Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_107C-45-2025.pdf
PDF · 69.03 KB
Case nature
Subarea
107C/45/2025
Uznesenie
Okresný súd Trnava v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX D., zastúpená: JUDr. Marcel Ružarovský, advokát, so sídlom A. Žarnova 11C, 917 02 Trnava, IČO: 53 711 343 proti žalovanej: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. G. XXXX/XX, XXX XX C., zastúpená: Momentum legal s.r.o., so sídlom Bazová 6A, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 258 586 o zriadenie vecného bremena takto
r o z h o d o l :
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou súdu dňa 06.06.2025 sa žalobkyňa domáhala, aby súd zriadil na pozemku parcely registra „E“, parc. č. 15/1 o výmere 63 m2, druh pozemku: záhrada, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX pre kat. úz. D., obec D., okres Trnava vecné bremeno v prospech každodobého vlastníka nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz. D., obec D., okres Trnava spočívajúce v práve prechodu pešo a práve prejazdu motorovým vozidlom do 3,5 tony, ktoré je identifikované geometrickým plánom č. 17/2025, vypracovaný geodetom Ing. Patrikom Krumpálom dňa 03.05.2025, ktorý overil Okresný úrad Trnava, katastrálny odbor dňa 29.05.2025 pod č. G1-590/2025. Zároveň sa domáhala, aby súd uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 200,- eur. Žalobkyňa sa tiež domáhala náhrady trov konania.
2. Podaním doručeným súdu dňa 21.08.2026 žalobkyňa vzala žalobu v celom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť, z dôvodu, že medzi stranami bola uzavretá Dohoda o zrušení vecného bremena a kúpna zmluva, na základe ktorej došlo k mimosúdnemu urovnaniu práv a povinností, ktoré sú predmetom tohto konania. Podmienky dohodnuté medzi stranami pre späťvzatie žaloby boli splnené, vrátane úplného uhradenia dohodnutej sumy. Súčasťou podania bol aj súhlas žalovanej so späťvzatím žaloby a zastavením konania. V podaní strany zhodne vyhlásili, že v súlade s uzavretou dohodou si voči sebe neuplatňujú nárok na náhradu trov konania a navrhli, aby súd žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.
3. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
4. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
5. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
6. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
7. Vzhľadom na to, že žalobkyňa vzala žalobu v celom rozsahu späť skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, súd konanie zastavil podľa vyššie citovaných ustanovení. Súhlas žalovanej s ohľadom na procesné štádium konania nebol potrebný, žalovaná však so zastavením konania súhlasila.
8. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
9. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
10. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
11. Keďže došlo k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania skúmal procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, t. j. či žalobkyňa alebo žalovaná zavinili zastavenie konania. V danom prípade však podľa názoru súdu nemožno hovoriť o procesnom zavinení zastavenia konania, nakoľko strany sporu uzavreli dohodu o mimosúdnom urovnaní. Súd konštatuje, že v danej veci nemožno pripísať procesné zavinenie na zastavení konania žiadnej zo strán, keďže strany sa dohodli mimosúdne. Súd rešpektoval vôľu sporových strán, ktoré uviedli, že si náhradu trov konania neuplatňujú. Vychádzajúc z uvedeného súd výkladom a contrario § 256 CSP rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podľa § 357 písm. a) a písm. m) CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.