Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-2-2020.pdf
PDF · 109.21 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/2/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci žalobkyne: N.. Bc. P. W., nar. X.X.XXXX, trvale bytom X., I. XX, proti žalovanej: V. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L., B. sv. S. XX/ X, zast. Mgr. Martinom Hurtišom, advokátom so sídlom v Prievidzi, ul. Matice Slovenskej č. 17, o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovaná má voči žalobkyne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou, podanou na tunajší súd, dňa 24.1.2020, žalobkyňa žiadala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej sumu 3.500 eur ako „alikvotný podiel hodnoty“ nižšie špecifikovaného bytu. Návrh zdôvodnila tým, že na základe dedičského konania, vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. D 1260/1997, Dnot 137/1997, zdedila po svojej matke, V. W., rodenej C., r. č. XXXXXX/XXX, zomrelej dňa 6.10.1997, jednu štvrtinu dvojizbového bytu v Prievidzi, Ul. B. sv. S. XX/X. Žalovaná jej túto nehnuteľnosť neumožnila užívať, takisto nedala žalovanej súhlas, aby v tejto nehnuteľnosti bývala, resp. sa tam prihlásila k trvalému bydlisku. Napriek jej výzvam ju doposiaľ z tejto nehnuteľnosti nevyplatila.
2. Z dôvodu, že žalobný návrh neobsahoval všetky zákonné náležitosti podania (§ 127 Civilného sporového poriadku), vyzval súd žalobkyňu, uznesením, č.k. 12C/2/2020-20, zo dňa 24.2.2020, na doplnenie žaloby - pravdivého a úplného uvedenia rozhodujúcich skutočností, na základe ktorých si uplatňuje svoj nárok a na označenie a predloženie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení.
3. Podaním, zo dňa 11.3.2020, označeným ako ,,odvolanie“, žalobkyňa okrem iného uviedla, že dodnes jej nebola zaplatená suma 3.500 eur a preto rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetnému bytu je neplatné. K vyššie uvedenému podaniu nepripojila žiadne listinné dôkazy a ani na žiadne z nich sa neodvolala, z dôvodu ktorého súd uznesením, č.k. 12C/2/2020-26, zo dňa 1.4.2020, podanie žalobkyne, zo dňa 24.1.2020, doplnené podaním zo dňa 6.3.2020, v zmysle ustanovenia § 129 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), odmietol.
4. Dňa 29.4.2020 podala žalobkyňa na tunajší súd odvolanie proti uzneseniu, č.k. 12C/2/2020-26, zo dňa 1.4.2020. K odvolaniu pripojila viacero písomností z obdobia rokov 2000-2001, pričom z jej podania vyplynulo, že sa v konaní domáha, aby súd určil, že je vlastníčkou nehnuteľností - X.. X vo vchode č. XX na treťom poschodí, nachádzajúci sa v L., B. sv. S. XXX/XX, v obytnom dome, súpisné číslo XXXXX, postavenom na pozemku parcela č. XXXX/X a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v XXX/XXXXX, zapísanom na LV č. XXXX v podiele 1 (ďalej aj len „predmetný byt“). Z obsahu vyššie uvedeného podania takisto vyplýva, že žalobkyňa nesúhlasí s rozsudkom tunajšieho
súdu, sp.zn. 4C/259/2001. Tvrdí, že je stále podielovou spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, pričom svoj pôvodný žalobný návrh o zaplatenie sumy 3.500 eur zmenila, čím došlo zo strany žalobkyne podľa právneho názoru súdu o zmenu žaloby (§ 139 CSP).
5. Uznesením, č.k. 12C/2/2020-39 zo dňa 15.6.2020, súd zrušil uznesenie Okresného súdu Prievidza č.k. 12C/2/2020-26, zo dňa 1.4.2020, ktorým žalobný návrh žalovanej odmietol a súčasne pripustil zmenu žaloby žalobkyne v tomto znení: ,,Žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľnosti - bytu č. X vo vchode č. XX na treťom poschodí nachádzajúci sa v L., B. sv. S. XXX/XX v obytnom dome, súpisné číslo XXXXX postavenom na pozemku parcela č. XXXX/X a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v XXX/XXXXX zapísanom na LV č. XXXX v podiele 1“.
6. Žalovaná v priebehu celého konania žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, poukazujúc na to, že tunajší súd už v inom konaní rozhodol, že je výlučnou vlastníčkou predmetného bytu, keď zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k predmetnému bytu a určil, že ona je výlučnou vlastníčkou bytu, pričom jej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva sumu 92.633,85 Sk (3.074,88 eur). Takisto v priebehu konania poukazovala na to, že v minulosti sa opakovane snažila splniť si svoj záväzok a uhradiť žalobkyni konkrétnu sumu peňazí titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva k bytu, peniaze žalobkyni aj poslala, táto si ich však odmietla prevziať. I v súčasnosti má stále záujem vyššie uvedenú sumu peňazí žalobkyni uhradiť, avšak táto o to nemá ani najmenší záujem.
7. Žalovaná, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, takisto uviedla, že pôvodne žalovanú sumu bola žalovaná vo výške 92.633,85 Sk povinná žalobkyni zaplatiť na základe rozsudku, sp.zn. 4C/259/2001, zo dňa 8.4.2005, už v roku 2005, o čom predložila súdu aj dôkaz. Z dôvodu, že žalobkyňa neprevzala predmetnú sumu, žalovaná ju písomne vyzvala, listom zo dňa 9.3.2006, aby oznámila, aký spôsob platby si praje, pričom ani na uvedený list nereagovala konštruktívne a teda žalovaná nemala ako zaplatiť dlžnú čiastku. Napriek tomu, že sú názoru, že nárok na predmetnú sumu je už premlčaný (z pohľadu návrhu na podanie exekúcie), po konzultácii so žalovanou, táto chcela uhradiť dlh aj počas tohto konania, a to dňa 19.10.2020, ktorá platba jej však bola vrátená ako neprevzatá. K určeniu vlastníctva je potrebné taktiež uviesť, že súd o ňom rozhodol v rozhodnutí tunajšieho súdu, sp.zn. 4C/259/2001, zo dňa 8.4.2005, s tým, že od uvedeného rozhodnutia nedošlo k žiadnej zmene pomerov strán sporu. Teda skutkový aj právny stav zostal nezmenený. Žalobkyňa uvádza len skutočnosti, ktoré boli súdu známe počas konania vo vyššie uvedenej spisovej značke. Preto im nie je zrejmé, na základe čoho by mal súd rozhodnúť v súlade s návrhom žalobkyne. Žiadal žalobu zamietnuť. Pokiaľ sa žalovaná vo svojom podaní, zo dňa 4.2.2021, domáhala, aby súd uložil žalobkyni povinnosť prevziať od nej finančné plnenie podľa rozsudku, č.k. 4C/259/2001-224, zo dňa 8.4.2005, nešlo o vzájomný žalobný návrh vo veci zo strany žalovanej, ale išlo len o jej reakciu na skutočnosť, že žalobkyňa si odmieta svoje povinnosti, uložené jej vyššie uvedeným rozsudkom, plniť.
8. Žalovaná sa na pojednávanie neustanovila, napriek riadne vykázanému predvolaniu na pojednávanie. Jej neúčasť na pojednávaní ospravedlnil jej právny zástupca, s tým, že žalovaná súhlasila, aby súd pojednával vo veci aj v jej neprítomnosti. V súlade s ustanovením § 180 CSP pojednával súd vo veci v neprítomnosti žalovanej.
9. Dokazovaním vykonaným na pojednávaní, vypočutím žalobkyne, právneho zástupcu žalovanej a oboznámením obsahu spisu, osobitne s písomnými podaniami strán, s rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 4C/259/2001-224 zo dňa 8.4.2005 č.l. 44, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k 5Co/251/05-253 zo dňa 7.10.2005 č.l. 48, uznesenie Okresného súdu Prievidza č.k. 4C/259/2001-263 zo dňa 5.1.2006, uznesenie Okresného súdu Prievidza č.l. 39, výpis z listu vlastníctva č. XXXX č.l. XX, XX, XXX, Uznesenie o dedičstve sp.zn. 6D/13/2008, Dnot 137/2008, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.l. 80, mal súd zistený tento skutkový stav veci:
10. Z prejavu žalobkyne na pojednávaní, ako i z písomností doručených do spisu oboma sporovými stranami, mal súd preukázané, že vzájomné vzťahy medzi žalobkyňou a žalovanou (sestrami), sú už dávnejšie vážne narušené, pričom dôvodom ich narušených vzťahov sú aj okolnosti týkajúce sa vlastníckych a užívacích vzťahov k predmetnej nehnuteľnosť, bytu, na adrese ktorého má žalovaná trvalé bydlisko.
11. Najmä žalobkyňa v priebehu konania opakovane deklarovala svoje nevraživé správanie voči žalovanej (napríklad č.l. 60, 66, zápisnica z pojednávania), pričom z jej prejavu je zrejmé, že sa až doposiaľ nedokázala zmieriť so skutočnosťou, že už nie je v evidencii nehnuteľností vedená ako podielová spoluvlastníčka spornej nehnuteľnosti. V súvislosti s tým žalobkyňa posielala takisto rôzne listy rôznym inštitúciám (napríklad č.l. 29, 32, 33, 34, 35), v ktorých deklarovala svoj nesúhlas s postupmi a rozhodnutiami súdov, orgánov činných v trestnom konaní a notárskeho úradu v Prievidzi, vo veciach, týkajúcich sa predmetného bytu, pričom sa vo vzťahu k nim na viacerých miestach vyjadrovala znevažujúco.
12. Uznesením o dedičstve, sp.zn. 6D/13/2008, Dnot 137/2008, zo dňa 22.12.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 1.4.2014, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 19CoD/9/2012-110, zo dňa 28.2.2014, súd určil všeobecnú hodnotu majetku poručiteľa (matky strán sporu) a súčasne čistú hodnotu dedičstva vo výške 1.335,96 eur a súčasne potvrdil nadobudnutie dedičstva (hnuteľné veci) podľa zákonných dedičských podielov tak, že žalobkyňa i žalovaná nadobudli tieto hnuteľné veci v podiele 1, spolu aj s ďalšími dedičmi, P. W. a T. W.. Nehnuteľnosti v k.ú. W. pod P., takisto každý z dedičov nadobudol po poručiteľke v 1-ine.
13. Rozsudkom tunajšieho súdu, č.k. 4C 259/01-224, zo dňa 8.4.2005, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.10.2005, tunajší súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k predmetnému bytu a vyporiadal ho tak, že predmetný byt prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej, ktorej súčasne uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva sumu 92.633,85 Sk.
14. Z odôvodnenia vyššie uvedeného rozsudku okrem iného vyplýva, že podľa osvedčenia o dedičstve, vydaného notárom ako súdnym komisárom, JUDr. Bibiánou Burianovou, vo veci sp.zn. D 1338/01, po nebohom otcovi strán sporu, P. W., predmetom prejednania dedičstva nebol predmetný byt. Tento pôvodne nadobudla do svojho výlučného vlastníctva V. W., nar. XX.X.XXXX, a to zmluvou o prevode vlastníctva družstevného bytu, uzatvorenej medzi OSBD Prievidza ako prevádzajúcim a vtedajšou členkou družstva, V. W., ako nadobúdateľom. Predmetný byt bol predmetom dedičského konania po V. W., matky strán sporu, ktorá zomrela 6.10.1997. Dedičské konania po nej sa viedlo na tunajšom súde pod sp.zn. D 1260/1997. Predmetom prejednania dedičstva bol i predmetný byt v celosti a tento podľa uznesenia o dedičstve, zo dňa 9.2.2000 nadobudli N.. P. W., V. P., N.. P. W. a T. W., všetci po 1. Následne vo vzťahu k predmetnému bytu bola uzatvorená dňa 2.1.2001 darovacia zmluva a to na jednej strane medzi darcami, V. P., T. W., N.. P. W. a na strane druhej ako obdarovanou, T.. G. Z.. Predmetom darovacej zmluvy boli príslušné podiely predmetného bytu darcov a touto darovacou zmluvou nadobudla obdarovaná T.. G. Z. spoluvlastnícky podiel k predmetnému bytu a príslušenstvu v podiele 3. Darovacia zmluva nadobudla účinnosť vkladom do katastra nehnuteľností a podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, z XX.X.XXXX, bola pôvodná žalobkyňa G. Z. evidovaná ako podielová spoluvlastníčka predmetného bytu a príslušenstva v 3 titulom hore uvedenej darovacej zmluvy. Medzi darcami nebola žalobkyňa, ktorej titulom dedenia zostal spoluvlastnícky podiel k 1. Pre spochybnenie tejto darovacej zmluvy súd v predmetnej veci vypočul ako svedkov darcov T. W. a N.. P. W., ktorí zhodne vo vzťahu k tejto zmluve uviedli, že ju považujú za platnú, jej uzatvorením prejavili svoju vôľu, zmluvu uzatvorili po plnom zvážení, slobodne a vážne, nekonali pod tlakom alebo z donútenia. V priebehu vyššie uvedeného konania, vo vzťahu k predmetnému bytu, došlo k ďalej zmene, keď dňa 19.8.2002 uzatvorila V. P. a T.. G. Z. zámennú zmluvu. Podľa tejto zmluvy V. P. bola výlučnou vlastníčkou bytu č. X nachádzajúceho sa v Prievidzi v obytnom dome č. 20073 vo vchode č. 20 a prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu a T.. Z. bola v rovnakom čase podielovou spoluvlastníčkou predmetného bytu a príslušenstva v podiele 3. Obe účastníčky zmluvy si zamenili nehnuteľnosti tak, že spoluvlastnícky podiel 3 k nehnuteľnosti byt č. X, v L., vo vchode č. XX, v obytnom dome súpisné číslo XXXXX a príslušný spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 618/23164, nadobúda V. P. a nehnuteľnosť byt č. 2 v L., nachádzajúci sa vo vchode č. XX, v obytnom dome súpisné číslo XXXXX a príslušný spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku vo veľkosti 76/3227 nadobudla v celosti T.. G. Z.. Zámenná zmluva obsahuje záznam o vklade č. V XXXX/XX.
15. Vo vyššie uvedenom konaní súd prednostne zisťoval okruh spoluvlastníkov a výšku ich podielu. Vzhľadom na tvrdenie žalobkyne, ktorá spochybnila platnosť darovacej zmluvy, na základe ktorej T.. Z. nadobudla spoluvlastnícky podiel k predmetnej nehnuteľnosti v 3 a vzhľadom na tvrdenie žalobkyne, že zámenná zmluva zo dňa 19.8.2002 je neplatná, súd sa zaoberal predbežnou otázkou platnosti, či neplatnosti oboch právnych úkonov. Neplatnosť darovacej zmluvy, zo dňa 2.1.2001, videla žalobkyňa
v tom, že pochybuje, že by jej bratia T. a P. W., darovali pôvodnej navrhovateľke svoj podiel z bytu a vyslovila názor, že pôvodná navrhovateľka sa nezákonným spôsobom zmocnila cudzieho majetku. Predmetná darovacia zmluva má náležitosti podľa § 628 Občianskeho zákonníka, má písomnú formu, je v nej jasne určite a zrozumiteľne označený predmet daru, zmluva má bezodplatný charakter. Darcovia ako svedkovia vypočutí v konaní zhodne uviedli, že uzatvorenie zmluvy vykonali ako prejav svojej vôle, slobodne, vážne, bez donútenia a nátlaku.
16. Podľa právneho názoru súdu, vysloveného vo vyššie uvedenom konaní, predmetná darovacia zmluva je platná, keď dôvod pre jej neplatnosť podľa § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka neboli preukázané. Rovnako súd považoval za platnú i zámennú zmluvu, zo dňa 19.8.2002. Neplatnosť tohto právneho úkonu videla žalobkyňa v dedičskom konaní a v tom, že sa nezhodujú dátumy zmeny trvalého bydliska u žalovanej a že k zmene trvalého bydliska na adresu B. sv. S. nemala žalovaná súhlas žalobkyne. Súd vyslovil záver, že argumenty žalobkyne nezakladajú neplatnosť zámennej zmluvy a sú pri posúdení platnosti, či neplatnosti zámennej zmluvy irelevantné. Na základe hore uvedeného súd vychádzal zo zistenia, že podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti je žalovaná (výška jej podielu je 3) a žalobkyňa (výška jej podielu je 1), čomu nasvedčuje i výpis z LV č. XXXX.
17. Z odôvodnenia vyššie uvedeného rozhodnutia súdu takisto vyplýva, že z dôvodu, že k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti medzi stranami nedošlo, súd vo veci postupoval v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že reálne rozdelenie predmetnej nehnuteľnosti možné nie je. V danej veci o prikázanie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva prejavili záujem obe účastníčky. Súd zvážil zistené okolnosti a prikázal predmetnú nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalovanej, pričom prihliadol na účelné využitie predmetného bytu. Žalovaná bola podielovou spoluvlastníčkou len predmetnej nehnuteľnosti, inú možnosť ako bývať v predmetnom byte v tom čase nemala, bola v tom čase dlhodobo spätá s regiónom mesta Prievidza a bola zamestnaná v blízkosti svojho bydliska. Vzťah k bytu ako k bytu pôvodne patriacemu jej matke sa preukázal jej výpoveďou a takisto výpoveďou svedkov W.. Žalovaná v tom byte v tom čase bývala, vykonávala v ňom bežnú údržbu a takisto jeho úpravu. Dôležitou okolnosťou, na ktorú súd vzhliadol, bola aj výška jej spoluvlastníckeho podielu 3 a preukázaná solventnosť na výplatu žalobkyne. Žalobkyňa síce rovnako preukázala svoj vzťah k bytu (ako k bytu po zomrelej matke), do smrti matky do bytu chodila, avšak mala v tom čase vyriešenú otázku bývania v byte v Bratislave, kde bývala od roku 1988, dlhodobo v tom čase bola spätá s mestom Bratislava, bydliskom i pracovne. Navyše solventnosť žalobkyne na výplatu podielu žalovanej nebola dostatočná. Vo vyššie uvedenom rozhodnutí súd za primeranú náhradu považoval príslušný podiel všeobecnej hodnoty veci, t.j. ceny určenej v peniazoch, s prihliadnutím nielen na stavebnú stránku predmetnej nehnuteľnosti, ale aj na dopyt a ponuku v danom mieste a čase, t.j. na cenu za ktorú by bolo možné nehnuteľnosť predať. V danej veci súd vychádzal zo všeobecnej ceny predmetnej nehnuteľnosti určenej znalcom N.. V., pričom ani jedna z účastníčok konania znalecký posudok nenamietala. Výška výplaty žalovanej voči žalobkyni tak zodpovedala sume 92.633,85 Sk ( všeobecná hodnota nehnuteľnosti 370.533,40 Sk / 4).
18. Z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. L. mal súd zistené, že ako výlučná vlastníčka predmetného bytu je v katastri nehnuteľností evidovaná žalovaná z titulu nadobudnutia: Zámenná zmluva zo dňa 19.8.2002 V 3134/2002 a Rozsudok č.k. 4C 259/01 zo dňa 8.4. 2005 - Z 3873/2005 - VZ 3452/2005.
19. Žalobkyňa na pojednávaní tvrdila, že si nárokuje jednu štvrtinu predmetného bytu, ktorý zdedila po svojej matke podľa uznesenia o dedičstve sp. zn. 9D/1260/1997, ktoré nadobudlo právoplatnosť 9.3.2000. Z Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý občan má právo vlastniť majetok a dedenie sa zaručuje. Toto ust. ústavy bolo porušené, pretože od pohrebu matky nemala prístup k zdedenému majetku. Žalovaná nadobudla nezákonným spôsobom trvalé bydlisko v predmetnom byte, na čo jej nedala súhlas. Zámenná zmluva z 19.8.2002 je neplatná a rozsudok tunajšieho súdu vo veci sp. zn. 4C 259/01 je neprávoplatný, pretože súd ju nemôže zbaviť jej majetku a takisto donútiť, aby svoj majetok darovala. Došlo k odcudzeniu jej majetku.
20. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní tvrdil, že v danej veci ide o otázku právnu, nie skutkovú, pričom žalovaná popiera vykonateľnosť a právoplatnosť rozhodnutia súdu sp. zn. 4C 259/01, pričom ako dôvod v konaní neuvádza žiadne nové skutočnosti, žiaden právny dôvod, ktorým by sa malo meniť rozhodnutie tunajšieho súdu pod sp. zn. 4C 259/2001. Rozhodnutie súdu o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je možné a zákonné. Žalovaná v tom čase využila všetky možné prostriedky právnej ochrany, vrátane dovolania. V tomto konaní ide o tú istú vec a preto by mal súd návrh žalobkyne zamietnuť.
21. Podľa článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
22. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
23. Podľa § 124 OZ, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
24. Podľa § 126 ods. 1 a 2 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba. 25. Podľa § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu, alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
26. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
27. Podľa § 137 písm. c/ CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
28. Žaloba žalobkyne je žalobou určovacou podľa § 137 písm. c/ CSP. Základnou podmienkou dôvodnosti určovacej žaloby podľa tohto ustanovenia CSP je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rozumie sa tým právny záujem žalobcu. Ten musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý, a teda pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienkou na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi, a to žalovaným je popieraná existencia (neexistencia) práva, či právneho pomeru žalobcu, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi stranami je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi stranami); jestvuje ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom; jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenie práva alebo právneho vzťahu. Tento naliehavý právny záujem musí existovať aj v čase rozhodovania súdu a nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacej žaloby. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti určovacej žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov.
29. V danej právnej veci, podľa právneho názoru súdu, mala žalobkyňa právny záujem na určení, že predmetná nehnuteľnosť je jej podielovým spoluvlastníctvom v 1. Pretože žalovaná popierala toto jej vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, a teda právo medzi stranami k predmetnému bytu bolo sporné, pričom stav neistoty právneho postavenia žalobkyne, nebolo možné odstrániť inak, len predmetným určovacím výrokom.
30. V ďalšom priebehu konania súd skúmal, že žalobný návrh žalobkyne je, resp. nie je dôvodný. Súd sa stotožňuje s právnym názorom právneho zástupcu žalovanej, a síce, že žalobkyňa v konaní nepreukázala, že je podielovou spoluvlastníčkou predmetného bytu v podiele jednej štvrtiny. Je pravda, že v minulosti zdedila predmetný byt po smrti svojej matky v podiele 1 a že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 4C 259/2001 bolo podielové spoluvlastníctvo k predmetnému bytu zrušené a vyporiadané tak, že súd prikázal byt aj s príslušenstvom do výlučného vlastníctva žalovanej, ktorej súčasne uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva sumu 92.633,85 Sk (3.074,88 eur). Vyššie uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.10.2005.
31. Pokiaľ žalobkyňa žalobu zdôvodňovala nesprávnym postupom prvostupňového súdu a následným jeho rozhodnutím vo veci sp. zn. 4C 259/2001, je potrebné uviesť, že už vo vyššie uvedenom konaní mala žalobkyňa možnosť sa účinne brániť, ktorú skutočnosť však nevyužila (odvolanie voči rozsudku podala oneskorene) a rozsudok vo vyššie uvedenej právnej veci nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. V súvislosti so žalobou žalobkyne neobstoja ani jej tvrdenia o užívaní bytu v minulosti a takisto to, kto a kedy bol prihlásený a akým spôsobom v predmetnom byte na trvalý pobyt, pretože tieto záležitosti sú pre rozhodnutie súdu v tejto veci nepodstatné, resp. nemajú s prejednávanou vecou žiaden súvis, a teda pre rozhodnutie súdu sú nepodstatné (navyše sa nimi zaoberal súd už v konaní sp. zn. 4C 259/2001).
32. Pokiaľ žalobkyňa odkazom na čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky tvrdila, že každý má právo vlastniť majetok a dedenie sa zaručuje, súd v tejto súvislosti konštatuje, že to platí pre všetkých občanov Slovenskej republiky a teda aj pre žalobkyňu. V minulosti mala možnosť dohodnúť sa so svojou sestrou na užívaní predmetného bytu a takisto na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetnému bytu. Keďže k tomu nedošlo a predmetnú nehnuteľnosť nebolo možné reálne rozdeliť na dve časti, o zrušení a vyporiadaní nehnuteľností rozhodol súd. Z pôvodne podanej žaloby v tejto právnej veci napokon vyplýva, že žalobkyňa rozhodnutie súdu vo veci sp. zn. 4C 259/2001 akceptovala, keď pôvodne v konaní žiadala od žalovanej zaplatenie sumy 3.500 eur, tvrdiac, že ju žalovaná napriek jej výzvam „dodnes z tejto nehnuteľnosti nevyplatila“ a teda žiadala, aby súd zaviazal žalovanú „na úhradu dlžnej sumy 3.500 eur, ako alikvotný podiel hodnoty tohto bytu“. Žalovaná si takisto svoju povinnosť zaplatiť žalobkyni konkrétnu sumu peňazí z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva k predmetnému bytu uvedomovala a nielenže bola ochotná túto žalobkyni zaplatiť ale v minulosti sa o to aj opakovane snažila, z dôvodu neochoty žalobkyne však k tomu doposiaľ nedošlo.
33. Keďže skutkový a právny stav v súdom posudzovanej veci zostal po vyhlásení rozsudku vo veci sp. zn. 4C 259/2001 až doposiaľ nezmenený, žalobkyňa v priebehu konania uvádzala len skutočnosti, ktoré boli známe súdu už vo vyššie uvedenom konaní a v priebehu konania nepreukázala žiadne také podstatné okolnosti, ktoré by mali za následok zmenu vlastníctva k predmetnému bytu, súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
34. Vzhľadom na vyššie zistený skutkový stav veci a z neho vyvodené právne závery súdu, súd vo veci na návrh žalobkyne nedoplnil dokazovanie vypočutím ďalších svedkov, ktorých žalobkyňa navrhla vypočuť na okolnosti súvisiace s užívaním predmetnej nehnuteľnosti, odcudzením majetku žalobkyne, evidenciou trvalého bydliska na adrese bytu, a takisto dopytom na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ohľadne evidencie trvalého bydliska k predmetnému bytu a jeho užívania, ktoré dokazovanie by bolo nadbytočným, nehospodárnym a neviedlo by k inému právnemu posúdeniu veci. Navrhované dôkazy žalobkyňou navyše nemajú ani žiaden súvis s prejednávanou vecou (pre výsledok sporu nie je rozhodujúce kto a kedy predmetný byt užíval). Ani výpoveď svedka W., brata žalobkyne, ohľadne toho, že potvrdí, že „darovacia zmluva je veľký podvod“ nepovažoval súd za podstatnú, keďže sa k tejto okolnosti svedok vyjadril už v konaní sp. zn. 4C 259/2001, v ktorom konaní súd prejudiciálne rozhodol o platnosti darovacej zmluvy a teda platnosťou predmetnej zmluvy sa už skôr, v inom konaní tunajší súd zaoberal, pričom v tomto konaní mala možnosť žalobkyňa sa účinne brániť, možnosť ktorú nevyužila. Navyše navrhnutie tohto dôkazu je v rozpore so zásadou koncentrácie konania (§ 153 ods. 1 CSP), keďže vykonanie tohto dôkazu mohla žalobkyňa navrhnúť ešte pred prvým pojednávaním vo veci samej. Preto súd návrh žalobkyne na doplnenie dokazovania zamietol.
35. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v konaní v celom rozsahu úspešná a preto jej súd priznal voči žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, po právoplatnosti rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach (§ 357 písm. d/ CSP v spojení s § 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.