Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

59Pc/33/2026

Uznesenie

Mestský súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľky - osoby oprávnenej na výživné: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, D., proti osobe povinnej platiť výživné: B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, D., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 18.08.2026 sa navrhovateľka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd nariadil jej manželovi platiť výživné na manželku v sume 1 000 eur mesačne.

2. V návrhu uviedla, že s manželom uzavrela manželstvo v roku 2019. Manžel jej počas manželstva neposkytoval pravidelné financie, s ktorými by mohla samostatne hospodáriť a hradiť svoje osobné, zdravotné a pracovné potreby. V obmedzenom rozsahu hradil iba niektoré spoločné základné výdavky. Navrhovateľka pritom zabezpečovala domácnosť, starostlivosť o maloletú dcéru a z vlastných nepravidelných príjmov hradila významnú časť potrieb seba aj dieťaťa. Od narodenia dcéry v roku 2015 bola konateľkou spoločnosti E. F., G., ktorá bola následne prevedená na inú osobu. Aj počas starostlivosti o dieťa sa snažila získavať príjem strážením detí, krátkodobou prácou, poskytovaním služieb a tvorivou činnosťou. Jej súčasná núdza preto nie je dôsledkom pasivity ani odmietania práce. Navrhovateľka nechcela zostať dlhodobo odkázaná na evidenciu úradu práce. V období približne od roku 2020 až 2025 najmenej trikrát žiadala manžela, aby ju v rámci svojej podnikateľskej činnosti zamestnal. Odmietol to s odôvodnením, že účtovnícke náklady by boli vysoké. Nevytvorila si majetkovú rezervu, spoliehala sa na opakované ubezpečenia, že rodinu a neskôr aj ju primerane finančne zabezpečí manžel. Po narodení dcéry v roku 2015 prevzala každodennú osobnú starostlivosť o dieťa a domácnosť. To umožňovalo manželovi venovať sa podnikaniu, štúdiu na súkromnej škole práva, pracovnej činnosti a zhodnocovaniu majetku. Manžel má ukončené vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Požadované výživné nemá nahrádzať manželkinu pracovnú aktivitu, ale dočasne stabilizovať bývanie, zdravie a pracovnú schopnosť, aby si mohla vybudovať bezpečný a udržateľný príjem. Vyrastala v prostredí zanedbávania a násilia, naučila sa potláčať vlastné potreby, vyhýbať sa konfliktu a preberať zodpovednosť za druhých. Manžel zľahčoval a popieral jej únavu a zdravotné ťažkosti. Bola nútená uspokojovať potreby zo zdrojov spojených so zvýšeným osobným a bezpečnostným rizikom. To obnovilo jej následky predchádzajúcich traumatických udalostí. Nepredpokladala, že po uzavretí manželstva a založení rodiny bude opäť čeliť kríze porovnateľnej s obdobím po znásilnení a odchode od dysfunkčných rodičov. Manžel vedel o jej traume z detstva, aj o sexuálnom napadnutí, ktoré prežila v 19-tich rokoch. Zároveň vedel, že z dôvodu finančnej tiesne manželka získava časť príjmov poskytovaním platených intímnych služieb, pri ktorých opakovane riskovala zdravie a bezpečnosť. Napriek tomu manžel neplnil výživné voči manželke. Dôsledkom bolo, že bola naďalej nútená získavať príjem spôsobom, ktorý by pri riadnom plnení výživného nebol nevyhnutný. Tento stav vníma ako ekonomickú kontrolu a ekonomické

násilie. K odchodu zo spoločnej domácnosti prispelo aj to, že jej neposkytol pomoc a financie v období, keď bola zdravotne a psychicky vyčerpaná. Manželstvo neplánovala ukončiť, manžel však neprejavil snahu napraviť finančnú nerovnosť alebo zabezpečiť podporu ani po upozornení na gynekologickú operáciu, ktorú potrebovala uhradiť v sume 1 000 eur. Manžel to ignoroval a odcestoval na regatu, operáciu zdravotná poisťovňa neprepláca. Navrhovateľka je evidovaná na úrade práce, nemá pravidelný príjem. Poberá prídavok na dieťa 60 eur. Hradí nájomné 630 eur, splátku 139,50 eur a telekomunikačné služby 100 eur, spolu 869,50 eur ešte pre úhradou stravy, hygieny, cestovného a zdravotnej starostlivosti. Výdavky výrazne prevyšujú jej príjem. Požadovaná suma 1 000 eur mesačne preto nepredstavuje úplne pokrytie jej nákladov, ale iba dočasné minimum. Náklady maloletej dcéry sú uplatnené samostatným návrhom. Pre nedostatok peňazí odkladá zdravotnú starostlivosť a dostáva sa do omeškania s platbami. Podľa jej vedomosti manžel podniká, sám jej uviedol príjem približne 2 500 eur mesačne. Nevie posúdiť či je to celý príjem, maloletá dcéra opakovane uviedla, že manžel doma uchováva väčšiu hotovosť. Pravidelne vynakladal prostriedky na prenájmy lodí a plachetníc, zahraničné plavby a účasť na regatách pri mori s otcom a priateľmi, približne trikrát ročne. Jej priemerné mesačné výdavky sú cca v sume 2 260,68 eur. Po odchode bola približne mesiac výrazne vyčerpaná, nachádzala sa v akútnej tiesni, v niektoré dni nemala ani na jedlo. Osobne aj emailom žiadala o právnu pomoc Centrum právnej pomoci, viacerých advokátov, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a pomáhajúce organizácie. Nikto jej návrh nevypracoval. Osvedčuje okamžitú potreby tým, že nemá príjem, je v omeškaní s pravidelnými platbami, odkladá liečbu a manžel jej dobrovoľne neposkytuje počas celého manželstva a od narodenia dcéry v roku 2015 pravidelnú sumu.

3. Súd sa oboznámil s návrhom, s prílohami návrhu, a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Zo sobášneho listu súd zistil, že B. B. B., nar. XX.XX.XXXX a A. F. H., nar. XX.XX.XXXX uzavreli manželstvo dňa 07.10.2019 v D. I..

5. Z potvrdenia úradu práce Bratislava zo dňa 01.07.2026 súd zistil, že navrhovateľka je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 06.04.2020 a evidencia trvá.

6. Na tunajšom súde sa vedie konanie o návrhu matky (v tomto konaní navrhovateľka) na nariadenie neodkladného opatrenia, na základe ktorého by súd uložil otcovi (v tomto konaní osoba povinná platiť výživné) platiť výživné na maloletú G. C. B., nar. XX.XX.XXXX v sume 500 eur mesačne. Návrh podala matka dňa 18.08.2026. Konanie sa vedie pod sp. zn. .

7. Podľa (ďalej len "") podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.

8. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa (ďalej len "") neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

11. Podľa prvá veta súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

13. Podľa neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

14. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. "Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením". (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha. C.H.Beck, 2016,1092 s.).

15. Základom pre nariadenie neodkladného opatrenia je absencia vážnejších pochybností o jeho dôvodnosti. V záujme zamedzenia zneužitia tohto procesného inštitútu je možné uplatniť ho len výnimočne, a to iba v prípadoch riadneho preukázania stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov.

16. Neodkladné opatrenie vo veciach platenia výživného môže súd nariadiť na návrh (ak ide o inú než maloletú osobu) alebo aj bez návrhu (ak ide o výživné pre maloleté dieťa). Uloženie tejto povinnosti je možné, ak existuje nárok na výživné, pričom právny dôvod vyplýva zo o rodine.

17. Neodkladným opatrením možno nariadiť povinnej osobe platiť výživné, avšak len v nevyhnutnej miere tak, aby to postačovalo aspoň na uhrádzanie základných nevyhnutných životných nákladov. Pokiaľ ide o rozsah neodkladným opatrením uloženej vyživovacej povinnosti zo strany povinného, rozsah tejto vyživovacej povinnosti vyplýva z . Výživné v nevyhnutnej miere je určené len na uspokojenie základných osobných (životných) potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie dávky výživného tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Takáto úprava výživného je možná len po vykonanom dokazovaní, vo veci samej, v konaní o výživné na manžela. Navrhovateľka v návrhu nepreukázala potrebu bezodkladne upraviť pomery v ňou navrhovanom smere. V konaní nepreukázala fakt, že by jej schopnosti a možnosti nedovoľovali dosahovať príjem, čo súd vyhodnotil v jej neprospech. Navrhovateľka je schopná zabezpečiť svoje minimálne životné potreby a preto možno uzavrieť, že v zmysle nepreukázala ohrozenie svojich pomerov a existencie a potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Predmetom daného konania je určenie výživného na manželku, teda výživné vzťahujúce sa výhradne k jej osobe. Plnenie vyživovacej povinnosti otca k dieťaťu je predmetom iného konania. Výživné na manželku sa určuje bez ohľadu na výšku nákladov na maloleté deti, ktoré náklady sú hradené iným typom výživného, a to výživným na maloleté deti (Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 13.06.2018).

18. Navrhovateľka tvrdila, že nie je schopná zabezpečiť si príjem zárobkovou činnosťou. Tiež tvrdila, že nemá zabezpečené rovnaké postavenie v právach a povinnostiach vyplývajúcich z manželského zväzku, keďže jej životná úroveň je nižšia ako manželova. Pri skúmaní rovnakej životnej úrovne nejde o mechanickú rovnosť medzi manželmi. Treba zistiť osobné, rodinné, majetkové pomery manželov, tiež odôvodnené potreby oprávneného pokiaľ ide o povahu jeho práce, spôsob života, zdravotný stav manželov a iné závažné okolnosti, ktorými je možné určiť odôvodnenosť a rozsah vyživovacej povinnosti manžela. Preto nestačí ani pri nariaďovaní neodkladného opatrenia zistiť iba príjem obidvoch manželov, prípadne ich majetkové pomery. V každom konkrétnom prípade je potrebné, aby skutkový stav bol zistený dostatočne. Preto nemožno len na základe tvrdenia navrhovateľky, bez overenia zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného oparenia uložiť manželovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky. Bola to práve navrhovateľka, ktorá bola povinná preukázať, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi manželmi (Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 10.02.2017).

19. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Súd pri posudzovaní vychádzal predovšetkým zo skutočnosti, že neodkladným opatrením podľa možno uložiť povinnosť platiť výživné iba v nevyhnutnej miere. Nejde pritom o konanie, v ktorom by súd v plnom rozsahu zisťoval všetky rozhodujúce skutočnosti potrebné na konečné určenie vyživovacej povinnosti manžela. Účelom neodkladného opatrenia je poskytnúť oprávnenému len bezprostrednú a dočasnú ochranu v situácii,

v ktorej jeho základné životné potreby nie je možné primerane zabezpečiť vlastnými prostriedkami. Navrhovateľka tvrdí, že nemá pravidelný príjem a z tohto dôvodu si nedokáže zabezpečiť svoje základné životné potreby. Z potvrdenia úradu práce Bratislava však vyplýva, že je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 06.04.2020, teda po dobu viac ako šiestich rokov. Samotná skutočnosť, že navrhovateľka v súčasnosti nemá pravidelný príjem, preto bez ďalšieho neosvedčuje, že ide o stav, ktorý si vyžaduje bezodkladnú intervenciu súdu formou neodkladného opatrenia. Z návrhu ani z jeho príloh nevyplýva, že by navrhovateľka bola objektívne neschopná vykonávať zárobkovú činnosť, nepredložila rozhodnutie o invalidite, lekárske potvrdenie, posudok alebo inú listinu, z ktorej by vyplývalo, že jej zdravotný stav jej v súčasnosti bráni vo výkone zárobkovej činnosti, prípadne podstatne obmedzuje jej pracovné možnosti. Rovnako neosvedčila, že by vzhľadom na svoju kvalifikáciu, pracovné skúsenosti, vek alebo iné objektívne okolnosti, nebola schopná nájsť si zamestnanie, alebo inú primeranú zárobkovú činnosť. Za takúto objektívnu prekážku nemožno považovať skutočnosť, že ju manžel v minulosti odmietol zamestnať v rámci svojho podnikania. Aj keby bolo toto tvrdenie preukázané, neznamenalo by to, že navrhovateľka nemala možnosť zabezpečiť si príjem iným spôsobom. Z návrhu nevyplýva že by bola odkázaná výlučne na zamestnanie u svojho manžela, alebo že by jej iné pracovné uplatnenie nebolo dostupné, a to najmä s ohľadom na región s množstvom pracovných príležitostí (Bratislavský región). Za významnú považuje súd aj časovú súvislosť. Nejde o krátkodobý výpadok príjmu bezprostredne pred podaním návrhu, ale o stav trvajúci viac ako šesť rokov. Ak navrhovateľka počas takto dlhého obdobia nemala pravidelný príjem, bolo potrebné prinajmenšom osvedčiť, z akého objektívneho dôvodu si ho nemohla zabezpečiť vlastnou pracovnou činnosťou. Takáto skutočnosť však z návrhu ani z predložených listín nevyplýva.

20. Náklady na maloletú dcéru nemožno v tomto konaní bez ďalšieho zahrnúť do potrieb navrhovateľky. Výživné na maloleté dieťa je predmetom samostatného konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. . V konaní podľa preto možno prihliadať len na nevyhnutné osobné potreby navrhovateľky. Taktiež nie je možné pri rozhodovaní o návrhu vychádzať iba z tvrdenia navrhovateľky, že manžel dosahuje príjem približne 2 500 eur mesačne, prípadne, že disponuje väčšou hotovosťou, alebo vynakladá finančné prostriedky na prenájom lodí, plachetníc a zahraničné plavby. Ide o tvrdenia navrhovateľky založené prevažne na jej vlastných poznatkoch a domnienkach, ktoré neboli v potrebnom rozsahu osvedčené relevantnými listinnými dôkazmi. V konaní o neodkladnom opatrení pritom nemožno bez ďalšieho nahrádzať dokazovanie vo veci samej rozsiahlym zisťovaním príjmov, majetku a životnej úrovne povinného. Ak má byť uložená povinnosť platiť výživné, musí byť aspoň v základnom rozsahu osvedčená nielen potreba oprávneného, ale aj existencia podmienok na uloženie takejto povinnosti povinnému. V danom prípade však aktuálna životná úroveň manžela, jeho skutočné príjmy, majetkové pomery a rozsah jeho pravidelných výdavkov neboli dostatočne osvedčené. Súd tiež prihliadol na to, že navrhovateľka žiada uložiť manželovi povinnosť platiť výživné v sume 1 000 eur mesačne. Takto určená suma však už svojou výškou zjavne presahuje rámec minimálneho zabezpečenia základných osobných životných potrieb, ktoré možno v režime považovať za nevyhnutnú mieru. Posudzovanie takejto sumy by si vyžadovalo podrobné dokazovanie o životnej úrovni oboch manželov, ich príjmoch, majetku, odôvodnených potrebách a ďalších okolnostiach, ktoré patrí do konania vo veci samej. Neodkladné opatrenie pritom nemá slúžiť na predbežné určenie takej výšky výživného, ktorá by už svojím rozsahom zodpovedala výsledku dokazovania vo veci samej. Zmyslom je preklenúť iba stav bezprostrednej núdze oprávneného v rozsahu jeho nevyhnutných potrieb, a nie dočasne nahradiť príjem, ktorý si oprávnený mohol pri zachovaní primeranej miery vlastnej aktivity zabezpečiť sám. V danom prípade preto súd nemal za osvedčené, že navrhovateľka sa v čase rozhodovania nachádza v takej situácii, v ktorej by svoje základné osobné životné potreby objektívne nemohla zabezpečiť vlastnými silami a v ktorej by bolo potrebné bezodkladne upraviť pomery uložením vyživovacej povinnosti manželovi. Skutočnosť, že jej príjem je v súčasnosti nedostatočný, sama osebe na takýto záver nepostačuje, najmä ak tento stav podľa dostupných podkladov trvá už viac rokov a nebola osvedčená objektívna prekážka jej pracovného uplatnenia. Súd preto uzavrel, že navrhovateľka neosvedčila splnenie podmienok potrebných na nariadenie neodkladného opatrenia. Uvedeným záverom súd nepredurčuje výsledok prípadného konania vo veci samej, v ktorom by bolo možné, po riadne vykonanom dokazovaní a posúdení všetkých rozhodujúcich skutočností, posúdiť dôvodnosť uplatneného nároku na výživné na manželku ako aj určiť jeho výšku.

21. O trovách konania súd rozhodol v zmysle , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd nezistil existenciu takých mimoriadnych okolností prípadu, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov niektorému z účastníkov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde Bratislava II, písomne, v jednom vyhotovení.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.