Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_33Csp-4-2026.pdf
PDF · 115.78 KB
Case nature
Area
Subarea
33Csp/4/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV, v konaní pred sudkyňou JUDr. Magdalénou Boškovou, v spore žalobcu: Verdikto Group s.r.o., so sídlom Žižkova 13, 040 01 Košice, IČO 54 625 637, právne zastúpený: JUDr. Pavla Urbanová, so sídlom Žriedlová 13, 040 01 Košice, IČO 53 004 621 proti žalovanému: Ryanair Designated Activity Company, spoločnosť registrovaná v Írsku pod č. 104547,so sídlom Ryanair Dublin Office, Airside Business Park, Swords, Co., K67NY94 Dublin, Írsko, právne zastúpený: alianciaadvokátov ak, s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 36 679 771, so sídlom Vlčkova 8/A, 811 05 Bratislava, o zaplatenie 250,- eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je povinný do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi na bankový účet IBAN: A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, BIC: B., sumu 250 eur spolu s 8,40% úrokom z omeškania ročne zo sumy 250 eur od 19.07.2024 do zaplatenia.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa podľa článku 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, domáhal zaplatenia sumy 250 eur spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania. Uviedol, že dňa 18.07. 2024 mal cestovať na palube letu FR1528 prevádzkovaného odporcom z letiska LUQA INTERNATIONAL na Letisko M. R. Štefánika, pričom plánovaný prílet bol stanovený na 00:30 hod., avšak skutočný prílet sa uskutočnil až o 04.10 hod., t. j. s meškaním 3 hodiny a 40 minút. Vzhľadom na to, že podľa článku 7 Nariadenia (ES) č. 261/2004 Európskeho parlamentu a Rady z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá o náhradách a pomoci cestujúcim v prípade odmietnutia nástupu na palubu, zrušenia alebo významného meškania letov, majú cestujúci pri lete do 1 500 km nárok na paušálnu náhradu 250 eur, žalobca tento nárok uplatňuje na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi ním a cestujúcim. Keďže žalovaný napriek výzve túto pohľadávku neuhradil, žalobca si zároveň uplatňuje aj zákonné úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške určenej nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., a to od dňa nasledujúceho po plánovanom príchode do cieľovej destinácie až do zaplatenia, keďže nárok na náhradu vzniká bezprostredne po tom, čo dôjde k významnému meškaniu letu podľa uvedenej legislatívy Európskej únie. 2. Súd doručil žalovanému Tlačivo C – „TLAČIVO NA ODPOVEĎ“ podľa článku 5 ods. 2 a 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, upravujúceho európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, a tým ho riadne upovedomil o uplatnení predmetnej pohľadávky. Žalovanému bola poskytnutá lehota 30 dní odo dňa doručenia tlačiva na uplatnenie pohľadávky na podanie odpovede prostredníctvom uvedeného formulára. Zároveň bol výslovne poučený, že v prípade, ak v stanovenej lehote na návrh žalobcu nereaguje a vyjadrenie súdu nepredloží, môže súd vydať rozhodnutie vo veci samej bez jeho účasti, a to výlučne na základe tvrdení a listinných dôkazov predložených žalobcom.
3. Tlačivo C v slovenskom ako aj anglickom jazyku spolu s prílohami bolo žalovanému doručené dňa 04.02.2026. 4. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 06.03.2026 uviedol, že Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že meškanie letu FR1528 na trase Malta (MLA) – Bratislava (BTS) zo dňa 17.07.2024 bolo spôsobené kombináciou prevádzkových faktorov a mimoriadnych okolností spočívajúcich v regulácii riadenia letovej prevádzky (ATC slotoch). Poukázal na to, že predmetný let bol súčasťou celodennej rotácie lietadla Boeing 737-800 evidenčného označenia SP-RSI, ktoré malo v daný deň vykonať osem po sebe nasledujúcich letov. Podľa žalovaného sa počas predchádzajúcich letov kumulovali jednak prevádzkové meškania (reactionary delay), ako aj meškania spôsobené reguláciou riadenia letovej prevádzky. 4.1. Žalovaný tvrdil, že let žalobcu FR1528 dosiahol celkové príletové meškanie 226 minút (3 hodiny a 46 minút), pričom 47 minút z uvedeného meškania bolo spôsobených prideleným ATC slotom, teda okolnosťou nachádzajúcou sa mimo sféry kontroly leteckého dopravcu. Po odpočítaní tejto doby predstavovalo podľa žalovaného relevantné meškanie 179 minút, teda 2 hodiny a 59 minút, čo nedosahuje hranicu troch hodín potrebnú pre vznik nároku na finančnú kompenzáciu podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004. 4.2. Žalovaný ďalej uviedol, že ATC slot predstavuje časové okno odletu prideľované systémom riadenia letovej prevádzky v rámci európskeho systému Air Traffic Flow Management koordinovaného organizáciou Eurocontrol, pričom letecký dopravca je povinný takto pridelený čas odletu dodržať a nemá možnosť ho jednostranne meniť. Nedodržanie prideleného slotu by podľa žalovaného bolo v rozpore s pravidlami riadenia letovej prevádzky a mohlo by predstavovať bezpečnostné riziko. 4.3. V tejto súvislosti žalovaný namietal existenciu mimoriadnych okolností v zmysle článku 5 ods. 3 Nariadenia č. 261/2004. Poukázal na odôvodnenie č. 14 uvedeného nariadenia, podľa ktorého sú leteckí dopravcovia oslobodení od povinnosti vyplatiť cestujúcim kompenzáciu, ak bolo meškanie spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým nebolo možné zabrániť ani prijatím všetkých primeraných opatrení. Podľa žalovaného regulácia letovej prevádzky a prideľovanie ATC slotov predstavujú takúto mimoriadnu okolnosť. 4.4. Na podporu svojich tvrdení žalovaný poukázal na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, najmä na rozsudok vo veci C-315/15 Pešková a Peška proti Travel Service a.s., podľa ktorého je pri kombinácii viacerých príčin meškania potrebné od celkového času meškania odpočítať čas spôsobený mimoriadnou okolnosťou a následne posudzovať, či zostávajúce meškanie dosahuje hranicu troch hodín. Zároveň poukázal na rozsudok vo veci C-74/19 LE proti Transportes Aéreos Portugueses SA, podľa ktorého sa letecký dopravca môže odvolávať aj na mimoriadne okolnosti, ktoré vznikli pri predchádzajúcom lete tej istej rotácie lietadla, pokiaľ existuje priama príčinná súvislosť medzi touto okolnosťou a následným meškaním letu dotknutého cestujúceho. 4.5. Žalovaný preto zastával názor, že po odpočítaní času meškania spôsobeného mimoriadnou okolnosťou nedošlo k prekročeniu trojhodinovej hranice rozhodnej pre vznik nároku na finančnú kompenzáciu podľa Nariadenia č. 261/2004. Z uvedeného dôvodu považoval žalobou uplatnený nárok za nedôvodný a navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. 5. Žalobca vo svojom vyjadrení nesúhlasil s argumentáciou žalovaného o existencii mimoriadnych okolností a uviedol, že príčinou meškania letu neboli okolnosti mimo kontroly leteckého dopravcu, ale jeho vlastné prevádzkové a organizačné rozhodnutia. 5.1. Poukázal na to, že žalovaný naplánoval pre lietadlo SP-RSI na deň 17.07.2024 celkovo osem letov, pričom medzi jednotlivými rotáciami ponechal minimálne časové rezervy, spravidla len približne 25 minút. Podľa žalobcu bol takýto letový harmonogram zjavne preťažený a neumožňoval absorbovať ani bežné prevádzkové odchýlky. Dôsledkom nedostatočných časových rezerv malo byť postupné kumulovanie meškaní počas celého dňa, ktoré žalovaný už nedokázal odstrániť. 5.2. Žalobca tvrdil, že ak letecký dopravca v dôsledku vlastného prevádzkového zlyhania nestihne pôvodne pridelený časový slot na odlet, následné pridelenie nového slotu zo strany orgánov riadenia letovej prevádzky nemožno považovať za mimoriadnu okolnosť v zmysle Nariadenia (ES) č. 261/2004. Podľa jeho názoru ide len o následok predchádzajúceho pochybenia dopravcu, ktorého príčina spočíva v jeho vlastnej organizačnej a plánovacej sfére a je plne pod jeho kontrolou. 5.3. V tejto súvislosti žalobca poukázal na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, ako aj na stanovisko generálneho advokáta vo veci C-28/20, podľa ktorého je povinnosťou rozumne konajúceho leteckého dopravcu plánovať svoje prevádzkové kapacity tak, aby disponoval primeranou časovou rezervou umožňujúcou riešiť neočakávané situácie a predchádzať významným meškaniam letov. 5.4. Žalobca zároveň namietal, že žalovaný nepreukázal prijatie všetkých primeraných opatrení smerujúcich k zabráneniu vzniku meškania. Zdôraznil, že žalovaný patrí medzi najväčších európskych
leteckých dopravcov a disponuje rozsiahlymi personálnymi aj technickými kapacitami. Napriek tomu sa podľa žalobcu rozhodol prevádzkovať predmetné lietadlo podľa harmonogramu bez dostatočných časových rezerv, pričom takáto organizačná stratégia predstavuje podnikateľské rozhodnutie žalovaného, za ktorého následky nesie zodpovednosť. 5.5. Žalobca ďalej poukázal na právoplatné rozhodnutia Mestského súdu Bratislava IV vydané vo veciach vedených pod sp. zn. 41Csp/8/2025 a 68Csp/39/2024, ktoré sa týkali ďalších cestujúcich z toho istého letu. Podľa žalobcu súd v uvedených konaniach dospel k záveru, že ak sa letecký dopravca rozhodne vykonávať viacero po sebe nasledujúcich letov tým istým lietadlom s minimálnymi časovými rezervami, nesie riziko vzniku následných meškaní. Takéto meškania podľa žalobcu nemožno považovať za mimoriadne okolnosti vylučujúce vznik nároku cestujúceho na kompenzáciu podľa článku 7 Nariadenia (ES) č. 261/2004. 5.6. Žalobca tiež namietal, že žalovaný nepreukázal dôvody neskorého pridelenia ATC slotov. Podľa jeho názoru sa žalovaný obmedzil len na všeobecné tvrdenia o regulácii letovej prevádzky bez toho, aby konkrétne vysvetlil príčiny vydania predmetných slotov alebo preukázal, že išlo o okolnosti, ktorým nebolo možné zabrániť. Predložený dokument označený ako „ATC slot history“ podľa žalobcu neobsahoval dostatočné a zrozumiteľné údaje umožňujúce posúdiť skutočné príčiny meškania. 5.7. Žalobca zdôraznil, že všetky lety vykonané predmetným lietadlom pred jeho letom boli meškané, čo podľa neho potvrdzuje, že príčina meškania spočívala predovšetkým v prevádzkovej organizácii žalovaného. Z uvedeného dôvodu mal za to, že neskoršie pridelenie odletových slotov predstavovalo len sekundárny dôsledok predchádzajúcich prevádzkových meškaní, za ktoré zodpovedal žalovaný. 5.8. Na záver žalobca uviedol, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu existencie mimoriadnych okolností ani vo vzťahu k prijatiu všetkých primeraných opatrení na zabránenie vzniku meškania. Preto zotrval na podanej žalobe a navrhol, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. 6. Súd v danej veci vykonal dokazovanie a zistil, že dňa 17.07.2024 cestujúca E. U. cestovala letom č. FR1528 z letiska Luqa, Malta (MLT) na letisko M.R.Štefánika v Bratislave (BTS) s dĺžkou letu 1.436 km, ktorý bol uskutočnený žalovaným ako leteckýmdopravcom. Plánovaný prílet na letisko v Bratislave bol určený na 18.07.2024 o 00:30 hod. miestneho času. Z potvrdenia o meškaní letu súd zistil, že uvedený let č. FR1528 meškal celkom 3hodiny a 40 minút oproti času príletu pôvodne rezervovaného letu, nakoľko pristátie mal o 04.11 hod. 6.1. Z listiny označenej ako „Assignment Form“ súd zistil, že cestujúci (Passenger) postúpil spoločnosti Refundio všetky svoje práva a vlastníctvo k nároku na kompenzáciu vyplývajúcemu z letu špecifikovaného v predmetnej listine podľa príslušných právnych predpisov upravujúcich práva cestujúcich v leteckej doprave. Cestujúci sa zároveň zaviazal, že si predmetný nárok nebude uplatňovať samostatne ani prostredníctvom inej spoločnosti. Podpisom listiny cestujúci vyjadril súhlas aj s podmienkami spoločnosti Refundio označenými ako Passenger Support and Compensation Assignment Terms.“ Dňa 31.10.2024 uzatvorila pani E. U. ako cestujúca a žalobca zmluvu o postúpení pohľadávok,na základe ktorej cestujúca postúpila pohľadávku voči žalovanému z titulu nároku vyplývajúceho zomeškaného letu č.FR1528 na žalobcu. 5. Podľa článku 2 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007,ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie č. 861/2007“), toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2000 EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci („acta jure imperii“).9. 6. Podľa článku 5 ods. 2 Nariadenia č. 861/2007, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky 7. Podľa článku 5 ods. 3 Nariadenia č. 861/2007, na uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď 8. Podľa článku 7 ods. 3 Nariadenia č. 861/2007, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo protipohľadávke.
9. Podľa článku 18 ods. 1 Nariadenia č. 861/2007, odporca je oprávnený požiadať o preskúmanie rozsudku vydaného v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu príslušný súd alebo tribunál členského štátu, v ktorom bol rozsudok vydaný, ak: a) i) tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky alebo predvolanie na ústne pojednávanie bolo doručené spôsobom bez potvrdenia o doručení do vlastných rúk, ako stanovuje článok 14 nariadenia (ES) č.805/2004, aii) doručenie sa bez zavinenia na jeho strane neuskutočnilo v dostatočnom predstihu, aby si mohol pripraviť obhajobu, alebo b) odporcovi zabránila vo vznesení námietky voči pohľadávke vyššia moc alebo výnimočné okolnosti bez zavinenia na jeho strane za predpokladu, že koná bez zbytočného odkladu. 10. Podľa článku 18 ods. 2 Nariadenia č. 861/2007, ak súd alebo tribunál zamietne preskúmanie na základe toho, že sa neuplatňuje žiaden z dôvodov uvedených v odseku 1, rozsudok zostáva v platnosti. Ak súd alebo tribunál rozhodne, že preskúmanie je odôvodnené jedným z dôvodov ustanovených v odseku 1, rozsudok vydaný v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu je neplatný. 11. Podľa článku 19 Nariadenia č. 861/2007, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. 12. Podľa článku 1, ods. 1 písm. c) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, toto nariadenie za podmienok špecifikovaných nižšie ustanovuje minimálne práva cestujúcich keď ich let má meškanie. 13. V zmysle článku 2 písm. b) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004, sa za prevádzkujúceho leteckého dopravcu považuje letecký dopravca, ktorý na základe zmluvy s cestujúcim alebo v mene inej osoby právnickej alebo fyzickej majúcej zmluvu s takým cestujúcim vykoná alebo zamýšľa vykonať let.
14.V zmysle článku 3, ods. 1 písm. a) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 , toto nariadenie sa uplatňuje pri cestujúcich odlietajúcich z letiska umiestneného na území členského štátu, ktorý podlieha ustanoveniam zmluvy.
15. Podľa článku 7 ods. 1 a 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004, keď sa uvádza odkaz na tento článok, cestujúci dostanú náhradu v nasledovnej výške: (a) 250 EUR v prípade všetkých letov na vzdialenosť 1 500 km alebo menej; (b) 400 EUR v prípade všetkých letov v rámci spoločenstva nad 1 500 km a všetkých ostatných letov od 1 500 km do 3500 km; (c) 600 EUR v prípade všetkých letov, ktoré nespadajú pod písmená a) alebo b). Pri stanovení vzdialenosti je základom posledné cieľové miesto, do ktorého cestujúci kvôli odmietnutiu nástupu alebo zrušeniu, príde neskôr ako je plánovaný čas príletu. Náhrada uvedená v odseku 1 sa platí v hotovosti, elektronickým bankovým prevodom, bankovým príkazom alebo šekom alebo s písomným súhlasom cestujúceho, v cestovných poukážkach a/alebo inými službami.
16. V zmysle článku 13 poslednej vety Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004, podobne sa žiadne ustanovenie tohto nariadenia nemôže vykladať tak, ako by obmedzovalo právo cestovnej kancelárie alebo tretej osoby, inej než je cestujúci, s ktorou má prevádzkujúci letecký dopravca zmluvu, v ich snahe o dosiahnutie odškodnenia alebo náhrady od prevádzkujúceho leteckého dopravcu v súlade s použiteľným príslušným právom.
17. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. 18. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka môže veriteľ svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 19. Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka je dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací právny predpis. 20. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného k prvému dňu omeškania, dlžníka ak ide omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 21. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. (v znení účinnom ku dňu omeškania) výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 22. Z predložených listinných dôkazov v spojení so skutkovými tvrdeniami žalobcu, mal súd za preukázané, že právna predchodkyňa žalobcu cestovala letom č. FR1528dňa 17.07.2024 z letiska Luqa, Malta (MLT) na letisko M. R. Štefánika v Bratislave (BTS), ktorý bol uskutočnený žalovaným ako leteckým dopravcom a ktorého dĺžka prestavovala vzdialenosť 1.436 km,pričom tento let meškal 3 hodiny a 40 minút oproti pôvodnému času príletu. Plánovaný prílet na letisko v Bratislave bol určený na 18.07.2024 o 00:30 hod. miestneho času, avšak v dôsledku omeškania skutočný prílet na letisko bol dňa 18.07.2024 o 04:11 hod. miestneho času. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach C-402/07 ChristopherSturgeon, GabrielSturgeon, Alana Sturgeon vs. Condor Flugdienst GmbH a C-432/07 Stefan Böck,Cornelia Lepuschitzvs. Air France SA zo dňa 19. novembra 2009, v zmysle ktorého cit.: „Články 5, 6a 7 nariadenia č. 261/2004 sa majú vykladať v tom zmysle, že na účely uplatnenia práva na náhradu sa cestujúci, ktorých let má meškanie, môžu považovať za cestujúcich, ktorých let bol zrušený a že sa tak môžu dovolávať práva na náhradu upraveného v článku 7 tohto nariadenia, ak im bola z dôvodu letu, ktorý má meškanie, spôsobená trojhodinová alebo dlhšia časová strata, t. j. že dorazia do ich cieľového miesta po troch hodinách alebo viac po čase príletu, ktorý pôvodne stanovil letecký dopravca.“ Vzhľadom na uvedené cestujúcej vznikol nárok na primeranú náhradu ustanovenú v prípade všetkých letov na vzdialenosť 1.500 km alebo menej v paušalizovanej výške 250,- Eur podľa čl. 7 ods. 1 písm. a)nariadenia č. 261/2004. Žalovaný by sa tejto svojej povinnosti s poukazom na článok 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 zbavil len v prípade, ak by preukázal, že meškanie letu bolo spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým by sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď by boli prijaté všetky primerané opatrenia. 22. Žalovaný namietal, že došlo k omeškaniu ATC slotov pri viacerých letoch v daný deň, čo však žalovaný nedokázal ovplyvniť. Žalovaný uviedol, že meškanie relevantné pre posúdenie nároku na kompenzáciu predstavuje 2 hodiny a 59 minút, čo nedosahuje hranicu troch hodín vyžadovanú pre vznik nároku na finančnú kompenzáciu a tiež nezakladá nárok na náhradu v zmysle nariadenia č. 261/2004. 23. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Súdneho Dvora Transportes Aéreos Portugueses voveci C-74/19 vyhlásený dňa 11. júna 2020, ktorým Súdny dvor spresnil pojmy ,,mimoriadne okolnosti“ a ,,primerané opatrenia“ v zmysle nariadenia č. 261/2004. Súdny dvor konštatoval, že ako „mimoriadne okolnosti“ v zmysle nariadenia o právach cestujúcich v leteckej doprave možno kvalifikovať také udalosti, ktoré svojou povahou alebo pôvodom nie sú súčasťou bežného výkonu činnosti dotknutého leteckého dopravcu a vymykajú sa jeho účinnej kontrole, pričom tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. Súdny dvor zároveň spresnil, že letecký dopravca musí mať možnosť na účely oslobodenia od povinnosti poskytnúť cestujúcim náhradu v prípade veľkého meškania alebo zrušenia letu odvolávať sa na ,,mimoriadnu okolnosť“, ktorá ovplyvnila predchádzajúci let prevádzkovaný daným dopravcom tým istým lietadlom, pod podmienkou, že existuje priama príčinná súvislosť medzi vznikom tejto okolnosti, ktorá ovplyvnila predchádzajúci let, a meškaním alebo zrušením neskoršieho letu, čo prináleží posúdiť vnútroštátnemu súdu vzhľadom na skutkové okolností, ktoré sú mu známe, a s prihliadnutím na podmienky prevádzky daného lietadla. 24. V danom prípade žalovaný omeškanie letu žalobcu odôvodňoval v dôsledku omeškania ATC slotov pri viacerých letoch v daný deň, pričom lietadlo, ktorým mala cestovať žalobca mal v ten deň (17.07.2024) vykonať celkovo 8 letov. 25. Z obsahu predložených dôkazov je zrejmé, že letový harmonogram letov prevádzajúcich žalovaným bol v predmetný deň 17.07.2024 výrazne preťažený, pričom medzi niektorými letmi bol časový rozostup len 25 minút, napríklad medzi letom FR8227 z Bratislavy do Alghera a letom FR 8226 z Alghera do Bratislavy, medzi letom FR 8226 z Alghera do Bratislavy a letom FR1871 z Bratislavy do Eindhovenu, medzi letom FR1871 z Bratislavy do Eindhovenu a letom FR1870 z Eindhovenu do Bratislavy a medzi letom FR1529 z Bratislavy na Maltu a letom FR1528 z Malty do Bratislavy. Pokiaľ sa teda žalovaný rozhodol reťazovo prevádzkovať viaceré lety s použitím toho istého lietadla v rovnaký deň as minimálnymi časovými intervalmi medzi jednotlivými príletmi a odletmi, zodpovedá potom za riziko omeškania nasledovných letov, ak si nezabezpečil primeraný časový odstup medzi týmito jednotlivými letmi alebo iné lietadlo či prostriedky zamedzujúce ďalším omeškaniam. Takéto rozhodnutie treba považovať za prevádzkové rozhodnutie samotného leteckého dopravcu, ktoré sa týka jeho bežnej aktivity a patrí do jeho účinnej kontroly, a preto omeškanie letu cestujúceho spôsobené v dôsledku (hoci aj dôvodného) omeškania bezprostredne predchádzajúceho letu prevádzkovaného tým istým lietadlom
nemožno považovať za mimoriadnu okolnosť vylučujúcu vznik nároku cestujúceho na paušálnu náhradu v zmysle čl. 7 nariadenia č. 261/2004, ktorú navyše treba v súlade účelom tohto právneho predpisu Európskej únie zvýšiť úroveň ochrany cestujúcich - spotrebiteľov vykladať reštriktívne. 26. Žalovaný napokon dostatočne neozrejmil ani nepreukázal, z akého konkrétneho dôvodu bolo Eurocontrolom oneskorene vydané povolenie pre vzlet - tzv. ATC slot pre bezprostredne predchádzajúci let žalobcu (FR1529 z Bratislavy na Maltu) v trvaní 1 hodiny 3 minút. Je pravdou, že ak letecký dopravca nedostane takéto povolenie, znamená to, že mu nie je umožnený pohyb lietadlom na letisku alebo do vzduchu, pričom takéto obmedzenie je povinný bezvýhradne akceptovať. Žalovaný poukazoval nato, že let č. FR1529 meškal 1 hodinu 22 minút z dôvodu neskorého príchodu a ďalšiu 1 hodinu a 3minúty z dôvodu nevydania slotu ATC. Dôvodom pre neskoré vydanie slotu ATC malo byť podľa tvrdenia žalovaného počasie. Z obsahu predložených listinných dôkazov zo strany žalobcu však nevyplýva, že na letisku v Bratislave ako aj na Malte by boli v priebehu dňa také nepriaznivé poveternostné podmienky, ktoré by mali ovplyvniť neskoršie vydanie ATC slotu. 27. Medzi mimoriadne okolnosti sa najčastejšie radia: vplyv počasia, prírodné katastrofy, nepokoje v cieľovej destinácii, štrajk alebo problémy na letisku. O mimoriadnu okolnosť sa nejedná v prípade ak leteckej spoločnosti chýba personál, lietadlo alebo je nevyhovujúci technický stav lietadla. 28. Vzhľadom na uvedené žalovaný podľa názoru súdu dostatočne relevantným spôsobom nepreukázal, že by sa oslobodil spod povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu podľa čl. 7 nariadenia č. 261/2004 v dôsledku toho, že veľké meškanie letu bolo spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým by sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď by boli prijaté všetky primerané opatrenia; teda takými okolnosťami, ktoré sa vymykajú spod účinnej kontroly leteckého dopravcu. Súd preto uplatnený peňažný nárok žalobcu považoval za opodstatnený a jeho žalobe vyhovel. 29. Povinnosť žalovaného zaplatiť náhradu podľa čl. 7 nariadenia č. 261/2004 sa stáva splatnou v deň, kedy došlo ku skutočnosti zakladajúcej cestujúcemu právo na túto náhradu. Žalovaný tento peňažný nárok v deň vykonania omeškanej leteckej prepravy dňa 18.07.2024 nezaplatil, a tak sa nasledujúci deň dostal s jeho plnením do omeškania. Súd preto dospel k záveru, že žalobcovi patrí nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,40 % ročne od 19.07.2024 až do zaplatenia dlžnej istiny. Priznaná výška úrokov z omeškania je v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. - k uplatnenému dňu omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 3,40 % + 5 percentuálnych bodov. 30. Podľa § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci; ak mala strana úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí alebo vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 31. Podľa § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku súd rozhodne o nároku na náhradu trov konania aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí; o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 32. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 Civilného sporového poriadku podľa zásady úspechu v spore tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 33. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 34. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV, písomne v dvoch vyhoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)/ § 363 CSP/.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania/§ 364 CSP/.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci/ § 365 ods.1 CSP/.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods.2 CSP/. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania/§ 365 ods.3 CSP/.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie/ § 366 CSP/.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.