Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Tos-25-2026.pdf
PDF · 82.8 KB
Case nature
Area
Subarea
8Tos/25/2026
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Baňackého, PhD. a sudcov JUDr. Martina Michalanského a JUDr. Dominiky Volkaiovej, LL.M., na neverejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 17. júna 2026, v trestnej veci proti odsúdenému A. B. C., pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 k § 144 ods. 1 Tr. zák., zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a iné, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Mestského súdu Košice sp. zn. 47Nt/1/2026 zo dňa 29.01.2026 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. a/ Tr. por. z a m i e t a sťažnosť odsúdeného A. B. C..
o d ô v o d n e n i e :
Mestský súd Košice uznesením sp. zn. 47Nt/1/2026 zo dňa 29.01.2026 podľa § 414a ods. 1 Trestného poriadku zamietol návrh riaditeľa Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice na premenu zvyšku úhrnného trestu odňatia slobody uloženého odsúdenému A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom E. XXXX/X, D., t. č. vo výkone trestu v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice, rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica sp. zn. BB-4T/9/20219 zo dňa 08.11.2019, v spojitosti s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3To/5/2020 zo dňa 13.05.2020 a uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Nt/63/2024 zo dňa 06.11.2024 za obzvlášť závažný zločin podľa § 13 k § 144 ods. 1 Trestného zákona a iné v trvaní 11 (jedenásť) rokov, aktuálne vykonávaný v ústave na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, na trest domáceho väzenia.
Proti tomuto uzneseniu zahlásil do zápisnice o verejnom zasadnutí sťažnosť odsúdený. V písomných dôvodoch sťažnosti uviedol prostredníctvom svojej obhajkyne nasledovné.
Odsúdený má za to, že predmetné rozhodnutie nie je vecne a ani formálne správne. Napádané rozhodnutie považuje za protirečivé, nesprávne, nepochopiteľné, nevyvážené a je „kontaminované" absenciou nestrannosti a objektivity senátu a najmä v jeho prípade predsedníčky senátu. Zastáva názor, že citované rozhodnutie bolo vydané na podklade nesprávneho vyhodnotenia doposiaľ zhromaždených dôkazných prostriedkov. Uznesenie navyše trpí závažnými formálno-procesnými nedostatkami, je arbitrárne teda nepreskúmateľné a nedostatočne a v rozpore s platnou právnou úpravou odôvodnené. Proti napadnutému uzneseniu podal sťažnosť z dôvodov, že výrok napadnutého uznesenia je nesprávny a boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré napadnutému uzneseniu predchádzalo.
Vydané uznesenie nie dostatočne a už vôbec nie komplexne odôvodnené, pričom nezodpovedá dôvodom vydaného rozhodnutia pri jeho vyhlásení. Súd predovšetkým nedal žiadne odpovede (alebo len strohé) na jeho obhajobnú argumentáciu ako aj na nespochybniteľné argumenty riaditeľa ústavu, ktoré boli uvedené v jeho návrhu. Súd uznesením zaujato a fakticky uviedol, že osoba odsúdená za trestný čin ako on v danom konaní, musí vykonať celý trest odňatia slobody v podmienkach ústavu. V podstate senát vyslovil niečo, čo je ústavnoprávne neudržateľné a bolo myšlienkovou linkou procesu
rozhodovania o návrhu riaditeľa. Svojim postojom senát de facto zaviedol subjektívny inštitút nemožnosti premeny trestu odňatia slobody v prípade obzvlášť závažných zločinov na trest domáceho väzenia, teda pre súd svojvoľne, resp. ad hoc definovaných trestných činoch, čo ale nemá oporu v žiadnom právnom predpise. Nakoľko platná právna úprava dovoľuje premenu trestu na trest domáceho väzenia po splnení zákonných podmienok aj v jeho prípade, je vyslovenie podobných záverov a hodnotenie veci cez ich prizmu, neprijateľné.
Za arbitrárny, resp. nie dostatočne zdôvodnený treba považovať rozhodnutie súdu aj vtedy, keď popri jednoznačnom právnom závere dospeje bez akéhokoľvek vysvetlenia či zdôvodnenia aj k protichodnému právnemu záveru. Rovnako treba tak kvalifikovať aj situáciu, keď súd svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy. Skutočná realizácia Práva na spravodlivý súdny proces znamená to, že aj odsúdený má ústavný a zákonný nárok, aby každé súdne rozhodnutie bolo dostatočne a náležíte odôvodnené.
Nenáležitá polemika senátu mestského súdu, že jemu uložený trest Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica sp. zn. BB-4T/9/2019 vo výmere 11 rokov je vlastne mierny a nemá sa načo sťažovať, lebo trest mu bol súdmi v podstate mimoriadne znížený, predstavuje flagrantný zásah do jeho ľudských práv a je aj prejavom neskrývanej arogancie predsedníčky senátu bez toho, aby akokoľvek poznala okolnosti jeho prípadu a odsúdenia. Pokiaľ by sa bola predsedníčka senátu mestského súdu na verejné zasadnutie riadne pripravila, mohla by mať možnosť si naštudovať a pochopiť podstatu jeho odsúdenia. Z neho by sa jednoznačne dozvedela, že bol odsúdený „iba" za prípravu vraždy, na základe výpovede jedného svedka - kajúcnika, ktorému NAKA odpustila niekoľko trestných činov. Zároveň by sa dozvedela, že samotní znalci pribratí do konania z odboru psychiatrie a psychológie jednoznačne vo svojich posudkoch uviedli, že charakter trestnej činnosti (vražda v štádiu prípravy), nezodpovedá štruktúre jeho osobnosti. Pred odsúdením viedol riadny život a nikdy nebol trestne stíhaný. Ak by sa súd oboznámil s odsudzujúcim rozsudkom, zistil by jednak to, že trestné činy, za ktoré bol odsúdený, nespôsobili nenapraviteľný následok. Preto polemiky o závažnosti činu sú doslova abstraktné a mohli by mať význam len vtedy, ak by zákonodarca vymedzil, pri ktorých konkrétnych trestných činoch, neprichádza premena trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia do úvahy.
Súd pred verejným zasadnutím ani nemal súdny spis Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica sp. zn. BB- 4T/9/2019 k dispozícii a dokonca senát ani nedisponoval rozsudkom, na základe ktorého si trest vykonáva. Súd tak rozhodol o návrhu riaditeľa iba na základe svojvoľných a neprípustných domnienok.
Súd ani nie je oprávnený hodnotiť tzv. závažnosť skutku za ktorý bol odsúdený v danom konaní už len preto, že táto okolnosť bola zohľadnená práve pri ukladaní trestu. Navyše tzv. faktor závažnosti činu, za ktorý je odsúdený vo výkone trestu, je ešte aj zohľadnená v odstupňovaní časového momentu možnosti podania návrhu na premenu trestu, či splnenia množstva zákonných podmienok. Závažnosť činu tak zohľadnil už zákonodarca, a to práve v nastavení zákonného rámca pre rozhodovanie o premene trestu a súd v tomto konaní nemá možnosť a ani priestor posudzovať závažnosť trestného činu, a to aj preto, že závažnosť činu sa hodnotí pri rozhodovaní o vine a treste. V podstate ani v danej veci súd závažnosť skutkov len spomína, no nehodnotí v čom ju vidí. Ak už mal potrebu súd posudzovať závažnosť odsúdenia za jemu pripisované skutky, mal a mohol jednotlivé skutky dôsledne analyzovať.
Závery súdu, ktoré sú založené predovšetkým na okolnostiach alebo dôvodoch, ktoré zohrali úlohu pri uložení samotného trestu odňatia slobody, je týmto postupom porušený zákaz dvojitého započítania vyplývajúci zo zásady ne bis in idem podľa článku 40 ods. 5 Listiny základných ľudských práv a slobôd a je zároveň aj istým degradovaním práce príslušníkov ZVJS, ktorí nízke riziko recidívy vyhodnotili na základe niekoľkoročnej práce s ním za súčasného profesionálneho vyhodnotenia množstva faktorov.
Rovnako arbitrárne vyznieva aj „latentná" úvaha súdu o tom, že výška trestu a povaha trestného činu indikuje potrebu naplnenia represívneho účelu, t.j. aby si odsúdený fakticky ďalším výkonom trestu uvedomil vysokú nebezpečnosť činu a škodlivosť svojho konania. Tento záver by mal svoje uplatnenie v spravodlivom rozhodnutí jedine v prípade zistenia, že odsúdený si neuvedomil závažnosť svojho činu, čo ale nie je daný prípad. Aj z hodnotenia, ako aj z jeho vyjadrenia v rámci tohto konania je zreteľné, že k svojej trestnej minulosti kritický. V tomto smere už výkon trestu bol v celom rozsahu naplnený,
čo preukazuje aj rad uvedených okolností v tejto sťažnosti. Uvedený argument, ktorý nesprávne a neopodstatnene použil súd na chabú podporu napádaného rozhodnutia, tak bol reálne vylúčený.
Odsúdený poukázal aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 36/2022 zo dňa 24.05.2022 vo vzťahu k účelu trestu a vedeniu riadneho života.
Všetky zákonné predpoklady a ním uvedené skutočnosti, teda že ako odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie, vykonal jednu tretinu uloženého trestu, zvyšok nevykonaného trestu odňatia slobody nepresahuje päť rokov, predchádzajúca bezúhonnosť a skutočnosť, že prvýkrát vo výkone trestu, kritický postoj k trestnej činnosti, bezproblémové správanie sa počas celého výkonu trestu odňatia slobody, preukazujú a vytvárajú predpoklady, že uňho po naplnení litery zákona a splnení všetkých podmienok, bolo možné a očakávané rozhodnúť o premenu zvyšku jeho trestu odňatia slobody, na trest domáceho väzenia.
Doterajší výkon trestu na neho dostatočne zapôsobil a na dosiahnutie účelu trestu, nie je potrebné vykonať celý trest v prostredí a podmienkach ústavu.
Dôležitá je aj tá skutočnosť, že zákonodarca zjavne implementáciou ustanovenia § 65a Tr. zák. vymedzil, že je na mieste vo vzťahu k odsúdeným, ktorí sú vo výkone trestu prvýkrát, voliť miernejší režim výkonu trestu.
Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam žiada, aby Krajský súd v Košiciach, ako súd sťažnostný, zrušil v celom rozsahu napádané uznesenie senátu Mestského súdu Košice sp. zn. 47Nt/1/2026 zo dňa 29.01.2026 a následne sám rozhodol tak, že návrhu riaditeľa ÚVV a ÚVTOS Košice v celom rozsahu vyhovie.
Na podklade takto podanej sťažnosti krajský súd v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorému odsúdený podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a zistil nasledovné.
Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že mestský súd konal a rozhodoval na podklade návrhu riaditeľa ÚVV a ÚVTOS Košice na premenu zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia v prípade odsúdeného A. B. C., ktorý toho času vykonáva nepodmienečný trest odňatia slobody v ÚVV a ÚVV Košice. Odsúdenému bol rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica sp. zn. BB-4T/9/2019 zo dňa 08.11.2019 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3To/5/2020 zo dňa 13.05.2020 uložený úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 11 rokov.
Podľa § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 písm. a/ Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je prípustná.
Nadriadený orgán vždy preskúma najprv otázku, či nejde o prípad uvedený v citovanom ustanovení, t. j. otázku prípustnosti podania opravného prostriedku. Ak zistí, že sťažnosť nie je prípustná, napadnuté uznesenie meritórne podľa § 192 Tr. por. nepreskúmava, ale sťažnosť zamietne.
Zo zápisnice mestského súdu o verejnom zasadnutí zo dňa 29.01.2026 je zrejmé, že mestský súd vyhlásil napadnuté uznesenie sp. zn. 47Nt/1/2026 zo dňa 29.01.2026, pričom v rámci poučenia o opravnom prostriedku uviedol poučenie, že proti uzneseniu možno podať sťažnosť v lehote troch pracovných dní na Mestský súd Košice. Rovnako aj v písomnom vyhotovení napadnutého uznesenia mestský súd uviedol v rámci poučenia o opravnom prostriedku, že proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú možno podať do troch pracovných dní odo dňa jeho oznámenia na Mestský súd Košice. Odsúdený ihneď po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí dňa 29.01.2026 podal sťažnosť. Prokurátor sa vzdal práva na podanie sťažnosti a zástupca ÚVV a ÚVTOS Košice sa nevyjadril.
Podľa § 185 ods. 2 Tr. por. sťažnosťou možno napadnúť každé uznesenie policajta okrem uznesenia o začatí trestného stíhania. Uznesenie súdu alebo prokurátora možno sťažnosťou napadnúť len v tých prípadoch, v ktorých to zákon výslovne pripúšťa, a ak rozhoduje vo veci v prvom stupni.
Podľa § 414a ods. 1 Tr. por. o premene zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia rozhoduje súd na návrh riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva na verejnom zasadnutí; návrh, ak bol zamietnutý, možno podať opakovane.
Podľa § 414a ods. 2 Tr. por. o návrhu podľa odseku 1 súd rozhodne najneskôr do 30 dní od jeho doručenia.
Podľa § 414a ods. 3 Tr. por. na rozhodnutie podľa odseku 1 je príslušný okresný súd, v ktorého obvode sa trest odňatia slobody vykonáva. Len čo sa rozhodnutie podľa odseku 1 stane právoplatným, predseda senátu bezodkladne zašle jeho rovnopis spoločne s nariadením výkonu tohto trestu okresnému súdu, v ktorého obvode má odsúdený trest domáceho väzenia vykonať.
Podľa § 414a ods. 4 Tr. por. pred rozhodnutím súdu o premene zvyšku trestu odňatia slobody podľa odseku 1 musí byť odsúdený vypočutý.
Podľa § 414a ods. 5 Tr. por. odsúdený je povinný dostaviť sa na účel nastúpenia výkonu trestu domáceho väzenia v prvý pracovný deň nasledujúci po dni prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody k probačnému a mediačnému úradníkovi určenému súdom alebo pred miestne príslušný okresný súd, v ktorého obvode sa trest domáceho väzenia má vykonávať.
V zmysle vyššie uvedených citovaných ustanovení je potrebné uviesť, že podanie sťažnosti voči uzneseniu súdu je možné len v tom prípade, ak to zákon výslovne pripúšťa, a ak rozhoduje vo veci v prvom stupni. Avšak ustanovenie § 414a Tr. por., ktoré upravuje procesný postup súdu pri rozhodovaní o premene zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia, takúto možnosť podať sťažnosť výslovne nepripúšťa.
Keďže Trestný poriadok proti rozhodnutiu mestského resp. okresného súdu o návrhu na premenu zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia sťažnosť výslovne nepripúšťa, tak podaná sťažnosť odsúdeným je neprípustná.
Na neprípustnosti podanej sťažnosti nič nemení ani nesprávne poučenie mestského súdu, pretože právo na podanie sťažnosti môže vyplývať výlučne len zo zákona a nemožno ho založiť nesprávnym procesným poučením súdu.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, pričom toto uznesenie bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.