Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cpr/1/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom JUDr. Michalom Kubišom v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., zastúpený Mgr. Natáliou Vindišovou, advokátkou so sídlom Mostná 2397/56, 949 01 Nitra, IČO: 56 199 350, proti žalovanému: Petit Press, a.s., so sídlom Lazaretská 12, 811 08 Bratislava, IČO: 35 790 253, zastúpený Advokátska kancelária LANGER, s.r.o., so sídlom Seberíniho 19, 821 03 Bratislava, IČO: 50 542 648, o zaplatenie 3.717,41 eura s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovaného o zaplatenie 8.777,74 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.717,41 eura spolu s úrokmi z omeškania

- vo výške 8,15 % ročne zo sumy 1.875,52 eura od 14.01.2025 do zaplatenia,

- vo výške 7,90 % ročne zo sumy 1.841,89 eura od 14.02.2025 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania o žalobe v plnom rozsahu.

III. Súd vzájomnú žalobu žalovaného z a m i e t a .

IV. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 3.717,41 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 1.875,52 eura od 14.01.2025 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 7,90 % ročne zo sumy 1.841,89 eura od 14.02.2025 do zaplatenia z titulu nevyplatenej mzdy za výpovednú dobu za mesiace december 2024 a január 2025. Na odôvodnenie žaloby uviedol, že dňa 29.06.2016 uzatvoril pracovnú zmluvu so žalovaným ako zamestnávateľom, predmetom ktorej bolo vykonávanie práce projektového manažéra pre SME.sk za mesačnú mzdu zloženú zo základnej mesačnej mzdy v sume 1.500 eur brutto a pohyblivej zložky v sume 200 eur brutto; v zmysle dodatku zo dňa 27.01.2021 k pracovnej zmluve bola základná zložka mzdy dohodnutá v sume 2.000 eur brutto a pohyblivá zložka v sume 500 eur brutto. Uviedol, že dňa 28.11.2024 dal výpoveď pracovnej zmluvy podľa (ďalej len „ZP“ alebo „“), pričom výpovedná doba 2 mesiace začala plynúť dňa 01.12.2024 a uplynula dňa 31.01.2025, kedy sa pracovný pomer medzi ním a žalovaným skončil. Poukázal na to, že počas výpovednej doby riadne chodil do práce a plnil si všetky pracovné povinnosti podľa pokynov žalovaného, avšak od žalovaného neobdržal dohodnutú mzdu za mesiace december 2024 a január 2025. Uviedol, že žalovaný je toho názoru, že má voči nemu nejaké nároky, ktorých existenciu však popiera, pričom žalovaný sa rozhodol, že si tieto svoje údajné nároky voči nemu uplatní takým spôsobom, že mu do jeho mzdy za mesiac december 2024 a január 2025 zahrnie aj nepeňažné plnenie – za mesiac december 2024 v sume 17.424 eur a za mesiac január 2025 v sume 23.184 eur. Argumentoval, že v pracovnoprávnom

vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom môže byť mzda poskytnutá len vo forme peňažného plnenia alebo vo forme naturálnej mzdy ako plnenia peňažnej hodnoty, pričom inú formu mzdy, a teda ani inú formu nepeňažného plnenia/nepeňažnej mzdy nepozná, a preto si žalovaný mohol s ním dohodnúť len peňažnú mzdu alebo naturálnu mzdu za podmienok podľa . Poukázal na to, že v pracovnej zmluve nie je uvedené žiadne ustanovenie, z ktorého by vyplývalo, že by medzi ním a žalovaným bola dohodnutá akákoľvek naturálna mzda, pričom táto nebola dohodnutá ani následne žiadnym iným spôsobom, dokonca ani ústne. Poukázal tiež na to, že aj zo samotného obsahu oznámenia o nepeňažnom príjme zamestnanca zo dňa 13.01.2025 a 14.02.2025 vyplýva, že žalovaný jednostranne zahrnul do mzdy aj sumu, ktorú považuje za svoj nárok voči nemu, a tento započítal do mzdy ako nepeňažný príjem, pričom z tohto úkonu žalovaného vyplýva, že to všetko urobil bez akejkoľvek dohody s ním či jeho súhlasu, čo je v jednoznačnom rozpore s . Uviedol, že žiada, aby mu žalovaný zaplatil mzdu nasledovne: za mesiac december 2024 základnú mzdu v sume 2.000 eur v hrubom a pohyblivú zložku mzdy v sume 476,19 eura v hrubom, čo v zmysle správnej výplatnej pásky, ktorú obdržal od žalovaného ešte pred tým, ako sa rozhodol svoje domnelé nároky od neho vymôcť zahrnutím nepeňažného príjmu do mzdy (v dôsledku čoho následne upravil výplatnú pásku za december 2024) po odpočítaní všetkých daní a odvodov predstavuje sumu 1.875,52 eura; za mesiac január 2025 základnú mzdu v sume 2.000 eur v hrubom a pohyblivú zložku mzdy v sume 434,78 eura v hrubom, čo po odpočítaní všetkých daní a odvodov predstavuje sumu 1.841,89 eura, spolu 3.717,41 eura. Poukázal na to, že dňa 21.01.2025 zaslal žalovanému výzvu na zaplatenie splatnej mzdy (v čase zaslania výzvy bola splatná ešte len mzda za mesiac december 2024), v ktorej uviedol, že naturálna mzda nebola medzi nimi dohodnutá v pracovnej zmluve, že ju odmieta a žiada vyplatenie mzdy v zmysle dohodnutých podmienok v pracovnej zmluve, pričom žalovaný mu napriek prevzatiu tejto výzvy dňa 23.01.2025 splatnú mzdu do dnešného dňa neuhradil. Poukázal tiež na to, že zmysle pracovnej zmluvy bola v bode 3) dohodnutá splatnosť mesačnej mzdy nasledovne: „Výplatný termín je 13. deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca.“, preto sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením mzdy za december 2024 a január 2025, v dôsledku čoho si uplatňuje úrok z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 1.875,52 eura od 14.01.2025 do zaplatenia a vo výške 7,90 % ročne zo sumy 1.841,89 eura od 14.02.2025 do zaplatenia.

2. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že počas trvania pracovného pomeru identifikoval viacero porušení pracovnej disciplíny zo strany žalobcu, pričom išlo predovšetkým o konanie žalobcu, ktorým (i) dlhodobo, počas niekoľkých rokov, uverejňoval bez jeho vedomia a súhlasu ako zamestnávateľa na webstránke E. reklamné články a hypertextové, sponzorované a spätné odkazy v prospech jeho osoby, jeho aktivít a tiež spoločnosti 58p.digital s.r.o., so sídlom Púpavová 680/24, 841 04 Bratislava, IČO: 53 245 571, v ktorej žalobca pôsobí ako konateľ a spoločník; (ii) spätne upravoval články na E. (nielen jeho články, ale aj iných autorov, napr. O. Podstupku), keď do starších článkov vkladal spätné odkazy na svoju webovú stránku; (iii) uverejňoval v podcaste KLIK (vytváranom žalovaným) sponzorské odkazy na svoju webstránku E., kde propagoval vlastné podnikateľské aktivity. Poukázal tiež na to, že žalobcu o uvedených porušeniach informoval listom zo dňa 08.01.2025, počas osobných stretnutí v roku 2024, jeho advokátku na stretnutí dňa 05.02.2025 a listom zo dňa 21.03.2025, pričom uvedené porušenia pracovnej disciplíny boli riadne žalobcovi oznámené, zdokumentované a vysvetlené, avšak voči žalobcovi neprijal žiadne disciplinárne opatrenia, nakoľko žalobca pracovný pomer skončil sám, a to podaním výpovede z pracovného pomeru. Dôvodil, že žalobcovi poskytol služby v podobe inzertnej činnosti, pričom žalobca sa k tejto skutočnosti vyjadril tak, že takéto služby si jeho spoločnosť 58p.digital s.r.o. neobjednala. Mal za to, že inzertná činnosť bola v prospech žalobcu poskytnutá a je po daňovej, účtovnej aj právnej stránke považovaná za nepeňažný príjem žalobcu. Uviedol, že žalobca uvedeným konaním porušil jednak jeho internú pracovnoprávnu dokumentáciu, a to Pokyny a Etický kódex, ako aj ustanovenie . Argumentoval, že nepeňažný príjem je plnenie, z ktorého má zamestnanec benefit, výhodu, osoh, funkčný pôžitok alebo zvýhodnenie, ktoré musí zamestnávateľ oceniť a zahrnúť do zúčtovania mzdy, keďže podľa ustanovenia o dani z príjmov v platnom znení je nepeňažný príjem príjmom zo závislej činnosti, pričom ide o plnenie nad rámec mzdy za vykonanú prácu a v súlade s aplikačnou praxou sa za nepeňažný príjem považuje hodnota tovaru alebo služieb poskytnutých zamestnávateľom zamestnancovi. Poukázal na to, že nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnávateľom zamestnancovi vstupuje do základu dane podľa zákona o dani z príjmov, ako aj do vymeriavacieho základu odvodov na sociálne poistenie podľa o sociálnom poistení v platnom znení a do vymeriavacieho základu odvodov na zdravotné poistenie podľa o zdravotnom poistení. Uviedol, že má povinnosť toto plnenie poskytnuté v prospech žalobcu vykázať ako nepeňažný príjem a uhradiť z neho preddavok

na daň z príjmu a odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne, v opačnom prípade, nevykázaním nepeňažného príjmu by skreslil základ dane a výpočtový základ odvodov, čím by došlo k skráteniu daňovej a odvodovej povinnosti a mohli by byť naplnené znaky skutkovej podstaty trestného činu skrátenia dane a poistného podľa , čo mu potvrdili právni aj daňoví poradcovia, vrátane audítorskej spoločnosti. Ďalej uviedol, že nepeňažné plnenie spočívajúce zo 121 sponzorských odkazoch v podcaste KLIK na webstránku E. bolo vyčíslené na sumu 17.424 eur s DPH a zahrnuté do mzdy za mesiac december 2024 a nepeňažné plnenie v podobe 46 hypertextových odkazov na E. vo výške 23.184 eur bolo zahrnuté v mzde žalobcu za mesiac január 2025, pričom prehľad týchto plnení bol žalobcovi poskytnutý v podrobnej forme v listoch zo dňa 13.01.2025 a 14.02.2025 spolu s výplatnou páskou za príslušný mesiac. Mal za to, že právna úprava naturálnej mzdy nesúvisí s prejednávanou situáciou, keďže poskytnuté plnenia v podobe sponzorských odkazov v podcaste KLIK (december 2024) a spätných odkazov na E. (január 2025) nepredstavujú naturálnu mzdu, ale ide o nepeňažné plnenie podľa o dani z príjmov v platnom znení, na poskytnutie ktorého sa neaplikuje ustanovenie ani podmienky v ňom uvedené, napr. súhlas zamestnanca. Dôvodil, že žalobcovi uhradil mzdu, a to na účet daňového úradu, Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne, pričom žalobcovi vyplatil celú mzdu, dokonca mu poskytol za obidva mesiace aj nenárokovateľnú, pohyblivú zložku mzdy vo výške 500 eur mesačne, hoci jeho dochádzka v januári 2025 bola nedostatočná a pracovné výkony neuspokojivé. Uviedol, že konkrétne zaplatil v rámci úhrady mzdy za december 2024 sumu 10.482,33 eura a za január sumu 14.855,20 eura, pričom tieto čiastky predstavujú súhrn všetkých platieb preddavkov na daň z príjmu a odvodov, takže po ich úhrade už nezostala časť mzdy, ktorá by mohla byť vyplatená žalobcovi na jeho bankový účet. Uzavrel, že celková suma, ktorú uhradil za daň z príjmu, sociálne a zdravotné odvody žalobcu za december 2024 a január 2025 predstavuje 25.337,53 eura, a keďže zrážku nebolo možné vykonať v plnom rozsahu z dôvodu nízkej mzdy žalobcu, a takisto ani z následnej mzdy (z dôvodu ukončenia jeho pracovného pomeru), vznikla mu voči žalobcovi pohľadávka za uhradené odvody a preddavky na daň z príjmu presahujúce jeho mzdu vo výške 8.777,74 eura.

3. Podaním doručeným súdu dňa 16.06.2025 a následne 25.06.2025 žalovaný špecifikoval, že si uplatňuje voči žalobcovi vzájomnou žalobou zaplatenie sumy 8.777,74 eura s príslušenstvom z titulu platieb uhradených na daň z príjmov a odvody z nepeňažného príjmu, ktoré za žalobcu odviedol za mesiace december 2024 a január 2025. Uviedol, že nepeňažné plnenie zahrnuté do mzdy žalobcu za mesiac december spočíva v 121 sponzorských odkazoch v podcaste KLIK na webstránku žalobcu E., pričom žalobca na záver podcastu informoval poslucháčov o svojej webstránke, na ktorej ponúka rôzne platené, podnikateľské služby, ktoré sú dokonca konkurenčné k jeho podnikaniu, a to služby v oblasti stratégií, newslettrov, podcastov, obsahu a distribúcie. Poukázal na to, že po uverejnení úvodných častí podcastu KLIK v roku 2019 žalobca zásadne zmenil obsah svojej webstránky E., keď napriek pracovnému pomeru u neho začal vykonávať vlastnú podnikateľskú činnosť, napr. tým, že si založil obchodnú spoločnosť 58p.digital s.r.o., ktorú tiež na danom webe propagoval. Uviedol, že výška nepeňažného plnenia za 121 sponzorských odkazov v podcaste KLIK bola vyčíslená na sumu 17.424 eur s DPH, pričom z tohto nepeňažného plnenia uhradil za žalobcu ako svojho zamestnanca (popri odvodoch z pravidelnej mzdy) poistenie vo výške 1.313,84 eura a preddavok na daň z príjmu 3.900,27 eura; spolu platby za daň a odvody z nepeňažného príjmu za žalobcu za december 2024 predstavujú sumu 5.214,11 eura. Poukázal na to, že čistá mzda žalobcu za december 2024 predstavuje 1.894,93 eura, záväzok žalovaného na úhradu mzdy po zrážke 15 eur na DDS predstavuje 1.879,93 eura, pohľadávka žalovaného po odpočte čistej mzdy: 5.214,11 eura – 1.879,93 eura = 3.334,18 eur. Ďalej uviedol, že nepeňažné plnenie zahrnuté do mzdy žalobcu za január 2025 predstavuje 46 hypertextových (spätných) odkazov na E., pričom prehľad týchto článkov, v ktorých sa našli odkazy na webstránky žalobcu, bol žalobcovi doručený spolu so mzdovým listom dňa 14.02.2025; výška nepeňažných plnení (nad 500 eur) poskytnutých žalobcovi predstavuje sumu 23.184 eur s DPH. Poukázal na to, že za žalobcu ako svojho zamestnanca uhradil za január 2025 (okrem odvodov z pravidelnej mzdy) poistenie z nepeňažného plnenia vo výške 2.163,67 eura a preddavok na daň z príjmu 5.124,51 eura; spolu tak platby za daň a odvody z nepeňažného príjmu za január 2025 v prospech žalobcu predstavujú sumu 7.288,18 eura. Poukázal na to, že čistá mzda žalobcu za január 2025 predstavuje 1.906,54 eura, záväzok žalovaného na úhradu mzdy po zrážke 15 eur na DDS predstavuje 1.844,62 eura, pohľadávka žalovaného po odpočte čistej mzdy: 7.288,18 eura – 1.844,62 eura = 5.443,56 eura. Uviedol, že celková výška žalovanej pohľadávky predstavuje súčet pohľadávok za uhradené dane a odvody z nepeňažných plnení, ktoré si žalobca neoprávnene a bez súhlasu poskytol a ktoré sú predmetom daňovej a odvodovej povinnosti podľa platných právnych predpisov, pričom v matematickom vyjadrení predstavuje žalovaná istina súčet

pohľadávok za oba mesiace: 3.334,18 eura + 5.443,56 eura = 8.777,74 eura. Poukázal na to, že žalobcu vyzval na úhradu dlžnej istiny listom svojho právneho zástupcu zo dňa 21.03.2025, ktorý bol rovnaký deň doručený advokátke žalobcu (emailom), a zároveň odoslaný poštovou prepravou, pričom žalobca sa dostal do omeškania nasledujúci deň po doručení výzvy, t. j. dňa 22.03.2025.

4. Žalobca v replike a vo vyjadrení k vzájomnej žalobe poprel akýkoľvek nárok žalovaného voči nemu, ktorý si uplatnil vzájomnou žalobou a poprel aj jeho tvrdenia o porušení pracovnej disciplíny. Posúdenie domnelého nároku žalovaného ako nepeňažné plnenie podľa zákona o dani z príjmov a celkový postup, ktorý si žalovaný zvolil za účelom dopracovania sa k svojim nárokom, považoval za nesprávny a nezákonný. Poukázal na to, že vzťah medzi ním a žalovaným založený pracovnou zmluvou je súkromnoprávnej povahy a spravuje sa , ktorý upravuje aj mzdu vrátane naturálnej mzdy v , pričom vzhľadom na existenciu tejto právnej úpravy nie je potrebná ani možná aplikácia iného právneho predpisu na vzťah medzi žalovaným ako zamestnávateľom a ním ako zamestnancom. Dôvodil, že aplikovanie ustanovení zákona o dani z príjmov na ich právny vzťah nie je možné, keďže zákon o dani z príjmov neupravuje súkromnoprávne vzťahy, a preto ani podmienky mzdy poskytovanej žalovaným ako zamestnávateľom jemu ako zamestnancovi za prácu sa ustanoveniami zákona o dani z príjmov nespravujú. Mal za to, že postup žalovaného odobrený alebo potvrdený audítorskou spoločnosťou by bol býval správny v prípade, ak by sa so žalovaným skutočne dohodli na naturálnej mzde v hodnote vyčíslenej žalovaným, ktorá by bola podľa zákona o dani z príjmov považovaná za nepeňažný príjem, avšak v predmetnej veci chýba základný predpoklad takéhoto postupu, a to existencia naturálnej mzdy na základe vzájomnej dohody medzi ním a žalovaným. V ďalšom poukázal na proces ukončovania pracovného pomeru so žalovaným výpoveďou a okolnosti predchádzajúce výpovedi vrátane rokovaní o akvizícii spoločnosti 58p.digital s.r.o.. Upriamil pozornosť na to, že až počas plynutia výpovednej doby sa žalovaný rozhodol vytknúť mu porušenie pracovnej disciplíny, hoci údajne neoprávnené uverejňovanie odkazov mu vytýkal už v máji 2024. Uviedol, že sa neprevinil žiadnym spôsobom, ktorý by žalovanému preukázateľne vadil v čase, keď spolu uverejňovanie odkazov riešili a vysvetľovali si, pričom žalovaný požaduje za zverejňovanie odkazov od neho odplatu až teraz, hoci o tejto skutočnosti vedel už dávno, čo považuje za účelové; navyše spôsob, akým sa rozhodol tento nárok uplatniť, a to formou zahrnutia nepeňažného príjmu do jeho mzdy, je nezákonný a nesprávny. Na záver zhrnul, že hoci uverejňoval odkazy, nič z toho nebolo porušením pracovnej disciplíny ani úmyselným konaním v snahe dosiahnuť pre seba alebo svoju spoločnosť zisk či iný profit, vždy všetky svoje aktivity otvorene komunikoval so svojimi nadriadenými, aby tak predišiel akýmkoľvek nedorozumeniam, pričom z načasovania vytknutia porušenia pracovnej disciplíny zo strany žalovaného je zrejmé, že s uverejňovaním odkazov žalovaný nemal problém až do momentu, kedy podal výpoveď pracovnej zmluvy a kedy žalovaný účelovo zahrnul nepeňažný príjem v podobe odplaty za zverejnené odkazy do jeho mzdy patriacej práve za mesiace, keď plynula výpovedná doba. Mal za to, že odhliadnuc od toho, že takýto postup uplatnenia si nárokov žalovaného nie je zákonný, takéto účelové konanie žalovaného, ktoré je navyše šikanózne a diskriminačné, nemôže požívať súdnu ochranu.

5. Žalovaný v následnom vyjadrení uviedol, že ako zamestnávateľ počas celého trvania pracovného pomeru aplikoval na vzájomný vzťah zákon o dani z príjmov, keď zo mzdy žalobcu lege artis zrážkou odvádzal daň z príjmu daňovému úradu a poistné do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne, pričom žalobca tento postup nikdy nespochybňoval. Poukázal na to, že nepostupoval svojvoľne, keďže svoj postup si najskôr nechal preskúmať a aprobovať daňovými a právnymi poradcami, pričom jeho audítor Kreston Slovakia Audit s.r.o. mu zároveň kontroluje účtovnú závierku. Poukázal tiež na to, že si dal vypracovať aj druhé stanovisko daňovo-účtovnou spoločnosťou CLA Slovakia s.r.o.. Uviedol, že ak žalobca rozporuje svoje daňové a odvodové zrážky, mal možnosť ich „reklamovať“ v daňovom priznaní za roky 2024 a 2025, a tiež voči Sociálnej poisťovni a svojej zdravotnej poisťovni. Ďalej sa vyjadril k okolnostiam predchádzajúcim výpovedi žalobcu, pričom nesúhlasil s tým, ako ich opísal žalobca v ostatnom vyjadrení. Poukázal na to, že pri Podcaste roka 2024 zistil, že žalobca využil svoje postavenie a prístup do redakčného systému portálu E. na to, aby na ňom bez riadnej objednávky zverejnil platený obsah – PR (natívne inzertné) články propagujúce súťaž, ktorú spoluorganizovala jeho vlastná firma, hoci tento obsah podliehal cenníku platenej natívnej inzercie žalovaného. Poukázal tiež na to, že nikdy nezaevidoval žiadnu objednávku, neinformoval obchodné oddelenie ani iné kompetentné osoby v rámci jeho spoločnosti, ale až po niekoľkomesačnom procese určil subjekt objednávateľa služieb (inzerenta), na ktorého následne mohol vystaviť faktúru, pričom ak by nebol vyzvaný na vysvetlenie a netrval by na úhrade týchto inzertných služieb, k ich zaplateniu by nikdy nedošlo. Dôvodil, že mediálne plnenie (priestor a odkazy na E.) poskytol on, zatiaľ čo odplatu za propagáciu súťaže inkasoval

prostredníctvom prepojeného subjektu žalobca, pričom ak by toto konanie neodhalil a nevyžiadal si vysvetlenie, za poskytnuté plnenie by nezískal nič a celý prospech by zostal žalobcovi. Poukázal na to, že aj prípad 46 hypertextových (spätných) odkazov na E. opísaných v oznámení o nepeňažnom príjme zamestnanca za január 2025 sa takisto riešil dlhšie obdobie, a to od emailu C. F., ktorý tieto odkazy odhalil v máji 2024 a následne dňa 14.05.2024 poslal žalobcovi e-mail so žiadosťou o objasnenie situácie a vysporiadanie odplaty za vloženie SEO liniek na projekty žalobcu do článkov na portáli E., až po zaslanie faktúr dňa 06.11.2024 a následný e-mail žalobcu zo dňa 27.12.2024, ktorým ich ako konateľ 58p.digital s.r.o. odmietol. Dôvodil, že žalobca potom, čo si uvedomil, že za svoje konanie (46 vložených SEO liniek do článkov SME k svojim projektom a 121 sponzorských oznámení/reklamných oznámení propagujúcich web jeho spoločnosti v podcaste KLIK) mu bude musieť uhradiť odplatu, a zároveň bude čeliť ako zamestnanec disciplinárnemu konaniu, podal výpoveď v snahe vyhnúť sa týmto negatívnym konsekvenciám, pričom výpoveď podal až 28.11.2024. Poukázal na to, že od mája 2024 prebiehala medzi stranami intenzívna komunikácia o úhrade inzercie a reklamných odkazov obdobne ako v prípade Podcast roka 2024, pričom keď žalobca jasne a záväzne neoznačil objednávateľa, boli mu e-mailom zo dňa 06.11.2024 zaslané dve faktúry na spoločnosť 58p.digital s.r.o., v prospech ktorej boli podľa jeho domnienky odkazy zverejnené, a žalobca mu až e-mailom zo dňa 27.12.2024 oznámil, že tieto faktúry neuhradí. Uviedol, že preto zaslal žalobcovi oznámenie o porušení pracovnej disciplíny dňa 08.01.2025, teda len desať dní po obdržaní informácie, že faktúry propagovaná spoločnosť nezaplatí, a preto nešlo o oznámenie zaslané náhle alebo prekvapivo po májovom e-maile p. F.. Uviedol tiež, že nároky pôvodne neuplatňoval voči žalobcovi ako zamestnancovi hneď od momentu zistenia situácie, keďže až e-mailom zo dňa 27.12.2024 vysvetlila daná spoločnosť, že si inzerciu neobjednala, pričom následne musel konať v zmysle odporúčaní daňových a právnych poradcov, aby sa vyhol prípadnému porušeniu trestnoprávnych a daňových právnych predpisov. K porušeniu pracovnej disciplíny žalobcu uviedol, že v roku 2020, keď sa v podcaste KLIK začali zverejňovať odkazy na web žalobcu ako moderátora, web E. propagoval úplne iný obsah ako momentálne (informoval o osobe žalobcu, že je novinár a pôsobí v SME), pričom následne bez vedomia vedenia spoločnosti a kolegov tento obsah webu zmenil a začal na ňom propagovať svoju spoločnosť 58p.digital s.r.o., o čom nikoho neinformoval. Poukázal na to, že obsah webu žalobcu po roku 2020 neskúmal, keďže na to nemal dôvod, pričom o tom, že ide o propagáciu konkurenčnej spoločnosti on a jeho manažment vôbec nevedeli a nikto nedal s takýto bezplatným inzerovaním (reklamnými/sponzorskými odkazmi, ktoré sú štandardnou platenou službou v zmysle cenníkov) súhlas. Upriamil pozornosť na to, že celý skutkový stav a svoje dôvody podrobne odôvodnil žalobcovi v oznámení o viacnásobnom porušení pracovnej disciplíny zo dňa 08.01.2025, pričom mu zároveň predložil podrobný prehľad sponzorských odkazov a zoznam článkov so spätnými odkazmi na webe sme.sk. Uviedol, že na sponzorské odkazy v podcaste KLIK aplikoval cenníkovú sumu 200 eur za odkaz, ktorú znížil o 40 %, a na spätný odkaz v článku na sme.sk aplikoval cenu 700 eur odvodenú z cenníka, ktorú rovnako znížil o 40 %.. Poukázal na to, že keď sa žalobca dozvedel, že jeho konanie preveruje (máj 2024), v redakčnom systéme zmenil sporné do-follow odkazy na nofollow, pričom žalobca vedel, že spätné odkazy a mediálny priestor v SME majú cenníkovú hodnotu a poskytujú sa odplatne, keďže išlo o bežnú obchodnú prax a relevantný zdroj jeho príjmov.

6. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:

6.1. Dňa 29.06.2016 uzatvoril žalovaný ako zamestnávateľ so žalobcom ako zamestnancom pracovnú zmluvu (č. l. 10-13 spisu) na pozíciu projektový manažér pre SME.sk, s dátumom nástupu do práce 01.07.2016 na dobu neurčitú a so skúšobnou dobou 3 mesiace, pričom základná mesačná mzda predstavovala 1.500 eur brutto s tým, že na základe rozhodnutia zamestnávateľa môže byť k základnej mesačnej mzde priznaná aj pohyblivá zložka mzdy do brutto výšky 200 eur v závislosti od hospodárskych výsledkov spoločnosti a posúdenia, či zamestnanec samostatne, načas a bez chýb vykonáva svoju prácu a plní pokyny zamestnávateľa. Výplatný termín bol v zmysle pracovnej zmluvy 13. deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca s tým, že mzda a všetky zložky príjmu sú splatné pozadu za mesačné obdobie v najbližšom výplatnom termíne, pričom pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu a všetky zložky príjmu splatné za mesačné obdobie v najbližšom výplatnom termíne, nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru (bod 3/ a 4/ pracovnej zmluvy). Dohodou zo dňa 27.01.2021 o zmene pracovnej zmluvy (č. l. 14 spisu) sa žalovaný a žalobca dohodli, že pracovná zmluva zo dňa 29.06.2016 sa mení tak, že základná mesačná mzda predstavovala 2.000 eur brutto s tým, že na základe rozhodnutia zamestnávateľa môže byť k základnej mesačnej mzde priznaná aj pohyblivá zložka mzdy do brutto výšky 500 eur, o ktorej rozhoduje šéf digitálneho tímu na základe

plnenia úloh a plnenia priebežného plánu tržieb z digitálneho predplatného. Zmena nadobudla účinnosť od 01.02.2021 a platila na dobu neurčitú.

6.2. Listom prevzatým žalovaným dňa 28.11.2024 (č. l. 15 spisu) dal žalobca výpoveď z pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou zo dňa 29.06.2016.

6.3. Listom zo dňa 13.01.2025 (č. l. 16 spisu) žalovaný oznámil žalobcovi, že na základe v spojení s o dani z príjmov boli do jeho príjmov za mesiac december 2024 zahrnuté aj nepeňažné plnenia poskytnuté v jeho prospech, o ktorých bol informovaný listom z 8.1.2025 s tým, že výška poskytnutých nepeňažných plnení (nad 500 eur) za daný mesiac je 17.424 eur, ktoré spočívali v sponzorských odkazoch v podcaste KLIK – davidtvrdon.com v počte 121 za jednotkovú cenu 200 eur so zľavou 40 %. Súčasťou listu bol aj prehľad sponzorských odkazov.

6.4. Z výplatnej pásky za mesiac december 2024 (č. l. 12 spisu) súd zistil, že žalovaný vyúčtoval žalobcovi čistú mzdu za mesiac december 2024 vo výške mínus 3.319,27 eura/čistý príjem mínus 3.334,27 eura (po zrážkach), pričom vychádzal z pohyblivej zložky 476,19 eura, základnej mzdy 1.909,09 eura, mesačnej odmeny 69 eur, Čerp. dov. akt. rok 119,68 eura, Pož.-ostatne 17.424 eur, Požitok za DDS 20 eur.

6.5. Listom zo dňa 14.02.2025 (č. l. 18 spisu) žalovaný oznámil žalobcovi, že na základe v spojení s o dani z príjmov boli do jeho príjmov za mesiac január 2025 zahrnuté aj nepeňažné plnenia poskytnuté v jeho prospech, o ktorých bol informovaný listom z 8.1.2025 s tým, že ide o inzertnú činnosť - uverejnenie hyperlinkových textových odkazov v prospech jeho osoby, ktorá bola poskytnutá v článkoch zverejnených na webovom portáli E., pričom výška poskytnutých nepeňažných plnení (nad 500 eur) za daný mesiac je 23.184 eur a spočíva v uverejnení spätných odkazov na E. v počte 46 za jednotkovú cenu 700 eur so zľavou 40 %. Súčasťou listu bol aj prehľad spätných odkazov. Tiež mu oznámil, že výška jeho mzdy nepokryla výšku povinných odvodov do Sociálnej a zdravotnej poisťovne a preddavku na daň z príjmu z poskytnutých nepeňažných plnení, ktoré platby a odvody v plnom rozsahu za neho uhradil.

6.6. Z výplatnej pásky za mesiac január 2025 (č. l. 20 spisu) súd zistil, že žalovaný vyúčtoval žalobcovi čistú mzdu za mesiac január 2025 vo výške mínus 5.381,64 eura/čistý príjem mínus 5.443,56 eura (po zrážkach), pričom vychádzal z pohyblivej zložky 434,78 eura, základnej mzdy 1.739,13 eura, mesačnej odmeny 41 eur, Čerp. dov. akt. rok 250,40 eura, Čerp. dov. min. rok 125,20 eura, Pož.-ostatne 23.184 eur, Pož.-ostatne-MS 10 eur, Požitok za DDS 20 eur.

6.7. Z ďalšej výplatnej pásky za mesiac december 2024 (č. l. 21 spisu) súd zistil, že žalovaný vyúčtoval žalobcovi čistú mzdu za mesiac december 2024 vo výške 1.890,52 eura/čistý príjem 1.875,52 eura (po zrážkach), pričom vychádzal z pohyblivej zložky 476,19 eura, základnej mzdy 1.909,09 eura, mesačnej odmeny 69 eur, Čerp. dov. akt. rok 119,68 eura, Požitok za DDS 20 eur.

6.8. Z výplatnej pásky predloženej žalobcom vytvorenej mzdovým účtovným systémom na účely výpočtu mzdy žalobcu za mesiac január 2025 (č. l. 22 spisu) súd zistil, že čistá mzda žalobcu za mesiac január 2025 bez zaúčtovania nepeňažného príjmu vo výške 23.184 eur predstavovala 1.903,81 eura/ vyúčtovanie 1.841,89 eura (po zrážkach), pričom vychádzal z pohyblivej zložky 434,78 eura, základnej mzdy 1.739,13 eura, mesačnej odmeny 41 eur, dovolenky 375,60 eura, dôchodkové pripoistenie 20 eur.

6.9. Listom zo dňa 21.01.2025 (č. l. 23-27 spisu) žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie splatnej mzdy za mesiac december 2024 v zmysle dohodnutých podmienok podľa Pracovnej zmluvy. List bol podľa priloženej doručenky prevzatý žalovaným dňa 23.01.2025.

6.10. Zo stanoviska spoločnosti Kreston Slovakia Audit, s.r.o., Mlynské nivy 55, 821 09 Bratislava (č. l. 55 spisu) súd zistil, že táto spoločnosť potvrdila žalovanému, že plnenie poskytnuté v podobe inzercie (reklamné články, hypertextové, sponzorované, spätné odkazy v textoch zverejnených na E.) žalobcovi predstavuje nepeňažné plnenie, ktoré vstupuje do základu dane podľa , , a o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ako aj do vymeriavacieho základu odvodov na sociálne poistenie podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a do vymeriavacieho základe odvodov na zdravotné poistenie

podľa a o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom žalovaný má povinnosť toto plnenie poskytnuté v prospech zamestnanca vykázať ako nepeňažný príjem zamestnanca a uhradiť z neho plynúci preddavok na daň z príjmu a odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne, v opačnom prípade nevykázaním nepeňažného príjmu by skreslil základ dane a/alebo výpočtový základ odvodov, čím by došlo k skráteniu daňovej a/alebo odvodovej povinnosti aspoň v malom rozsahu (700,00 Eur), dopustil by sa trestného činu Skrátenia dane a poistného podľa v znení neskorších predpisov.

6.11. Listom zo dňa 21.03.2025 (č. l. 56-58 spisu) žalovaný oznámil žalobcovi dôvody, pre ktoré zahrnul do jeho mzdy za mesiace december 2024 a január 2025 nepeňažné plnenie a nezaslal mu na jeho bankový účet čistú mzdu za tieto mesiace. Zároveň ho vyzval na úhradu jeho pohľadávky za uhradené odvody a preddavky na daň z príjmu presahujúce jeho mzdu vo výške 8.777,74 eura do 15 dní.

6.12. Listom zo dňa 08.01.2025 (č. l. 59-60 spisu) žalovaný oznámil žalobcovi, že na základe preverovania viacerých textov, ktoré uverejnil ako autor na stránkach SME.sk, a po analýze súvisiacich dokumentov, ho týmto upozorňuje na nasledovné porušenia pracovnej disciplíny, ktoré sú nezlučiteľné s jeho povinnosťami zamestnanca: 1. Porušenie pracovnej zmluvy a Etického kódexu denníka SME (dlhodobo, počas niekoľkých rokov, uverejňoval bez vedomia a súhlasu spoločnosti Petit Press, a.s. na webstránke sme.sk reklamné články a hypertextové, sponzorované a spätné odkazy v prospech jeho osoby, jeho aktivít a tiež spoločnosti 58p.digital s.r.o., so sídlom Púpavová 680/24, 841 04 Bratislava, kde pôsobí ako konateľ a spoločník); 2. Neoznámenie podnikateľských aktivít a konflikt záujmov (neposkytol mu súhlas na vykonávanie vyššie uvedených konkurenčných aktivít a o týchto ani nemal vedomosť, pričom založením a aktívnym vedením spoločnosti 58p.digital s.r.o. dňa 17.10.2020, vykonávajúc konkurenčnú činnosť, konal v rozpore s pracovnou zmluvou a ).

6.13. Z emailovej komunikácie na č. l. 61 spisu súd zistil, že žalovaný dňa 06.11.2024 zaslal žalobcovi faktúry, na čo žalobca dňa 27.12.2024 odpovedal, že spoločnosť 58p.digital s.r.o. si uvedené služby neobjednávala od žalovaného a nebude uhrádzať vystavené faktúry.

6.14. Z emailovej správy zo dňa 14.05.2024 (č. l. 106 spisu) súd zistil, že C. F. za žalovaného zaslal žalobcovi zoznam URL, vrátane SEO liniek na žalobcove projekty nesúvisiace s jeho pracovnými povinnosťami, ktoré doteraz neboli fakturované s tým, aby sa k tomu vyjadril a navrhol vysporiadanie, a tiež ho požiadal o informáciu, na aký subjekt majú vyfakturovať 3 reklamné články pre Podcast roka z apríla 2024.

6.15. Zo stanoviska spoločnosti CLA Slovakia s.r.o., Karpatská 8, 811 05 Bratislava (č. l. 146-147 spisu) súd zistil, že uvedená spoločnosť na žiadosť žalovaného potvrdila, že zdaniteľným príjmom zamestnanca je peňažný a/alebo nepeňažný príjem, na ktorý zamestnancovi vznikol nárok na základe pracovnoprávneho vzťahu a/alebo bol zamestnancovi pripísaný k dobru v inej forme plnenia od zamestnávateľa (nepeňažný príjem), pričom takýto príjem vstupuje do vymeriavacieho základu na platenie poistného do sociálnej a zdravotnej poisťovne a je zároveň základom aj pre daň zo závislej činnosti (preddavková daň). Menovaná spoločnosť zároveň uviedla, že uvedené stanovisko vychádza zo skutkového stavu opísaného klientom pri zohľadnení právnych predpisov v čase jeho vypracovania a nemá charakter právne záväzného stanoviska.

6.16. Na č. l. 154-157 spisu sa nachádza zoznam sponzorských odkazov na web žalobcu E. v podcaste KLIK od roku 2020 do roku 2024 v počte 121.

6.17. Na č. l. 158 spisu sa nachádza cenník spotov k podcastom žalovaného.

6.18.. Na č. l. 160-162 spisu sa nachádza printscreen webstránky žalobcu E. z 31.08.2021, 19.04.2022 a 20.03.2023.

6.19. Na č. l. 164 spisu sa nachádza zoznam 46 spätných odkazov v článkoch na E..

6.20. Na č. l. 166-167 spisu sa nachádza cenník textovej reklamy žalovaného k 01.01.2024.

6.21. Ďalšie stranami predložené listinné dôkazy neboli pre rozhodnutie podstatné, preto súd jednotlivé skutkové zistenia z nich vplývajúce na tomto mieste osobitne neuvádzal. Z rovnakého dôvodu ako nadbytočné a nehospodárne súd nevykonal navrhnuté dokazovanie výsluchom strán a svedkov F. G. a H. F., ktoré dôkazy nemohli priniesť pre rozhodnutie súdu žiadne právne významné skutočnosti, pričom na ďalších dôkazných návrhoch strany netrvali (viď zápisnica o pojednávaní zo dňa 16.06.2026).

7. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

7.1. Podľa ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby.

7.2. Podľa ak výpoveď dáva zamestnanec, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok, výpovedná doba je najmenej dva mesiace.

7.3. Podľa výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak.

7.4. Podľa zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

7.5. Podľa mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, príspevok na stravovanie podľa a , cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

7.6. Podľa zamestnancovi možno poskytovať časť mzdy, s výnimkou minimálnej mzdy, formou naturálnej mzdy. Naturálnu mzdu môže zamestnávateľ poskytovať len so súhlasom zamestnanca a za podmienok s ním dohodnutých.

7.7. Podľa ako naturálnu mzdu možno poskytovať výrobky, výkony, práce a služby. Poskytovanie naturálnej mzdy vo forme liehovín alebo iných návykových látok nie je dovolené. Zľava na cestovnom pre zamestnanca dopravcu sa nepovažuje za naturálnu mzdu.

7.8. Podľa naturálna mzda sa vyjadruje v peňažnej forme v cenách tovaru od výrobcu alebo v cenách služieb od poskytovateľa služieb podľa cenového predpisu platného v čase poskytovania naturálnej mzdy.

7.9. Podľa (ďalej len „“) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

7.10. Podľa § 517 ods. 2 O.z. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

7.11. Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. z 18. apríla 1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

8. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca vykonával pre žalovaného prácu na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 29.06.2016 na pozícii projektový manažér pre SME.sk za dohodnutú základnú mesačnú mzdu 1.500 eur brutto s pohyblivou zložkou mzdy do výšky 200 eur brutto s tým, že dohodou zo dňa 27.01.2021 o zmene pracovnej zmluvy došlo k zmene základnej mesačnej mzdy na 2.000 eur brutto a pohyblivej zložky mzdy do výšky 500 eur brutto. Tiež nebolo sporné, že žalobca dal dňa 28.11.2024 výpoveď z pracovného pomeru, pričom pracovný pomer sa skončil uplynutím dvojmesačnej výpovednej doby dňa 31.01.2025 (, , ), avšak žalovaný nevyplatil žalobcovi mzdu za mesiac december 2024 v sume 1.875, eura a za mesiac január 2025 v sume 1.841,89 eura, nakoľko mal za to, že žalobcovi poskytol nepeňažné plnenie, ktoré zahrnul do mzdy žalobcu za mesiac december 2024 a za mesiac január 2025, a ktoré malo spočívať v tom, že žalobca uverejnil bez vedomia a súhlasu žalovaného 121 sponzorských odkazov v podcaste KLIK na webstránku žalobcu E. (čo žalovaný vyčíslil na sumu 17.424 eur) a 46 hypertextových (spätných) odkazov na E. (čo žalovaný vyčíslil na sumu 23.184 eur). Keďže z tohto nepeňažného plnenia žalovaný odviedol preddavok na daň z príjmu a odvody na sociálne a zdravotné poistenie, ktoré zúčtoval v mzde žalobcu za mesiac december 2024 a za mesiac január 2025, a ktoré prevyšovali čistú mzdu žalobcu za tieto mesiace, nemal už čo vyplatiť žalobcovi ako mzdu za uvedené mesiace, naopak vznikla mu podľa jeho vyčíslenia pohľadávka voči žalobcovi v celkovej výške 8.777,74 eura, ktorú si v konaní uplatnil vzájomnou žalobou.

9. Ako vyplýva z citovaných ustanovení , mzda je odmena za vykonanú prácu, pričom môže mať formu peňažného plnenia alebo plnenia peňažnej hodnoty (naturálna mzda). Mzda (mzdové podmienky) je obligatórnou náležitosťou pracovnej zmluvy, ktorú si zmluvné strany musia dohodnúť v pracovnej zmluve (kolektívnej zmluve) podľa . Pokiaľ chce zamestnávateľ poskytovať zamestnancovi časť mzdy formou naturálnej mzdy, môže tak urobiť iba so súhlasom zamestnanca a za podmienok s ním dohodnutých ( ).

10. V konaní nebolo sporné, že žalovaný sa so žalobcom nedohodol na poskytovaní naturálnej mzdy a žalobca s takouto formou odmeny nevyjadril súhlas. Žalovaný potom nebol oprávnený svojvoľne/ jednostranne poskytnúť (nanútiť) žalobcovi „mzdu“ formou nepeňažného plnenia, keď žalobcovi do jeho výplatnej pásky za mesiac december 2024 a január 2025 zahrnul toto nepeňažné plnenie, ktoré si vyčíslil na sumu 17.424 eur a 23.184 eur.

11. Žalovaný považoval za nepeňažné plnenie uverejnenie hypertextových a sponzorských odkazov zo strany žalobcu na webstránke žalovaného bez vedomia a súhlasu žalovaného. Tvrdil pritom, že žalobcovi poskytol služby v podobe inzertnej činnosti (ktoré dodatočne ocenil v zmysle svojho cenníka a zároveň zahrnul bližšie nezdôvodnenú zľavu). Už tu možno vidieť (prvý) vnútorný logický rozpor, pretože ak na jednej strane žalovaný tvrdí, že žalobcovi poskytol určité služby, predpokladá to vedomé a slobodné (dobrovoľné) rozhodnutie takto konať, teda prejaviť vôľu poskytnúť určitú službu za konkrétnych podmienok v prospech konkrétneho subjektu (žalobcu) a tomu zodpovedajúci prejav vôle druhej strany (žalobcu) takúto službu za týchto podmienok prijať (pričom takto by mali obidve strany konať ešte pred poskytnutím dohodnutej služby). Inými slovami, poskytnutie takéhoto nepeňažného plnenia (vo forme inzertnej služby) predpokladá vzájomnú dohodu zmluvných strán (žalobcu a žalovaného), a to v čase predchádzajúcemu poskytnutiu tohto plnenia (služby), a nie až dodatočne so značným časovým odstupom (niekoľko rokov) od jeho poskytnutia (navyše ako súčasť argumentácie v súdnom spore iba jednej zo strán tohto „vzťahu“). Žalovaný však zároveň tvrdil, že žalobca uverejnil sporné odkazy bez vedomia a súhlasu žalovaného (čo popiera povahu nepeňažného plnenia ako prejavu vôle poskytnúť túto službu v čase, keď došlo k jej poskytnutiu). Ďalší vnútorný logický rozpor spočíval v tom, že žalovaný považoval konanie žalobcu spočívajúce v uverejnení sporných odkazov za porušenie pracovnej disciplíny (o čom informoval žalobcu listom zo dňa 08.01.2025). Nie je potom zrejmé, ako mohlo ísť o poskytnutie služby v prospech žalobcu zo strany žalovaného.

12. Z uvedeného, ako aj časových súvislostí (keď k uverejňovaniu sporných odkazov malo dochádzať od roku 2020, pričom žalovaný „odhalil“ toto uverejňovanie až v roku 2024, kedy prvýkrát prišiel s argumentáciou o poskytovaní služby a v roku 2025 prišiel s argumentáciou o porušení pracovnej disciplíny) je zrejmé, že žalovaný sa až následne (po uverejnení sporných odkazov žalobcom) snažil prispôsobiť svoju argumentáciu tomuto stavu, čo svedčí o účelovosti jeho argumentácie a nemožnosti považovať uverejnenie sporných odkazov zo strany žalobcu bez vedomia a súhlasu žalovaného za poskytnutie služby zo strany žalovaného v prospech žalobcu na základe vedomého a slobodného rozhodnutia žalovaného. To potom spochybňuje celú koncepciu žalovaného o poskytnutí nepeňažného

plnenia z jeho strany (čo bolo ešte zvýraznené rozporuplnou argumentáciou žalovaného v podaní zo dňa 25.06.2026 a 11.06.2026, že nepeňažné plnenie si neoprávnene a bez súhlasu poskytol žalobca sám sebe).

13. Na tom nemohol nič zmeniť ani poukaz žalovaného na o dani z príjmov a stanoviská spoločností Kreston Slovakia Audit, s.r.o. a CLA Slovakia s.r.o. (ktoré nemajú pre súd právnu záväznosť), keďže vzťah medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom (osobitne pokiaľ ide o mzdové podmienky) sa riadi v prvom rade , ktorý upravuje pracovnoprávne vzťahy v súvislosti so zamestnávaním zamestnancov (v tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v zmysle /tiež / výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu a v zmysle zamestnanci majú právo na mzdu za vykonanú prácu a zamestnávatelia sú povinní poskytovať zamestnancom mzdu). Pokiaľ žalovaný v tejto súvislosti poukazoval na to, že takto musel konať, aby sa vyhol hrozbe trestných následkov (trestný čin skrátenia dane a poistného podľa ), súd uvádza, že aj nevyplatenie mzdy je trestné podľa ( ).

14. Súd pre úplnosť uvádza, že vyššie uvedený rozbor zároveň vylučuje, aby sa uverejnenie sporných odkazov zo strany žalobcu bez vedomia a súhlasu žalovaného považovalo za nepeňažný príjem poskytovaný žalovaným v prospech žalobcu za vykonanú prácu, t. j. za činnosť žalobcu vykonávanú na základe pracovnej zmluvy pre žalovaného (keďže uverejňovanie sporných odkazov na propagovanie vlastnej webstránky a firmy žalobcu nespadalo do pracovnej náplne žalobcu). Odhliadnuc od toho, ako už bolo uvedené vyššie, na poskytovaní takéhoto nepeňažného príjmu (naturálnej mzdy) sa žalobca a žalovaný ani nedohodli a žalobca s takouto formou odmeny nevyjadril súhlas.

15. Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že postup žalovaného, keď uverejnenie sporných odkazov zo strany žalobcu považoval za nepeňažné plnenie, ktoré zahrnul do mzdy žalobcu vo výplatných páskach za mesiace december 2024 a január 2025 a odviedol z neho preddavok na daň z príjmu a odvody na sociálne a zdravotné poistenie (ktoré zúčtoval v mzde žalobcu za uvedené mesiace), a ktoré prevyšovali čistú mzdu žalobcu, v dôsledku čoho nevyplatil žalobcovi mzdu za mesiace december 2024 a január 2025, nebol správny a dôvodný.

16. Preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi nevyplatenú mzdu za mesiac december 2024 v sume 1.875,52 eura a za mesiac január 2025 v sume 1.841,89 eura (výška nevyplatenej mzdy za uvedené mesiace nebola medzi stranami sporná, navyše bola preukázaná aj predloženými výplatnými páskami), a to spolu s úrokmi z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania ( prvá veta, O.z. v spojení s nariadenia č. ), t. j. vo výške 8,15 % ročne zo sumy 1.875,52 eura a vo výške 7,90 % ročne zo sumy 1.841,89 eura, od nasledujúceho dňa po výplatnom termíne, ktorý bol v pracovnej zmluve dohodnutý na 13. deň nasledujúceho mesiaca (bod. 3/ a 4/ pracovnej zmluvy).

17. Zároveň súd z uvedeného dôvodu (keďže „vzájomná pohľadávka“ žalovaného v sume 8.777,74 eura nebola dôvodná) vzájomnú žalobu žalovaného v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

18. O nároku na náhradu trov konania o žalobe a vzájomnej žalobe súd rozhodol v zmysle v spojení tak, že žalobcovi ako v plnom rozsahu úspešnej strane sporu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania o žalobe ako aj o vzájomnej žalobe v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.