Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

68Cb/109/2026

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci navrhovateľa: A. B. C., nar.: XX.XX.XXXX, bytom: D. E. XX, XXX XX C. C., v konaní zastúpený: Advokátska kancelária NOVÁK s.r.o., so sídlom: Ladislava Hudeca 15326/2A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 53 556 798, proti odporcovi: TERAPAX, s.r.o., so sídlom: Majerská cesta 98, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 608 136 rozhodujúc o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým ukladá odporcovi povinnosť, aby umožnil navrhovateľovi nahliadnuť do dokladov odporcu v rozsahu hlavnej knihy, účtovného denníka a saldokonta, všetko za obdobie od 01.01.2023 do dňa vykonania nahliadnutia, a to v sídle odporcu v pracovných dňoch po predchádzajúcom oznámení najmenej 3 pracovné dni vopred a umožnil navrhovateľovi vyhotovovať fotokópie alebo fotografie týchto dokladov na náklady navrhovateľa, do troch dní od doručenia tohto uznesenia.

II. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

III. Súd poučuje odporcu, že v právnej veci žalobcu TERAPAX, s.r.o., so sídlom: Majerská cesta 98, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 608 136 voči žalovanému A. B. C., nar.: XX.XX.XXXX, bytom: D. E. XX, XXX XX C. C. sa môže žalobou vo veci samej domáhať náhrady škody spôsobenej žalobcovi neodkladným opatrením alebo určenia, že žalovaný nemá právo nahliadať do dokladov žalobcu a požadovať informácie o žalobcovi. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.

IV. Žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by odporcovi bola uložená povinnosť nahliadnuť do dokladov odporcu týkajúcich sa hospodárenia odporcu a nakladania s majetkom odporcu v rozsahu hlavnej knihy a účtovného denníka, saldokonta, faktúr, bankových výpisov, pokladničných dokladov, zmlúv uzatvorených odporcom od 1.1.2023 do dňa vykonania nahliadnutia, a to v sídle spoločnosti, v pracovných dňoch po predchádzajúcom oznámení najmenej 3 pracovné dni vopred. Súčasne sa domáhal umožnenia vyhotovenia fotokópií alebo fotografií týchto dokladov na vlastné náklady.

2. Uviedol, že je spoločníkom odporcu s obchodným podielom vo výške 35 %. Návrh odôvodnil tým, že mu počas viac ako dvoch rokov nebolo umožnené nahliadnuť do dokladov spoločnosti týkajúcich sa hospodárenia spoločnosti a nakladania s jej majetkom, ktoré môžu ovplyvniť hodnotu obchodného podielu navrhovateľa a podiel navrhovateľa na zisku odporcu. Tieto informácie žiadal sprístupniť opakovanými žiadosťami. Odporca má troch konateľov, a to A. F. C., G. C. a E. H., pričom navrhovateľ

žiadal od konateľov spoločnosti prístup k dokladom odporcu a vysvetlenie prepadu tržieb odporcu, avšak bezúspešne.

3. Dôvodom podania návrhu je skutočnosť, že v rozhodnom období došlo k významnému poklesu tržieb a zisku odporcu. Pričom navrhovateľ nepozná dôvod takéhoto prepadu tržieb. Navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že druhý spoločník – p. G. C., ktorý súčasne vykonáva aj funkciu konateľa odporcu začal podnikať prostredníctvom inej spoločnosti v obdobnom predmete činnosti (t.j. v oblasti obchodovania s WPC doskami). Jedná sa o spoločnosť WPC Slovakia BB s. r. o., IČO: 56 017 804, v ktorej p. G. C. je jediným spoločníkom. Uvedené podľa názoru navrhovateľa vyvoláva potrebu overiť, či pri hospodárení spoločnosti nedošlo ku konaniu odporujúcemu záujmom spoločnosti. Navrhovateľ mal za to, že existuje naliehavá potreba bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá by navrhovateľovi umožnila vykonať kontrolu hospodárenia odporcu a potenciálne uplatniť prípadné nároky na náhradu škody voči konateľovi predtým, než budú premlčané.

4. Navrhovateľ na preukázanie svojich tvrdení k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložil tieto listinné dôkazy: mail zo dňa 25.03.2025, list zo dňa 06.05.2025, list zo dňa 08.12.2025, list zo dňa 10.03.2026, výstup monitor firiem ASPI – TERAPAX, výpis z Obchodného registra WPC Slovakia BB s.r.o..

5. Podľa a (ďalej ), môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Podľa a , spoločníci vykonávajú svoje práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti na valnom zhromaždení v rozsahu a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách. Spoločníci majú najmä právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti.

9. Súd uvádza, že nariadenie neodkladného opatrenia je osobitným inštitútom procesného práva, ktoré umožňuje súdu v prípade potreby rýchlo a pružne zasiahnuť do právneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom za predpokladu, že sú v návrhu osvedčené také rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce jeho nariadenie, na základe ktorých je možné dospieť k záveru o pravdepodobnosti existencie nároku, ktorému je nutné poskytnúť ochranu a zároveň je v návrhu odôvodnená naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery sporových strán. Konanie o nariadení neodkladného opatrenia je výnimočným druhom konania, kedy súd bez zistenia skutkového stavu rozhoduje iba na princípe osvedčenia a neodkladné opatrenie nariaďuje voči subjektu bez toho, aby sa povinný subjekt mal vôbec možnosť vyjadriť k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a teda bez toho, aby mal možnosť sa efektívne procesne brániť voči návrhu. Práve z tohto dôvodu je možné neodkladné opatrenie nariadiť skutočne iba vo výnimočných prípadoch. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je: osvedčenie existencie práva, osvedčenie ohrozenia tohto práva a zároveň aj osvedčenie takých skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov.

10. Z charakteru navrhovaného neodkladného opatrenia jednoznačne vyplýva, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, keďže tento inštitút slúži iba na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa. Právo na informácie takouto pohľadávkou nie je.

11. Z údajov zapísaných v obchodnom registri a v súlade s § 6 ods. 2 zákona o obchodnom registri, súd považoval za osvedčené, že navrhovateľ je spoločníkom odporcu.

12. Z emailovej komunikácie zo dňa 25.03.2025, listu zo dňa 06.05.2025, listu zo dňa 08.12.2025 a listu zo dňa 10.03.2026 súd považoval za osvedčené, že navrhovateľ žiadal konateľov odporcu

o sprístupnenie hlavnej knihy účtovníctva odporcu, sprístupnenie faktúr, zmlúv uzatvorených medzi odporcom a spoločnosťou WPC Slovakia BB s. r. o., o špecifikáciu osobných nákladov z položky „Osobné náklady (r. 16 až r. 19)“ z účtovnej závierky za rok 2024, sprístupnenie prijatej faktúry FD24/515, vystavenej spoločnosťou Teraska s.r.o. v sume 41.000,- Eur a odôvodnenie medziročného poklesu tržieb o 32% a extrémneho poklesu zistku o 96%.

13. Z výpisu z Obchodného registra spoločnosti WPC Slovakia BB s.r.o. mal súd osvedčené, že táto spoločnosť bola zapísaná dňa 13.03.2024. Jej jediným spoločníkom je p. G. C. a konateľom je p. A. I. J..

14. Z výstupu monitoru firiem ASPI odporcu mal súd osvedčený pokles tržieb a zisku od roku 2023.

15. Zo žiadosti o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti mal súd osvedčené, že navrhovateľ žiadal o získanie informácií o ekonomickom stave odporcu aj prostredníctvom valného zhromaždenia. Odpoveď o konaní, príp. nekonaní valného zhromaždenia a vybavení žiadosti navrhovateľa sa v spise nenachádza.

16. Súd uvádza, že navrhovateľovi ako spoločníkovi odporcu patrí v zmysle právo nahliadať do dokladov spoločnosti. S existenciou obchodného podielu je spojená účasť spoločníka v spoločnosti, z ktorej vyplývajú pre spoločníka určité práva a povinnosti a tomu zodpovedajúce práva a povinnosti spoločnosti. Súvisiacim nemajetkovým právom spoločníka je aj právo nahliadať do dokladov spoločnosti ( ). Súd tak považoval za osvedčené, že je daná dôvodnosť nároku navrhovateľa (právo nahliadať do dokladov), ktorému má byť poskytnutá ochrana prostredníctvom navrhovaného neodkladného opatrenia, nakoľko mal osvedčené, že navrhovateľ je spoločníkom odporcu.

17. Navrhovateľ odôvodnil potrebu neodkladného zásahu do pomerov účastníkov tohto konania na základe existencie potreby zistenia hospodárskeho stavu spoločnosti, v ktorej má navrhovateľ majetkovú účasť. Existenciu obavy odôvodnil tým, že už v trvaní dvoch rokov mu ani napriek opakovaným výzvam neboli poskytnuté zo strany konateľov odporcu informácie o hospodárení spoločnosti. Pričom tieto informácie chcel zistiť aj prostredníctvom valného zhromaždenia o čom svedčí predložená žiadosť o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia. Dôvodom nutnosti získania informácií je pokles tržieb o 32% a zisku o 96% oproti predchádzajúcemu obdobiu. Ďalším dôvodom uvádzaným navrhovateľom je podozrenie o konkurenčnej činnosti spoločnosti WPC Slovakia BB s. r. o.. Súd za neosvedčené tvrdenie považoval skutočnosť, že by v tejto spoločnosti mali rásť tržby. Súd mal osvedčené, že táto spoločnosť má zapísaný totožný predmet podnikania ako odporca. Rovnako mal osvedčené, že konateľ odporcu – p. G. C. má v nej výlučnú majetkovú účasť. Týmto neodkladným opatrením navrhovateľ sleduje možnosť vykonať kontrolu hospodárenia odporcu a možnosť potenciálne uplatniť prípadné nároky na náhradu škody voči konateľovi.

18. Súd v súvislosti s požiadavkou proporcionality a posúdenia dôvodnosti navrhovaného rozsahu neodkladného opatrenia uvádza, že právo spoločníka na informácie o záležitostiach spoločnosti a právo spoločníka nahliadať do dokladov spoločnosti je späté s takými informáciami a dokladmi spoločnosti, ktoré sa týkajú najvýznamnejších úkonov a záležitostí spoločnosti, a ktoré môžu mať napr. vplyv na likviditu spoločnosti a v konečnom dôsledku aj na hodnotu obchodného podielu spoločníka, resp. na výšku podielu spoločníka na zisku spoločnosti. (R 44/2019)

19. Z ustanovenia (ktorého aplikácia a interpretácia bola rozhodujúca pre rozhodnutie súdu o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia) priamo nevyplýva, či je spoločník oprávnený nahliadať do všetkých dokladov spoločnosti, alebo či predmetné oprávnenie spoločníka podlieha určitým obmedzeniam. Po zohľadnení systematiky ustanovenia je zrejmé, že odsek 2 uvedeného zákonného ustanovenia nie je možné pri posudzovaní rozsahu práva spoločníka na informácie a na nahliadanie do dokladov spoločnosti vykladať samostatne, ale výlučne v spojení s oprávneniami spoločníka vyplývajúcimi mu z , resp. ods. 3 . Základným právom spoločníka je právo podieľať sa na riadení spoločnosti a kontroly jej činnosti na valnom zhromaždení v rozsahu a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách ( ). Valné zhromaždenie sa považuje za najvyšší orgán spoločnosti. Je to práve valné zhromaždenie, ktoré rozhoduje o najzávažnejších otázkach spoločnosti ( ), a ktoré môže udeľovať pokyny konateľom,

prípadne obmedziť ich konateľské oprávnenie. Za účelom realizácie predmetného oprávnenia zákon v ustanovení zakotvil právo spoločníka na informácie o záležitostiach spoločnosti a právo spoločníka na nahliadanie do dokladov spoločnosti. Právo spoločníka na informácie o záležitostiach spoločnosti a právo spoločníka na nahliadanie do dokladov spoločnosti tak predovšetkým sleduje, aby mal spoločník pri využívaní oprávnenia podľa k dispozícii relevantné informácie o záležitostiach spoločnosti (jej majetku a záväzkoch, ich predpokladanom vývoji, prípadne o budúcom podnikateľskom zámere spoločnosti, na ktorej podnikaní sa ako spoločník zúčastňuje svojim vkladom) a aby tieto informácie mohol využiť predovšetkým pri hlasovaní na valnom zhromaždení, resp. pri hlasovaní mimo valného zhromaždenia podľa . Právo spoločníka na informácie o záležitostiach spoločnosti je späté aj s jeho oprávnením uplatňovať v mene spoločnosti nároky (spoločnosti) voči konateľom na náhradu škody (prípadne iné nároky), prípadne nároky na vrátenie plnenia vyplateného spoločníkovi v rozpore so zákonom. Aby mohol spoločník uplatniť v mene spoločnosti nároky uvedené v ustanovení , je nevyhnutné, aby mal preukázané, či zo strany konateľa spoločnosti došlo k porušeniu povinnosti podľa . Na to je nevyhnutné, aby sa spoločník oboznámil s účtovnými dokladmi spoločnosti, prípadne s inými dokumentmi spoločnosti, z ktorých je zrejmé, akým spôsobom konateľ nakladal s podstatným majetkom spoločnosti, napr. či nedošlo k zjavne nevýhodnému predaju majetku spoločnosti, či spoločnosť nenadobudla majetok za neprimerane vysokú sumu, či nedošlo k neprimeranému zaťaženiu majetku spoločnosti, alebo či spoločnosť neprebrala na seba neprimerané majetkové riziká. Právo spoločníka na informácie o záležitostiach spoločnosti a právo spoločníka nahliadať do dokladov spoločnosti je tak späté s takými informáciami a dokladmi spoločnosti, ktoré sa týkajú najvýznamnejších úkonov a záležitostí spoločnosti, a ktoré môžu mať napr. vplyv na likviditu spoločnosti a v konečnom dôsledku aj na hodnotu obchodného podielu spoločníka, resp. na výšku podielu spoločníka na zisku spoločnosti.

20. Z ustanovenia však nemožno vyvodiť právo spoločníka nahliadať do všetkých dokladov spoločností. Takéto právo navrhovateľovi nepriznáva ani spoločenská zmluva. Toto právo zákon zveruje členom na to povolaného orgánu spoločnosti s ručením obmedzeným - t. j. členom dozornej rady, ktorí sú oprávnení žiadať od konateľov informácie a vysvetlenia o všetkých záležitostiach spoločnosti a nahliadať do všetkých obchodných a účtovných kníh a iných dokladov spoločnosti (k tomu viď aj ustanovenie ). Na predmetnom konštatovaní nemení nič ani skutočnosť, že dozorná rada je v rámci spoločnosti s ručením obmedzeným konštruovaná ako fakultatívny orgán, keď jej zriadenie závisí výlučne od vôle spoločníkov vyjadrenej v spoločenskej zmluve. Nemožno preto dospieť k záveru, že oprávnenie spoločníka nahliadať do dokladov spoločnosti podľa je koncipované rovnako široko, ako je to v prípade oprávnenia členov dozornej rady a tento záver platí aj vtedy, ak spoločnosť nemá dozornú radu zriadenú. Na spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá nemá zriadenú dozornú radu, neprechádzajú oprávnenia, ktoré zákon zveruje dozornej rade ako kontrolnému orgánu spoločnosti ( ), resp. jej jednotlivým členom ( ). (R 44/2019)

21. Právo spoločníka na nahliadanie do dokladov spoločnosti v zmysle ustanovenia preto podlieha určitým limitom.

22. V prvom rade sa jedná o rozsah informácií, ktoré môže spoločník žiadať a dokladov, do ktorých je oprávnený nahliadať. Tento rozsah je daný najvýznamnejšími úkonmi a záležitosťami spoločnosti týkajúcimi sa hospodárenia a významnejšieho majetku spoločnosti, a ktoré môžu mať napr. vplyv na likviditu spoločnosti a v konečnom dôsledku aj na hodnotu obchodného podielu spoločníka, resp. na výšku podielu spoločníka na zisku spoločnosti. Do obsahu práv spoločníka vymedzených v ustanovení nepatrí právo dožadovať sa informácií (alebo sprístupnenia dokladov), ktoré sa týkajú bežného chodu spoločnosti.

23. Ďalším obmedzením pre výkon práv spoločníka upravených v ustanovení je, že ich uplatňovanie nesmie byť uskutočňované šikanóznym spôsobom. Z uvedeného vyplýva, že spoločník nesmie uplatňovať svoje práva predovšetkým spôsobom, ktorý by obmedzoval spoločnosť pri výkone svojej činnosti, alebo ktorý by ukladal spoločnosti neprimerané povinnosti. Platí, že v rozsahu, v akom je spoločník oprávnený nahliadať do dokladov spoločnosti, je spoločnosť povinná umožniť nahliadnuť mu do nich, prípadne mu umožniť, aby si z nich vyhotovil výpisy, odpisy

prípadne ich kópie. Pokiaľ ide o vyhotovovanie kópií spoločníkom z jednotlivých dokladov spoločnosti, spoločnosť je povinná spoločníkovi umožniť - ak má na to zodpovedajúce technické vybavenie - aby si na technickom zariadení spoločnosti za náhradu vzniknutých nákladov vyhotovil kópie z požadovaných dokladov spoločnosti. Z povinnosti spoločnosti umožniť spoločníkovi vyhotoviť si za náhradu vzniknutých nákladov kópie dokladov spoločnosti (ak má na to technické vybavenie) však nie je možné vyvodiť právo spoločníka, aby požadoval od spoločnosti, nech mu samotná spoločnosť vyhotoví bezplatne kópie jednotlivých dokladov spoločnosti v papierovej či digitálnej podobe. Spoločník tak nie je oprávnený požadovať, aby mu spoločnosť sama vyhotovila kópie ním určených dokladov spoločnosti, a to ani vtedy, ak by sa zaviazal zaplatiť spoločnosti náhradu vzniknutých nákladov.

24. V posudzovanom prípade navrhovateľ osvedčil, že je spoločníkom odporcu. Preto z titulu jeho postavenia má za účelom výkonu jeho práva spoločníka právo nahliadať do dokladov spoločnosti za účelom oboznámenia sa s najvýznamnejšími úkonmi a záležitosťami spoločnosti týkajúcimi sa hospodárenia a významnejšieho majetku spoločnosti. Navrhovateľovi však nesvedčí právo oboznámiť sa s akoukoľvek dokumentáciou odporcu. Súd preto skúmal rozsah sprístupnenia požadovaných dokumentov a určitosť navrhovaného petitu vo vzťahu k jeho prípadnej vykonateľnosti.

25. Vychádzajúc z konštatovaných skutočností, súd návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia čiastočne vyhovel a to v rozsahu sprístupňovaných dokumentov konkretizovaných ako hlavnej knihy, účtovného denníka a saldokonta v spojení s určením obdobia, že sa jedná o dokumenty a informácie vyhotovené od 01.01.2023 do dňa vykonania nahliadnutia. Uvedené dokumenty nie sú verejne prístupné a je možné z nich získať informácie a odpovede ohľadom najvýznamnejších úkonov a záležitostí spoločnosti týkajúcich sa hospodárenia a majetku spoločnosti. Nakoľko z týchto informácií je možné zistiť stav a dôvody ekonomického poklesu u odporcu. Zároveň sa jedná o doklady, ktorých informácie zodpovedajú na otázku likvidity spoločnosti, a v konečnom dôsledku majú vplyv na hodnotu obchodného podielu spoločníka, resp. na výšku podielu spoločníka na zisku spoločnosti. Súd ako osvedčené považoval skutočnosť, že spoločnosť vykazuje pokles tržieb a zisku od roku 2023. Zároveň mal osvedčené, že navrhovateľ sa snažil informácie získať prostredníctvom na to určeného orgánu a aj priamymi dopytmi u konateľov odporcu. Avšak bezúspešne. Súd tieto dokumenty nepovažoval za dokumenty, ktoré sa týkajú bežného chodu spoločnosti a ich rozsah považoval za súladný s požiadavkou proporcionality. Z pohľadu existencie bezodkladnej úpravy pomerov, súd vyhodnotil stav ekonomického poklesu u odporcu za natoľko markantný, že danú situáciu vyhodnotil v takej intenzite, ktorá zodpovedá nutnosti rýchlosti získania týchto informácií za účelom odvrátenia stavu ekonomického poklesu a rovnako inštitút neodkladného opatrenia podaného pred začatím konania vo veci samej považoval v tomto prípade za vhodný inštitút na zabezpečenie aplikácie .

26. Súd ako súladný so zákonom považoval aj spôsob sprístupnenia informácií, keď žiadal o nahliadnutie do dokladov v sídle spoločnosti, v pracovných dňoch, po predchádzajúcom oznámení najmenej 3 pracovné dni vopred. Zároveň za súladné s ustálenou judikatúrou považoval aj uloženie povinnosti umožniť vyhotovenie fotokópií alebo fotografií dokladov na vlastné náklady navrhovateľa. Takýto zásah do pomerov účastníkov tohto konania súd považuje za zákonný, efektívny a proporcionálny, ktorý neprimeraným spôsobom nezasiahne do práv odporcu, avšak umožní navrhovateľovi riadny výkon jeho práv spoločníka.

27. Súd zároveň apeluje na navrhovateľa, aby svoje práva spoločníka nevykonával šikanóznym spôsobom, a zároveň apeluje na odporcu, aby rešpektoval práva navrhovateľa ako spoločníka odporcu a aby poskytol navrhovateľovi doklady spoločnosti (a jeho konateľ informácie) v medziach, ktoré vo svojom uznesení stanovil súd tak, aby mohol vykonávať svoje práva spoločníka vyplývajúce zo spoločenskej zmluvy a z .

28. V časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý sa týkal sprístupnenia faktúr, bankových výpisov, pokladničných dokladov odporcu a zmlúv uzatvorených odporcom, v tejto časti súd poukazuje na to, že navrhovateľovi nesvedčí právo oboznámiť sa s akoukoľvek dokumentáciou odporcu, ale len s dokumentáciou týkajúcou sa najvýznamnejších úkonov a záležitostí hospodárenia spoločnosti ako aj významnejšieho majetku spoločnosti. Nemôže ísť o dokumenty, ktoré sa týkajú bežného chodu spoločnosti. Preto, pokiaľ navrhovateľ nešpecifikoval oblasti, príp. konkrétne dokumenty sprístupnenie ktorých požaduje, súd tomuto návrhu nemohol vyhovieť, nakoľko by nariaďoval neodkladné opatrenie

aj v časti, ktorá by šla nad rámec zákonného oprávnenia stanoveného v . Navyše z obsahu žiadostí vyplýva, že pri týchto dokumentoch navrhovateľ žiadosti smeroval práve vo vzťahu k spoločnosti WPC Slovakia BB s. r. o. Pričom v konaní nebolo osvedčené, že by dochádzalo k výkonu konkurenčnej činnosti touto spoločnosťou. Súd poukazuje na to, že v trhovom hospodárstve je možné založiť si spoločnosť s rovnakým predmetom konania. Preto samotný fakt, že konateľ odporcu má majetkovú účasť v inej spoločnosti, automaticky nespôsobuje osvedčenie o výkone konkurenčnej, príp. inej zákonom nedovolenej/ zakázanej činnosti. Aj z tohto dôvodu súd vnímal požiadavku na tieto následné dokumenty za neosvedčenú a koncipovanú široko.

29. Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

30. Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

31. Podľa , súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

32. Samotné neodkladné opatrenie postačuje na poskytnutie plnohodnotnej súdnej ochrany a na zabezpečenie trvalej úpravy pomerov medzi účastníkmi, čím rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia konzumuje rozhodnutie vo veci samej ( ). Keďže je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov, súd neuložil navrhovateľovi povinnosť podať žalobu vo veci samej.

33. V zmysle pokiaľ súd pred začatím konania nariadi neodkladné opatrenie a neuloží povinnosť navrhovateľovi podať v určitej dobe žalobu, poučí stranu, ktorej neodkladným opatrením ukladá nejakú povinnosť, že táto strana - ak nie je spokojná s úpravou pomerov medzi stranami, ktorá vznikla neodkladným opatrením a ktorá by sa inak považovala za trvalú - môže podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

34. V danom prípade súd uložil povinnosť odporcovi, preto ho v súlade s poučil, že môže podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Vo výroku uznesenia uviedol strany a predmet konania vo veci samej, keď žalobca TERAPAX, s.r.o., so sídlom: Majerská cesta 98, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 608 136 voči žalovanému A. B. C., nar.: XX.XX.XXXX, bytom: D. E. XX, XXX XX C. C. sa žalobou v konaní vo veci samej môže domáhať náhrady škody spôsobenej žalobcovi neodkladným opatrením alebo určenia, že žalovaný nemá právo nahliadať do dokladov žalobcu a požadovať informácie o žalobcovi. Súd zároveň poučil odporcu, že podľa súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie platí primerane. Je potom na uvážení odporcu, či využije svoje právo podať žalobu vo veci samej, preto mu v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami neuložil lehotu na jej podanie.

35. O nároku na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodoval podľa , ods. 2 . Keďže navrhovateľ bol v konaní o nariadenie neodkladného úspešný len čiastočne, súd rozhodol, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Podľa súd v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodol o nároku na náhradu trov konania. Keďže žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nevznikol, súd nebude podľa rozhodovať o výške náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia ( v spojení s ) na Okresný súd Banská Bystrica. Odvolanie urobené v listinnej podobe je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa ( ). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa ) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).