Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Csp-179-2020.pdf
PDF · 98.46 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-20Csp/179/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudcom JUDr. Lukášom Beňákom, v spore žalobcov: M. Y.,, O.. XX.XX.XXXX, X/ C.. X. Y., O.. XX.XX.XXXX, D. V. V. XXX, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48, zast.: Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o., IČO: 36 863 017, so sídlom v Košiciach, Bočná 10, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalobcom v 1/ a 2/ rade s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.03.2020 domáhali určenia, že zmluva o splátkovom úvere zo dňa 10.07.2017 je bezúročná a bez poplatkov a že žalobcovia majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Svoju žalobu odôvodnili tým, že žalovaný si nesplnil povinnosť skúmať schopnosti spotrebiteľov splácať úver, teda neskúmal bonitu žalobcov. Žalovanému na posúdenie bonity postačoval od žalobcov občiansky preukaz a 3 výplatné pásky. Takéto posúdenie bonity nie je možné samo o sebe považovať za náležité splnenie povinnosti. Bez toho, aby žalovaný skúmal aj iné aspekty, napr. zadlženosť, úspory, počet vyživovacích povinností, mesačné výdavky žalobcov a pod., nemohol si utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalobcov potrebnej na posúdenie schopnosti žalobcov splácať úvery . Za tohto stavu je nutné konštatovať, že žalovaný si nesplnil povinnosť uloženú mu ust. § 8 ods. 1 zákona č. 90/2016 Z. z. Pre posúdenie nároku na určenie bezúročnosti vyššie citovanej zmluvy nie je smerodajné aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľov, ale akým spôsobom žalovaný pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta. Žalovaný pri posúdení úverovej schopnosti žalobcov bol povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu žalobcov, najmä ich príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Za dostatočné sa považujú len také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých bol žalovaný schopný získať objektívny obraz o ich finančnej situácii. V danom prípade žalovaný, či už úmyselne alebo z nedbanlivosti konaním hrubo odporujúcim odbornej starostlivosti, zvýšil ich zadlženosť a preto takéto konanie je možné hodnotiť ako hrubo odporujúce dobrým mravom, aby žalovanému patrila odmena vo forme úrokov. Zo strany žalovaného neskúmaním bonity išlo o hazardovanie s finančnými prostriedkami. Následkom nesplnenia povinnosti s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť dlžníka splácať úver je strata práva požadovať splatenie úveru jednorazovo v zmysle § 15 ods. 2 zákona o úveroch na bývanie. Citované ustanovenia obsahujú sankciu pre veriteľa, ktorý nekonal s odbornou starostlivosťou, ktorou je vylúčenie možnosti vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
Citované ustanovenie predstavuje lex specialis k všeobecnej úprave úverovej zmluvy v § 502 a nasl. Obch. Zákonníka. Účelom tohto ustanovenia je zachovať spotrebiteľovi možnosť splátok aj v prípade nesplácania úveru v lehote splatnosti a to pre porušenie povinnosti veriteľa, ktorý nekonal s odbornou starostlivosťou. Citované ustanovenie ako lex specialis vylučuje použitie predčasného zosplatnenia úveru a požadovať, aby dlžník vrátil celú dlžnú sumu aj s úrokmi, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. To znamená, že aj v prípade omeškania dlžníka nedôjde k zosplatneniu celého dlhu a dlžníkovi aj pri jeho omeškaní zostáva zachovaná možnosť splácať úver v dohodnutých splátkach. Dôsledkom podcenenia bonity nie je neplatnosť zmluvy ale neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa. Neskúmanie bonity je zároveň dôvodom pre nemožnosť predčasného zosplatnenia úveru. Poukázali na ust. § 8 ods. 1, ods. 2, § 15 ods. 2 a 4 zákona č. 90/2016 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 ods. 1 Obč. zák. Mali za to, že v zmluva neobsahuje povinne obligatórnu náležitosť podľa § 13 ods. 4 písm. e/ cit. zákona, teda dobu trvania zmluvy, v dôsledku čoho je úver nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že považuje žalobu za nedôvodnú a žiada ju zamietnuť. V sporovom konaní, ako je konanie vo veci samej, v ktorom platia zásady dispozičná a prejednacia, je zásadne vecou strán sporu tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Základnou procesnou povinnosťou žalobcu je teda predniesť dostatočne konkrétne a určité skutkové tvrdenia významné podľa hmotného práva, ktorými sa formuje skutkový základ žaloby. Túto povinnosť nemôže splniť nikto iný ako žalobca a jeho pasivita nemôže byť ani korigovaná zásahom súdu (v sporoch so spotrebiteľským prvkom prichádza do úvahy iba vykonanie nenavrhnutého dôkazu v zmysle § 295 Civilného sporového poriadku, t. j. ingerencia vo vzťahu k dôkaznému bremenu, nie však k bremenu tvrdenia). Rozsah povinnosti žalobcu na relevantné tvrdenie je určený hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá má byť použitá na právne posúdenie žaloby. Hypotéza právnej normy vymedzuje okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré je strana sporu povinná tvrdiť a následne preukázať. Mal za to, že neporušil povinnosti dané mu zákonom o úveroch na bývanie, riadne skúmal bonitu v zmysle ust. § 8 ods. 1 cit. zákona, teda nemôže sa jednať o hrubé porušenie jeho povinností. Uzavrel, že žalobcovia v tomto smere neuniesli dôkazné bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno k skutočnostiam, ktoré by odôvodňovali aplikáciu požadovanej sankcie bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Súčasne v zmluve je riadne uvedená doba trvania zmluvy.
4. Žalobcovia v replike zotrvali na názore, že žalovaný dôsledne neposudzoval ich bonitu. Mali za to, že v prípade preukázania povinnosti skúmať bonitu neplatí všeobecná zásada pre dokazovanie, kedy skutkovému tvrdeniu zodpovedá bremeno tvrdenia na strane žalobcu . V tejto súvislosti poukázali na Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C - 449/13 - CA Consumer Finance SA / Ingrid Bakkaus.
5. Žalovaný v duplike zotrval na svojej procesnej obrane. Dal do pozornosti súdu, že sa jednalo o konsolidačný úver. Predložil súdu listinné dôkazy preukazujúce, že skúmal bonitu žalobcov a to (i) výstup z lustrácie príjmov žalobkyne v 1. rade v Sociálnej poisťovni, (ii) výstup z lustrácie príjmov žalobcu v 2. rade v Sociálnej poisťovni a (iii) úverový návrh. Nad rámec doplnil, že samotní žalobcovia potvrdili, že banke predložili potvrdenia o príjme (výplatné pásky) za obdobie 3 mesiacov. K splneniu povinnosti prihliadať na údaje z príslušnej databázy alebo registra predložil výsledok lustrácie záväzkov žalobkyne v 1. rade v úverovom registri a výsledok lustrácie záväzkov žalobcu v 2. rade v úverovom registri. Z týchto dôkazov preto jasne vyplýva, že nemohol hrubo porušiť povinnosti pri skúmaní bonity.
6. Súd nariadil vo veci pojednávanie dňa 27.05.2021, na ktoré sa neustanovili žalobcovia ani ich právny zástupca, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a žiadali pojednávať v ich neprítomnosti. Nedostavil sa ani žalovaný, dostavil sa jeho právny zástupca. Vychádzajúc z § 180 CSP súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava svojich doterajších písomných podaní. Mal za to, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná. Uzavrel, že preukázal nedôvodnosť žaloby, žiadal ju zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania.
7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil tento skutkový stav :
8. Medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o splátkovom úvere zo dňa 10.07.2017 vo výške 47.356 €, ktorú sa žalobcovia zaviazali splácať v 248. mesačných anuitných splátkach po 242,63 €, termín prvej splátky 20.08.2017, ďalšie splátky splatné 20. dňa v mesiaci, úroková sadzba 1,49% p. a., fixná 3 roky, RPMN 2,42% p. a., odplata 2,50%, celková čiastka 60.167,73 €. Účelom úveru v zmysle čl. II zmluvy bola nehnuteľnosť zapísaná na LV č. 62, kat. úž. Byster, obec Sady nad Torysou, okres Košice - okolie. Žalobcovia týmto úverom tiež vyplatili iný svoj záväzok u žalovaného a to splátkový úver č. 660172780 s mesačnou splátkou 331,82 € a aktuálny zostatkovom vo výške 43.539,50 € a záväzok v inej banke a to splátkový úver s mesačnou splátkou 72 € a aktuálnym zostatkom vo výške 1.851 €. V deň podpisu zmluvy bola uzavretá tiež záložná zmluva k nehnuteľnostiam (špecifikovaná v čl. II zmluvy o splátkovom úvere). Žalobcovia v žalobe namietali, že žalovaný nepostupoval v súlade s ust. § 8 ods. 1, 2 zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie, neskúmal ich bonitu a teda si nesplnil povinnosť posúdiť schopnosť splácať úver na bývanie, čo má za následok v zmysle ust. § 15 ods. 2 citovaného zákona bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, tiež v zmluve nie je uvedená doba trvania zmluvy. Žalovaný s týmito tvrdeniami žalobcov nesúhlasil a mal za to, že postupoval v súlade so zákonom a žiadne povinnosti neporušil s tým, že zmluva obsahuje dobu trvania zmluvy.
9. Podľa ust. § 52 ods. 1 až 4 Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
10. Podľa ust. § 1 ods. 2 písm. a/ zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie v platnom znení (ďalej len zákona o úveroch na bývanie) úverom na bývanie na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom spotrebiteľovi na základe zmluvy o úvere na bývanie vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo obdobnej finančnej pomoc, ktorá je zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti, a to aj rozostavanej, alebo ktorá je zabezpečená iným právom týkajúcim sa takej nehnuteľnosti.
11. Podľa ust. § 8 ods. 1 zákona o úveroch na bývanie veriteľ je povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať úver na bývanie, a to pred uzatvorením zmluvy o úvere na bývanie alebo pred zmenou zmluvy o úvere na bývanie týkajúcou sa výrazného navýšenia celkovej výšky úveru na bývanie.
12. Podľa ust. § 8 ods. 2 zákona o úveroch na bývanie pri posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie sa zohľadňuje najmä schopnosť spotrebiteľa dodržať povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere na bývanie a potrebné a primerané skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť schopnosť spotrebiteľa splácať úver na bývanie počas celej doby trvania zmluvy o úvere na bývanie. Veriteľ pri posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie berie do úvahy najmä čas, na ktorý sa poskytuje úver na bývanie, výšku poskytnutého úveru na bývanie, príjem spotrebiteľa, výdavky spotrebiteľa, účel použitia úveru na bývanie a ďalšie finančné a ekonomické okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na schopnosť spotrebiteľa dodržať povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere na bývanie.
13. Podľa ust. § 8 ods. 3 zákona o úveroch na bývanie veriteľ je povinný pri posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie.
14. Podľa ust. § 8 ods. 4 zákona o úveroch na bývanie na výpočet limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie sa použijú najmä tieto položky: a/ príjem spotrebiteľa, b/ náklady na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb spotrebiteľa, c/ výška splátky poskytovaného úveru na bývanie,
d/ peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.
15. Podľa ust. § 8 ods. 7 zákona o úveroch na bývanie veriteľ môže poskytnúť úver na bývanie spotrebiteľovi, len ak spotrebiteľ spĺňa limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať úver podľa odseku 3.
16. Podľa ust. § 8 ods. 8 zákona o úveroch na bývanie podmienka uvedená v odseku 7 sa nevzťahuje na úver na bývanie, ktorým sa splatí jeden existujúci úver alebo viac existujúcich úverov na bývanie alebo spotrebiteľských úverov podľa osobitného predpisu 5) (ďalej len „refinancovaný úver“), alebo ak ide o zmenu zmluvy spočívajúcej v navýšení výšky úveru na bývanie (ďalej len „navýšený úver“), ak v týchto situáciách výška poskytnutého úveru na bývanie výrazne neprevyšuje súčet zostávajúcich výšok refinancovaných úverov alebo navýšených úverov.
17. Podľa ust. § 13 ods. 4 písm. e/ zákona o úveroch na bývanie veriteľ poskytuje úvery na bývanie podľa ním vydaných všeobecných podmienok poskytovania úverov na bývanie, ktoré musia mať písomnú formu a musia obsahovať najmä dobu trvania zmluvy o úvere na bývanie a termín konečnej splatnosti úveru na bývanie.
18. Podľa ust. § 15 ods. 1 písm. b/ zákona o úveroch poskytnutý úver na bývanie sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o úvere na bývanie neobsahuje náležitosti podľa § 13 ods. 4 písm. a/ až l/, s/, a ab/.
19. Podľa ust. § 15 ods. 2 zákona o úveroch ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 8 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie úveru na bývanie. Pri hrubom porušení povinností podľa § 8 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinností podľa 8 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie.
20. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v prejednávanej veci vznikol záväzok žalobcov zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 10.07.2017 uzatvorenej podľa ust. § 52 a násl. Obč. zák. a tiež sa jedná o zmluvu o úveroch na bývanie podľa zákona č. 90/2016 Z .z. o úveroch na bývanie.
21. Žalobcovia sa domáhajú určenia úveru za bezúročný a bez poplatok s tým, že žalovaný neskúmal ich bonitu. Súd sa s ich názorom nestotožňuje. Súd má za to, že žalovaný preukázal, že skúmal bonitu žalobcov, pričom postupoval nad rámec toho, čo mu zákon ukladal a to s poukazom na ust. § 8 ods. 8 zákona č. 90/2016 Z. z., preto nemusel postupovať podľa ust. § 8 ods. 3 až 7 cit. zákona. Strany uzavreli tzv. refinancovaný úver, pričom žalobcovia jeho uzavretím vyplatili dva svoje predchádzajúce úvery, pri čom sa im evidentne tiež znížili mesačné náklady v rámci splátok úverov, keďže týmto jedným refinancovaným úverom ušetrili na mesačných splátkach, keď namiesto sumy 404 € platili len sumu splátky 242 €. Žalovaný preukázal, že skúmal bonitu žalobcov a to predloženými listinnými dôkazmi
- výstupom z lustrácie príjmov žalobkyne v 1. rade v Sociálnej poisťovni, výstupom z lustrácie príjmov žalobcu v 2. rade v Sociálnej poisťovni, úverovým návrhom, mal k dispozícii potvrdenia o príjme (výplatné pásky) za obdobie 3 mesiacov, predložil výsledok lustrácie záväzkov žalobkyne v 1. rade v úverovom registri a výsledok lustrácie záväzkov žalobcu v 2. rade v úverovom registri. Bonita žalobcov tak bola overená, preto žalovaný postupoval s odbornou starostlivosťou a posúdil schopnosť žalobcov splácať spotrebiteľský úver tak, ako to predpokladá ust. § 8 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Tu treba zdôrazniť aj to, že žalovaný je bankou etablovanou na trhu, pričom dohľad nad ňou vykonáva Národná banka Slovenska, teda nejde o žiaden nebankový (pochybný) subjekt.
22. Súd poukazuje aj na ustanovenie § 15 ods. 2 zákona o úveroch na bývanie, v zmysle ktorého je hrubým porušením povinnosti veriteľa jeho nečinnosť spočívajúca v nezisťovaní údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra. Podľa názoru súdu žalovaný hrubo neporušil svoje povinnosti pri overovaní bonity žalobcov, práve naopak, dostatočne hodnoverne preukázal, aké úkony uskutočnil pred uzatvorením zmluvy. Pri ich posudzovaní postupoval ešte prísnejšie ako to predpokladal zákon (s poukazom na ust. § 8 ods. 8 zák. č. 90/2016 Z. z. ). Súd má za to, že žalobcovia žalovanému poskytli všetky požadované údaje a žalovaný na základe týchto údajov (a ďalších) overil bonitu žalobcov, ich schopnosť splácať úver a na
základe výstupov z registra ponúkol žalobcom refinancovaný úver, ktorý žalobcovia prijali a potvrdili to svojim podpisom a napokon úver aj riadne (vy)čerpali.
23. Žalobcovia ďalej namietali, že zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 13 ods. 4 písm. e/ zákona č. 90/2016 Z. z. a to dobu trvania zmluvy a konečnú splatnosti úveru.
24. Súd sa s ich námietkami nestotožňuje. Zmluva tieto náležitosti obsahuje - doba trvania zmluvy je vymedzená splatnosťou prvej splátky dňa 20.08.2017, počtom splátok 248 a konečnou splatnosťou 20.03.2038. Z toho tiež jednoznačne vyplýva, že v zmluve je uvedená konečná splatnosť.
25. Súd má za to, že zmluva o splátkovom úvere obsahuje všetky obligatórne náležitosti požadované zákonom.
26. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd preto žalobu žalobcov ako nedôvodnú zamietol.
27. Dňa 28.05.2021 právny zástupca žalobcov súdu oznámil, že došlo k ukončeniu zastupovania žalobcov ku dňu 23.04.2021. Súd na pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 25.05.2021 predvolával právneho zástupcu žalobcov, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a žiadal pojednávať v neprítomnosti žalobcov aj jeho. Vzhľadom k tomu, že oznámenie o ukončení zastupovania bolo doručené súdu až dňa 28.05.2021 (dovtedy súd nemal vedomosť o tom, že právny zástupca už nezastupuje žalobcov), až týmto momentom vo vzťahu k súdu nastali účinky tohto ukončenia právneho zastúpenia.
28. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Žalobcovia boli v konaní neúspešní, nemajú preto nárok na náhradu trov konania. Naproti tomu žalovaný bol v konaní plne úspešný, preto má žalovaný nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalobcom v 1/ a 2/ rade. Súd zároveň nevidel priestor pre aplikáciu ust. § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Košice - okolie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok).