Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B1-21Csp/47/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV pred sudkyňou JUDr. Silviou Rovňánkovou v právnej veci žalobcu: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a. s., so sídlom Prešovská 48, Bratislava, IČO: 35 850 370, zastúpený: act legal s. r. o., so sídlom Twin City Tower, Mlynské nivy 10, Bratislava, IČO: 47 239 921, proti žalovanému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, D., zastúpený: IKRÉNYI & REHÁK, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 2, Bratislava, IČO: 36 854 808, o zaplatenie 8.323,04 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 8.323,04 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 13.775,22 eur odo dňa 13.03.2019 do 24.10.2019, zo sumy 8.275,48 eur odo dňa 25.10.2019 až do zaplatenia, zo sumy 47,56 eur odo dňa 16.07.2019 až do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a . III. Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 71,46 %; o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou bývalému Okresnému súdu Bratislava I dňa 08.07.2020 proti žalovanému domáha zaplatenia sumy vo výške 8.323,04 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 13.775,22 eur odo dňa 13.03.2019 do 24.10.2019, 8 % ročne zo sumy 8.275,48 eur odo dňa 25.10.2019 až do zaplatenia, 8 % ročne zo sumy 47,56 eur odo dňa 16.07.2019 až do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. 2. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca ako prevádzkovateľ verejného vodovodu a verejnej kanalizácie uzatvoril so žalovaným dňa 18.10.2001 Zmluvu č. 10709 o dodávke vody z verejného vodovodu. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky dodávky pitnej vody a odvádzania odpadových vôd. Na základe žiadosti žalovaného bol dňa 18.10.2001 udelený súhlas na dodávku pitnej vody z domáceho rozvodu ďalšiemu užívateľovi. Predmetom zmluvy bola dodávka pitnej vody z verejného vodovodu a odvádzanie a čistenie odpadových vôd a odvádzanie a čistenie vôd z povrchového odtoku. Žalobca sa ako dodávateľ zaviazal žalovanému v dohodnutom množstve a čase uskutočňovať do odberného miesta dodávku pitnej vody a odvádzať odpadové vody tak, ako je uvedené v čl. I a nasl. Zmluvy a VOP. Adresa odberného miesta bola E. XX, D., OM00013684. Žalovaný ako odberateľ sa v zmluve zaviazal uhradiť žalobcovi platby za dodávku pitnej vody a odvádzanie odpadových vôd

podľa zmluvy. Žalobca so žalovaným sa dohodli na platení vodného a stočného na základe žalobcom vystavených faktúr podľa skutočnej spotreby z predchádzajúceho vyúčtovacieho obdobia. Cena za dodávku pitnej vody a odvádzanie odpadových vôd bola stanovená rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Žalobca dodával žalovanému pitnú vodu a odvádzal odpadovú vodu v súlade so zmluvou, za čo žalovanému vystavil faktúry v zmysle platného Cenníka výkonov a služieb súvisiacich so zásobovaním pitnou vodou verejným vodovodom a odkanalizovaním odpadovej vody verejnou kanalizáciou platného od 01.10.2014. Žalobca realizoval dodávku pitnej vody na odbernom mieste F. X, D., v zmysle zmluvy a VOP. Podľa čl. XII VOP, ak v lehote splatnosti nezaplatil akúkoľvek splatnú faktúru vystavenú v zmysle zmluvy alebo VOP, bola žalovanému zo strany žalobcu vystavená druhá upomienka na uhradenie splatnej faktúry. V rámci tejto upomienky bol žalovaný upozornený na možnosť právneho vymáhania dlžnej sumy. Druhá upomienka sa zasiela doporučenou poštovou zásielkou. Faktúra č. 3191004109 bola uhradená čiastočne po splatnosti vo výške 5.499,74 eur dňa 24.10.2019. Zvyšok faktúry ostal neuhradený a je predmetom vymáhania v rámci tejto žaloby. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy, ktorá vznikla neuhradením vyfakturovaných súm. Napriek tejto skutočnosti žalovaný do dňa podania žaloby svoj dlh neuhradil. Žalobca si zároveň v súdnom konaní uplatňuje úroky z omeškania z nezaplatenej faktúry uvedené vyššie. 3. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 21.04.2021 žalovaný namietol žalobu ako predčasne podanú. Tvrdil, že služby, ktoré boli fakturované vo faktúre č. 3191004109 neboli žalovaným reálne spotrebované. Predmetná faktúra bola vystavená za dodávku pitnej vody a odvádzanie odpadovej vody podľa zmluvy za obdobie od 13.03.2018 do 06.02.2019. V období, kedy bola žalovanému vyššie uvedená faktúra doručená, žalovaný zistil, ak že na vnútornom rozvode vody na odbernom mieste OM00013684 - E. XX, D., došlo v presne nezistenom období v rokoch 2018 a 2019 z dôvodu poruchy úniku vody, čo malo za následok nadmerný nárast objemu odobratej pitnej vody a odpadovej vody, ktorá nebola žalovaným reálne spotrebovaná a ani nebola žalobcom reálne odvedená. V dôsledku týchto skutočností žalovaný v období mesiaca február 2019 predmetné služby osobne reklamoval prostredníctvom reklamačného oddelenia žalobcu, k čomu mu do dnešného dňa nebolo od žalobcu doručené žiadne vyjadrenie. Zároveň žalovaný podal u žalobcu žiadosť o zníženie časti stočného, ku ktorému mu bolo doručené rozhodnutie zo dňa 28.10.2019 pod zn. 46507/2019/Pm, ktorým žalobca schválil zníženie časti stočného z dôvodu poruchy, v objeme 4.973 m3, ktorý žalobca odúčtoval z faktúry č. 3191004109 za vodné a stočné opravným daňovým dokladom vo výške 5.499,74 eur. Vykonaním zápočtu medzi neuhradenou faktúrou č. 3191004109 vo výške 13.775,22 eur a opravným daňovým dokladom č. 3191017949 vo výške 5.499,74 eur vznikol žalovanému nedoplatok vo výške 8.275,48 eur. Zvyšok reklamácie zostal nevybavený. Žalobcom požadovaný úrok z omeškania považoval žalovaný za nedôvodný, nakoľko tento si žalobca uplatňuje z faktúry č. 3191004109, ktorá bola žalobcom dobropisovaná. Ostatné úroky z omeškania rovnako považuje žalovaný za bezdôvodné vzhľadom na stav reklamácie, ktorá do vyhotovenia tohto vyjadrenia zo strany žalobcu nebola v celom rozsahu vybavená. S ohľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav mal žalovaný za to, že nárok žalobcu nie je v plnom rozsahu dôvodný, nakoľko v zmysle uvedených skutočností je zjavné, že služby, ktoré boli žalovanému vo faktúrach účtované, neboli reálne čerpané, a nadmerný odber vody, ku ktorému došlo v rokoch 2018 a 2019 bol spôsobený bez zavinenia žalovaného v dôsledku poruchy, nešlo o žiaden nelegálny odber, pričom sám žalovaný sa pokúsil iniciovať nápravu vzniknutej situácie uplatnením reklamácie u žalobcu, ku ktorej mu k dnešnému dňu nebolo doručené žiadne vyjadrenie a preto sa žalovaný domnieva, že predmetná suma uplatňovaná žalobcom by mala byť výrazne nižšia. Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 4. V žalobnej replike zo dňa 13.08.2021 žalobca namietol tvrdenie žalovaného o predčasnosti uplatneného nároku z dôvodu prebiehajúcej reklamácie. V tejto súvislosti dal do pozornosti čl. III bod 8 Reklamačného poriadku, v zmysle ktorého si je objednávateľ vedomý, že uplatnenie reklamácie ho nezbavuje povinnosti uhradiť cenu za reklamované plnenie v určenej lehote splatnosti, ak sa s dodávateľom nedohodol inak. Námietka žalovaného, že podaná reklamácia bráni uplatneniu nároku žalobcu podľa

názoru žalobcu neobstojí. Žalobca mal za to, že v konaní preukázal listinnými dôkazmi právny titul, na základe ktorého si peňažný dlh uplatnil, a je teda na žalovanom ako dlžníkovi, aby preukázal, že vzniknutý dlh zaplatil alebo že dlh mal byť stanovený v inej výške. Poukázal na to, že žalovaný nespochybňuje, že bol na zaplatenie dlhu vyzvaný, pričom jeho argumentácia výslovne odporuje spôsobu riešenia reklamácií tak, ako bolo zmluvne dohodnuté. Žalobca preto zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu a žiadal, aby jej súd v celom rozsahu vyhovel. 5. V žalobnej duplike zo dňa 23.02.2022 žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca porušil svoju povinnosť pri postupe vybavovania reklamácie nedodržaním lehôt stanovených vo svojom reklamačnom poriadku, keď reklamácia žalovaného, ktorá bola uplatnená osobne prostredníctvom reklamačného oddelenia žalobcom v období mesiaca február 2019 nebola ku dnešnému dňu vybavená napriek tomu, že lehota na vybavenie reklamácie je najviac 30 dní odo dňa ich uplatnenia, a to v zložitých prípadoch najmä, ak sa vyžaduje zložité technické, prípadne iné odborné zhodnotenie stavu plnenia, a v zmysle článku V bodu 2 nesmie vybavenie reklamácie túto lehotu presiahnuť, preto mal žalovaný za to, že nárok uplatnený žalobou nie je v plnom rozsahu dôvodný a primeraný. Ďalej žalovaný poukázal na to, že mu bola v dôsledku poruchy na vnútornom rozvode vody, príčinou ktorej dochádzalo k úniku, žalobcom opakovane v mesačných intervaloch fakturovaná výrazne vyššia suma za služby v porovnaní so sumou, ktorá je žalovanému fakturovaná po jej odstránení, napriek tomu, že tieto služby neboli žalovaným reálne spotrebované, čím mohlo dôjsť na strane žalobcu k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko žalobca si uplatnil nárok na úhradu služieb, ktoré žalovanému reálne nedodal. 6. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na dňa 16.06.2026, na ktorom sa zúčastnil žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, žalovaný a právny zástupca žalovaného. Sporové strany uviedli podstatné skutočnosti uvádzané v písomných podaniach doručených súdu, žiadne návrhy na doplnenie dokazovania nemali. 7. Súd vykonal dokazovanie z písomných a ústnych vyjadrení sporových strán, ako aj predložených listinných dôkazov, na základe ktorých ustálil nasledovný skutkový a právny stav: 8. Medzi sporovými stranami bola dňa 18.10.2001 zatvorená Zmluva č. 10709 o dodávke vody z verejného vodovodu na odbernom mieste E. XX, D.. (č.l. 9) 9. Dňa 18.10.2001 žalobca vydal žalovanému súhlas na dodávku pitnej vody z domáceho rozvodu ďalšiemu užívateľovi, a to Reštaurácii EDEN PUB z odberného miesta G. XXXXX H. I. E. XX. „Dňa 18.04.2002 bolo prevedené prepojenie na D. R. Za vodomerom A. C. je napojený zadný obytný dom - ambulancia A. C. + nová reštaurácia (nie EDEN PUB!). Odber vody mal byť pre ďalšieho užívateľa meraný vlastným vodomerom, ktorého spotrebu bol žalovaný povinný nahlásiť štyrikrát do roka žalobcovi. Ukončenie dodávky bol žalovaný povinný ohlásiť bezodkladne dodávateľovi. (č.l. 11) 10. Z listu zo dňa 28.10.2019 s označením „Odpoveď na žiadosť o zníženie časti stočného poznámka oznámenie rozhodnutia“ adresované vedúcou oddelenia reklamácii žalobcovi mal súd za preukázané, že komisia žalobcu „pre zníženie časti stočného posúdila predloženú dokumentáciu a schválila zníženie časti stočného z dôvodu poruchy na vnútornom rozvode vody na odbernom mieste OM00013684 - E. XX, D. v objeme 4.973 m3, ktorý sme vám odúčtovali z faktúry č. 3191004109 za vodné a stočné opravným daňovým dokladom č. 3191017949 vo výške 5.499,74 eur. ... Vykonaním zápočtu medzi neuhradenou faktúrou č. 3191004109 vo výške 13.775,22 eur a opravným daňovým dokladom č. 3191017949 vo výške -5.499,74 eur vznikol nedoplatok vo výške 8.275,48 eur, ktorý je potrebné uhradiť pod variabilným symbolom 2000005307 a špecifickým symbolom 3191004109 obratom, najneskôr do 14 dní od odoslania nášho listu. Na vašom zmluvnom účte však, pán C., evidujeme aj ďalšie neuhradené faktúry po splatnosti a vystavené upomienky. Aktuálne pohľadávky po splatnosti Vám posielame v prílohe tohto listu. V prípade, ak ste uvedené nami neevidované platby za faktúry uhradili, prosíme o ich zdokladovanie.“ (č.l. 13) 11. Z vyúčtovacej faktúry č. 3191004109 zo dňa 26.02.2019, splatná dňa 12.03.2019 vo výške 13.775,22 eur mal súd za preukázané, že žalobca vyfakturoval žalovanému za obdobie od 13.03.2018 do 06.02.2019 (č. vodomeru 22000474, počiatočný stav 3.283 m3, konečný stav 14.373 m3, poznámka: Hlásený, vodné: spotreba 11.090 m3, jednotková cena 0,9359

eur, stočné: spotreba 11.090 m3, jednotková cena 0,9216 eur). Za opakované dodávky tovaru a služieb boli žalovanému v priebehu fakturovaného obdobia vystavované preddavkové faktúry na úhradu sumy 1.094,45 eur mesačne. (č.l. 16) 12. Z opravnej faktúry č. 3191017949 zo dňa 23.10.2019, splatná dňa 06.11.2019, mal súd za preukázané, že žalobca žalovanému znížil skutočnú spotrebu o 4.973 m3 v sume 4.583,12 eur. (č.l. 17) 13. Vyúčtovacou faktúrou č. 4191126206 zo dňa 30.06.2019, splatná dňa 15.07.2019, žalobca žalovanému vyúčtoval za obdobie od 01.01.2019 do 30.06.2019 spotrebu vody z povrchového odtoku vo výške 43 m3, v sume 47,56 eur. (č.l. 19) 14. Druhou upomienkou zo dňa 03.05.2019 žalobca žalovaného upozornil, že ku dňu 12.03.2019 neeviduje úhradu faktúry č. 3191004109 vo výške 13.775,22 eur; dlžnú sumu žiadal zaplatiť bezodkladne na účet žalobcu. (č.l. 18) 15. Druhou upomienkou zo dňa 26.08.2019 žalobca žalovaného upozornil, že ku dňu 15.07.2019 neeviduje úhradu faktúry č. 4191126206 vo výške 47,56 eur; dlžnú sumu žiadal zaplatiť bezodkladne na účet žalobcu. (č.l. 21) 16. Podľa článku VI bod 1 Všeobecných obchodných podmienok dodávky pitnej vody a odvádzania odpadových vôd žalobcu (ďalej len ako „VOP“), vodné a stočné odberateľ uhrádza formou faktúr za opakované dodávky tovarov a služieb vyúčtovaných alebo predpísaných dodávateľom, vyúčtovacích faktúr vystavených dodávateľom alebo formou faktúr vystavených na základe odpočtu. (č.l. 43) Podľa článku VI bod 3 prvá veta VOP, za opakované dodávky pitnej vody a odvádzanie odpadových vôd je odberateľ v priebehu roka povinný platiť formou platieb ODTaS na základe faktúry za opakované dodanie tovaru a služby vystavenej dodávateľom. (č.l. 43) Podľa článku VI bod 8 VOP, na základe vyúčtovania podľa tohto článku (Fakturácia a platobné podmienky) dodávateľ do pätnástich kalendárnych dní od vykonania odpočtu alebo výpočtu vystaví vyúčtovaciu faktúru za príslušné fakturačné obdobie. Rozdiel medzi fakturovaným množstvom dodanej pitnej vody a odvedených odpadových vôd na základe príslušných faktúr ODTaS a spotrebou zistenou podľa tohto článku bude vyfakturovaný vo vyúčtovacej faktúre. V prípade kladného rozdielu (nedoplatok) sa fakturované množstvo dodanej vody a odvedených odpadových vôd považuje za dodané dňom uvedeným na vyúčtovacej faktúre. Prípadný nedoplatok je odberateľ povinný uhradiť v termíne splatnosti vyúčtovacej faktúry. (č.l. 44) Podľa článku VI bod 9 druhý odsek VOP, odberateľ je povinný úhradu všetkých faktúr vykonať tak, aby úhrada bola pripísaná na účet dodávateľa najneskôr v posledný deň splatnosti uvedený na faktúre. Podľa článku VI bod 15 VOP, v prípade neuhradenia faktúry v lehote splatnosti je dodávateľ oprávnený odoslať odberateľovi upomienku a účtovať zmluvnú pokutu podľa článku XII ods. 1 písm. a) („V prípade, ak odberateľ poruší svoje povinnosti ustanovené v zmluve a VOP, je dodávateľ oprávnený domáhať sa zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 5 EUR v prípade, ak odberateľ v lehote splatnosti neuhradí akúkoľvek faktúru vystavenú zmysle zmluvy alebo VOP a bola mu zo strany dodávateľa vystavená druhá upomienka na uhradenie splatnej faktúry - č.l. 49). (č.l. 46) Podľa článku VI bod 16 VOP, v prípade, ak sa odberateľ dostane do omeškania s úhradou akéhokoľvek peňažného záväzku voči dodávateľovi, je dodávateľ oprávnený požadovať od odberateľa popri plnení aj zmluvnú pokutu za II. upomienku a úrok z omeškania vo výške podľa platných právnych predpisov. Dodávateľ je oprávnený neuhradenú pohľadávku vrátane jej príslušenstva od odberateľa vymáhať. (č.l. 46) Podľa článku IX bod 1 VOP, reklamácie sa spravujú reklamačným poriadkom zverejnením na internetovej stránke dodávateľa (www.bvsas.sk). (č.l. 48) 17. Podľa článku III bod 1 Reklamačného poriadku žalobcu, v prípade, ak podľa zmluvy alebo inej zmluvy došlo k vade na plnenie, za ktorú dodávateľ zodpovedá, je objednávateľ oprávnený uplatniť si u dodávateľa právo zo zodpovednosti za vady u dodávateľa (ďalej len „reklamácia“). (č.l. 112) Podľa článku III bod 5 Reklamačného poriadku žalobcu, v prípade zjavných vád zistených pri odovzdaní plnenia dodávateľa objednávateľovi je objednávateľ povinný bez zbytočného odkladu po tom, čo vadu zistil alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti mohol zistiť, uplatniť reklamáciu u dodávateľa. Na neskoršie uplatnenú reklamáciu

z dôvodu zjavných vád sa nebude prihliadať. (č. l. 112) Podľa článku III bod 6 Reklamačného poriadku žalobcu, v prípade iných vád je objednávateľ povinný reklamáciu uplatniť bez zbytočného odkladu po tom, čo vadu na plnenie zistil alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti mohol zistiť. (č. l. 112) Podľa článku III bod 8 Reklamačného poriadku žalobcu, objednávateľ si je vedomý, že uplatnenie reklamácie ho nezbavuje povinnosti uhradiť cenu za reklamované plnenie v určenej lehote splatnosti, ak sa s dodávateľom nedohodol inak. (č.l. 113) Podľa článku IV bod 1 bod b) Reklamačného poriadku žalobcu, objednávateľ je oprávnený uplatniť reklamáciu osobne v pracovných dňoch počas otváracích hodín prostredníctvom jednotlivých kontaktných centier dodávateľa vyplnením Reklamačného záznamu; v tomto prípade sa reklamácia považuje za uplatnenú momentom odovzdania vyplneného Reklamačného záznamu poverenému zamestnancovi kontaktného centra dodávateľa, resp. jeho odovzdaním do podateľne dodávateľa. (č. l. 113) 18. Podľa , v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa a , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa prvá veta o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení o regulácii v sieťových odvetviach, platný a účinný v čase uzatvorenia zmluvy o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd (ďalej len „“), vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky je osoba, ktorá zriadila prípojku na svoje náklady, a to spôsobom určeným prevádzkovateľom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie. Podľa , vlastník vodovodnej prípojky je povinný zabezpečiť opravy a údržbu vodovodnej prípojky na vlastné náklady. Podľa , vlastník verejného vodovodu je ďalej povinný uzatvoriť písomnú zmluvu o dodávke vody so žiadateľom o pripojenie na verejný vodovod; záväzky vzniknuté z tejto zmluvy prechádzajú na právneho nástupcu vlastníka verejného vodovodu a sú záväzné aj pre prevádzkovateľa verejného vodovodu a pre jeho právneho nástupcu. Podľa , prevádzkovateľ verejného vodovodu má právo na úhradu za dodávku vody (ďalej len „"), ak sa nedohodne, že vodné sa platí vlastníkovi verejného vodovodu. Podľa , konečný spotrebiteľ vody (ďalej len „") je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá odoberá vodu na účely konečnej spotreby vody z verejného vodovodu alebo od odberateľa vody (). Podľa , za odber vody z verejného vodovodu platí odberateľ prevádzkovateľovi verejného vodovodu vodné, ak sa nedohodne, že vodné sa platí vlastníkovi verejného vodovodu. V prípade, že odberateľ nie je konečný spotrebiteľ, vzniká konečnému spotrebiteľovi povinnosť, aby za odobraté množstvo vody zaplatil odberateľovi rozpočítanú čiastku. Podľa , právo na vodné vzniká vtokom vody do potrubia napojeného bezprostredne za meradlom. Ak nie je osadené meradlo, právo na vodné vzniká vtokom vody do hlavného uzáveru pripojeného pozemku alebo stavby, prípadne do uzáveru hydrantu, výtokového stojana, plniaceho miesta alebo hadicového zariadenia; v takom prípade sa vodné stanoví smernými číslami spotreby vody. Podľa , vodné je platba za dodanú pitnú vodu, ktorú tvorí súčin ceny za 1 m3 vyrobenej a dodanej pitnej vody verejným vodovodom podľa osobitného predpisu a množstva odobratej pitnej vody.

Podľa , vlastník verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, prípadne ich prevádzkovateľ je povinný predložiť odberateľovi alebo producentovi výpočet ho a stočného. Podľa , meranie množstva vody dodanej verejným vodovodom zabezpečuje vlastník verejného vodovodu svojím meradlom. Ak nie je množstvo vody merané, stanoví sa množstvo dodanej vody smernými číslami spotreby vody. Takto zistené množstvo dodanej vody je podkladom na vyúčtovanie ho. Podľa , opravy a údržbu meradla je povinný vykonávať vlastník meradla na vlastné náklady. Podľa , ak má odberateľ pochybnosti o správnosti údajov meradla alebo zistí poruchu na meradle, má právo požiadať vlastníka verejného vodovodu o jeho preskúšanie. Vlastník verejného vodovodu je povinný do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti zabezpečiť preskúšanie meradla podľa osobitného predpisu. Výsledok preskúšania vlastník verejného vodovodu neodkladne písomne oznámi odberateľovi. Podľa veta prvá , žiadosť o preskúšanie meradla nezbavuje odberateľa povinnosti zaplatiť v určenej lehote vodné. 19. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná čiastočne dôvodne. 20. Súd mal za preukázané, že medzi sporovými stranami vznikol záväzkový vzťah zo zmluvy o dodávke vody z verejného vodovodu a odvádzaní odpadových vôd, uzavretej dňa 18.10.2001, ktorej súčasťou boli aj všeobecné obchodné podmienky žalobcu. Žalobca ako prevádzkovateľ verejného vodovodu a verejnej kanalizácie zabezpečoval žalovanému dodávku pitnej vody a odvádzanie odpadových vôd do odberného miesta E. XX, D.. Žalovaný sa zaviazal uhrádzať vodné a stočné podľa zmluvy, všeobecných obchodných podmienok a vyúčtovacích faktúr. 21. Žalobca vystavil žalovanému vyúčtovaciu faktúru č. 3191004109 zo dňa 26.02.2019, splatnú dňa 12.03.2019, na sumu 13.775,22 eur za obdobie od 13.03.2018 do 06.02.2019. Následne na základe posúdenia žiadosti žalovaného o zníženie časti stočného vystavil žalobca opravný daňový doklad, ktorým bola časť pôvodne vyúčtovaného stočného odúčtovaná; po zápočte zostal nedoplatok 8.275,48 eur. Ďalej bola žalovanému vystavená vyúčtovacia faktúra č. 4191126206 zo dňa 30.06.2019, splatná dňa 15.07.2019, na sumu 47,56 eur. Celková žalovaná istina 8.323,04 eur tak mala listinný podklad vo vykonanom dokazovaní. 22. Žalovaný v konaní namietal, že fakturované plnenia v uvedenom rozsahu reálne nespotreboval, že vo vnútornom rozvode došlo k poruche a že vec reklamoval. Uvedené skutočnosti však zostali len v rovine tvrdenia, nakoľko žalovaný v konaní nepredložil reklamačný záznam, inú listinu zachytávajúcu obsah a rozsah reklamácie, ani dôkazy o tom, že reklamácia smerovala aj proti mu, nielen proti časti stočného, tak ako vyplýva z listu žalobcu zo dňa 28.10.2019 označený ako „Odpoveď na žiadosť o zníženie časti stočného“, ktorým žalobca žalovanému čiastočne vyhovel vo vzťahu k stočnému. Už z povahy tohto listu vyplýva, že preukazuje len čiastočné zníženie stočného; bez ďalších dôkazov z neho nemožno vyvodiť, že žalovaný riadne a preukázateľne reklamoval aj vodné alebo že žalobca uznal aj ďalšie zníženie dlhu. Žalovaný síce tvrdil, že už vo februári 2019 osobne reklamoval aj iné časti vyúčtovania, avšak k tomuto tvrdeniu neoznačil a nepredložil žiadny listinný dôkaz, ani nenavrhol vykonanie iného dôkazu. Žalovaný taktiež tvrdil, že v rozhodnom období mu boli v mesačných intervaloch účtované výrazne vyššie sumy a že po odstránení tvrdenej poruchy mu boli účtované nižšie sumy. Ani toto tvrdenie však nebolo podopreté listinnými dôkazmi, porovnaním konkrétnych faktúr, odborným vyjadrením alebo iným vykonateľným dôkazným návrhom. Tvrdenie o poruche a jej vplyve na rozsah dlhu preto zostalo len v rovine procesnej obrany bez dôkaznej opory. 23. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien – po prvé ide o bremeno tvrdenia, ktoré môže privodiť jej úspech v konaní a po druhé, strana musí svoje tvrdenia aj preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie v spojení s , podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Uvedený článok stanovuje dôkaznú povinnosť strán sporu v sporovom konaní, t. j.

povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na strane sporu a v prípade, ak neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v tom zmysle, že ho súd nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. 24. Žalovaný svoje skutkové námietky dôkazne nepodložil. Nepredložil reklamačný záznam, listinný dôkaz o rozsahu reklamácie, doklad o oznámení a odstránení poruchy na vnútornom rozvode, ani žiadne porovnávacie vyúčtovania alebo odborné podklady, z ktorých by bolo možné urobiť záver, že žalovaná istina mala byť nižšia. Preukázané zostalo len to, že žalobca vo vzťahu k stočnému žalovanému sčasti vyhovel a túto korekciu do vyčíslenia dlhu premietol. V konaní však nebolo preukázané, že by rovnakým spôsobom existoval ďalší dôvod na zníženie aj ho. Tvrdenie žalovaného, že mesačné fakturácie pred odstránením poruchy boli výrazne vyššie než po jej odstránení, preto ostalo iba tvrdením. 25. Samotná existencia spotrebiteľského vzťahu nemení rozdelenie dôkazného bremena vo vzťahu ku konkrétnym skutkovým obranám. Ochrana spotrebiteľa sa v takomto spore prejavuje najmä tým, že súd z úradnej povinnosti preskúma zákonnosť a primeranosť zmluvných podmienok a príslušenstva, nie tým, že by namiesto zastúpenej strany vyhľadával skutkové okolnosti a dôkazy podporujúce jej obranu. To platí o to viac, ak bol spotrebiteľ od začiatku konania zastúpený advokátom; v takom prípade sa v sporoch so slabšou stranou v plnšej miere presadzuje požiadavka včasnej a kvalifikovanej procesnej aktivity. Žalovaný bol od začiatku konania zastúpený advokátom a na pojednávaní strany po zopakovaní svojich písomných stanovísk už nenavrhli žiadne doplnenie dokazovania. (pre porovnanie napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 26.05.2020, sp. zn. ) 26. Pokiaľ žalovaný namietal poruchu na vnútornom rozvode, tak ani táto okolnosť sama o sebe bez ďalšieho nevedie k zániku alebo automatickému zníženiu nároku na vodné. Z dostupnej judikatúry vyplýva, že pri bezchybnom meradle vzniká právo na vodné už vtokom vody do potrubia bezprostredne za meradlom a prípadný únik za meradlom je zásadne okolnosťou v sfére odberateľa (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.02.2019, sp. zn. , rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 08.06.2017, sp. zn. ). V prejednávanej veci navyše žalovaný ani nepredložil dôkaz, ktorý by umožnil súdu uzavrieť, že namerané množstvo bolo nesprávne alebo že reklamácia bola v rozsahu ho riadne uplatnená a preukázaná. 27. Z rovnakého dôvodu neobstojí ani obrana založená na údajnej predčasnosti žaloby. Zo zmluvnej dokumentácie a reklamačného poriadku vyplynulo, že uplatnenie reklamácie nezbavovalo odberateľa povinnosti uhradiť reklamované plnenie v lehote splatnosti, ak nedošlo k inej dohode. Taká dohoda v konaní preukázaná nebola. Samotné tvrdenie o podanej reklamácii preto nemohlo bez ďalšieho vylúčiť omeškanie žalovaného. 28. Súd preto dospel k záveru, že žalobca si nárok na zaplatenie istiny vo výške 8.323,04 eur uplatnil žalobou dôvodne a súd mu ju v plnom rozsahu priznal. 29. Podľa (ďalej len „“), dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. v znení neskorších predpisov je výška úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

30. Odlišne bolo potrebné posúdiť príslušenstvo. Keďže medzi stranami ide o spotrebiteľský vzťah, súd bol povinný aj bez osobitnej námietky skúmať, či žalobcom požadovaná sadzba úroku z omeškania zodpovedá kogentnej právnej úprave. V rozhodnom období bola stanovená zákonná sadzba úroku z omeškania 5 % ročne a vyššiu sadzbu nemožno voči spotrebiteľovi priznať (rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 20.06.2017, sp. zn. ). Žalobca si však uplatnil úrok z omeškania vo výške 8 % ročne. Žalovaný bol povinný zaplatiť dlžnú sumu na základe vyúčtovacích faktúr v lehote ich splatnosti, úhrada v konaní nebola žalovaným ani len tvrdená, dňom nasledujúcim po dni splatnosti sa tak žalovaný dostal do omeškania. Vzhľadom na uvedené súd žalobe vyhovel len v rozsahu zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. V prevyšujúcej časti príslušenstva súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. 31. Podľa a , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 32. O trovách konania rozhodol súd podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení. V danom prípade súd zohľadnil žalobou nesprávne uplatnené príslušenstvo k pohľadávke, keď vyčíslený úrok vo výške 8 % ročne zo sumy 13.775,22 odo dňa 13.03.2019 do 24.10.2019 predstavuje sumu 682,32 eur; úrok vo výške 8 % ročne zo sumy 8.275,48 eur odo dňa 25.10.2019 do 16.06.2026 (dátum vyhlásenia rozsudku) predstavuje sumu vo výške 4.402,10 eur a úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 47,56 eur od 16.07.2019 do 16.06.2026 predstavuje sumu vo výške 26,35 eur, potom žalobou uplatnená výška príslušenstva by predstavovala sumu 13.433,81 eur; vyčíslený úrok vo výške 5 % ročne zo sumy 13.775,22 eur od 13.03.2019 do 24.10.2019 predstavuje sumu 426,46 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 8.275,48 eur odo dňa 25.10.2019 do 16.06.2026 predstavuje sumu vo výške 2.751,31 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % zo sumy 47,56 eur odo dňa 16.07.2019 zo dňa 16.06.2026 predstavuje sumu vo výške 16,47 eur, potom výška príslušenstva priznaná rozsudkom predstavuje sumu 11.517,28 eur. Žalobca tak bol úspešný v rozsahu 85,73 % (11.517,28 / 13.433,81 x 100), žalovaný bol úspešný v rozsahu 14,27 % (1.916,53 / 13 433,81 x 100); potom celkový úspech žalobcu predstavuje 71,46 % (85,73 – 14,27). O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením v zákonnej lehote.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na Mestskom súde Bratislava IV v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepreloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal. Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia () (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (, Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ).