Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Co-81-2026.pdf
PDF · 131.8 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/81/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX, XXX XX B. B., t. č. B. XX, XXX XX B. B., zast. A. E. A., F. G. X, XXX XX B. B., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX, XXX XX B. B., zast. A. H. I., C. J. XX/X, XXX XX G., IČO: XX XXX XXX, o vylúčenie druhého manžela z užívania nehnuteľnosti - bytu patriaceho do BSM, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/43/2024-285 zo dňa 30.01.2026, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/43/2024-285 zo dňa 30.01.2026 p o t v r d z u j e. II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozhodol nasledovne: „Žalovaný sa v y l u č u j e z užívania nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného a to bytu č. XX, nachádzajúceho sa na 1. D., vo vchode č. XX, Polyfunkčného domu súpisné číslo XXXXX, D. na pozemku parcely registra C, parc. č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX K. L. B. B., katastrálny odbor, v okrese Banská Bystrica, na adrese C. D. XX, B. B.. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o ich výške.“. 1.1 V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa domáhala vylúčenia žalovaného z užívania bytu č. XX, na 1. poschodí, vo vchode č. 33 na adrese v B. B., C. D., ktorý nadobudli so žalovaným do BSM. Na podanie žaloby bola odkázaná rozhodnutím tamojšieho súdu v konaní sp. zn. 16C/30/2024 o vydanie neodkladného opatrenia, v ktorom bol žalovanému dočasne zakázaný vstup do predmetnej nehnuteľnosti. 1.2 V ďalšom obsahu odôvodnenia rozsudku súd uviedol vykonané dokazovanie, vyjadrenia a prednesy sporových strán, konštatoval znalecký posudok vypracovaný v konaní sp. zn. 37P/171/2023. Na vec súd aplikoval ustanovenie § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že citované zákonné ustanovenie má za cieľ chrániť slabšiu stranu, a to aj za cenu zásahu do vlastníckeho, resp. spoluvlastníckeho práva a dať tak možnosť, aby sa vyriešili právne vzťahy takým spôsobom, aby ten z manželov, ktorý zasahuje do práva druhého na pokojný a zdravý život a na ochranu zdravého vývoja detí, bol obmedzený v takom práve, ako je právo spoluvlastníka užívať byt. Súd pri rozhodovaní o návrhu žalobkyne vychádzal z pripojených listinných dôkazov v tomto konaní ako aj v súvisiacich konaniach strán, ktoré jednoznačne preukazovali agresívne správanie sa, či už fyzické alebo psychické voči
žalobkyni, a to minimálne od roku 2023. Túto skutočnosť mal súd za preukázanú najmä z výpovedí detí strán v konaní o rozvod manželstva, z ktorých vychádzal aj súd v konaní o vydaní neodkladného opatrenia, ako aj K. B. v priestupkovom konaní. Hrozba ďalšieho agresívneho správania sa žalovaného voči žalobkyni v prípade opätovného spoločného užívania bytu, vyplýva tiež zo znaleckých posudkov ohľadom osoby žalovaného vypracovaných pre účely rozvodového konania a úpravy práv a povinností k maloletým deťom. Súd poukázal najmä na odôvodnenie rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní sp. zn. 15Co/108/2024, najmä na správne vyhodnotené správanie odporcu súdom vo vzťahu k definícii psychického násilia voči žalobkyni, založené na predložených a vykonaných dôkazoch - lekárskych správach, zvukovom zázname telefonického hovoru medzi stranami, obsahom zápisnice o pojednávaní v konaní sp. zn. 37P/171/2023 zo dňa 24.01.2024, v ktorom boli zaznamenané výpovede maloletých detí účastníkov, z ktorých vyplynulo nielen agresívne, slovné vulgárne správanie sa žalovaného voči žalobkyni, ale aj fyzické násilie voči jej osobe. Konzultantský psychiatrický znalecký posudok č. 48/2024 vyhotovený H. B. I. M. zo dňa 04.08.2024 vo vzťahu k žalovanému uviedol, že tento trpí duševnou poruchou z okruhu schizofrénií, tzv. trvalou poruchou s bludmi, pričom znalkyňa odporučila voči jeho osobe nariadiť ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou, ktorú liečbu však žalovaný odmietol. S poukazom na uvedené dôvody súd žalobe žalobkyne vyhovel. 1.3 O trovách konania súd rozhodol podľa zásady úspechu v spore tak, že úspešnej žalobkyni priznal náhradu voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu s poukazom na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Uviedol, že Okresný súd Banská Bystrica uznesením zo dňa 15.05.2024 v konaní sp. zn. 16C/30/2024 vydal neodkladné opatrenie, ktorým dočasne zakázal žalovanému vstup do bytu patriaceho do BSM a uložil žalobkyni povinnosť podať voči žalovanému žalobu vo veci samej na usporiadanie vzťahov k spoločnému bytu, t. j. povinnosť podať voči žalobcovi žalobu o vylúčenie manžela z užívania bytu. 1.1 V ďalšom obsahu odvolania žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu popísal jednotlivé incidenty, kedy žalovaný žalobkyňu fyzicky napadol od decembra v roku 2016, v zime v roku 2017 a rovnako v lete a na jeseň v roku 2023 a tiež popísal incident z 01.11.2023. Následne uviedol citáciu § 146 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a teoretický výklad účelu uvedeného ustanovenia. Namietal, že podľa jeho názoru žalobkyňa nepredložila súdu také dôkazy, okrem jej tvrdení, že by sa žalovaný voči nej dopustil fyzického alebo psychického násilia, alebo hrozby takéhoto násilia, na základe ktorých by bolo možné bez akýchkoľvek pochybností dospieť k záveru, že z tohto dôvodu sa ďalšie spolužitie účastníkov tohto konania stalo neznesiteľným, pričom žalovaný ako v konaní pred súdom prvého stupňa tak aj v rámci podaného odvolania, popiera tvrdenia žalobkyne o fyzickom a psychickom násilí proti žalobkyni. K žalobkyňou uvádzaným fyzickým napadnutiam sa žalovaný vyjadril vo vyjadrení k žalobe, keď žalobkyňou uvádzané napadnutie uviedol do celkového kontextu bez jeho vytrhnutia z celkovej situácie, keď uviedol, že žalobkyňa k fyzickému napadnutiu v decembri 2016 uvádza len tú časť, ktorá nasledovala po tom, ako ju žalovaný, ako jej manžel pristihol v kuchyni pri sexuálnom styku s kamarátom na návšteve. Po udalostiach, ktoré nasledovali, bol žalovaný vyzvaný, aby s hliadkou PZ šiel podať vysvetlenie na oddelenie PZ a následne po podaní vysvetlenia odišiel domov, pričom nikdy nebol za skutok tak ako ho opisuje žalobkyňa ani trestne stíhaný ani priestupkovo riešený, pričom k žiadnemu fyzickému kontaktu medzi žalovaným a žalobkyňou nedošlo. Taktiež pokiaľ sa týka incidentu zo zimy v roku 2017 na výlete v Tatrách, žalovaný má za to, že podľa neho žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, keď skutočnosť o jej sotení v čase jej gravidity, žiadnym spôsobom nepreukázala. Rovnaký záver možno prijať k incidentu v lete 2023, kedy bol žalovaný s manželkiným bratrancom na výlete na motorkách, keď žalobkyňa v podanej žalobe len tvrdila a neuviedla ani len údaje o jej bratrancovi, ktorý jej mal uvedené povedať. Tvrdenia žalobkyne o navštevovaní zariadení poskytujúcich „iné služby“, prípadne požívanie alkoholických nápojov, neboli preukázané, pracovné vyťaženie žalovaného ich vylučovalo. Žalobkyňa na jednej strane opakovane zdôrazňuje nadmerné požívanie alkoholických nápojov žalovaným, na strane druhej je toto jej tvrdenie v zásadnom rozpore s pracovnými povinnosťami žalovaného, ktorý v danom období pracoval ako vodič MKD v Nemecku, opakovane bol kontrolovaný na požitie alkoholických nápojov a výsledok bol negatívny. V neposlednom rade to bol práve žalovaný, nie žalobkyňa, kto podal dňa 06.11.2023 návrh na rozvod manželstva, ktoré bolo následne rozvedené rozsudkom z 20.11.2024 a tento nadobudol právoplatnosť dňa 21.01.2025. 1.2 Pokiaľ žalobkyňa argumentuje uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16C/30/2024 z 15.05.2024, ktorým súd žalovanému dočasne zakázal vstup do nehnuteľnosti, pričom pod bodom 20. uviedol, že nemal pochybnosti o násilnom správaní sa žalovaného voči žalobkyni, tak je potrebné
uviesť, že súd rozhodoval len na základe návrhu a tvrdení žalobkyne bez toho, aby mal žalovaný možnosť sa k tomuto návrhu pred rozhodnutím súdu vyjadriť. Taktiež zvýraznil, že to nebol prvý návrh žalobkyne, ktorým sa domáhala vylúčenia žalovaného z užívania nehnuteľnosti, resp. obmedzenia užívania nehnuteľnosti žalovaným, avšak predchádzajúce návrhy súd žalobkyni zamietol (sp. zn. 11C/22/2024 z 22.03.2024 a 11C/20/2024 zo dňa 19.03.2024) z dôvodu, že žalobkyňa neosvedčila skutočnosti podstatné pre rozhodnutie súdu, a tak žalobkyňa uvedené podávala opakovane, kým súd nerozhodol tak ako žiadala. Pokiaľ žalobkyňa ako dôkaz o fyzickom napadnutí žalovaným dňa 01.11.2023 predložila lekársku správu H. N. O., tak sa jednalo o lekársku správu, ktorá nebola spísaná na predpísanom formulári C. J. D. P., nebola datovaná a nie je zrejmé, prečo prípadné vyšetrenie žalobkyne nevykonal službukonajúci lekár na urgentnom príjme, prípadne praktický lekár žalobkyne, ale sekundárny lekár H. O., hematologička, ktorá zhodou okolností pracuje na tom istom oddelení ako žalobkyňa. Na týchto námietkach žalovaného nič nemení ani dodatočné čestné vyhlásenie k lekárskej správe do spisu K./XXXXXX zo dňa 22.04.2024. 1.3 Je nepochybné, že pokiaľ žalobkyňa skutkovo vymedzila návrh na vylúčenie z užívania spoločnej nehnuteľnosti tak ako žalovaný súd uviedol vyššie, súd žalobe vyhovel z úplne iných dôvodov, keď za relevantný dôvod, pre ktorý vylúčil žalovaného z užívania spoločnej nehnuteľnosti považoval hrozbu ďalšieho agresívneho správania sa žalovaného voči žalobkyni v prípade opätovného spoločného užívania bytu. Takéto rozhodnutie je pre žalovaného prekvapivé preto, že takéto dôvody žalobkyňa v podanej žalobe ani vo vyjadreniach pred súdom prvej inštancie vôbec neuvádzala. Taktiež prípadná choroba psychická alebo somatická nie je dôvodom na vylúčenie z užívania. Rovnako sa tak súd prvej inštancie mal zaoberať nielen správaním sa žalovaného vo vzťahu k definícii psychického násilia voči žalobkyni založené na predložených a vykonaných dôkazoch - lekárskych správach, zvukovom zázname telefonického hovoru medzi stranami, obsahom zápisnice o pojednávaní v konaní 37P/171/2023, ale aj celkovou obranou žalovaného voči týmto dôkazom, najmä ich hodnovernosťou. Súd by mal dôsledne skúmať, či sú splnené podmienky na takýto zásah a či sa v danom prípade nejedná o zneužitie práva žalobkyňou, ktorá sa nepreukázanými tvrdeniami o fyzickom alebo psychickom násilí snaží dosiahnuť výhodnejšie postavenie pri vyporiadaní majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorý tvorí práve byt, z ktorého užívania chce žalovaného vylúčiť. Pokiaľ žalobkyňa v rámci konania poukazovala aj na psychické násilie, ktorého sa mal žalovaný voči nej dopúšťať, k tomuto tvrdeniu žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývala intenzita neznesiteľnosti ďalšieho spolužitia neprodukovala. Súd prvej inštancie po vyhodnotení všetkých výsledkov vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu záveru, že viaceré incidenty, ktoré boli opísané zo strany žalobkyne dosahujú takú intenzitu, aby bolo možné konštatovať neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia a nemajú podľa názoru žalovaného za následok nutnosť žalovaného vylúčiť z užívania ním spoluvlastnenej nehnuteľnosti. Dôvody vedúce k podaniu žaloby zostali v rovine tvrdení, neboli preukázané žiadnymi žalobkyňou navrhnutými dôkazmi. Vylúčenie žalovaného z užívania rodinného domu (správne bytu
- poznámka odvolacieho súdu), by podľa názoru žalovaného predstavovalo neprimeraný zásah do výkonu jeho vlastníckych práv. I z hľadiska aplikácie článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, by bol zásah do práva žalovaného na rešpektovanie jeho obydlia zo strany štátnych orgánov odôvodnený jedine legitímnym záujmom na zabezpečenie reálnej a efektívnej ochrany telesného a duševného zdravia žalobkyne pred hrubým agresívnym ponižujúcim správaním žalovaného. K uvedenému žalovaný poukázal i na rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 15C/22/2023, stanovisko pléna ÚS SR v Náleze PL. ÚS 19/09 a taktiež na komentár Občianskeho zákonníka. Zhrnul, že naďalej je toho názoru, že žalobkyňa v konaní nepreukázala také nebezpečné správanie žalovaného, ktoré by sa dalo charakterizovať ako psychické alebo fyzické násilie alebo hrozba týmto násilím, ktoré by spôsobovalo ďalšie spolužitie v spoločnom dome neznesiteľnosť pre žalobkyňu, a preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvej inštancie alebo alternatívne, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobkyne zamietne.
3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 23.04.2026. Uviedla, že odvolanie žalovaného považuje v celom rozsahu za nedôvodné a neopodstatnené, rozsudok okresného súdu považuje v celom rozsahu za správny a zákonný. V rozsudku okresný súd poukazoval okrem iných dôkazov na obsah lekárskych správ, zvukový záznam telefonického rozhovoru medzi žalobkyňou a žalovaným, v ktorom sa žalovaný žalobkyni vyhráža, obsah zápisnice o pojednávaní zo dňa 24.01.2024 v konaní sp. zn. XXX/XXX/XXXX, v ktorej bola zachytená výpoveď detí strán sporu, ktoré jednoznačne uviedli a opísali vulgárne správanie žalovaného voči žalobkyni, vrátane fyzického násilia a obsah znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 04.08.2024, v ktorom sa uvádza, že žalovaný trpí duševnou poruchou z okruhu schizofrénie, tzv. trvalou poruchou
s bludmi, pričom symptomatika žalovaného sa zameriava na žalobkyňu a blízke osoby, v dôsledku čoho žalovaný reaguje negatívne na žalobkyňu a správa sa k žalobkyni agresívne. O tom svedčia aj nepravdivé tvrdenia žalovaného o údajnej nevere žalobkyne, ktorá sa nikdy nestala. Okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam o dlhodobom psychickom a fyzickom násilí zo strany žalovaného voči žalobkyni, a preto ani nemohlo v konaní dôjsť k inej vade konania, v dôsledku ktorej by bol rozsudok okresného súdu nesprávny. Pokiaľ žalovaný v odvolaní napáda i nesprávne právne posúdenie, pričom poukazuje na ustanovenie článku 20 ods. 4 Ústavy a tiež stanovisko pléna PL. L. XX/XX, žalobkyňa nespochybňuje Ústavou zakotvenú ochranu vlastníckeho práva, avšak i táto má svoje limity. Občiansky zákonník v § 146 ods. 2 jasne stanovil ochranu manžela ako aj detí pred fyzickým a psychickým násilím zo strany druhého manžela, v dôsledku ktorého by sa spoločné bývanie v jednom byte stalo neznesiteľným. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný sa k žalobkyni správal nevhodne, napádal ju fyzicky, ponižoval ju, nadával jej, vyhrážal sa jej a dokonca ju donútil v noci s deťmi opustiť byt z dôvodu jeho bludov. Z tohto dôvodu boli naplnené všetky predpoklady hypotézy § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Taktiež nie je dôvodný poukaz, resp. odkaz na rozhodnutie pléna Ústavného súdu SR, ktoré riešilo obmedzenie vlastníckeho práva v súvislosti s výstavbou diaľnic a nerieši obmedzenie užívania vlastníckeho práva jedného z manželov z dôvodu jeho násilného správania sa. Žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.
4. Vyjadrenie žalobkyne bolo doručené žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu s možnosťou k uvedenému sa vyjadriť.
5. K vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalovaný podaním doručeným okresnému súdu dňa 25.05.2026. Žalovaný opätovne zduplikoval svoje tvrdenia o tom, že žalobkyňa neuniesla bremeno dôkazu ohľadom tvrdení svedčiacich pre vylúčenie žalovaného z užívania bytu. V ostatnom obsahu žalovaný recykloval totožnú argumentáciu ako v podanom odvolaní.
6. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobkyni prostredníctvom právneho zástupcu dňa 26.06.2026 s možnosťou k uvedenému sa vyjadriť.
7. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadrila.
8. V dôsledku odvolania žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 SCP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
10. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Na základe podaného odvolania žalovaného voči rozsudku súdu prvej inštancie tak v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 CSP a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP, po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vo veci na základe vykonaného dokazovania v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval skutkový stav veci správne, so skutkovými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v zmysle § 383 CSP je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Súd dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP, pričom rozhodnutie náležite odôvodnil, keď odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa § 220 ods.2 CSP. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca ako odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, nežiadal ani doplniť dokazovanie za podmienok stanovených ustanovením § 384 ods. 2 a 3 CSP o ďalšie nové relevantné skutočnosti, ktoré nemohli byť bez jeho viny prezentované v prvoinštančnom konaní. Odvolací súd preto pri rozhodovaní vychádzal zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu
(ktorý bol súdom prvej inštancie náležite v odôvodnení rozhodnutia aj uvedený), pričom neboli naplnené procesné predpoklady doplňovať dokazovanie, prípadne nariaďovať odvolacie pojednávanie zo strany odvolacieho súdu (§ 383, § 384 ods. 1, 2 a 3 v spojení s ustanovením § 366 CSP). S prihliadnutím na rozsah odvolania žalobcu a odvolacie dôvody uvedené v jeho odvolaní, odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel k záveru, že podané odvolanie žalovaného dôvodné nie je a nemožno mu vyhovieť. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje v celom rozsahu za vecne správne. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok.
12. S poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd považuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny ako vo výrokovej časti, tak aj v časti odôvodnenia. Zároveň v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Nad rámec uvedeného odvolací súd k zásadným odvolacím námietkam uvádza nasledovné: V súdenej veci sa žalobkyňa domáhala vylúčenia žalovaného z užívania nehnuteľnosti v bezpodielovom v spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného, a to bytu č. XX, nachádzajúceho sa na 1. D., vo vchode č. 33, polyfunkčného domu súpisné č. 14554, postavenom na pozemku parc. registra C č. XXXX/ XX, zapísanom na LV č. XXXX, K. B. B. na adrese C. D. XX, B. B., podľa ustanovenia § 146 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, pričom svoju žalobu odôvodnila jednak popisom rôznych viacerých prežitých incidentov, popisom agresívneho a násilného správania sa žalovaného voči žalobkyni, ale tiež k maloletým deťom v priebehu obdobia od roku 2016 až do konca roka 2023. Žalobu uvedeným spôsobom skutkovo zdôvodnila a na preukázanie svojich tvrdení súdu predložila konkrétne dôkazy a tiež navrhla vykonanie dôkazov pripojením súdnych spisov z konania Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXX/XXX/XXXX a tiež rozhodnutia okresného ako aj odvolacieho súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Na základe vykonaného dokazovania, ktorého podstatné závery súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, súd žalobe žalobkyne vyhovel.
13. V podanom odvolaní žalovaný ťažiskovo napáda a namieta, že žalobkyni sa v konaní nepodarilo uniesť bremeno dôkazu ohľadom svojich tvrdení a rozhodnutie súdu prvej inštancie je založené len na nepodložených tvrdeniach žalobkyne. Po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku, s odvolacími námietkami žalovaného obsiahnutými v odvolaní a rovnako po oboznámení sa s obsahom celého súdneho spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného dôvodné nie je a rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.
14. Podľa § 146 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo v byte stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť.
15. Už súd prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsudku uviedol, že ustanovenie § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka upravuje osobitný dôvod obmedzenia užívacieho práva manžela k domu alebo bytu v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, pričom účelom tejto právnej úpravy je ochrana oprávnených záujmov manžela a blízkych osôb, ktoré bývajú v spoločnom dome alebo byte s druhým manželom, pred násilným správaním tohto manžela, a to obmedzením užívacieho práva manžela k domu alebo bytu patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne úplným vylúčením manžela z užívania spoločnej veci. Predpokladmi pre aplikáciu § 146 ods. 2 OZ je nielen tvrdenie, ale i preukázanie nasledujúcich skutočností: a) bezpodielový spoluvlastnícky vzťah manželov k domu, resp. k bytu; b) spolužitie osôb, medzi ktorými dochádza k hrozbe domáceho násilia v dome alebo byte; c) fyzické alebo psychické násilie voči druhému manželovi alebo blízkej osobe, prípadne existencia hrozby takéhoto násilia; d) realizácia násilia, resp. jej hrozby vo vzťahu k manželovi alebo blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom byte nachádzajúcom sa v bezpodielovom spoluvlastníctve a e) neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia. Neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia je potrebné chápať v tom kontexte, že pomery v dome alebo byte druhému manželovi a jeho deťom, či iným blízkym osobám bývajúcim v byte nedovoľujú byt pokojne užívať, bez strachu o svoju osobu alebo o život a zdravie ostatných členov domácnosti. Násilné správanie jedného z manželov pritom nemusí vykazovať znaky trestného činu, avšak musí ísť
o konanie sústavné, dlhodobé alebo závažnej intenzity, odôvodňujúcej zásah do vlastníckeho práva druhého manžela. Splnenie vyššie uvedených zákonných podmienok musí byť v konaní preukázané tým manželom, ktorý sa súdnej ochrany domáha.
16. V prejednávanej veci súd prvej inštancie uviedol, v akom rozsahu dokazovanie vo veci vykonal a aké závery z vykonaného dokazovania zistil. Pokiaľ v podanom odvolaní žalovaný tvrdil, že súd rozhodol len na základe tvrdení žalobkyne, ktoré neboli preukázané, odvolací súd v tejto odvolacej argumentácii prisvedčiť nemohol. Okrem tých skutočností, že žalobkyňa skutkovo žalobu odôvodnila popisom konkrétnych incidentov v rámci manželského a rodinného spolužitia, ktorého súčasťou boli i maloleté deti, a to ich príkladným výpočtom a popisom za obdobie od roku 2016 do roku 2023, možno dospieť k záveru, že žalobkyňa svoje tvrdenia o neznesiteľnosti spolužitia dostatočne podporila i predloženými dôkazmi. Nemožno konštatovať, že by konajúci súd uveril len tvrdeniam žalobkyne, nakoľko z obsahu súdneho spisu vyplýva o.i. i tá skutočnosť, že žalovaný bol v dôsledku svojho neprimeraného a agresívneho správania voči žalobkyni i prejednaný v priestupkovom konaní K. L. B. B., a to za skutky zo dňa 01.11.2023 a 02.11.2023, pričom v uvedenom bolo rozhodnuté, že sa uznáva vinným zo spáchania priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e) v spojení s písm. d) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v ktorom bolo výrokovou vetou konštatované, že svojím konaním úmyselne narušil občianske spolunažívanie drobným ublížením na zdraví a iným hrubým správaním vo vzťahu k blízkej osobe, za čo bola žalovanému ako obvinenému uložená pokuta vo výške 60,- Eur. Uvedené je výsledkom priestupkového konania sp. zn. OU-BB-OVVS2-2024/008394, v ktorom boli tvrdenia žalobkyne, ktoré sú i skutkovou argumentáciou žaloby, objasňované a prejednávané orgánom verejnej moci na to určeným a objektivizovaným výsledkom a záverom uvedeného je uznanie viny žalovaného zo spáchania priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil voči žalobkyni, a za ktorý bol i sankcionovaný. Uvedené konanie a rozhodnutie bolo pritom vedené pre skutky a také správanie žalovaného zahŕňajúce i úder otvorenou dlaňou pravej ruky po temene hlavy, chytenie žalobkyne rukou za sánku, na ktorú zatlačil prstami a ťahal ju smerom hore, vulgárne nadávky voči žalobkyni a tiež násilné a fyzické ťahanie z postele v neskorých nočných hodinách. V danom konaní bolo taktiež prejednávané správanie žalovaného v čase, keď po predchádzajúcom agresívnom správaní bola žalobkyňa nútená i s dcérami opustiť spoločný byt a uchýliť sa s maloletými deťmi k susede; žalovaný v prítomnosti maloletých dcér ich matke vulgárne nadával a dialo sa tak v byte tretej osoby (B. H.) v čase medzi 00:00 a 06:00 hodinou rannou, pričom konania žalovaného boli svedkami i maloleté dcéry.
17. Uvedené rozhodnutie, ako v konaní vykonaný dôkaz je objektivizovaním tvrdení žalobkyne a preukazuje spôsob a intenzitu agresívneho a vulgárneho správania sa žalovaného nielen voči žalobkyni, ale uvedené správanie má priamy dopad i na maloleté deti žalobkyne a žalovaného.
18. Práve maloleté deti v konaní pred súdom Banská Bystrica sp. zn. XXX/XXX/XXXX samostatne a spontánne popisovali viaceré momenty zo spolužitia sporových strán a správania sa žalovaného v rodinnom prostredí nielen smerom k žalobkyni, ale i k samotným maloletým deťom. Maloletá dcéra vo veku 6. rokov bola svedkom konania, ktoré pred súdom sama spontánne popísala, že žalovaný „kričal po mamine, aj ju bil, aj ju uškrtil, ja som to videla“. Taktiež druhá dcéra vo veku 13. rokov popísala incident, v ktorom o.i. uviedla, že v konkrétny večer ich žalovaný zobudil „mamine plesol po tvári, aj ju chytil pod krk. My sme sa zbalili, že ideme k starým rodičom, vtedy oco znovu mamu začal škrtiť, išli sme len k susede, oco tam prišiel za nami“.
19. Uvedené výpovede maloletých detí predstavujú popisy len niektorých z viacerých situácii vyskytnutých sa v rámci rodinného spolužitia žalovaného, žalobkyne a maloletých deti, ktorého svedkom boli i samotné maloleté deti, čo je obzvlášť poľutovaniahodné. Z ich výpovedí učinených v konaní Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXX/XXX/XXXX jednoznačne vyplýva, že nielen žalobkyňa, ale aj maloleté deti sa žalovaného boja, z jeho prítomnosti a nepredvídavého správania majú strach, opakovane registrovali a majú vedomosť o tom, že žalovaný požíval počas spolužitia alkoholické nápoje a následne sa správal agresívne voči ich matke a tiež jej, ako aj im, vulgárne nadával. Maloleté deti mali tak vytvorený negatívny postoj k žalovanému, prípadné ďalšie možné spolužitie ich stresovalo a vytváralo v nich pocity strachu a so žalovaným nemali záujem ani tráviť čas.
20. V odseku 3. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie súd prvej inštancie uviedol, na základe akých dôkazov o žalobe žalobkyne rozhodol. Súd nezaložil svoje rozhodnutie len na výpovedi
sporových strán (teda najmä žalobkyne, ako v podanom odvolaní namietal žalovaný), ale v rámci dokazovania súd vykonal dokazovanie oboznamovaním i: zápisnicou z pojednávania vo veci XXX/XXX/ XXXX, fotodokumentáciou zranení žalobkyne, lekárskou správou H. N. O., upovedomením o výsledku objasňovania, výpoveďami svedkov pri prejednaní priestupku pred K. L. B. B. zo dňa 08.02.2024, korešpondenciou strán, telefonickou nahrávkou rozhovoru strán, rozhodnutím K. L. B. B. vo veci K./ XXXXXX-XX o uznaní žalovaného vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolužitiu dňa 01.11.2023 a 02.11.2023. Vyššie uvedené dôkazy svedčia o opakovanom, agresívnom, násilnom a vulgárnom správaní žalovaného voči žalobkyni, ktoré správanie zahŕňa nielen použitie fyzického násilia, ale tiež osočovanie, vulgárne nadávky, ponižovanie žalobkyne, a to i pred maloletými deťmi, ale aj pred inými dospelými osobami, ktoré boli priamymi svedkami agresívneho správania žalovaného voči žalobkyni, a ani ktorých prítomnosť neodradila žalovaného od ďalšieho agresívneho a vulgárneho správania sa voči žalobkyni a svojim maloletým deťom. Nie je tolerovateľné, aby manželka a matka spolu so svojimi dvomi maloletými deťmi boli nútené v nočných hodinách zo strachu o svoj život a zdravie opúšťať byt, v ktorom žili a hľadať pomoc a zázemie u tretích osôb (rodičov alebo susedov v bytovom dome). I uvedené pomery v byte, ktoré nedovoľujú žalobkyni a maloletým deťom sporových strán byt pokojne užívať, bez strachu o svoju osobu alebo o život a zdravie ostatných členov domácnosti zakladajú neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia. Zistené, zaznamenané a vyššie príkladmo popísané konanie žalovaného a jeho správanie sa najmä k manželke a tiež k maloletým deťom nepochybne napĺňa obsah pojmu fyzického, ale i psychického násilia, z dôvodu ktorého sa stalo vzájomné spolužitie neznesiteľným. Rozhodne sa tak nemožno stotožniť s odvolacou argumentáciu žalovaného, že žalobkyňa v konaní neuniesla bremeno dôkazu o existencii dôvodov pre vylúčenie žalovaného z užívania bytu a že by rozhodnutie súdu bolo založené na tvrdeniach žalobkyne.
21. Pokiaľ žalovaný v odvolaní taktiež namietal, že súd prvej inštancie rozhodol z iných dôvodov, než samotná žalobkyňa uvádzala v žalobe, odvolací súd nemohol prisvedčiť ani tejto odvolacej argumentácii. Žalobkyňa v rámci skutkového odôvodnenia žaloby súdu poskytla opis charakteru spolužitia so žalovaným v časovom horizonte niekoľkých rokov, počas ktorých najmä ona zažívala príkorie zo strany manžela (žalovaného), súdu uviedla prehľad a popis takýchto situácií zo spolužitia so žalovaným a na preukázanie opakovaného agresívneho správania žalovaného súdu navrhla pripojenie súdneho spisu a vykonanie dôkazov. Súd tak z uvedených skutkových tvrdení, podporených početnými dôkazmi uviedol vlastné vyhodnotenie intenzity konaní žalovaného, ktoré sú spôsobilé pre rozhodnutie o vylúčení žalovaného z užívania bytu. Správanie žalovaného posudzoval komplexne z navrhnutého a vykonaného dokazovania a v odôvodnení rozsudku uviedol najzávažnejšie konania žalovaného, pre ktoré žalobe vyhovel. S prihliadnutím na oboznámený znalecký posudok k duševnému stavu žalovaného tak mal súd zodpovedanú tiež otázku prognózy ďalšieho možného agresívneho správania sa žalovaného pod vplyvom duševnej choroby. Neznamená to však, že by súd rozhodol na základe celkom iných dôvodov, než uvádzala žalobkyňa v žalobe.
22. Odvolací súd prisvedčuje žalovanému v tej časti odvolacej argumentácie, keď uvádzal, že choroba alebo duševné ochorenie nemôže byť dôvodom pre vylúčenie manžela z užívania. K takejto situácii však v súdenej veci nedošlo a súd nevylúčil žalovaného z užívania bytu z dôvodu zistenia, že trpí duševným ochorením; súd však v rámci vykonaného dokazovania bol oboznámený s tým, že žalovaný trpí duševným ochorením, ktoré, neliečené sa symptomaticky prejavuje bludmi, ktoré iniciujú a spôsobujú neprimerané a agresívne voči žalobkyni, z čoho možno usudzovať, že správanie žalovaného nemožno nijak racionálne zdôvodniť, žalobkyňa ho nemá možnosť eliminovať alebo ovplyvniť a za zisteného predpokladu, že žalovaný liečbu odmieta, je prognóza ďalšieho správania sa žalovaného nepriaznivá, predpokladajúca recidívu verbálnych či fyzických atakov žalovaného na žalobkyňu i pod vplyvom jeho neliečeného duševného ochorenia, tak ako tomu bolo i do rozhodnutia súdu.
23. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní poukazoval na Nález Ústavného súdu SR D. L. XX/XX, uvedené rozhodnutie nie je priliehavé a aplikovateľné na prejednávanú vec, nakoľko pojednáva o autonómii vlastníckeho práva jednotlivca voči verejnej moci, pričom skutkovo rieši situáciu vyvlastnenia v súvislosti s výstavbou diaľnic. Uvedeným bolo vyslovené: Ústavnoprávna ochrana slobody vlastníctva nie je len ochranou zužujúcou sa na „púhe“ vlastníctvo, resp. majetok. Právo na ochranu vlastníctva, resp. právo na pokojné užívanie majetku je základným právom, ktoré musí byť vnímané v úzkej súvislosti s ochranou slobodnej sféry a súkromia vlastníka. Vlastnícke právo je súčasťou jadra personálnej autonómie jednotlivca vo vzťahu k verejnej moci. Obmedzenia práva na ochranu vlastníctva a práva na pokojné užívanie majetku musia rešpektovať aj ústavnú hodnotu personálnej autonómie.“
So zreteľom na význam ochrany pozemkového vlastníctva v právnom štáte, berúc do úvahy koncepciu oddeleného vlastníctva pozemkov a stavieb, nemožno ústavnoprávne akceptovať výstavbu trvalej stavby bez hmotnoprávneho titulu k pozemku, ktorý musí byť preukázaný pred začatím výstavby. Výnimkou môžu byť len mimoriadne situácie súvisiace so zabezpečením bezpečnosti štátu“. Čiastočne citované rozhodnutie ústavného súdu tak nie je bez ďalšieho aplikovateľné v súdenej veci; súd prvej inštancie v prejednávanej veci konal rešpektujúc a neodnímajúc vlastnícke právo žalovaného, ale na základe zo zákona vyplývajúcich dôvodov podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka a s prihliadnutím na preukázané aktívne konanie samotného žalovaného, tohto vylúčil z užívania bytu patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd tak obmedzil žalovaného v jednej zo zložiek vlastníckeho právo v dôsledku konania na strane žalovaného, zahŕňajúceho fyzické násilie voči žalobkyni. Žalobkyňa, ktorej označený byt rovnako vlastnícky patrí, má rovnako právo na nerušený výkon vlastníckeho práva, bez toho, aby jej bolo v zázemí, ktoré predstavuje domácnosť, zo strany druhého bezpodielového vlastníka ubližované. O to viac uvedený záver platí vo vzťahu k maloletým deťom sporových strán, ako osobám blízkym, ktorých najlepším záujmom je mať pokojné domáce zázemie bez vystavenie riziku, že budú opäť svedkom agresívnych útokov zahŕňajúcich fyzické násilie otca voči matke, voči ktorému sa v minulosti bránili i útekom z bytu v nočných hodinách.
24. Záverom je tiež nutné uviesť, že nie je dôvodná ani tá odvolacia obrana žalovaného, že konanie žalobkyne je tendenčné a účelové v snahe zabezpečiť si výhodnejšie postavenie pri vyporiadaní majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nakoľko uvedené rozhodnutie nemá vplyv na vykonanie vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva. V zmysle ust. § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. Z citovaného zákonného ustanovenia sú zrejmé kritériá, na základe ktorých sa vyporiadanie vykonáva a užívanie predmetu vyporiadania, resp. vylúčenie z užívania medzi uvedenými nie je.
25. Z uvedených dôvodov i odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa v konaní pred súdom prvej inštancie dostatočným spôsobom preukázala splnenie všetkých podmienok pre vylúčenie žalovaného z užívania ich spoločnej nehnuteľnosti v zmysle ust. § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka . Z dôvodu vecnej správnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho meritórnom prvom výroku potvrdil ako vecne správny.
26. Ako výrok závislý preskúmal súd prvej inštancie i druhý výrok rozsudku o trovách konania, ktorým súd žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia o ich výške. Keďže v konaní bolo žalobe žalobkyne vyhovené v celom rozsahu, svedčí jej celkový procesný úspech v konaní a správne súd prvej inštancie aplikujúc ustanovenie § 255 ods. 1 CSP procesne neúspešnému žalovanému v celom rozsahu uložil povinnosť náhrady trov konania procesne úspešnej žalobkyni.
27. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní iniciovanom odvolaním žalovaného tento nebol úspešný ani čiastočne, keďže odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu ako vecne správny. Celkový procesný úspech v odvolaní tak prináleží žalobkyni, ktorá sa k odvolaniu žalovaného i vyjadrila prostredníctvom právneho zástupcu, a teda jej v súvislosti s odvolacím konaním trovy preukázateľne vznikli. Odvolací súd preto podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP uložil procesne neúspešnému žalovanému povinnosť nahradiť procesne úspešnej žalobkyni v odvolacom konaní trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške trov konania.
28. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).