Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18P/57/2026

Uznesenie

Mestský súd Košice v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. A., nar. XX.XX.XXXX a B. A., nar. XX.XX.XXXX, obe trvale bytom C. XXXX/XX, D. E. F., deti matky: G. A., H. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XX, D. E. F., prechodne bytom E. D. X, D. E. F., a otca: I. A., H. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D. E. F., v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh otca zo dňa 03.06.2026 na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ, otec maloletých detí, návrhom doručeným súdu dňa 03.06.2026 žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by dočasne zakázal matke s maloletými deťmi: A. A., nar. XX.XX.XXXX a B. A., nar. XX.XX.XXXX (ďalej aj len „maloleté deti“) vycestovať do zahraničia bez predchádzajúceho písomného súhlasu otca a upravil telefonický kontakt otca s maloletými deťmi formou videohovoru každý deň v čase od 18:00 do 18:30hod., pričom matka by bola povinná zabezpečiť nerušený priebeh komunikácie, upravil styk otca s maloletými tak, že by bol oprávnený sa stretávať s deťmi každý párny týždeň od piatku 17:00 hod. do nedele 17:00 hod.

2. Podanie tohto návrhu odôvodnil nasledovne: „Matka maloletých detí dlhodobo: obmedzuje jeho kontakt s maloletými deťmi, neumožňuje mu riadny styk, zasahuje do telefonickej komunikácie, dáva maloletým deťom počas komunikácie pokyny, čo majú hovoriť a vytvára prekážky prirodzenému kontaktu medzi otcom a maloletými deťmi.“ Ďalej uviedol, že maloleté deti boli dočasne zverené matke a súdom upravený telefonický kontakt považuje za nedostatočný. Vzhľadom na absenciu úpravy osobného kontaktu otca s deťmi dochádza k negatívnemu ovplyvňovaniu vzťahu medzi otcom a deťmi. Otec uviedol, že cieľom návrhu na nariadenie nedôkladného opatrenia nie je prehlbovanie konfliktu medzi rodičmi, ale zabezpečenie stability, istoty a zdravého vzťahu maloletých detí s oboma rodičmi. Zároveň uviedol, že má obavu, že matka opäť vycestuje deťmi do zahraničia bez jeho súhlasu. Dôvodnosť jeho obáv vyplýva z toho, že matka vycestovala s deťmi do Prahy a počas pobytu mu neposkytla žiadne informácie o mieste pobytu, ubytovaní, spôsobe prepravy a s kým sa deti zdržiavali a neumožnila mu ani tieto informácie získať, čím došlo k obmedzeniu jeho rodičovských práv. Ďalej sa domáhal uloženia oznamovacej povinnosti matke, ktorou by súd zaviazal matku oznamovať presné miesto pobytu maloletých, osôb, s ktorými sa zdržujú maloleté, spôsobu dopravy do zahraničia, dĺžku pobytu a termín návratu maloletých detí.

3. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice - Staré mesto (ďalej aj len „úrad“) v správe zo dňa 05.06.2026 oznámil, že medzi rodičmi pretrváva výrazná hostilita, konfliktná komunikácia a napriek intervencii nedochádza k zlepšovaniu rodinnej situácie. V súčasnosti sa rodičia riadia rozsudkom Krajského súdu v Prešove, ktorý nariadil pravidelný telefonický kontakt maloletých dievčat s otcom. Tieto telefonáty zhruba po mesiaci obaja rodičia hodnotia výrazne negatívne, má pri nich dochádzať k manipulácií s deťmi, urážkam a nátlakovému konaniu zo strany rodičov. Tvrdenia rodičov, o tom, kto je príčinou negatívneho výsledku telefonátov sú v príkrom rozpore a vzájomne opozičné. Matka uvádza,

že otec využíva hovory na obviňovanie detí a zvyšku rodiny, pričom má používať aj vulgarizmy. Otec uvádza, že matkina účasť pri telefonátoch nie je len pasívna, má aktívne usmerňovať deti aby voči otcovi vystupovali negatívne a limitovať ich v poskytovaných informáciách. V súčasnosti pracujeme na zabezpečení akceptovateľnej formy psychologických sedení na pomoc maloletým deťom i rodičom. K otcom požadovanému zákazu vycestovania maloletých sme zistili, že matka bola s deťmi na výlete v Českej republike, pričom otca o tomto vopred informovala a z Českej republiky sa v naplánovanom čase vrátila. Deti aj matka sa v súčasnosti nachádzajú v mieste svojho obvyklého pobytu a máme za to, že riziko odchodu matky s deťmi do zahraničia neexistuje. V tomto bode odporúčame neodkladné opatrenie otca zamietnuť.

4. Ďalej sa v stanovisku úradu uvádza, že otcom požadované určenie každodenného videohovoru, bez prítomnosti matky, je najmä vo svetle zhodne popisovaného negatívneho priebehu doterajších telefonátov, za nadmerne zasahujúce do denného režimu maloletých detí, vytvárajúce pre ne neprimeranú záťaž a povinnosť prispôsobiť sa externe určenému pravidlu. Samotný kontakt s videom, by mohol byť prínosom pre zlepšenie komunikácie otca a dcér, umožnil by aj neverbálnu komunikáciu a zlepšenie vo vnímaní emócií zúčastnených strán. V tomto bode máme za to, že by videohovory v rozsahu telefonátov určených krajským súdom mohli priniesť zlepšenie rodinnej situácie a boli by pozitívom pre vzťah maloletých s otcom. V časti otcovho návrhu, v ktorom požaduje, aby mal určený styk s maloletými deťmi, máme za osvedčené, že aktuálne k osobným stretnutiam medzi otcom a dcérami nedochádza, pričom podľa tvrdenia otca ide o výsledok konania matky, ktorá ma deťom v stretnutiach brániť, i keď sám priznal, že deti sa mu pri stretnutí na verejnosti vyhýbajú aj bez prítomnosti matky. Záverom úrad uvádza, že stretávanie detí s otcom, v menšom rozsahu ako požaduje otec, by mohlo priniesť pozitívne výsledky v ich vzájomnom vzťahu, umožnilo by deťom budovanie vlastnej identity a viedlo by k prípadnej postupnej adaptácii na dlhšie stretnutia.

5. Mestský súd Košice vedie konanie o rozvod a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností pod sp. zn. , v ktorom prebieha znalecké dokazovanie.

6. V konaní o úprave rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva vedenom tunajším súdom pod sp. zn.18P/130/2024 bolo rozhodnuté dňa 08.10.2024 tak, že: „I. Nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým dočasne zveruje maloleté deti: A. A., nar. XX.XX.XXXX a B. A., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky. II. Otcovi nariaďuje platiť výživné na maloletú A. A., nar. XX.XX.XXXX v nevyhnutnej miere sumou vo výške 100,-Eur mesačne vopred k rukám matky a na maloletú B. A., nar. XX.XX.XXXX v nevyhnutnej miere sumou vo výške 100,-Eur mesačne vopred k rukám matky , vždy k 15. dňu v mesiaci, počnúc vykonateľnosťou tohto rozhodnutia. III. Toto neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vedeného na Mestskom súde Košice sp. zn. . IV. Návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a. V. Ukladá maloletej A. A., nar. XX.XX.XXXX a B. A., nar. XX.XX.XXXX a rodičom maloletých detí, G. A., nar. XX.X.XXXX a I. A., nar. XX.XX.XXXX, povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko

- psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice po dobu 6 mesiacov od vykonateľnosti tohto uznesenia v rozsahu najmenej 20 hodín počas tohto obdobia. VI. Rodičia a maloletá sú povinní zúčastniť sa na nariadených stretnutiach, ktorých presná špecifikácia a časový rozsah budú určené odborným personálom označeného zariadenia.“ Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.10.2024 a vykonateľnosť dňa 11.10.2024.

7. Krajský súd v Prešove pod sp. zn. , dňa 09.04.2026 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že I. Potvrdzuje uznesenie. II. Nariaďuje neodkladné opatrenie v tomto znení: Otec maloletých detí je oprávnený telefonicky sa kontaktovať s maloletou A. a maloletou B. každú stredu a sobotu v čase od 18:00 hod. do 18:30 hod. za prítomnosti matky. Matka maloletých detí je povinná sprístupniť mobilné zariadenie za účelom komunikácie s otcom. Dáva podnet súdu prvej inštancie na postup podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine. III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.05.2025.

8. Mestský súd Košice v konaní vedenom pod sp. zn. posúdil dňa 20.04.2026 podnet odvolacieho súdu na postup podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine za nedôvodný. Svoje závery odôvodnil tým, že rodine bola nariadená poradensko psychologická pomoc, ktorá bola ukončená z dôvodov na strane otca, ktorý nesúhlasil s postupom práce psychológa, útočil na neho, nevnímal

potrebu vlastnej zmeny a nebol prístupný psychologickej korekcii či edukácii. Ďalšími dôvodmi bolo okrem uvedeného to, že od 07.08.2025 už prebiehala prípadová konferencia za účasti zástupcu Úradu komisára pre deti, tiež skutočnosť, že tunajší súd zrušil nariadený asistovaný styk z dôvodu neplnenia jeho účelu. V konaní vo veci samej bolo nariadené znalecké dokazovanie za účelom dôkladného zistenia skutočného stavu veci.

Právne posúdenie:

9. Podľa (ďalej len „“), súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.

10. Podľa ust. , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa ust. (ďalej len „“), neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa ust. , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

13. Podľa ust. , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach návrhu na začatie konania podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

14. Podľa ust. , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

15. Podľa ust. , o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa .

16. Podľa ust. , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania.

17. Podľa ust. , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

18. Podľa ust. , návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

19. Podľa ust. , neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

20. Podľa ust. , súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

21. Podľa ust. , súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým návrhu na začatie konania vo veci samej vyhovel.

22. Podľa ust. , súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

23. Podľa zákona o rodine (ďalej aj len „zákona o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.

24. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

25. Podľa základných princípov , súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.

26. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia vychádzal súd zo všeobecného právneho predpisu (lex generalis), ktorým je , ako z , ktorý predstavuje osobitný právny predpis (lex specialis) a v až upravuje iba niektoré ustanovenia o neodkladných opatreniach. Neodkladné opatrenie je v zmysle zákonného predpokladu prípustné a opodstatnené nariadiť iba vtedy, ak sa osvedčí tvrdenie, že právne vzťahy medzi účastníkmi vyžadujú potrebu bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená ( ).

27. V danom prípade sa jedná o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých, ktoré konanie upravuje , za aplikácie všeobecnej subsidiarity . upravuje odlišnosti od všeobecného procesného režimu ako generálneho procesného kódexu. Aj z nadpisu tretej časti „Niektoré ustanovenia o neodkladných a iných opatreniach súdu“ je nepochybné, že tento zákon upravuje len niektoré špecifiká neodkladných opatrení v mimosporových konaniach s tým, že všeobecná úprava a účel inštitútu neodkladného opatrenia je upravený v príslušných ustanoveniach . Preto súd v danej veci aplikuje príslušné ustanovenia oboch procesných kódexov. Pretože konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je konaním, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd nie je viazaný obsahom návrhu.

28. Účelom neodkladných opatrení je rýchlo a pružne riešiť takú situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu a rýchla úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd neskúma okolnosti, ktoré sú dôležité pre konanie vo veci samej. Ide len o skúmanie splnenia podmienok bezodkladnosti vydania rozhodnutia. Na nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy. Predpokladom jeho nariadenia je teda existencia naliehavej potreby operatívneho zákroku, ktorá neznesie odklad a nie je možné ju vyriešiť až rozhodnutím vo veci samej, pričom je potrebné vždy prihliadať na záujem maloletého dieťaťa. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR ).

29. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia, resp. pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa dokazovanie nevykonáva. Dokazovanie má v tomto prípade charakter tzv. osvedčovania, keď skutočnosti uvedené v návrhu alebo ktoré sú súdu zrejmé, keď nariaďuje neodkladné opatrenie, spĺňajú atribút vysokej miery pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.

30. Každé neodkladné opatrenie musí vždy vychádzať z pomerov a okolností existujúcich v čase rozhodovania. Základnou podmienkou uplatnenia tohto procesného inštitútu je preukázanie potreby neodkladného zásahu súdu do pomerov účastníkov. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých ( ) je neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Prvoradou a zásadnou úlohou súdu vo všetkých konaniach týkajúcich sa starostlivosti o maloletých je ochrana oprávnených záujmov maloletého dieťaťa, ktorá vždy nemusí byť v súlade s vôľou jeho rodičov. Súd musí zabrániť zneužitiu tohto svojím významom osobitného a mimoriadneho procesného inštitútu presadzovaním osobných zámerov rodičov, riešením ich vzťahových problémov a dosiahnutím výhodnejšieho postavenia jedného z rodičov v meritórnom konaní formou procesného inštitútu neodkladného opatrenia. Konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých je sprevádzané prioritne ochranou práv a najlepšieho záujmu maloletých detí a nie ochranou rodičov, úlohou súdu je upraviť pomery dieťaťa v jeho najlepšom záujme a nie tak, aby to bolo v najlepšom záujme rodičov alebo aby to rodičom čo najviac vyhovovalo.

31. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť však aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak

32. Po oboznámení sa s obsahom návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, stanoviska Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, má súd za to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný a pomery maloletých detí nie je potrebné neodkladne upraviť.

33. Súd dospel k záveru, že podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú splnené, nakoľko otec skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu neodkladného zásahu súdu a ktoré tvrdil v návrhu žiadnym spôsobom neosvedčil a naviac tvrdenia o tom, že ho matka neinformovala o vycestovaní do zahraničia boli vyvrátené. K svojmu návrhu nepripojil žiadne dôkazy napriek tomu, že v texte návrhu uviedol, že pripája SMS komunikáciu, ale žiadnu nepripojil. Dňa 09.04.2026 bol druhostupňovým súdom nariadený neodkladným opatrením telefonický kontakt otca s maloletými v rozsahu 2 x v týždni po 30 minút za prítomnosti matky a súd má z návrhu a vyjadrenia úradu za to, že takto nariadený telefonický kontakt prebieha. Otec sa dožadoval telefonického kontaktu každý deň v rozsahu 30 minút, čo však súd nepovažuje za týchto okolností za súladné so záujmom maloletých detí a rovnako ako úrad má za to, že by to predstavovalo pre deti nadmerný zásah do ich denného režimu a vytvorilo by to pre ne extrémnu záťaž. Maloleté deti v súčasnosti odmietajú kontakt s otcom, vyhýbajú sa stretnutiam s ním aj bez prítomnosti matky, v dôsledku toho súd opätovne zdôrazňuje, že v konaniach vo veciach maloletých detí, súd zohľadňuje vôľu maloletých detí a vedúcim princípom je najlepší záujem maloletých detí.

34. V konaní vo veci samej prebieha znalecké dokazovanie, na základe ktorého súd rozhodne podľa jeho výsledkov o najvhodnejšej forme úpravy aj styku. Nateraz má súd za to, že neexistujú skutočnosti, ktoré by zakladali potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd upravil styk otca s maloletými. Odvolacím súdom nariadený telefonický kontakt otca s maloletými nebol nijakým spôsobom druhostupňovým súdom obmedzený z hľadiska jeho formy, len z hľadiska jeho rozsahu na každú stredu a sobotu v čase od 18:00 hod. do 18:30 hod. Telefonický kontakt môže otec realizovať prostredníctvom mobilného zariadenia formou sms komunikácie, sociálnych sietí či videohovoru, ktorého sa dožaduje, avšak len v čase, ktorom bol nariadený.

35. Ďalej sa otec domáhal uloženia zákazu matke vycestovať s maloletými deťmi, pretože matka obmedzila jeho rodičovské práva tým, že mu neoznámila podrobnosti týkajúce sa odchodu a pobytu v zahraničí. Toto riziko sa nepreukázalo, pretože úrad v správe uviedol, že zistil, že matka vopred otca informovala a v naplánovanom čase sa vrátila. Vzhľadom na to, že otec výslovne v svojom návrhu

uviedol, že cieľom návrhu nie je prehlbovanie konfliktu medzi rodičmi, ale zabezpečenie stability, istoty a zdravého vzťahu maloletých detí s oboma rodičmi sa súdu javí jeho tvrdenie v návrhu v rozpore s jeho konaním. Na toto mieste súd opätovne v dobrej viere pripomína, že ak otec chce zlepšiť svoj vzťah s deťmi, tak na tom musí pracovať najmä on s ohľadom na vôľu a potreby detí a ich osobnosti, nemôže očakávať, že mu ostatní vytvoria vzťah s deťmi podľa jeho predstáv. Napriek uvedenému sa súdy a úrad snažia mu vytvoriť priestor na realizáciu výkonu jeho rodičovských práv a povinností, zlepšenie komunikácie a celkových vzťahov v rodine a aj v súčasnosti úrad uviedol, že pracuje na zabezpečení akceptovateľnej formy psychologických sedení na pomoc maloletým deťom a rodičom. Zároveň súd opakovane, tak ako aj v ostatných konaniach uvádza, že otec nemá s deťmi zakázaný ani obmedzený styk a to, že ho nemá určený konkrétnymi dňami a časmi neznamená, že sa s deťmi stretávať nemôže.

36. Záverom je potrebné zdôrazniť, že úlohou všeobecných súdov pri hľadaní riešenia nespočíva vo vyhovení žiadosti jednému z rodičov, ktorý sa cíti ukrivdený, ale v poskytnutí ochrany účastníkom konania so zreteľom na najlepší záujem maloletých detí.

37. Na tomto mieste dáva navrhovateľovi súd na vedomie, že neprihliada na podania, ktoré nesúvisia s predmetom konania a skutočnosti, ktoré navrhovateľ považuje za potrebné pre rozhodnutie v merite veci majú význam len v tom, ktorom konaní a je absolútne zbytočné predkladať totožné podania do všetkých konaní, ktoré navrhovateľ vyvolala alebo sa týkajú jeho rodiny.

38. O trovách konania súd nerozhodoval v zmysle ust. , podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh a keďže taký návrh nebol podaný, súd o trovách nerozhodoval

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Podľa ust. , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. , ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa ust. , odvolanie možno odôvodniť tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. , , odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa ust. , v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.