Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14C-39-2026.pdf
PDF · 126.14 KB
Case nature
Subarea
14C/39/2026
Uznesenie
Okresný súd Levice, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., proti žalovanému: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.: XXX XX E., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Súd u k l a d á žalovanému F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX E., povinnosť nevstupovať do B. č. X, ktorý sa nachádza na C. poschodí bytového domu súpisné číslo XXXX, ktorý sa nachádza na parcele č. XXXXX – G. C. H. F. o výmere XXX m2, ktorý je vo výlučnom vlastníctve A. B., nar. XX.XX.XXXX, ako aj do spoločných priestorov uvedenej nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie E., obec E., okres E..
II. Súd u k l a d á žalovanému F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX E., povinnosť nepribližovať sa k žalobcovi A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov s tým, že pokiaľ by menovaní boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu v priestoroch budovy súdu alebo na akékoľvek iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní prípadne v priestupkovom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov ako aj na nevyhnutne potrebný čas a na nevyhnutnú vzdialenosť táto povinnosť nevzťahuje.
III. Súd vo zvyšnej časti návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
IV. Súd p o u č u j e žalovaného, že môže podať voči žalobcovi žalobu vo veci samej, v ktorej budú sporové strany v opačnej procesnej pozícii, predmetom ktorej bude nárok na navrátenie do pôvodného stavu, alebo nárok na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
V. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca dňa XX.XX.XXXX o XX:XX hod. osobne podal Okresnému súdu Levice (ďalej len „súd“) návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2, písm. e) a h) Civilného sporového poriadku, ktorým žiadal, aby súd zakázal žalovanému vstupovať do B. č. X, ktorý sa nachádza na C. poschodí bytového domu súpisné číslo XXXX, vo vchode č. X na ulici E. I. X J. E., do spoločných priestorov bytového domu súpisné číslo XXXX, v ktorom sa predmetný B. nachádza ako aj na parcelu č. XXXXX – G. C. H. F. o výmere XXX m2, na ktorej sa nachádza uvedený bytový dom. B. je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie E., obec E., okres E.. Výlučnou vlastníčkou vyššie uvedenej nehnuteľnosti (B. K. X) je A. B., nar. XX.XX.XXXX. Súčasne žalobca žiadal, aby súd zakázal žalovanému približovať sa k žalobcovi na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, okrem úkonov v trestnom a občianskoprávnom konaní.
2. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca uviedol, že žalovaný je synom partnerky žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX. Žalobca, žalovaný, A. B., jej druhý syn L. B., nar. XX.XX.XXXX, jej dcéra F. B., nar.XX.XX.XXXX a jej maloleté deti E. B., nar. XX.XX.XXXX, H. B., nar. XX.XX.XXXX a M. B., nar. XX.XX.XXXX žili spoločne v B. č. X nachádzajúcom sa na C. poschodí bytového domu súpisné číslo XXXX J. J. K. X F. D. E. I. J. E.. Žalobca so svojou partnerkou A. B. spolu žijú už asi XX rokov. So žalovaným, ktorý je synom A. B., sú už dlhodobo problémy, nakoľko už v 13 rokoch začal brať drogy ako pervitín, marihuanu a toluén. Žalobca je názoru, že práve užívanie drog u žalovaného spustilo psychiatrickú diagnózu – schizofréniu, pretože postupne začal vidieť veci a osoby, ktoré neexistujú. Väčšie problémy so žalovaným nastali približne pred 5 rokmi, kedy žalobcovi a jeho partnerke oznámil, že má priateľku z F. menom A.. Menovanú však nikdy nevideli ani s ňou netelefonovali. Žalovaný tvrdil, že žije v F., je veľmi bohatá a vlastní zoologickú záhradu. Žalovaný tvrdil, že sa k nej odsťahuje, čo však do dnešného dňa nespravil. Žalobca s partnerkou pochopili, že je to iba žalovaného ďalšia predstava, o ktorej bol však žalovaný presvedčený. Vždy, keď ho upozornili, že mu neveria začal byť precitlivený až uplakaný a následne agresívny. V tom čase však žalobca jeho správanie nejakým spôsobom dokázal vydržať. Stav sa zásadne zhoršil, keď im žalovaný oznámil, že jeho priateľke diagnostikovali rakovinu, po čom zostal ešte viac precitlivený. Neustále riešil niečo na sociálnych sieťach, hovoril o tom, ako po ňu chodila sanitka, a ako sa o ňu bál. Prežíval problémy svojej imaginárnej priateľky. Ak sa žalobca s partnerkou tejto veci odmietli venovať, prechádzal do agresivity, začal všetkých v spoločnej domácnosti obviňovať, že mu zničili celý život, a následne vždy prešiel k vulgárnym nadávkam, alebo niekoho fyzicky napadol. Často sa vyhrážal, že zabije seba, alebo niekoho v spoločnej domácnosti. Žalovaný sa niekoľkokrát snažil vyskočiť z okna, zjesť tanier, začal seba aj iných ohrozovať s nožom, alebo si začal búchať silno hlavu o stenu, takže napádal seba aj ostatných. V prípade, že žalobca alebo iní členovia spoločnej domácnosti nekonali v súlade s vôľou žalovaného, tak jeho konanie bolo až nepríčetné a viackrát boli nútený na žalovaného zavolať políciu, prípadne žalovaný zavolal políciu sám na seba. Žalovaný bol už približne N. hospitalizovaný aj v C. F. O., kde však nikdy nevydržal a nakoniec podpísal reverz a vrátil sa domov. Predpísané lieky neužíval a žalobca spolu s ostatnými v spoločnej domácnosti boli v neustálom strese z toho, čo môže žalovaný spraviť, nakoľko sa báli, že by ich mohol v amoku zabiť, prípadne ich zabiť v spánku. Žalobca ďalej uviedol, že dňa XX.XX.XXXX boli v ich byte murári, pretože prerábali kúpeľňu. Žalovaný medzi XX.XX až XX.XX hod. prišiel domov a začal na členov domácnosti vulgárne kričať, že mu pokazili celý život. Žalobca netuší z akého dôvodu bol žalovaný opäť agresívny, následne však začal sám seba ohrozovať nožom a chcel vyskočiť z okna. Z uvedeného dôvodu zavolali sanitku avšak zdravotníci ho so sebou nevzali. Po tomto incidente žalovaný odišiel na neznáme miesto avšak, keď sa následne vrátil podľa jeho správania bolo zrejmé, že užil nejaké drogy. Vonku pred bytovkou začal kričať a obviňovať všetkých za všetky zlé veci v jeho živote, následne išiel do B., kde pri dverách do B. č. X kričal, aby žalobca vyšiel von. Podľa žalobcu ho žalovaný chcel napadnúť a vyhrážal sa mu, že ho zabije, preto ho do B. nevpustili a okamžite zavolali policajnú hliadku, ktorá po príchode žalovaného vzala na policajnú stanicu. Žalobca na žalovaného podal trestné oznámenie, vec je vedená na Obvodnom oddelení Policajného zboru E. pod K.: P./E.. Žalovaný bol dňa XX.XX.XXXX vykázaný zo spoločného obydlia. Ako ohrozená osoba žalobca spolupracuje s Poradňou pre obete s L. Q., Q. R., F. P., ktoré podľa Zákona o obetiach trestných činov 274/2017 Z. z. poskytuje pomoc ohrozeným osobám a obetiam násilia, u ktorých bol realizovaný inštitút vykázania, kde mu bola poskytnutá bezplatná právna pomoc. Na základe uvedeného žalobca súčasne s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia požiadal súd o oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu. Záverom žalobca uviedol, že pokiaľ súd jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie úplne sa tým vyrieši otázka jeho ochrany, ako aj ochrany ostatných osôb žijúcich so žalobcom v spoločnej domácnosti, pred násilím zo strany žalovaného. Žalobca má za to, že nakoľko nariadené neodkladné opatrenie konzumuje v sebe vec samu a možno prostredníctvom jeho účinku dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu, nie je potrebné, aby podal v určenej lehote žalobu vo veci samej. Žalobca má vedomosť, že v súčasnosti je žalovaný hospitalizovaný v C. F. O., no neverí však, že tam vydrží alebo, že pravidelne začne užívať predpísané lieky. Žalobca sa naďalej bolí o svoj život ako aj o život osôb žijúcich s ním v spoločnej domácnosti, nakoľko žalovaný sa dlhodobo správa agresívne a jeho správanie je nepredvídateľné. Rovnako tak aj partnerka žalobcu A. B., ktorá je výlučnou vlastníčkou vyššie uvedenej nehnuteľnosti si už neželá, aby sa žalovaný vrátil do jej B..
3. Žalobca k svojmu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložil listinné dôkazy, a to výpis z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie E., obec E., okres E., úradný záznam Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v E., Odbor poriadkovej polície,
Obvodné oddelenie Policajného zboru v E. zo dňa XX.XX.XXXX, úradný záznam Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v E., Odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie Policajného zboru v E. zo dňa XX.XX.XXXX, potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa XX.XX.XXXX vydané Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v E., Odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie Policajného zboru v E. a Čestné prehlásenie A. B., nar. XX.XX.XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.
4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“ alebo „Civilný sporový poriadok“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 325 ods. 2, písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
8. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.
9. Podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje.
10. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
11. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
12. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
13. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
14. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
15. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
16. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
17. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určitý čas.
18. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
19. Podľa § 332 odsek 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
20. Podľa § 336 ods. 1, 2 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa ods. 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.
21. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
22. Podľa § 337 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
23. Podľa čl. 2 ods. 1 CSP, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
24. Podľa § 27a ods.1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, policajt je oprávnený vykázať z bytu alebo domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou a aj z jeho bezprostredného okolia (ďalej len "spoločné obydlie") osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky; súčasťou vykázania zo spoločného obydlia je aj zákaz vstupu vykázanej osobe do spoločného obydlia počas 14 dní od vykázania, pričom do tejto doby sa počíta aj deň vykázania. Policajt je oprávnený vykázať zo spoločného obydlia takúto osobu aj počas jej neprítomnosti.
25. Neodkladné opatrenie predstavuje inštitút neodkladnej procesnej povahy, ktorým sa bezodkladne upravujú pomery strán konania. Vzhľadom na charakter neodkladného opatrenia ako nástroja zabezpečujúceho úpravu pomerov v rozsahu odôvodnenom naliehavou potrebou, súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dôkazy a rozhoduje iba na základe skutočností a tvrdení uvedených v návrhu a na základe predložených listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne osvedčovať stav tvrdený v návrhu. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi stranami konania a nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy právneho vzťahu medzi nimi. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd v celkovom kontexte požadovanej ochrany posudzuje, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľkou tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľka domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah(princíp proporcionality) a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods.3 Civilného sporového poriadku).
26. Účelom neodkladného opatrenia spočívajúceho v nariadení zákazu vstupu do domu alebo bytu pri podozrení z násilia podľa ustanovenia § 325 ods.2 písm. e) Civilného sporového poriadku je eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takého skutku s jeho obeťou a tým jej poskytnúť ochranu. Pri nariadení neodkladného opatrenia musí mať súd za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia na osobe, ktorá sa neodkladného opatrenia domáha a ktorá v tomto smere nesie dôkazné bremeno. Z predložených dôkazov musí mať súd za hodnoverne osvedčené, že osobná integrita navrhovateľa vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia. Takýmito dôkazmi môžu byť predovšetkým trestné oznámenia, lekárske správy, čestné vyhlásenia svedka incidentu a pod.
27. Pri neodkladných opatreniach v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) až h) Civilného sporového poriadku je ich účelom zdržať sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby, ide o opatrenia
vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch ako sú fyzické násilie, obťažovanie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Obdobne ako pri neodkladnom opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) Civilného sporového poriadku musí mať súd za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. V tom sa účel neodkladných opatrení podľa písm. e) a f) do určitej miery prekrýva.
28. Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) Civilného sporového poriadku má preventívnu funkciu, a preto nemožno jeho nariadenie podmieňovať požiadavkou preukázania násilného skutku. Ide o opatrenie vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody sa domnievať, že je ohrozený ich život, telesná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Je zrejmé, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) Civilného sporového poriadku, kedy súd rozhodne do 24 hodín, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad zisťovaním spoľahlivých tvrdených (všetkých) rozhodujúcich skutočností, čo znamená, že pre jeho nariadenie postačuje, ak podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, sa javia aspoň pravdepodobnými, pričom procesnú zodpovednosť v tomto smere nesie navrhovateľ neodkladného opatrenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) Civilného sporového poriadku postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie (hrozba) z fyzického či psychického násilia voči blízkej osobe a nie je podmienkou, aby v čase rozhodovania súdu o nariadení neodkladného opatrenia bol žalovaný za skutok násilia odsúdený či uznaný vinným zo spáchania prečinu alebo priestupku. V tejto súvislosti súd uvádza, že právo na ochranu života a zdravia, ktoré je násilníkom ohrozované, má absolútnu povahu, pričom je silnejšie aj ako právo na obydlie.
29. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu.
30. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, psychickú škodu a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie obete (uznesenie NS SR sp. zn.5MCdo 10/2012 zo dňa XX.XX.XXXX).
31. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky.
32. Okresný súd sa pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zaoberal otázkou jeho prípustnosti a dôvodnosti. V tomto smere preto skúmal najmä existenciu zákonného dôvodu potrebného na nariadenie neodkladného opatrenia a to: či sú v danej veci splnené podmienky podľa
§ 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, za ktorých možno neodkladné opatrenie nariadiť a teda – potreba bezodkladnosti úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená.
33. Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že B. č. X, ktorý sa nachádza na C. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX, ktorý je postavený na parcele registra „Q.“, parcela č. XXXXX – G. C. H. F. o výmere XXX m2, nachádzajúci sa v katastrálnom území E., obec E., okres E. je vo výlučnom vlastníctve A. B., nar. XX.XX.XXXX, pričom podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku menovanej je XXXX/XXXXX k celku.
34. Z predloženého úradného záznamu Obvodného oddelenia Policajného zboru v E. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že policajná hliadka bola v čase o XX.XX hod. vyslaná na adresu E. I. X, XXX XX E., kde sa mal vyhrážať F. B. (žalovaný). Policajná hliadka v čase o XX.XX hod. dorazila na miesto, kde spozorovali osobu mužského pohlavia na schodisku vo vnútri bytového domu, ktorá bola stotožnená ako F. B.. Hliadka následne vypočula oznamovateľku, ktorou bola A. B., nar. XX.XX.XXXX a tá hliadke uviedla, že jej syn F. prišiel pred bytovku odkiaľ na nich vykrikoval a polom išiel do vnútra bytového domu, kde bývajú až ku dverám do jej bytu a odtiaľ počula ako sa slovne vyhrážal jej partnerovi A. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorého vyzýval, aby vyšiel von z bytu, že ho zabije. K fyzickému napadnutiu však nedošlo, zároveň oznamovateľka uviedla, že v minulosti odhlásila trvalý pobyt svojmu synovi, nakoľko nikde nepracuje a dlhodobo v jej byte vyvoláva konflikty a hádky. Žalobca hliadke uviedol, že sa mu žalovaný vyhrážal. Volal ho cez dvere, aby vyšiel von z bytu a že ho zabije. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný je neprispôsobivý a z tohto dôvodu má obavu o svoj život, pričom zdôraznil, že žalovaný je psychiatrický pacient, ktorý bol v minulosti hospitalizovaný v C. F. O., kde mu bola predpísaná liečba, ktorú však nedodržiaval. Správanie žalovaného je nepredvídateľné a v minulosti slovne aj fyzicky napadol svoju matku A. B. a sestru F. B.. Dňa XX.XX.XXXX nebol žalobca ani iné osoby zo strany žalovaného fyzicky napadnuté, ale žalobca uviedol, že ho žalovaný v minulosti fyzicky napadol, dôvodom konfliktu má byť to, že mu žalovaný vyčíta to, že žije s jeho matkou A. B.. Sestra žalovaného F. B., anr. XX.XX.XXXX hliadke uviedla, že počula žalovaného ako sa žalobcovi vyhráža zabitím v čase okolo XX.XX hod. Žalovaný hliadke uviedol, že na uvedenú adresu prišiel preto, lebo sa hnevá na žalovaného a aj svoju matku A. B., pretože mu mali zničiť život a taktiež mu ukrivdili tým, že ho mali pripraviť o byt. Žalovaný bol hliadkou dňa XX.XX.XXXX obmedzený na osobnej slobode pre podozrenie zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona. Žalovaný bol taktiež podrobený dychovej skúške s negatívnym výsledkom.
35. Z predloženého úradného záznamu Obvodného oddelenia Policajného zboru v E. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX. o XX.XX hod. bol žalovaný vykázaný zo spoločného obydlia podľa § 27a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení zákona č. 491/2008 Z. z. vykázaný ho zo spoločného obydlia na adrese E. I. X, XXX XX E.. Ohrozenou osobou bol A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX E., ktorému boli poskytnuté informácie o existencii a činnosti intervenčného centra ako aj informácie a zoznam organizácii na pomoc ohrozeným osobám a obetiam domáceho násilia.
36. Z potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že vykázaná osoba F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. bol vykázaný z B. na C. poschodí na adrese E. I. X, XXX XX E. na dobu XX dní, pričom sa bude zdražovať na adrese E. I. XX, XXX XX E.. Zároveň pri vykázaní zo spoločného obydlia neboli zo strany vykázaného odovzdané kľúče od nehnuteľnosti.
37. Z čestného vyhlásenia A. B., nar. XX.XX.XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že je žalobcovou partnerkou a bývajú v spoločnej domácnosti na adrese E. I. XXXX/X, XXX XX E. už XX rokov a nemá voči žalobcovi žiadne námietky, pričom dáva súhlas, aby s ňou naďalej býval v spoločnej domácnosti na vyššie uvedenej adrese.
38. Z lustrácie odpisu registra trestov vyplýva, že žalovaný bol jedenkrát odsúdený rozsudkom Okresného súdu Levice sp. zn. 4T/133/2005 zo dňa XX.XX.XXXX a to pre trestné činy porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1 a ods. 3, ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 a výtržníctva podľa § 202 ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon.
39. Oboznámením sa s obsahom spisu vedeného na Okresnom súde Levice sp. zn. 3Tp/420/2026 súd zistil, že Obvodné oddelenie Policajného zboru E. začalo trestné stíhanie vo veci prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona pod K.: P./E., preto, že žalovaný sa dňa XX.XX.XXXX v čase po XX.XX hod. na C. poschodí bytového domu na adrese E. I. X, XXX XX E. slovne vyhrážal svojmu strýkovi, A. B., tým spôsobom, že z chodby cez dvere na neho kričal, aby vyšiel von z bytu, že ho zabije, čo u žalobcu vyvolalo dôvodnú obavu o život a zdravie tým, že svoje vyhrážky uskutoční. Vykonanými výsluchmi bolo zistené, že žalovaný trpí duševnou chorobou a je viac násobný psychiatrický pacient, ktorý bol viackrát hospitalizovaný v C. F. O..
40. Z lustrácie centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že žalovaný má celkovo S. záznamov. Okrem iného zo záznamov vyplýva, že žalovaný sa hrubo správal voči svojej matke A. B. dňa XX.XX.XXXX na adrese E. I. XXXX/X, XXX XX E., hrubo sa správal voči osobe A. B. (žalobca) dňa XX.XX.XXXX na adrese E. I., XXX XX E. a taktiež sa hrubo správal k osobe F. B., tým, že použil voči nej viaceré vulgárne nadávky dňa XX.XX.XXXX na adrese E. I., XXX XX E..
41. Súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu zistil, že žalobca a žalovaný až do vykázania žalovaného spoločne žili vo vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti, ktorá je vo výlučnom vlastníctve A. B., ktorá je partnerkou žalobcu a matkou žalovaného. Zároveň z potvrdenia o vykázaní zo spoločného bydliska ako aj z úradného záznamu zo dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX vyplýva, že existuje dôvodné podozrenie z násilného správania sa žalovaného voči žalobcovi, ktorého sa dopustil žalovaný, kvôli predmetnému skutku bolo na podnet žalovaného začaté aj trestné stíhanie pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, ktoré je vedené pod spisovým číslom K.: P./E.. Tvrdenia žalobcu podporuje aj výpis z lustrácie centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov, v zmysle ktorého sa žalovaný viackrát dopustil hrubého správania voči žalobcovi a členom spoločnej domácnosti. Z listinných dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že žalovaný sa správa agresívne, vulgárne a násilne a to aj vo vzťahu k žalobcovi o čom svedčí aj prebiehajúce trestné konanie. Podľa názoru súdu tak zo zistených skutkových okolností možno osvedčiť záver, že žalovaný je dôvodne podozrivý z násilia vo vzťahu k žalobcovi, pričom za násilie je možné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktorý spôsobuje tejto osobe ujmu. Súd mal za osvedčené, že žalobca má dôvodnú obavu o svoje zdravie a život, pretože popisované správanie žalovaného je takého charakteru, ktoré ohrozuje telesnú integritu a duševnú integritu žalobcu. Žalovaný svojím agresívnym a vulgárnym správaním voči žalobcovi, ktorého správania sú svedkami aj ostatní členovia domácnosti, tak vystavuje všetkých členov domácnosti obrovským záťažovým situáciám, pričom toto nevhodné správania má stupňujúcu tendenciu a trvá už niekoľko rokov.
42. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je tak vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dôvodný, pretože žalobca osvedčil potrebu jeho nariadenia, nakoľko žalovaný svojím násilným správaním reálne vyvoláva u žalobcu pretrvávajúcu dôvodnú obavu o jeho život a zdravie, čím ohrozuje jeho telesnú a duševnú integritu. Preto súd považoval nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu uvedenom vo výroku tohto rozhodnutia za dôvodné a primerané, pretože tvrdenia žalobcu o agresívnom násilnom správaní sa žalovaného mal súd osvedčené z predložených listinných dôkazov, z ktorých možno vyvodiť ďalšiu hrozbu agresívneho správanie sa žalovaného voči žalobcovi. Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že pre účely nariadenia neodkladného opatrenia nie je nevyhnutné, aby násilné správanie žalovaného bolo jednoznačne a spoľahlivo preukázané, pretože to bez riadne vykonaného dokazovania ani nie je možné, ale postačuje osvedčenie dôvodného podozrenia z násilného správania sa žalovaného resp. neoprávnených zásahov do integrity žalobcu. Súd preto vyhovel návrhu žalobcu a žalovanému uložil zákaz vstupovať do nehnuteľnosti špecifikovanej vo výrokovej časti tohto uznesenia a aj prislúchajúceho dvora v súlade so žalobným petitom, v ktorom býva žalobca, nakoľko mal za osvedčené, že žalobcovi je potrebné, v záujme ochrany jeho života a zdravia, poskytnúť takúto zvýšenú ochranu z obáv o možné opakovanie útokov a násilného správania sa zo strany žalovaného ako aj v záujme zamedzeniu negatívneho dopadu tohto nevhodného správania sa žalovaného aj na ostatných členov domácnosti.
43. S poukazom na uvedené, súd preto vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti zákazu vstupu do nehnuteľnosti špecifikovanej vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a to podľa § 325 ods. 2 písm. e) Civilného sporového poriadku. V danom prípade sa ale nejedná len o dočasný zákaz, ale zákaz trvalý, z ktorého dôvodu súd preto neodkázal žalobcu na podanie žaloby vo veci samej a to práve z dôvodu, že žalovaný nemá k danému bytu žiadne právo na jeho užívanie, nie je jeho vlastník, ako ani nie je jeho nájomca. Ako už bolo uvedené v byte býval spolu so žalobcom, svojou matkou a svojimi súrodencami. Súd vzhliadol potrebu nariadenia neodkladného opatrenia aj z dôvodu, že
žalovaný môže disponovať kľúčmi od predmetnej nehnuteľnosti, keďže v nej býval, a tieto ani neodovzdal policajnej hliadke. Súd vidí nevyhnutnú potrebu ochrany života a zdravia žalobcu, aby došlo okamžite k zamedzeniu možného pokračovania neželaného správania sa žalovaného voči žalobcovi. Právo musí chrániť slabšie strany aj za cenu zásahu do práva žalovaného na voľný pohyb, aby sa právne situácie riešili aj takým spôsobom, že právo žalobcu na pokojný a zdravý život je zabezpečené obmedzením práva žalovaného.
44. Súd tiež vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia aj v časti, ktorou sa domáha uloženia zákazu žalovaného priblížiť sa k nemu, ale len na vzdialenosť nie menšiu ako 20 metrov (žalobca žiadal 50 m), pretože súd považoval vzdialenosť 20 m za primeranú, aj k možnosti vykonateľnosti takto nariadeného neodkladného opatrenia kdekoľvek vo vonkajších priestoroch s tým, že do bytu a na pozemok spoločných priestorov žalovaný nemôže vstúpiť vôbec. Takýmto zákazom je podľa názoru súdu možné predísť takému konaniu žalovaného, ktorým by mohol ohroziť fyzickú i duševnú integritu žalobcu a to s prihliadnutím na vyššie uvedené násilné správanie žalovaného. Zároveň však súd vzhľadom na skutočnosť, že môže prebiehať iné súdne alebo iné konanie medzi stranami sporu, považoval za potrebné z praktického hľadiska vylúčiť „platnosť“ zákazu priblíženia sa v prípade vedenia súdnych, resp. iných konaní, pri ktorých nemožno vylúčiť, že sa žalobca a žalovaný stretnú pri vykonávaní konkrétnych procesných úkonov a z objektívnych príčin tak nebude možné zabezpečiť, aby fyzická vzdialenosť medzi nimi bola menšia ako 20 metrov. Preto súd rozhodol, že v prípade vykonávania procesných úkonov, na ktorých sa bude vyžadovať osobná prítomnosť strán sporu sa tento zákaz neuplatňuje, pretože v prípade účasti na procesných úkonoch bude ochrana poskytovaná týmto neodkladným opatrením nahradená ochranou, ktorú počas týchto úkonov budú zabezpečovať príslušné úradné osoby (napr. orgány činné v trestnom konaní, justičná stráž a pod.). Súd preto na základe doposiaľ zistených skutočností vyhodnotil obavu žalobcu z násilného konania žalovaného voči nemu za reálnu a dôvodnú, a preto výrokom II. tohto uznesenia nariadil aj neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. a h/ CSP a upravil pomery strán tak, že žalovanému uložil povinnosť nepribližovať sa k žalobcovi na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov.
45. Súd zároveň výrokom III. tohto uznesenia zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa priblíženia k jeho osobe na vzdialenosť 50 m, nakoľko vzdialenosť 20 m považoval súd za primeranú, aby zo strany žalovaného nemohlo dôjsť k útoku na osobu žalobcu.
46. Súd záverom opätovne poznamenáva, že predmetný zákaz súd uložil bez časového obmedzenia z dôvodu, že v súčasnosti nie je možné určiť dobu, po ktorú budú trvať dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené. Koncepcia inštitútu neodkladného opatrenia vychádza z princípu ochrany práv a oprávnených záujmov žalobcu bez vopred vymedzeného časového ohraničenia, pokiaľ trvajú dôvody jeho nariadenia (§ 330 Civilného sporového poriadku). Podľa názoru súdu nariadením neodkladného opatrenia uvedeného vo výroku I. a II. tohto uznesenia možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu s tým, že súd nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania a zároveň neuložil žalobcovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 CSP podať v určenej lehote žalobu vo veci samej. Navyše strany sporu si môžu pre prípad, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené, podať návrh na jeho zrušenie (§ 334 Civilného sporového poriadku). Z uvedeného dôvodu súd preto v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 337 Civilného sporového poriadku poučil žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej tak, ako je uvedené v štvrtom výroku tohto uznesenia.
47. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
48. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
49. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keďže žalobca mal v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia úspech v celom rozsahu, a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, keď v konaní nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by úspešnému žalobcovi v súlade s § 257 CSP náhradu trov konania nepriznal. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Výrok I. tohto uznesenia je vykonateľný jeho vyhotovením (§ 332 ods. 2 CSP).
Neodkladné opatrenie v ostatných výrokoch je vykonateľné dňom jeho doručenia (§ 332 ods. 1 CSP).