Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Co-11-2025.pdf
PDF · 266.85 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/11/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Krajčovej a členiek senátu JUDr. Natálie Kollárikovej a Mgr. Zuzany Gašpírovej, v právnej veci žalobkyne: L. H., rod. V., nar. X.XX.XXXX, bytom B. XX, X., právne zastúpená P.. P. F., advokátkou, so sídlom F. 7, B., proti žalovanému: J. H., nar. X.X.XXXX, bytom A. XX, F., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 8C/13/2020-1289 zo dňa 1.7.2024, takto
r o z h o d o l :
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 8C/13/2020-1289 zo dňa 1.7.2024, vo výroku III., p o t v r d z u j e.
II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 8C/13/2020-1289 zo dňa 1.7.2024 vo výroku IV., m e n í tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov prvoinštančného konania.
III. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal: A/ Nehnuteľnosti:
- nehnuteľnosť vedená Okresným úradom Pezinok, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie F., obec F., okres X., na liste vlastníctva č. XXXX v celosti X/X, parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape parcelné číslo XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku orná pôda, parcelné číslo XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, stavby súpisné číslo XXXX na pozemku parcelné číslo XXXX/X, druh stavby rodinný dom;
- nehnuteľnosť vedená Okresným úradom Pezinok, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie B., obec B., okres X., na liste vlastníctva č. XXXX v celosti X/X, parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape parcelné číslo XXXX/X o výmere XXXX m2, druh pozemku orná pôda, parcelné číslo XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX/XX o výmere XX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX/XX o výmere XXXX m2, druh pozemku orná pôda, parcelné číslo XXXX/XX o výmere XX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX/XX o výmere XX m2, druh XC/XX/XXXX pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX/XX o výmere XXX m2, druh pozemku orná pôda, parcelné číslo XXXX/XX o výmere XX m2, druh pozemku orná pôda, stavby súpisné číslo XXXX na pozemku parcelné číslo XXXX/X, druh stavby rodinný dom, súpisné číslo XXXX na pozemku parcelné číslo XXXX/X druh stavby garáž, súpisné číslo XXXX na
pozemku parcelné číslo XXXX/XX, druh stavby garáž, súpisné číslo XXXX na pozemku parcelné číslo XXXX/XX, druh stavby sklad, súpisné číslo XXXX na pozemku parcelné číslo XXXX/XX, druh stavby adm. budova. B/ Hnuteľné veci:
- zariadenie rodinného domu v F.: hala: stolík z masívneho dreva, kreslo, zrkadlo v zlatom ráme, konzolový stolík z masívneho dreva, 2 ks krištáľový luster,
- obývacia izba: kožená sedacia súprava, 2 ks kožené taburetky, konferenčný stolík, sklenená vitrína, jedálny stôl, 6 ks stoličiek, komoda, 3 ks krištáľový luster,
- kuchyňa: jedálensky stôl z masívneho dreva, 4ks stoličky, visiaci drevený rám nad stolom,
- spálňa: drevená manželská posteľ, 2 ks nočné stolíky,
- zariadenie rodinného v B.: 4 ks písací stôl, 8 ks stoličky, sedacia súprava, konferenčný stolík, obývacia zostava nábytku, kuchynská linka, 2 ks počítačov, 1 ks Kopírka. ( výrok I.) Do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal záväzok voči V. úverová banka, a.s., na základe Zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie „G. refinančná“ reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 14.07.2016 ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov vrátane istiny a príslušenstva. ( výrok II.) Zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom finančného vyporiadania sumu vo výške 137 386,- Eur, a to v lehote do troch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. ( výrok III.) Žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %. ( výrok IV.)
2. V rámci odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa žalobou, podanou na súd dňa 9.3.2020 domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov ( ďalej len „BSM“) tak, že žiadala prikázať do vlastníctva žalovaného nehnuteľnosti v F. a B. ( špecifikované v odseku 1), hnuteľné veci - zariadenie rodinného domu v F. a zariadenie rodinného domu v B., záväzok voči banke z titulu pôžičky vo výške 23.000,-Eur s tým, aby súd určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu určenú súdom, pripadajúcu na vyrovnanie jej podielu a jej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. Žalobu odôvodnila tým, že manželstvo žalobkyne a žalobcu bolo rozvedené ( rozsudkom Okresného súdu Pezinok sp. zn. 12P/428/2016 zo dňa 9.10.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.10.2018), čím došlo k zániku BSM. Všetky veci patriace do BSM užíva výlučne žalovaný, nakoľko žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť. Žalobkyňa nemá akýkoľvek dosah a kontrolu nad majetkom.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 20.8.2020 uviedol, že bol ochotný dohodnúť sa so žalobkyňou na mimosúdnom riešení vyporiadania BSM tak, že na základe vzájomne odsúhlaseného návrhu sa celý nehnuteľný majetok predá. Zdôraznil, že pri vyporiadaní BSM sa má prihliadnuť na to, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku a ako sa staral o rodinu. Žalobkyňa sa minimálne pričinila o nadobudnutie a udržanie majetku, ako aj o ekonomické, či výchovné funkcie rodiny. Chod rodiny, ako aj celý spoločný majetok, zabezpečoval výlučne žalovaný s finančnou podporou jeho rodičov. Žalobkyňa bola 22 rokov doma, len posledné roky pracovala ako opatrovateľka. On sa reálne staral o rodinu, iba on pracoval/ podnikal, venoval sa aktívne synom a viedol ich k športu. Tvrdil, že žalobkyňa má prístup k spoločnému majetku, má aj kľúče od rodinného domu v F., potvrdil, že tento využíva od 1/2020 na vlastné rezidenčné bývanie. Areál v B. je dlhodobo nevyužívaný. Odkedy žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť (12/2016) sám platí všetky náklady spojené s prevádzkou, údržbou a opravami spoločných nehnuteľností, ako aj všetky splátky úverov a pôžičiek. Zo strany žalobkyne vníma dlhodobý nezáujem o udržiavanie spoločného majetku. Do BSM musia byť zahrnuté aj dlhy a pohľadávky vzniknuté za trvania manželstva a to bezúčelový spotrebiteľský úver v K. čerpaný vo výške 17.550,- Eur, dlžník J., poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XX-XXXXXXXXXX zo dňa 26.8.2011 a jej dodatku zo dňa 17.12.2013, zostatok úveru bol vo výške 6.005,12 Eur, a flexihypotéka vo V. vo výške 25.200,- Eur, dlžníci J. poskytnutá na základe zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie „G.“ zo dňa 14.7.2016 a jej dodatku, zostatok ku dňu 18.10.2018 bol bo výške 22.896,97 Eur. Oba úvery boli použité na financovanie spoločného majetku a potrieb rodiny. Žalovaný žiadal, aby bol zohľadnený jeho vnos do BSM a to peňažný dar vo výške 100.000,- Eur od jeho rodičov zo dňa 3.2.2010. Z obsahu darovacej zmluvy je zrejmé, že dar bol darovaný výlučne žalovanému. Tieto prostriedky boli postupne vynaložené na spoločný majetok a to najmä dokončenie rodinného domu v F. najmä na vonkajšie úpravy a exteriérové časti ( spevnené plochy, chodníky, keramické dlažby, zámkové dlažby, kamenné a kované ploty, brány, záhradné úpravy atď.) a na vyplatenie záväzkov z vykonaných stavebných prác, a na dobudovanie areálu ( garáže, administratívne priestory) v B. Žalovaný
nesúhlasil s tým, aby mu bol všetok nehnuteľný a hnuteľný majetok, ako aj záväzok v banke, tak, ako je to uvedené v žalobe, prikázaný do výlučného vlastníctva.
4. Žalobkyňa v priebehu súdneho konania tvrdila, že sa práve ona v prevažnej miere starala o dve deti a domácnosť. Od roku 1994 až do roku 2019 bola držiteľkou živnostenského oprávnenia, na ktorého základe bola založená rodinná firma. Žalovaný bol v tom čase štátnym zamestnancom a od 1.9.2003 do 31.12.2003 zamestnancom žalobkyne. Od 1.10.2010 začal žalovaný podnikať. Nehnuteľnosti patriace do BSM boli nadobudnuté počas podnikania žalobkyne. Po odchode zo spoločnej domácnosti, nemala prístup k žiadnej nehnuteľnosti, po podaní trestného oznámenia, jej žalovaný odovzdal kľúče od domu v F., ale hneď na druhý deň sa do rodinného domu opäť nedostala, nakoľko bol vymenený zámok. Platí, že rodinný dom v F. a v B. využíva výlučne žalovaný, ktorý k nim má neobmedzený prístup. K údajnej darovacej zmluve ( uzavretej medzi rodičmi žalovaného a žalovaným) uviedla, že v čase poskytnutia daru ( 3.2.2010) nemali v rodine žiadnu finančnú núdzu, rodinná firma prosperovala, dom v F. bol dokončený, nepotrebovali na jeho dokončenie žiadne finančné prostriedky. Boli to práve rodičia žalovaného, ktorí v danom čase prerábali starší rodinný dom, na ktorého prerábku im žalobkyňa so žalobcom prispievali. Mala za to, že teória o finančnom dare vznikla až počas rozvodového konania, keď si bol žalovaný vedomý že dôjde k vyporiadavaniu BSM, listiny o poskytnutí daru považovala za sfalšované. O dare vo výške 100.000,- Eur nemala vedomosť. Tento neuznáva, nakoľko k darovaniu finančných prostriedkov nikdy nedošlo, preto ani nemohli byť použité na dokončenie rodinného domu v F., ktorý bol v tom čase už dokončený so všetkým príslušenstvom a riadne obývaný, nemuseli sa vyplácať žiadne záväzky zo stavebných prác. Rovnako nemala vedomosť ani o bezúčelovom spotrebnom úvere z K., a.s.. Nie je pravdou tvrdenie žalovaného, že úverové prostriedky boli použité na financovanie spoločného majetku - kúpu zariadenia, elektroniky a ostatného vybavenia domácnosti, nakoľko v rodinnom dome v F. bývali od roku 2009 a dom bol kompletne zariadený.
5. Žalovaný v priebehu súdneho konania žiadal, aby súd uplatnil disparitu podielov v rámci vyporiadania BSM v pomere 70% žalovaný : 30% žalobkyňa, nakoľko sa žalobkyňa minimálnou mierou podieľala na nadobudnutí a udržaní spoločného majetku, obstarávaní spoločnej domácnosti, plnení ekonomickej funkcie rodiny a tiež len čiastočne zabezpečovala starostlivosť o rodinu.
6. Žalobkyňa s navrhovanou disparitou nesúhlasila. V rámci svojich možností a schopností sa podieľala na nadobudnutí a udržaní spoločného majetku, riadne sa starala o deti a domácnosť. Zo strany žalovaného bola dlhoročne pod neustálym tlakom, znášala jeho žiarlivostné scény, snažil sa ju držať mimo sociálneho kontaktu s inými ľuďmi, neumožnil jej chodiť do práce.
7. Súd prvej inštancie, na základe vykonaného dokazovania, zistil nasledovný skutkový stav. Manželstvo strán sporu zaniklo ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva dňa 21.10.2018. Z predloženého listu vlastníctva G. pre k.ú F. mal súd za preukázané, že strany sporu sú bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu s.č. XXXX, postaveného na parc. reg. „C“ č. XXXX/X a pozemkov, prislúchajúcich k rodinnému domu parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: orná pôda a parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie. Z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú B. súd zistil že strany sporu sú bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu s.č. XXXX, postaveného na parc. reg. „C“ č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, garáže s.č. XXXX, postavenej na parcele reg. „C“ č. XXXX/XX o výmere XX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, skladu s.č. XXXX, postavenom na parc. reg. „C“ č. XXXX/XX o výmere XX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, administratívnej budovy s.č. XXXX, postavenej na parcele reg.“C“ č. XXXX/X o výmere XX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a pozemkov- parcely registra „C“ parcela č. XXXX/X o výmere XXXX m2, druh pozemku: orná pôda, parcela č. XXXX/ X o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcela č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcela č. XXXX/XX o výmere XX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcela č. XXXX/XX o výmere XXXX m2, druh pozemku: orná pôda, parcela č. XXXX/XX o výmere XX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcela č. XXXX/ XX o výmere XX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcela č. XXXX/XX o výmere XXX m2, druh pozemku: orná pôda, parcela č. XXXX/XX o výmere XX m2, druh pozemku: orná pôda.
8. Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. XX-XXXXXXXXXX zo dňa 26.8.2011, uzavretej medzi K. banka, a.s., ako veriteľom, a žalovaným, ako dlžníkom, súd ustálil, že predmetom zmluvy bol spotrebiteľský úver vo výške 10.000,-Eur. V zmysle Dodatku k zmluve zo
dňa 17.12.2013 bol úver navýšený o sumu 7.550,-Eur. Zo zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie „G. refinančná“ r.č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 14.7.2016, uzavretej medzi V. banka, a.s. , ako veriteľom, a stranami sporu, ako dlžníkmi, vyplýva, že celková čiastka úveru bola 25.200,-Eur, v deň uzavretia dodatku k úverovej zmluve zo dňa 24.8.2016 požiadali zmluvné strany o čerpanie úveru vo výške 25.000,-Eur. Zostatok úveru k 18.10.2018 bol vo výške 22.896,97 Eur.
9. Z obsahu darovacej zmluvy zo dňa 3.2.2010, uzavretej medzi darcom F. H. a V. H. a obdarovaným J. H. vyplynulo, že darcovia bezodplatne prenechali peňažný dar vo výške 100.000,-Eur obdarovanému. Z obsahu zmluvy ( čl. II.) bolo zrejmé, že peňažný dar patrí výlučne obdarovanému, ako bezodplatná finančná pomoc rodičov, za účelom dokončenia a zveľadenia nehnuteľností v F. a B.. Z prevodného príkazu Q. sporiteľne je zrejmé, že dňa 3.2.2010 bol vykonaný príkaz .Z výpisu z bežného účtu žalovaného vyplýva, že dňa 4.10.2010 mu bola pripísaná suma 100.000,-Eur od F. H.. V čestnom vyhlásení zo dňa 11.2.2021 darcovia uviedli, že darovaná čiastka 100.000,-Eur bola ich našetrenými peniazmi počas manželstva. Syn potreboval peniaze na dom a rozšírenie firmy, preto sa rozhodli pre darovanie. Peniaze boli použité na dokončenie rodinného domu v F. a rozšírenie firmy v B..
10. Súd prvej inštancie sa oboznámil s čestným vyhlásením L. H., v ktorom tento uviedol, že exekúcia, vedená proti J. H., je jeho rozhodnutím. Exekúciu podal z dôvodu, že mu prišlo neférové, že jeho mama si musela požičať peniaze z banky, len kvôli tomu, aby mohol doštudovať a mať nejakú budúcnosť. Má 23 rokov, býva sám, pravidelne sa stretáva s mamou, na rozdiel od otca, ktorý nemá o neho záujem. Presne ako keď bol malý. Mamina musela ísť podnikať, aby ich uživila a zároveň sa o nich starala, zatiaľ čo otec si užíval a nemal o nich záujem. Keď bol otec doma, všetci sa ho báli, aby im neublížil. Musel navštevovať psychológa. Otec ich nikdy nepochválil, ani nič nenavaril.
11. Po preskúmaní čestných vyhlásení p. P. V., X. Z., V. H., F. H., súd prvej inštancie konštatoval, že všetky majú zhodný obsah, kde je uvedené, že L. H. nechodila do miesta svojho podnikania a do svojich prevádzkarni, nikdy ju nevideli vykonávať nejakú podnikateľskú činnosť vo vzťahu k zákazníkovi alebo obchodným partnerom. Neriešila záležitosti, týkajúce sa jej pracovného vzťahu z pozície zamestnávateľa, nemali vedomosť o tom, že by v rodinnej firme mala nejakú výkonnú funkciu alebo vykonávala vôbec nejakú činnosť. Všetky aktivity, spojené s predmetom jej podnikania a fungovaním rodinnej firmy, vykonávali za ňu iné osoby, predovšetkým manžel.
12. Súd prvej inštancie preskúmal aj čestné vyhlásenie Mgr. F. F. ( bývalej riaditeľky a učiteľky) zo dňa 11.10.2021, ktorá na žiadosť žalovaného uviedla, že má vedomosť o tom, že žalovaný chodil na všetky rodičovské združenia a vozil synov do škody a len on s ňou riešil záležitosti, týkajúce sa vzdelávania a správania synov. Z potvrdenia F.. O. P. (triedna učiteľka) vyplýva, že táto uviedla, že p. H. chodil na rodičovské združenia a že s ňou riešil výchovné a študijné záležitosti, týkajúce sa syna L.. Dlhoročná lekárka detí strán sporu F.. B. F. uviedla, že v prípade choroby, preventívnej prehliadky, očkovania, chodili deti v doprovode ich otca J. H.. Z potvrdenia Súkromnej strednej škody odborná škola T. Z. zo dňa 20.10.2021 vyplýva, že syn J. H. absolvoval v čase svojho štúdia konzultácie a komisionálne skúšky v sprievode svojho otca. Z potvrdenia športových klubov vyplynulo, že žalovaný sa zúčastňoval športovej prípravy synov, na pravidelných tréningoch a súťažiach.
13. Súd prvej inštancie mal k dispozícii znalecké posudky, ktoré stanovovali všeobecnú hodnotu nehnuteľností v F. aj v B.. Súkromný znalecký posudok č. X/XXXX zo dňa 26.2.2021, vypracovaný znalcom D.. X. A., stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľností v F. vo výške 210.000,-Eur a súkromný znalecký posudok č. 5/2021 zo dňa 26.2.2010, vypracovaný rovnakým znalcom, stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľností v B. vo výške 182.000,-Eur. Súdom ustanovená znalkyňa D.. F. A. vypracovala znalecký posudok č. XX/XXXX, ktorým určila všeobecnú hodnotu nehnuteľností v F. sumou 409.000,-Eur a znalecký posudok č. XX/XXXX, ktorým určila všeobecnú hodnotu nehnuteľností v B. sumou 325.000,-Eur. Na návrh žalovaného súd prvej inštancie nariadil ďalšie znalecké dokazovanie znalcom D.. E. T., ktorý v znaleckom posudku č. XX/XXXX stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľností v F. sumou 218.000,-Eur a v znaleckom posudku č. XX/XXXX všeobecnú hodnotu nehnuteľností v B. sumou 180.000,-Eur. Z doplnenia č. 1 k znaleckému posudku č. XX/XXXX určil znalec všeobecnú hodnotu nehnuteľností v B. konečnou sumou 175.000,- Eur. Súd prvej inštancie vykonal výsluch znalcov. D.. F. A. uviedla, že znalecké posudky vypracovala odborne a nestranne, na základe obhliadky nehnuteľností, postupovala v zmysle vyhlášky MSSR č. 492/2004
Z.z., rešpektujúc metodiku Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline. Všeobecnú hodnotu nehnuteľností stanovila dvoma metódami- metódou polohovej diferenciácie a porovnávacou metódou. Pri metóde porovnávacej si vybrala 6 rodinných domov v lokalite F. a okolie. Pri určení východiskovej hodnoty vychádzala z vyhlášky č. 213/2017, v ktorej je napísané, že obce a lokality so zvýšeným záujmom o kúpu nehnuteľnosti na bývanie alebo rekreáciu môžu mať jednotkovú východiskovú hodnotu o 80% z východiskovej hodnoty obce alebo mesta, z ktorej vyplýva zvýšený záujem o nehnuteľnosti, B. 60%, nakoľko ide o iný priemyselný pozemok. Jednotkovú východiskovú hodnotu stanovila na 66,39,-Eur/ m2, určený pre B.. Obce sa nachádzajú v B. kraji, Q. a F. boli v 60.rokov súčasťou B. vidiek. O B. je zvýšený záujem, čo sa týka kúpy nehnuteľností. Pre B. vychádzala z toho, že je v okrese X., znížila 50% východiskovej hodnoty, z ktorej vyplýva, že je zvýšený záujem o pozemky. Nebola si vedomá toho, že by nejaké položky nadhodnotila ( plot v F. merala). Keď robila posudok, vytlačila si z internetu- priemyselná zóna B. 20,-Eur/m2, priemyselná zóna X. 30,-Eur/m2, V. 30,-Eur/m2, vychádzala aj z ponukových cien v danom čase a mieste. Potvrdila, že v znaleckom posudku pre nehnuteľnosti v F. uviedla koeficient s možnosťou využitia hromadnej dopravy. K otázke ocenenia položky bleskozvodu na dome v B. uviedla, že keďže bol tento skolaudovaný, tak predpokladala, že bleskozvod má. Ku položke značkového kotla sa nevedela vyjadriť. Poukázala na to, že priemerný koeficient polohovej diferenciácie rodinného domu F. bol určený, aby zodpovedal predaju rodinných domov v okolí B., všeobecná hodnota nehnuteľností bola reálna aj vzhľadom na to, že použila porovnávaciu metódu, kde bol len malý rozdiel vo výsledku stanovenia všeobecnej hodnoty. Koeficient 1,02 je práve pre B. vidiek v znaleckom softwari. D.. E. T. uviedol, že pri určení všeobecnej hodnoty nehnuteľností v F. vychádzal z toho, že ide o zložitú stavbu. Použil preto metódu, ktorou oddelil prístrešky, zadnú časť terasy, prístrešie vstupu, ktoré majú spolu 50m2 a boli v rámci geometrického plánu začlenené do celkovej rozlohy 287 m2. Počítal teda samostatne 235 m2 plus samostatne prístrešky. Znalec A. všetko započítal spolu, znalkyňa A. označila zadnú pergolu do podlahovej plochy domu, zadnú a prednú časť mala začleniť ako prístrešok, nie ako altánok. Zdôraznil, že znalec musí vziať do úvahy všetky okolnosti, celá stavba v F. bola vlhká, čo nafotil a zdokumentoval, zateká krov, na ktorom je poškodenie, zateká v garáži. On, ako znalec toto vyhodnotil tak, že poruchy stavbu znehodnocujú, na čo bral ohľad. Vyjadril sa k položke, kde z medeného plechu sú na dome zvody, žľaby avšak ostatné rímsy a parapety sú hliníkové, v prípade prízemia prevládajú medené klampiarske konštrukcie, hore konštrukcie pozinkovaného plechu, strecha je zložitá a prevládajú konštrukcie pozinkovaného plechu. Ozrejmil, že v zmysle metodiky sa kanalizácia vždy počíta ako jedna položka, za celé podlažie iba jeden kanalizačný zvod. V nehnuteľnosti sa nachádza 15 ročný kotol, nie značkový s ohľadom na vek a opotrebenie. Kuchynská linka nie je z masívneho dreva ale len drevotriesky, vyjadril sa aj k oceneniu položiek v kúpeľni, kozubu. Zdôraznil, že ako znalec je viazaný vyhláškou, F. nie je okresné mesto, je to ostatné mesto, preto určil koeficient 0,95. Zatriedenie, ktoré použila D.. A. je archaizmus, koeficient 1,02 pre B. vidiek je nesprávne. F. je ostatné mesto v okrese X.. Okrem toho nehnuteľnosť stojí v časti A., ktorá nie je stavebné spojená s F., ale pričlenená. Rozdiel v posudkoch preto spôsobil koeficient, kedy v prípade použitia 0,95 sa hodnota zníži a v prípade použitia 1,02 sa zvýši. Znalec nepoužil porovnávaciu metódu, vzhľadom na to, že v realitných kanceláriách sa nehnuteľnosti len ponúkajú, ale za čo sa aj reálne predajú, sa zistí len na katastri. Rozhodujúcim faktorom pri tejto metóde je, za akú cenu bola nehnuteľnosť kupovaná, čo ale znalec nevie. D.. A. nesprávne hodnotila aj pozemok v F., ako voľný nezastavaný pozemok, kde sú pripravené všetky siete, v tomto prípade sa ale jedná o iný pozemok. Ide o jeden balík s domom, dom s príslušenstvom. Čo sa týka nehnuteľnosti v B., znalec priznal, že ho nenapadlo, že by mal keramický strop, bol presvedčený, že je trámový. V tomto dome nie sú schody, len dva vstupné schodíky, chýba bleskozvod, kanalizácia sa taktiež počíta ako jeden kus na jedno podlažie. Malý elektrický kotol nie je značkový. Zdroj teplej vody je malý prietokový ohrievač, ktorý nie je vo vlastníctve vlastníkov, namontoval ho nájomca. Nehnuteľnosť na pozemku určil ako garáž a to z dôvodu, že objemovo prevláda ako priestor. Plechový sklad ani nepovažuje za nehnuteľnosť, nie je pevne spojená so zemou, nemá základy, preto nemôže mať takú hodnotu, ako uviedla znalkyňa A.. Údajný plot okolo skleníka, nepovažoval za plot, sú to len dve tvárnice, bral to, že ide o zábranu voči psom. Pre F. stanovil cenu 22,-Eur/m3 a pre B. 8,50Eur/m2. Znalkyňa stanovila F. na 120,-Eur, ale to sú ceny za voľný nezastavaný pozemok. Pri stanovení ceny pozemku v B. prihliadol na to, že ide o pozemok mimo obce, vedľa areálu družstva.
14. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 143, § 144, § 149 ods. 1, § 149 ods. 4, § 150 Občianskeho zákonníka a § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
15. V odôvodnení svojho rozhodnutia vychádzal z charakteru konania o vyporiadanie BSM ako sporu tzv. iudicium duplex. Súd nie je viazaný v zmysle § 216 ods. 2 CSP návrhmi strán sporu, pretože
spôsob vyporiadania sa týka obidvoch sporových strán a vyplýva priamo zo zákona. Súd nie je viazaný navrhovaným spôsobom vyporiadania ale len tým, čo strany sporu určite a zrozumiteľne urobili jeho predmetom. Pre rozsudok je v zmysle § 217 ods. 1 CSP rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Predmetom tohto konania je vyporiadanie spoločného majetku, t.j. veci, práva a záväzky, ktoré tvoria súčasť spoločného majetku a ktoré jeden z účastníkov urobil predmetom konania.
16. Medzi stranami konania bol sporný rozsah masy BSM. Súd prvej inštancie ustálil, že túto tvoria nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXXX v F. a LV č. XXXX v B., hnuteľné veci, flexihypotéka V., a.s.. Súd prvej inštancie prihliadol aj na vnos žalovaného.
17. Okamih zániku BSM je rozhodujúci nielen pre určenie spoločného majetku, ale aj pre určenie jeho hodnoty. Pri určení ceny sa spravidla vychádza z ceny v čase, keď sa vyporiadanie vykonáva. Vychádza sa tiež zásadne z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Prípady, kedy disparita prichádza do úvahy sú výnimočné a vyskytujú sa zriedkavo ak napríklad jeden z manželov vôbec nepracuje a práci sa vyhýba, manželia nevedú spoločnú domácnosť a oddelene hospodária, gamblerstvo, používanie návykových látok, alkoholizmus jedného z manželov, zavinené zadlžovanie BSM, konanie manžela, vedúceho k zničeniu veci, domáce násilie, výkon trestu odňatia slobody a podobne. Žalovaný v konaní žiadal určiť disparitu podielov v jeho prospech, žalobkyňa s touto nesúhlasila. Súd prvej inštancie zdôraznil, že odklon od princípu rovnosti podielov je výnimočným postupom, ktorý musí byť odôvodnený konkrétnymi okolnosťami. Dôkazným bremenom je zaťažený ten z bezpodielových spoluvlastníkov, ktorý tvrdí, že sú tu skutočnosti, ktoré majú za následok, že sa neuplatní zásada rovnosti podielov. Priznanie väčšieho podielu jednému z bývalých manželov však nemožno bez ďalšieho odôvodniť väčšími zásluhami na získaní majetku, bez toho, aby bol zohľadnený prínos druhého manžela pri starostlivosti o rodinu a obstarávanie spoločnej domácnosti. Ustálená judikatúra považuje za relevantný dôvod odchýlenia sa od zásady parity podielov napr. správanie jedného z manželov spočívajúce vo fyzickom a psychickom násilí voči druhému manželovi, správanie, kedy krajne nezodpovedne narábal so spoločnými prostriedkami tak, že ich míňal na hazard, alkohol a podobne. Žalovaný mal za to, že jedine on sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku, tvrdil, že spoločný majetok ako aj chod rodiny zabezpečoval jedine on, venoval sa deťom, vozil ich na krúžky, k lekárovi, absolvoval rodičovské združenia. Súd prvej inštancie považoval za nesporné, že žalobkyňa bola od 3.10.1994 do 16.2.2017 držiteľkou živnostenského oprávnenia, na základe ktorého vykonávala podnikateľskú činnosť. Žalovaný bol v danom čase štátny zamestnanec. Od 22.10.2010 do 1.11.2018 bol žalovaný držiteľom živnostenského oprávnenia. Z potvrdenia Q. poisťovne zo dňa 23.9.2019 bolo osvedčené, že žalovaný bol od 1.9.2003 do 31.12.2010 zamestnancom žalobkyne v rodinnej firme L. H. J.. Žalovaný pracoval pre rodinnú firmu a ona sa venovala rodine. Súd prvej inštancie ustálil, že žalobkyňa bola držiteľkou živnostenského oprávnenia, na základe ktorého vykonávala podnikateľskú činnosť, tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa nepracovala, nemal preto za preukázané. Žalovaný predložil čestné vyhlásenia bývalých zamestnancov, z ktorých vyplýva, že boli vypracované na jeho podnet a sú vo svojom obsahu totožné. V podstate uvádzajú, že žalobkyňa nevykonávala v rodinnej firme žiadnu činnosť. Súd prvej inštancie tiež vyhodnotil jej tvrdenia o psychickom nátlaku zo strany žalovaného voči jej osobe za nepreukázané. Žalobkyňa spochybnila pravdivosť skutkového tvrdenia žalovaného, teda že sa vo väčšej miere podieľal na nadobudnutí nehnuteľností a na chode spoločnej domácnosti čestným vyhlásením syna L. H.. Odklon od zásady rovnosti podielov nepripúšťa, podľa názoru súdu, ani skutočnosť, že jeden z manželov mal vyšší príjem. Výnimočné priznanie väčšieho podielu nemožno odôvodniť väčšími zásluhami o vytvorenie majetku, ak jeden z manželov mal k tomu lepšie predpoklady vzhľadom k svojmu vzdelaniu, schopnostiam, profesii, ako druhý manžel, ktorému však nemožno vytknúť, že pri starostlivosti o rodinu a domácnosť nevyužíval svoje schopnosti a možnosti. Žalobkyňa v konaní preukázala, že nehnuteľnosti a hnuteľné veci boli nadobudnuté z finančných prostriedkov aj z jej podnikania, ako aj zo mzdy žalovaného ako zamestnanca. Žalovaný poukazoval na údajnú nedostatočnú starostlivosť žalobkyne o deti a domácnosť, k čomu priložil fotodokumentáciu a čestné vyhlásenie p. X. X., ktorý vyhotovoval fotografie. Súd prvej inštancie nepovažoval za relevantné, v akom štádiu sa nachádzal rodinný dom po opustení spoločnej domácnosti žalobkyňou. Okrem toho, obe strany žili v spoločnej domácnosti, o ktorú sa mali spoločne starať. Súd prvej inštancie ustálil, že žalobkyňa a žalovaný sa spoločne podieľali na nadobudnutí spoločného majetku, žalobkyňa mala založenú živnosť, na základe ktorej podnikala, to že podľa slov žalovaného nikde 22 rokov nepracovala, nemal súd za preukázané. Súd ďalej dospel k záveru, že nie je dôvodom na priznanie disparity, ak jeden z rodičov chodil na rodičovské združenia, a druhý sa staral o deti počas neprítomnosti druhého rodiča, absolvovanie lekárskych vyšetrení, podporovanie detí v školských a
mimoškolských aktivitách. Je povinnosťou každého rodiča zabezpečovať starostlivosť o deti, ich výchovu a podporovať ich v aktivitách. Zároveň poukázal na čestné vyhlásenie syna L. H., v ktorom tento uviedol že aj žalobkyňa zabezpečovala o nich starostlivosť. Súd prvej inštancie preto konštatoval, že žalobkyňa a žalovaný zabezpečovali starostlivosť o rodinu a deti spoločne.
18. Pri rozhodovaní o disparite súd prvej inštancie nemohol prihliadnuť ani na tvrdenie žalovaného, že od rozvodu sa stará o majetok sám, uhrádza všetky náklady a opravy, ako ani na údajne šikanózne súdne konania vyvolané žalobkyňou. Pri určení disparity súd prihliada na spoločné žitie manželov do rozvodu manželstva, nie po jeho rozvode. Okrem toho bolo zrejmé, že žalovaný užíva od 1/2020 rodinný dom v F. a nehnuteľnosť v B. prenajíma. Celkovo teda súd prvej inštancie ( v otázke disparity podielov) ustálil, že zo skutkového stavu nemôže vyvodiť, že by tu boli také závažné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali použitie takého výnimočného postupu, akým je odchýlenie sa od princípu rovnosti podielov.
19. Nebolo sporné, že do BSM patria nehnuteľnosti v F. ( vedené na LV č. XXXX) a nehnuteľnosti v B. ( vedené na LV č. XXXX). Na stanovenie ich všeobecnej hodnoty mal súd prvej inštancie k dispozícii tri znalecké posudky. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal aj na to, že strany sporu pristúpili k predaju nehnuteľností prostredníctvom realitných kancelárií, kde ponúkali rodinný dom v F. za 369.000,- Eur a rodinný dom v B. za 330.000,-Eur, nehnuteľnosti neboli predané. Žalovaný dokonca zvýšil mailom cenu rodinného domu v F. na 480.000,-Eur, kde mu však realitný maklér uviedol, že cena je veľmi nadsadená a nereálna, preto predaj sťahuje z ponuky. Znalkyňa D.. A. vypracovala znalecký posudok č. XX/XXXX, kde určila všeobecnú hodnotu nehnuteľností v F. vo výške 409.000,-Eur, v znaleckom posudku č. XX/XXXX určila všeobecnú hodnotu nehnuteľností v B. vo výške 325.000,-Eur. Znalec D.. T. určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností v F. sumou 218.000,-Eur (znalecký posudok XX/XXXX) a nehnuteľností v B. sumou 180.000,-Eur (znalecký posudok XX/XXXX). Z doplnenia č. 1 k znaleckému posudku G. súd zistil, že znalec D.. T. určil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti v B. nakoniec sumou 175.000,- Eur. Súd prvej inštancie z výsluchu znalcov zistil, že znalkyňa D.. A. nepostupovala v súlade s vyhláškou MSSR č.492/2004 a F. ÚSI, jej znalecké posudky nezodpovedajú skutočnému stavebno-technickému stavu predmetných nehnuteľností, nepoužila správny výpočet výmerov, nesprávne uviedla vybavenie nehnuteľností, ako aj ich ohodnotenie. Znalkyňa vychádzala z nesprávneho zatriedenia nehnuteľností v danej lokalite, čím došlo k navýšeniu jednotkových hodnôt pozemkov v znaleckých posudkoch, čo vyplynulo z výsluchu znalca D.. T.. Použitie iného koeficientu, zatriedenie nehnuteľností v danej lokalite, ako aj určenie ceny nehnuteľností nezastaveného pozemku, kde napríklad znalkyňa vychádzala pri určení ceny nehnuteľností novovybudovanej časti F. O. v F., a preto vychádzala z vyššej ceny než znalec D.. T., čo spôsobilo uvedenie neprimerane vysokej všeobecnej hodnoty nehnuteľností oproti skutočnému stavu. Znalkyňa sama priznala aj to, že nehnuteľnosti B. započítala aj bleskozvod. Z výsluchu znalcov bolo zrejmé, že použili každý aj iný spôsob metodiky, čo spôsobilo veľký rozdiel v určení všeobecnej hodnoty nehnuteľností. Vzhľadom na tieto nedostatky v znaleckých posudkoch D.. A., vychádzal súd prvej inštancie zo znaleckých posudkov ( a ich doplnenia) D.. T., ktoré považoval za objektívne a správne, vypracované v súlade s vyhláškou MSSR č. 492/2004 Z.z., a F. Y.. Súd prvej inštancie poukázal i na to, že pre vyporiadanie BSM je podstatné aj to, v akom stave bola vec, patriaca do BSM. Tento jej stav je rozhodujúci aj pre jej ocenenie.
20. Pokiaľ ide o hnuteľné veci, strany sporu sa zhodli na hodnote vyporiadavaného zariadenia rodinného domu v F. ako aj v B., a to vo výške 10.000,-Eur. Žalobkyňa žiadala, aby boli veci prikázané do výlučného vlastníctva žalovanému, s čím tento súhlasil.
21. V rámci komplexného riešenia majetkových vzťahov v rámci BSM sa vyporiadavajú aj ďalšie spoločné práva a povinnosti, vrátane spoločných pohľadávok a dlhov. Platí, že ak sa stal predmetom vyporiadania BSM ku dňu, keď o ňom súd rozhoduje, dosiaľ neuhradený úročený dlh účastníkov, súd vyporiadava nielen splatnú časť dlhu, ale aj jeho príslušenstvo - úroky. Medzi stranami nebolo sporné, že počas manželstva uzavreli zmluvu o poskytnutí úveru na bývanie „G. refinančná“ reg. č. XXX/XXXXXX/ XX-XXX/XXX zo dňa 14.7.2016 s veriteľom V. banka, a.s. Z predloženého dokladu V. banky a.s. zo dňa 3.5.2024 vyplýva zostatok úveru k 21.10.2018 vo výške 22.773,67,-Eur, kde je potrebné vyporiadať nielen splatnú časť dlhu, ale aj príslušenstvo. Žalovaný priložil súdu prvej inštancie amortizačnú tabuľku od 10/2018 do konca doby splácania 9/2035, z ktorej vyplýva príslušenstvo v celkovej výške 5.454,80 Eur, ktoré sa splatia spolu s istinou v anuitnej splátke.
Ak vznikol za trvania manželstva dlh, z ktorého bol zaviazaný len jeden z manželov, ktorý napríklad uzavrel vo vlastnom mene zmluvu o pôžičke, a ak takto získané peniaze boli použité na kúpu určitej veci, t.j. bola za ne získaná určitá majetková hodnota, patrí aj táto hodnota, za splnenia ostatných podmienok podľa § 143 Občianskeho zákonníka do BSM. Na záväzok manžela, ktorý takto získal peniaze, ktoré je povinný vrátiť, a ktorý ich vynaložil v skutočnosti na spoločný majetok zo svojho, sa prihliadne pri vyporiadaní BSM. Žalovaný tvrdil, že do masy BSM patrí aj pohľadávka voči K. banka, a.s., s ktorou, ako dlžník, uzavrel zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 26.8.2011, predmetom ktorej bol bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 10.000, Eur. V zmysle dodatku k zmluve zo dňa 17.12.2013 došlo k navýšeniu bezúčelového spotrebiteľského úveru o sumu 7.500,-Eur. Žalovaný však nepreukázal, že by uvedené finančné prostriedky boli použité na kúpu bytového zariadenie, elektroniky, či ostatného vybavenia spoločnej domácnosti. Preto tieto finančné prostriedky súd prvej inštancie nemohol identifikovať ako vnosy do majetku BSM.
22. Žalovaný si v spore uplatnil ako svoj vnos do BSM sumu 100.000,- Eur. Predložil darovaciu zmluvu zo dňa 3.2.2010, z ktorej je zrejmé, že táto suma bola poskytnutá ako dar od rodičov žalovaného za účelom dokončenia a zveľadenia nehnuteľností v F. a B.. Uvedené darcovia potvrdili aj v čestnom vyhlásení zo dňa 11.2.2021. Žalobkyňa finančný dar spochybnila, keď tvrdila, že v danej dobe finančné prostriedky nepotrebovali, nehnuteľnosti boli dokončené, naopak oni pomáhali rodičom žalovaného pri rekonštrukcii ich rodinného domu. Ku svojim skutkovým tvrdeniam však nepredložila žiadny dôkaz, v tomto prípade nestačilo len poprieť tvrdenia žalovaného. Skutočnosť, že táto suma bola rodičmi žalovanému poskytnutá osvedčuje aj výpis z prevodného príkazu a výpis z účtu žalovaného, z ktorých je zrejmé, že matka mu zaslala 100.000,-Eur. Úmyslom darcov bolo darovať danú sumu žalovanému a to na dokončenie rodinných domov v F. a B.. Súd prvej inštancie ustálil, že sa jednalo o vnos žalovaného do spoločného majetku, nakoľko investoval v časti aj do svojho majetku, požaduje sa náhrada vo výške 1 vynaložených finančných prostriedkov.
23. Súd prvej inštancie vyporiadal BSM tak, že nehnuteľnosti v F. a B. prikázal žalovanému, tak, ako to žiadala žalobkyňa v žalobe. Žalobkyňa síce po vypracovaní znaleckého posudku D.. T., žiadala prikázať nehnuteľnosti v B. do jej vlastníctva, ale to len z dôvodu, že podľa nej stanovená hodnota je vyššia, ako uviedol znalec. Súd prvej inštancie na túto jej požiadavku neprihliadol, nakoľko počas celého súdneho konania žalobkyňa poukazovala, že o danú nehnuteľnosť nemá záujem. Súd prvej inštancie prihliadol tiež na to, že žalobkyňa sa o nehnuteľnosti nezaujímala, starostlivosť o ich údržbu zabezpečoval výlučne žalovaný. Žalovaný rovnako preukázal, že nehnuteľnosti v B. slúžia na podnikateľské účely, pričom súdu preukázal, že tam podniká ako majoritný spoločník spolu s nájomcom.
24. Hodnotu jednotlivých vecí tvoriacich masu BSM súd prvej inštancie ustálil nasledovne. Hodnota nehnuteľností ( podľa znaleckých posudkov a dodatku, vypracovaných znalcom D.. T.) činila sumu 393.000,-Eur. Hodnota hnuteľných vecí 10.000,-Eur, celková hodnota masy BSM teda dosahovala výšku 403.000,-Eur. Každému z bývalých manželov teda prislúcha podiel 201.500,-Eur. Žalovanému vznikla povinnosť doplatiť žalobkyni na dorovnanie jej podielu ( keďže mu boli veci prikázané do výlučného vlastníctva) sumu 137.386,-Eur. Súd prvej inštancie zohľadnil úver, ktorý zobral žalovaný na seba 28.228,47 Eur ( 1 14.114,24 Eur) ako aj vnos vo výške 100.000,-Eur, kedy polovicu vnesených finančných prostriedkov je povinná mu žalobkyňa vrátiť ( 201.200,-Eur - 14.114,235,-Eur - 50.000,-Eur). Aj v prípade použitia inej metodiky výpočtu vyrovnacieho podielu ( s odkazom na odôvodnenie rozsudku NS ČR sp. zn. 22Cdo 4072/2010, sp. zn. 22Cdo 4509/2011) by tvoril vyrovnací podiel v tomto prípade rovnakú sumu.
25. Súd prvej inštancie sa v závere odôvodnenia napadnutého rozsudku vyporiadal aj s návrhom žalobkyne na vykonanie dokazovania a to vyžiadaním si výpisov z účtu matky žalovaného p. F. H. za obdobie rokov 2008-2010 za účelom zistenia oprávnenosti nadobudnutia a disponovania s predmetnou finančnou sumou. Súd prvej inštancie považoval navrhnuté dokazovanie za nadbytočné, nakoľko vzhľadom na ustálený skutkový stav, ani prípadné vykonanie dôkazu v navrhnutom rozsahu by nebolo spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie súdu. Matka žalovaného disponovala sumou 100.000,-Eur, ktorú prevodným príkazom zaslala na účet žalovaného a preto skúmanie dôvodu nadobudnutia a disponovania s predmetnou sumou nie je účelné.
26. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súdu prvej inštancie podľa § 255 ods.1, 2 a § 262 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie prikázal nehnuteľnosti do vlastníctva žalovaného tak, ako to žiadala
žalobkyňa v žalobe, s čím žalovaný najskôr nesúhlasil. Žiadal tieto vyporiadať tak, že nehnuteľnosti v B. budú prikázané do vlastníctva žalobkyne. V tejto časti bola žalobkyňa úspešná. Rovnako bola úspešná aj v otázke posudzovania disparity, kedy podmienky na jej aplikáciu neboli preukázané. V otázke vnosov súd prvej inštancie zohľadnil finančný dar od rodičov, a v tejto časti bol zase úspešný on. V časti bezúčelového spotrebiteľského úveru v K. banke, a.s. vo výške 17.550,-Eur bola zase úspešná žalobkyňa. Celkovo teda bola úspešná v troch ukazovateľoch určovania úspechu v konaní, žalovaný v jednom ukazovateli . Žalobkyňa teda mala úspech 75% a neúspech 25%. Má teda nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 50% ( 75%-25%).
27. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala, v zákonnej lehote, odvolanie žalobkyňa, a to voči výrokom III. a IV z dôvodu, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Zdôraznila, že žalobu podávala z dôvodu, že so žalovaným nebolo možné dospieť k mimosúdnej dohode. Je pravdou, že nehnuteľnosti boli ponúkané na predaj a to rodinný dom v F. za cenu 360.000,-Eur-380.000,-Eur a reál v B. za sumu 330.000,-Eur. Žalovaný jednostranne a svojvoľne navýšil požadovaný cenu za dom v F. na sumu 480.000,-Eur. Žalobkyňa v žalobe ustálila riadne masu BSM, kedy do tejto zahrnula nehnuteľnosti v F. a B., hnuteľné veci ( zariadenie rodinného domu v F. a B.), ako ja pasívum- záväzok voči V., a.s. z titulu spoločnej refinančnej G.. Vzhľadom na cenu nehnuteľností, ktorá bola dohodnutá stranami sporu pri ich ponúkaní na predaj, žalobkyňa žiadala prikázanie všetkých aktív a pasív do výlučného vlastníctva žalovaného s povinnosťou výplaty jej podielu na vyrovnanie zo strany žalovaného. Vzhľadom na znalecké dokazovanie a návrhy žalovaného v priebehu konania skorigovala svoj návrh tak, že žiadala priznať nehnuteľnosti v B. do jej vlastníctva. Aj samotný žalovaný ( vo vyjadrení zo dňa 20.8.2020) určil hodnotu nehnuteľnosti v F. na sumu 603.274,-Eur a definoval ju ako nadštandardnú vilu s ešte vyššou hodnotou. Finančný dar rodičov žalovaného vo výške 100.000,-Eur žalobkyňa neuznáva, počas spoločného života nemala vedomosť o tomto dare. Má však vedomosť o tom, že rodičia žalovaného nikdy takouto sumou nedisponovali a ak by aj áno, dali by ju svojej dcére, ktorá nemala vlastné bývanie. Rodičom žalovaného pomáhali finančne pri prestavbe ich rodinného domu. Rodičia žalovaného a žalovaný robili medzi sebou rôzne finančné transakcie, preto žiadala súd o vykonanie dôkazu- výpisu z účtu matky žalovaného za obdobie rokov 2008-2010, z čoho by bolo možné zistiť, ako sa suma ocitla na jej účte, či sú to naozaj jej našetrené peniaze. Podľa žalobkyne išlo v tomto prípade o prevod peňazí, ktorý mal fiktívne vykazovať znaky darovania, ale v skutočnosti to tak nebolo. Tento dôkaz súdu prvej inštancie nevykonal. Doplnila, že v čase údajného poskytnutia daru, netrpeli finančnou núdzou, nehnuteľnosť v F. bola už 2 roky dokončená, rovnako aj nehnuteľnosť v B.. Rovnako súd neskúmal, či údajný finančný dar bol použitý na nadobudnutie spoločného majetku. Žalovaný nedoložil žiaden doklad, na čo mal predmetné finančné prostriedky použiť. Predložil len výpis z jeho hotovostných výberov, z ktorého sú zrejmé len vybraté sumy, ale bez akejkoľvek definície použitia týchto prostriedkov. Súd prvej inštancie akceptoval finančný dar ako vnos len na základe tvrdení žalovaného a jeho rodičov. Žalobkyňa uviedla, že táto suma nepredstavovala žiadny dar zo strany rodičov žalovanému, ale transakcie, ktoré si medzi sebou dohodli. Zdôraznila, že tým, že súd prvej inštancie nepristúpil k vykonaniu navrhovaného dôkazu, ukrátil ju pri určení výšky jej vyrovnacieho podielu. Rozdielny prístup konajúceho súdu k preukazovaniu tvrdení žalobkyne a žalovaného, nevykonanie dôkazu a uznanie finančného daru ako vnosu žalovaného do BSM bez reálneho zdokladovania použitia predmetných finančných prostriedkov na nadobudnutie a udržanie spoločného majetku, je v rozpore s právom žalobkyne na spravodlivý súdny proces a v rozpore s Ústavou SR. Čo sa týka určenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností, žalobkyňa nemohla súhlasiť so súkromným znaleckým posudkom D.. A., nakoľko sledoval výlučne záujem žalovaného, dopustil sa viacerých pochybení a hodnota nehnuteľnosti bola značne podhodnotená. V znaleckých posudkoch D.. A. bola naopak použitá správna výška koeficientov a preto hodnota nehnuteľností bola určená v reálnej výške, ktorá sa približovala k sumám, za ktoré obe nehnuteľnosti strany sporu predávali prostredníctvom realitných kancelárií v rokoch 2019 a 2020. Súd prvej inštancie umožnil vypracovanie ďalšieho znaleckého posudku, pričom znalec D.. T. neodborne stanovil východiskovú hodnotu stavieb, nesprávne určil hodnotu pozemkov, použil rozdielny prístup a metodiku oproti posudkom D.. A. a D.. A.. Žalobkyňa namietala pochybenia znalca D.. T. vo svojom vyjadrení k znaleckému posudku zo dňa 24.5.2024, pričom tieto následne znalec aj priznal a bol zaviazaný na opravenie chýb, čo urobil doplnením znaleckého posudku, týkajúceho sa nehnuteľnosti v B.. Opravil len položku nebytové budovy- sklad
a položku príslušenstvo- oplotenie areálu, hoci vytknutých nedostatkov bolo viac. Všeobecná hodnota nehnuteľností, určená D.. T., nemôže byť správna aj vzhľadom na stúpajúcu tendenciu realitného trhu. Žalobkyňa považuje tiež hodnotenie výpovedí znalcov súdom prvej inštancie za zarážajúce, kedy súd ako laik bez odbornosti vyhlásil, že D.. A. nepostupovala v súlade s vyhláškou a schválenou metodikou. Súd prvej inštancie rovnako neuviedol, na základe čoho dospel k záveru, že znalecké posudky D.. A. nezodpovedajú stavebno-technickému stavu nehnuteľností, neuviedol, na základe čoho prišiel k záverom o neprávnom uvedení vybavenia nehnuteľností. Súd prvej inštancie si vzal za svoj výlučne názor D.. T., pričom D.. A. sa ani nemohla vyjadriť k jeho znaleckému posudku. Súd prvej inštancie si nevyžiadal ani žiadne odborné stanovisko nezávislej organizácie - Ústavu súdneho znalectva v B., ktorý sa zameriava na kontrolnú činnosť, najmä ak sú závery znalcov v rozpore. Závery súdu prvej inštancie v tejto otázke preto nemožno považovať za spravodlivé a odôvodnené, ani za akceptovateľné, pričom došlo k ukráteniu žalobkyne pri určení výšky jej vyrovnacieho podielu. Ceny nehnuteľností, určené v znaleckých posudkoch D.. T. nezodpovedajú cenám platným v čase, keď sa vykonáva vyporiadanie, nakoľko i v súčasnosti sú ceny porovnateľných nehnuteľností dvojnásobné. Žalobkyňa akceptuje, že súd prvej inštancie prikázal nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného, ale nesúhlasí s odôvodnením, že sa o nehnuteľnosti nezaujímala. K nehnuteľnostiam nemala prístup a bola donútená vzdať sa ich užívania pre svojvôľu žalovaného. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd prvej inštancie nesprávne ustálil hodnotu nehnuteľností, patriacich do BSM a nesprávne započítal vnos žalovaného vo výške 100.000,-Eur. Tým došlo k nesprávnemu určeniu výšky vyrovnacieho podielu žalobkyne vo výroku III. rozsudku a nesprávnemu určeniu nároku na náhradu trov konania vo výroku IV. Žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie prvoinštančnému súdu a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.
28. Prvoinštančný rozsudok napadol odvolaním aj žalovaný. Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil na základe vykonaných dôkazov skutkový stav a to v otázke disparity podielov strán sporu. Ako odvolacie dôvody definoval nevykonanie navrhnutých dôkazov, potrebných pre zistenie rozhodujúcich skutočností podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP a jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Nesúhlasil preto s výrokom III. a IV. napadnutého rozsudku, žiadal tieto odvolacím súdom zmeniť tak, že zaviaže žalovaného na povinnosti vyplatiť žalobkyni titulom finančného vyporiadania sumu 76.786,-Eur a určí, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalovaný zdôraznil, že ním navrhnutý pomer disparity podielov ( 70% žalovaný a 30% žalobkyňa) je spravodlivý a v súlade s dobrými mravmi, ktorý odzrkadľuje skutočné úsilie manželov počas manželstva. Žalobkyňa 22 rokov bola v domácnosti, nikde nepracovala, postupne lenivela, strácala pracovné návyky. Nikdy reálne nepôsobila v rodinnej firme. Svoju pracovnú nečinnosť nekompenzovala dostatočnou osobnou starostlivosťou o deti, domácnosť, rodinu, nechávala sa živiť, užívala si pohodlný život a hľadela len na svoje potreby. Dôvodom, prečo opustila spoločnú domácnosť bol ten, že v danej dobe sa žalovanému nedarilo v podnikaní, znižoval sa štandard rodiny. Na naliehanie žalovaného si žalobkyňa dorobila maturitu, aby mohla ísť do práce, zamestnala sa ako opatrovateľka. Po odchode zo spoločnej domácnosti nasledovalo zo strany žalovanej niekoľko šikanóznych súdnych konaní. Žiadala neprimerané výživné na syna L., aby z neho mohla žiť aj ona. Žiadala nariadiť neodkladné opatrenia, zrušiť BSM kvôli podnikateľskej činnosti žalovaného. Vyhrážala sa súdmi a políciou, kriminalizovala osobu žalovaného. Žalovaný dostával výhražné sms, mal v poštovej schránke náboje, čo žalovaný pripísal žalobkyni. Napriek týmto skutočnostiam mal záujem dohodnúť sa mimosúdne na vyporiadaní BSM. Súhlasil s návrhom, aby sa celý nehnuteľný majetok odpredal. Žalovaný aktívne oslovoval realitné kancelárie, poskytoval im súčinnosť, napriek tomu sa nehnuteľnosti nepodarilo predať. Napriek tomu, podala žalobkyňa návrh na vyporiadanie BSM na súd. Rozumná a spravodlivá dohoda medzi bývalými manželmi by nebola možná, preto aj žalovaný zvažoval v danej dobe podanie žaloby, exmanželka ho predbehla. Žalovaný sa vyjadril k priebehu znaleckého dokazovania, týkajúceho sa určenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností, tvoriacich masu BSM. Mal za to, že už znalecké posudky D.. A. boli adekvátne, pričom znalec sa vyjadril, že ich vypracoval v zmysle platnej metodiky, osobne a nezaujate. Tiež spĺňali všetky náležitosti, aby ich súd mohol vyhodnotiť ako znalecké posudky a nie len ako dôkaz listinou. Voči znalkyni D.. A. vzniesol žalovaný dôvodnú námietku zaujatosti, kedy upozornil súd, že táto sa dopustila viacerých správnych deliktov v zmysle § 26 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z.z., nevykonala obhliadky
nehnuteľností v prítomnosti oboch strán sporu, ako určovalo uznesenie súdu (žalobkyňa sa týchto obhliadok nezúčastnila pravdepodobne z dôvodu, že sa so znalkyňou poznajú). V rámci konania si uplatnil započítanie finančného daru rodičov vo výške 100.000,-Eur ako vnosu do BSM. V tejto súvislosti predložil súdu prvej inštancie aj fotografiu, že v danom čase exteriér rodinného domu v F. nebol dokončený, čo napokon potvrdila aj žalobkyňa na pojednávaní dňa 22.9.2021, že keď sa sťahovali, rodinný dom bol dokončený len sčasti. Darované peniaze žalovaný použil na dokončenie rodinného domu v F.- financoval z neho dokončenie exteriérových častí a príslušenstva rodinného domu napr. chodníky, odstavné plochy, prístup z ulice, dlažby, oplotenie, vonkajšie osvetlenie, z menšej časti ho použil na dobudovanie predajní v B.. Žalobkyňa sa po odchode zo spoločnej domácnosti od 1/2017 do rozvodu 2018 nestarala o spoločné nehnuteľnosti, neprispievala na ich údržbu a prevádzku. Žalobkyňa na výzvy žalovaného, aby sa podieľala na nákladoch, ako aj na splátkach spoločnej hypotéky vo V., nereagovala. Tvrdenie žalobkyne, že nemá prístup k nehnuteľnostiam je vyfabulované a slúži je ako argument, aby sa nemusela na nákladoch podieľať. Žalobkyňa má voľný prístup k nehnuteľnostiam, mala by mať aj kľúče, nikdy voči žalovanému neuplatnila požiadavku, že chce niektorú nehnuteľnosť užívať. Nakoľko žalobkyňa zvolila voči žalovanému cestu osočovania a jej invektívy prekročili tolerovateľnú hranicu, je nútený žalovaný uviesť informáciu, že žalobkyňa má pôvod v ohruhu neprispôsobivých občanov, čo vysvetľuje jej celkový vzťah k práci, čistote, udržiavaniu domácnosti, vareniu a starostlivosti o deti. Porušovala aj pracovnú disciplínu v rámci výkonu práce. Využila voči žalovanému neoprávnenú exekúciu 68EX 12/22, na základe návrhu syna L., pretože vraj neplatil zročné výživné, čo nebola pravda. Exekučné konanie bolo zastavené, pričom v odôvodnení uznesenia o zastavení, súd označil konanie syna L. za minimálne neúctivé voči otcovi. Žalovaný mal za to, že preukázal, že sa v rozhodujúcej miere pričinil a podieľal na nadobudnutí a udržaní spoločného majetku v BSM, žalobkyňa k tomu prispela minimálne. Žalobkyňa sa výrazne menšou mierou podieľala na plnení funkcií rodiny, najmä ekonomickej, vzdelávacej, výchovnej, starostlivosti o deti. Nepodieľala sa na obstarávaní spoločnej domácnosti, rodinu živil výlučne žalovaný, zároveň sa staral o synov. Žalobkyňa sa práci vyhýbala. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti nesprávne pripustil dôkaz a čo čestné prehlásenie syna L., ktoré následne nesprávne a neobjektívne aplikoval. Je totiž zrejmé, že syn L. je voči žalovanému veľmi zaujatý a opakovane voči nemu koná v rozpore s dobrými mravmi. Okrem toho toto čestné prehlásenie ani nemá požadované náležitosti, nie je datované, nie je z nej zrejmé, že skutočne ide o výroky syna L.. V tejto súvislosti poukázal na to, že súd prvej inštancie výsluch syna L. nevykonal, pretože išlo o osobu rodinného príslušníka a daný výsluch by nebol objektívny. Preto nie je správny postup súdu, ak pripustil ako dôkaz čestné vyhlásenie, z ktorého vyplynuli zásadné závery v neprospech žalovaného. Bol to jediný dôkaz zo strany žalobkyne, ktorým spochybnila pravdivosť tvrdenia žalovaného, že sa podieľal vo väčšej miere na nadobudnutí majetku a na chode spoločnej domácnosti. V tejto súvislosti poukázal na čestné prehlásenia zamestnancov firmy ( ktoré do konania predložil), ktoré síce mali unifikovanú formu, ale boli týmito osobami podpísané slobodne, nakoľko sa plne stotožnili s ich obsahom. Súd prvej inštancie sa nezaoberal obsahom týchto čestných vyhlásení, a to tvrdeniami, že žalobkyňa nechodila do miesta svojho podnikania, že nebola videná pri vykonávaní podnikateľskej činnosti vo vzťahu k zákazníkom alebo obchodným partnerom a tiež to, že neriešila žiadne pracovnoprávne vzťahy a všetky aktivity za ňu vykonávali iné osoby. Ťažko je tiež uveriť záveru súdu prvej inštancie, že žalobkyňa vykonávala podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia po dobu 25 rokov a reálne generovala nejaké výsledky. Žalobkyňa bola len formálnou držiteľkou živnostenského oprávnenia. Reálne však nič nerobila, odmietala sa zapojiť do činnosti rodinnej firmy. Aj vo svojej výpovedi na OS Pezinok v konaní sp. zn. 12P/428/2016, zaznamenanej v zápisnici zo dňa 15.5.2018 uviedla, že počas manželstva nepracovala, dokončovala si zdravotnú školu a bála sa robiť akékoľvek zmeny a až pred 3 rokmi sa zamestnala. Súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď nezohľadnil pri hodnotení dôkazov v otázke disparity podielov nízku vierohodnosť tvrdení žalobkyne. Súd nesprávne aplikoval § 150 Občianskeho zákonníka, ktorý umožňuje odklon od pravidla parity podielov a je aplikovateľný pri riešení otázky disparity.
29. Žalovaný sa vyjadril aj k odvolaniu žalobkyne v podaní zo dňa 22.10.2024. Opätovne poukázal na viaceré súdne konania, ktoré voči nemu vyvolala žalobkyňa ( konanie o rozvode manželstva, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia prispievať na výživu syna L. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd umožnil žalobkyni vstup a užívanie nehnuteľnosti v F., žaloba o zrušenie BSM za trvania manželstva, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami v F. a B.). Týmito šikanóznymi podaniami sa žalobkyňa snažila vyvíjať na žalovaného psychický a ekonomická nátlak. Ďalšie nedôvodné súdne konanie viedol voči žalovanému aj
syn L., ktorý sa voči nemu správa v rozpore s dobrými mravmi a je podnecovaný žalobkyňou. Pracovným nástrojom žalobkyne a jej právnej zástupkyne boli teda nátlakové súdne praktiky. Namietal pravdivosť tvrdení žalobkyne, že jej nebol umožnený prístup do nehnuteľností, pričom nepravdivosť jej tvrdenia preukazuje aj súdom zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia- umožniť jej vstup a užívanie rodinného domu v F., ktorý súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodný. Od 1/2017 si žalobkyňa neplnila žiadne povinnosti, vyplývajúce jej z postavenia vlastníka nehnuteľností, nepodieľala sa na výdavkoch, údržbe ani ich zveľaďovaní. Od 1.9.2022 dali nehnuteľnosti v B. do nájmu a ani v tomto prípade si žalobkyňa neplní žiadne povinnosti plynúce z jej postavenia prenajímateľa nehnuteľností. Preto konajúci súd správne vyhodnotil, že žalobkyňa sa o nehnuteľnosti dlhodobo nezaujíma. Žalovaný argumentoval aj tým, že podaná žaloba bola zo strany žalobkyne porušením vzájomnej dohody o určitom mimosúdnom riešení, na ktorom sa dohodli a tým bol najvýhodnejší predaj nehnuteľností. Predaj sa nepodarilo zrealizovať ani za dlhšie obdobie pravdepodobne kvôli vysokým cenám nehnuteľností a absencii akejkoľvek spolupráce zo strany žalobkyne. Obe strany si boli vedomé toho, že nehnuteľnosti ponúkajú za vyššiu cenu, ako by určil znalec. Tvrdil, že pri mimosúdnych rokovaniach pristupovala k nemu právna zástupkyňa žalobkyne nátlakovo a on nakoniec súhlasil s touto variantnou navrhovanej dohody. Nie je preto pravdivé tvrdenie žalobkyne, že pre obštrukcie z jeho strany nebolo možné uzavrieť mimosúdnu dohodu. Podľa názoru žalovaného, v samotnej žalobe nebola správne uvedená masa BSM, nakoľko z porovnania žaloby a rozsudku je zrejmé, že ustálený bol len rozsah nehnuteľností, nebol však ustálený rozsah hnuteľných vecí a práv a záväzkov patriacich do BSM. V žalobe nebola ustálená a objektívne stanovená hodnota masy BSM, kedy v petite žalobkyňa neuviedla konkrétnu sumu finančného vyrovnania. Právna zástupkyňa nepovažovala za potrebné ohodnotiť nehnuteľnosti znaleckým posudkom, identifikovala len potrebu vypracovať znalecké posudky na hnuteľné veci. Žalovaný od začiatku nesúhlasil s tým, aby hodnota nehnuteľností bola stanovená na základe ponukových cien v realitných kanceláriách a tiež nepovažoval za relevantné ani odhady cien nehnuteľností urobené realitnou kanceláriou. Za odborne spôsobilú osobu na určenie hodnoty nehnuteľností považoval žalovaný len znalca. Pri hnuteľných veciach patriacich do BSM boli ich rozsah a hodnota ustálené na základe iniciatívy žalovaného na vzájomnú dohodu, aby sa konanie zbytočne nepredlžovalo. Čo sa týka pasív, žalobkyňa ani nevedela, že majú spoločnú hypotéku, nakoľko do začiatku ju splácal len žalovaný. K otázke vnosu finančného daru od rodičov žalovaný zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Doplnil, že nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že o dare nevedela. Od začiatku o ňom vedomosť mala, darovaciu zmluvu mali doma založenú, čo osvedčuje aj ich vzájomná SMS komunikácia ( dôkaz č. 19, 8/9 vo vyjadrení k žalobe zo dňa 20.8.2020). Dôvodnosť započítania týchto finančných prostriedkov žalovaný osvedčil darovaciu zmluvou, potvrdením o transakcii a bankovým prevodom na jeho účet, kde mal podľa výpisu zostatok 19.85 Eur. V tomto čase mali strany sporu funkčné manželstvo, s účtami nebolo manipulované, ani nič fingované. Po nasťahovaní sa do rodinného domu v F. nebol úplne dokončený, čo osvedčuje fotografia rodinného domu ( dôkaz č. 8 vo vyjadrení zo dňa 13.2.2011). Súdu prvej inštancie boli poskytnuté čestné vyhlásenia darcov, kde títo uviedli, že poskytnutá čiastka bola ich úsporami počas manželstva. Rovnako boli súdu poskytnuté bankové doklady o postupnom čerpaní finančného daru v súlade s jeho účelom uvedeným v darovacej zmluve a to v období od 9.3.2010 do 21.3.2011. K nadobudnutiu a použitiu tohto finančného daru sa žalovaný vyjadril na pojednávaniach dňa 12.5.2021 a 22.9.2021. Žalovaný teda predložil riadne a presvedčivé dôkazy, osvedčujúce poskytnutie týchto finančných prostriedkov, ako aj ich spotrebovanie na spoločný nehnuteľný majetok. Naopak žalobkyňa v tejto otázke neuniesla dôkazné bremeno, mala dostatok času a možností k svojim tvrdeniam predložiť relevantné dôkazy. Sama nepredložila žiadny dôkaz a vlastnú dôkaznú povinnosť chcela preniesť výlučne na súd. Požadované výpisy z účtu už jeho matka nemá a banka výpisy za obdobie 2008-2010 už nevie poskytnúť, pretože je povinná ich archivovať len 10 rokov. Okrem toho podľa súdnych autorít lustrácia účtu tretej osoby ej považovaná za neprijateľné zasahovanie do práv osôb, ktoré nie sú stranami sporu. K otázke určenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností, nad rámec predchádzajúcej argumentácie, žalovaný uviedol, že žalobkyňa nebola dostatočne aktívna v znaleckom dokazovaní, svoje návrhy na vykonanie a doplnenie znaleckého dokazovania neuplatňovala relevantným spôsobom a včas. Najmä návrh na nariadenie 3.znaleckého dokazovania uplatnila až na pojednávaní dňa 5.6.2024, až po vykonaní výsluchu súdnych znalcov, čo nebolo hospodárne. Vo veci bolo vykonané rozsiahle znalecké dokazovanie, pričom treba zdôrazniť to, že dvaja znalci D.. A. a D.. T. stanovili približne rovnakú všeobecnú hodnotu nehnuteľností. Súkromný znalecký posudok D.. A. zabezpečil žalovaný v dobrej viere v záujme urýchlenia konania, tento znalecký posudok spĺňal všetky predpísané náležitosti
a obsahoval znaleckú doložku, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. D.. A. nedodržala znalecké postupy stanovené vyhláškou a záväznou metodikou. Znalec D.. T. v rámci svojho výsluchu obhájil znalecké závery, prijaté v jeho znaleckých posudkoch, odborne sa vyjadril ku všetkým námietkam žalobkyne, vysvetlil rozpory a rozdiely vo výpočtoch medzi jednotlivými posudkami, ako aj použité metódy. Na výzvu súdu potom vypracoval doplnenie č. 1 k znaleckému posudku č. 67/2024, ktorým opravil formálne chyby v položkách sklad a oplotenie areálu. Ak žalobkyňa namieta, že si následne súd nevyžiadal stanovisko nezávislej znaleckej organizácie- Ústavu súdneho znalectva v B. (znaleckého ústavu), je nutné uviesť, že takýto dôkaz v konaní nenavrhla. Rovnako vyhotovenie ďalšieho znaleckého posudku požiadala až na pojednávaní dňa 5.6.2024 po výsluchu znalcov. Súd prvej inštancie správne nepripustil tento návrh, nakoľko tento bol podaný v rozpore so zásadami hospodárnosti a koncentrácie konania. V otázke nepripustenia disparity podielov zopakoval žalovaný svoju skutkovú argumentáciu. Považoval za absurdný záver súdu prvej inštancie, že žalobkyňa bola držiteľkou živnostenského oprávnenia, na základe ktorej vykonávala podnikateľskú činnosť, z čoho vlastne vyplynulo, že počas manželstva žalobkyňa reálne 25 rokov podnikala a žalovaný mal len mzdu. Poukázal na to, že v zmysle zákona č. 455/1991 Z.z. o živnostenskom podnikaní, živnostenské oprávnenie nemožno preniesť na inú osobu, ale iná osoba ho môže vykonávať. Ak teda niekto vlastnil živnostenské oprávnenie, ešte neznamená, že naň musel aj reálne podnikať. Žalobkyňa nepredložila v priebehu konania jediný dôkaz, ktorý by osvedčila skutočnosť, že naozaj podnikala. Hoci bola držiteľkou živnostenského oprávnenia, na tomto bola len založená rodinná firma. Aj podľa údajov z daňových priznaní, príjmy a daň z podnikania žalobkyne ako SZČO boli v rokoch 2011-2019 nulové, čo znamená , že v tomto období neboli vykonávané žiadne podnikateľské aktivity. K otázke disparity ešte dodal, že uhrádzal náklady na spoločný majetok z vlastných prostriedkov počas manželstva aj od rozvodu. Odkedy žalobkyňa odišla zo spoločnej domácnosti až do rozvodu platil zo svojho všetky náklady, zálohové platby a staral sa o nehnuteľnosti. Žalovaný dal do pozornosti súdu, že počas manželstva financoval spoločnú domácnosť a potreby celej rodiny. Žalobkyňa sa o domácnosť riadne nestarala, rovnako nenahrádzala absenciu svojho ekonomického prínosu dostatočnou osobnou starostlivosťou o deti. Fotografie, vyhotovené p. Podskočom, odzrkadľovali stav dlhodobého neudržiavania, nečistenia a neupratovania domácnosti. Žalovaným predložené dôkazy ( čestné vyhlásenia pedagógov, športových klubov) osvedčujú starostlivosť žalovaného o deti. Jediný dôkaz žalobkyne ohľadom disparity, čestné prehlásenie syna L., nemožno vyhodnotiť ako presvedčivý a rozhodujúci, vzhľadom na osvedčenú synovu zaujatosť voči žalovanému.
30. V písomnom podaní zo dňa 25.10.20024 sa k odvolaniu žalovaného vyjadrila žalobkyňa. K argumentácii žalovaného uviedla, že manželstvo strán sporu bolo poznačené chorobnou žiarlivosťou žalovaného, jeho majetníckymi a násilnými sklonmi. Žalobkyňa sa mohla realizovať len v domácnosti a spoločnej firme, až posledné roky, napriek nesúhlasu žalovaného a jeho každodenným scénam, si dokončila strednú školu a začala pracovať. Aj v súčasnej dobe je zamestnaná v zdravotníctve ako praktická sestra v riadnom pracovnom pomere. Žalovaný sa o deti nestaral, v zmysle, že by im navaril, nakŕmil, poskytol im osobnú starostlivosť, toto zabezpečovala výlučne žalobkyňa. Žalovaný sa deťom venoval výlučne v oblasti športu. Žalovaný chodil domov vo večerných hodinách, žalobkyňa a deti sa ho báli. Žalovaný vykresľuje žalobkyňu ako osobu, ktorá sa o nič nestarala, nič nerobila, je ale potom zarážajúce, že nepodnikol kroky smerujúce k rozvodu sám. Finančný dar od rodičov, boli v skutočnosti peniaze z BSM, ktoré žalovaný použil v čase, keď sa menila mena. Rodičom žalovaného boli poskytnuté peniaze na prerábku ich rodinného domu, ktorý neskôr v roku 2013 predali a časť poskytnutých prostriedkov vrátili. Rodičia žalovaného žijú v byte v pôvodnom stave a nikdy nedisponovali sumou 100.000,-Eur. Žalovaný v konaní nepreukázal naplnenie zákonných predpokladov, ktoré by umožňovali použiť disparitu podielov. V priebehu súdneho konania žalovaný čestné vyhlásenie syna L. nijako nespochybnil a na pojednávaní dňa 15.5.2024 na otázku, či trvá na jeho výsluchu, odpovedal, nie.
31. Žalovaný zaslal súdu prvej inštancie ďalšie písomné vyjadrenia ( zo dňa 11.11.2024, 13.12.2024, 8.1.2025), v ktorých len opakoval svoje zásadné stanoviská vo veci, pričom po obsahovej stránke predstavovali tieto vyjadrenia oponentnú argumentáciu k tvrdeniam žalobkyne. V tejto časti odvolací súd vyberá z týchto podaní len obsahovo nové alebo odlišné tvrdenia ( oproti tým, ktoré už boli prednesené). Čestné prehlásenie syna L. spochybnil žalovaný už vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 9.5.2024, pričom jeho obsah nepreukazuje skutočnosti, ktoré by spochybňovali dôvodnosť priznania disparity
podielov. Spochybnil správnosť postupu súdu prvej inštancie, kedy, ak považoval syna L. za neobjektívneho svedka, nemal pripustil ako dôkaz ani jeho čestné vyhlásenie. Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že sa deťom nevenoval po všetkých stránkach, že by nezabezpečoval ich osobnú starostlivosť. So synom L. bol aj na rodičovskej dovolenke, nakoľko žalobkyňa nezvládala osobnú starostlivosť o obe deti. Domov chodil večer v dôsledku jeho veľkej pracovnej vyťaženosti. Tým, že bol mobilný a časovo flexibilný, mal možnosť venovať sa synom a suplovať starostlivosť žalobkyne o nich napr. v škole, na rodičovských združeniach, u lekára a na tréningoch. Disparitu podielov odôvodňujú viaceré faktory. V prvom rade žalobkyňa počas manželstva nepracovala, spoločnú hypotéku splácal žalovaný z vlastných finančných prostriedkov, platil všetky náklady na spoločnú domácnosť, financoval všetky potreby rodiny, žalobkyňa sa nedostatočne starala o spoločnú domácnosť a synov, musel čeliť šikanóznym súdnym konaniam. K otázke náhrady trov konania sa vyjadril, že sa nemal ani čiastočne podieľať na trovách konania žalobkyne, pretože z jeho strany nedošlo k porušeniu dohody o mimosúdnom riešení vyporiadania BSM predajom nehnuteľností. Bola to žalobkyňa, ktorá podaním žaloby porušila vzájomne dohodnuté mimosúdne riešenie. Nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že spolu so žalobou nepredložila znalecké posudky kvôli žalovanému, žalovaným opakované návrhy na vypracovanie znaleckých posudkov zamietla necelé dva mesiace pred podaním žaloby, kedy znalecké posudky nechcela. Tvrdenie žalobkyne, že žalovaný si bol vedomý vyššej hodnoty nehnuteľností ( ako určenej v znaleckých posudkoch D.. A. a D. T.), je účelové a nemožno z neho vychádzať pri stanovení všeobecnej hodnoty nehnuteľností. Je jasné, že žalovaný bol ovplyvnený pri predaji nehnuteľností subjektívnou pohnútkou majiteľa, ktorý si cení svoj majetok na vyššiu hodnotu, než objektívne má a chce predať čo najlepšie. Jeho laický názor je preto irelevantný. Namietal tiež predloženie čestných vyhlásení p. V. a Q., ktoré boli žalobkyňou predložené oneskorene. Rovnako vyjadrenie syna L., už s jeho overeným podpisom, dosvedčuje, že pôvodné čestné vyhlásenie nebolo pravé ( obsahuje výrazne odlišný podpis). Syn L. je neobjektívny, preto súd nemal pripustiť ako dôkaz jeho čestné vyhlásenie a z tohto vychádzať. Do spisu založil čestné vyhlásenie jeho partnerky T. I., ktorá opísala žalovaného ako zodpovedného, starostlivého a zásadového, bez majetníckych či žiarlivostných sklonov, vylúčila násilné správanie. Vyjadrila sa k stavu domácnosti v F., ktorá nebola udržiavaná. Odsúdila tiež správanie syna L. voči otcovi.
32. Rovnako žalobkyňa zaslala súdu ďalšie písomné vyjadrenie zo dňa 22.11.2024 a zo dňa 19.12.2024, ktoré odvolací súd uvádza len v krátkom súhrne, nakoľko obsahujú najmä tvrdenia a argumentáciu už v konaní prednesenú. Žalobkyňa si voči žalovanému neuplatňovala nároky z nájomného za užívanie nehnuteľností v B. nájomcom. Rovnako si neuplatňovala nikdy ani nároky spojené s užívaním aj jej nehnuteľnosti v F. priateľkou žalovaného. Čo sa týka snahy o mimosúdne vyporiadanie BSM mala za to, že to bol žalovaný, ktorý svojim prístupom, neštandardnými podmienkami zmaril predaj nehnuteľností, hoci navonok predstieral záujem ich predať. Cieľom žalovaného je, aby žalobkyňa dostala minimálnu čiastku. Žalobkyňa má za to, že údajný finančný dar 100.000,-Eur bol len transakciou na zastretie iného právneho úkonu medzi žalovaným a jeho matkou. Okrem toho žalovaný ničím nepreukázal, že by tieto prostriedky boli vynaložené na spoločný majetok. Znalecký posudok D.. T. vykazoval nedostatky, ktoré mu boli riadne vytknuté, pričom tieto neopravil a súd sa touto skutočnosťou v odôvodnení rozhodnutia ani nezaoberal. Súd prvej inštancie nedal žalobkyni možnosť skontrolovať postup znalca D.. T., jeho znalecké posudky akceptoval. V konaní absentuje odborné stanovisko, o ktoré by súd mohol svoje rozhodnutie o správnosti resp. nesprávnosti znaleckých posudkov D.. A. a D.. T. oprieť. Nepožiadaním znaleckého ústavu o stanovisko, resp. nepripustením ďalšieho znaleckého posudku, súd neobjektívne určil znalecké posudky D.. T. za správne. Namietala tvrdenie žalovaného, že splácal spoločnú hypotéku z jeho výlučných prostriedkov, nakoľko do zrušenia BSM žalovaný žiadnymi takýmito prostriedkami nedisponoval. K otázke uplatňovanej disparity podielov tvrdila, že čestné vyhlásenia zamestnancov, ktoré predložil žalovaný boli ním pripravené a bývalí zamestnanci ich poskytli za finančnú odmenu. Žalobkyňu poznali všetci zamestnanci, nakoľko do firmy chodila skoro každý deň v doobedňajších hodinách, potom šla domov navariť a po deti do školy. Poprela, že by niekedy mala problémy s pracovnou disciplínou, nikdy nebola prepustená zo zdravotníckeho zariadenia, kde pracovala. Má tam doteraz veľmi dobré vzťahy. Žalobkyňa doplnila, že o svoje deti sa vždy starala v maximálnej možnej miere, tiež chodila na rodičovské združenia, k lekárom, komunikovala so školou. Je klamstvom tvrdenie žalovaného, že išiel na rodičovskú dovolenku preto, lebo ona nezvládala starostlivosť o dve deti. Žalovaný bol v tom čase štátny
zamestnanec a nemohol podnikať. Vzájomne sa dohodli, že pôjde formálne na otcovskú dovolenku, aby sa obaja vedeli riadne venovať firme a deťom. Dôvodom podania návrhu na rozvod manželstva bolo psychické a fyzické týranie žalobkyne žalovaným. Problémy vo vzťahu riešila aj prostredníctvom sociálno-právneho poradenstva ( a to už v roku 2011), rovnako aj jej syn L. musel absolvovať psychologické stretnutia kvôli napätiu v rodine, ktoré vytváral otec. Žalobkyňa namietala údajnú šikanóznosť súdnych konaní, vedených voči žalovanému. Všetko to boli civilné súdne konania, ktorých výsledkom mala byť úprava práv a povinností strán. Žalobkyňa sa nevedela dohodnúť so žalovaným na žiadnych možnostiach ohľadne výživného na syna L., nevedela sa dostať k svojim nehnuteľnostiam a snažila sa chrániť svoj majetok patriaci do BSM. Do spisu založila ( spolu s podaním zo dňa 19.12.2024) čestné vyhlásenie Q. Q. a vyjadrenia I. V. a L. H. ( zo dňa 16.12.2024). V rámci týchto vyjadrení opísali respondenti žalobkyňu ako starostlivú matku, ktorá sa riadne starala o domácnosť.
33. Odvolací súd na margo rozsiahlych vyjadrení oboch sporových strán dodáva, že do odôvodnenia tohto rozhodnutia neuvádzal všetky tvrdenia a argumenty, najmä tie, ktoré nesúviseli s rozsahom a dôvodmi podaných odvolaní a ktoré svojim obsahom nemali vplyv na preskúmaniu troch základných skutkových okruhov, vymedzených v odvolaniach a to: 1. skúmanie výšky všeobecnej hodnoty nehnuteľností v F. a B. za účelom ich vyporiadania a najmä stanovenia výšky vyrovnacieho podielu pre žalobkyňu, 2. otázka vnosu finančných prostriedkov do BSM vo výške 100.000,-Eur zo strany žalovaného, 3. otázka prípustnosti vyporiadania BSM na základe disparity podielov bývalých manželov. Obe sporové strany napádali len výrok III. napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni istinu sumu 137.386,-Eur titulom finančného vyporiadania, a výrok IV. o trovách konania. Ostatné výroky rozsudku zostali opravným prostriedkom nenapadnuté. Z tohto dôvodu sa odvolací súd nesúvisiacimi tvrdeniami a argumentmi nezaoberal, pričom je možné dodať, že ich uvádzaním stranami sporu dochádzalo k zbytočnému zahlcovaniu súdneho spisu.
34. Odvolací súd preskúmal vec, v rozsahu uvádzaných odvolacích dôvodov, ktorými je v zmysle § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“) viazaný, pričom vec prejednal bez nariadenia pojednávania, nakoľko v konaní nebolo potrebné zopakovať a doplniť dokazovanie a nevyžaduje to dôležitý verejný záujem podľa § 385 ods. 1 CSP. Nakoľko odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vo výroku III. vecne správny, nemohol odvolaniu žalobkyne a žalovaného priznať úspech a podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 a 3 a § 385 ods. 1 CSP, pričom strany sporu boli o termíne verejného vyhlásenia rozsudku upovedomené zákonným spôsobom.
35. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný odvolacími dôvodmi uvádzanými stranami sporu, pričom ako už bolo vyššie uvedené, predmetom odvolacieho prieskumu zostali tri základné okruhy skutkovo-právnych otázok, ktoré sa obsahovo týkali výroku III. napadnutého rozsudku ( kde súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobkyni vyrovnací podiel). V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že strana sporu pri podaní opravného prostriedku a uvedení odvolacieho dôvodu, je povinná tento aj presne skutkovo vymedziť a špecifikovať. Strany sporu v tomto prípade konkretizovali odvolacie dôvody riadne a najmä tak, že odvolací súd mohol ich dôvodnosť a opodstatnenosť riadne preskúmať.
36. Žalobkyňa v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie ( a následných vyjadreniach) napádala nesprávne závery súdu v otázke určenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností, ktoré tvorili masu BSM. Nesúhlasila s obsahom a závermi znaleckého posudku D.. T., ktoré súd prvej inštancie vzal na zreteľ a z ktorých vychádzal a to najmä v konfrontácii s diametrálne odlišným závermi znalkyne D.. A., ktorá stanovila omnoho vyššiu hodnotu sporných nehnuteľností. Namietala aj nesprávnosť záverov súkromného znaleckého posudku, vypracovaného D.. A. a najmä to, že súd prvej inštancie zarážajúco vyhodnotil obsah jednotlivých znaleckých posudkov, kedy bez akejkoľvek odbornosti prijal záver o nesprávnosti záverov a postupov D.. A.. Pochybenie súdu videla aj v tom, že si následne nevyžiadal žiadne odborné stanovisko nezávislej znaleckej organizácie, resp. nepripustil jej návrh na vykonanie ďalšieho znaleckého dokazovania.
37. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom všetkých znaleckých posudkov, založených v spise ( D.. A., D.. A. a D.. T.), pričom si zároveň vypočul nahrávku z pojednávania, konaného dňa 5.6.2024, kde boli vypočutí znalci D.. T. a D.. A.. V tejto súvislosti možno konštatovať, že súd prvej inštancie
poskytol znalcom na pojednávaní dostatočný priestor, pričom mali možnosť sa vyjadriť k obsahu svojich znaleckých posudkov, ako aj ku vytýkaným vadám. Rovnako im dal možnosť vyjadriť svoj názor na dôvody diametrálne odlišných určení všeobecnej hodnoty v oboch znaleckých posudkoch, Nie je pravdivá námietka žalobkyne, že D.. A. nemala možnosť vyjadriť sa k postupu a záverom D.. T.. Z obsahu nahrávky je zrejmé, že v závere jej výsluchu, bola sudcom vyzvaná k vyjadreniu sa práve k tejto otázke, čo však znalkyňa neurobila s odôvodnením, že nie je kompetentná vyhodnocovať alebo zaoberať sa znaleckým posudkom svojho kolegu.
38. Pred samotným vyhodnotením obsahu znaleckých posudkov je potrebné vo všeobecnosti uviesť, že znalecký posudok predstavuje špecifický dôkazný prostriedok, v rámci ktorého spôsobilá osoba podáva závery pri riešení väčšinou zložitej odbornej otázky. Možno prisvedčiť námietke žalobkyne, že súd nemôže vyhodnocovať závery znaleckého posudku z odbornej stránky, teda preskúmavať vecnú správnosť prijatých odborných záverov. Je však jeho úlohou zaoberať sa tým, či posudok znalca má všetky formálne náležitosti, či závery v posudku sú náležite odôvodnené a či sú podložené obsahom nálezu, či znalec vyčerpal úlohu v rozsahu, v akom mu bola zadaný, či prihliadol ku všetkým skutočnostiam, s ktorými sa mal vysporiadať a či jeho závery sú podložené výsledkami konania a nie sú v rozpore s výsledkami ostatných vykonaných dôkazov ( stanovisko NSČR sp. zn. Pls 3/1980, R1/1981). Hodnoteniu súdu nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich odbornej správnosti, súdu hodnotí presvedčivosť posudku, čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie znaleckého nálezu a jeho súlad s ostatými dôkazmi ( uznesenie NSSR sp. zn. 7Cdo 41/2010). Znalecký posudok musí v sebe spájať vysokú odbornosť so zrozumiteľnosťou slovného vyjadrenia záverov a postupu, akým k nemu znalec dospel, aby súd bol schopný pochopiť jeho dôkazný význam, aj keď sám nemá odborné vedomosti ( rozsudok NSSR sp. zn. 1 M Obdo V 11/2008, R 10/2010). Vychádzajúc z vyššie uvedeného možno ustáliť, že súd musí vykonať hodnotenie znaleckého posudku, síce v kontexte prijatých odborných záverov, ale z laického pohľadu, aplikujúc požiadavku logiky, presvedčivosti, úplnosti a preskúmateľnosti tohto dôkazu. Odvolací súd v otázke správnosti znaleckých záverov súhlasí s postupom súdu prvej inštancie, ktorý vyhodnotil znalecké posudky D.. A. ako neadekvátne, obsahujúce rozhodné pochybenia majúce vplyv na prijaté závery. Najmä však D.. A. ( na rozdiel od D.. T.) v rámci svojho výsluchu nebola presvedčivá, svoje závery si neobhájila, neustála konfrontáciu so znaleckými závermi D.. T.. V prvom rade znalkyňa ( pri ohodnocovaní nehnuteľností v F.) nepresvedčivo uvádzala výšku jednotkovej východiskovej hodnoty sumou 66,39 Eur/m2, určených pre B.. Zdôrazňovala, že F. sa nachádza v B. kraji, kde je zvýšený záujem o kúpu nehnuteľností, pričom túto lokalitu kvalifikovala ako B. vidiek ( pri určení koeficientu). Logicky tento záver nemožno prijať, na čo poukázal znalec D.. T.. Toto zatriedenie je archaické, F. je v zmysle vyhlášky ostatné mesto v okrese X.. Omnoho jednoznačnejšie tiež pôsobil záver D.. T., že oceňovaná nehnuteľnosť sa nachádza v lokalite, ktorá nie je stavebné spojená s F., je len pričlenená. Znalec v tejto súvislosti zdôraznil existenciu poškodení a vád nehnuteľnosti, pričom s ním možno súhlasiť v úvahe, že aj na toto treba brať ohľad pri určovaní všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Rovnako presvedčivo vysvetlil nemožnosť použitia porovnávacej metódy ( ktorú použila a na ktorú odkazovala znalkyňa D.. A.), kedy ak znalec nemá k dispozícii údaje o zrealizovanej kúpnej cene obdobných nehnuteľností pri ich predaji, nemôže k tejto pristúpiť. Znalkyňa sa odvolávala na porovnanie cien nehnuteľností, ponúkaných na predaj v realitných kanceláriách, avšak nemala k dispozícii reálne ceny, za ktoré aj v skutočnosti boli predané. Okrem toho, vznikli relevantné pochybnosti aj o tom, či na porovnanie použila vhodné nehnuteľnosti (novostavby, v inej lokalite a pod.) a či aj táto skutočnosť nemohla jej závery skresliť. Preto sa aj odvolaciemu súdu javí jej tvrdenie o správnosti výsledkov porovnávacej metódy určenia všeobecnej hodnoty ako minimálne spochybniteľné. Okrem toho D.. T. presvedčivo a logicky odôvodnil aj nesprávnosť východiskovej hodnoty pozemku a jeho zaradenie v rámci kvalifikácie ako pozemku voľného a nezastavanéhom čo odporuje skutočnosti, kedy je tento naozaj spojený s užívaním domu. D.. T. v priebehu svojho výsluchu sa vyjadril aj k jednotlivým konkrétnym vytýkaným vadám, zdôvodnil vyhodnotenie klampiarskych prvkov domu, stručne a presvedčivo ozrejmil metodiku hodnotenia kanalizačných zvodov, opísal súdu stav zariadenia domu ( kuchynská linka, spotrebiče, kozub). Rovnako ustál aj stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností v B., kedy zdôraznil najmä skutočnosť, že znalkyňa D.. A. opätovne nezaradila pozemky do správnej kategórie ( určila ich ako voľné nezastavané, napriek tomu, že sa na nich nachádzali nehnuteľnosti), pričom on vychádzal z toho, že ide o pozemok mimo obce, vedľa areálu družstva. Vyjadril sa aj k zaradeniu jednotlivých stavieb do príslušných kategórií a neohodnoteniu niektorých položiek ( ako schodisko, plot, elektrický kotol značkový, prietokový ohrievač, bleskozvod). Jeho výpoveď, v kontexte obsahu jeho znaleckého posudku, vyznela rozhodne logickejšie a presvedčivejšie, ako závery D.. A..
Súd prvej inštancie preto postupoval správne, ak vychádzal z jeho záverov a pri stanovení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti zobral na zreteľ práve posudky D.. T.. Aj znalecké posudky predstavujú dôkazné prostriedky, ktorých hodnotenie musí súd vykonať z hľadiska ich obsahu, danosti prijatých záverov a ustátia konfrontácie s inými dôkazmi. Bol to práve D.. T., ktorý súdu poskytol presvedčivejšie vyjadrenie, argumentačne ustál konfrontáciu jednak s odlišným znaleckým záverom D.. A., ale aj s tvrdeniami žalobkyne o jeho údajných pochybeniach. V civilnom sporovom konaní, ovládanom princípom kontradiktórnosti, je prijatie skutkového záveru ( vyplývajúceho aj zo znaleckého dokazovania v prípade potreby odborného posúdenia) vždy výsledkom posúdenia sily a presvedčivosti dôkazných prostriedkov. V prípade vzniku disproporcie v záveroch znaleckých posudkov je súd povinný tieto podrobiť analýze, nie z hľadiska vecného skúmania odborných záverov, ale z hľadiska presvedčivosti a úplnosti. V tejto súvislosti nemožno opomenúť ani tú skutočnosť, že v tomto súdnom konaní boli k dispozícii tri znalecké posudky. Skutočnosť, že D.. A. vypracoval súkromný znalecký posudok, žiadnym spôsobom nedehonestuje jeho prijaté znalecké závery. Súkromný znalecký posudok ( s riadnou znaleckou doložkou) je kvalitatívne rovný so znaleckým posudkom, vypracovaným na výzvu súdu. Ak určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností D.. A. je v podstate totožné s výsledkami D.. T., bol to žalovaný, ktorý uniesol dôkazné bremeno v otázke stanovenia primeranej všeobecnej hodnoty nehnuteľností. Znalecký posudok D.. A. teda nekorešpoduje s obsahom iných znaleckých posudkov, od týchto sa líši, pričom z jej strany nedošlo k obhájeniu si svojho postupu presvedčivým spôsobom. Je výslovne v rozpore s ostatnými dôkazmi a preto z neho nemožno vychádzať. Tu možno okrajovo spomenúť aj skutočnosť, že stranám sporu sa nepodarilo predať svoje nehnuteľnosti za vyššiu cenu ( vo výškovom vyjadrení zhruba zodpovedajúcom všeobecnej hodnote, stanovenej D.. A.). Táto skutočnosť, len sekundárne, dokresľuje stav trhu s nehnuteľnosťami a výšku cien nehnuteľností v danej lokalite. Podporne tento záver osvedčuje dôvodnosť prijatia záveru o určení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti D.. T. ( v ním vypracovaných znaleckých posudkoch) ako správnej. Záverom možno doplniť, že žalobkyňa v konaní jednoducho neprodukovala dostatok presvedčivých dôkazov, ktoré by odôvodňovali zvýšenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti ( v rozsahu jej predstáv), a preto v ustálení tejto odbornej otázky nemohla byť úspešná. Aj jej argumentácia v tejto otázke zostala v odvolacom konaní všeobecná, bez bližšej a konkretizujúcej skutkovej špecifikácie ( len všeobecne v odvolaní uvádzala, že znalci A. a T. sa dopustili viacerých pochybení a že D.. A. použila správne výšky koeficientov). V tejto súvislosti odvolací súd preskúmal aj postup súdu prvej inštancie, ktorý nevykonal ďalšie znalecké dokazovanie ( kontrolné) Ústavom súdneho znalectva v Bratislave, resp. zamietol návrh žalobkyne na ďalšie znalecké dokazovanie na pojednávaní dňa 5.6.2024. Platí, že strany sporu sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Tieto nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania ( § 153 ods. 1 CSP). Včasnosť predloženia návrhu na vykonanie dokazovania sa teda posudzuje s prihliadnutím na možnosti strany takýto návrh uplatniť, resp. okolnosti, ktoré by jej prípadne bránili ho podať. Ak žalobkyňa v tomto konaní podala návrh na ďalšie znalecké dokazovanie až temer v závere súdneho konania (po výsluchu znalcov), rozhodne nepostupovala v súlade so zásadou koncentrácie ( tento jej návrh by v podstate znamenal, že súd prvej inštancie musí opätovne pojednávanie odročiť a nariadiť ďalšie rozsiahle znalecké dokazovanie, čo je v rozpore s ustanovením § 153 ods. 2 CSP). Pripustenie takéhoto návrhu by bolo aj mimoriadne nehospodárne, najmä za situácie, že v konaní mal súd k dispozícii viacero znaleckých posudkov. Ak tieto podrobil skúmaniu ( aj v kontexte výsluchov znalcov) a mal za to, že jeden z nich vykazuje znaky správnosti a presvedčivosti a možno z neho prijať rozhodné odborné závery, bolo by nelogické zahlcovať konanie ďalším dokazovaním, najmä ak k danej odbornej otázke mohol vychádzať z viacerých dôkazov, tieto porovnať, vyhodnotiť ich samostatne aj vo vzájomných súvislostiach a prijať odôvodnený skutkový záver. Tvrdenie žalobkyne, že súd mal vykonať kontrolné znalecké dokazovanie znaleckým ústavom, nenachádza oporu v charaktere civilného sporového konania, kedy súd sám od seba môže rozhodovať len o tom, ktorý z navrhnutých dôkazov vykoná ( § 185 ods. 1 CSP). Vykonávanie dôkazov bez návrhu strany sporu je obmedzené len tie, ktoré vyplývajú z verejných registrov a zoznamov ( § 185 ods. 2 CSP). Je to strana sporu, ktorá v rámci dispozičnej zásady, určuje o čom sa bude konať- teda predmet sporu, aké tvrdenia súdu predloží na osvedčenie danosti uplatňovaného nároku, a aké dôkazy označí na preukázanie svojich tvrdení. Súd je rozsahom dokazovania viazaný v kontexte toho, čo strana sporu ako dôkaz označí a čo žiada vykonať. Opačný postup by bol zákonom neprípustný a predstavoval by prelomenie prísnej zásady zodpovednosti strany sporu za jeho výsledok. Záverom ( k otázke určenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností) odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s postupom súdu prvej inštancie a správnosti použitia znaleckého posudku D.. T..
39. Žalobkyňa namietala nesprávnosť postupu súdu prvej inštancie , ktorý v otázke vnosu žalovaného do BSM nevykonal ňou navrhnutý dôkaz, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.
40. Súd prvej inštancie v tejto otázke odkázal na priebeh a výsledky vykonaného dokazovania, kedy dôkazy o darovaní finančných prostriedkov vo výške 100.000,-Eur rodičmi žalovaného jemu, ako obdarovanému, produkoval výlučne žalovaný. Súd vychádzal z obsahu darovacej zmluvy, čestných vyhlásení rodičov žalovaného a výpisov z účtov ( osvedčujúcich presun finančných prostriedkov z účtu matky žalovaného na účet žalovaného). Žalobkyňa, na rozdiel od žalovaného, neprodukovala žiadny dôkaz, ktorý by osvedčoval ňou tvrdené skutočnosti ( že v danej dobe boli nehnuteľnosti dokončené, že peniaze v rozhodnej dobe nepotrebovali, že rodičia žalovaného nemali finančné prostriedky, že strany sporu im pomáhali s financovaním prestavby ich starého domu). Aj v tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že je to strana sporu, ktorá zodpovedá za jeho výsledok, a ak chce byť v konaní úspešná, musí uniesť tak bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno. Vo všeobecnosti platí, že bremeno tvrdenia predstavuje povinnosť uviesť súdu podstatné a rozhodné skutočnosti, ktoré vo svojom obsahu a svojim významom, odôvodňujú uplatňovaný nárok. Opis týchto skutočnosti musí byť konkrétny, pričom jednotlivé tvrdenia musia nachádzať následne svoju odozvu v možnej aplikácii tej ktorej právnej normy. Aby mohla byť strana úspešná, musia jej tvrdenia niesť logickú, skutkovú i časovú následnosť, ktorá odôvodňuje možnosť prijatia rozhodného a ustáleného skutkového záveru. Tomu následne zodpovedá povinnosť tieto tvrdenia osvedčiť predložením rozhodných dôkazov, ktoré vo svojom obsahu odrážajú pravdivosť tvrdených skutočností. Tiež treba vziať na zreteľ zásadu zodpovednosti strany za rozsah a kvalitu navrhovaných dôkazných prostriedkov, pričom úspešnou sa stane tá strana, ktorá poskytne súdu širšiu databázu rozhodných dôkazov s podstatným obsahom, teda tá, ktorá predloží súdu kvantitatívne aj kvalitatívne lepšie dôkazy. Možno opäť prisvedčiť záveru súdu prvej inštancie, že v tejto skutkovej otázke, to bol žalovaný, ktorý uniesol bremeno tvrdenia aj dôkazné bremeno. Naopak žalobkyni sa to (ani v rámci odvolacieho konania) nepodarilo, nakoľko v otázke vnosu finančných prostriedkov boli jej tvrdenia založené na subjektívnych domnienkach (že ak by rodičia mali peniaze, dali by ich svojej dcére), všeobecne uvádzaných (a bližšie nekonkretizovaných) tvrdeniach o machináciách, či transakciách ( ku ktorým mali rodičia žalovaného so žalovaným v rozhodnej dobe pristupovať, pričom súdu neozrejmila o aké postupy sa malo jednať, kedy k nim dokázalo, z akých dôvodov a za akým účelom, čo nimi bolo sledované, o aké prostriedky išlo, komu patrili a podobne). Nepreukázané zostali aj jej tvrdenia, že v rozhodnej dobe to boli strany sporu, ktorí prispievali rodičom na prestavbu ich rodinného domu. Súdu teda neposkytla takú argumentáciu, ktorá by bola ( v konfrontácii s tvrdeniami a dôkazmi poskytnutými žalovaným) spôsobilá privodiť možnosť prijatia záveru o neposkytnutí týchto finančných prostriedkov. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že predloženie vo svojom obsahu rozhodných dôkazov, je povinnosťou strany sporu. Samozrejme, v prípade objektívnej nemožnosti jeho predloženia, sa môže strana obrátiť na súd, aby súd v rámci edičnej alebo informačnej povinnosti, vyžiadal príslušný dôkaz ( vec, listinu, oznámenie potrebných skutočností). Avšak táto žiadosť ( a následné pristúpenie súdu k vyžiadaniu dôkazného prostriedku, v tomto prípade vyžiadanie výpisu z účtu matky žalovaného za obdobie rokov 2008-2010) musí nachádzať svoje opodstatnenie v splnení prvotnej povinnosti - unesení dôkazného bremena. Ak totiž žalobkyňa súdu neposkytla rozhodujúci opis skutkových okolností o prebiehajúcich nekalých transakciách na účtoch žalovaného a jeho rodičov, a jej argumentácia zostala v rovine domnienok, alebo všeobecných tvrdení, nemožno navrhnutý dôkaz vykonať. Dôkaz má osvedčovať tvrdenú skutočnosť, ak takejto niet, súd nevstúpi do dokazovania v podobe zaistenia predloženia dôkazu. Nevyžiadanie si výpisov z účtu v banke z dôvodu ich nadbytočnosti a neúčelnosti súdom prvej inštancie, možno preto vyhodnotiť ako správny postup. Odvolací súd v tejto súvislosti nad rámec dopĺňa, že žalobkyňa v otázke pôvodu a oprávnenosti disponovania s finančnými prostriedkami, neuniesla bremeno tvrdenia, ktoré by spochybnilo prijatý záver, že tieto peňažné prostriedky na účte matky žalovaného reálne boli a matka žalovaného ako disponentka, s nimi mohla nakladať podľa vlastného uváženia. Ako už bolo naznačené, rozhodné dôkazy v tejto otázke produkoval žalovaný. Predložil najmä darovaciu zmluvu zo dňa 3.2.2010 ( ktorej sfalšovanie, tvrdené žalobkyňou, nebolo v konaní preukázané), predmetom ktorej bolo darovanie finančnej čiastky 100.000,-Eur rodičmi žalovaného ako darcami, žalovanému ako výlučnému obdarovanému. Obsahom tejto zmluvy bol aj účel použitia poskytovaných prostriedkov a to dokončenie a zveľadenie domu v F. a B. Obsahu tejto zmluvy zodpovedalo aj následné osvedčené konanie matky žalovaného, ktorá dňa 3.2.2010 dala prevodný príkaz na prevedenie tejto sumy na účet žalovaného, kde bola nasledujúci deň aj pripísaná. Už z obsahu týchto dôkazov jednoznačne vyplýva, že k uzavretiu darovacej zmluvy reálne došlo a žalovanému v priebehu trvania
manželstva boli zo strany rodičov poskytnuté finančné prostriedky, ktoré svojim charakterom ( tým, že jednoznačne vyjadrená vôľa darcov smerovala k ich poskytnutiu výlučne žalovanému) nespadali do masy BSM. Tento záver bol podporený aj čestnými vyhláseniami darcov, ktorí zhodne uvádzali, že čiastka bola našetrená v priebehu ich manželstva a bola synovi poskytnutá, nakoľko potreboval peniaze na dom a rozšírenie firmy. Skutočnosť, že tieto finančné prostriedky aj boli vynaložené na spoločný majetok vyplýva jednak z tvrdení žalovaného, vymedzeného účelu darovania v darovacej zmluve, ako aj z obsahu čestných vyhlásení. Po vyhodnotení obsahu týchto dôkazných prostriedkov možno ustáliť, že tieto predstavujú vzájomne súhlasný a vo svojich záveroch si neodporujúci súhrn, vykazujúci vzájomnú logickú súvislosť a to jednak v otázke reálneho prevodu finančných prostriedkov, právneho titulu tohto prevodu, ako aj záveru o ich následnom využití. Ak žalobkyňa v konaní tvrdila, že tieto prostriedky neboli reálne použité na spoločný majetok ( dostavbu rodinného domu v F. alebo zveľadenie nehnuteľností v B.) neposkytla súdu oponentné tvrdenia, ktoré by vzbudili pochybnosti o ich následnom vynaložení na spoločný majetok ( neuviedla, na čo boli žalovaným minuté, kedy a v akom rozsahu). Z jej tvrdení v priebehu súdneho konania, ani z vykonaného dokazovania, nevyplynul záver, že žalovaný by mal, mimo spoločného majetku, iný výlučný majetok, na ktorý by prostriedky vynaložil, alebo že tieto vynaložil na iné aktivity, nesúvisiace s rodinným životom. Je pravdou, že v tomto prípade povinnosť uniesť bremeno tvrdenia zaťažuje žalovaného, ten ale súdu poskytol presvedčivý opis, podporený viacerými dôkazmi, ktorý umožnil súdu v tejto otázke prikloniť sa k jeho požiadavke započítať vnos 100.000,-Eur do spoločného majetku manželov. V tejto súvislosti možno doplniť, že podporne bolo možné vychádzať aj zo sekundárnych listinných dôkazov - fotografie rodinného domu, na ktorej absentujú prvky exteriéru, ktoré žalovaný vo svojich vyjadreniach uvádzal a ktoré mali byť financované z daru rodičov. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 22.9.2021 uviedla, že keď sa sťahovali, rodinný dom bol dokončený len sčasti 3. Na základe vyššie uvedeného možno potom prisvedčiť záverom súdu prvej inštancie o dôvodnosti započítania sumy 100.000,-Eur ako vnosu žalovaného do spoločného majetku, kedy v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka je žalovaný oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok.
41. Ďalšou podstatnou právnou otázkou, od riešenia ktorej závisela správnosť výroku III., napadnutého rozsudku, bola otázka pripustenia výnimky zo zákonného predpokladu rovnosti podielov manželov. Bol to žalovaný, ktorý tvrdil a snažil sa v konaní osvedčiť dôvodnosť pripustenia disparity podielov v jeho prospech ( 70%: 30%). V tejto otázke je nutné prihliadnuť na viaceré podstatné a určujúce aspekty inštitútu bezdpodielového spoluvlastníctva manželov, na jeho účel, ako aj účel manželstva ako rodinnoprávneho inštitútu. Manželstvo predstavuje, v zmysle zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, zväzok muža a ženy, ktorého účelom je vytvoriť trvalé životné spoločenstvo. Tento variabilný zväzok v sebe zahŕňa nielen prítomnosť citového, rodinného a vzťahového aspektu, ale aj spoločenského a ekonomického. Z uvedeného vychádza nepochybne aj Občiansky zákonník, ktorý do BSM zahŕňa všetok majetok nadobudnutý jedným z manželov počas trvania manželstva, s výnimkou vecí vymedzených v ustanovení § 143 Občianskeho zákonníka. BSM predstavuje inštitút, ktorého cieľom je zabezpečiť možnosť nerušeného spoločného budovania majetku manželmi, spoločného hospodárenia a nakladania s ním. Úmyslom zákonodarcu nepochybne bolo, aby obaja manželia, bez ohľadu na spôsob ekonomického, rodinného, či vzťahového fungovania medzi nimi, mali v prípade trvania i zániku manželstva na majetok rovnaký nárok, resp. nárok v rovnakom rozsahu. Základom pri vyporiadaní BSM je, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Zákon v ustanovení § 150 Občianskeho zákonníka síce pripúšťa možnosť prihliadnuť na určité okolnosti, ktoré by mohli odôvodňovať vyporiadanie BSM na základe disparity (nerovnosti) podielov, avšak, aj v zmysle ustálenej judikatúry, ide o situáciu výnimočnú až raritnú, ktorá musí byť odôvodnená existenciou závažných skutočností. Pripustenie disparity podielov predstavuje krajné riešenie, kedy sa javí ako nespravodlivé a neprípustné, aby obom manželom súd priznal pri vyporiadaní rovnaký podiel. Takýto následok môže nastať len vtedy, ak sa jeden z manželov dopúšťa neprípustného, spoločensky a vzťahovo neprijateľného konania, ktoré má navyše negatívny dopad na jednotlivé podstatné aspekty života - telesné a duševné zdravie, telesnú integrita, rozsah majetku, spôsobí jeho zánik alebo znehodnotenie a podobne. Je nutné tiež vychádzať z toho, že v priebehu trvania manželstva je na dohode medzi manželmi, akým spôsobom si budú zabezpečovať svoje potreby, ako si upravia práva a povinnosti. Len skutočnosť, že jeden za manželov počas trvania manželstva nepracoval, nepripúšťa disparitu podielov, ak zároveň nie je osvedčené, že nenapĺňal a nezastával svoju funkciu v iných oblastiach života ( starostlivosť o rodinu, domácnosť, výchova detí).
V súvislosti s ustálením skutkového stavu súdom prvej inštancie v tejto otázke, odvolací súd uvádza, že sa nestotožnil s jeho záverom, že v priebehu trvania manželstva vykonávala žalobkyňa riadnu podnikateľskú činnosť, a preto sa pričinila o nadobudnutie spoločného majetku. Súd nesprávne vyhodnotil obsah dôkazov založených v spise, kedy pripísal neadekvátnu dôležitosť skutočnosti, že žalobkyňa bola držiteľkou živnostenského oprávnenia ( a z toho vyvodil aj existenciu reálne vykonávanej podnikateľskej činnosti). Odvolací súd posúdil túto skutkovú otázku inak. Hoci je nepochybné, že žalobkyňa bola držiteľkou živnostenského oprávnenia, skutočnosť, že aj reálne podnikala ( vykonávala podnikateľskú činnosť v rodinnej firme, smerujúcu ku generovaniu zisku, riešila problémy firmy, požiadavky zamestnancov, reagovala alebo kooperovala s obchodnými partnermi, dodávateľmi a podobne) v konaní osvedčené nebolo. Odvolací súd ustálil, že žalobkyňa reálne nevykonávala podnikateľskú činnosť a väčšinu času ani nepracovala, čo možno vyvodiť z čestných prehlásení zamestnancov firmy ( žalobkyni sa tieto nepodarilo spochybniť po obsahovej a výpovednej stránke). Ako však bolo vyššie naznačené, len skutočnosť, že žalobkyňa počas trvania manželstva nepracovala, sama o sebe disparitu podielov nezakladá. Žalovanému sa napriek enormnej snahe a rozsiahlej argumentácii, nepodarilo osvedčiť existenciu takého správania žalobkyne, ktoré by ju v negatívnom zmysle vykresľovalo ako matku, nestarajúcu sa o svoje deti, neplniacu si svoje výchovné povinnosti voči nim alebo ako osobu záhaľčivú, nezodpovednú, zanedbávajúcu domácnosť a zneužívajúcu výlučne výsledky činnosti žalovaného ako podnikateľa. Odvolací súd mohol ustáliť, že žalobkyňa sa o svoje deti a domácnosť riadne starala, a suplovala častú a dlhodobú neprítomnosť žalovaného, ktorý ( ako sám tvrdil) chodil domov neskoro, pretože mal veľa práce. Nebolo ničím spochybnené, že by v čase dennej neprítomnosti žalovaného, žalobkyňa nezabezpečovala starostlivosť o deti a domácnosť. Hoci žalovaný osvedčil, že sa o svojich synov tiež zaujímal, chodil s nimi k lekárom, na športové krúžky, alebo na rodičovské združenia, nepreukázal, že by tak musel robiť pre nezáujem žalobkyne. Nemožno, ako správne ustálil aj súd prvej inštancie, vziať na zreteľ ani fotografie, ktoré vznikli až po opustení spoločnej domácnosti žalobkyňou, a teda rozhodne neosvedčujú stav domácnosti v priebehu trvania 25 ročného manželstva. V tejto súvislosti možno prisvedčiť postupu súdu prvej inštancie, ktorý vzal na zreteľ čestné vyhlásenie syna strán sporu L. H. a to v časti, kde uvádzal, že sa žalobkyňa o nich riadne starala. Údajná zaujatosť syna voči otcovi nebola v tomto konaní osvedčená, čo do pravdivosti ním uvádzaných tvrdení. Nie sú relevantné (a v otázke určenia disparity podielov ani určujúce) ani tvrdenia žalovaného, že ho žalobkyňa šikanózne napádala, podávaním žalôb, či návrhov na súdy. Podaním žaloby/návrhu na súd si subjekt uplatňuje nároky, ochranu svojich práv a záujmov, požaduje úpravu právnych vzťahov. Je to jeho občianske právo, ktoré mu umožňuje realizovať Ústava Slovenskej republiky aj jednotlivé procesné zákonné úpravy. Výkon práva nemožno bez ďalšieho charakterizovať ako šikanózny, najmä ak sa týka úpravy práv a povinností v dobe zániku manželstva ( návrh na rozvod, úpravu vyživovacích povinností, návrhy smerujúce k úprave spôsobu nakladania so spoločným majetkom) a to ani v prípade neúspechu žalobkyne. Rovnako zostali v rovine subjektívnych neosvedčených tvrdení argumenty žalovaného o údajnom vyhrážaní sa žalobkyne jeho osobe, zasielaniu mu nábojov, výhražných listov a podobne. Žalovaný si stotožnil tieto konania so žalobkyňou, čo však nemôže byť pre súd určujúce, pokiaľ tento záver nenachádza odozvu vo vykonanom dokazovaní. Nakoľko, hoci možno prisvedčiť tvrdeniu žalovaného, že žalobkyňa v priebehu trvania manželstva nepracovala, v zmysle, že nevykonávala pracovnú činnosť v zamestnaneckom pomere, alebo reálnu podnikateľskú činnosť, nepodarilo sa mu osvedčiť vedenie záhaľčivého života, neplnenie si povinností ako matky, resp. osoby, ktorá po celú dobu trvania manželstva viedla domácnosť. Takýmto spôsobom si žalobkyňa, podľa názoru odvolacieho súdu splnila svoju povinnosť v kontexte zabezpečovania spoločného života manželov. V tomto manželstve boli jednoducho úlohy rozdelené tak, že žalobkyňa sa starala o deti a domácnosť a žalovaný podnikal a v rámci svojich časových možností zastával aj postavenie otca rodiny a manžela. Tento model fungoval 25 rokov a v priebehu trvania manželstva nebol nikým spochybňovaný. Z vyššie uvedených dôvodov, ani odvolací súd nevzhliadol dôvod na pripustenie disparity podielov strán sporu.
42. Vyporiadanie BSM strán sporu v rozsahu a spôsobom ako to urobil súd prvej inštancie, bolo po vecnej stránke správne, zodpovedalo zásadám vyporiadania podľa § 150 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd sa v rámci odvolacích dôvodov vyporiadal s podstatnými argumentami a tvrdeniami odvolateľov, pričom sa nezaoberal tými, ktoré pre rozhodnutie vo veci nemali význam, alebo boli po obsahovej stránke nepodstatné. Preto napadnutý výrok III. rozsudku bolo možné potvrdiť s odkazom na ustanovenie § 387 ods. 1 CSP.
43. Odvolací súd však musel zmeniť výrok IV. napadnutého rozsudku, ktorý sa týkal trov konania, kde súd prvej inštancie priznal žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalovanému v rozsahu 50%. K zmene tohto výroku odvolací súd pristúpil s odkazom na ustanovenie § 388 CSP, nakoľko súd prvej inštancie nevzal pri svojom rozhodovaní do úvahy všetky podstatné okruhy otázok, riešené v tomto konaní, čím spôsobil, že dospel k nesprávnemu právnemu záveru, kedy označil žalobkyňu ako úspešnejšiu stranu sporu a priznal jej nárok na náhradu trov konania voči žalovanému. Odvolací súd nespochybňuje metodiku súdu prvej inštancie pri posudzovania úspešnosti strán v konaní, kedy sa zaoberal jednotlivými ukazovateľmi úspešnosti tejto ktorej strany sporu a ich vzájomným pomerom. Aj podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 266/2022 z 23.6.2022, cit.: „V rozhodnutí o náhrade trov konania v spore o vyporiadanie BSM je nevyhnutné zvážiť výsledok sporu z toho pohľadu, či strany svojimi návrhmi obsiahnutými nielen v žalobe a vo vyjadrení, ale aj ich ďalších podaniach, vrátane odvolaní, žiadali. Pomer úspechu strán vo veci podľa § 255 CSP so záverom, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, nemožno zdôvodniť všeobecnými východiskami, podľa ktorých strany mali vo veci nešpecifikovaný čiastočný úspech, ich podiely na spoločnom majetku sú rovnaké, spor neskončil podľa predstáv ani jednej strany a vyporiadanie bolo v záujme oboch strán. Takáto argumentácia je mimo rámca zákonnej úpravy § 255 CSP, keďže nevyjadruje pomer úspechu strán vo veci, a preto je porušením základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.“ Z uvedeného potom možno bez ďalšieho prijať záver, že v konaní o vyporiadanie BSM je vždy povinnosťou súdu skúmať úspech strán sporu s prihliadnutím na ich argumentáciu, obsah ich návrhov predkladaných v priebehu konania, ako aj úspech v jednotlivých čiastkových otázkach a aspektoch, ktoré generovali rozhodnutie vo veci. Jednotlivé hľadiská, určujúce procesný úspech strany sporu vo veci, je potrebné konkrétne špecifikovať, pomenovať, prípadne kvantifikovať ich vplyv na konečné rozhodnutie súdu vo veci samej. Súd prvej inštancie správne konkretizoval niektoré dôležité hľadiská, tvoriace predmet dokazovania a právneho posúdenia v tomto konaní, pričom z nich vygeneroval závery o úspechu strany v konaní v tejto ktorej otázke. Správne konštatoval úspech žalobkyne, ktorá od začiatku a konzistentne špecifikovala masu BSM, ako aj spôsob vyporiadania, s ktorým sa súd prvej inštancie stotožnil a vyporiadal BSM tak, že všetky veci, práva a záväzky prikázal do výlučného vlastníctva žalovanému. Žalobkyni nepochybne svedčí úspech v otázke posúdenia disparity, ako aj v otázke vyhodnotenia nemožnosti zaradenia spotrebiteľského úveru v K. banke do BSM. Na druhej strane súd prvej inštancie pripísal úspech žalovanému len v otázke vnosu - daru od rodičov. Opomenul však prihliadnuť na výsledky znaleckého dokazovania, ktoré boli vyhodnotené v prospech žalovaného, nakoľko súd prvej inštancie vychádzal zo značne nižšej všeobecnej hodnoty nehnuteľností, ako žiadala žalobkyňa ( ktorá odkazovala na správnosť záverov znalkyne D. A., ktoré sa však v konaní ukázali ako nepresvedčivé a nepoužiteľné). S prihliadnutím na vplyv jednotlivých okruhov okolností, riešených v tomto spore na jeho výsledok a najmä na kvantifikáciu nároku na úhradu vyrovnacieho podielu, má odvolací súd za to, že úspech strán sporu v konaní bol približne rovnaký. Obe strany argumentačne a dôkazne ustáli časť zo svojich uplatňovaných nárokov, a v časti boli neúspešné. Hoci po skutkovej stránke tvorí pomer úspechu žalobkyne a žalobcu 3:2, úspech žalovaného sa týkal z kvantifikačného hľadiska podstatnejších okolností, kedy došlo k značenému zníženiu jeho povinnosti vyplatiť vyrovnací podiel. Táto skutočnosť, ako v podstate tretie hľadisko, ktoré možno hodnotiť v prospech žalovaného, vyrovnáva pomer úspechu strán sporu. Preto je na mieste rozhodnúť o trovách konania tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného konania, nakoľko nie je možné ustáliť vyšší pomer úspechu ani u jednej zo strán. S odkazom na ustanovenie § 255 ods. 2CSP preto odvolací súd zmenil výrok IV. napadnutého rozsudku a trovy prvoinštančného konania nepriznal ani jednej zo strán.
44. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP a ustanovením § 255 ods. 2 CSP. Ani jedna zo strán nebola v rámci uvádzania svojich odvolacích dôvodov v konaní úspešná, preto rozhodol tak, že žiadna nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
45. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).
(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Strany sporu majú právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 odsek 2 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).