Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

49C/15/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Helenou Tore Janíčkovou LL.M v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX E., právne zast.: JUDr. Katarína Kováčová, asdvokátka, so sídlom Drieňová 650/16, 010 04 Žilina, IČO 42 061 784, proti žalovanej: F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. G. XXX/XX, XXX XX E., pr. zast.: KESSLER ? Advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hornopotočná 8208/1, 917 01 Trnava, IČO 57 151 385, o zaplatenie 4 476 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

2

I. Súd konanie o zaplatenie sumy 20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 10 eur od 26.12.2024 do 30.12.2024, ako aj s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 10 eur od 31.12.2024 do zaplatenia, zastavuje.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1 838,35 eur spolu:

- s úrokom z omeškania vo výške 7,15 % p.a. zo sumy 627,67 eur od 03.09.2025 do zaplatenia,

- s úrokom z omeškania vo výške 7,15 % p.a. zo sumy 1 210,68 eur od 03.01.2026 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žaloba sa vo zvyšnej časti zamieta.

IV. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 17,86 %.

o d ô v o d n e n i e :

17

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu podaným na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 03. 12. 2025 sa žalobca domáhal proti žalovanej vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 4476 €, úroku z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 560 € od 26.12.2024 do 30.12.2024, úroku z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 347 € od 31.12.2024 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 560 € od 26.01.2025 do 02.02.2025, úroku z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 347 € od 03.02.2025 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 7,90 % ročne zo sumy 560 € od 26.02.2025 do 24.03.2025, úroku z omeškania vo výške 7,65 % ročne zo sumy 347 € od 25.03.2025 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 7,65 % ročne zo sumy 560 € od 26.03.2025 do 22.04.2025, úroku z omeškania vo výške 7,40 % ročne zo sumy 347 € od 23.04.2025 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 7,40 % ročne zo sumy 560 € od 26.04.2025 do 12.05.2025, úroku z omeškania vo výške 7,40 % ročne zo sumy 347 € od 13.05.2025 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 7,40 % ročne zo sumy 560 € od 26.05.2025 do 23.06.2025, úroku z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 347 € od 24.06.2025 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 560 € od 26.06.2025 do 12.07.2025, úroku z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 347 € od 13.07.2025 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 560 € od 26.07.2025 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 560 € od 26.08.2025 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 560 € od 26.09.2025 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 560 € od 26.10.2025 do 12.11.2025, úroku z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 367 € od 13.11.2025 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX, okres E., obec E., kat. územie F. ako pozemok C-KN parc. č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 327 m2, pozemok C- KN parc. č. XXX, záhrada o výmere 322 m2 a stavba súpisné č. XXX, rodinný dom na pozemku parc. č. XXX, žalobca v podiele 5/8 a žalovaná v podiele 3/8. Rodinný dom má pozostávať z dvoch oddelených samostatne užívaných bytových jednotiek so samostatnými vchodmi a spoločným prístupom z dvora, a to: trojizbová bytová jednotka na 1. nadzemnom podlaží s obytnou plochou cca 70,6 m2 prepojená s garážou o ploche cca. 30 m2, štvorizbová bytová jednotka – mezonet na 2. nadzemnom podlaží a v podkroví (3. nadzemné podlažie) s obytnou plochou z dôvodu šikmín v podkroví cca. 118,24 m2. Pomer úžitkových plôch týchto bytových jednotiek má byť 70,6 m2 : 118,24 m2, čo má percentuálne predstavovať 37,4 % : 62,6 %. Spoluvlastnícky podiel žalobcu 5/8 má predstavovať 62,5 % a spoluvlastnícky podiel žalovanej 3/8 má predstavovať 37,5 %. Po smrti právneho predchodcu žalobcu a žalovanej mali nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva matka žalovanej, pani H. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. G. XX, XXX XX E., a žalobca, každý v podiele 1. Žalobca a pani H. C. sa v rámci hospodárenia so spoločnou vecou (rodinným domom) mali dohodnúť, že pani H. C. bude užívať celú trojizbovú bytovú jednotku. Štvorizbovú bytovú jednotku pôvodne mali spoločne prenajímať tretej osobe. Od 24.9.2020 mala začať užívať štvorizbovú bytovú jednotku žalovaná, keď jej to mala umožniť pani H. C., ktorá uzavrela so žalobcom dňa 24.9.2020 nájomnú zmluvu k podielu žalobcu na tejto bytovej jednotke a zaviazala sa platiť žalobcovi nájomné vo výške 400,- € mesačne s tým, že nájomné sa bude od januára 2022 zvyšovať o mieru inflácie vyhlásenej Národnou bankou Slovenska za aktuálny rok - (mínus) 2 roky. Toto nájomné mala platiť žalobcovi namiesto nej žalovaná. Žalovaná mala následne nadobudnúť od svojej matky, pani H. C., podiely na nehnuteľnostiach, dňa 14.09.2022 podiel o veľkosti 1/8 a dňa 24.04.2023 podiel o veľkosti 2/8, čím sa mala stať podielovým spoluvlastníkom v podiele 3/8. Trojizbovú bytovú jednotku mala naďalej užívať pani H. C. a štvorizbovú bytovú jednotku v celom rozsahu mala užívať žalovaná, t.j. užíva aj spoluvlastnícky podiel žalobcu. Žalobca nemá užívať ani časť rodinného domu. V roku 2023, po tom ako žalovaná mala nadobudnúť ďalší spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach, žalobca mal predložiť žalovanej návrh nájomnej zmluvy k užívaniu svojho spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 na štvorizbovej bytovej jednotke, a to za rovnakých podmienok, ako boli dohodnuté v nájomnej zmluve uzavretej s pani H. C. dňa 24.9.2020, t.j. za nájomné vo výške 400,- € mesačne do 31.12.2023 a od 31.01.2024 vo výške 450,- € mesačne. E-mailom zo dňa 22.05.2023 mala žalovaná požiadať žalobcu o vytlačenie zmluvy a jej zaslanie. Zmluvu nemala podpísať, avšak žalobcovi mala platiť sumu 450,- € mesačne a od 31.01.2024 do 31.12.2024 vo výške 550,- € mesačne. Dňa 28.6.2024 mal žalobca nadobudnúť ďalší podiel na nehnuteľnostiach o veľkosti 1/8, čím sa mal stať podielovým spoluvlastníkom v podiele 5/8. Listom zo dňa 26.12.2024 mala žalovaná oznámiť žalobcovi, že mu od januára 2025 bude platiť sumu

213,- € titulom nadužívania, pričom má vychádzať z komerčného nájmu danej nehnuteľnosti vo výške 850,- €. Žalovaná zároveň mala odmietnuť so žalobcom komunikovať osobne alebo telefonicky a mala nástojiť na písomnej forme komunikácie. Žalobca sa mal obrátiť na realitnú kanceláriu vo veci posúdenia výšky nájmu. Realitná kancelária mala určiť výšku nájmu za štvorizbovú bytovú jednotku vo výške 750,- € mesačne. Na základe takto určenej výšky nájomného žalobca listom zo dňa 17.01.2025 mal vyzvať žalovanú, aby mu od 01.01.2025 platila poplatok za nadužívanie nehnuteľnosti vo výške 750,- € mesačne. Žalovaná to mala odmietnuť a naďalej platila iba sumu 213,- €. Žalobca zároveň v januári 2025 mal vyzvať žalovanú, aby sa dohodli na vysporiadaní podielového spoluvlastníctva, pričom navrhol odpredaj svojho spoluvlastníckeho podielu, odkúpenie spoluvlastníckeho podielu žalovanej, prípadne rozdelenie nehnuteľností. Žalovaná sa k jeho návrhu nemala vyjadriť. Až v auguste 2025 mala žalovaná prejaviť záujem o odkúpenie spoluvlastníckeho podielu žalobcu na nehnuteľnostiach, pričom dohodnutá cena mala zohľadňovať aj nadužívanie rodinného domu nad rozsah spoluvlastníckeho podielu žalovanej za obdobie august, september a október 2025. Úhrada ceny podielu žalobcu mala byť realizovaná z hypotekárneho úveru. Nakoľko úver nebolo možné v celej výške použiť na úhradu ceny podielu žalobcu, k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva nemalo dôjsť, a žalovaná za mesiace august, september a október 2025 žalobcovi ani nič nemala zaplatiť. Po tom, ako žalovaná prestala platiť pôvodne uhrádzané nájomné, keďže nedošlo k dohode o výške náhrady za užívanie spoločnej veci nad rozsah jej spoluvlastníckeho podielu, mal dať žalobca za účelom určenia výšky tejto náhrady vypracovať znalecký posudok. Znaleckým posudkom č. 85/2025 zo dňa 07.07.2025 vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty peňažnej náhrady, ktorá zodpovedá nájomnému (všeobecná hodnota nájmu) za užívanie spoluvlastníckeho podielu vo výške 5/8 na rodinnom dome č.s. XXX na parc.KN č. XXX k.ú. F., obec E., I. D. G. XX, evidovanom na LV č. XXXX k.ú. F., obec E., pre účel súdneho konania, vypracovanom súdnym znalcom A. J. K., mala byť určená všeobecná hodnota nájmu za spoluvlastnícky podiel žalobcu na trojizbovej bytovej jednotke vo výške 312,41 € mesačne a za spoluvlastnícky podiel žalobcu na štvorizbovej bytovej jednotke vo výške 565,79 € mesačne, spolu za spoluvlastnícky podiel žalobcu na obidvoch bytových jednotkách vo výške 880,- € mesačne. V auguste 2025 pred odsúhlasením ceny za spoluvlastnícky podiel žalobcu na nehnuteľnostiach žalovanou žalobca prostredníctvom právneho zástupcu mal vyzvať žalovanú na zaplatenie náhrady za užívanie celej spoločnej nehnuteľnosti nad rozsah spoluvlastníckeho podielu vo výške stanovenej vyššie uvedeným znaleckým posudkom za obdobie od 1.1.2025. Žalovaná mala výzvu prevziať dňa 18.8.2025, no nijako na ňu nemala reagovať. V novembri 2025 mala žalovaná zaplatiť žalobcovi náhradu za nadužívanie jej spoluvlastníckeho podielu vo výške 193,- €, pričom túto výšku mala zdôvodniť v e-maily zaslanom žalobcovi dňa 4.9.2025 vlastným výpočtom založeným na komerčnom nájme 1 200,- € a nesprávnou interpretáciou spoluvlastníckych podielov. Žalovaná ako spoluvlastník v podiele 3/8 má užívať celú štvorizbovú bytovú jednotku, ktorá podľa jej výpočtu má predstavovať 64,3 % úžitkovej plochy rodinného domu, t.j. má užívať nielen svoj podiel 3/8 ale aj celý podiel žalobcu 5/8. Zo žalovanou uvedenej výšky komerčného nájmu 1200,- € má zodpovedať 64,3 % suma 771,60 €, z ktorej 5/8 zodpovedajúcich podielu žalobcu, ktoré užíva žalovaná nad rozsah svojho podielu, predstavuje sumu 482,25 €, t.j. o 289,25 € viac, ako sa žalovaná rozhodla žalobcovi platiť. Listom doručeným žalobcovi dňa 26.11.2025 mala žalovaná žalobcovi oznámiť, že od 1.12.2025 mu nebude platiť žiadnu náhradu za užívanie štvorizbovej bytovej jednotky nad rozsah jej spoluvlastníckeho podielu. Bezdôvodné obohatenie podielového spoluvlastníka, ktorý užíva vec nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu má vznikať bez ohľadu na to, či o užívaní rozhodla väčšina spoluvlastníkov počítaná podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov alebo bolo upravené dohodou spoluvlastníkov, alebo o užívaní rozhodol súd, pokiaľ by hoci aj z konkludentne uzavretej dohody nevyplývalo niečo iné, napr. že si za užívanie nad rámec zodpovedajúci spoluvlastníckemu podielu nebudú nič hradiť. Žalobca a právna predchodkyňa žalovanej (pani H. C.) sa mali ústne dohodnúť čo do rozsahu užívania spoločnej veci o rozsahu výlučného užívania trojizbovej jednotky právnou predchodkyňou žalovanej, ktorá trojizbovú bytovú jednotku má doteraz užívať. Štvorizbovú bytovú jednotku, resp. podiel žalobcu na nej si právna predchodkyňa žalovanej od žalobcu mala prenajať a umožniť ju užívať žalovanej, ktorá ju po nadobudnutí vlastníctva od svojej právnej predchodkyne naďalej užíva, pričom až do 31.12.2024 platila za užívanie štvorizbovej nebytovej jednotky nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu žalobcovi sumu 550,- € mesačne. Od 1.1.2025 mala začať bez akejkoľvek zmeny pomerov platiť sumu 213,- €, v mesiaci júl až október 2025 nezaplatila nič a v mesiace november 2025 zaplatila sumu 193,- €. Vzhľadom na uvedené skutočnosti týkajúce sa užívania rodinného domu mal žalobca za to, že má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za nadužívanie rodinného domu nad rozsah podielu žalovanej, ktorá užíva celý jeho spoluvlastnícky podiel na štvorizbovej bytovej jednotke, a to vo výške : 1. 347,- € za január 2025 (rozdiel medzi nájmom za spoluvlastnícky podiel žalobcu na štvorizbovej bytovej jednotke určeným znaleckým posudkom, t.j. 560,- € a sumou 213,-

€ ktorú dňa 31.12.2024 zaplatila žalovaná), 2. 347,- € za február 2025 (rozdiel medzi nájmom za spoluvlastnícky podiel žalobcu na štvorizbovej bytovej jednotke určeným znaleckým posudkom, t.j. 560,- € a sumou 213,- € ktorú dňa 3.2.2025 zaplatila žalovaná), 3. 347,- € za marec 2025 (rozdiel medzi nájmom za spoluvlastnícky podiel žalobcu na štvorizbovej bytovej jednotke určeným znaleckým posudkom, t.j. 560,- € a sumou 213,- € ktorú dňa 25.03.2025 zaplatila žalovaná), 4. 347,- € za apríl 2025 (rozdiel medzi nájmom za spoluvlastnícky podiel žalobcu na štvorizbovej bytovej jednotke určeným znaleckým posudkom, t.j. 560,- € a sumou 213,- € ktorú dňa 23.04.2025 zaplatila žalovaná), 5. 347,- € za máj 2025 (rozdiel medzi nájmom za spoluvlastnícky podiel žalobcu na štvorizbovej bytovej jednotke určeným znaleckým posudkom, t.j. 560,- € a sumou 213,- € ktorú dňa 13.05.2025 zaplatila žalovaná), 6. 347,- € za jún 2025 (rozdiel medzi nájmom za spoluvlastnícky podiel žalobcu na štvorizbovej bytovej jednotke určeným znaleckým posudkom, t.j. 560,- € a sumou 213,- € ktorú dňa 24.06.2025 zaplatila žalovaná), 7. 347,- € za júl 2025 (rozdiel medzi nájmom za spoluvlastnícky podiel žalobcu na štvorizbovej bytovej jednotke určeným znaleckým posudkom, t.j. 560,- € a sumou 213,- € ktorú dňa 13.07.2025 zaplatila žalovaná), 8. 560,- € za august 2025 (nájom za spoluvlastnícky podiel žalobcu na štvorizbovej bytovej jednotke určený znaleckým posudkom, t.j. 560,- €), 9. 560,- € za september 2025 (nájom za spoluvlastnícky podiel žalobcu na štvorizbovej bytovej jednotke určený znaleckým posudkom, t.j. 560,- €), 10. 560,- € za október 2025 (nájom za spoluvlastnícky podiel žalobcu na štvorizbovej bytovej jednotke určený znaleckým posudkom, t.j. 560,- €), 11. 367,- € (rozdiel medzi nájmom za spoluvlastnícky podiel žalobcu na štvorizbovej bytovej jednotke určeným znaleckým posudkom, t.j. 560,- € a sumou 193,- € ktorú dňa 13.11.2025 zaplatila žalovaná), t.j. od 1.1.2025 do 30.11.2025 spolu vo výške 4 476,- €. Podľa nájomnej zmluvy, ktorú žalovaná nemala podpísať, bolo nájomné splatné do 25. dňa kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, za ktorý sa nájomné platí (čl. VI. bod 2). Žalobca si preto uplatňoval aj nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania. Predkladal list vlastníctva č. XXXX, k. ú. F., nájomnú zmluvu medzi žalobcom a pani H. C. zo dňa 24.9.2020, nájomnú zmluvu medzi žalobcom a žalovanou z roku 2023 (nepodpísaná), 4. e-mail žalovanej zaslaný žalobcovi dňa 22.5.2023, 5. list žalovanej zo dňa 26.12.2024, 6. list žalobcu zo dňa 17.01.2025, poštový podací hárok a informácia o doručení zásielky, 7. znalecký posudok č. 85/2025 zo dňa 07.07.2025 vypracovaný súdny znalcom A. J. K., 8. výzvu na zaplatenie náhrady za užívanie spoločnej nehnuteľnosti nad rozsah spoluvlastníckeho podielu zo dňa 15.08.2025, poštový podací hárok a informácia o doručení zásielky, 9. E-mail žalovanej zaslaný žalobcovi dňa 4.9.2025, 10. list žalovanej doručený žalobcovi dňa 26.11.2025, 11. prehľad pohybov na bankovom účte žalobcu.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 30. 12. 2025 platobný rozkaz sp. zn. , ktorým podanému návrhu žalobcu vyhovel.

4. Proti platobnému rozkazu podala v zákonom stanovenej lehote odpor žalovaná, v ktorom uviedla, že žalobca adresuje celý uplatnený peňažný nárok výlučne žalovanej, bez toho, aby skutkovo alebo právne vysvetlil, prečo má práve žalovaná niesť zodpovednosť aj za užívanie nehnuteľnosti inými osobami. Žalobca má používať formuláciu, že žalovaná „užíva rodinný dom spolu s rodinnými príslušníkmi“, avšak bez toho, aby vysvetlil, koho tým myslí, aké priestory tieto osoby reálne užívajú a či ide o užívanie odvodené od žalovanej alebo od iného faktického usporiadania spoluvlastníckych alebo iných pomerov. Skutkové tvrdenia žalobcu majú byť vnútorne rozporné v tom, že na jednej strane: rozlišuje medzi jednotlivými bytovými jednotkami a ich užívateľmi, no na druhej strane má pracovať s paušálnym tvrdením, že žalovaná „užíva celý spoluvlastnícky podiel žalobcu“. Takáto generalizácia má byť v príkrom rozpore s elementárnymi zásadami dokazovania a právneho posúdenia veci, keďže nemá umožňovať: identifikovať konkrétny majetkový prospech, priradiť ho ku konkrétnej osobe, ani určiť jeho rozsah. Už len z tohto dôvodu má byť zrejmé, že skutkový základ uplatneného nároku má byť sporný, nejednoznačný a má vyžadovať rozsiahle dokazovanie, ktoré má byť vylúčené v režime upomínacieho konania. Za situácie, keď už zo samotných tvrdení žalobcu má vyplývať sporovosť veci, malo byť vydanie platobného rozkazu procesnou chybou, ktorá nemôže byť odstránená inak než jeho zrušením. Ak užívanie alebo prospech vzniká z konania viacerých osôb, judikatúra má odmietať, aby bol celý prospech „pripísaný“ jednej osobe bez preukázania, že práve ona získala prospech v uplatnenom rozsahu. Žalobca nemá preukazovať, že by sa žalovaná obohacovala v rozsahu tvrdeného nároku. Zo skutkových tvrdení žalobcu má vyplývať, že predmetná nehnuteľnosť má byť užívaná: žalovanou (horná bytová jednotka), matkou žalovanej H. C. (spodná bytová jednotka), synom matky žalovanej - K. C. (spolu s H. v spodnej bytovej jednotke). Žalobca túto skutkovú situáciu nemá spochybňovať, ale sám ju má opisovať, avšak napriek tomu celý peňažný nárok má uplatňovať výlučne voči žalovanej. Takýto postup má byť v rozpore so základnou koncepciou bezdôvodného obohatenia, keďže žalobca nemá identifikovať

konkrétny majetkový prospech žalovanej, nemá rozlišovať rozsah užívania jednotlivých osôb, nemá preukazovať kauzálnu súvislosť medzi konaním žalovanej a tvrdeným obohatením. Žalobca má zamieňať hmotnoprávny predpoklad pasívnej legitimácie za procesnú taktiku. Rozpor medzi tvrdeným rozsahom obohatenia a faktickým rozdelením užívania má žalobca smerovať k priznaniu náhrady, akoby žalovaná absorbovala celý rozsah užívania podielu žalobcu, hoci samotný skutkový opis žalobcu (a realita objektu s dvoma oddelenými bytovými jednotkami) tomu má odporovať. Z listín predložených žalobcom ani z jeho skutkových tvrdení nemá vyplývať, že by žalovaná: rozhodovala o tom, že H. C. a K. C. predmetné priestory užívajú, mala možnosť im v užívaní zabrániť, alebo mala z ich užívania akýkoľvek majetkový prospech. Má ísť o samostatné osoby, ktoré užívajú spodnú bytovú jednotku dlhodobo, bez toho, aby žalovaná mala k týmto priestorom dispozičné oprávnenia. Zo skutkového stavu má vyplývať, že žalobca nemal požiadať o sprístupnenie nehnuteľnosti, nemal navrhnúť režim spoločného užívania, nemal žiadať pridelenie konkrétnych priestorov, nemal preukázať žiadne odmietnutie zo strany žalovanej. Za takýchto okolností má byť neužívanie nehnuteľnosti výsledkom jeho vlastného rozhodnutia, nie následkom konania žalovanej. Spodná bytová jednotka sa má nachádzať pod úrovňou okolitého terénu 1,6 metra, mala byť pôvodne budovaná ako pivničné a technické priestory, a až dodatočne adaptovaná na bývanie. Tieto priestory nemajú spĺňať bežné bytové štandardy pre trvalé bývanie osôb, majú mať výrazne zmenšené okenné otvory, a svetlú výšku miestností a nemajú byť porovnateľné s plnohodnotnou bytovou jednotkou v zmysle platných SK STN. Žalobca si má byť týchto skutočností dlhodobo vedomý, a preto sa nikdy nemal domáhať ich užívania, nemal prejaviť záujem o reálny výkon spoluvlastníckeho práva, a až následne sa mal rozhodnúť riešiť situáciu, a to chladno, peňažne zhodnotiť prostredníctvom upomínacieho konania. V predmetnej veci nemá byť možné abstrahovať od skutočnosti, že účastníci konania sú blízkymi rodinnými príslušníkmi, užívanie predmetnej nehnuteľnosti má byť výsledkom dlhodobo tolerovaného a fakticky ustáleného režimu, žalobca tento režim roky akceptoval, bez toho, aby sa domáhal výkonu svojho spoluvlastníckeho práva. Žalobca v predmetnej veci bez predchádzajúcej snahy o reálne usporiadanie vzťahov mal náhle pristúpiť k formalizovanému uplatneniu peňažného nároku, a to navyše prostredníctvom upomínacieho konania, ktoré je určené na nesporné prípady. Takýto postup má byť v rozpore s princípom poctivého a férového usporiadania spoluvlastníckych vzťahov. Ak je samotná istina sporná, nepreukázaná alebo právne neudržateľná, úroky z omeškania nemajú samostatnú existenciu. V predmetnej veci má byť nesporné, že medzi žalobcom a žalovanou neexistuje žiadna platná zmluva, ktorá by upravovala výšku, rozsah a splatnosť tvrdenej náhrady, splatnosť si má žalobca určovať jednostranne, ex post, prostredníctvom výziev a následne žaloby. Pri jednom alternatívnom riešení mal žalobca prisľúbiť predaj svojho podielu žalovanej, ktorá si na základe jeho prísľubu mala vybaviť hypotekárny úver v roku 2025, avšak lehota jej vo februári 2026 uplynie márne, z dôvodu zmeny názoru žalobcu, ale zároveň má tvrdiť omeškanie žalovanej. Navrhovala, aby súd po podaní odporu zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. v celom rozsahu, priznal žalovanej náhradu trov odporového konania v plnom rozsahu, postúpil vec na riadne sporové konanie len v prípade, ak žalobca výslovne vyhlási, že na pokračovaní v sporovom konaní trvá. Žiadala priznať aj náhradu trov konania.

5. Podaním odporu došlo podľa ustanovenia o upomínacom konaní (ďalej označený ako „“) k zrušeniu platobného rozkazu. Žalobca doručil Okresnému súdu Banská Bystrica návrh na pokračovanie v konaní, v dôsledku tejto skutočnosti Okresný súd Banská Bystrica na základe ustanovenia postúpil dňa 18. 02. 2026 predmetnú vec na jej prejednanie Okresnému súdu Žilina.

6. Vo vyjadrení k odporu žalobca uviedol, že vydanie bezdôvodného obohatenia je peňažným nárokom, ktorý žalobca podložil listinnými dôkazmi. Žalobca mal v návrhu riadne skutkovo aj právne vymedziť peňažný nárok, jeho výšku aj právny titul. Znalecký posudok č. 85/2025 zo dňa 07.07.2025 vypracovaný súdny znalcom A. J. K. má objektívne stanovovať výšku náhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu žalobcu na hornej bytovej jednotke, ktorú má užívať v celom rozsahu výlučne žalovaná. Výpisy z účtu žalobcu o úhradách prijatých od žalovanej majú preukazovať, že žalovaná sama v minulosti nárok žalobcu mala uznávať a dobrovoľne platiť sumy 450,- € a 550,- € mesačne. Sporovosť, ktorú má žalovaná namietať, považoval žalobca za účelovú. Zdôrazňoval, že splnenie podmienok na vydanie platobného rozkazu skúma súd z úradnej povinnosti. Ak by bol návrh žalobcu neprípustný, alebo uplatňovaný nárok by nebolo možné odôvodnene predpokladať, súd by návrh odmietol. Žalovaná má v odpore uvádzať len všeobecné veci. Žalovaná sa mala obmedziť na formálne popretie nároku bez toho, aby uviedla konkrétne skutkové tvrdenia a pripojila dôkazy, ktoré by vyvracali skutkový stav opísaný žalobcom vrátane predložených listín. Nemala spochybniť samotnú výmeru bytových jednotiek ani fakt,

že v celom rozsahu užíva hornú štvorizbovú jednotku, a že aktuálne za jej užívanie neplatí žalobcovi žiadnu peňažnú náhradu. Predmetný rodinný dom má pozostávať z dvoch oddelených, samostatne užívaných bytových jednotiek so samostatnými vchodmi. Žalobca si v tomto konaní nemá uplatňovať náhradu za užívanie spodnej (trojizbovej) bytovej jednotky, ktorú užíva H. C. na základe predchádzajúcej dohody o hospodárení so spoločnou vecou. Opis tejto spodnej bytovej jednotky a jej užívanie mal byť v návrhu uvedený z dôvodu vysvetlenia historického spôsobu užívania spoločnej veci a dohôd medzi pôvodnými spoluvlastníkmi. Z návrhu na vydanie platobného rozkazu má vyplývať, že medzi žalobcom a právnou predchodkyňou žalovanej mala byť uzatvorená nájomná zmluva k podielu žalobcu na hornej bytovej jednotke. Žalovaná mala bytovú jednotku užívať a nájomné fakticky platiť. Neskôr už ako spoluvlastník nemala podpísať nový návrh nájomnej zmluvy, avšak mala pokračovať v úhradách v upravenej výške, čím mala potvrdiť existenciu odplatného užívania. Až od roku 2025 mala začať žalovaná plniť len jednostranne určené nižšie sumy, resp. prestala platiť úplne. Tým mal vzniknúť rozdiel medzi hodnotou užívania a zaplatenými sumami. Vznik bezdôvodného obohatenia nemá byť viazaný na dohodu spoluvlastníkov o užívaní spoločnej veci, resp. rozhodnutie o užívaní veci. Pomer úžitkových plôch týchto bytových jednotiek je 37,4 % ku 62,6 %, pričom podiel žalovanej 3/8 predstavuje 37,5 %. Štvorizbovú bytovú jednotku (mezonet) má užívať v celom rozsahu výlučne žalovaná. Užívaním celého mezonetu má žalovaná užívať aj spoluvlastnícky podiel žalobcu. Medzi žalobcom a žalovanou nemalo dôjsť k žiadnej dohode, že si za užívanie nad rámec zodpovedajúci spoluvlastníckemu podielu nebudú nič hradiť. Naopak, samotná žalovaná mala uznávať záväzok platiť žalobcovi za nadužívanie spoluvlastníckeho podielu, čo mala potvrdiť svojim konaním a aj v liste zo dňa 26.12.2024 (príloha návrhu na vydanie platobného rozkazu), ktorým žalobcovi oznámila jednostranné zníženie platby za užívanie na 213,- € od januára 2025 a až do júla 2025 za užívanie podielu žalobcu na predmetnej štvorizbovej bytovej jednotke (mezonete) žalobcovi platila náhradu (nájomné). Stavebno-technický stav spodnej bytovej jednotky, na ktorý žalovaná poukazuje, nemá mať vplyv na fakt, že žalovaná užíva kvalitnejšiu, hornú bytovú jednotku nad rámec svojho podielu. Žalobca mal trvať aj na uplatnenom príslušenstve pohľadávky. Žalovaná v rokoch 2023 až 2024 mala dobrovoľne plniť náhradu za užívanie podielu žalobcu na štvorizbovej bytovej jednotke (mezonete), a to najskôr v dohodnutej výške 450,- € a následne 550 € mesačne v zmysle návrhu nájomnej zmluvy k podielu žalobcu na štvorizbovej bytovej jednotke (mezonete), ktorý žalovaná e-mailom zo dňa 22.5.2023 (príloha návrhu na vydanie platobného rozkazu) žiadala, aby jej ho žalobca vytlačil, avšak ani vytlačené znenie nepodpísala. Týmto konaním mala žalovaná potvrdiť vedomosť o existencii záväzku, jeho výške aj splatnosti, ktorá bola v predloženom návrhu zmluvy ustálená k 25. dňu mesiaca. Z tejto splatnosti mal žalobca vychádzať pri určení omeškania. Začiatok omeškania má vychádzať z momentu, kedy žalovaná na základe oznámenia listom zo dňa 26.12.2024 zaslaným žalobcovi jednostranne znížila platby na 213,- € (január 2025) alebo prestala platiť úplne (mesiace júl - október 2025). Pokiaľ ide o argument žalovanej, že žalobca si „vedome neuplatňoval“ právo užívať vec, tento argument má byť nepravdivý. Žalobca v januári 2025 mal vyzvať žalovanú na osobné stretnutie, za účelom zhodnotiť alternatívy užívania a dospieť k riešeniu. Žalovaná na základe výzvy žalobcu súhlasila s obhliadkou rodinného domu v ňou navrhnutom termíne 24.2.2025. Žalobca sa dostavil na obhliadku v dohodnutom termíne a čase spolu s L. G., konateľom projekčnej spoločnosti HolPro s.r.o., avšak žalovaná im nemala otvoriť a nehnuteľnosť tak nesprístupnila. Okrem toho prípadné tolerovanie faktického užívania nehnuteľnosti nemá vylučovať vznik nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Nárok má vznikať objektívne samotným užívaním cudzieho spoluvlastníckeho podielu bez primeranej náhrady. Výška požadovanej náhrady za užívanie podielu žalobcu na štvorizbovej bytovej jednotke (mezonete) nemala byť určená svojvoľne. Žalobca dal vypracovať znalecký posudok, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu nájmu za spoluvlastnícky podiel žalobcu na tejto hornej bytovej jednotke. Znalecký posudok má predstavovať objektívny odborný podklad. Žalovaná nemala predložiť žiadny dôkaz odôvodňujúci inú výšku náhrady. Žalobca mal zároveň započítať všetky preukázané úhrady žalovanej a uplatňoval len rozdiel medzi hodnotou užívania a skutočne zaplatenými sumami. V rozpore s dobrými mravmi má byť konanie žalovanej, ktorá napriek vedomosti o výške komerčného nájmu (sama uvádzala sumy 850,- € až 1 200,- €) mala platiť nižšiu sumu, odmietala komunikovať inak ako písomne a zároveň od júla 2025 nemá platiť vôbec žiadnu náhradu za užívanie štvorizbovej bytovej jednotky (mezonetu).

7. Žalovaná v rámci vyjadrenia k vyjadreniu žalobcu k odporu uviedla, že jej právne stanovisko zostáva nemenné a zároveň uviedla, že k vyfabulovaným nárokom a tvrdeniam žalobcu, ktoré mali byť uvádzané v jeho vyjadrení k odporu sa nebude vyjadrovať.

8. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 05. 05. 2026, a to za účasti právnych zástupcov strán sporu a žalobcu a v neprítomnosti žalovanej, pojednávanie bolo odročené za účelom výsluchu svedka K. C..

9. Svedok bol vypočutý na pojednávaní, ktoré sa vo veci konalo dňa 16. 06. 2026, a to za prítomnosti právnych zástupcov strán sporu a žalobcu, pričom súd na pojednávaní zároveň vo veci rozhodol.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a zistil nasledujúci skutkový stav:

10. Žalobca je podielovým spoluvlastníkom o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 5/8 a žalovaná o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3/8 (rovnako to platí aj o období od 01/2025 – 11/2025) k domu súpisné číslo XXX postavený na pozemku parcela č. XXX a zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre kat. územie F. (podľa obsahu listu vlastníctva č. XXXX na č. l. 8 spisu, ktorého obsah bol totožný podľa zistení súdu z verejného katastrálneho portálu s jeho obsahom ku dňu vyhlásenia rozhodnutia). Dom pozostáva z dvoch oddelených samostatne užívaných bytových jednotiek so samostatnými vchodmi a spoločným prístupom z dvora, a to z trojizbovej jednotky na 1. nadzemnom podlaží s obytnou plochou 70,6 m2 spojená s garážou a zo štvorizbovej jednotky mezonetu na 2. nadzemnom podlaží a v podkroví s obytnou plochou 118,24 m2 (podľa zhodných tvrdení strán sporu, z ktorých súd vychádzal z poukazom na ustanovenie prvá veta , keďže nemal dôvodné pochybnosti o ich pravdivosti)

11. Žalovaná platila žalovanému za užívanie štvorizbovej jednotky v dome v mesiacoch od 01/2025 – 07/2025 každý mesiac sumu 213,- eur a v mesiaci 11/2025 sumu 193 eur.

Súd predmetnú vec posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:

12. Podľa ustanovenia (ďalej označený ako „OZ“), podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

13. Podľa ustanovenia (ďalej označený ako „CSP“), ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

14. Podľa ustanovenia , ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

15. Podľa ustanovenia , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

16. Vzhľadom na dispozičný úkon žalobcu, ktorým bolo čiastočné späťvzatie žaloby o zaplatenie 20 eur s príslušenstvom, ktoré bolo učinené na pojednávaní konanom dňa 05. 05. 2026, a s ktorým vyslovila žalovaná súhlas prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 16. 06. 2026, súd aplikujúc vyššie uvedené zákonné ustanovenia výrokom I. tohto rozsudku konanie o zaplatenie sumy 20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 10 eur od 26.12.2024 do 30.12.2024, ako aj s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 10 eur od 31.12.2024 do zaplatenia zastavil. Rozsah späťvzatia vo vzťahu k úroku z omeškania vyplýva pritom z podania žalobcu doručené súdu dňa 31. 05. 2026 (na č. l. 169 spisu).

17. Súd uvádza, že nárok spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu vyplýva z ustanovenia . Jeho nevyhnutným predpokladom je užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v takomto prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu. Nie je pritom rozhodujúce, či tento stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov (okrem ak by jej súčasťou bola aj dohoda o bezplatnom užívaní celej veci alebo jej časti), alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka,

alebo či ide o faktický stav. Je zrejmé, že ak by spoločná vec vôbec nebola spoluvlastníkmi užívaná, žiaden nárok na náhradu za jej neužívanie by medzi nimi nevznikol. Rovnako takýto nárok nevzniká ani v prípade, ak spoluvlastník užíva len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože v takomto prípade nič nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho podielu a to užívaním zostávajúcej časti veci. Dôvod, pre ktorý tento spoluvlastník prípadne spoločnú vec neužíva, nie je právne významný a rovnako tak nie je významné ani prípadné užívanie časti veci treťou osobou. Pri posudzovaní rozsahu užívania spoločnej veci však nemusí byť rozhodujúca len veľkosť užívanej časti veci, ale rozhodujúca môže byť úžitková (hospodárska) hodnota užívanej časti veci, ak je táto hodnota, vzhľadom na konkrétne okolnosti, u jednotlivých častí veci, rozdielna (z rozhodnutia NS SR sp. zn. zo dňa 27. 10. 2010).

18. Žalovaná účinne nepoprela a ani neuviedla vlastné (od skutkových tvrdení žalobcu odlišné) skutkové tvrdenia týkajúce sa užívacích pomerov domu súpisné číslo XXX v rozhodnom období, t.j. január 2025 – november 2025, ktoré boli žalobcom opísané tak, že žalovaná v predmetnom období užívala štvorizbovú bytovú jednotku – mezonet nachádzajúca sa na druhom nadzemnom podlaží s obytnou plochou cca. 118,24 m2, a trojizbovú bytovú jednotku nachádzajúcu sa v dome na 1. nadzemnom podlaží s plochou cca. 70,60 m2 užívala pani H. C. (matka žalovanej) a K. C. (brat žalovanej). Podľa výpovede svedka K. C., tento má bývať v predmetnej nehnuteľnosti od októbra 2025 (zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 16. 06. 2026, str. 3 zápisnice). Súd preto vychádzal z tohto skutkového stavu ako nesporne zisteného.

19. Strany sa pritom zhodli na tom, že obytná plocha trojizbovej jednotky na 1. nadzemnom podlaží je 70,6 m2 a štvorizbovej jednotky v podkroví je 118,24 m2, čo vyplýva napr. aj zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 05. 05. 2026 (na č. l. 148 spisu). Z vyjadrení oboch strán sporu na pojednávaní prostredníctvom ich právnych zástupcov pritom vyplýva, že hoci znalecký posudok A. J. K. č. 85/2025 uvádza, že podlahová plocha bytovej jednotky na 2. nadzemnom podlaží a v podkroví rodinného domu (4-izbový byt) je 141,89 m2 (podľa znaleckého posudku na č. l. 25 spisu), žalovaná užíva úžitkovú plochu o výmere 118,24 m2. Strany súhlasili s tým, aby súd na účely predmetného sporu vychádzal z tohto údaja. Uvedené bolo zdôvodnené žalobcom tým, že znalecký posudok uvádza výmeru mezonetu, a je potrebné rozlišovať medzi podlahovou a úžitkovou plochou, keďže tretie podlažie má byť pod strechou (podľa zápisnice o pojednávaní na č. l. 149 spisu). Strany teda neurobili spornou skutočnosť, že úžitková plocha mezonetu, ktorý v dome užíva žalovaná je 118,24 m2. Rovnako túto informáciu v nadväznosti na konfrontáciu so znaleckým posudkom potvrdili aj na pojednávaní konanom dňa 05. 05. 2026 a zhodne uviedli, že je možné túto výmeru mezonetu zobrať do úvahy aj pre účely tohto sporu. Podľa ustanovenia druhá veta (ďalej označený ako „CSP“), na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli súd neprihliada. Vzhľadom na uvedené by nebolo dôvodné vykonať revízne znalecké dokazovanie navrhované zo strany žalovanej aj za účelom určenia plochy v rodinnom dome, a to v časti zadania znaleckej úlohy „Technický stav, prestavby a situovanie stavby“ v podaní doručenom súdu dňa 07. 05. 2026, kde žalovaná žiadala, aby znalec rozdelil plochy v celom rodinnom dome na zastavanú, úžitkovú a obytnú plochu a aby sa vyjadril, aká výmera úžitkovej plochy v celom dome nie je vhodná ako obytná plocha, keďže strany sa na obytnej ploche rodinného domu vo vzťahu k posudzovanej štvorizbovej bytovej jednotke nachádzajúcej sa na druhom nadzemnom podlaží domu, ako aj vo vzťahu k trojizbovej bytovej jednotke nachádzajúcej sa na 1. nadzemnom podlaží domu dohodli, resp. táto bola medzi nimi nesporná.

20. Dom súpisné číslo 257 bol ku dňu rozhodnutia súdu vo veci na liste vlastníctva č. XXXX zapísaný ako popis stavby: dom, druh stavby: rodinný dom. Podľa hodnoverných údajov v katastri nehnuteľností, keďže nebol preukázaný opak ( o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam), žalobca a žalovaná majú práva vyplývajúce z ich spoluvlastníckeho vzťahu k predmetnému domu. Dom pritom nie je v katastri nehnuteľností zapísaný ako dve bytové (príp. nebytové) jednotky. Súd preto viazaný týmto právnym stavom zapísaným v katastri nehnuteľností bol povinný vychádzať z podstaty podielového spoluvlastníctva, ktorou sú podiely, ktoré viažu spoluvlastníkov k spoločnej veci. Spoluvlastnícky podiel pritom vyjadruje iba rozsah, v akom jednotliví spoluvlastníci vykonávajú a majú inak rovnaké práva a povinnosti vyplývajúce z vlastníctva spoločnej veci ako celku. Pri podielových spoluvlastníkoch ide teda o tzv. ideálny podiel na spoločnej veci, nie o reálne vymedzenie vzťahujúce sa na určitú časť spoločnej veci. Nebolo potom možné rozsah užívania domu zo strany žalovanej posudzovať osobitne iba vo vzťahu k štvorizbovej bytovej jednotke, ale celkovo k celému domu (v ktorom sa nachádza aj trojizbová bytová jednotka).

21. V spore nebolo preukázané, že by medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená nájomná zmluva alebo iná forma dohody za účelom ponechania štvorizbovej bytovej jednotky nachádzajúcej sa na druhom nadzemnom podlaží a v podkroví žalovanej. Zo strany žalobcu mal byť pripravený návrh nájomnej zmluvy, ktorý však nebol žalovanou podpísaný. Pre posúdenie veci nebolo relevantné, že pôvodná spoluvlastníčka predmetnej nehnuteľnosti uzatvorila so žalobcom dňa 24. 09. 2020 nájomnú zmluvu, keďže tento právny vzťah bol uzatvorený medzi iným nájomcom (H. C.), a nebolo tvrdené a ani preukázané, že by žalovaná vstúpila do práv a povinností H. C. vyplývajúcej jej z nájomnej zmluvy. Výpoveď nájomnej zmluvy, ktorá bola predložená zo strany právnej zástupkyne žalobcu na pojednávaní konanom dňa 05. 05. 2026 (na č. l. 141 spisu) bola adresovaná žalovanej, avšak z kontextu výpovede (kde sa odkazuje na nájomnú zmluvu uzatvorenú v roku 2020) vyplýva, že sa vzťahuje k nájomnému vzťahu uzatvorenému s H. C., a nie so žalovanou. Súd len na okraj k uvedenému uvádza, že vzhľadom na uvedené nemôže byť nájomný vzťah ukončený výpoveďou doručenou inej osobe ako tej, s ktorou bola nájomná zmluva uzatvorená. Z tejto nájomnej zmluvy uzatvorenej inou osobou ako žalovanou však pre žalovanú nemožno vyvodzovať žiadne dôsledky. Skutočnosť, že žalovaná platila žalobcovi určitú sumu za užívanie nehnuteľnosti, nepostačuje k prijatiu záveru, že došlo ku konkludentnému uzavretiu nájomnej zmluvy. Museli by existovať ďalšie okolnosti jednoznačne preukazujúce vôľu oboch strán založiť nájomný vzťah. Preukázanie takých okolností v predmetnej veci však absentovalo. Správanie žalovanej pritom nenasvedčovalo tomu, že by užívanie predmetnej časti nehnuteľnosti odvodzovala od nájomného vzťahu, ktorý by mala mať uzatvorený so žalobcom. O uvedenom svedčí aj písomnosť podpísaná žalovanou zo dňa 26. 12. 2024 (na č. l. 14 spisu), ktorú do sporu predložil žalobca, v ktorej žalovaná uvádza, že sa zaväzuje platiť žalobcovi platby za nadužívanie spoluvlastníckeho podielu (teda nie z titulu nájomného). Ani skutočnosť, že žalovaná žiadala žalobcu o preposlanie návrhu nájomnej zmluvy (ktorý napokon nepodpísala) nemožno považovať za prejav vôle nájomnú zmluvu uzatvoriť.

22. Obsahom vlastníckeho (spoluvlastníckeho) práva, je okrem iného, aj oprávnenie vlastníka vec v medziach zákona užívať. Vec môže byť v spoluvlastníctve aj viacerých osôb, pričom spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru účasti spoluvlastníka na vzťahu k spoločnej veci. To znamená, že vyjadruje aj mieru účasti, pokiaľ ide o užívanie spoločnej veci. Každý zo spoluvlastníkov je v zmysle oprávnený spoločnú vec užívať v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. V prípade, že spoluvlastníkovi nie je zabezpečené užívanie spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady vo forme peňažného plnenia. Tomuto právu potom korešponduje povinnosť spoluvlastníka, ktorý vec užíva, takéto plnenie spoluvlastníkovi vylúčenému z užívania spoločnej veci poskytnúť. Treba zdôrazniť, že aj keď medzi podielovými spoluvlastníkmi nedôjde k dohode o užívaní spoločnej veci a jeden alebo viacerí z nich ju užívajú, nie je možné dospieť k záveru, že vec je užívaná bez právneho dôvodu (o to viac, takýto záver neprichádza do úvahy, ak sa spoluvlastníci na spôsobe užívania dohodli). Právnym dôvodom na užívanie veci je aj v takomto prípade ich spoluvlastnícke právo. Spoluvlastnícky podiel vyjadrujúci mieru účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach k spoločnej veci nie je totiž podiel na veci reálne vymedzený, ale je len podielom ideálnym. V rámci neho nie je možné preto oddeliť, čo je výlučne podiel jedného spoluvlastníka a čo je výlučne podiel druhého spoluvlastníka, resp. podiely ostatných spoluvlastníkov. Z vyššie uvedeného možno vyvodiť, že ak sa podielový spoluvlastník domáha náhrady vo forme peňažného plnenia voči druhému spoluvlastníkovi za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, ide o právny vzťah z podielového spoluvlastníctva osobitne v upravený. V prípade, že sa spoluvlastníci o spôsobe užívania spoločnej veci, prípadne o jej náhrade nedohodnú, ide o nárok, ktorý vyplýva z ustanovenia v spojení s . (z uznesenia NS SR sp. zn. zo dňa 24. 11. 2009)

23. S prihliadnutím na námietku žalovanej týkajúcu sa skutočnosti, že žalobca v spore uplatnil nárok, ktorý vyhodnotil ako nárok z dôvodu bezdôvodného obohatenia, a preto by súd žalobe nemal vyhovieť, súd uvádza, že z obsahu žaloby žalobcu, ako aj z jeho ostatných podaní vyplýva, že žalobca sa domáhal peňažného plnenia voči žalovanej za to, že žalovaná užíva spoločnú vec nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Uplatnil právo, ktoré vyplýva z podielového spoluvlastníctva, a ktoré sa opiera o ustanovenie .

24. Pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku zo strany žalobcu bolo potrebné zistiť, či žalovaná v rozhodnom období od januára 2025 – novembra 2025 užívala obytnú časť domu v podielovom spoluvlastníctve strán sporu v rozsahu väčšom ako zodpovedá jej spoluvlastníckemu podielu.

Pre posúdenie, či zo strany žalovanej dochádzalo v rozhodnom období k prípadnému nadužívaniu (t.j. k užívaniu nad rozsah spoluvlastníckeho podielu dotknutého spoluvlastníka) domu v podielovom spoluvlastníctve bolo potom potrebné vypočítať celkovú výmeru domu (teda výmeru oboch bytových jednotiek), a výmeru časti domu (jeho plochu), ktorú užíva žalovaná, a túto s prihliadnutím na veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalovanej zohľadniť oproti celkovej obytnej výmere domu. Bolo zároveň potrebné zobrať do úvahy aj skutočnosť, že žalobca v rozhodnom období dom neužíval. Nemožno pritom považovať za užívanie domu sporadické návštevy žalobcu v dome do spodnej časti domu, ktorú obýva matka žalovanej a brat žalovanej (K. C.), ktoré potvrdil na pojednávaní konanom vo veci dňa 16. 06. 2026 svedok K. C. (podľa zápisnice o pojednávaní, str. 5). Navyše užívanie domu žalobcom v rozhodnom období nebolo zo strany strán sporu žiadnym spôsobom tvrdené a ani preukázané. Skutočnosť, že žalobca dlhodobo toleroval užívanie bytovej jednotky zo strany žalovanej a že sa nedomáhal možnosti ju sám užívať, pritom nebráni, aby si žalobca uplatnil nárok na náhradu za nadužívanie spoluvlastníckeho podielu zo strany žalovanej (viď bod 17. odôvodnenia tohto rozsudku).

25. Celková obytná výmera domu pozostávajúca z menšieho bytu na prvom nadzemnom podlaží a z väčšieho dvojpodlažného bytu na druhom nadzemnom podlaží a v obytnom podkroví bola stranami sporu ustálená na rozlohu 188,84 m2 (70,6 m2 trojizbová bytová jednotka na 1. nadzemnom podlaží a 118,24 m2 štvorizbová bytová jednotka na 2. nadzemnom podlaží a v podkroví). Veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalovanej na dome v rozhodnom období predstavovala 3/8, čo z celkovej obytnej (medzi stranami sporu ustálenej) výmery domu (188,84 m2) predstavuje výmeru 70,80 m2. Žalovaná pritom užívala v rozhodnom období obytnú výmeru domu v rozsahu 118,24 m2. V časti presahujúcej obytnú výmeru domu pripadajúcu na jej spoluvlastnícky podiel teda predmetný dom užívala nad rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. Rozdiel medzi užívanou časťou obytnej výmery domu a výmerou zodpovedajúcou spoluvlastníckeho podielu žalovanej predstavuje 47,44 m2 (118,24 – 70,80). Možno preto zhrnúť, že žalovaná v období od januára 2025 – november 2025 užívala obytnú plochu predmetného domu o výmere 47,44 m2 nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu.

26. Podľa predloženého znaleckého posudku A. J. K. č. 85/2025 zo 07. 07. 2025 je k 7. 7. 2025 všeobecná hodnota nájmu za mernú jednotku bytovej jednotky na 2. nadzemnom podlaží a v podkroví rodinného domu (4-izbový byt), ktorý užívala v rozhodnom období žalovaná, bola 6,38 eur/m2 (podľa č. l. 26 rub spisu). Bolo preto potrebné vychádzať zo sumy nájomného za tú bytovú jednotku, ktorú žalovaná reálne užívala (pretože v tom rozsahu užívala aj časť domu v rozsahu spoluvlastníckeho podielu pripadajúceho na žalobcu). Zo strany strán sporu bolo pritom nesporné, že žalovaná za mesiace 01/ - 07/2025 zaplatila žalobcovi za užívanie obytnej plochy nad rozsah jej spoluvlastníckeho podielu za každý uvedený mesiac sumu 213 eur a za mesiac november 2025 zaplatila sumu 193 eur. Nespornosť týchto skutočností súd vyvodzoval z tvrdení žalobcu uvedených v žalobe, ktoré neboli žalovanou žiadnym spôsobom účinne popreté, a preto ich súd považoval s poukazom na ustanovenie za nesporné. Keďže užívanie obytnej plochy predmetného domu nad rozsah spoluvlastníckeho podielu pripadajúceho na žalovanú je potrebné kompenzovať náhradou pre žalobcu, ktorá náhrada zodpovedá všeobecnej hodnote nájmu za priestor užívaný bez právneho dôvodu (teda za plochu užívanú žalovanou nad výmeru pripadajúcu na jej spoluvlastnícky podiel), za mesiace 01/2025 – 07/2025 predstavuje uvedená náhrada sumu vo výške (47,44 x 6,38) – 213 = 89,67 eur za jeden mesiac x 7 = 627,67 eur. Súd teda vypočítal náhradu za užívanie obytnej plochy nad rámec spoluvlastníckeho podielu žalovanej ako súčin výmery užívanej nad rámec a sumy všeobecnej hodnoty nájomného v predmetnom čase za 1 m2, a od tejto sumy bolo potrebné odpočítať sumu 213 eur, keďže za tieto mesiace žalovaná žalobcovi túto sumu z uvedeného titulu platila. Na základe takého výpočtu bolo potrebné sumu náhrady za jeden mesiac (89,67 eur) vynásobiť počtom mesiacov (7) = 627,67 eur.

27. Čo sa týka mesiacov 08/2025 – 10/2025, náhrada za užívanie domu nad rozsah spoluvlastníckeho podielu pripadajúceho na žalovanú predstavuje sumu 302,67 eur (47,44 m2 je výmera nad rozsah spoluvlastníckeho podielu x 6,38 eur je všeobecná hodnota nájmu za 1 m2 v rozhodnom období). Predmetnú sumu bolo potom potrebné vynásobiť počtom 3 (počet mesiacov), z čoho vzíde suma náhrady vo výške 908,01 eur (302,67 x 3). Za mesiac 11/2025 zaplatila žalovaná žalobcovi z titulu nadužívania sumu 193 eur, súd preto od sumy 302,67 (47,44x6,38) odpočítal 193 eur, z čoho vzišla suma 109,67 eur. Súd potom výrokom II. tohto rozsudku uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1 838,35 eur, ktorá predstavuje súčet náhrady za užívanie domu nad rozsah spoluvlastníckeho podielu

pripadajúceho na žalovanú za mesiace 01/2025 – 07/2025 v sume 627,67 eur, náhrady za mesiace 08/2025 – 10/2025 v sume 908,01 eur, a náhrady za mesiac 11/2025 v sume 109,67 eur, t.j. 1 838,35 eur (627,67 + 908,01 + 109,67).

28. K námietkam žalovanej, že žalobca bol pasívny vo vzťahu k nárokovaniu si užívania domu v časti pripadajúcej na jeho spoluvlastnícky podiel je potrebné uviesť, že táto skutočnosť nemá vo vzťahu k nároku žalobcu uplatnenému v tomto spore žiadnu relevanciu, a to aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR citované v bode 17. odôvodnenia tohto rozsudku. V spore neboli zistené také okolnosti, ktoré by mali akýkoľvek dopad na prípadný nesúlad s dobrými mravmi pri nadobúdaní spoluvlastníckeho podielu na predmetnej nehnuteľnosti zo strany žalobcu. Z výsluchu svedka K. C. (ktorého za týmto účelom navrhovala vypočuť žalovaná) vyplynulo, že svedok predal žalobcovi svoj spoluvlastnícky podiel na predmetnom dome za dohodnutú kúpnu cenu (33 000 eur), ktorá mala zohľadňovať predpoklad účastníkov zmluvy, že ohľadne nehnuteľnosti budú zrejme vznikať so žalovanou spory, preto mala byť znížená kúpna cena oproti cene uvedenej v znaleckom posudku (znejúcej na sumu 41 000 eur), podľa výpovede svedka na pojednávaní konanom vo veci dňa 16. 06. 2026, str. 4 zápisnice o pojednávaní. Rovnako súd z vykonaného dokazovania nevzhliadol také skutočnosti, ktoré by svedčili o výkone práv žalobcu v súvislosti s uplatňovaním si náhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu nad rozsah pripadajúci na žalovanú v rozpore s dobrými mravmi. Nemožno za taký výkon považovať ani skutočnosť, že si žalobca uplatnil svoj nárok v rámci upomínacieho konania, keďže strany majú právo si zvoliť alternatívu, akým spôsobom si budú uplatňovať svoje nároky. Nemožno potom uplatnenie si nároku v rámci upomínacieho konania považovať za vybočenie z výkonu práv žalobcu, ktoré by dosahovalo intenzitu prekročenia všeobecne uznávaných etických, morálnych a spoločenských pravidiel správania.

29. Podľa ustanovenia , , (1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

30. Podľa ustanovenia , ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

31. Podľa ustanovenia nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

32. Omeškanie dlžníka je stav, ktorý nastane, ak dlžník nesplní svoj dlh riadne a včas. Dôraz vo vzťahu k omeškaniu je potrebné klásť na uplynutie času, ktorý bol v záväzku dohodnutý, t.j. dobu splatnosti. Doba splatnosti sa riadi hmotným právom, ak nie je dohodnutá, vyplýva z právneho predpisu (napr. ). Žalobca si úrok z omeškania pritom uplatňoval podľa jeho odôvodnenia v žalobe odo dní nasledujúcich po dňoch splatnosti nájomného uvedených v nájomnej zmluve. Nájomná zmluva však medzi stranami sporu uzatvorená nebola. Nebolo potom možné pri stanovení omeškania žalovanej s plnením náhrady žalobcovi vychádzať zo splatnosti podľa nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a H. C., ako ani z konceptu nájomnej zmluvy, ktorú žalovaná nepodpísala. V predmetnej veci bolo potrebné aplikovať ustanovenie a na účely posúdenia omeškania s platením náhrady vychádzať z obsahu výzvy na zaplatenie náhrady za užívanie spoločnej nehnuteľnosti nad rozsah spoluvlastníckeho podielu zo dňa 15. 08. 2025 (na č. l. 48 spisu), ktorou žalobca vyzýval žalovanú na úhradu náhrady za obdobie od 01. 01. 2025 do 31. 08. 2025, a to vo výške 880 eur za každý mesiac, pričom výzva bola podľa potvrdenia o doručení na č. l. 50 rub spisu žalovanej doručená dňa 18. 08. 2025. Na základe uvedenej výzvy bolo možné posúdiť omeškanie žalovanej s plnením náhrady žalobcovi za obdobie od 01/2025 – 07/2025. Keďže v čase doručenia výzvy žalovanej neuplynul mesiac 08/2025, nebolo možné ustáliť, že sa žalovaná s platením náhrady za predmetný mesiac dostala do omeškania skôr, ako tento mesiac uplynul. Súd preto na účely omeškania s plnením náhrady za mesiace 01/2025 – 07/2025 vychádzal z obsahu predmetnej výzvy, podľa znenia ktorej mala

žalovaná zaplatiť žalobcovi náhradu za predmetné mesiace do 15 dní od doručenia predmetnej výzvy, ktorá lehota na plnenie uplynula dňa 02. 09. 2025. Úrok z omeškania zo sumy 627,67 eur (t.j. suma súdom priznanej náhrady za mesiace 01/2025 – 07/2025) bol teda priznaný odo dňa nasledujúceho po 02. 09. 2025, t.j. odo dňa 03. 09. 2025 do zaplatenia, a to vo výške 7,15 % p.a. (keďže základná úroková sadzba ECB k tomuto dňu predstavuje 2,15 % + 5 percentuálnych bodov = 7,15 %).

33. Čo sa týka zvyšnej sumy priznanej súdom z titulu náhrady za mesiace 08/2025 – 11/2025, vo vzťahu k uvedenej sume žalobca nepreukázal doručenie výzvy žalovanej pred podaním žaloby. Preto súd za takú výzvu mohol považovať žalobu doručenú žalovanej, a úrok z omeškania z predmetnej sumy priznať odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanej. Ak nedošlo k požiadaniu skôr, treba za kvalifikované požiadanie považovať návrh, keď dňom zúročenia pohľadávky uplatnenej v návrhu nebude deň nasledujúci po podaní návrhu na súde, ale deň po doručení návrhu odporcovi /pokiaľ nie sú úroky uplatnené od neskoršieho termínu/ (Najvyšší súd SR, sp. zn. ). Žaloba bola pritom žalovanej doručená dňa 02. 01. 2026 (podľa doručenky na č. l. 71 spisu), úrok z omeškania zo sumy 1210,68 eur (t.j. priznaná náhrada za mesiace 08/ - 11/2025) priznal súd odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby, t.j. odo dňa 03. 01. 2026, a to vo výške 7,15 % p.a. ročne (keďže základná úroková sadzba ECB k tomuto dňu predstavuje 2,15 % + 5 percentuálnych bodov = 7,15 % p.a.).

34. Výrokom III. tohto rozsudku bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá. Žalobca si totiž uplatňoval v rámci tohto sporu sumu vo výške 4 476 eur, keďže vychádzal z toho, že štvorizbová bytová jednotka patrí žalobcovi, a spoluvlastnícke podiely strán sporu zohľadňoval len voči výmere tejto štvorizbovej jednotky, a nie vo vzťahu k celkovej výmere obytnej plochy domu, keďže tento je v podielovom spoluvlastníctve strán sporu (bližšie odôvodnenie k princípu podielového spoluvlastníctva k domu je uvedené v bode 20. odôvodnenia tohto rozsudku). Žaloba bola zamietnutá v časti o zaplatenie istiny v sume 2 617,65 eur (4 476 – 1838,35 - 20). Rovnako bola žaloba zamietnutá aj v časti uplatneného úroku z omeškania uplatneného z istiny nad rozsah priznaných súm istín, v rozsahu úroku z omeškania uplatneného v rozdiele medzi uplatnenou a priznanou sadzbou, ako aj v rozsahu úroku z omeškania uplatneného z priznaných súm od skoršieho dátumu ako 03. 09. 2025 (pri sume 627,67 eur), a od skoršieho dátumu ako od 03. 01. 2026 (pri sume 1 210,68 eur). Úrok z omeškania v požadovanom rozsahu nebolo možné priznať, a to z dôvodu zamietnutia žaloby v časti zostávajúcej istiny ako aj z dôvodu nepreukázania tvrdenia o splatnosti uplatnených súm (bližšie odôvodnenie v bode 32. odôvodnenia tohto rozsudku).

35. Súd zamietol návrh na vykonanie dokazovania nariadením znaleckého dokazovania vykonaním revízneho znaleckého posudku, a to z nasledujúcich dôvodov. Bez relevancie k predmetu konaniu bolo mnoho otázok, ktoré žalovaná formulovala ako otázky potrebné na zodpovedenie za strany znalca: t.j. napr. aby uviedol technický stav stavby, prestavby a situovanie stavby, aby určil, do akej miery je stavba zapustená do svahu a v akej výške sa nachádza spodná bytová jednotka a aký má táto skutočnosť vplyv na kvalitu bývania, svetelné a priestorové parametre spodnej bytovej jednotky, mieru a kvalitu prirodzeného denného svetla, aby vyhodnotil, či spodná bytová jednotka spĺňa alebo nespĺňa platné technické hygienické normy, do akej miery malé okná zhoršujú úžitkovú a nájomnú hodnotu, a čiastočné zapustenie priestorov pod úroveň terénu. Uvedené parafrázované otázky formulované žalovanou ako parciálne otázky je totiž povinný si znalec vyriešiť pred samotným zodpovedaním otázky, aby určil hodnotu nájmu predmetných (ne)bytových priestorov.

36. Rovnako otázky formulované žalovanou, t.j. aby znalec pre spodnú jednotku zistil presnú výšku obytných miestností, orientáciu okien, aká je výmera úžitkovej plochy nie je vhodná ako obytná plocha, či táto bytová jednotka spĺňa požiadavky na minimálnu svetlú výšku obytných miestností, minimálne štandardy na objem prirodzeného svetla, požiadavky na vetranie, porovnanie hornej a spodnej obytnej jednotky v intenciách technického stavu, vlhkosti, komfortu a pod., či možno spodnú bytovú jednotku vôbec považovať za štandardný byt na trvalé bývanie, sú opäť otázky, ktoré je znalec povinný zodpovedať ako parciálne predtým ako stanoví hodnotu nájomného. Takú povinnosť mala aj znalkyňa vyhotovujúca znalecký posudok predložený do sporu (na č. l. 17 a nasl. spisu). Žalovaná pritom žiadnym spôsobom neodôvodnila, z akého dôvodu je (prípadne) toho názoru, že znalkyňa tieto skutočnosti v predloženom znaleckom posudku nezohľadnila.

Žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi tak jednej ako aj druhej obytnej jednotky, preto je pre účely tohto sporu irelevantné vykonávať porovnávanie týchto obytných jednotiek. Strany sa pritom zhodli na obytnej ploche oboch obyt. jednotiek, preto by bolo nehospodárne vykonávať znalecké dokazovanie vo vzťahu k zodpovedaniu otázky, aká výmera úžitkovej plochy nie je vhodná ako obytná plocha v zmysle platných STN. Súd rovnako poukazuje aj na ustanovenie druhá veta , podľa znenia ktorého na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli súd neprihliada.

37. Rozsah navrhovaného dokazovania je vzhľadom na to, že absentujú konkrétne a odôvodnené výhrady k predloženému znaleckému posudku nehospodárny. Súd nevzhliadol konkrétne relevantné výhrady žalovanej voči predloženému znaleckému posudku, o čom svedčí aj zhoda strán o výmere obytných plôch oboch jednotiek. Žalovaná v návrhu uviedla, že podľa jej názoru predložený znalecký posudok nezohľadňuje skutočný technický stav domu, rozdielne parametre hornej a spodnej bytovej jednotky, tento svoj postoj však nepodložila poukázaním na konkrétne pochybenie v predloženom znaleckom posudku. Predložený znalecký posudok stanovil všeobecnú hodnotu nájmu v rozhodnom čase pre obe obytné jednotky osobitne, pričom rozdielnosť aj hospodárskej hodnoty obytných jednotiek bola vyjadrená v stanovení všeobecnej hodnoty nájomného pre trojizbovú jednotku na úrovni 7,08 eur/ m2 a pre štvorizbovú bytovú jednotku na úrovni 6,38 eur/m2 (podľa č. l. 25 a 26 rub spisu). Z uvedeného je teda zrejmé, že hoci žalovaná poukazovala na skutočnosť, že trojizbová bytová jednotka má mať menšiu hospodársku hodnotu ako štvorizbová jednotka, znalkyňa určila hodnotu nájmu za m2 vyššiu práve pri trojizbovej bytovej jednotke. Relevantným však je, že žalovaná užívala štvorizbovú jednotku, a žalobca si ako náhradu za jej nadužívanie uplatňoval náhradu vyčíslenú znaleckým posudkom (ktorá bola určená v nižšej hodnote ako pri trojizbovej bytovej jednotke). V prípade, ak by prípadné (iné) znalecké dokazovanie určilo vyššiu hodnotu nájmu pri štvorizbovej bytovej jednotke oproti trojizbovej bytovej jednotke, negatívne by to ovplyvnilo práve žalovanú, ktorá by bola povinná zaplatiť žalobcovi z toho titulu vyššiu sumu. Žalovanou navrhované znalecké dokazovanie bolo preto podľa názoru súdu nielen nehospodárne, ale aj bez logických súvislostí.

38. Návrh na vykonanie znaleckého dokazovania v tak širokom koncipovaní ako je uvedené v podaní žalovanej zo dňa 07. 05. 2026 (na č. l. 152 rub – 154 spisu), bol navyše uplatnený absolútnej v rozpore s limitmi sudcovskej koncentrácie konania, keďže tento návrh mohla žalovaná predostrieť skôr ako po prvom pojednávaní vo veci, ak by konalo starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania ( ). Súd aj z tohto dôvodu (nad rámec v tejto časti odôvodnenia rozsudku uvádzaných dôvodov) tento návrh nevykonal, keďže by to okrem iného vyžadovalo vykonanie ďalších úkonov súdu.

39. Ďalej súd k nevykonaniu navrhovaného dokazovania uvádza, že žalovaná bez produkovania konkrétnych námietok k predloženému znaleckému posudku navrhuje vykonať jeho revíziu (znalecký posudok by potom pôsobil ako „posudok na posudok“ bez reálnych dôvodov na vykonanie nového znaleckého dokazovania pri existencii už jedného odborného podkladu v spore). Vo vzťahu k ďalším znalcom na zodpovedanie navrhovaným úlohám je potrebné uviesť, že nie je v právomoci znalca vyjadrovať sa k tomu, či medzi stranami existoval dlhodobý odplatný režim užívania, v rámci ktorého mala žalovaná platiť nejaké sumy žalobcovi a či výška platieb je vyššia alebo nižšia ako nájomné. Rovnako nepatrí do kompetencie znalca vyjadrovať sa k iným skutkovým otázkam. Uvedené otázky sú otázky týkajúce sa skutkového stavu, ktoré je povinný si v spore ustáliť súd, nie znalec z odboru stavebníctvo. Navyše žalovaná do návrhu na znalca zahrnula aj úpne iný nárok z úplne iného právneho titulu, ktorý si v tomto spore neuplatňovala vzájomnou žalobou (tvrdené realizované udržiavacie investície zo strany žalovanej). Taký návrh je z uvedených dôvodov irelevantný pre súdenú vec. 40. V závere súd dodáva a zdôrazňuje, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Z uvedeného dôvodu sa súd zaoberal len podstatnými námietkami vo vzťahu k prejednávanej veci, ktoré považoval z hľadiska skutkového a právneho posúdenia veci za relevantné a nezaoberal sa pre posúdenie a rozhodnutie sporu nerelevantnými skutočnosťami a námietkami uvádzanými stranami sporu.

41. Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa ustanovenia a , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

43. Podľa ust. , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

44. Podľa ustanovenia , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

45. Žalobca mal v predmetnom spore úspech v priznanej časti istiny (1 838,35 eur), pričom žalovaná bola úspešná v časti, v ktorej bola žaloba smerujúca voči nej zamietnutá (v sume 2617,65 eur, a v časti zastaveného konania je potrebné zavinenie pričítať žalobcovi, keď žalobu v časti o zaplatenie 20 eur zobral späť bez osobitného dôvodu, ktorý by zavinila žalovaná. Úspech žalovanej a neúspech žalobcu predstavuje suma 2 637,65 eur. Vychádzajúc zo základu 4 476 eur (100 %) predstavuje úspech žalobcu v percentuálnom vyjadrení 41,07 % () a úspech žalovanej 58,93 % (). Z uvedeného vyplýva, že žalovaná bola v spore úspešnejšia ako žalobca, keďže žaloba bola vo väčšej časti zamietnutá oproti časti, v ktorej bol nárok priznaný. Čistý úspech žalovanej potom predstavuje rozdiel medzi percentuálnym vyjadrením úspechu žalovanej a žalobcu a predstavuje 17,86 % (58,93 – 41,07). Súd teda výrokom IV. tohto rozsudku rozhodol, že žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 17,86 %.

Poučenie:

2

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. , odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. , odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. , odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).