Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Co-66-2026.pdf
PDF · 139.53 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/66/2026
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Borisa Brondoša v právnej veci navrhovateľa: A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. XX, XXX XX D., zastúpeného: JUDr. Pavel Piovarčí, ml., advokát, Advokátska kancelária, Štúrova 20, 040 01 Košice, IČO: 42 325 501, proti povinnej: A. E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. XX, XXX XX D., zastúpenej: JUDr. Ing. Adela Hribová, advokátka, Advokátska kancelária Nerudova 6, 040 01 Košice, IČO: 37 370 065 o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní povinnej proti uzneseniu Mestského súdu Košice č.k. 21C/1/2026-28 z 2.2.2026 takto
r o z h o d o l :
M e n í uznesenie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zakázal povinnej vstupovať do bytu číslo 2, na prízemí, vo vchode číslo 17, bytového domu „C. XX, XX, XX“ so súpisným číslom XXX, na pozemkoch - parcelách registra „C“ a to: parc. č. 1890, 1891, 1892 nachádzajúceho sa v obci: Košice - Juh, katastrálne územie: G. H., ktorý je Okresným úradom Košice, odbor katastrálny, zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXXX. Navrhovateľovi uložil povinnosť podať žalobu vo veci samej proti odporkyni o úpravu užívacích práv a povinností k bytu špecifikovanému pod bodom I. výrokovej časti tohto uznesenia a to v lehote do 30 dní odo dňa jeho doručenia.
2. Súd prvej inštancie tým v celom rozsahu vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa navrhovateľ domáhal uloženia zákazu vstup povinnej do bytu číslo 2 (ďalej len „byt“), na prízemí, vo vchode číslo 17, bytového domu „Panelová 15,17,19“ so súpisným číslom 533 (ďalej len „bytový dom“), na pozemkoch - parcelách registra „C“ a to: parc. č. 1890, 1891, 1892 nachádzajúceho sa v obci: D. - G., katastrálne územie: G. H., ktorý je Okresným úradom Košice, odbor katastrálny, zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX, ktorý návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že s povinnou boli manželmi, ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť 10.7.2024, samotnému rozvodu predchádzali nezhody, v dôsledku ktorých povinná v mesiaci február 2024 dobrovoľne opustila spoločnú domácnosť, ktorú viedli práve v tomto byte, od toho času až doposiaľ vedie svoju domácnosť v inej nehnuteľnosti. Po zániku ich BSM rozvodom začali medzi stranami mimosúdne rokovania ohľadom jeho vyporiadania. Do masy BSM patria okrem bytu aj ďalšie aktíva, najmä obchodný podiel v obchodnej spoločnosti POEL plus s.r.o. a ďalšie nehnuteľnosti. Strany počas mimosúdnych rokovaní dospeli k viacerým návrhom dohôd, ktoré upravovali rôzne spôsoby vyporiadania BSM, avšak nedospeli ku konečnému zneniu a uzatvoreniu dohody o vyporiadaní BSM. Spoločným znakom ich mimosúdnych rokovaní s odporkyňou bol však predbežný záver, že byt pripadne v rámci vyporiadania do výlučného vlastníctva navrhovateľa a povinnej bude vyplatený zodpovedajúci vyrovnací podiel. Uvedené predbežné dojednanie reflektovalo na faktický stav, kedy tento byt užíval a doposiaľ užíva primárne navrhovateľ, keďže povinná spoločnú domácnosť dobrovoľne opustila, priebežne si
z bytu odniesla aj veci, ktoré mala záujem nadobudnúť do svojho výlučného vlastníctva. Napriek tomu povinná opakovane, bez ohlásenia vstupuje do bytu, pričom navrhovateľa o tejto skutočnosti vopred nikdy neupovedomí. Konanie povinnej navrhovateľ vníma ako rýdzo účelové v snahe kontrolovať jeho osobu, spôsob jeho života a takým spôsobom mu znepríjemňovať život a vyvíjať na neho tlak, aby pristúpil na jej podmienky vo vzťahu k vyporiadaniu ich BSM. Povinnej v tomto období síce svedčí vlastnícke právo, avšak bez relevantného dôvodu, ktorý by vopred s navrhovateľom komunikovala zasahuje, najmä do nedotknuteľnosti jeho obydlia a práva na súkromný a rodinný život. Uvedené konanie povinnej v spojení so značným zhoršením jeho zdravotného stavu v dôsledku onkologického ochorenia sa negatívne prejavilo aj na jeho psychickom zdraví, v dôsledku čoho bol nútený vyhľadať pomoc psychiatra, pričom mu bola diagnostikovaná depresívna epizóda stredne ťažká. Z lekárskej správy z vyšetrenia v psychiatrickej ambulancii H. I. A. zo dňa 12.11.2025, 10.12.2025 a 07.01.2026 vyplýva, že konanie odporkyne má v jeho prípade výrazný negatívny vplyv už aj na tak nalomené psychické zdravie. Zároveň konanie povinnej dosiahlo až takej intenzity, že bol nútený pristúpiť k podaniu oznámenia o spáchaní priestupku z dôvodu, že jej praktiky pociťoval ako psychické príkorie, ktoré je schopné naplniť znaky skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Naposledy povinná do bytu vstúpila bez predchádzajúceho upozornenia dňa 01.01.2026, kedy mu prehľadávala osobné veci a keď ju navrhovateľ vyzýval, aby tak nerobila a byt opustila, napokon na neho odporkyňa privolala policajnú hliadku, ktorej prezentovala vykonštruované obavy z dôvodu jeho nevhodného správania voči nej. Navrhovateľ o nevhodnom správaní sa odporkyne znovu urobil oznámenie na Obvodnom oddelení Policajného zboru Košice - Juh. Bezodkladná potreba úpravy pomerov medzi stranami podľa udania navrhovateľa vyplýva najmä zo zhoršovania sa jeho zdravotného stavu v dôsledku nepravidelného a neohláseného vstupovania odporkyne do jeho domácnosti bez udania dôvodu. V prípade nevyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, by mohlo dôjsť k výraznému ohrozeniu jeho života a zdravia, prípadne k inému ťažkému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. s veľkými ťažkosťami.
3. Právne posúdil vec podľa § 324 ods.1,3, § 325 ods.1, 2 písm. e) a f), § 326 ods.1, § 329 ods.1 veta prvá, ods.2 CSP, po zhrnutí všeobecných teoretických východísk pri posudzovaní predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia a sprostredkovaní svojho nazerania na otázku primeranosti okamžitého zásahu súdu v prípade hodnotovej konkurencie chráneného práva a práva, do ktorého sa neodkladným opatrením zasahuje uzavrel, že navrhovateľ svojimi tvrdeniami a predloženými listinnými dôkazmi osvedčil, že povinná opustila byt dobrovoľne, čím vo vzťahu k nej tento stratil atribút obydlia, pričom tento je vo vzťahu k navrhovateľovi obydlím, ktorého nedotknuteľnosť chráni ústava v čl. 21. Takto dospel k záveru, že povinná nemá právo bez súhlasu vstupovať do bytu, hoc je jej spoluvlastníctvom a proti vôli navrhovateľa tam zotrvávať. Konanie povinnej v rámci zdokumentovaného incidentu dňa 1.1.2026 sprostredkovaného navrhovateľom videonahrávkou, ktorý zároveň vyhodnotil ako nezákonne získaný dôkaz, avšak použiteľný, keďže slúžil na zdokumentovanie nezákonného konania druhej strany, ktoré porušuje alebo ohrozuje práva navrhovateľa, vyhodnotil ako zneužívanie vlastníckeho práva so zámerom narúšať súkromie a pokoj navrhovateľa, teda okrem porušenia nedotknuteľnosti obydlia navrhovateľa, povinná zasahuje i do práva navrhovateľa na súkromie a rodinný život podľa § 11 OZ až šikanóznym spôsobom. Napokon v okolnostiach danej veci dospel k záveru, že vstupom a zdržiavaním sa povinnej v byte v prítomnosti navrhovateľa a proti jeho vôli a tým vyvolanými konfliktnými situáciami, dochádza aj k zásahu do práva navrhovateľa podľa § 11 OZ na ochranu zdravia a to až do takej miery, že konaním povinnej je jeho telesná a duševná integrita ohrozená. Povinná ako bezpodielová spoluvlastníčka daného bytu disponuje kľúčmi od jeho vstupných dverí a preto je bezprostredná a reálna hrozba, že do tohto bytu bude bez vedomia, či súhlasu navrhovateľa vstupovať aj v budúcnosti. Vyjadril názor, že neodkladné opatrenie v nariadenom rozsahu je v súlade so zásadou proporcionality, keďže ústavné právo na nedotknuteľnosť obydlia podľa čl. 21 ústavy, ako aj ochrana súkromia a v neposlednom rade tiež zdravia navrhovateľa podľa § 11 OZ má prednosť pred vlastníckym právom povinnej ako bezpodielovej spoluvlastníčky bytu, ktoré (právo) predmet vlastníctva fyzicky držať a užívať bude nariadením neodkladného opatrenia povinnej obmedzené, rovnako aj pred ústavným právom slobody pobytu a pohybu podľa čl. 23 ústavy. Uvedené platí o to viac, že povinná dlhodobo býva a svoju domácnosť už vedie na inom mieste. Napokon podľa čl. 23 ods. 3 Ústavy slobody podľa odsekov 1 a 2 môžu byť obmedzené zákonom, ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu práv a slobôd iných a na vymedzených územiach aj v záujme ochrany prírody. Dbajúc o spravodlivé riešenie veci a o zabránenie ďalším konfliktom medzi stranami rozhodol v súlade s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Zároveň uložil navrhovateľovi povinnosť podať proti povinnej žalobu vo veci samej podľa § 146 OZ o úpravu práv a povinností vyplývajúcich
z bezpodielového spoluvlastníctva manželov k bytu v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia pod následkom vyplývajúcim z ust. § 336 ods.3 CSP. O trovách konania nerozhodoval, nakoľko uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia v tomto prípade vzhľadom na uloženú povinnosť iniciovať konanie vo veci samej, nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí.
4. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol v celom rozsahu. 5. Uviedla, že základným skutkovým východiskom napadnutého uznesenia je jednoznačný záver súdu, že žalovaná opustila spoločnú domácnosť dobrovoľne, a teda, že byt už fakticky neplní funkciu jej obydlia. Tento skutkový záver sa zakladá na nepravdivých skutočnostiach a je v priamom rozpore s obsahom ňou predkladaných dôkazov, z ktorých vyplýva chronológia udalostí, ktoré predchádzali jej odchodu z bytu. Dlhodobé spolužitie so žalobcom bolo sprevádzané jeho stupňujúcou sa agresivitou, verbálnymi útokmi, ponižovaním, kontrolovaním jej správania, zosmiešňovaním jej zdravotného stavu a vyhrážkami. Jej psychický stav sa zhoršoval v kontexte týchto manželských konfliktov, domáceho napätia a psychického týrania žalovanej, čo dokazujú odborné správy z vyšetrení v priebehu rokov 2022-2026. Ide o kontinuálnu systematickú zdravotnú dokumentáciu, ktorá zachytáva dlhodobý vývoj jej psychického stavu. V tomto období ide o správy klinickej psychologičky PhDr. Jakubovovej, psychiatričky H. C., v ktorých bol zdroj psychickej záťaže opisovaný v kontexte dlhodobo konfliktného manželského spolužitia, v dôsledku ponižovania, verbálnych útokov, kontrolujúceho správania, zastrašovania a stupňovania násilia zo strany žalobcu, vtedajšieho manžela, bola i klientkou intervenčného centra FENESTRA od 6.9.2022. K uvedeným skutkovým tvrdeniam predkladá lekárske správy C. G., lekárske správy H. C. a potvrdenie intervenčného centra FENESTRA. K zásadnému incidentu došlo 27.1.2024, keď bola do bytu privolaná policajná hliadka. Z čestného vyhlásenia syna žalovanej a žalobcu J. B. A. z 18.2.2026, ktoré prikladá, jednoznačne vyplýva, že policajné hliadky konštatovali nemožnosť ďalšieho spolužitia rodičov v jednej domácnosti a zvažovali vyvedenie žalobcu z bytu, resp. zákaz jeho vstupu na určitý čas. Aby nedošlo k vyvedeniu, resp. deložovaniu otca políciou z bytu, syn navrhol, že matka pôjde dočasne bývať k nemu. Zároveň predkladá dôkaz, a to potvrdenie o podaní oznámenia o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu z 30.1.2024 na ORPZ Košice, z ktorého jednoznačne vyplýva, že 27.1.2024 v čase od 6:00 hod., v byte na ulici C. K. XX L. D. „mal manžel p. A. vulgárne nadávať oznamovateľke, že je hnus, špina, žumpa a nech vypadne z bytu preč“. Obraz manželského spolužitia dotvára i potvrdenie ORPZ Košice z 19.4.2023, ktoré prikladá a z ktorého vyplýva, že žalovaná už v roku 2023 podala oznámenie pre dlhodobé nadávky a zosmiešňovanie zo strany manžela. Všetky uvedené skutočnosti podopreté dôkazmi jednoznačne potvrdzujú, že žalovaná z bytu neodišla dobrovoľne, ale bola z neho opakovane vyhadzovaná a vystavená tlaku, aby byt opustila. Nemožno preto právne akceptovať, aby sa jej odchod pod tlakom a po policajnom zásahu mohol interpretovať ako dobrovoľné vzdanie sa užívacieho práva. Žalovaná zároveň poukazuje na skutočnosť, že je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, čo je objektívne posúdené lekárskym posudkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny z 5.12.2018, z dôvodu diagnostikovaných ochorení psoriasis vulgaris, asthma bronchiale a Parkinsonova choroba so stanovenou celkovou mierou funkčnej poruchy 50 %. Na tento posudok nadväzuje i rozhodnutie ÚPSVaR Košice z 14.12.2018, ktorým bolo vyhovené jej žiadosti o vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Napokon z posúdenia jej zdravotného stavu Sociálnou poisťovňou dňa 27.11.2020 vyplýva, že miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená najviac na 30 %. V tejto súvislosti poukázala na to, že psoriáza je autoimunitným ochorením, ktorého priebeh je výrazne ovplyvňovaný stresom, psychickou záťažou a dlhodobým napätím. Z predloženej zdravotnej dokumentácie je nepochybné, že žalovaná dlhodobo trpí závažnými somatickými aj psychickými ťažkosťami, ktoré neboli len epizodické, ani účelové, ale predstavovali jej každodennú realitu počas spolužitia so žalobcom a boli opakovane predmetom posmechu zo strany žalobcu. Tvrdenia žalobcu, že je obeťou stresu spôsobeného jej vstupmi do bytu, ktoré sa časovo objavujú až po rozvode a po jeho onkologickej diagnóze, resp. priamo tesne pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je potrebné dať do kontextu s časovou osou jej zdravotných problémov, ktoré vznikli za trvania manželstva so žalobcom. Za zvlášť významné považuje aj to, že agresívne správanie žalobcu po požití alkoholu nie je len jej tvrdením, ale je konštatované aj v samotnom rozsudku o rozvode manželstva, ktorý sám žalobca pripojil k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V rozvodovom konaní bolo konštatované, že žalobca má po požití alkoholu agresívne prejavy, čo sám v rozvodom konaní potvrdil. Týmto sa fakticky sám priznal k správaniu, ktoré korešponduje s opisom situácie v psychologických a psychiatrických správach žalovanej. V kontexte týchto dôkazov konštatuje, že súd prvej inštancie posudzoval situáciu
izolovane bez toho, aby mal k dispozícii celý zdravotný a psychosociálny kontext. Ak by bol tento kontext známy, nemohol by dospieť k záveru, že žalovaná predstavuje zdroj ohrozenia, alebo že jej vstup do bytu je šikanóznym zásahom do práva žalobcu. Týmto sa vytvára úplne odlišný rámec pre posúdenie proporcionality zásahu do jej spoluvlastníckeho práva. Na komplexné dokreslenie charakteru vzťahového a majetkového konfliktu medzi stranami, žalovaná predkladá aj ďalšie policajné dokumenty, a to správu ORPZ Košice z 24.10.2025 ohľadne incidentu z 19.10.2025, rovnako správu z 24.10.2025 ohľadne incidentu z 22.10.2025, zaslania odpovede na žiadosť od ORPZ Košice zo 4.2.2026, odstúpenie trestného oznámenia z 9.1.2026 pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby ORPZ Košice. Tieto listiny tak nepreukazujú jednostranné násilné správanie žalovanej, ale dokumentujú eskalovaný konflikt spoluvlastníkov o výkon práv k spoločnej nehnuteľnosti. Ďalej uvádza, že po jej odchode jej žalobca opakovane bránil v prístupe k spoločným veciam, viackrát menil zámky, zamykal detskú izbu, kde boli uložené spoločné veci a pri jej vstupoch do bytu ju verbálne napádal a vyháňal. Zároveň ju bez jej súhlasu opakovane natáčal a fotografoval, čím zasahoval do jej osobnostných práv. Opakovane jej hovoril, že ju zničí, dostane na psychiatriu a že vypadne z jeho bytu. Uvedené korešponduje s už predloženým policajným záznam z 27.1.2024. V kontexte týchto dôkazov je potrebné aplikovať prísny test proporcionality. Zákaz vstupu do bytu predstavuje výrazný zásah do vlastníckeho práva žalovanej, teda do jej majetkového práva podľa čl. 20 Ústavy SR, ako aj do práva na ochranu obydlia a súkromného života podľa čl. 19 a 21 Ústavy SR. Ak má byť takýto zásah ústavne udržateľný, musí byť preukázané, že je nevyhnutný, primeraný a že neexistuje miernejší prostriedok ochrany práv žalobcu. Ňou predložené listiny však svedčia o tom, že ide o spor dvoch spoluvlastníkov v rámci nevyporiadaného BSM, kde každá zo strán podávala oznámenia na druhú, pričom polícia situáciu riešila v režime priestupkového objasňovania. Neexistuje právoplatné rozhodnutie o násilnom správaní žalovanej, ani o jej vykázaní z obydlia, ani trestnoprávne konštatovanie jej viny. Za tejto situácie je absolútny zákaz vstupu do bytu extrémnym opatrením, ktoré fakticky vytvára stav výlučného užívania bytu žalobcom bez rozhodnutia vo veci samej. Súd založil svoje rozhodnutia na ochrane nedotknuteľnosti obydlia a integrity žalobcu. Táto ochrana je nepochybne legitímna, avšak v situácii, keď ide o spoločnú nehnuteľnosť v nevyporiadanom BSM, musí byť hodnotená v rovnováhe s vlastníckym právom druhého vlastníka. Vylúčenie jedného zo spoluvlastníkov z užívania spoločnej nehnuteľnosti je zásahom mimoriadnej intenzity a musí byť podložené jednoznačným osvedčením násilného alebo inak závažného protiprávneho konania. Ústavná ochrana domova sa preto nemôže transformovať na nástroj faktického vylúčenia spoluvlastníka z výkonu jeho vlastníckeho práva bez riadneho dokazovania a bez splnenia prísneho testu proporcionality. Argumentácia žalobcu, že byt je jeho domovom, v zmysle judikatúry ESĽP nemôže viesť k záveru, že žalovaná stratila atribút domova v tej istej nehnuteľnosti, pokiaľ ju neopustila slobodne, ale pod tlakom a v dôsledku dlhodobého konfliktu. Uviedla, že do predmetného bytu vstupuje výlučne sporadicky, približne jedenkrát mesačne, a to za účelom výkonu svojho spoluvlastníckeho práva a ochrany majetku patriaceho do doposiaľ nevyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva. Táto frekvencia vstupov objektívne nemôže predstavovať bezprostredné ani systematické ohrozenie telesnej, či duševnej integrity žalobcu v zmysle § 325 CSP. Nejde o každodenné zasahovanie do jeho súkromia, ale o minimálny občasný výkon vlastníckeho práva. Podotýka, že ona je nútená bývať v malometrážnom podnájme, kde si z priestorových dôvodov nemôže uskladniť všetky svoje osobné a spoločné veci, čo je priamym dôsledkom konfliktnej situácie vyvolanej žalobcom. Z konania žalobcu je však zrejmé, že akýkoľvek vstup žalovanej do bytu vníma ako nežiaduci zásah výlučne preto, že predmetný byt a majetok v ňom fakticky považuje za svoj výlučný majetok, hoci právne ide o nevyporiadané BSM.
6. Zároveň namieta nezákonné získaný dôkaz – videozáznam, ktorý žalobca dodatočne súdu predložil, nakoľko bol získaný bez jej súhlasu, v jej vlastnom obydlí, keďže je spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti. Ide o zásah do práva na ochranu osobnosti podľa § 11 OZ, ako aj do práva na súkromie podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy SR. Vyjadrila názor, že v danom prípade súd nevykonal žiadnu kolíziu základných práv, ale paušálne akceptoval dôkaz získaný zásahom do práva žalovanej na ochranu osobnosti a súkromia. Vyhotovenie záznamu v situácii, keď žalovaná vstupovala do spoločnej nehnuteľnosti za účelom kontroly svojich vecí v nevyporiadanom BSM nemožno interpretovať ako dôkaz ohrozovania integrity žalobcu. Ide o účelové dokumentovanie konfliktu s cieľom vytvoriť podklad pre procesnú iniciatívu. Vzhľadom na vyššie uvedené má za to, že bezprostrednosť a intenzita ohrozenia ako základná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 CSP nebola v konaní riadne osvedčená, keďže skutkový stav poukazuje na dlhodobý, vzťahový a majetkový konflikt, nie na náhlu situáciu vyžadujúcu si okamžitý zásah súdu.
7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie a k argumentácii žalovanej uviedol, že k rozvratu ich manželstva prispeli obaja rovným dielom, o čom svedčí aj záver súdu v konaní o rozvod manželstva, podľa ktorého k rozvratu manželstva viedli rozdielne predstavy manželov o manželskom spolužití, finančnom hospodárení, ako aj realizácii povinností manželov v zmysle zákona o rodine, v dôsledku čoho medzi manželmi došlo k vzájomnému citovému odcudzeniu. Uvedené závery súdu umožňujú správne pochopenie spoločného nažívania a správania sa medzi ním a žalovanou. V rámci konania o rozvode tiež uviedol, že zo strany žalovanej pribúdali v tom čase nadávky, urážky a nedôvodné obvinenia z nevery, ktoré boli pre neho nepochopiteľné a vyvolávali nedôvodné konflikty. Uvedené správanie dospelo k tomu, že síce od augusta 2022 žili v jednom byte, avšak v zásade išlo o separované spolužitie bez spoločného hospodárenia, každý obýval samostatnú izbu a zabezpečoval si vlastné potreby o domácnosť. Jedným z prejavov značne narušených vzájomných vzťahov medzi nimi bola situácia pred Vianocami roku 2023, kedy žiadal žalovanú, aby mu privolala zdravotnú pomoc, čo žalovaná odmietla. Táto negatívna skúsenosť nepochybne prispela k eskalácii negatívnych nálad, ktoré napokon vyústili do konfliktu 27.1.2024, kedy po jeho príchode začala opätovne vzájomná hádka, počas ktorej ho žalovaná začala fyzicky vytláčať zo spálne a mala úmysel ho kopnúť. Následne privolala hliadku PZ a kontaktovala ich syna. Má za to, že predložené čestné vyhlásenie ich syna z 18.2.2026 a rovnako ani iné dôkazy neosvedčujú, aby žalovaná bola k odchodu zo spoločnej domácnosti akokoľvek donútená, syn nebol svedkom incidentu. Ak by boli jej tvrdenia o intenzite a rozsahu jeho negatívneho správania sa voči nej pravdivé, s istotou by ho polícia z bytu vyviedla, čo sa však nestalo. Argumentácia odôvodňujúca nedobrovoľný odchod žalovanej zo spoločnej domácnosti nemôže obstáť, keďže konflikty, ktoré sa medzi nimi prejavovali boli nesporne poznačené prvkom vzájomnosti a teda na ich vzniku mala zásadný podiel práve žalovaná. Negatívne vzájomné spolunažívanie medzi nimi nespôsobovalo psychické utrpenie iba žalovanej, ale rovnako negatívne ho vnímal aj on, o čom svedčí lekárska správa H. A., psychiatričky z 12.11.2025. Popisovanie stresového prostredia žalovanou, ktorému bola dlhodobo vystavená a ktoré údajne vyplývalo z jeho správania sa voči nej, však nebolo spôsobilé zhoršiť jej zdravotné problémy v takom rozsahu, forme a intenzite ako popisovala v odvolaní, pretože stav niektorých z jej ochorení sa v danom období zlepšil, napr. podľa záveru lekárskej správy zo špecializovanej psoriatickej poradne z 21.6.2022. Vo vzťahu k potvrdeniu o podaní oznámenia o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu z 30.1.2024 uvádza, že ide len o subjektívne zachytenie tvrdení oznamovateľa, ktoré nebolo objektivizované. Rovnako neboli objektivizované tvrdenia zachytené mimovládnou organizáciou FENESTRA, ktoré obsahovali rovnako len subjektívne tvrdenia žalovanej. Z obsahu spisu je zrejmé, že rovnako žalovaná adresovala jeho osobe rôzne nadávky a posmešky, preto je málo pravdepodobné, aby konflikt dňa 27.1.2024 prebiehal jednostranne a bez akejkoľvek participácie žalovanej a bol dôvodom jej núteného odchodu z bytu. Zdôrazňuje, že žalovaná neopustila byt iba dočasne, ale išlo o trvalé opustenie domácnosti s cieľom začať viesť novú domácnosť v inej nehnuteľnosti a tým sa vyhnúť prípadným konfliktom medzi nimi. V tejto súvislosti poukazuje na obsah čestného vyhlásenia B. F. členky rady spoločenstva vlastníkov bytov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu. Má za to, že pokiaľ by žalovaná mala záujem vrátiť sa do bytu a tento užívať ako svoju domácnosť, nezabezpečovala by si nájom iného bytu, do ktorého by prenášala veci, ktoré mala v ich spoločnom byte, teda v pôvodnej domácnosti.
8. Žalovaná v replike zotrvala na svojej odvolacej argumentácii a v podstatnom reagovala na tvrdenia navrhovateľa, ktoré označila v zásadných častiach ako účelové a skresľujúce skutkový stav. K udalosti z 23.12.2023, kedy údajne nemala navrhovateľovi poskytnúť pomoc uviedla, že stav navrhovateľa si nevyžadoval jej asistenciu, napriek tomu mu pomoc neodmietla, poskytla mu primeranú súčinnosť, podala mu mobilný telefón, uviedla číslo, na ktoré má volať s upozornením, aby dostatočne opísal príznaky svojich zdravotných ťažkostí, keďže často klamal a zavádzal, prípadne zveličoval situácie. Zároveň mu pripravila a zbalila nevyhnutné osobné veci pre prípad ošetrenia v zdravotníckom zariadení, otvorila dvere záchrannej zdravotnej službe a bola prítomná pri celom zásahu. Napokon zdravotný stav navrhovateľa nebol takého charakteru, ktorý možno označiť za život ohrozujúci, nakoľko sa po ošetrení v zdravotníckom zariadení vrátil po niekoľkých hodinách späť sám domov. Pokiaľ ide o navrhovateľom opisovanú udalosť z 27.1.2024 je opäť skreslená, keď navrhovateľ tvrdí, že prišiel domov po tom, čo bol na spoločnom obede s kamarátmi, pričom domov sa vrátil v ranných hodinách o 6:00 hod. a bol zjavne pod vplyvom alkoholu. Situácia sa v priebehu dňa ďalej eskalovala so zvyšujúcou sa agresivitou navrhovateľa, v dôsledku čoho bola nútená kontaktovať syna a následne aj políciu. I keď sa navrhovateľ snaží spochybniť čestné vyhlásenie syna tým, že nebol priamym svedkom incidentu, bol však bezprostredne konfrontovaný so situáciou, vnímal správanie navrhovateľa, ako aj jeho agresivitu, pričom opäť zdôrazňuje, že políciou bolo zvažované vykázanie navrhovateľa
zo spoločného bytu, pričom k tomuto nedošlo výlučne z dôvodu postoja ich syna a z uvedeného dôvodu odišla z domácnosti ona. Tento jej odchod však v žiadnom prípade nemožno považovať za dobrovoľné opustenie obydlia. Rovnako nemožno považovať za dobrovoľné, že si zabezpečila nové bývanie. Doplnila, že na výzvu navrhovateľa, aby ho vopred informovala o vstupe do bytu reagovala písomne, pričom mu oznámila, že od 1.5.2025 sa vracia do spoločného bytu s úmyslom ho riadne užívať ako spoluvlastníčka. Reakcia navrhovateľa bola neprimeraná a konflikt ešte viac eskalovala. Opäť ju navrhovateľ začal atakovať vyhrážkami, správal sa útočne a kládol jej podmienky, za ktorých by mohla byt užívať, pričom jednou z nich bola úhrada sumy 500 Eur mesačne. Popiera tvrdenie navrhovateľa, že do bytu vstupovala za účelom jeho kontroly. Opakuje, že do bytu sa snažila vstupovať v čase jeho neprítomnosti a to aj z toho dôvodu, že navrhovateľ zvykol ponechávať byt v stave, ktorý predstavoval potencionálne nebezpečenstvo, keď nechal napríklad zapnutý plynový sporák, na ktorom sa pripravovalo jedlo alebo horiacu sviečku bez podložky, počas dovolenky alebo liečebného pobytu nechával v byte otvorené okná, pričom byt sa nachádza na vyvýšenom prízemí. Za týchto okolností vstupovala do bytu z dôvodu kontroly a ochrany spoločného majetku a prioritne za účelom prístupu k vlastným osobným veciam a majetku patriacemu do doposiaľ nevysporiadaného BSM, ktorý si navrhovateľ bezdôvodne prisvojuje a ku ktorému jej dlhodobo bráni v prístupe. Navrhovateľ ďalej selektívne vyberá skutočnosti z ňou predložených lekárskych správ a bagatelizuje jej zdravotné problémy, ako aj skutočnosť, že boli spôsobené dlhodobým stresom. Naopak navrhovateľ priorizuje ním predložené lekárske správy o psychiatrickom vyšetrení, pričom tam obsiahnuté informácie považuje za objektívny dôkaz o svojom zdravotnom stave a dôvodoch jeho zhoršenia. Navrhovateľom predložené lekárske správy nemožno hodnotiť inak, ako vykonštruované na zabezpečenie dôkaznej situácie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. K vyjadreniu pripojila pokus o zmier na uzatvorenie dohody o vyporiadaní BSM adresovaný právnemu zástupcovi navrhovateľa, fotografie o premiestňovaní nábytku a vylomení zámkov na izbe, zachycujúcu navrhovateľa, ako ju natáča na mobilný telefón, screen shoty mobilného telefónu, fotografie poštovej schránky zo 7.8 a 21.8.2025.
9. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.
10. Odvolací súd prejednal odvolanie povinnej ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, z hľadísk odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
11. Povinná vymedzením odvolacích dôvodov, nastolila ťažiskovo predmetom odvolacieho prieskumu, správnosť spôsobu právneho posúdenia otázky splnenia alebo nesplnenia zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, z dôvodu nesprávnych (neúplných) skutkových zistení týkajúcich sa otázky dobrovoľnosti jej odchodu zo spoločnej domácnosti a v tom smere posúdenia atribútu obydlia predmetného bytu vo vzťahu k navrhovateľovi a povinnej, na to nadväzujúcej podstaty sporu medzi stranami, ako aj absencie primeranosti nariadeného neodkladného opatrenia bez adekvátneho testu proporcionality právnych účinkov, ktoré obmedzujú povinnú neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah.
12. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
13. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
14. Podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú alebo duševnú integritu svojím konaním ohrazuje.
15. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
16. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
17. Neodkladné opatrenie je základným opatrením súdu, ktorým sa upravujú (predbežne alebo aj trvale) pomery sporových strán, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Vychádzajúc zo zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia je NO prípustné a opodstatnené vtedy, ak: a) sa tvrdí a osvedčí existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) tento právny vzťah si vyžaduje bezodkladnú úpravu alebo ak je daná obava z ohrozenia exekúcie (kumulácia nie je vylúčená), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky NO neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a e) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP). Uvedené podmienky musia byť splnené v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
18. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozšírenie škody alebo inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, príp. hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu (porovnaj Števček, M. a kolektív Civilný sporový poriadok, Komentár, C.H. Beck, 2016, s. 1093).
19. Pretože pri nariaďovaní samotného NO prevláda požiadavka rýchlosti, z tohto dôvodu súd nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale rozhoduje spravidla len na základe listín predložených navrhovateľom NO, bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Inak postupuje iba vo výnimočných a odôvodnených prípadoch (§ 329 CSP). Riadne dokazovanie v zmysle ust. § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom osvedčené. Navrhovateľ opísaním rozhodujúcich skutočností a predložením dostupných dôkazných prostriedkov musí osvedčiť najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, z ktorých vyvodzuje opodstatnenosť a neodkladnosť návrhu, a vecnou argumentáciou musí presvedčiť súd o potrebe nariadiť NO v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Procesu osvedčovania (spravdepodobnenia) podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie NO, s osobitným dôrazom na potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Miera osvedčenia sa pritom riadi situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Účelom NO je totiž rýchle riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu.
20. Civilný sporový poriadok na rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku upustil od pôvodnej koncepcie bezpodmienečnej väzby predbežného (teraz neodkladného) opatrenia na konanie vo veci samej. Neodkladné opatrenie podľa Civilného sporového poriadku môže súd podľa okolností nariadiť pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení. Zákon predpokladá iba dva dôvody na uplatnenie tejto formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená; ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená. Procesný inštitút neodkladného opatrenia umožňuje upraviť pomery medzi stranami sporu do doby, pokiaľ nebude rozhodnuté vo veci samej za predpokladu, že takéto opatrenie súdu ešte pred samotným meritórnym rozhodnutím sa javí byť ako nevyhnutné, nakoľko existujú konkrétne okolnosti prípadu, ktoré relevantne odôvodňujú jeho nariadenie a poukazujú na naliehavosť a nutnosť dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu. Už zo samotného terminologického a jazykového výkladu názvu tohto procesného inštitútu v zmysle novej procesnej úpravy vyplýva jeho charakter a zásada „neodkladnosti“ takéhoto opatrenia. Jeho nariadenie bude namieste len v prípadoch, kedy existujú konkrétne okolnosti preukazujúce neodkladnosť takejto úpravy pomerov strán, najmä vzhľadom na preukázanie nebezpečenstva reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy.
21. Podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľ opisom rozhodujúcich skutočností a predloženými listinnými dôkazmi naliehavosť neodkladnej úpravy pomerov strán svojím návrhom hodnoverne neosvedčil. K potrebnosti okamžitého zásahu súdom do právneho pomeru strán musí vždy pristúpiť ďalšia navrhovateľom tvrdená a osvedčená skutočnosť odôvodňujúca záver, že neodkladná úprava neznesie odklad preto, že bez nej navrhovateľ utrpí na právach. V závere o naliehavosti okamžitej úpravy pritom musí byť premietnutý ako časový (bezprostrednosť), tak i vecný vzťah (efektívnosť a proporcionalita) medzi narušením usporiadania pomerov strán a ich neodkladnou úpravou. Naliehavosť riešenia totiž nebude bez ďalšieho vyplývať len z porušenia práva trvajúceho dlhý čas a celkom nepochybne znesie odklad i taký zásah do právneho postavenia strán, v dôsledku ktorého je možné očakávať, že ujma, ktorá tým povinnému vznikne, bude kvantitatívne alebo kvalitatívne väčšia alebo zasiahne hierarchicky spoločnosťou vyššie radenú hodnotu, než akú tvrdí oprávnený, že mu bez takejto úpravy vzniká.
22. V danom prípade navrhovateľ v návrhu na nariadenie NO deklaruje potrebu poskytnutia neodkladnej ochrany pred rušivými zásahmi povinnej do jeho práva na obydlie, ochranu súkromia, života a zdravia, spočívajúcich v neohlásených vstupoch povinnej do bytu patriaceho do ich nevysporiadeného BSM, ktorý vo vzťahu k povinnej stratil atribút obydlia, pretože ho dobrovoľne opustila v januári 2024 a pri ktorých vopred neodhlásených vstupoch mu povinná prehľadáva veci, vyhotovuje fotografie a pod., čo vníma ako rýdzo účelové správanie sa povinnej v snahe kontrolovať jeho osobu, spôsob jeho života a tým mu znepríjemňovať život a vytvárať na neho tlak, aby pristúpil na jej podmienky vo vzťahu k vyporiadaniu BSM, pričom tento stav pôsobí negatívne na jeho už aj tak zhoršený zdravotný a psychický stav. Naproti tomu povinná v odvolaní tvrdí a predloženými listinnými dôkazmi osvedčila, že byt tvoriaci ich BSM, neopustila dobrovoľne, ale v dôsledku dlhotrvajúcich manželských nezhôd s navrhovateľom, ktoré mali negatívny vplyv na jej fyzický i psychický stav, v dôsledku čoho absolvuje psychologickú intervenciu i psychiatrickú liečbu už od roku 2022, vyhľadala pomoc špecializovanej organizácie na pomoc obetiam domáceho násilia v roku 2022, osobou s ťažkým zdravotným postihnutím je už od roku 2018, pričom okolnosti incidentu z 27.1.2024, pri ktorých zasahovali hliadky PZ, boli také, že vykázaný z obydlia mal byť navrhovateľ a len v dôsledku postoja ich syna, ktorý nechcel, aby bol otec vyvedený políciou, opustila byt ona. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že výrazne hostilný vzťah medzi navrhovateľom a povinnou bol zrejmý a i konštatovaný súdom v konaní o rozvod manželstva, v rámci ktorého sám navrhovateľ potvrdil, že dôvodom odchodu povinnej zo spoločnej domácnosti boli ich hádky a že pod vplyvom alkoholu bol agresívny a už v čase pred rozvodom vnímal napr. jeho návštevu manželkou v kúpeľoch, ako jej snahu ho kontrolovať. Z tvrdení oboch strán a v kontexte listín predložených v tomto konaní je zjavné, že konfliktný vzťah spôsobený rozdielnymi predstavami o fungovaní vzťahu, hospodárení, realizácii vzájomných práv a povinností, či protichodné vnímanie rovnakých situácií sa pretavil i do porozvodovej etapy ich života determinovanej stále nevyriešeným majetkovým vyporiadaním. Vybudovaný a rokmi udržiavaný hostilný vzťah strán sa takto nevyhnutne logicky odráža i na ich zdravotnom a psychickom stave. Zároveň je nutné konštatovať, že zo skutkového stavu načrtnutého oboma stranami, rezultuje záver o vzájomnosti interakcií a aktuálnom sústredení na spor o majetok s využitím akýchkoľvek prostriedkov na získanie výhody. V uvedenom kontexte je preto potrebné nahliadať i na návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý je podľa názoru odvolacieho súdu skôr snahou navrhovateľa zakonzervovať status quo, teda nerušene užívať byt patriaci do zaniknutého a nevyporiadaného BSM s vylúčením povinnej ho užívať a v reálnom čase sa domôcť aspoň finančného vyrovnania, vzhľadom na všeobecne známu dĺžku prípadného súdneho konania o vyporiadanie BSM. Z tvrdení navrhovateľa ani listín ním predložených nemožno totiž vyvodiť a teda i považovať za osvedčené, že sporadické (nepravidelné) vstupy povinnej do nehnuteľnosti tvoriacej ich nevyporiadané spoluvlastníctvo sú povinnou realizované s úmyslom narúšať telesnú či duševnú integritu navrhovateľa, ktoré by bolo možné označiť za psychické násilie, ktoré násilie v takomto ponímaní môže a zjavne pociťuje i povinná, ktorej je bránené realizovať práva spojené so spoluvlastníctvom majetku patriaceho do BSM a to už od obdobia predchádzajúceho rozvodu manželstva. I keď z argumentácie oboch strán rezonuje subjektívny pocit psychického násilia, jeho vzájomnosť takto objektívne smeruje k záveru o aktuálnom konflikte (nie násilí), keďže tu absentuje prevaha či zneužitie moci alebo odkázanosti jednej strany voči druhej. Z uvedeného rezultuje záver o primárnom záujme strán, ktorým je jednak majetkové vyporiadanie BSM a sekundárne nezhoda o právach a povinnostiach vyplývajúcich z BSM.
23. Odvolací súd teda nevzhliadol reálny priestor pre úsudok o väčšej pravdepodobnosti úspešnosti prípadnej, resp. už aj následne podanej žaloby o vylúčenie povinnej z užívania nehnuteľnosti, než jej neúspešnosti. Treba zdôrazniť, že neodkladné opatrenie neprejudikuje ani nemôže prejudikovať nárok, ktorý je ohrozený, pretože ide o procesné rozhodnutie, ktorým sa žiaden nárok nepriznáva, ani nedeklaruje či tu právo je alebo nie je. Predbežnú procesnú ochranu nedôvodného nároku prostredníctvom neodkladného opatrenia nemožno poskytnúť, lebo by to bolo v rozpore so samotnou podstatou a účelom neodkladného opatrenia.
24. Pred nariadením NO zároveň musí súd zvažovať, či v dôsledku nariadenia NO sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada primeranosti). Z uvedenej zásady vyplýva, že NO môže povinného obmedziť len v takej miere, aby splnilo svoj účel a jeho účinky nezasahovali neprimerane do právnych vzťahov strán sporu. Neodkladné opatrenie nesmie stranu, proti ktorej smeruje, limitovať nad mieru nevyhnutnú a primeranú veci, nesmie ju neprimerane obmedzovať v ekonomickej oblasti alebo narušiť jej činnosť nevyhnutnú pre plnenie povinností voči tretím osobám, resp. poskytovať navrhovateľovi neprimeranú výhodu.
25. Napokon neodkladné opatrenie podľa návrhu stráca na svojej potrebnosti i svojou neproporcionalitou. Neodkladným opatrením sa totiž v konečnom dôsledku sleduje trvalé usporiadanie pomerov medzi stranami, pričom takýto postup je vzhľadom na skutkové a právne okolnosti prípadu zásadne neprípustný. Sleduje sa ním dosiahnutie trvalej faktickej možnosti navrhovateľa užívať spornú časť majetku zaniknutého BSM, bez možnosti povinnej domôcť sa v primeranom čase jeho vyporiadania alebo aspoň možnosti ho užívať v rozsahu ako ho užíva navrhovateľ bez toho, aby bola osvedčená existencia násilia alebo jeho hrozba zo strany povinnej vo vzťahu k navrhovateľovi predpokladaná ust. § 146 ods.2 OZ. Za takého stavu, dá sa povedať porovnateľnosti ohrozených hodnôt na oboch stranách, podľa názoru odvolacieho súdu nie je rozumné a preto ani potrebné okamžite zasahovať do (už) viac ako dva roky trvajúceho usporiadania pomerov.
26. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie povinnej z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov je opodstatnené, v danej veci nie sú splnené zákonné predpoklady pre nariadenie NO a návrhu navrhovateľa nemožno vyhovieť, preto postupom podľa ust. § 388 CSP odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.
27. Vzhľadom na to, že rozhodnutie o neodkladnom opatrení nemá povahu konečného rozhodnutia s poukazom na už prebiehajúci spor o vylúčenie povinnej z užívania nehnuteľnosti, v súlade s ust. § 262 ods.1 CSP a contrario, odvolací súd o trovách vyvolaných návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhodoval, keďže o nich bude rozhodnuté spolu s ostatnými trovami v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).