Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-97-2025.pdf
PDF · 108.57 KB
Case nature
Area
Subarea
2C/97/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou Mgr. Marcelou Karman, PhD., v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/X, XXX XX C., právne zastúpená: Mgr. Dominik Podolinský, advokát so sídlom Hliník nad Váhom 98, 014 01 Bytča, IČO: 51 107 791, proti žalovaným 1/ D. D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/X, XXX XX C., 2/ E. F. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX XX C., 3/ F. G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX XX H. – I., 08.02.1987, žalovaní 2/ a 3/ právne zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, IČO: 36 436 640, o určenie vlastníctva, takto
r o z h o d o l :
I. Súd u r č u j e, že žalovaný 1/ D. D. B., I. B., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom 010 03 C., B. XXXX/X, je jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti Slovenská ochranná spoločnosť s.r.o., Jánošíkova 264, 010 01 Žilina, IČO: 46 369 244 s výškou nominálnej hodnoty vkladu 5.000 eur.
II. Žalobkyňa má voči žalovaným 1/ až 3/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou podanou na tunajšom súde sa žalobkyňa voči žalovaným domáhala určenia, že žalovaný 1/ D. D. B., I. B., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom 010 03 C., B. XXXX/X, je jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti Slovenská ochranná spoločnosť s.r.o., Jánošíkova 264, 010 01 Žilina, IČO: 46 369 244 s výškou nominálnej hodnoty vkladu 5.000 eur patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného 1/, pretože zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 27.11.2024, ktorou žalovaný 1/ ako prevodca previedol žalovanému 2/ ako nadobúdateľovi obchodný podiel nomin. Hodnoty 2500 eur v obchodnej spoločnosti Slovenská ochranná spoločnosť s.r.o. je neplatná a zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 20.08.2025, ktorou žalovaný 2/ ako prevodca totožný obchodný podiel nomin. Hodnoty 2500 eur v obchodnej spoločnosti Slovenská ochranná spoločnosť s.r.o. previedol žalovanej 3/ ako nadobúdateľke, je neplatná. Zároveň žiadala o náhradu trov konania.
2. Žalobkyňa podanú žalobu odôvodnila tou skutočnosťou, že je manželkou žalovaného, manželstvo uzatvorili 05.08.2006. Vznikom manželstva vzniklo BSM. Manžel uzatvoril dňa 27.11.2024 s F. E. zmluvu o prevode obchodného podielu, ktorou previedol na žalovaného obchodný podiel nomin. hodnoty 2500 eur v obchodnej spoločnosti Slovenská ochranná spoločnosť s.r.o., Jánošíkova 264, 010 01 Žilina, IČO: 46 369 244. Podiel v obchodnej spoločnosti je síce formálne vedený na manžela, avšak patrí do BSM. Manžel si k prevodu časti podielu súhlas nežiadal a žalobkyňa mu ho sama neposkytla. Neplatnosti úkonu sa domohla podaním zo dňa 15.02.2025. Napriek dovolaniu sa relatívnej neplatnosti prevodu OP, žalovaní nevrátili evidenciu obchodného podielu do pôvodného stavu. Kontrolou v Obchodnom registri zistila, že dňa 20.08.2025 bola uzatvorená zmluva o prevode obchodného podielu, v ktorej došlo k prevodu totožného obchodného podielu na nadobúdateľa žalovanú 3/. Žalobkyňa sa podaním zo dňa 17.11.2025 domohla neplatnosti tohto prevodu. Napriek výzve žalobkyne, žalovaní nezabezpečili
uvedenie do pôvodného stavu. Preto touto žalobou žiada, aby súd zabezpečil navrátenie do pôvodného stavu.
3. Žaloba spolu s poučením podľa § 167 CSP bola doručená žalovaným.
4. Žalovaní 2/ a 3/ vo vyjadrení k žalobe (č.l. 23 spisu) potvrdili uzatvorenie zmlúv, pričom uviedli, že dôvodom prevodu bolo zabezpečenie a vysporiadanie finančných záväzkov. Navrhli žalobu zamietnuť.
5. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k žalobe (č.l. 27 spisu) uviedol, že je pravdou, že došlo k uzatvoreniu zmluvy, pričom prevod nekomunikoval so žalobkyňou, o súhlas nežiadal, hoci si je vedomý, že obchodný podiel patrí do BSM. Obchodný podiel sa mu po dovolaní relatívnej neplatnosti nepodarilo uviesť do pôvodného stavu. So žalobou súhlasí a navrhuje, aby jej súd vyhovel.
6. Žalobkyňa vo vyjadrení (č.l. 30 spisu) následne uviedla, že žalovaní potvrdili skutkový stav opísaný v žalobe. Jej skutkové tvrdenia sa stali nespornými, na základe čoho je ďalšie dokazovanie nadbytočné.
7. Žalovaní 2/ a 3/ v podaní zo dňa 16.03.2026 (č.l. 35 spisu) a žalovaný 1/ v podaní zo dňa 17.03.2026 (č.l. 37 spisu) zotrvali na už uvedených skutočnostiach.
8. Súd v predmetnej veci nariadil pojednávanie na 12.06.2026, na ktorom vec prejednal a rozhodol za účasti právneho zástupcu žalobkyne, žalovaného 1/ a právneho zástupcu žalovaných 2/ a 3/. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu zdôvodnila naliehavý právny záujem na podanej žalobe tým, že sa jedná o jediný spôsob, ako dosiahnuť zmenu zápisu v Obchodom registri a uviesť stav do súladu so skutočným právnym stavom. Žalovaný 1/ uviedol, že uznáva žalobu. Žalovaní 2/ a 3/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedli, že nemali vedomosť o tom, že žalobkyňa nemala vedomosť o prevode časti obchodného podielu, osobne s ňou nekomunikovali.
9. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, podstatných časti pripojených spisov tunajšieho súdu, sp. zn. 12Re/884/2024, sp. zn. 13Re/644/2025,, zistil skutkový stav a vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:
10. Podľa § 40a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ“) ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
11. Podľa § 143 OZ, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
12. Podľa § 145 ods. 1 OZ, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.
13. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
14. Predmetom konania je návrh žalobkyne o určenie, že žalovaný je jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti Slovenská ochranná spoločnosť s.r.o. s výškou nominálnej hodnoty vkladu 5 000 eur. Žalobkyňa v podanej žalobe, čo vyplýva aj z navrhovaného petitu, poukázala na neplatnosť dvoch zmlúv o prevode obchodného podielu v uvedenej spoločnosti a to pokiaľ sa týka zmluvy o prevode obchodného podielu uzatvorenej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ z dôvodu, že obchodný podiel patrí do BSM žalobkyne a žalovaného 1/ a uvedená zmluva bola uzatvorená bez súhlasu manželky prevodcu
a následnej zmluvy o prevode obchodného podielu uzatvorenej medzi žalovaným 2/ a žalovanou 3/ z dôvodu, že po dovolaní sa relatívnej neplatnosti prvej zmluvy, nemohol žalovaný 2/ previesť na žalovanú 3/ podiel, ktorý už nevlastnil.
15. Z vykonaného dokazovania, predovšetkým z predloženého sobášneho listu (č.l. 7 spisu) vyplynulo, že žalobkyňa a žalovaný 1/ uzatvorili manželstvo dňa 05.08.2006. Z nesporných skutkových tvrdení strán sporu ďalej vyplynulo, že manželstvo nebolo rozvedené a naďalej trvá. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Žilina spoločnosti Slovenská ochranná spoločnosť s.r.o. (č.l. 46 spisu) súd zistil, že uvedená spoločnosť bola zapísaná dňa 29.09.2011, pričom jej jediným spoločníkom bol od 29.09.2011 do 10.12.2024 žalovaný 1/. Z uvedeného výpisu súd ďalej zistil, že v čase od 11.12.2024 do 25.08.2025 bol žalovaný 1/ spoločníkom predmetnej obchodnej spoločnosti s výškou vkladu 2 500 eur, keď druhým spoločníkom predmetnej obchodnej spoločnosti s výškou vkladu 2 500 eur, bol zapísaný žalovaný 2/. Následne v čase od 26.08.2025 do dnes je namiesto vymazaného žalovaného 2/ (s dátumom výmazu 25.08.2025) ako spoločníka obchodnej spoločnosti s výškou vkladu 2 500 eur zapísaná žalovaná 2/.
16. Zo zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 27.11.2024 (č.l. 41 spisu) súd zistil, že žalovaný 1/ ako prevodca, previedol na žalovaného 2/ ako nadobúdateľa, časť podielu v obchodnej spoločnosti Slovenská obchodná spoločnosť s.r.o. vo výške vkladu 2 500 eur, čo predstavuje 50 % podiel na základnom imaní spoločnosti.
17. Z listu žalobkyne zo dňa 15.02.2025 (č.l. 9 spisu) súd zistil, že žalobkyňa namietla relatívnu neplatnosť zmluvy o prevode obchodného podielu uzatvorenej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/. Uvedený list žalovaný 1/ prevzal dňa 17.02.2025 a žalovaný 2/ dňa 20.02.2025.
18. Zo zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 20.08.2025 (č.l. 44 spisu) súd zistil, že žalovaný 2/ ako prevodca, previedol na žalovanú 3/ ako nadobúdateľku, časť podielu v obchodnej spoločnosti Slovenská obchodná spoločnosť s.r.o. vo výške vkladu 2 500 eur, čo predstavuje 50 % podiel na základnom imaní spoločnosti.
19. Z predžalobnej výzvy zo dňa 17.11.2025 (č.l. 10 spisu) vyplynulo, že po uzatvorení v poradí druhej zmluvy o prevode obchodného podielu uzatvorenej medzi žalovaným 2/ a žalovanou 3/, napriek doručenej námietke relatívnej neplatnosti právneho úkonu, žalobkyňa žiadala o súčinnosť v zabezpečení vrátenia obchodného podielu do BSM žalobkyne a žalovaného 1/.
20. Pre posúdenie žalobou uplatneného nároku súd v prvom rade zisťoval základ uplatneného nároku, tzn. otázku možnosti prevodu obchodného podielu bez súhlasu druhého manžela, keď v konaní nebolo sporné, že obchodný podiel v spoločnosti Slovenská obchodná spoločnosť, s.r.o., nadobudol žalovaný 1/ ako manžel žalobkyne za trvania manželstva.
21. Vychádzajúc z obsahu a znenia ustanovenia § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že toto slúži v prvom rade na ochranu záujmov jedného manžela pred konaním druhého z manželov, ktoré by mohlo negatívne zasiahnuť do celkových majetkových pomerov manželov, hospodáriacich, až na výnimky, v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Účelom tohto ustanovenia je zabezpečiť fungovanie rodiny, kedy manželstvo predstavuje nesporne jej zakladajúci pilier, a to aj na ekonomickej báze. Zákonodarca mal záujem zabezpečiť fungovanie hospodárskych vzťahov medzi manželmi tak, aby s výnimkou bežných úkonov, boli o týchto informovaní obaja a aby obaja prejavili s takýmito úkonmi minimálne konkludentný súhlas. Pri interpretácii obsahu normatívneho textu "vybavovanie vecí týkajúcich sa spoločných vecí" je nutné si uvedomiť, že zákon priamo nepredpokladá, že by predmetom toho ktorého úkonu mala byť spoločná vec manželov. Postačuje, ak sa úkon bude spoločných vecí týkať. Nie je nutné, aby sa konkrétny napádaný úkon bezprostredne týkal spoločných vecí, resp. aby predmetom jeho realizácie bolo nakladanie so spoločnou veci. Použitím logického a gramatického výkladu súd konštatuje, že práve v tomto prípade sa musia zohľadniť aj možné právne účinky úkonu vo sfére spoločných vecí. Súd sa teda prikláňa a stotožňuje s názorom, že postačuje už ustálenie vzťahu účinkov a možných dôsledkov právneho úkonu vo sfére spoločných vecí, aby mohol konštatovať splnenie hypotézy citovaného ustanovenia.
22. Rovnako súd musel ustáliť aj definíciu pojmu bežná vec, ako druhého predpokladu správneho výkladu kľúčového ustanovenia § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tento pojem súd podrobil
skúmaniu z viacerých hľadísk. Hodnotiace kritéria toho, čo možno subsumovať pod pojem bežná vec a čo už nie, sú pomerne široké, pričom treba vždy prihliadnuť na individuálnosť toho ktorého hospodárskeho a ekonomického vzťahu manželov. Podľa názoru súdu treba skúmať nielen ekonomický rozsah a nominálnu hodnotu toho ktorého úkonu, ale aj charakter jeho dopadu na majetkové pomery, rozsah úkonu treba porovnať s celkovými majetkovými pomermi manželov. Treba rovnako zohľadniť prípadné opakovanie sa tohto úkonu, pravidelnosť jeho realizácie a výskytu v bežnom dennom živote manželov. Už z jazykového výkladu pojmu "bežný" je zrejmé, že daný úkon musí svojim rozsahom a intenzitou predstavovať také konanie, ktoré svojimi následkami nezasiahne do majetkových pomerov manželov, a v podstate predstavuje úkon slúžiaci na zabezpečenie základného fungovania domácnosti, hospodárenia, úhrady bežných pravidelne sa opakujúcich výdavkov a podobne.
23. Vychádzajúc z vyššie prijatých výkladov možno ustáliť, že zákon striktne vyžaduje súhlas oboch manželov s takým úkonom, ktorý nespĺňa charakteristiku bežnej veci. Neudelenie súhlasu pred jeho realizáciou a to slobodne, vážne a zrozumiteľne spôsobuje jeho relatívnu neplatnosť. Tejto sa môže dovolať ten z manželov, ktorý súhlas s úkonom neudelil.
24. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd uvádza, že uzavretie spornej prvej zmluvy o prevode obchodného podielu medzi manželom žalobkyne, žalovaným 1/ ako prevodcom a žalovaným 2/ ako nadobúdateľom, nemožno charakterizovať ako bežnú vec. Tento úkon mal negatívny potenciál zasiahnuť do majetkových pomerov manželov. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa súhlas na prevod obchodného podielu pred jeho realizáciou nedala a to ani konkludentne. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa následne v zákonnej lehote namietla relatívnu neplatnosť tohto právneho úkonu – zmluvy o prevode obchodného podielu uzatvorenej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/, pričom uvedené skutočnosti boli v konaní rovnako nesporné. Na základe vyššie uvedeného súd preto konštatuje relatívnu neplatnosť zmluvy o prevode obchodného podielu uzatvorenej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/.
25. Súd vo vzťahu k vyššie uvedenému poukazuje aj na právny záver Najvyššieho súdu SR vyjadreného v rozhodnutí, sp. zn. 5 Obdo 11/2007, v ktorom konštatoval, že „podľa ustálenej judikatúry hodnota obchodného podielu patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, preto pri predaji, ktorý sa vymyká z kategórie bežných vecí, je potrebný súhlas oboch manželov“. Predmetom dovolacieho konania v danej veci bolo vyriešenie právnej otázky, či nedostatok súhlasu manžela s uzavretím zmluvy o prevode obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným, nadobudnutého zo spoločných prostriedkov manželov druhým manželom, zapísaným v obchodnom registri ako spoločník, je dôvodom neplatnosti takejto zmluvy. Dovolací súd vyslovil, že nedostatok súhlasu druhého z manželov s predajom obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným je dôvodom na vyslovenie neplatnosti takejto zmluvy. Uviedol, že pokiaľ spoločníkom je manžel, ktorý svoj obchodný podiel nadobudol za trvania manželstva a z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takýto právny úkon (t. j. zmluva o prevode obchodného podielu) musí byť v súlade aj s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, najmä s § 145 ods. 1 občianskeho zákonníka. Súd zdôrazňuje, že v predmetnom prípade žiadna zo strán netvrdila, že sporný obchodný podiel nepatrí do BSM z dôvodu, že by bol nadobudnutý z výlučných prostriedkov žalovaného 2/ (či na základe inej výnimky v súlade s § 143 občianskeho zákonníka).
26. Relatívna neplatnosť právneho úkonu nepôsobí priamo zo zákona, ale až na základe dovolania sa neplatnosti oprávnenou osobou. Do okamihu uplatnenia námietky sa právny úkon považuje za platný a vyvoláva zamýšľané právne účinky. Účinným dovolaním sa relatívnej neplatnosti však nastávajú účinky ex tunc, t. j. právny úkon sa považuje za neplatný od samého začiatku (od okamihu jeho vzniku). V dôsledku toho sa na právny úkon hľadí, akoby nikdy nevznikol. Právny úkon, ktorý má vadu majúcu za následok jeho tzv. relatívnu neplatnosť v zmysle ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka, sa považuje za platný (so všetkými právnymi dôsledkami z neho vyplývajúcimi), pokiaľ ten, na ochranu ktorého je dôvod neplatnosti právneho úkonu určený (oprávnená osoba), sa neplatnosti nedovolá. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolá, je právny úkon neplatný od svojho začiatku (ex tunc). Relatívnej neplatnosti sa treba dovolať. Pri dovolaní sa neplatnosti ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi právneho úkonu, resp. všetkým účastníkom právneho úkonu (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 211/2009). V predmetnom prípade teda dovolaním sa relatívnej neplatnosti nastal stav, aký bol pred uzatvorením prvej zmluvy o prevode obchodného podielu, tzn. ako keby k uzatvoreniu zmluvy ani nedošlo.
27. Vzhľadom na prejudiciálne rozhodnutie súdu o relatívnej neplatnosti Zmluvy o prevode obchodného podielu uzatvorenej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/, súd posudzoval následný prevod obchodného podielu na základe Zmluvy o prevode obchodného podielu uzatvorenej medzi žalovaným 2/ a žalovanou 3/. Súd s ohľadom na zásadu nemo plus iuris dospel v predmetnom prípade k záveru, že aj Zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 20.08.2025 je neplatným právnym úkonom a to z dôvodu jeho absolútnej neplatnosti, keď nikto nemôže na iného previezť viac práv, než sám má. V predmetnom prípade nastala situácia, kedy žalovaný 2/ po tom, čo sa žalobkyňa listom doručeným žalovanému 2/ dňa 20.02.2025 dovolala relatívnej neplatnosti, previedol na žalovanú 3/ obchodný podiel v spoločnosti Slovenská obchodná spoločnosť, s.r.o.. Žalovaná 3/ v súdenej veci konkrétnym spôsobom nenamietala podanú žalobu, neuvádzala okolnosti, na základe ktorej by súd mohol ustáliť a chrániť jej dobrú vieru v súvislosti s prevodom obchodného podielu. Z uvedeného dôvodu je súd toho názoru, že v predmetnom prípade nenastali žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali prelomenie zásady nemo plus iuris. Súd preto ustálil, že aj druhá Zmluva o prevode obchodného podielu uzatvorená medzi žalovaným 2/ a žalovanou 3/ je absolútne neplatná.
28. Ako súd už uviedol, žalobkyňa v podanej žalobe žiadala určiť, že žalovaný 1/ je výlučným spoločníkom v obchodnej spoločnosti Slovenská obchodná spoločnosť s.r.o. s výškou vkladu 5 000 eur patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov z dôvodu, že dve zmluvy o prevode časti obchodného podielu v danej spoločnosti, sú neplatné.
29. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
30. Pri riešení procesnej prípustnosti žaloby sa súd zaoberal otázkou, z akého právneho vzťahu žalobkyňa vyvodzuje v konaní ňou uplatňovaný nárok (t.j. predmet konania).
31. V predmetnom prípade žalobkyňa s ohľadom na skutočnosť, že namietla relatívnu neplatnosť právneho úkonu vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/, ktorý žalovaný 2/ napriek námietke relatívnej neplatnosti právneho úkonu previedol obchodný podiel na žalovanú 3/ žiadala určiť, že žalovaný 1/ je jediným spoločníkom predmetnej obchodnej spoločnosti. Takto podanou určovacou žalobou žalobkyňa docieli stav, ktorý vznikol pred uzatvorením neplatných zmlúv o prevode obchodného podielu a v Obchodnom registri následne dôjde k spätnému zápisu výlučného vlastníka obchodného podielu v danej spoločnosti, na základe čoho súd ustálil, že na podanej žalobe je naliehavý právny záujem.
32. Súd navrhovaný petit žaloby upravil a to s poukazom aj na záver Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí R 1/2021, podľa ktorého súd je viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami v žalobe. V predmetnom prípade žalobkyňa petit žaloby definovala aj tým, že sa jedná o vklad „patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov“ a zároveň do petitu uviedla aj konkrétne dôvody (neplatnosť zmlúv). Súd prejudiciálne posúdil neplatnosť sporných zmlúv, preto nie sú súčasťou výroku rozsudku. K tomu súd na doplnenie uvádza (aj keď to žalobkyňa osobitne nežiadala), že vedľa seba neobstoja dva výroky v otázke neplatnosti zmluvy a zároveň určenia práva, keď neplatnosť zmluvy je v tomto prípade „pohltená“ určovacím výrokom. Vo vzťahu k dovetku o tom, že vklad je „patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov“ súd konštatuje, že samotné posúdenie vecí patriacich do BSM sa uskutočňuje v konaní o vyporiadaní BSM, čo však nie je súdená vec. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa nežiadala o uvedených častiach petitu samostatným výrokom rozhodnúť, ale zahrnula ich iba do základu uplatňovaného nároku, súd žalobu v tejto časti nezamietol, iba petit žaloby upravil v súlade s obsahovým vymedzením žaloby. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí, sp. zn. 5Cdo/166/2024 uviedol, že to, či súd správne postupoval, keď formulačne upravil petit návrhu vo výrokovej časti rozhodnutia, aby bol materiálne vykonateľný, nie je právnym posúdením, ale procesný postup súdu podľa § 124 CSP, t. j. povinnosť súdu pri rozhodovaní identifikovať žalobný petit a nárok ním uplatnený podľa obsahu podanej žaloby (§ 124 CSP). Je to zaužívaná prax najvyššieho súdu. Rovnako Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí, sp. zn. 7Cdo/268/2019 uviedol, že predmet konania (resp. obsah žaloby) nie je tvorený výlučne žalobným návrhom (petitum), ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami - opísaním skutkového deja (causa petendi). Na základe
žalobného návrhu a opísania skutkového deja možno individualizovať predmet konania. Súd je viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami žalobcov v spore. Súd má skúmať celý obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh. Teda súd uzatvára, že nie je viazaný doslovným znením navrhovaného petitu, ale vychádza z obsahu žaloby. Žalobkyňa v podanej žalobe pritom výslovne uviedla že žiada, aby súd bez zbytočného odkladu zabezpečil navrátenie do pôvodného stavu.
33. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku I. rozsudku.
34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
38. Súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP rozhodol o nároku žalobcu, ako procesne úspešnej strane, na náhradu trov konania podľa § 255 CSP, pričom vzhľadom na plný úspech žalobcu je priznal proti žalovaným 1/ - 3/ právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. Súd v konaní nezistil dôvody pre aplikáciu § 257 CSP.
39. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník, samostatným rozhodnutím v súlade s § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.