mesiaca, počínajúc nasledujúcim mesiacom po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie so splnením jednej splátky má za následok splatnosť celého dlhu.
III. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
IV. Žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu (predtým Okresný súd Bratislava I) dňa 18.07.2022 sa právny predchodca žalobcu, Rozhlas a televízia Slovenska, IČO: 47 232 480, domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 365,- EUR spolu s úhradou poštových služieb spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 1,85 EUR a trovy konania vo výške súdneho poplatku. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná v kontrolovanom období od 01.12.2015 až 28.02.2022 neuhradila úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania (ďalej len „úhrady“) v zmysle § 1 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska, a to v sume 348,- EUR. Zvyšných 17,- EUR istiny požadoval ako pokutu v zmysle § 10 citovaného zákona.
2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 17C/18/2022-12 zo dňa 07.09.2022. Proti tomuto platobnému rozkazu podala žalovaná sťažnosť, ktorú súd podľa obsahu vyhodnotil ako odpor. V odpore uviedla, že si matne spomína, že mala v minulosti dokladovať nejaké podklady k oslobodeniu od povinnosti platiť koncesionárske poplatky. Nebola však v tom čase sa schopná orientovať, a to kvôli následkom chemoterapie po onkologickom ochorení. Uviedla, že rozpis dlžných čiastok začína v decembri 2015 a končí vo februári 2022, keď jej bol priznaný dôchodok, čo zrejme žalobcovi ohlásila Sociálna poisťovňa. Avšak už predtým poberala invalidný dôchodok v dôsledku spomínaného onkologického ochorenia. Navrhla teda súdu zvážiť, či aj pred 21.09.2016 bola povinná koncesionárske poplatky platiť. K podaniu priložila potvrdenia o starobnom a invalidnom dôchodku seba aj svojho manžela. Žalovaná ďalej spochybnila, či je právny nástupca žalovaného oprávnený vymáhať spornú pohľadávku. Nakoniec uviedla, že ak po zániku RTVS existuje subjekt oprávnený vymáhať jej pohľadávky, je ochotná zaplatiť
platby od decembra 2015 do septembra 2016, t.j. 10 platieb po 4,64 EUR, poštovné 1,85 EUR a súdne trovy. Ak by mala byť platba vyššia, požiadala o splátkový kalendár.
3. Súd uznesením č.k. B1-17C/18/2022-39 zo dňa 28.10.2024 rozhodol o pokračovaní s právnym nástupcom pôvodného žalobcu s novým žalobcom tak, ako je označený v záhlaví tohto rozsudku.
4. Žalobca v replike doručenej súdu dňa 23.01.2025 uviedol, že povinnosť platiť úhrady vzniká podľa § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z.z. priamo zo zákona. Vo vzťahu k možnému oslobodeniu žalovanej od povinnosti platiť úhrady žalobca poukázal na § 5 ods. 1 písm. b) a § 5 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z., podľa ktorých takáto možnosť pre poberateľov invalidných dôchodkov existuje, ale od prvého kalendárneho dňa mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom platiteľ oznámi uvedenú skutočnosť. Žalovaná za celé žalované obdobie neoznámila nárok na oslobodenie od platenia úhrad, takže jej povinnosť platiť úhrady nezanikla, a teda nie je možné akceptovať žiadosť za spätné obdobie. K prechodu práva vyberať a vymáhať úhrady poukázal na § 30 ods. 18 zákona č. 157/2024 Z.z. o Slovenskej televízii a rozhlase. Žalobca nakoniec uviedol, že ak súd rozhodne o zaplatení žalovanej sumy v splátkach, bude s takýmto postupom súhlasiť.
5. Žalovaná v duplike vzniesla námietku premlčania nároku. Zopakovala, že má a v minulosti mala vážne zdravotné problémy a dlhodobo poberala invalidný dôchodok, pričom teraz poberá starobný dôchodok.
6. Žalobca v podaní zo dňa 25.03.2026 v dôsledku podanej námietky premlčania zobral žalobu v rozsahu 194,88 EUR (úhrady za mesiace december 2012 až máj 2019) späť. Naďalej sa tak domáhal zaplatenia istiny vo výške 153,12 EUR (úhrady za mesiace jún 2019 až február 2022), pokuty vo výške 17,- EUR a poštovného vo výške 1,85 EUR.
7. Súd po oboznámení sa so spisom dospel k záveru, že sú splnené podmienky na rozhodnutie bez pojednávania v zmysle § 177 ods. 2 CSP, nakoľko skutkové tvrdenia nie sú medzi stranami sporné, ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000,- EUR.
8. Súd mal z prehľadu predpisov a platieb žalobcu (č.l. 4 až 6) za preukázané, že žalovaná v období od decembra 2015 do februára 2022 neuhrádzala mesačné platby úhrad za služby verejnosti vo výške celkovo 348,- EUR, pričom žalobca žalovanú na úhradu tejto sumy vyzval listom zo dňa 02.02.2022 (č.l. 3). Rovnako mal z pripojenej obálky (č.l. 7) a potvrdenia o tarifných cenách Slovenskej pošty (č.l. 9) preukázané, že žalobca za výzvu žalovanej na úhradu nedoplatku uhradil poštovné vo výške 1,85 EUR. Súd mal nakoniec z potvrdenia Sociálnej poisťovne o starobnom a invalidnom dôchodku žalovanej zo dňa 13.11.2024 za preukázané, že žalovaná poberala od 21.09.2016 do 18.02.2022 invalidný dôchodok a od 19.02.2022 poberá starobný dôchodok vo výške 497,50 EUR mesačne (č.l. 44). Okrem týchto dôkazov súd ešte ako dôkaz vykonal potvrdenie Sociálnej poisťovne o starobnom a invalidnom dôchodku manžela žalovanej (č.l. 45).
9. Na takto zistený skutkový stav súd aplikoval právne predpisy a prišiel k záveru, že konanie je potrebné v časti zastaviť, v časti zamietnuť a vo zvyšnej časti je žaloba dôvodná.
10. Súd v prvom rade rozhodol o späťvzatí žaloby v časti 194,88 EUR. Týmto späťvzatím žalobca realizoval svoje procesné právo v zmysle § 144 CSP. Súd v súlade s § 145 ods. 2 CSP o späťvzatí rozhodol v rozhodnutí vo veci samej. Súd tak prvým výrokom tohto rozsudku konanie v časti 194,88 EUR zastavil.
11. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.“
12. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka: „Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.“
13. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka: „Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.“
14. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2023: „Povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom.“
15. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2023: „Úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.“
16. Súd sa následne vysporiadal s námietkou premlčania a dospel k záveru, že táto je aj po zastavení konania v časti čiastočne dôvodná. Premlčacia doba je v súlade s § 101 Občianskeho zákonníka tri roky odo dňa, keď sa mohlo právo vykonať po prvý raz. Žalobca žalobu podal dňa 18.07.2022, v dôsledku čoho boli premlčané akékoľvek jeho nároky, ktoré vznikli pred 18.07.2019. V zmysle § 7 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z. sa úhrady platia mesačne, a to do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Úhradu za jún 2019 tak bola žalovaná povinná zaplatiť do 30.06.2019, v dôsledku čoho bol nárok na jej úhradu v čase podania žaloby už premlčaný. Keďže žalovaná v konaní vzniesla námietku premlčania, súd v tejto časti nemohol žalobcovi nárok priznať.
17. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 340/2012 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2023: „Platiteľ úhrady (ďalej len „platiteľ“) je fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny2) v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti3) ako odberateľ elektriny v domácnosti2) v odbernom mieste,2) pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.“
18. Podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 340/2012 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2023: „Od povinnosti platiť úhradu je oslobodený platiteľ podľa § 3 písm. a), ktorý oznámi vyberateľovi úhrady podľa § 9 ods. 7 písm. b), že je poberateľom dôchodkových dávok podľa osobitného predpisu,8a) poberateľom dôchodkov starobného dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu8aa) alebo poberateľom rovnocenných dôchodkových dávok vyplácaných zo zahraničia, nemá pravidelný príjem zo zárobkovej činnosti,8b) nežije v domácnosti7) s inou osobou s pravidelným príjmom zo zárobkovej činnosti.“
19. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2023: „Nárok na oslobodenie od povinnosti platiť úhradu podľa odseku 1 vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom platiteľ podľa § 3 písm. a) oznámil vznik skutočnosti podľa odseku 1; na písomné oznámenie sa vzťahuje ustanovenie § 9 ods. 8.“
20. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2023: „Platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64 eura za každý aj začatý kalendárny mesiac.“
21. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2023: „Ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb23) súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady.“
22. Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2023: „Ak platiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17 eur.“
23. Podľa § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2023: „Nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ v omeškaní, pokuty podľa odsekov 3 a 4 a poštových sadzieb je povinný vyberateľ úhrady uplatniť na súde.“
24. Podľa § 30 ods. 18 zákona č. 157/2024 Z.z.: „Výber a vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania (ďalej len „úhrada“), ktorú bol platiteľ úhrady podľa zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom k 30. júnu 2023 povinný zaplatiť do 30. júna 2023, ako aj vymáhanie iných pohľadávok, ktoré vznikli na základe nezaplatenia tejto úhrady, vykonáva
odo dňa účinnosti tohto zákona Slovenská televízia a rozhlas podľa zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30. júna 2023; takto vybraté a vymožené úhrady, ako aj vymožené iné pohľadávky sú príjmom Slovenskej televízie a rozhlasu a sú určené na finančné zabezpečenie hlavnej činnosti Slovenskej televízie a rozhlasu.“
25. Súd sa následne zaoberal nepremlčaným nárokom žalobcu. Súd na tento nárok aplikoval ustanovenia zákona č. 340/2012 Z.z., v zmysle ktorého je fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome platiteľom úhrady (§ 3 písm. a)), pričom sadzba tejto úhrady bola 4,64 EUR za každý aj začatý kalendárny mesiac (§ 6 ods. 1). Na základe tejto právnej úpravy súd pokladal za preukázaný základ nároku žalobcu. V zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z.z. vzniká taktiež žalobcovi nárok na úhradu pokuty vo výške 17,- EUR v prípade, ak platiteľ nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote 30 dní od doručenia výzvy, pričom ani túto povinnosť si žalovaná nesplnila. V zmysle § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z. má žalobca povinnosť nezaplatené úhrady vymáhať, a zároveň má povinnosť spolu s nezaplatenými úhradami požadovať aj zaplatenie pokút a poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady. Súd tak dospel k záveru, že nárok na zaplatenie úhrad za obdobie od júla 2019 do februára 2022 je dôvodný, a žaloba je rovnako dôvodná v časti zaplatenia pokuty a poštovného.
26. K námietke žalovanej, že bola v danom čase invalidnou dôchodkyňou súd uvádza, že túto nemohol akceptovať. Zákon č. 340/2012 Z.z. upravuje oslobodenie od platenia úhrad, pričom takéto oslobodenie môže podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona vzniknúť aj osobe, ktorá je poberateľkou invalidného dôchodku. Nárok na oslobodenie však v zmysle § 5 ods. 2 citovaného zákona vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom platiteľ oznámi vznik skutočnosti zakladajúcej oslobodenie. V konaní nebolo sporné, že žalovaná takéto oznámenie neurobila. Nárok na oslobodenie jej tak nevznikol, pričom súd jej takéto oslobodenie spätne (bez ohľadu na okolnosti, za ktorých tak žalovaná neurobila) priznať nemôže. Pokiaľ ide o právne nástupníctvo pôvodného žalobcu, súd uvádza, že v zmysle prechodného ustanovenia § 30 ods. 18 zákona č. 157/2024 Z.z. platí, že výber a vymáhanie úhrad, na ktoré bol platiteľ povinný podľa zákona č. 340/2012 Z.z., vykonáva od účinnosti tohto zákona Slovenská televízia a rozhlas (žalobca).
27. V zmysle uvedených skutočností tak žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie sumy 148,48 EUR, ktorá predstavuje úhrady vo výške 4,64 EUR za mesiace júl 2019 až február 2022, t.j. celkovo 32 mesiacov, pokuty v sume 17,- EUR a poštovného v sume 1,85 EUR.
28. Žalovaná vo svojich podaniach poukázala na svoju zložitú ekonomickú situáciu, ktorú preukázala aj potvrdením o dôchodku, a požiadala o plnenie v splátkach. Keďže s takýmto postupom vyjadril súhlas aj žalobca, súd nemal dôvod žalovanej nevyhovieť. Hoci žalovaná neuviedla konkrétnu výšku splátky, súd na základe ňou uvádzaných skutočností dospel k záveru, že primeraná suma mesačnej splátky bude 20,- EUR. Takáto splátka je zároveň proporčná vo vzťahu k nároku žalobcu, keď celá výška dlžnej sumy bude zaplatená za obdobie deviatich mesiacov. Na ochranu práv žalobcu súd do výroku rozsudku vložil štandardné znenie, v zmysle ktorého žalovaná výhodu splátok stratí, ak neuhradí ktorúkoľvek splátku včas.
29. Súd tak na základe vyššie uvedených skutočností druhým výrokom tohto rozsudku zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 167,33 EUR (148,48 + 17 + 1,85), a to v splátkach po 20,- EUR. Žalovaná tak bude povinná splácať uvedenú sumu v ôsmich splátkach po 20,- EUR a poslednej deviatej splátke vo výške 7,33 EUR, a to vždy do posledného dňa kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti 4,64 EUR (úhrada za mesiac jún 2019) súd žalobu tretím výrokom tohto rozsudku zamietol.
30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom na zastavenie konania v sume 194,88 EUR, ktoré zavinil späťvzatím žaloby po uplatnenej námietke premlčania žalobca, a zamietnutie žaloby v sume 4,64 EUR, bola v konaní z väčšej časti úspešná žalovaná, ktorá by tak mala nárok na náhradu trov konania v rozsahu rozdielov
medzi úspechmi strán. Keďže však žalovanej žiadne trovy v konaní nevznikli, súd štvrtým výrokom tohto rozsudku rozhodol tak, že žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 CSP), ktoré je možné podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.