Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B1-21Csp-6-2023.pdf
PDF · 115.63 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B1-21Csp/6/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV pred sudkyňou JUDr. Silviou Rovňánkovou v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX XXXX/XX, C. D., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: McGrath & Arthur s.r.o., so sídlom Partizánska 2, Bratislava, IČO: 35 962 836, zastúpený: MCGA legal, s.r.o., so sídlom Partizánska 2, Bratislava, IČO: 36 715 662, o zaplatenie 950,- eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 450,- eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a . III. Žalobkyni sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% zo súdom priznanej istiny vo výške 450,- eur. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou bývalému Okresnému súdu Bratislava I dňa 01.03.2023 sa žalobkyňa proti žalovanému domáha zaplatenia sumy vo výške 950,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z uplatnenej istiny od 01.03.2021 do zaplatenia titulom primeraného finančného zadosťučinenia za porušenie práv spotrebiteľa v zmysle zákona č. 250/2007 Z. z.. 2. Svoj nárok odôvodnila tým, že medzi žalobkyňou ako spotrebiteľom a právnym predchodcom žalovaného spoločnosťou GE Money, a. s. bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 1065727619 zo dňa 18.09.2008, ktorá vykazovala známky rozporu s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa. Žalovaný ako právny nástupca pôvodného veriteľa na základe zmluvy o postúpení vstúpil do všetkých práv a povinností pôvodného veriteľa a z pozície svojho dominantného postavenia, napriek zjavnému rozporu s vtedy platnou a účinnou právnou úpravou na ochranu práv spotrebiteľa, zo strany žalobkyne ako spotrebiteľa obdržal finančné prostriedky tvoriace bezdôvodné obohatenie vzhľadom na vady zmluvy majúce za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Z uvedených dôvodov sa žalobkyňa obrátila s poskytnutím ochrany na Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní vedenom pod sp. zn. 22Csp/80/2017 o vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného vo výške 2.279,20 eur s príslušenstvom. Označené konanie bolo právoplatne skončené v prospech spotrebiteľa a to rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 12Co/158/2019-280 zo dňa 16.12.2020, právoplatný dňa 29.01.2021, ktorým krajský súd zmenil rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 22Csp/80/2017-150 zo dňa 17.04.2019 tak, že žalobe žalobkyne vyhovel a priznal jej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Dôvodmi, pre ktoré súd vyhovel žalobe bolo najmä to, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu práv spotrebiteľa, ktorého integrálnou súčasťou je ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, nekalými obchodnými praktikami, právo na pravdivé a úplné informácie o zmluvnom vzťahu, právo na konanie s odbornou starostlivosťou zo strany veriteľa garantovaných ustanoveniami najmä § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, bližšie špecifikovaných v predmetných rozhodnutiach. Vzhľadom na tieto skutočnosti vznikol žalobkyni nárok na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., ktorého sa podanou žalobou domáha. Jediným kritériom posúdenia výšky primeraného finančného zadosťučinenia je podľa názoru žalobkyne primeranosť. Vzhľadom na to, že žalovaný pokračoval v porušovaní práv spotrebiteľa, a na úkor žalobkyne sa bezdôvodne obohacoval, čím výrazne zasiahol do ekonomickej stability spotrebiteľa ako aj jeho rodiny, a toto vyústilo do ďalších zbytočných a časovo aj psychicky náročných konaní pred všeobecným súdom, v ktorom súd právoplatne deklaroval porušenie práv spotrebiteľa v dôsledku už vyššie zmieneného, ako aj z dôvodu výrazného zásahu do majetkových pomerov spotrebiteľa, si žalobkyňa na základe týchto skutočností uplatňuje finančné zadosťučinenie vo výške 950,- eur, ktoré považuje za primerané. Žalovaný do dňa podania žaloby ani napriek výzve žalobkyne dlžnú sumu (primerané zadosťučinenie – pozn. súdu) nevrátil, preto si žalobkyňa uplatnila aj zákonný úrok z omeškania odo dňa 01.03.2021 (nasledujúci deň po konci lehoty na dobrovoľné vrátenie dlžnej sumy na základe predžalobnej výzvy). 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 13.07.2023 namietol svoju pasívnu vecnú legitimáciu, keď poukázal na skutočnosť, že zmluva o úvere č. 1065727619 zo dňa 18.09.2008 bola uzatvorená medzi žalobkyňou ako dlžníkom a spoločnosťou GE Money, a. s. ako veriteľom. Žalobca (správne malo byť uvedené žalovaný – pozn. súdu) zmluvu o úvere neuzavrel, nepodieľa sa na predkladaní ponuky, či akceptácii. Žalovanému vznikli práva a povinnosti ako postupníkovi, a to zo zmluvy o postúpení s úplne iným obsahom. Poukázal na to, že súdy prvej inštancie, ako aj odvolacie súdy, dospeli k zhodnému názoru, že postupníci ako žalovaní nie sú a nemôžu byť v sporoch vyplývajúcich zo zmlúv uzavretých s postupcom pasívne vecne legitimovaní, nakoľko nie sú stranami uzatvorených zmlúv. Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie je taká vada konania, ktorá môže mať iba vecný dopad na výsledok sporu v podobe vydania meritórneho rozhodnutia, ktorým sa žaloba zamieta. V ďalšom žalovaný poukázal na ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., ktoré má podľa jeho názoru plniť funkciu satisfakčnú a sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Žalovaný nikdy nebol v postavení dodávateľa, nakoľko na neho bola len postúpená pohľadávka. Zmluvu o úvere nekoncipoval, ani nepoužíval neprijateľné zmluvné podmienky, a taktiež nezodpovedá za skutočnosť, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na absenciu splnenia funkcie, ktorá sa uložením povinnosti zaplatiť finančné zadosťučinenie sleduje, a to sankcionovať dodávateľa a odradiť ho od používania neprijateľných zmluvných podmienok, mal žalovaný za to, že nie sú splnené podmienky k uloženiu povinnosti zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Zároveň žalovaný namietol primeranosť žalobou uplatneného nároku. Poukázal na to, že žalobkyňa nijakým spôsobom nepodložila svoje tvrdenie a nepreukázala, akým spôsobom došlo v jej prípade k zásahu do ekonomickej stability spotrebiteľa, ako aj jej rodiny, neuviedla od čoho odvodzuje výšku finančného zadosťučinenia 950,- eur a akým spôsobom k uvedenej sume dospela. Pre prípad, že súd žalobu nezamietne, navrhol znížiť výšku finančného zadosťučinenia požadovanú žalobkyňou. 4. V žalobnej replike zo dňa 15.12.2023 žalobkyňa zotrvala na tom, že preukázala splnenie všetkých podmienok, ktoré zakladajú jej nárok na primerané finančné zadosťučinenie. K námietke pasívnej vecnej legitimácie žalobkyňa poukázala na to, že v pôvodnom konaní žalovaný uvádzal rovnaké tvrdenie, pričom súdy na tieto argumenty žalovaného neprihliadli a konštatovali, že za porušenie spotrebiteľovho práva zodpovedá žalovaný a zaviazal ho k vráteniu bezdôvodného obohatenia žalobkyni. Žalovaný opomenul tú skutočnosť, že to bol práve on, kto sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobkyne, keď prijímal plnenia, na ktoré nemal žiadny právny nárok. Spotrebiteľka bola nútená obrátiť sa na súd za účelom poskytnutia súdnej ochrany. Vo vzťahu k námietke týkajúcej
sa absencie tvrdení o tom, akým spôsobom bolo zasiahnuté do ekonomickej stability žalobkyne a akým spôsobom žalobkyňa dospela k žalovanej sume, žalobkyňa poukázala na tú skutočnosť, že dňa 10.06.2013 nadobudlo účinnosť pozmenené ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., ktorým zákonodarca vypustil ako podmienku pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia podmienku preukázania ujmy. Vzhľadom na dátum právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 16.12.2020, č. k. 12Co/158/2019 - 280, t. j. dňa 29.01.2021, citované ustanovenie v jeho súčasnej podobe neurčuje povinnosť spotrebiteľa odôvodňovať výšku primeraného finančného zadosťučinenia, či preukazovať ujmu. K otázke výšky primeraného finančného zadosťučinenia žalobkyňa uviedla, že jej posúdenie patrí do kompetencie súdu. Žalobkyňa si uplatňuje len časť z toho, o čo sa na jej úkor bezdôvodne žalovaný obohatil a nebyť súdnej ochrany a úspešného uplatnenia porušenia práv spotrebiteľa na súde by zásah do majetkovej sféry žalobkyne ako spotrebiteľky pokračoval aj naďalej. Primerané finančné zadosťučinenie má plniť funkciu satisfakčnú, ale aj funkciu sankčnú, treba ho však chápať ako satisfakciu spotrebiteľovi za to, že vstúpil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejšou stranou, ktorou je dodávateľ, a tým priniesol prospech aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite. Súdy v obdobných konaniach priznávali spotrebiteľom aj ďaleko vyššiu hodnotu primeraného finančného zadosťučinenia, v niektorých prípadoch dokonca totožnej s výškou získaného bezdôvodného obohatenia na úkor spotrebiteľa. Napriek tomu, že podľa názoru žalobkyne, vznik ujmy v prejednávanom spore nie je povinná preukazovať, uviedla, že ako spotrebiteľka utrpela ujmu minimálne v psychickej rovine, a to neprimeranou záťažou spôsobenou nekalým postupom zo strany žalovaného, keď neprimeraným ohrozením jej majetkových pomerov vymáhal od nej sumy, na ktoré nemal právny nárok, keď voči nej postupoval v rozpore s predpismi na ochranu spotrebiteľa. Žalobkyňa bola nútená obrátiť sa za účelom poskytnutia ochrany na všeobecný súd, bola vystavená psychickej záťaži a tiež hrozbe výrazného zásahu do svojich majetkových a sociálnych pomerov. To všetko aj s poukazom na skutočnosť, že žalobkyňa musela v pôvodnom konaní hájiť svoje práva cez odvolacie konanie, ktoré až poskytlo súdnu ochranu. Tento tlak súdneho konania bol pre žalobkyňu ako spotrebiteľa nesmiernou psychickou záťažou. 5. V žalobnej duplike zo dňa 09.05.2024 žalovaný opätovne poukázal na jednotlivé funkcie, ktoré má právny inštitút primeraného finančného zadosťučinenia zabezpečovať. Zopakoval svoju argumentáciu, že nikdy nebol v postavení dodávateľa, nakoľko jemu bola pohľadávka postúpená. Podľa jeho názoru nie sú splnené podmienky na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Zotrval aj na svojej námietke týkajúcej sa pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Navrhol žalobu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania. 6. Žalobkyňa považovala za dôležité písomne vyjadriť sa k duplike žalovaného svojím podaním zo dňa 02.10.2024, v ktorom poukázala na ustálenú rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky, z ktorej vyplýva, že zodpovedným subjektom za porušenie práv spotrebiteľa a povinností veriteľa je aj postupník. Obranu žalovaného v podobe spochybňovania jeho pasívnej vecnej legitimácie označila za tendenčnú a účelovú. Práve žalovaný bol ten, kto prijímal plnenia od žalobkyne, aj napriek tomu, že poskytnutý úver bol v dôsledku absentujúcich obligatórnych náležitostí k zmluve o úvere postihnutý sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Žalobkyňa uhradila žalovanému sumu vo výške 2.279,20 eur, na ktorú nemal žiadny právny nárok, žalovaný odmietal žalobkyni toto plnenie vydať a žalobkyňa bola nútená obrátiť sa na súd za účelom poskytnutia ochrany jej porušeným právam, v konaní ktorom bola úspešná. Zotrvala na tom, že preukázala splnenie všetkých podmienok pre vznik nároku na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 950,- eur. 7. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na dňa 12.06.2026, na ktorom sa zúčastnili sporové strany prostredníctvom svojich právnych zástupcov. Obe sporové strany zopakovali podstatné skutočnosti uvádzané v písomných podaniach, žiadne návrhy na doplnenie dokazovania nemali. 8. Súd vykonal dokazovanie z písomných a ústnych vyjadrení sporových strán, ako aj z predložených listinných dôkazov, na základe ktorých ustálil nasledovný skutkový
a právny stav:
9. Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom zo dňa 17.04.2019, č. k. 22Csp/80/2017 - 150, právoplatný dňa 21.01.2021, žalobu žalobkyne proti žalovanému o zaplatenie sumy vo výške 2.279,20 eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia zamietol, a žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Dôvodom zamietnutia žaloby bola podľa názoru súdu prvej inštancie absencia aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne na podanie žaloby, keď súd v konaní mal za preukázané, že finančné prostriedky odoslané na účet žalovaného boli prostriedkami dcéry žalobkyne a zároveň boli odoslané z jej účtu. Pokiaľ teda došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného, malo to byť jednoznačne na úkor dcéry žalobkyne. 10. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa 16.12.2020, č. k. 12Co/158/2019 - 280, na odvolanie žalobkyne rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 2.279,20 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.279,20 eur od 27.05.2017 do zaplatenia; v prevyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania, v ktorej súd prvej inštancie žalobu zamietol, odvolací súd rozsudok potvrdil; zmenil výrok o nároku na náhradu trov konania tak, že žalovaného zaviazal k ich náhrade v rozsahu 100 %; žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v rozsahu 100%. 11. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že v dôsledku prevzatia plnenia dcérou žalobkyne nedošlo k zmene subjektov plnenia pôvodného záväzkového vzťahu medzi dlžníkom (žalobkyňou) a veriteľom (žalovaným) a nemenia sa tak ani ich práva a povinnosti, pričom záväzkový vzťah medzi hlavným dlžníkom a veriteľom sa nemení. Veriteľ nie je účastníkom dohody o prevzatí plnenia, a preto mu z nej žiadne priame práva voči tretej osobe (náhradnému dlžníkovi) nevyplývajú. 12. Zo zmluvy o úvere č. 1065727619 zo dňa 18.09.2008 mal odvolací súd za preukázané, že táto bola uzatvorená medzi právnym predchodcom žalovaného GE Money, a. s. so sídlom Bratislava, Bottova 7 (ako veriteľom) a žalobkyňou ako dlžníčkou, predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 6.472,81 eur (195.000,- Sk). Účastníci zmluvy sa dohodli na výške mesačnej splátky 138,52 eur (4.173,- Sk), termíne prvej splátky dňa 18.10.2008, ročnej percentuálnej miere nákladov na úver vo výške 16,61 %, termíne splatnosti k 18. dňu v mesiaci, na počte 72 pravidelných mesačných splátok a na cene úveru 9.973,31 eur (300.456,- Sk). Odvolací súd konštatoval absenciu obligatórnych náležitostí v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, a to konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, ročnú úrokovú sadzbu, priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zverejnenú za príslušný kalendárny štvrťrok, v dôsledku čoho sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa ustanovenia § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobkyni na základe zmluvy o úvere bol právnym predchodcom žalovaného poskytnutý úver vo výške 6.472,81 eur, žalobkyňa zaplatila na základe zmluvy o úvere sumu vo výške 9.973,31 eur, pričom poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, preto žalobkyni vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.279,20 eur. 13. K námietke žalovaného o absencii pasívnej vecnej legitimácie žalovaného odvolací súd konštatoval, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaný je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, pretože žalovaná suma bola poukázaná práve na účet žalovaného. 14. Z predžalobnej výzvy na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia zo dňa 24.02.2021 vyplýva, že žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzvala žalovaného na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 950,- eur v lehote do 28.02.2021. 15. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, platný a účinný v čase podania žaloby (ďalej len „zákonov o ochrane spotrebiteľa“), proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. 16. Po vykonanom dokazovaní súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty sporových strán a dospel k záveru, že žaloba je v časti nároku na primerané zadosťučinenie dôvodná. 17. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa bola úspešná v konaní vedenom pred Okresným súdom Žiar nad Hronom pod sp. zn. 22Csp/80/2017, v spojení s konaním pred Krajským súdom v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/158/2019, predmetom ktorého bolo vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného, nakoľko tento vo vzťahu k žalobkyni porušil pri uzatváraní zmluvného vzťahu práva žalobkyne ako spotrebiteľa, v dôsledku čoho sa poskytnutý úver, na základe zmluvy o úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalovaného GE Money, a. s. ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom, stal bezúročným a bezpoplatkovým. 18. V prípade porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. V danom prípade bolo konštatované porušenie práv žalobkyne vyplývajúcich jej zo zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 16.12.2020, č. k. 12Co/158/2119 – 280, právoplatný dňa 29.01.2021. Krajský súd konštatoval absenciu podstatných náležitostí predmetnej zmluvy o úvere (konečná splatnosť spotrebiteľského úveru, ročná úroková sadzba, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platná ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zverejnená za príslušný kalendárny štvrťrok), ktorých absenciu zákon o spotrebiteľských úveroch sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa zaplatila sumu vyššiu, ako bola povinná vrátiť veriteľovi (nad rámec poskytnutého úveru), túto súd označil za plnenie bez právneho dôvodu a zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.279,20 eur, vrátane príslušenstva. 19. Vychádzajúc z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zo strany spotrebiteľa na súde. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde. 20. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti, ako predpokladu pre priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, resp. ak tak urobí v rámci svojej obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku. 21. K uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť kedykoľvek. Toto právo vzniká v zmysle citovaného ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa po tom, čo zo strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde. Či došlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde vyplynie až z rozhodnutia súdu vydaného vo veci samej. 22. Súd konštatuje, že má v konaní za preukázané úspešné uplatnenie porušenia práva žalobkyne ako spotrebiteľa na Okresnom súde Žiar nad Hronom ako základný predpoklad pre priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie. 23. Žalovaný v konaní namietol výšku žalobou uplatneného nároku. 24. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax spájajú inštitút náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného práva v podmienkach Slovenskej republiky a konštantnej judikatúry sleduje výlučne reparačnú funkciu. Pre porovnanie sankčná funkcia náhrady škody je taká náhrada škody, ktorej cieľom nie je kompenzovať žalobcu, ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi a ktorým žalobcovi spôsobil škodu a odradiť žalovaného alebo
akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto konania v budúcnosti. Uvedené však podľa názoru súdu nezbavuje žalovaného povinnosti na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo vzťahu k žalobkyni za porušenie jej práv pri uzatváraní zmluvného vzťahu v rozhodnom čase. 25. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení súd vychádzal z vykonaného dokazovania Okresného súdu Žiar nad Hronom, ako aj Krajského súdu v Banskej Bystrici, z odôvodnenia rozsudkov ktorých vyplýva, že právny predchodca žalovaného ako veriteľ a ako subjekt poskytujúci úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti už pri uzatváraní zmluvného vzťahu so spotrebiteľkou ako slabšej strany zmluvného vzťahu opomenul svoju povinnosť uzatvoriť zmluvu v súlade s právnymi predpismi upravujúcimi zmluvné vzťahy pri poskytovaní spotrebiteľských úverov, keď spotrebiteľke predložil návrh takej zmluvy, ktorá neobsahovala všetky zákonom upravené náležitosti , ktoré majú slúžiť na to, aby sa spotrebiteľ vedel dostatočne oboznámiť so všetkými právami a hlavne povinnosťami, ktoré z takto uzatvorenej úverovej zmluvy pre neho vyplývajú. Priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) je zákonom definovaný štatistický ukazovateľ, ktorý predstavuje vážený priemer všetkých nákladov (úrokov a poplatkov) na konkrétny typ spotrebiteľského úveru, ktoré banky a nebankové spoločnosti reálne poskytli klientom za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Táto hodnota slúži ako základ na výpočet maximálnej prípustnej odplaty, ktorú si finančné inštitúcie môžu od klientov pýtať. Umožňuje posúdiť, či je ponuka poskytovaného úveru drahšia alebo lacnejšia, ako bol skutočný trhový priemer v danom období. Ďalšou podstatnou náležitosťou spotrebiteľskej zmluvy o úvere v zmysle zákona je údaj o ročnej úrokovej sadzbe, ktorá vyjadruje čistú cenu peňazí, ktorú dlžník veriteľovi zaplatí za poskytnuté peňažné prostriedky za jeden rok. Medzi povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patrí aj konečná splatnosť úveru, kedy dĺžka splatnosti zásadne mení sumu, koľko spotrebiteľ za úver reálne zaplatí. Všetky uvedené údaje môžu mať vplyv na rozhodnutie spotrebiteľa, či uzatvorí zmluvný vzťah s konkrétnym subjektom poskytujúcim spotrebiteľský úver. Neposkytnutie tejto informácie môže mať pre spotrebiteľa v konečnom dôsledku zavádzajúci charakter. Žalovaný (resp. právny predchodca žalovaného) si mal byť vedomý svojho protiprávneho konania, keď uzatvoril zmluvu so spotrebiteľom bez všetkých zákonom vyžadujúcich náležitosti. 26. To, že bol žalovaný zaviazaný na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.279,20 eur v konaní vedenom pred Okresným súdom Žiar nad Hronom nepredstavuje vo vzťahu k žalovanému sankciu za porušenie jeho povinností ako poskytovateľa spotrebiteľského úveru. Keďže žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch, v zmluve absentovali zákonom predpokladané údaje, a práve táto skutočnosť spôsobila, že poskytnutý úver sa stali bezúročným a bezpoplatkovým. Žalovaný teda prijal plnenie nad rámec poskytnutých peňažných prostriedkov žalobkyni bez právneho dôvodu a bol zaviazaný na jeho vydanie. 27. V prejednávanom spore sa žalobkyňa proti žalovanému domáha vydania primeraného finančného zadosťučinenia za porušenie jej práv spotrebiteľa vo výške 950,- eur. Súd vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, ako aj z prevažujúcej rozhodovacej praxe slovenských súdov (zvyčajne priznávanej v rozsahu do 30 % bezdôvodného obohatenia; žalobkyňou tvrdený rozsah 100 % je skutočne len ojedinelý) považuje sumu 450,- eur zodpovedajúcu cca. 20 % zo sumy, o ktorú sa žalovaný na úkor žalobkyne obohatil a bol povinný na jej vydanie, za primeranú okolnostiam prejednávaného sporu. Vo zvyšnej časti presahujúcej sumu 450,- eur súd žalobu zamietol. Priznané zadosťučinenie nemá slúžiť na obohatenie žalobkyne, ale predstavuje istú formu satisfakcie za to, že vstúpila do zmluvného vzťahu so subjektom, ktorý porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona o spotrebiteľských úveroch pri uzatváraní zmluvného vzťahu, v dôsledku čoho došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného, toto žalovaný odmietol dobrovoľne vydať a žalobkyňa bola nútená svojich práv domáhať sa súdnou cestou. Vedenie súdneho sporu je pre mnohých psychicky náročné, môže spôsobovať traumu z neistého výsledku, v prípade nízkeho právneho povedomia je v jeho záujme zabezpečiť si právne zastúpenie, ktoré si vyžaduje aj finančné zabezpečenie. Je nepochybné, že žalobkyňa si už na zaplatenie nárokov žalovaného vyplývajúcich zo zmluvy o úvere musela finančné prostriedky požičať od rodinného príslušníka a teda aj súdne konanie pred Okresným súdom Žiar nad Hronom mohlo zasiahnuť do jej finančnej stability. Na
základe všetkých uvedených skutočností považuje súd výšku priznaného finančného zadosťučinenia za primeranú. 28. Žalobkyňa si žalobou zároveň uplatnila aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne z uplatneného nároku odo dňa 01.03.2021 do zaplatenia. Súd má zato, vychádzajúc z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, že spotrebiteľ sa nároku na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia môže domáhať v „novom“ súdnom konaní až po tom, ako na súde úspešne uplatnil porušenie svojho práva alebo povinnosti vyplývajúcich zo zákona na ochranu spotrebiteľa, teda právoplatným rozsudkom bolo takéto porušenie práv spotrebiteľa konštatované. Potom nárok žalobkyne uplatnený žalobou v tomto konaní vzniká až právoplatným súdnym rozhodnutím, ktorým súd na základe vlastnej úvahy rozhodne o výške primeraného finančného zadosťučinenia za porušenie práv spotrebiteľa. Žalovaný sa teda doposiaľ nedostal do omeškania s plnením dlžnej sumy a preto súd žalobu v časti uplatneného príslušenstva zamietol. 29. V krátkosti sa súd ešte vyjadrí k námietke žalovaného o absencii pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v tomto konaní. V konaní nebolo sporné, že žalovaný nadobudol pohľadávku zo zmluvy o úvere č. 1065727619 od spoločnosti GE Money, a. s., so sídlom Bottova 7, Bratislava zmluvou o postúpení pohľadávok. Žalovaný predmetnú zmluvu v prejednávanom spore nepredložil. Vo všeobecnosti platí, že zmluva o postúpení pohľadávok je dvojstranný právny úkon, na základe ktorého postupca postupuje existujúcu pohľadávku na postupníka ako nového veriteľa. Pri postúpení pohľadávky prechádza na postupníka kompletné právne postavenie veriteľa. V danom prípade po postúpení pohľadávky došlo zo strany žalobkyne k zaplateniu sumy vo výške 2.279,20 eur na účet žalovaného, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania v konaní pred Okresným súdom Žiar nad Hronom. Toto peňažné plnenie žalovaný prijal bezdôvodne. Z hľadiska hmotného práva bol žalovaný nositeľom uplatnenej povinnosti vo vyššie označenom súdnom spore. Pokiaľ by sa žalobkyňa úspešne nedomohla vydania peňažných prostriedkov v súdnom spore, žalovaný by si takto bezdôvodne prijaté peňažné prostriedky ponechal, keďže ich na základe výzvy žalobkyne dobrovoľne nevydal. Žalovaný je podnikateľský subjekt, ktorého jedným z predmetov podnikania je aj poskytovanie úverov alebo pôžičiek, čiže ide o subjekt ktorý má mať vedomosti o zákonoch týkajúcich sa poskytovania úverov a pôžičiek, a teda pri uzatváraní zmluvy o postúpení pohľadávky žalobkyne si mal byť vedomý, že postupovaná pohľadávka vyplýva zo zmluvy uzatvorenej v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch. V opačnom prípade ide z jeho strany o nedbalosť, ktorá však nemôže byť uplatňovaná v neprospech spotrebiteľa v tomto konaní. Námietku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného súd vyhodnotil ako účelovú a nedôvodnú. 30. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení. Žalobkyni súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, nakoľko v časti uplatnenej istiny bola žalobkyňa plne úspešná (výška priznaného nároku závisela od voľnej úvahy súdu; pre porovnanie viď napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 13.12.2017, sp. zn. 10Co/191/2017) a žaloba bola zamietnutá len v časti uplatneného príslušenstva. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v zákonnej lehote.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na Mestskom súde Bratislava IV v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepreloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).