Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28C-75-2025.pdf
PDF · 268.14 KB
Case nature
Area
Subarea
28C/75/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín, sudkyňou JUDr. Ing. Gabrielou Sopkovou, PhD., v spore žalobcu: MERKURY MARKET SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Duklianska 11, 080 01 Prešov, IČO: 36 501 891, právne zastúpeného: Dolobáč Legal, s.r.o., so sídlom Hlavná 40, 040 01 Košice, IČO: 55 034 268, proti žalovanému: AVION spol. s r. o., so sídlom Košická 3776/6, 010 01 Žilina, IČO: 36 309 273, právne zastúpeného: JUDr. Pavol Gombík, advokát, so sídlom Kukučínova 1, 036 01 Martin, o zaplatenie 31.694,74 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Návrh na prerušenie konania z a m i e t a.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 18.969,79 eur titulom bezdôvodného obohatenia za obdobie od 25.09.2021 - 24.09.2025 spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 18.969,79 eur od 10.07.2025 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.
IV. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 19,70 %, ktorú náhradu trov konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca podal 10.07.2025 návrh na vydanie platobného rozkazu, v ktorom sa domáhal od žalovaného zaplatenia 31.694,74 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 11,40 % od 10.07.2025 do zaplatenia. Uviedol, že je výlučným vlastníkom pozemkov parc. č. 5445/4, 5453/24 a 5453/42 v k. ú. A., zapísaných na LV č. XXXX. Na týchto pozemkoch sa nachádza účelová komunikácia, ktorú odporca – spoločnosť AVION – dlhodobo a bez právneho titulu využíva ako prístup k svojmu areálu, konkrétne k čerpacej stanici a skladovým priestorom. Uvedená komunikácia nie je verejnou komunikáciou, nie je zaradená do siete cestných komunikácii´ mesta Žilina a žalobca je jej výlučným správcom, teda vykonáva zimnú údržbu, opravu a aj správu dopravného značenia. Žalovaný nemá k užívaniu pozemkov žalobcu žiadne oprávnenie – nie je zriadene´ žiadne vecne´ bremeno, neexistuje nájomná ani iná zmluva, a žalobca nikdy nevyjadril súhlas s tým, aby odporca komunikáciu užíval. Naopak, žalobca opakovane prejavoval nesúhlas a jeho vôľa neumožniť užívanie bola zreteľná a dôsledne komunikovaná. Konaním žalovaného a jeho zákazníkov dochádza k priamemu a sústavnému zásahu do výkonu vlastníckeho práva žalobcu. Odporca vstupuje na cudzie pozemky, umožňuje a organizuje po nich premávku vlastných zamestnancov, zákazníkov a dodávateľov – to všetko na účel priameho zabezpečenia
vlastného podnikania a generovania zisku. Žalobca tak nie je schopný pozemky pokojne užívať alebo s nimi nakladať podľa vlastnej vôle. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný užíva pozemok vo vlastníctve žalobcu bez existencie nájomného vzťahu alebo akejkoľvek kompenzácie, dochádza týmto konaním k bezdôvodnému obohateniu na jeho strane. Žalobca preto pristúpil k odbornému vyčísleniu hodnoty užívania pozemku ako obdobného náhradného vzťahu – konkrétne ako výšky obvyklého nájomného, ktoré´ by bolo za daných okolnosti´ primerane´, ak by išlo o riadny zmluvný nájom. Pre určenie všeobecnej hodnoty nájmu nehnuteľnosti´ žalobcu nechal žalobca vypracovať znalecký posudok č. 4/2023 znalcom: B. C. C., znalec v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemne´ stavby, odhad hodnoty nehnuteľnosti´. Na základe znaleckého posudku č. 4/2023 predstavuje obvyklá hodnota nájmu za spevnený pozemok určený na podnikateľské´ účely sumu 8,47 eur bez DPH/m2/rok. Pri výmere 1.871 m2 tak zodpovedá výška bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného čiastke 15.847,37 eur ročne. Žalobca má preto nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie štyroch rokov spätne od podania žaloby, čo by pri plnej výške predstavovalo sumu 63.389,48 eur. Vzhľadom na okolnosti prípadu a so snahou pristúpiť k veci vecne a konštruktívne, žalobca si touto cestou uplatňuje nárok vo výške zníženej o 50 %, teda v sume 31.694,74 eur, ktorú považuje za spravodlivú a primeranú náhradu za štvorročne´ užívanie časti´ jeho pozemku bez právneho titulu a bez protihodnoty. Žalovaný sa bezdôvodne obohacoval tým, že dlhodobo a opakovane využíval časť nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu ako prístupovú komunikáciu k svojej podnikateľskej prevádzke, a to bez právneho dôvodu a bez akejkoľvek úhrady. Tento neoprávnený vstup a prejazd umožňoval nielen sebe, ale aj svojim zamestnancom, zákazníkom a dodávateľom, čím vytváral priamy hospodársky úžitok – zabezpečoval si prístup k čerpacej stanici a skladovým priestorom, teda k činnostiam, ktoré sú základom jeho podnikania a generujú zisk. Tým, že žalovaný užíval cudzí majetok bez právneho titulu, vylúčil žalobcu z plného výkonu jeho vlastníckeho práva a zároveňˇ mu preniesol náklady na údržbu a opravy komunikácie, ktoré´ znáša výlučne žalobca. V dôsledku toho vznikol na strane žalovaného majetkový prospech, ktorý žalobca neposkytol dobrovoľne, a ktorý preto predstavuje bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobca k podanej žalobe pripojil nasledovné listinné dôkazy: výpis z LV č. XXXX k. ú. A., výpis z LV č. XXXX k. ú. A., ZP č. 4/2023 vyhotovený B. C. D. zo dňa 25.06.2023
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 23.07.2025 platobný rozkaz 24Up/972/2025, v ktorom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu s príslušenstvom v lehote 15 dní, alebo v tejto lehote podať odpor.
3. Žalovaný prevzal platobný rozkaz a žalobu dňa 30.07.2025 a následne dňa 07.08.2025 podal voči uvedenému platobnému rozkazu odpor. Uviedol, že od roku 2003, kedy nadobudol do svojho výlučného vlastníctva stavbu so súpisným číslom XXXX, postavenej na pozemku parc. C KN č. 5445/14, na E. F. G. X H. A., vykonáva v tomto objekte podnikateľskú činnosť – predaj a servis motorových vozidiel značky SUBARU, SSANGYONG a motocyklov Honda. V roku 2024 žalovaný nadobudol do svojho vlastníctva stavbu čerpacej stanice (bývalý Slovnaft) so súpisným číslom XXXX, postavenej na pozemku parc. C KN č. 5445/14, ktorú už predtým, ako nájomca, prebudoval na predajňu motorových vozidiel. Počas celých 22 rokov svojej podnikateľskej činnosti na uvedenej adrese, ktorú žalovaný vykonáva v objekte – stavbe so súpisným číslom XXXX, postavenej na pozemku parc. C KN č. 5445/14 a neskôr aj v objekte so súpisným číslom XXXX, postavenej na pozemku parc. C KN č. 5445/9, využíva na prístup – príjazd k týmto stavbám prístupovú jednosmernú komunikáciu z jednosmernej vetvy Nemocničnej ulice, vedúcej po pozemkoch vo vlastníctve žalovaného. Vzhľadom na stavebno-technické dopravné riešenie v danom mieste nie je možné od obidvoch uvedených stavieb vo vlastníctve žalovaného uskutočniť aj výjazd po tej istej trase prístupovej komunikácie k verejnej komunikácii, ale je nutné pokračovať po miestnej komunikácii až k miestu, kde sa táto miestna komunikácia opäť napája na verejnú komunikáciu na Košickej ulici. Výjazd, vedúci po miestnej komunikácii od predmetných stavieb vo vlastníctve žalovaného k verejnej komunikácii na Košickej ulici, sa už nachádza na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu. Uvedený výjazd k verejnej komunikácii na Košickej ulici, nachádzajúci sa na predmetných pozemkoch vo vlastníctve žalobcu, žalovaný nerušene užíval od roku 2003 až do roku 2024. Uvedený stav dlhodobo korešpondoval aj s obsahom vyjadrenia Mestského úradu v Žiline zo dňa 29.01.1998, kedy sa pripravovala výstavba čerpacej stanice Slovnaft, v ktorom Mestský úrad Žilina vyjadril súhlas s možnosťou využívania predmetnej obslužnej komunikácie súbežnej s Košickou ulicou pre funkciu výjazdu z čerpacej stanice na ulicu Košická spolu využívanej pre dopravnú obsluhu priľahlých podnikov, resp. objektov. Vzhľadom k tomu, že žalobca v roku 2025 vyzval žalovaného k uzatvoreniu podnájomnej zmluvy na prístupovú cestu po pozemkoch v jeho vlastníctve, s čím žalovaný nesúhlasil,
nakoľko sa malo jednať o rušený nájom tretími osobami, ako aj samotným žalobcom, a o neprimeranú výšku nájomného, avšak zároveň žalovaný mal záujem uvedenú situáciu riešiť uzatvorením zmluvy o zriadení vecného bremena práva prechodu a prejazdu v prospech žalovaného po pozemkoch vo vlastníctve žalobcu v rozsahu stanovenom geometrickým plánom a za odplatu vo výške stanovenej znaleckým posudkom, preto za tým účelom dal žalovaný na vlastné náklady vypracovať geometrický plán, znalecký posudok, ako aj zmluvu o zriadení predmetného vecného bremena, ktorú dňa 04.06.2025 zaslal žalobcovi. Znaleckým posudkom č. 88/2025, zo dňa 02.06.2025, vypracovaným znalkyňou B. I. J., Baničova 3, 010 15 Žilina, bola stanovená všeobecná hodnota vecného bremena (jednorazová náhrada) práva prechodu pešo a prejazdu motorovými vozidlami cez časť pozemkov parciel C KN č. 5445/4, 5453/24 a 5453/42, k. ú. A., v prospech vlastníka nehnuteľností (žalovaný) evidovaných na LV č. XXXX, k. ú. A., teda v prospech vlastníka stavieb, súpisné číslo XXXX, na pozemku parc. C KN č. 5445/9, popis stavby ČERP. STANICA, súpisné číslo XXXX, na pozemku parc. C KN č. 5445/14, popis stavby SKLAD, podľa Geometrického plánu č. 36442500 – 151/2025 (Vyhotoviteľ GP: SYKO s.r.o., Žilina) vo výške 2.618,08 eur. Žalobca uzatvorenie predloženej zmluvy o zriadení vecného bremena dňa 05.06.2025 písomne odmietol a dňa 06.06.2025 na hranici pozemkov vo vlastníctve žalovaného a žalobcu znemožnil žalovanému prejazd k verejnej komunikácii na Košickej ulici vytvorením bariéry spolu so značkou zákaz vjazdu, čím ochromil fungovanie prevádzky žalobcu a znemožnil mu tak plnenie jeho povinností vyplývajúcich mu z uzatvorených obchodných vzťahov. Po nariadení neodkladného opatrenia uznesením Okresného súdu Žilina, sp. zn.: 38Cb/96/2025 – 52, zo dňa 01.07.2025, žalobca odstránil z miestnej komunikácie bariéru spolu so značkou zákaz vjazdu, ktorá znemožňovala výjazd žalovaného od predmetných stavieb v jeho vlastníctve a prístup k verejnej komunikácii na Košickej ulici v Žiline. Žalovaný žalobcom uplatnené nároky v celom rozsahu neuznáva a žalobný návrh žalobcu považuje za zmätočný a preto žalovaný nesúhlasí s povinnosťou uloženou mu platobným rozkazom zaplatiť žalobcovi uplatnenú istinu a úroky z omeškania. Žalovaný považuje podanie predmetného žalobného návrhu za „trucpodnik“ zo strany žalobcu, ku ktorému sa žalobca odhodlal po tom, ako mu bolo doručené uznesenie Okresného súdu Žilina o nariadení neodkladného opatrenia - sp. zn.: 38Cb/96/2025 – 52, zo dňa 01.07.2025. To, že si žalobca nebol istý opodstatnenosťou uplatnených nárokov svedčí aj to, že si uplatnil len polovicu z údajných ním vyrátaných nárokov. Teda dôvodom tejto neistoty nebola snaha „pristúpiť k veci vecne a konštruktívne“, ako sa to žalobca snažil tvrdiť na strane 5 žalobného návrhu, ale jeho vlastné pochybnosti o oprávnenosti uplatneného nároku. Ohľadne žalobcovi platobným rozkazom priznanej náhrady trov konania vo výške 2.183,40 eur žalovaný uvádza, že ich v celom rozsahu neuznáva, nakoľko spor vyvolaný podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu žalobcom je nedôvodný vzhľadom na hore uvedené skutočnosti. Žalovaný má za to, že v prebiehajúcom konaní vedenom na Okresnom súde Žilina, pod sp. zn. 38Cb/96/2025, na základe žalovaným (v postavení žalobcu) podanej žaloby o zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty (ktorá tvorí prílohu č. 3 tohto odporu) cez časť pozemkov parciel C KN č. 5445/4, 5453/24 a 5453/42, k. ú. A., vo vlastníctve žalobcu, sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci v tomto konaní sp. zn. 24Up/972/2025. Žalovaný preto navrhuje, aby príslušný súd, ktorému bude po zrušení platobného rozkazu, sp. zn. 24Up/972/2025, zo dňa 23.07.2025, vec postúpená na prejednanie, v zmysle § 164 C. s. p. toto konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedenom na Okresnom súde Žilina, pod sp. zn. 38Cb/96/2025. K podanému odporu žalovaný pripojil nasledovné listinné dôkazy: uznesenie OS ZA č. k. 38Cb/96/2025-52 zo dňa 01.07.2025, žaloba z 23.07.2025 /Avion spol. s r. o. proti Merkury Market Slovakia s.r.o./, výpis z LV č. XXXX k. ú. A., výpis z LV č. XXXX k. ú. A., vyjadrenie MsÚ Žilina z 29.01.1998 č. OMRD/C-139/98, GP č. 36442500-151/2025 z 06.06.2025, ZP č. 88/2025 zo dňa 02.06.2025 vyhotovený B. I. J., zmluva o zriadení vecného bremena – návrh, oznam o obmedzení vjazdu na pozemok C-KN č. 5445/4 k. ú. A., fotografia zábrany na ceste (čl. 81).
4. Žalobca dňa 21.09.2025 k podanému odporu uviedol, že zotrváva na podanom návrhu a navrhuje, aby sa v konaní pokračovalo. Žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia bola podaná už 10.07.2025. Uznesenie Okresného súdu Žilina o nariadení neodkladného opatrenia bolo žalobcovi doručené až 16.07.2025 a samotná žaloba žalovaného o zriadenie vecného bremena bola podaná až 23.07.2025. Žaloba predchádzala doručeniu uznesenia o neodkladnom opatrení aj samotnému podaniu žaloby žalovaného. Žalobca preto objektívne nemohol reagovať na úkony, o ktorých v čase podania žaloby ani nemal vedomosť. Nie je pravdivé ani tvrdenie žalovaného, že odstránenie zábrany z komunikácie bolo výsledkom nariadeného neodkladného opatrenia. Žalovaný zábranu, ktorú tam sám predtým umiestnil, odstránil z vlastnej vôle, ešte pred tým, ako malo súdne rozhodnutie reálny účinok. Geometrický plán, na ktorý sa žalovaný odvoláva, bol vyhotovený výlučne na účely konania o zriadenie vecného bremena a znázorňuje iba rozsah, ktorý si žalovaný želá mať zaťažený vecným bremenom. Ide teda o návrhový
dokument, ktorý odráža jeho vlastné záujmy, nie objektívny rozsah faktického užívania. Explicitne treba zdôrazniť, že geometrický plán je účelový dokument pre potreby konania o bremene, zatiaľ čo v tomto konaní je rozhodujúce skutočné faktické užívanie pozemkov žalobcu. Rozsah užívania preto nemožno určovať podľa toho, aký úsek si žalovaný účelovo vybral do geometrického plánu, ale podľa toho, akú časť komunikácie reálne a pravidelne využíva. A to je nepochybne celá plocha komunikácie s výmerou približne 1.871 m2. Denný prejazd nákladných a osobných vozidiel, zásobovanie, obsluha a otáčanie vozidiel je možné len na celej ploche komunikácie. Táto skutočnosť je zachytená vo fotodokumentácii, situačných mapách a je potvrdená aj znaleckým posudkom, na základe ktorého žalobca uplatňuje svoj nárok. Žalovaný sa pokúša účelovo zúžiť rozsah užívania na 918 m2, pretože takto vypočítaná suma bezdôvodného obohatenia by bola podstatne nižšia. Tento postup však nereflektuje realitu – žalovaný využíva komunikáciu v plnom rozsahu a práve takto treba posudzovať aj rozsah obohatenia. Preto žalobca zotrváva na tom, že rozsah užívania je 1.871 m2, čo zodpovedá reálnemu stavu, a nie účelovo prezentovaným údajom žalovaného. dôležitým faktorom nemožnosť žalobcu pozemky inak hospodársky využiť. Ak by ich žalovaný neblokoval svojím užívaním, žalobca by ich mohol spojiť s priľahlými plochami a využiť na komerčné účely – napríklad na zriadenie autobazára alebo inej prevádzky. Užívaním žalovaného tak žalobcovi vzniká nielen strata z neinkasovaného nájomného, ale aj ušlý zisk z nemožnosti vlastného využitia. Ďalej zdôraznil, že žalovaný pozemky využíva výlučne na podnikanie a z ich užívania generuje priamy hospodársky prospech, zatiaľ čo všetky náklady na údržbu komunikácie nesie žalobca. Žalovaný sa nikdy nepodieľal na starostlivosti o predmetné plochy, mal len jednostranné výhody, no odmieta znášať primerané náklady, ktoré s tým nevyhnutne súvisia. Navyše, žalovaný nikdy neprejavil reálnu snahu riešiť situáciu dohodou; naopak, dlhodobo sa domáha práva užívať cudzie pozemky, ale bez povinnosti za to adekvátne platiť. Tento prospech je súčasťou bezdôvodného obohatenia, pretože bez neoprávneného užívania komunikácie by žalovaný nemohol zabezpečiť fungovanie svojej prevádzky. Ak by prístup nemal, sám tvrdí, že by mu vznikla značná škoda. To len potvrdzuje, že neoprávnené užívanie cesty mu prináša zásadný ekonomický prínos a jeho rozsah nemožno bagatelizovať. Výška bezdôvodného obohatenia je pritom právnou kategóriou, ktorú môže určiť výlučne súd na základe celkového právneho posúdenia a všetkých relevantných okolností prípadu. Znalecký posudok je len jedným z dôkazov, nemá záväznú povahu a už vôbec nemôže nahradiť rozhodovaciu právomoc súdu. Preto je potrebné, aby súd pri určení výšky obohatenia prihliadol na všetky vyššie uvedené faktory – reálny rozsah a intenzitu užívania, ušetrené náklady, nemožnosť iného využitia pozemkov a ekonomický prospech žalovaného – a na tomto základe spravodlivo určil výšku nároku žalobcu. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa viaže na minulé obdobie, už vznikol a trvá nezávisle od toho, ako bude do budúcna právny vzťah usporiadaný. Predložil k tomu nasledovné dôkazy: návrh na vydanie neodkladného opatrenia z 04.07.2025, uznesenie OS ZA č. k. 10Cb/113/2025-41 zo dňa 25.07.2025, uznesenie KS BB č. k. 43Cob/127/2025 zo dňa 08.10.2025, žaloba z 23.07.2025 / čiastočne nečitateľná/, GP č. 36442500-151/2025 z 06.06.2025, ktorý vyhotovil B. K. C..
5. Dňa 18.12.2025 žalovaný k vyjadreniu žalobcu zo dňa 21.09.2025 uviedol, že žalobca „zabudol“ uviesť, že uznesenie Okresného súdu Žilina o nariadení neodkladného opatrenia mu bolo, tak ako žalovanému, doručované do elektronickej schránky dňa 01.07.2025 a len zo strany žalobcu bolo oficiálne prevzaté na konci odbernej lehoty dňa 16.07.2025. Rovnako tak žalobca „zabudol“ uviesť, že jeho žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia, podanej dňa 10.07.2025, predchádzal jeho žalobný návrh zo dňa 04.07.2025 na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal Okresný súd Žilina, aby uložil žalovanému povinnosť zdržať sa vstupu, vjazdu, prechodu a prejazdu cez prístupovú cestu k verejnej komunikácii na Košickej ulici v Žiline, ktorý bol medzičasom Okresným súdom Žilina a Krajským súdom v Banskej Bystrici právoplatne zamietnutý. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje finančný nárok, ktorý odvodzuje od ním uvádzanej plochy, ktorá mala predstavovať plochu užívanej prístupovej cesty k verejnej komunikácii na Košickej ulici v Žiline. Žalovaný tvrdenia žalobcu považuje za zmätočné, bol nútený podať návrh na vydanie neodkladného opatrenia, na základe ktorého Okresný súd Žilina, uznesením sp. zn. 38Cb/96/2025 – 52, zo dňa 01.07.2025, uložil žalobcovi (v postavení žalovaného) povinnosť znášať právo prechodu a prejazdu žalobcu po pozemkoch C KN parcela č. 5445/4 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 9.426 m2, C KN parcela č. 5453/24 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 5.845 m2 a C KN parcela č. 5453/42 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 7 m2, zapísaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie A. v rozsahu vyznačenom Geometrickým plánom č. 36442500
- 151/2025 z 02.06.2025, vypracovaným spoločnosťou SYKO, s.r.o., A. Kmeťa 320/7, 010 01 Žilina, IČO: 36 442 500, úradne overenom Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor dňa 06.06.2025 pod č. G1-1109/2025, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej o zriadenie vecného bremena. Na odvolanie žalobcu (v postavení žalovaného) Krajský súd v Banskej Bystrici, uznesením sp. zn.
41Cob/138/2025 – 105, zo dňa 08.10.2025, predmetné uznesenie Okresného súdu v Žiline, sp. zn. 38Cb/96/2025 – 52, zo dňa 01.07.2025, potvrdil, čím zároveň bola vec právoplatne rozhodnutá. Žalovaný (v postavení žalobcu) v predmetnom konaní, sp. zn. 38Cb/96/2025, podal dňa 23.07.2025 na Okresnom súde Žilina, v zmysle výroku uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, proti žalobcovi (v postavení žalovaného) žalobu o zriadenie vecného bremena spočívajúce v práve cesty /prechodu peši a prejazdu motorovými vozidlami/ cez nehnuteľnosti v kat. úz. A., a to cez pozemky C KN parcela č. 5445/4 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 9.426 m2, C KN parcela č. 5453/24 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 5.845 m2 a C KN parcela č. 5453/42 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 7 m2, ktoré sú evidované v katastri nehnuteľností Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor, na LV č. XXXX, pre katastrálne územie A., a to v prospech vlastníka nehnuteľností, stavby súpisné číslo XXXX, na pozemku parc. C KN č. 5445/9, popis stavby ČERP. STANICA a stavby súpisné číslo XXXX, na pozemku parc. C KN č. 5445/14, popis stavby SKLAD, ktoré nehnuteľnosti sú evidované v katastri nehnuteľností Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor, na LV č. XXXX, katastrálne územie A. tak, ako je jeho priebeh zakreslený v Geometrickom pláne č. 36442500 – 151/2025, zo dňa 02.06.2025, vypracovanom spoločnosťou SYKO, s.r.o., A. Kmeťa 320/7, 010 01 Žilina, IČO: 36 442 500, úradne overenom Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor, dňa 06.06.2025, pod č. G1-1109/2025, t. j. žalobu o zriadenie vecného bremena, zabezpečujúceho prístup žalovaného k verejnej komunikácii na Košickej ulici v Žiline, a to v rozsahu vymedzenom predmetným geometrickým plánom. Je tomu tak preto, lebo žalovaný ani v minulosti, ani dnes a ani v budúcnosti na prístup k verejnej komunikácii na Košickej ulici v Žiline nepotreboval a nepotrebuje inú plochu prístupovej komunikácie k verejnej komunikácii na Košickej ulici v Žiline, ako tú, ktorá je zakreslená v predmetnom Geometrickom pláne č. 36442500 – 151/2025, zo dňa 02.06.2025 v rozsahu 918 m2. Žalobca tu však uviedol plochu 1.871 m2, keď si do nej zarátal aj svoje parkoviská a prístupovú plochu k nim, ako to vyplýva z predloženého situačného nákresu do konania. Tieto parkoviská a prístupovú plochu k nim však žalovaný k prístupu k verejnej komunikácii na Košickej ulici v Žiline nepotreboval a nepotrebuje, a preto ich ani neužíval. Preto tvrdenie žalobcu o údajnom rozsahu užívania 1.871 m2 žalovaným nezodpovedá reálnemu stavu, je nepravdivé, ničím nepodložené a je len účelovo prezentovaným údajom žalobcu. Teda geometrický plán nie je účelový dokument pre potreby konania o bremene, ako sa to snažil prezentovať žalobca, ale predmetný geometrický plán odzrkadľuje skutočný faktický rozsah užívania pozemkov žalobcu žalovaným tak v minulosti, ako aj v budúcnosti. Čo sa týka nájomného za užívanie prístupovej cesty, tak ako boli zmätočné tvrdenia žalobcu ohľadne veľkosti užívanej plochy žalovaným, rovnako zmätočné je aj jeho polemizovanie ohľadne výšky nájomného, keď spochybňuje znalecký posudok predložený do konania žalovaným. Nerušený nájom predmetnej prístupovej cesty neprichádza do úvahy, pretože takýto stav by žalobca, ako prenajímateľ, nebol schopný žalovanému zabezpečiť, keďže po tejto ceste sa môže pohybovať ktokoľvek, pričom ale nájomné by platil len žalovaný. Znalkyňa skonštatovala, že prenájom pozemku ako komunikácie je nepravdepodobný a údaj o prípadnej výške nájomného 4,027 eur/m2/rok vyčíslila len ako súčasť znaleckého posudku. Naopak, znalecký posudok predložený žalobcom do konania vôbec nezohľadňuje skutočnosť, že uvedenú plochu komunikácie okrem samotného žalobcu, ktorý ju užíva v oveľa väčšom rozsahu ako žalovaný, ju užíva každodenne množstvo ďalších motorových vozidiel tretích osôb bez toho, aby mal žalobca na ne akýkoľvek dosah, keďže je to verejne prístupná komunikácia. Tieto skutočnosti znalecký posudok, ktorý do konania predložil žalobca, vôbec nereflektuje, a preto z tohto dôvodu je pre potreby tohto konania absolútne nepoužiteľný. K žalobcovmu tvrdeniu, že žalovaný sa mal dohodnúť so žalobcom na zriadení vecného bremena za primeranú odplatu, uviedol, že o to sa pokúsil, ako to preukázal v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, čo potvrdili Okresný súd Žilina aj Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojich rozhodnutiach, avšak žalobca návrhy žalovaného odmietol, preto bol nútený pristúpiť k podaniu žalobného návrhu o zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty. Uviedol, že mu nebola doručená faktúra ohľadom žalobcom uplatňovaného nároku a že žalobcom uplatňovaný nárok neeviduje a ani ho neevidoval vo svojom účtovníctve, a to z dôvodu, že doteraz si ho žalobca voči nemu neuplatňoval a že uplatňovaný nárok z titulu nájomného neuznáva. Zároveň uviedol, že žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu neurobil vyhlásenie, že údaje o uplatňovanom nároku uviedol v kontrolnom výkaze podľa § 78a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Žalovaný navrhol, aby súd vydal rozsudok, ktorým zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 11.090,36 eur (4,027 eur x 918 m2 x 3 = 11.090,36 eur) a aby žalobný návrh žalobcu vo zvyšnom rozsahu zamietol.
6. Žalobca dňa 14.01.2026 uviedol, že cestná komunikácia, ktorá je predmetom sporu nie je zahrnutá v pláne údržby verejných subjektov, naopak, je výhradným majetkom žalovaného, ktorý na nej vykonáva zimnú údržbu, znáša náklady na údržbu predmetnej cestnej komunikácie, zabezpečuje rekonštrukčné
práce uvedenej cestnej komunikácie na vlastné náklady, opravu a údržbu vodorovných a zvislých dopravných značení uvedenej cestnej komunikácie a zabezpečuje jej stráženie. Cestná komunikácia je neverejná a je zároveň vyňatá z mestského plánu údržby ciest. Žalovaný dlhodobo, neoprávnene využíva nehnuteľnosť (cestnú komunikáciu) vo vlastníctve žalobcu na komerčné účely, využíva ju na zásobovanie, organizuje po nej premávku vlastných zamestnancov i zákazníkov prevádzkarne, čím sa na úkor žalobcu dlhodobo bezdôvodne obohacuje. Žalobca v minulosti opakovane vyzval žalovaného k usporiadaniu vzájomných práv a povinností, s cieľom vyriešiť vzniknutú situáciu, pričom žalovanému ponúkol možnosť uzavretia nájomnej zmluvy, na základe ktorej by žalovaný mohol legálne využívať predmetnú cestnú komunikáciu, čo však žalovaný odmietol a dlhodobo neprijal žiadne účinné kroky smerujúce k riadnemu a legálnemu usporiadaniu právnych vzťahov k predmetnej komunikácii. Hoci si bol vedomý jej nevyhnutnosti pre svoje podnikanie, rozhodol sa pokračovať v jej užívaní bez právneho titulu a bez poskytnutia akejkoľvek náhrady vlastníkovi. Žalovaný tak dlhodobo generoval ekonomický prospech z cudzej veci, umožňujúci mu dosahovať obrat a zisk, pričom sa súčasne vyhol nákladom, ktoré by musel znášať v prípade, ak by si prístup k svojim nehnuteľnostiam zabezpečil zákonným spôsobom, či už formou nájomného vzťahu, zriadenia vecného bremena alebo vybudovaním vlastnej prístupovej cesty. Žalobca predložil znalecký posudok č. 235/2025, vypracovaný znalkyňou B. E. L., ktorého účelom bolo určenie výšky bezdôvodného obohatenia vzniknutého neoprávneným užívaním predmetných pozemkov v minulom období. Znalkyňa stanovila odvodenú náhradu za neoprávnené užívanie majetku vlastníka v období od 25.09.2021 do 24.09.2025 vo výške 42.488,33 eur. Ako dôkaz predložil: ZP č. 235/2025 zo dňa 19.08.2025 vyhotovený B. E. L..
7. Na pojednávaní dňa 10.02.2026 právny zástupca žalobcu uviedol, že trvá na podanej žalobe a na poslednom posudku, t. j. č. 235/2025. Na otázku súdu, nech právny zástupca žalobcu vysvetlí rozdiel u povyšujúcich faktorov v ZP č. XXX/XXXX a v ZP č. 4/2023, právny zástupca žalobcu uviedol, že znalkyňa v posudku č. 235/2025 zobrala do úvahy komerčné využitie tohto pozemku a vyhodnocovala aj pohyb cenovej hladiny nehnuteľností podobných, ktoré boli ponúkané na trhu. Žiadal, aby súd priznal bezdôvodné obohatenie od 24.09.2021 do 25.09.2025 a žiadal vypočuť aj znalkyňu: B. L..
8. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 10.02.2026 uviedol, že sa pridržiava písomného podania, a to odporu proti vydanému platobnému rozkazu, ako aj písomného podania zo dňa 18.12.2025. Vzhľadom na to, že následne bolo právnemu zástupcovi žalovaného doručené písomné podanie žalobcu zo dňa 14.01.2026, tak v súvislosti s obsahom tohto podania žalobcu, právny zástupca žalovaného uviedol, že správnosť postupu žalovaného potvrdil už Okresný súd Žilina, a to v konaní 38Cb/96/2025 uznesením zo dňa 01.07.2025 a KS Banská Bystrica v konaní 41Cob/138/2025 uznesením zo dňa 08.10.2025, keď obidva súdy prejudikovali, že žalovaný mal záujem uvedenú situáciu riešiť uzatvorením zmluvy o zriadení vecného bremena práva prechodu a prejazdu v prospech navrhovateľa po pozemkoch vo vlastníctve odporcu v rozsahu stanovenom geometrickým plánom a za odplatu vo výške stanovenej znaleckým posudkom, za ktorým účelom si dal navrhovateľ, v tomto konaní žalovaný, na vlastné náklady vypracovať geometrický plán, znalecký posudok, ako aj zmluvu o zriadení predmetného vecného bremena, ktorej uzatvorenie však odporca, v tomto konaní žalobca, písomne odmietol a dňa 06.06.2025 na hranici pozemkov vo vlastníctve navrhovateľa a odporcu znemožnil navrhovateľovi, v tomto konaní žalovanému, prejazd z verejnej komunikácie na Košickej ulici vytvorením bariéry, spolu so značkou zákaz vjazdu, čím ochromil fungovanie prevádzky navrhovateľa, v tomto konaní žalovaného, a znemožnil mu tak plnenie jeho povinnosti vyplývajúcich mu z uzatvorených obchodných vzťahov. Uviedol, že žalobca v tomto konaní 28C/75/2025 napádal geometrický plán predložený žalovaným, napádal a spochybňoval skutočnosti uvádzané žalovaným o fakturácii a kontrolnom výkaze, tvrdil, že žalovaný sa mal dohodnúť so žalobcom na zriadenie vecného bremena za primeranú odplatu, uvádzal nereálnu výmeru žalovaným užívanej prístupovej cesty na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu, uvádzal tiež nepravdivé tvrdenia o dátume doručenia uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, a keď všetky tieto tvrdenia žalobcu žalovaný relevantne vyvrátil, snažil sa žalobca vo svojom ostatnom vyjadrení zo dňa 14.01.2026 zase sa vrátiť na začiatok a odznova uvádza nepravdivé tvrdenia o tom, že: Opakovane vyzval k usporiadaniu vzájomných práv a povinností s cieľom vyriešiť vzniknutú situáciu, pričom ponúkol možnosť uzavretia nájomnej zmluvy, na základe ktorej by sa mohla legálne využívať predmetná cestná komunikácia, čo však malo byť odmietnuté a čo malo vyplývať aj zo samotnej žaloby vo veci samej. Žalobca podľa neho nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že sa pokúsil so žalovaným dohodnúť mimosúdne, napr. formou zmluvy o zriadenie vecného bremena alebo nájomnej zmluvy, ktorú žalobca žalovanému nikdy neponúkol. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že v apríli 2025 dostal na jeho emailovú adresu návrh podnájomnej zmluvy,
kde ako nájomca bola uvedená spoločnosť MERKURY SHOP, s.r.o., a ako podnájomca bola vpísaná spoločnosť žalovaného AVION spol. s r. o., pričom ako predmet tejto zmluvy bol uvedený podnájom časti nehnuteľnosti prístupovej cesty o celkovej výmere 1.200 m2. Teda nie 1.871 m2, ako sa to v predošlých podaniach snažil tvrdiť žalobca v tomto konaní. Žalovaný predložil súdu predmetný návrh podnájomnej zmluvy z apríla 2025 /čl. 189/. Žalobca v spomínanom vyjadrení uznal ako nespornú výmeru plochy prístupovej cesty užívanej žalovaným vo výmere 918 m2. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že žalobca plochy areálu svojej obchodnej jednotky MERKURY MARKET SLOVAKIA, s.r.o. v Žiline zjavne prenajal spoločnosti MERKURY SHOP, s.r.o., vrátane prístupovej cesty k verejnej komunikácii na Košickej ulici v Žiline. Vyplýva to z obsahu predmetného návrhu podnájomnej zmluvy, kde spoločnosť žalovaného bola označená ako podnájomca. Je teda tiež otázne, či žalobca je vôbec aktívne legitimovaný v tomto konaní, keď užívacie právo predmetnej plochy previedol na spoločnosť MERKURY SHOP, s.r.o..
9. Právny zástupca žalobcu k tomu uviedol, že vlastníkom pozemkov, na ktorých je vybudovaná cesta je žalobca. Spoločnosť MERKURY SHOP, s.r.o. je dcérskou spoločnosťou, ktorá prevádzkuje jednotlivé predajne po Slovensku.
10. Právny zástupca žalovaného k tejto skutočnosti uviedol, že zrejme právnemu zástupcovi žalobcu nie je jasné, v akom postavení sú obidve menované spoločnosti, pretože v prípade MERKURY SHOP, s.r.o. sa nejedná o dcérsku spoločnosť, lebo to by bolo len v prípade, že by bola spoločníkom spoločnosť MERKURY MARKET SLOVAKIA, s.r.o. Ďalej uviedol, že spoločnosť žalobcu MERKURY MARKET SLOVAKIA, s.r.o. je personálne prepojená so spoločnosťou MERKURY SHOP, s.r.o., čo zrejme vplývalo aj na stanovenie výšky nájomného, ktoré si ten istý vlastník oboch spoločností a tí istí dvaja konatelia týchto spoločností môžu účtovne vzájomne tzv. optimalizovať. Nehovoriac už o tom, že pokiaľ by si oni medzi sebou nejaké majetkové práva mali presúvať, tak sa k tomu vyžaduje transferové oceňovanie, čo je odlišnosť medzi bežným oceňovaním. Žalovaným predložený ZP č. 88/2025 zo dňa 02.06.2025 vypracovaný znalkyňou B. I. J., vyčísľuje aj výšku prípadného nájomného za užívanie prístupovej cesty na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu. Uviedol, že výpočet vecného bremena má 3 základné kroky: Výpočet všeobecnej hodnoty pozemku, výpočet všeobecnej hodnoty nájmu pozemku a výpočet všeobecnej hodnoty vecného bremena. Výpočet všeobecnej hodnoty pozemku v posudku je 68,88 eur/ m2. V posudku predloženom žalobcom je 155,57 eur/m2. Takže vecné bremeno sa počíta zo všeobecnej hodnoty pozemku a zo všeobecnej hodnoty nájmu. Je logické, že vyššia počiatočná všeobecná hodnota pozemku vedie k vyšším hodnotám nájmu a následne aj vecného bremena. V predmetnom ZP č. 88/2025 znalkyne B. I. J. je uvedené, že predmetný pozemok sa nachádza v obchodno-priemyselnej zóne, čo je v súlade so skutočnosťou. V posudku predloženom žalobcom je uvedené, že sa nachádza v zmiešanom území s prevahou občianskej vybavenosti. Teda územie by malo mať v tom prípade bytové budovy a občianske vybavenie, čo podľa názoru žalovaného nie je v súlade so skutočnosťou. Tento koeficient však zvýšil všeobecnú hodnotu pozemku. Ďalej, vzhľadom na charakter pozemku, ako prístupovej komunikácie, ktorá má pevne dané využitie a nie je predpoklad zmeny na iné účely, nie je po ňom tak vysoký dopyt ako je uvedené v posudku predloženom žalobcom, aj keď sa nachádza v lokalite s drahšími pozemkami. Pozemok nie je voľný stavebný pozemok, ktorému by mohla zodpovedať vyššia hodnota v danej oblasti. Predmetný pozemok nemôže mať trhovú hodnotu ako stavebné pozemky, ktoré sú ponúkané na realitnom trhu. Tieto okolnosti boli zohľadnené pri stanovení jednotlivých koeficientov a výslednej všeobecnej, teda trhovej hodnoty v M. G. XX/XXXX znalkyne B. I. J.. Žalovaný uviedol, že čo sa týka údajných, v žalobcovom vyjadrení zo dňa 14.01.2026 tvrdených nákladov, spojených s prevádzkou predmetnej komunikácie, nič z toho žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal.
11. Znalkyňa B. J. podala na súd podanie dňa 17.02.2026, v ktorom sa vyjadrila k rozporom medzi ZP č. 88/2025 a súdom priloženými posudkami č. 4/2023 (znalec B. D.) a ZP č. 235/2025 (znalkyňa B. L.). Uviedla, že výpočet vecného bremena má tri základné kroky, prvý je výpočet všeobecnej hodnoty (VŠH) pozemku: (J. 68,88 eur/m2), (D. 83,90 eur/m2), (L. 155,57 eur/m2), druhý je výpočet všeobecnej hodnoty nájmu pozemku: (J. 4,027 eur/m2), (D. 10,164 eur/m2), (L. 12,155 eur/m2) a tretí krok je výpočet všeobecnej hodnoty vecného bremena (J. 2,85 eur/m2), (D. nepočítal), (L. 13,18 eur/m2). Ďalej k všeobecnej hodnote pozemku uviedla, že predmetný pozemok sa nachádza v obchodno-priemyselnej zóne (čo je v súlade so skutočnosťou). Reálne sa pozemok nachádza v okrajovej časti mesta, na výpadovke v smere na Martin a v okolí je len obchodný objekt MERKURY MARKET a malé obchodné a priemyselné prevádzky. V predložených posudkoch je uvedené, že sa pozemok nachádza vo veľmi dobrej oblasti mesta, s nebytovými budovami pre obchod, administratívu, ubytovanie, s nadštandardným vybavením. Štandardne je hodnota pozemku v bežných sídliskách alebo okrajových častiach Žiliny cca
150,- eur/m2, pričom sa jedná o pozemky nachádzajúce sa v obytnej zóne, teda pozemky na ktorých sa nachádzajú bytové domy, prípadne rodinné domy a občianska vybavenosť. Hodnotený pozemok nie je voľný stavebný pozemok, nie je v obytnej zóne, ktorému by mohla zodpovedať vyššia hodnota. Na realitnom trhu sa nenachádzajú porovnateľné pozemky. Pokiaľ ide o nájom pozemku, pri výpočte nájmu je daný pevný vzorec, v ktorom sú dôležité tieto parametre: Obdobie návratnosti investície - vo vyhláške č. 492/2004 Z. z. je uvedené obdobie návratnosti investície 15 - 40 rokov. Zvolené obdobie zohľadňuje reálnu dobu návratnosti investície s prihliadnutím na konkrétne možnosti ekonomického výnosu pozemku. (J. 30 rokov), (D. 25 rokov), (L. 20 rokov). Toto zvolené obdobie ovplyvňuje výšku nájmu (čím viac rokov, tým nižší nájom). Nakoľko sa jedná takmer o jediný prístup k AVIONU, ktorý je už dlhodobo využívaný a predpoklad je, že bude naďalej využívaný, obdobie návratnosti 30 rokov je správny. - Úroková miera: (J. 2,4%), (D. 9%), (L. 2,57%). Rozdiel medzi úrokovou mierou J. - L. je zanedbateľný. Ona sama vychádzala zo štatistiky NBS, úrokové sadzby, hlavné refinančné operácie a B. L. vychádzala z vkladov domácností. - Daň z príjmov: (J. 24%), (D. 19%), L. 21%). Sadzba dane 24% je pre daňovníka, ktorý dosiahol za zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy (výnosy) prevyšujúce sumu 5.000.000,- eur - čo predpokladala u majiteľa pozemku. Ešte uviedla, že vecné bremeno (právo prechodu a prejazdu) je vecné právo k nehnuteľnosti, rieši nevyhnutný prístup, viaže sa na pozemok, nie na osobu, má kompenzačný charakter (náhrada za obmedzenie vlastníka), nie je podnikanie ani zárobková činnosť. Podľa § 6 zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z.: Zárobková činnosť je v zákone viazaná na: sústavnú činnosť vykonávanú za účelom dosahovania príjmu, typicky podnikanie, iná SZČ, prenájom. Zriadenie vecného bremena tieto znaky nespĺňa, ide spravidla o N. právny úkon, nie o sústavnú činnosť. Vecné bremená sa medzi zárobkové činnosti nezaraďujú. Podľa § 8 (ostatné príjmy): Ak už vznikne príjem: náhrada za zriadenie vecného bremena, jednorazové plnenie, zaraďuje sa medzi „ostatné príjmy", nie medzi príjmy zo zárobkovej činnosti. To samo o sebe potvrdzuje, že: vecné bremeno nie je zárobková činnosť, ale len zdroj možného ostatného príjmu. Hlavný rozdiel pri výpočte vecného bremena je v zohľadnení straty (J.: 55%), (L. 30%). Zohľadnenie straty je nevyhnutnou podmienkou objektivizácie. Spravidla sa strata uvažuje v rozsahu od 0 % do 75 %, pričom 0 % sa používa ojedinele u pozemkov s nadpriemerne vysokým záujmom o ich nájom. Hodnota 75 % sa používa v prípadoch, keď existuje predpoklad, že o pozemky v danom mieste je veľmi nízky záujem o ich nájom. Znalkyňa tu uviedla, že predmetom vecného bremena je pozemok, ktorý je dlhodobo užívaný ako prejazdová cesta so spevnenou plochou. Pozemok je využívaný MERKURY MARKETOM a tiež AVIONOM. V prípade, že pozemok nebude využívať AVION, jeho bežné využitie nebude zmenené, nezvýši sa ani kvalita pozemku, ani jeho následné využitie. Pozemok sa nezmení, stále to bude len cesta. Ak by pozemok nebol využívaný AVIONOM, nezvýši sa dopyt o prenájom tohto pozemku. Z tohto dôvodu stanovila stratu 55 %, ktorá by mohla byť až 75%.
12. Dňa 04.03.2026 žalovaný vo svojom písomnom podaní uviedol, že podanie znalkyne, B. I. J., zo dňa 16.02.2026, považuje za reálne zhodnotenie stavu veci s dopadom na ňou relevantné stanovenie výšky nájmu. Ku konštatovaniu znalkyne, že predmetný pozemok „je využívaný MERKURY MARKETOM a tiež AVIONOM“ uviedol, že predmetný pozemok, na ktorom je prejazdová cesta so spevnenou plochou, okrem žalobcu a žalovaného, ktorí ho však užívajú v pomere 10 : 1, tento pozemok každodenne užíva neznáme množstvo ďalších tretích osôb a firiem. Tento stav potvrdzuje aj znenie podnájomnej zmluvy, ktorá bola na pojednávaní dňa 10.02.2026 žalovaným krátkou cestou doručená súdu a ktorá na návrh žalobcu mala byť uzatvorená medzi spoločnosťou MERKURY SHOP s.r.o., ako nájomcom a žalovaným, ako podnájomcom, kde sa v Článku II., bod 6., druhá veta, návrhu zmluvy uvádza, že „Podnájomca si je vedomý toho že ide o spoločne užívaný predmet podnájmu a predmet podnájmu je spoluužívaný okrem nájomcu aj tretími osobami ako napr. zákazníci, zamestnanci, obchodný partneri, zásobovanie nájomcu, ostatných nájomcov či podnájomcov za účelom prechodu a prejazdu. Podnájomca so spoločným užívaním predmetu podnájmu súhlasí a nie je oprávnený žiadnym spôsobom znemožniť alebo obmedziť užívanie predmetu podnájmu nájomcovi alebo tretím osobám.“ Samotný žalobca tak potvrdil, že sa pri užívaní predmetného pozemku, ktorý je dlhodobo užívaný ako prejazdová cesta so spevnenou plochou, nejedná a ani nemôže jednať o štandardný nájomný vzťah, pri ktorom by nájomca mohol predmet nájmu nerušene užívať. Na strane žalovaného by sa preto zakaždým jednalo len o rušené užívanie pozemku, a to samotným vlastníkom pozemku a zároveň neznámym počtom ďalších tretích subjektov. Uvedený stav sa preto následne musí premietnuť aj v stanovení výšky nájomného, ktoré má v tomto konaní predstavovať bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Považoval preto uvedené vyjadrenie znalkyne B. I. J. za relevantné a výšku nájomného, stanovenú v znaleckom posudku, za zodpovedajúcu objektívnemu stavu veci.
13. Dňa 16.03.2026 žalobca vo svojom písomnom podaní uviedol, že znalecký posudok č. 88/2025, vypracovaný znalkyňou, B. I. J. vo faktickej rovine podhodnocuje skutočný majetkový prospech, ktorý žalovaný bezdôvodným užívaním nehnuteľnosti patriacej žalobcovi nadobudol. Podľa neho znalkyňa, oslovená žalovaným, v rámci výkonu svojej znaleckej činnosti, pri použití metódy polohovej diferenciácie nedostatočne zohľadnila, resp. nesprávne vyhodnotila komerčný potenciál pozemkov patriacich žalobcovi, situáciu na trhu nehnuteľností v regióne, ako aj zvýšený dopyt po pozemkoch v predmetnej lokalite, čo sú práve faktory, ktoré výrazne vplývajú na ceny nájmov v dotknutej lokalite. Vzhľadom na túto skutočnosť je presvedčený, že znalecký posudok č. 88/2025 je nesprávny. Poukázal aj na samotný výsledok výpočtu všeobecnej hodnoty nájmu, ktorý podľa znaleckého posudku B. J. predstavuje hodnotu 4,027 eur/m2, zatiaľ čo podľa znaleckých posudkov B. D. a B. L. dosahuje hodnota nájmu 10,164 eur/m2, resp. 12,155 eur/m2. Ide teda o rozdiel, ktorý predstavuje viac ako trojnásobok hodnoty určenej znalkyňou B. J.. Takto výrazný rozdiel medzi jednotlivými znaleckými závermi nemožno považovať za bežnú odchýlku vyplývajúcu z odlišného odborného názoru, ale skôr za indikátor zásadne odlišného metodického prístupu k stanoveným vstupným parametrom. V situácii, keď dvaja znalci dospeli k výrazne vyššej hodnote nájmu, pričom znalkyňa B. J. svoje podstatne nižšie hodnoty opiera najmä o vlastné odborné úvahy a všeobecné tvrdenia o svojej znaleckej praxi, vznikajú dôvodné pochybnosti o tom, či výsledná hodnota nájmu uvedená v znaleckom posudku č. 88/2025 skutočne reflektuje reálne pomery na trhu. Hodnota užívania nehnuteľnosti sa totiž neurčuje podľa samotnej fyzickej charakteristiky pozemku, ale predovšetkým podľa jeho reálneho hospodárskeho využitia a významu v rámci daného územia. Skutočnosť, že predmetný pozemok plní funkciu prístupovej komunikácie k obchodným prevádzkam a je dlhodobo využívaný viacerými podnikateľskými subjektmi, svedčí o jeho praktickej a ekonomickej hodnote. Žalobca má za to, že vyjadrenie znalkyne neodstraňuje pochybnosti o správnosti metodiky použitej pri stanovení hodnoty nájmu a naopak potvrdzuje, že závery znaleckého posudku č. 88/2025 nie sú dostatočne presvedčivo podložené objektívnymi trhovými údajmi, a preto nemôžu byť považované za spoľahlivý podklad pre určenie výšky majetkového prospechu získaného žalovaným užívaním predmetnej nehnuteľnosti. Žalobca preto navrhol, aby súd pri hodnotení dôkazov prihliadol na uvedené metodické nedostatky znaleckého posudku č. 88/2025 a na jeho závery neprihliadal ako na rozhodujúci podklad pre určenie výšky náhrady.
14. Znalec B. C. D. dňa 24.04.2026 vo svojom vyjadrení uviedol, že v prípade ZP č. XX/XXXX a čiastočne aj ZP č. XXX/XXXX bolo úlohou stanovenie VŠH vecného bremena a nájmu za časť pozemkov za obdobie 4 rokov, tak v prípade ZP č. 3/2023 bolo úlohou stanovenie VŠH nájmu pozemku. Kým v prípade ZP č. 88/2025 a ZP č. XXX/XXXX bolo uvažované s výmerou podľa GP vo výške 918 m2, tak v prípade ZP č. X/XXXX bolo počítané s výmerou 15.278 m2. Kým v prípade ZP č. 88/2025 a ZP č. XXX/XXXX bolo počítané v cenovej úrovni roku 2025, tak v prípade ZP č. 3/2023 bolo počítané s cenovou úrovňou roku 2023. ZP č. X/XXXX mal úplne odlišné zadanie, nevychádzal z rovnakých podkladov, bol počítaný s úplne odlišnou výmerou pozemkov a spracovaný v rozdielnej cenovej úrovni oproti ZP č. XX/XXXX a XXX/XXXX, takže je úplne prirodzené, že záver je úplne odlišný a navyše predmetom skúmania ani nebolo určenie VŠH vecného bremena.
15. Žalovaný sa vyjadril ďalej podaním zo dňa 04.05.2026, v ktorom uviedol, že zo znaleckého posudku č. 4/2023 znalca B. C. D. vyplýva, že znalec získal podklady a informácie na tvare miesta jeho obhliadkou. Zároveň z predmetného znaleckého posudku vyplýva, že jeho pôsobiskom sú Donovaly, kde aj vypracoval tento znalecký posudok. Z priložených listín ďalej vyplýva, že sa nechcel dostaviť na súd a byť vypočutý na pojednávaní, čo odôvodnil trvalou starostlivosťou o oboch rodičov s trvalým pobytom v Bratislave, ktorí sú osobami s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodom (ZŤP-S) s odkázanosťou na jeho starostlivosť. Teda pokiaľ znalec B. C. D. pôsobí na Donovaloch, jeho rodičia sú ťažko zdravotne postihnutí, žijú v Bratislave a trvale sú odkázaní na jeho starostlivosť, a za tejto situácie mu nerobilo problém kvôli znaleckému posudku dostaviť sa osobne do Žiliny, potom mu ani nemohlo robiť problém dostaviť sa v súvislosti s týmto posudkom na pojednávanie na Okresný súd v Považskej Bystrici. Žalovaný takýto postup zo strany znalca považoval za obštrukciu s cieľom vyhnúť sa konfrontácii na súdnom pojednávaní. Žalovaný k tomu ďalej uviedol, že zrejme si však bol aj samotný znalec vedomý irelevantnosti, a teda nepoužiteľnosti jeho posudku pre potreby tohto súdneho konania, a preto sám, v jeho vyjadrení zo dňa 20.04.2026, dopredu odporučil súdu „so ZP č. X/XXXX vôbec neuvažovať v rámci rozhodovania“. S názorom znalca B. C. D. o nepoužiteľnosti jeho znaleckého posudku pre potreby tohto súdneho konania sa stotožnil aj žalovaný a preto nedoručil žiadne otázky, ktoré by súd položil znalcovi na písomné zodpovedanie.
16. Žalobca sa vyjadril podaním zo dňa 08.05.2026, v ktorom uviedol, že v celom rozsahu trvá na svojom podaní zo dňa 16.03.2026, ako aj na všetkých skutočnostiach, tvrdeniach a námietkach v ňom uvedených. Žalobca mal za to, že znalecký posudok predložený žalobcom je odborne odôvodnený, prehľadný a zrozumiteľný, pričom jeho závery zodpovedajú účelu, na ktorý bol vypracovaný. Z uvedených dôvodov žalobca ďalšie otázky pre znalca nenavrhol.
17. Na pojednávaní dňa 21.05.2026 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že sa pridržiava písomných vyjadrení, predložila v konaní dva znalecké posudky a má za to, že súd by mal objektivizovať túto výšku. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že považuje posudok B. D. za zmätočný a za nepoužiteľný pre potreby tohto konania.
18. Na pojednávaní dňa 21.05.2026 bola vypočutá znalkyňa B. E. L., ktorá uviedla na otázku súdu ku koeficientom, kde je najväčší rozdiel a prečo nasledovné: Najväčší rozdiel, resp. rozdiely pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemkov, ktoré boli predmetnom znaleckého posúdenia, sú v stanovení dielčích koeficientov. Z toho sa odráža potom výpočet koeficientu polohovej diferenciácie. Tieto jednotlivé výšky koeficientov, z ktorých sa skladá koeficient polohovej diferenciácie, je riešený v zmysle zákona č. 213/2017 Z. z. a markantný rozdiel alebo rozdiel v tých stanovení vychádza najmä v koeficiente intenzity využitia, kde pani B. J. stanovila koeficient podľa bodu 5 nebytové stavby. V zmysle zákona č. 213/2017 Z. z. je tento koeficient stanovený alebo sa stanovuje v zmysle skutkového využitia pozemku v čase ohodnotenia. Vieme, že pozemok, ktorý bol predmetom ZP, resp. v rozsahu geometrického plánu, ktorý mi bol predložený, je inžinierskou stavbou, to znamená, využíva sa ako cestná komunikácia. Preto rozporujem stanovenie ako nebytovú stavbu so štandardným vybavením. Ďalej rozdiel je v koeficiente funkčného využitia územia. Tento koeficient sa v zmysle zákona č. 213/2017 Z. z. stanovuje v zmysle územno – plánovacej informácie, resp. územného plánu mesta Žilina. V ZP pani B. J. takúto zmienku o určení pozemku, ktorý sa nachádza v zmiešanom území som nevidela. Územno – plánovacia informácia bola doložená k jej ZP v prílohách, kde priamo útvar hlavného architekta mesta Žilina zadefinoval danú oblasť ako zmiešané územie s občianskou vybavenosťou a nezávadnou výrobou, to znamená, že je dosť podstatný rozdiel vzhľadom k tomu, že v ZP pani B. J. bolo stanovenie vo výške 1.0 a v jej posudku vo výške 1.5, ktorý zohľadňuje túto funkčnú náplň daného pozemku v zmysle územno – plánovacej informácie. Ďalší atribút, ktorý je možné rozporovať je koeficient povyšujúcich faktorov vzhľadom k tomu, že trhové pomery v meste Žilina sú na pomerne dosť vysokej úrovni ako krajského mesta, preto koeficient stanovený vo výške 1.9 považujem za nedostatočný. Na otázku súdu v čom vidí komerčné využitie znalkyňa B. L. odpovedala, že to komerčné využitie spočíva v tom, že pozemok ako taký, ako cestnú komunikáciu stanovuje tú hodnotu alebo zohľadňuje to využitie v koeficiente intenzity využitia. To je ten koeficient KV, kde zohľadňuje, že je to inžinierska stavba. Tento pozemok ďalej hodnotí ako súčasť objektu. Je to objekt, ktorý sa využíva, má občiansku vybavenosť, je to obchodný areál, ktorý má budovy, má komunikácie, ktorými umožňuje pohyb zákazníkov, pohyb skladových atď., pohyb osôb, ktorým umožňuje prístupy k týmto nehnuteľnostiam. Môže to vysvetliť v globále, na tom princípe sú internetové ponuky realitných kancelárií, ktoré sú zverejnené na internete. Dnes sa predáva priemyselný pozemok v hodnote, napríklad za 250,- eur za m2. Ak predá pozemky v rozlohe 15.000 m2 v hodnote 250,- eur za m2, tak neklasifikuje, že dotyčný bude mať vedenú komunikáciu tu alebo tam, tu si postaví budovu, tu si postaví príslušenstvo. Teda berie sa to ako súčasť toho pozemku a je to zohľadnené všetko vo vecnom bremene, to je tam presne zadefinované. Investor, ktorý tam príde, ten developer, ktorý si kúpi tú nehnuteľnosť a bude tam stavať tú cestu a takisto, predáva sa pozemok pre stavbu rodinného domu, priamo v inzercii je napísané, že kupuje záujemca pozemok pod stavbu a súčasťou ceny je prístupová komunikácia, to nie je v rozpore s dobrými mravmi, že kupuje prístupovú komunikáciu. Na otázku súdu ako zohľadnila v tých koeficientoch to, že to je nevýlučné užívanie, že to je spoločná komunikácia, pohyb tretích osôb, nemožnosť vylúčiť tretie osoby, faktická funkcia obslužnej cesty, existujúce ochranné pásma, technické limity uviedla, že je to v závadách viaznucich na pozemkoch, to že komunikáciu využíva niekoľko „x, y“ ľudí, to nemôže zohľadniť v hodnote pozemku. Práve preto je tá nehnuteľnosť lukratívna, lebo ju využíva množstvo ľudí. Akonáhle by tá komunikácia tam nebola, ľudia by sa nemali kadiaľ pohybovať. Veď tá nehnuteľnosť je sama o sebe lukratívnejšia pomaly pre viacero osôb, pretože tam sa pohybuje okrem obchodu sa pohybujú aj iní záujemcovia, ktorí sa v okolí vyskytnú. Všetky tieto veci, ktoré uviedla, zohľadnila. Ochranné pásma sú zadefinované v posudku v redukujúcich faktoroch. Závady viaznuce na pozemku vidí iba vo vedení inžinierskych sietí vrátane ochranného pásma. Verejnosť cestu využíva za tým účelom, že navštevuje to obchodné centrum alebo navštevuje prevádzky, ktoré k tomu prináležia. Tá komunikácia nie je úplne verejná. Tá komunikácia je účelová pre určitú skupinu ľudí. To je zohľadnené potom priamo vo vecnom bremene,
kde zaťažujúcim bremenom pre oprávnených z vecného bremena. V cene pozemku ako takého nevidí dôvod, aby zohľadňovala, že tú komunikáciu využíva x, y ľudí. To je účelová komunikácia pre obchodné centrum.
19. Právny zástupca žalovaného k vyjadreniu znalkyne uviedol, že keď si záujemca o stavbu rodinného domu kúpi pozemok a z toho pozemku sa vyčlení prístupová cesta, po ktorej sa bude dostávať k tomu svojmu domu na ten svoj pozemok, prípadne ich bude v rade niekoľko za sebou a oni budú mať v podielovom spoluvlastníctve vyčlenené z toho nejakého pozemku tú cestu. Napríklad kúpia si trebárs piati ľudia rozparcelovanú nejakú väčšiu parcelu a z toho si vyčlenia do podielového spoluvlastníctva napr. tú cestu. A že presne to je ten príklad, že len oni piati, v prípade piatich záujemcov, sa budú môcť pohybovať po svojom, lebo to bude súkromná cesta? A oni môžu si tam dať rampu a nikto sa tam nedostane. To je prvá vec a druhá, že to nie je tak úplne verejná cesta, musí ju poopraviť, že je napriek tomu, že je v súkromných rukách, pretože tá komunikácia leží na pozemkoch, ktoré patria len dvom subjektom. Jeden je žalovaný a druhý je MERKURY MARKET. Nikto iný už tam nemá vlastníctvo pod cestou na pozemkoch. Teraz je situácia, že koho napadne, môže tade prejsť autom a nikto mu v tom nezabráni. Tak ako nie žalovaný, tak ani žalobca v podobe MERKURY MARKETU v tomto prípade. To je absolútne verejne prístupná cesta. A ešte povedal že sa stal prípad 06. júna 2025, že MERKURY MARKET zablokoval prechod medzi pozemkom žalovaného v tomto konaní a žalobcom. Prišla tam mestská polícia, prišla tam štátna polícia a dohovárali tam ľuďom, vlastníkom nie, lebo tam neboli, ale zamestnancom a netrvalo dlho, len pár dní a odstránili to odtiaľ. Keby to bola súkromná cesta, tak tam s prepáčením tá mestská polícia ani nepáchne, lebo je to súkromný pozemok a môžu si tam robiť čo chcú. A že tam prišli normálne a dotazovali sa a navyše potom ešte má informáciu, že aj z dopravného inšpektorátu a dokonca aj z mesta sa dotazovali, že čo to tam má znamenať. Právny zástupca žalovaného sa pýtal znalkyne ako ide toto dokopy pri posudzovaní tých závad alebo tých faktorov, ktoré sú povyšujúce faktory, keď toto všetko zohľadní. Ďalej sa pýtal, že označila nehnuteľnosť, tie pozemky pod tou stavbou ako spevnená plocha, asfaltka, že je vo veľmi dobrej oblasti mesta s nadštandardným vybavením, ale čo je to nadštandardné vybavenie, pre koho, pre mamičky s malými deťmi alebo pre nakupujúcich v obchodnom centre alebo pre koho? To je veľmi podstatná vec, lebo toto nie je obytná zóna, ako sa tam snažila naznačiť, že by to bolo po každej stránke absolútne lukratívna a nadštandardná lokalita. Môže povedať, že čo je tam to nadštandardné vybavenie, keď presne v tej lokalite je jedna z najfrekventovanejších križovatiek mesta s hlukom a s palivami?
20. Znalkyňa B. L. na otázku právneho zástupcu žalovaného odpovedala, že pokiaľ sa prístupová komunikácia ohradí rampou, tak je to súkromná cesta, ktorú využíva, ako ste povedali 5 vlastníkov bytových objektov, týmto spôsobom tá cesta sa konštatuje, že je to komunikácia, účelová, súkromná pre 5 subjektov. V tomto prípade aj tá cesta má hodnotu, bez tej cesty sa k tomu bytovému objektu nedostanete a kupujete ju spolu ako hodnotu všetkých bytových objektov v rámci jedného inzerátu. Nikto sa vás na začiatku nepýta, či tam budete umožňovať prístup pre verejnosť alebo ju budete využívať len súkromne pre 5 osôb. To je prvá otázka. Druhá otázka, áno, je to nadštandardná oblasť, bez tejto komunikácie, ktorú ako hovorí právny zástupca žalovaného, môže využívať aj verejnosť, čo si myslí, že je v tomto prípade kvitované, pretože vie, že v širokom okolí mnoho komunikácií súkromníci uzatvárajú, neumožňujú prístup a to, že na podnet mestskej polície túto komunikáciu otvorili, to je čisto len v záujme toho vlastníka.
21. Právna zástupkyňa žalobcu uviedla k tej rampe, že to ako to prezentoval právny zástupca žalovaného nie je pravda, že tá rampa tam bola, lebo je to súkromný pozemok MERKURY MARKET. Tá rampa tam nebola, bola tam jedna zábrana v ten deň, ktorý ste povedali. To, že tam bola polícia, to že prišli, prišli na podnet, ale MERKURY MARKET nedostal žiadnu povinnosť od mestskej polície alebo štátnej polície, aby túto zátarasu dal preč. Žalovaný dal podnet na neodkladné opatrenie pre právo prejazdu, kde teda tvrdil, že je to nevyhnuté pre jeho podnikanie a toto malo byť neodkladné opatrenie, ochrana jeho práv. Čiže to odstránenie tej nejakej zátarasy nešlo na podnet mestskej polície alebo mesta alebo dopravného podniku. Bolo to rozhodnutie MERKURY MARKET.
22. Právny zástupca žalovaného sa pýtal znalkyne, prečo alebo ako zohľadňuje, resp. nezohľadňuje tú skutočnosť, že stanovila nejakú výšku nájomného, ktorá má byť použitá pre toto konanie ako bezdôvodné obohatenie. Ako zohľadnila tú skutočnosť, že MERKURY MARKET si chcel pýtať peniaze aj za to, že AVION bude používať tú cestu. Ako zohľadnila tú závadu, že je tam vopred neznámy počet užívateľov tej cesty a stanovila nejakú hodnotu, cez hodnotu pozemku vyčíslovala hodnotu toho
nájmu a absolútne nezohľadnila túto skutočnosť. Teda, že vlastne vôbec nevie kto, v akom rozsahu a ako často vlastne bude minimálne užívať, ale možno aj poškodzovať tú cestu, ale zaplatiť to má len žalovaný. Ako sa toto zobrazilo vo výpočte, jedna vec je stanovenie tej ceny, ale druhá vec toho nájmu, že by to mal znášať v celom rozsahu za všetkých ostatných o to viac, že je tam ešte oveľa viac prevádzok, ako len prevádzka žalovaného, ale platiť by to mal len on. Lebo podľa vedomosti žalovaného, nikto iný zo strany žalobcu nebol oslovený, aby mu platil nejaké nájomné za užívanie tej cesty podľa vlastníctva. Znalkyňa B. L. uviedla, že v tomto prípade asi došlo k nejakému nepochopeniu, pretože ona stanovovala vecné bremeno právo prechodu a prejazdu cez komunikáciu v zmysle, alebo resp. v rozsahu geometrického plánu a nájomné, ktoré je tu stanovené, je stanovenie en bloc na celý pozemok. To je doporučené nájomné, ktoré je v rámci hodnoty nájomného za m2 danej komunikácie. To aby bolo jasné, ona nestanovuje, či ju má zaplatiť jeden alebo štyria. Je to nájom, ktorý je stanovený na m2. Na základe geometrického plánu, to znamená takého istého geometrického plánu, na základe ktorého robila posudok B. J.. Ďalej uviedla, že je to súčasť obchodného centra, ktoré to zakúpilo tie pozemky en bloc. To, že ich v minulosti kúpilo za 30,- eur za m2, dnes nemôžeme brať do úvahy, pre určitý spôsob vyporiadania, stanovenia alebo bezdôvodného obohatenia. Ďalej uviedla, že stále táto hodnota patrí medzi tie priemerné, tak ako inštruuje zákon alebo vyhláška, stanovuje túto hodnotu ako priemernú. Ak by sa jednalo o to, že stanovuje hodnotu pod nebytového stavu, by ju dneska bez problémov stanovila vo výške 250,- eur za m2 a vyššie. V tej hodnote 155,- eur za m2 je zohľadnená tá komunikácia. Zohľadnenie trhových pomerov je v tom, že sa snaží priblížiť k trhovým hodnotám súčasných cien pozemkov, ktoré sú zverejnené na internete. Je to na základe osobných skúseností, na základe prieskumov. Nezohľadňuje, ako sa pozemok využíva. To je v špeciálnych koeficientoch, ktoré sú zadefinované. Či je to koeficient využitia, či je to koeficient funkčného využitia územia. Tam sú všetko zohľadnené tie atribúty, ktoré ako hovorí, že ju akceptuje ako komunikáciu.
23. Právny zástupca žalovaného sa pýtal znalkyne, prečo tvrdí, že nie je možné zohľadniť tú skutočnosť, na ktorú v podstate poukázal aj súd a poukazuje aj on, že tá cesta je využívaná neznámym počtom užívateľov v podstate 24 hodín každý deň, 365 dní v roku a tým pádom nikdy tam nebude to využitie toho pozemku v rozsahu 918 metrov ako prejazdová alebo prístupová alebo odchodová cesta, to je jedno ako to nazveme a nikdy nebude mať také parametre, ako zvyšný pozemok celého areálu, ktorý sa javí vo vlastníctve žalobcu. Takže otázka znie, prečo podľa nej nie je možné v žiadnom prípade sa dopracovať nie k povyšujúcim, ale k ponižujúcim faktorom, ktoré práve zohľadnia túto závadu, tohto pozemku, oproti zvyšku pozemku, na ktorom je obchodná prevádzka a samozrejme asi má určite ďaleko vyššiu bonitu ako tá prístupová cesta. To znamená, otázka znie, prečo nevie nájsť v rámci metodík, v rámci životných skúseností, žiadnu cestu zohľadniť túto skutočnosť. Znalkyňa B. L. na otázku odpovedala, že možno má trošku iné myslenie ako znalec, ale táto otázka trošku rozporuje, ako by povedala, taký zdravý úsudok, pretože tú komunikáciu využíva x, y ľudí, je maximálne lukratívna. Má normálne pocit, že tam stanovila dosť nízku hodnotu, pretože bez tejto komunikácie sú všetky ostatné budovy absolútne neúčelné. Či už to je budova žalovaného, či je to budova MERKURY MARKET, priľahlých budov. Využíva to verejnosť za tým účelom, že navštevuje tieto budovy. Ak to využije niekto iný, nevidí v tom účel, že nejakým spôsobom mu to zamedziť, ale nemá tam prečo ináč ísť, ani ona tam nechodí preto, aby si tam išla odparkovať auto. Z tohto pohľadu stále sa drží toho, že tá komunikácia je, či je to pre žalovaného alebo pre spoločnosť MERKURY MARKET, absolútne lukratívna. Bez tejto komunikácie sú všetky ostatné budovy neúčelné. Akonáhle zamedzíme prístup tak, ako hovorí, že bol určitým spôsobom zamedzený, obchod viazne a nemáme zákazníkov. Tým pádom to absolútne nepovažuje za ponižujúci faktor. Uviedla, že bolo určité obdobie v rámci hodnotenia pozemkov, kedy povyšujúci faktor nebol potrebný stanoviť, vzhľadom na hodnoty pozemkov ako takých, vzhľadom k tomu, že tá hodnota pozemkov v poslednom období veľmi vzrástla, tak používa sa koeficient povyšujúcich faktorov v súčasnosti ako prostriedok na vyrovnanie rozdielov medzi cenami, ktoré sú stanovené trhom a cenami, ktoré vie stanoviť podľa vyhlášky, bol nájdený určitý prostriedok v metodike, ktorým sa dá vyhnúť markantným rozdielom medzi cenami pozemkov na trhu a cenami stanovenými vyhláškou.
24. Na pojednávaní dňa 21.05.2026 bola vypočutá aj znalkyňa B. I. J., ktorá na otázku súdu, nech uvedie najhlavnejšie rozdiely medzi jej ZP a ZP B. L., znalkyňa uviedla, že samotný výpočet toho vecného bremena začína tým, že musí vypočítať všeobecnú hodnotu pozemku. Ak chce opísať ten pozemok, vlastne je to na výpadovke v smere na Martin a pri veľkých cestách, pri tej výpadovke a pri veľkej ceste, ktorá ide ako keby od mesta do O., je tam veľký MERKURY MARKET a pri nich sú tie dve malé budovy AVION. Vlastne mala oceniť pozemok, alebo teda ocenila, ktorý je príjazdová cesta. Čiže v podstate ten pozemok vyslovene ide po parkovisku toho MERKURY MARKETU, ktorý z jej pohľadu, vlastne to
vecné bremeno nič neovplyvní, pretože to nie je určená cyklistická trasa, že sa vymedzí. To proste sa stále používa na príjazd a odjazd od toho MERKURY MARKETU a takisto sa vlastne tie autá, potom tých pár áut, dostane do toho AVIONU. To je jedna vec, ale tá všeobecná hodnota toho pozemku. Bežne v posudkoch máva napr. 150 – 160 eur/m2 pozemku, skoro všetko v rámci Žiliny a okolí, kým to nie je centrum. Ale tento pozemok je vlastne len parkovisko alebo používa sa na prejazd. Má skúsenosti, že ten pozemok, na ktorom je cesta, je vždy lacnejší a plus na to tá oblasť. Na otázku súdu či na toto existuje nejaká metodika alebo proste znalec si povie, že to tak bude, znalkyňa B. J. odpovedala, že nie, je to názor znalca. Nie, že by to niekde bolo v nejakom zákone, že ty máš to a to. On si môže povedať znalec, že bude oceňovať celú parcelu vlastne, hoci sa z nej potom vyčlení určitý kúsok. Ale keby aj celú parcelu oceňovala, nepokladá ju za takú drahú, lebo je to fakt výpadovka, nie je to TESCO, TESCO je ďalej. To je okrajová časť. Tu nejde o to, že presne na tom je teda cesta, keď vedľa je veľký hypermarket. V podstate tam ide o tú oblasť, v ktorej sa ten pozemok nachádza. Má takéto vysvetlenie. Keď je tento koeficient, napríklad bytovky, tak dáme také koeficienty, kde je napísané byty a občianska vybavenosť a to dal napr. pán D. v posudku. Tiež ako ten koeficient, ale tam nie je ani jeden byt, tam nie je žiadna bytovka, tam je fakt len ten hypermarket a ten AVION a potom okolo neho cesty a kus pred tým je TESCO. Čo tam vlastne človek postaví. To sa nedá využiť na bytovky. Keby toto isté bolo v meste, tak sa tam dajú krásne postaviť súkromné garáže. Na otázku súdu k funkčnému využitiu územia, znalkyňa B. J. uviedla, že pozerala si to územné, ale tam ide o to, ako teraz je to využívané. Tiež, keď je v územnom využívaní porozpisované, musela by si to nájsť, že na čo sa dá využívať, musí sa aj logicky pozerať na to čo sa dá použiť. Aj to ako sa to využíva, aj aká možnosť by tam bola prístavby. Ale tam na tej príjazdovej ceste, aj keby to dali ako celú plochu, celú parcelu, čo sa tam dá postaviť iné, okrem tej cesty, okrem toho parkovania pred tým hypermarketom, supermarketom, či čo to je. To sa nedá využiť na niečo iné. Ku koeficientu povyšujúcich faktorov znalkyňa B. J. uviedla, že ten robí tú cenu.
25. Na otázku súdu (keď boli v pojednávacej miestnosti obidve znalkyne súčasne), že p. B. L. tvrdí, že sú to inžinierske stavby a p. B. J. tvrdí, že sú to nebytové stavby so štandardným vybavením, znalkyňa B. J. odpovedala, že sa jedná o to, že keď oceňuje nejaký pozemok alebo čokoľvek, tak má napísať, kde sa v akej lokalite nachádza a tá lokalita je podľa nej nebytové stavba so štandardným vybavením. Nejedná sa len o cesty. Znalkyňa B. L. k tomu uviedla, že sa musí prihliadať na vyhlášku 213/2017 Z.z., ktorá priamo hovorí o tom, ako sa daný pozemok v tom čase ohodnotenia, čo sa tam na tom pozemku nachádza. To znamená, koeficient intenzity využitia a ten koeficient intenzity využitia v danom odseku tej vyhlášky hovorí, že intenzita využitia pozemkov sa posudzuje podľa skutočného využitia pozemkov k rozhodnému dátumu. K rozhodnému dátumu táto časť pozemku alebo tento pozemok, ktorý bol predmetom ohodnotenia bola inžinierska stavba. Nehodnotí sa lokalita ako taká. Lokalita ako taká sa zohľadňuje v koeficiente funkčného využitia územia, kde sa prihliada na lokalitu v zmysle územno – plánovacej informácie. Podľa názoru znalkyne B. J. pozemok pod cestou nemôže mať reálne vysokú hodnotu a hlavne, keď sa používa roky rokúce ako parkovisko, ako prejazd, príjazd. Znalkyňa B. L. uviedla, že je to komunikácia čisto na základe projektových ambícií daného vlastníka. Že je tam historicky tá komunikácia, to je v poriadku, ale tá komunikácia môže byť na inom mieste, zrazu vlastník má záujem modernizovať objekt, tú komunikáciu zriadi iným spôsobom, ináč. Berme to tak, že ak stanovujeme vecné bremeno, my toho vlastníka obmedzíme už navždy, pretože sa jedná o vecné bremeno na neobmedzenú dobu trvania, že tá komunikácia tam bude musieť byť. Teraz tam tá komunikácia je, s ňou počíta a je to súčasť celého objektu. Nevie, čo by k tomu ešte povedala. Rozdiel by mal vzniknúť len v koeficiente povyšujúcich a ponižujúcich faktorov. To, že znalec stanoví pozemok ako inžiniersku stavbu a že to stanoví do lokality v zmysle územného plánu ako zmiešané územie občianskej vybavenosti by malo byť presne dané. Na otázku súdu, že či to, že ide o zmiešané územie s prevahou občianskej vybavenosti je územná informácia hypotetická alebo reálna, znalkyňa B. J. uviedla, že ak je územné rozhodnutie, tak môže sa tam, akože môže tam byť obchod, nejaké tam bolo napísané ubytovanie pre akýchsi správcov, vôbec tam nebola bytovka alebo rodinný dom v tom územnom rozhodnutí, čo je v posudku znalkyne B. L.. K uvedenému znalkyňa B. L. povedala, že občianska vybavenosť sú obchody, sú nákupné centrá, to je občianska vybavenosť a ďalej je stanovená aj s možnosťou výrobnej lokality. Hovorila, že toto je priamo územno – plánovacia informácia, ktorá bola prílohou v jej ZP. Znalkyňa B. J. ďalej uviedla sú tu domovnícke byty, zeleň, zariadenie občianske to je, vrátane výrobných a remeselných prevádzok, verejná zeleň a neprípustné funkcie rodinné domy, bytové domy, samostatne stojace individuálne garáže, vrátane radových, okrem pozemkov výrobných, lúčne, hygienické prevádzky, je tam veľa vecí, čo sa tam nemôže postaviť. Takže, keď tu sú náhodou spomenuté domovnícke byty, no kto by tam aj chcel byť, bývať. Ako by prešiel cez tú veľkú križovatku každý deň. Áno, v terajšom stave, keby sa nejaký inakší plán, projekt vytvoril, ktorý by úplne mohol zmeniť tú lokalitu,
ale momentálne je to takto. Osobne tam išla autom, keď tam vtedy ten MERKURY MARKET dal také panely a vlastne neprešla, nemohla prejsť tou cestou, o ktorej teda vlastne rozprávame. Ale dalo sa tak bokom prejsť na tú veľkú križovatku. Na otázku súdu, či možno brať do úvahy to, ako sa to reálne teraz využíva alebo ten potenciál toho, znalkyňa B. L. odpovedala, že skutkový stav s tým, že prihliadať na to, že ako je súčasť celého objektu. Znalkyňa B. J. odpovedala, že to ako je to teraz. Na otázku súdu, či sa ale teda vyložene držala toho, čo je v územnej informácii a podľa nej to zohľadňuje aj skutkový stav, znalkyňa B. L. uviedla, že jednoznačne, je to občianska vybavenosť. Veď nákupné centrum je občianska vybavenosť. Znalkyňa B. J. k tomu, že tam dala výrobné územia s prevahou plôch pre priemyselnú výrobu a sklady ďalej uviedla, že celú tú oblasť pokladá za priemyselnú, ale má pravdu aj pani znalkyňa B. L., že je to aj občianska vybavenosť. Ale to sa vždy dá tými koeficientami poupravovať. Podľa nej je to taká priemyselná oblasť, aj keď tam nie je vyslovene výrobňa niečoho. Ako znalec sa veľakrát rozhoduje, ale to nie, že rovno si „strelí“. Keby to bolo tak jednoznačné, tak by bola nejaká cenová kalkulačka, ktorú raz dva vyplní. Ale sa presne musí rozhodnúť aj podľa toho subjektívneho, aj praxe, rokov praxe. Keď chodí na tie okrajové časti, kde nie sú bytovky, kde nie sú tie normálne obchody, veď toto je obchod s nábytkom a je len sám tam v podstate. Možnože, keby sa zmenil alebo zmenilo jeho využitie, že by tam sa urobilo nevie čo všetko, škola a škôlka. Znalkyňa B. L. k tomu uviedla, že podľa nej to je lukratívna oblasť, tam je množstvo predajní automobilov, kde sa pohybuje veľmi veľa ľudí, je tam HYPERTESCO nákupné centrum, ktoré navštevuje denne x, y ľudí, čerpacie stanice, ktoré prechádzajú okolo. Výrobná lokalita je tam na druhej strane, vlastne tej pomyselnej ako by povedala, obrovskej križovatky, kde sa nachádza tepláreň a je tam priemysel, ktoré môžeme považovať za pomerne lukratívne oblasti. Na otázku súdu, aký môže byť koeficient povyšujúcich faktorov, znalkyňa B. J. uviedla, že od 1 do 3. Na otázku súdu, prečo dala 1,9 odpovedala, že jej vychádzala pomerne malá suma, tak preto aby mal nejakú hodnotu ten pozemok dala 1,9. Na otázku súdu, prečo nie 2,5 uviedla, že vždy pozerá aj iné pozemky a stále to berie ako takú tú priemyselnú. Presne aj tá tepláreň, veď tam večne idú také dymy z tej teplárne na tú stranu. Tá lokalita sa jej zdá akože nie tá úspešná, že by tam niekto, veď možnože by sa tam ešte urobil nejaký obchod alebo nejaká záhrada. Asi má presne v tom, v tej lokalite ten rozdiel. Pre ňu tá lokalita je veľmi podobná tým priemyselným, ako je na kamennej, proste také okrajové časti. Keby to bol aspoň ten MERKURY MARKET niečo také, že je to taký obchodný dom, ktorý má reštaurácie a niečo veľmi zaujímavé, že by to tých ľudí prilákalo. Ale je to obchod s nábytkom. A on vlastne ako keby vytvára tú lokalitu trochu lepšie, ale ináč tam podľa jej názoru nič moc nie je. A dosť ťažké je tým autom vojsť, a keď vojdeme tak potom vyjsť, tak je to dosť veľký problém. K otázke koeficientu redukujúcich faktorov znalkyňa B. J. uviedla, že to je to, že sa nedá na nič iné využívať ten pozemok v tejto súčasnej dobe. A stále to brala hlavne, ako keby celé to parkovisko, ale to vecné bremeno sa týka tej cesty, takže tá je vyslovene ohraničená cesta, ktorá má 6 metrov a bude sa prechádzať tou cestou von cez to parkovisko.
26. Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že to, že ide o nelukratívne pozemky s tým sa nemôže stotožniť, naozaj aj tým neodkladným opatrením, ktoré žalovaný v inom konaní dával, vlastne poukazoval na to, že je to podstatná časť jeho podnikateľskej činnosti tým, že on nemá iný vjazd zo svojho pozemku, zatiaľ čo MERKURY MARKET má inú príjazdovú cestu, miesto označenia. Takže si myslí, že v tomto bode sú relevantné tie závery znalkyne pani L..
27. Právny zástupca žalovaného uviedol, že počas pojednávania sa v podstate zúžila otázka na posúdenie výšky nájomného s tým, že bolo konštatované, že výška toho nájomného v konečnom dôsledku bola ovplyvnená len jedným faktorom, a to v rámci všetkých posudkov podľa toho, či tam boli povyšujúce faktory alebo neboli zo strany znalcov uvádzané v znaleckých posudkoch. Môže skonštatovať, že napriek tomu, že tu dnes nebol znalec B. C. D., súd skonštatoval, že B. C. D. vo svojom posudku uviedol, že tam nie sú žiadne povyšujúce faktory. Počas dnešného výsluchu, aj zo samotného ZP pani B. J. vyplynulo, že tam nie sú žiadne povyšujúce faktory. Na rozdiel od týchto dvoch znalcov, tretia znalkyňa B. L., dnes v podstate sa držala svojho ZP a snažila sa tvrdiť, že práve naopak, na rozdiel od týchto dvoch znalcov, sú tam povyšujúce faktory, ktoré v podstate zásadne a diametrálne iným spôsobom, čo sa týka stanovenia výšky aj ceny pozemku a od toho sa odvíjajúcej výšky nájomného, ktoré má predstavovať bezdôvodné obohatenie, skončila na úplne inej sume, ako skončila pani B. J.. Z pohľadu žalovaného takýto rozdiel by nemal existovať pri pohľade na tú istú vec zo strany znalcov. Dovolil si povedať, že je to dokonca v takom rozsahu, že jedno vylučuje druhé, pretože pokiaľ by tam bol rozptyl 10 %, to by bolo prijateľné, bez akýchkoľvek námietok, ale aby tu bol rozdiel pomaly 300 %, tak to je, aj tak ako bolo skonštatované na začiatku súdneho pojednávania zo strany súdu, už odhliadnuc od toho, že oni majú nejakú metodiku a vyslovene posudzujú to len zo svojho pohľadu, tak po právnej stránke, aj tie dobré mravy, pokiaľ by sme zohľadnili všetky okolnosti, ktoré prichádzajú do úvahy a v
súvislosti s touto vecou, okrem iného, ešte za stranu žalovaného je na mieste uviesť, že MERKURY MARKET nekúpil naraz celý areál. Kupoval to postupne a takisto aj tie pozemky okolo cesty a pod cestou nemal hneď vo svojom vlastníctve a nikdy tam nebol v minulosti problém a hovoríme o minulosti v trvaní 25 rokov minimálne, pretože pred tým, než v roku 2003 tú prevádzku nadobudol žalovaný, tam pôsobil iný podnikateľský subjekt, ktorý sa presne pohyboval po tej istej ceste a nemal tam nikto s nikým nikdy žiadny problém a poviem to tak ľudovo, nikto nikdy nikomu nič neplatil. To znamená, že postupne, ako to MERKURY MARKET kupoval do svojho vlastníctva, taktiež to vyše 20 rokov neriešil, pretože prvýkrát, kedy bol oslovený žalovaný zo strany MERKURY MARKETU bolo v roku 2025 s podnájomnou zmluvou, ktorá bola absolútne neprijateľná nielen pre výšku samotného podnájomného, keď to musíme nazvať tak, ako to tam bolo uvedené, ale aj ďalšie podmienky, ktoré si tam v podstate spriaznená personálne prepojená spoločnosť MERKURY SHOP s MERKURY MARKETOM stanovila, to znamená, pomaly mal zodpovedať žalovaný za akékoľvek udalosti, ktoré by sa aj tretími osobami na prístupovej ceste udiali, tak mal to on riešiť a mal to on aj v prípade poškodenia platiť, čo bolo absolútne neprijateľné a všetky ostatné okolnosti už sú popísané v písomných podaniach a myslím si, že zo strany žalovaného niektoré tvrdenia, ktoré boli tvrdené zo strany žalobcu, že bol žalovaný neochotný pristúpiť na zmluvnú úpravu podmienok nájomného, sú absolútne, nie že irelevantné, ale sú neakceptovateľné. Pretože to nezodpovedalo realite, ktorá v komunikácii medzi žalobcom a žalovaným prebiehala. Práve naopak, žalovaný pokiaľ sa začala táto vec riešiť vo vzájomnej komunikácii, pristúpil k tomu veľmi pragmaticky a síce pani B. J. hovorila stále o vecnom bremene, hoci sama vyčíslila aj výšku nájomného, ale áno, práve presne k otázke vecného bremena, na ktoré nakoniec aj žalobca pristúpil, že to teda bude v konečnom dôsledku riešené nie formou nájomného, ale formou zriadenia vecného bremena, len sa nevedeli zase dohodnúť na sume na odplate, aká by mala predstavovať to vecné bremeno a keďže sa nedohodli, došlo k zablokovaniu prejazdu a preto zase žalovaný v postavení žalobcu musel podať návrh na NO, v ktorom mu bolo vyhovené súdom na Okresnom súde v Žiline. Tak sme sa dostali až do štádia dnešného pojednávania, kde si obidve znalkyne povedali svoje, čo ich viedlo k tomu, aby tie závery tam dali do ZP. Zo strany žalovaného, aj z dôvodu skúseností, aj žalovaný vie, koľko stoja pozemky v Žiline, kde v akej lokalite za čo sa predávajú, tak považujeme za relevantný v dnešnej situácii, za relevantný pohľad a prístup zo strany B. J., že ten pozemok by nikdy, poviem to opačne, keby tam neexistoval žalovaný, tak by ho nikdy ani nenapadlo uvažovať, ako by to mohlo mať cenu to nájomné a nikdy by to ani nemal od koho pýtať a nikdy by to ani nepredstavovalo nejakú sporovú otázku. Jednoznačne tak, ako bola v roku 1998 vybudovaná čerpacia stanica Slovnaft a Slovnaft tú prístupovú cestu vybudoval, nebol to žalobca MERKURY MARKET, ktorý by tú cestu bol vybudoval, ale bol to Slovnaft a v prvom kole, žalobca v tomto konaní bol žalobcom voči Slovnaftu a uplatňoval si, v podstate na základe tých istých parametrov, inými slovami na základe ZP B. C. D. a bol neúspešný žalobca, nevie ako dopadlo druhostupňové, ale v prvom stupni bol neúspešný žalobca a už vtedy bolo jasné zúčastneným stranám, a vedomosť o tom mal aj žalovaný v tomto konaní, že takéto niečo tam prebieha, lebo v tom čase prebiehali rokovania o odkúpenie tej čerpacej stanice od Slovnaftu. Takže aj jedna, aj druhá strana vedela, do akých pomerov vstupuje a aj jedna, aj druhá strana vedela, že toto sa nezmení. Potvrdili to obidve znalkyne, to územné rozhodnutie alebo ten stav, ktorý tam je historicky vzniknutý, veľmi ťažko, aj keby hneď niekto chcel, tak by ho nezmenil. Proste to navždy zostane len prístupovou cestou, navždy tam nikto nič nepostaví a maximálne tam môže robiť parkovisko a navždy môže niekto tvrdiť, že je to neviem ako lukratívne, je to len do takej miery lukratívne, že tam niekto môže prejsť a to je všetko.
28. Právny zástupca žalovaného uviedol, že sa pridržiava záverov ZP B. J. a myslí si, že aj to je až – až v maximálne možnej miere, čo sa týka nejakého finančného ohodnotenia, pretože je to zároveň finančná záťaž, pokiaľ by ju mal zaplatiť žalovaný a je absolútne v dostatočnej miere ocenené aj to, lebo na strane žalobcu ho to nestálo ani cent, aby zariadil, lebo on nič nezariadil, a aby umožnil, ani to, on nemusí nič, proste tá cesta tam existuje bez ohľadu na to, či je tam MERKURY MARKET. Žalovaný v celom konaní, aj vo svojich písomných podaniach dostatočne osvedčil argumentami, že to, čo aj na pojednávaní bolo zo strany B. J. prezentované, v dostatočnej miere osvedčuje ten maximálny možný finančný nárok v podobe nájomného ako bezdôvodného obohatenia vo výške ako stanovuje B. J.. Ďalšie návrhy na dokazovanie nemal.
29. Právna zástupkyňa žalobcu reagovala, že nie je pravdou, že by to žalobcu nič nestálo, keďže zabezpečuje celú údržbu. Nezabezpečuje ju mesto, zabezpečuje ju žalobca. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, v akej podobe zabezpečuje tú údržbu uviedla, že v odpratávaní snehu, napríklad údržba cesty, to značenie, to nezabezpečuje mesto, to všetko je v réžii žalobcu.
30. Právna zástupkyňa žalobcu na záver uviedla, že predmetom tohto sporu je neoprávnené užívanie pozemku vo vlastníctve žalobcu žalovaným, resp. jeho zákazníkmi bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Je nepochybné, že žalovaný nedisponoval žiadnym právnym titulom, ktorý by mu umožňoval akýmkoľvek spôsobom využívať predmetnú nehnuteľnosť. Takéto užívanie predstavuje jednoznačné porušenie vlastníckeho práva žalobcu, pričom zákonné a spravodlivé riešenie spočíva v náhrade vzniknutého bezdôvodného obohatenia. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka je každá osoba, ktorá získala bezdôvodné obohatenie povinná ho vrátiť. Bezdôvodné obohatenie nevzniká len vtedy, keď dôjde k rozmnoženiu majetku obohateného, ale aj vtedy, keď sa majetok nezmenší tak, ako by sa očakávalo, keby si žalovaný plnil svoje povinnosti. Užívateľ cudzieho pozemku, ktorý koná bez právneho dôvodu, získava výhodu na úkor vlastníka a táto výhoda musí byť v súlade so zákonom kompenzovaná. Právo na náhradu neoprávneného užívania pozemku má nielen ochrániť majetkové práva žalobcu, ale aj zabezpečiť, aby vlastnícke práva neboli svojvoľne narušené. Na preukázanie výšky náhrady žalobca predložil dva znalecké posudky, ktoré objektívne stanovujú všeobecnú hodnotu užívania nehnuteľnosti. Žalovaný neoprávnene užíval pozemok žalobcu, pričom tento pozemok nepredstavoval len jednoduchý prechod, ale tvoril nevyhnutý predpoklad jeho podnikateľskej činnosti. Prístupová cesta zabezpečuje pohodlný prístup pre jeho zákazníkov, pričom ovplyvňuje aj návštevnosť, obrat a zisky. Bez tejto cesty by podnikanie žalovaného nebolo možné v rovnakom rozsahu a je nepochybné, že náklady na výstavbu vlastnej komunikácie alebo na zabezpečenie prístupu cez iné pozemky, by bolo pre žalovaného výraznou finančnou záťažou. Užívaním pozemku žalobca však tieto náklady úplne eliminoval, pričom z tohto neoprávneného užívania dlhodobo profitoval. Ekonomický prospech žalovaného je tak nespochybniteľný. Zároveň sa žalovaný odmieta podieľať na údržbe, či opravách komunikácie alebo odmietol akúkoľvek kompenzáciu žalobcovi. Preto je potrebné, aby súd pri určovaní výšky prihliadol na všetky okolnosti tohto prípadu a teda, že žalovaný nikdy nedisponoval právnym titulom, ktorý by umožňoval obmedziť žalobcu, ani nepodnikol žiadne kroky na zriadenie vecného bremena, či uzavretie nájomnej zmluvy. Po druhé, ide o podnikateľskú činnosť, pri ktorej žalovaný využíva pozemok na svoj prospech, čím získava priamu ekonomickú výhodu, ide teda o denné dlhodobé užívanie týchto pozemkov. Zároveň je potrebné zohľadniť, že žalovaný sa nijako nepodieľal práve na nákladoch spojených s údržbou, opravami, či zabezpečením prístupovej cesty. K uvedeným nákladom môže poukázať napríklad na vklady na stráženie, daň, ktorú platí žalobca z cesty, osvetlenie cesty, zimnú údržbu, maľovanie čiar, upratovanie. Ako vyplynulo z výpočtu, ktorý predložil žalobca, ročne je to až 7.670,- eur, ktoré znáša výhradne žalobca. Priznanie náhrady v zanedbateľnej výške, ako sa o to snažil svojou argumentáciu žalovaný, kde by sa teda malo zohľadňovať nejaké vecné bremeno, by vlastne netvorilo stav, podľa ktorého by neoprávnené užívanie cudzieho pozemku predstavovalo výhodnejšie riešenie. Takýto výsledok by bol v priamom rozpore s princípom spravodlivosti a ochrany vlastníckeho práva, ktoré sú základom právneho poriadku. Na základe vyššie uvedeného navrhla, aby súd prihliadol pri určovaní výšky na znalecký posudok pána D. a tiež na znalecký posudok pani L. a na základe uvedeného navrhla, aby súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu a zaviazal žalovaného k náhrade trov súdneho konania.
31. Právny zástupca žalovaného na záver uviedol nasledovné: Žalobca počas konania, ako aj v záverečnej reči uvádzal tvrdenia o nákladoch na údržbu predmetnej prístupovej cesty, ale počas celého konania nepredložil žiaden relevantný doklad, ktorý by preukazoval jeho tvrdenia o výške nákladov. Žalovaný preto tieto tvrdenia a výšku finančných súm, ktoré v tejto súvislosti žalobca uvádzal, považoval za irelevantné. Za druhé, žalovaný považuje za veľmi dôležitý jeden podstatný fakt a to, že prístupová cesta je užívaná žalobcom a žalovaným zhruba v pomere 10 : 1. Uviedol to žalovaný už počas konania a tento stav jednoducho vyplýva z veľkosti prevádzok prevádzkovaných žalobcom a žalovaným. Takže, ak by chcel žalobca prenášať jeho údajné nákladové položky na údržbu na žalovaného, musela by byť aj táto skutočnosť zohľadnená a žalovaný má zároveň za to, že táto skutočnosť priamo vplýva aj na prípadné stanovenie výšky nájomného, ktoré by malo predstavovať bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. A za tretie, v súvislosti s celou vecou, v súvislosti s prednesmi a vyjadreniami oboch znalkýň na dnešnom pojednávaní, ako aj pri pragmatickom posúdení celej veci, vychádzajúc zo skutočnosti, že žalovaný je v danej lokalite od roku 2003 a žalobca od roku 2008 a za celý ten čas, až do roku 2025, žalobca nepociťoval žiadnu ujmu vo finančnom vyjadrení, ktorú by si mal uplatňovať voči žalovanému. Žalovaný považuje celý tento právny spor vyvolaný len tým, že niekedy v roku 2022 spoločnosť ORLEN Poľsko, ktoré malo záujem o odkúpenie čerpacej stanice Slovnaftu, ktorá je teraz vo vlastníctve žalovaného, požiadal spoločnosť MERKURY MARKET o právne ukotvenie práva prechodu cez predmetnú prístupovú cestu, čomu v podstate MERKURY MARKET nevyhovel. Jednania o finančnej stránke veci stroskotali a MERKURY MARKET si začal nároky voči Slovnaft a.s. uplatňovať žalobou
na súde. Keď spoločnosť Slovnaft, a.s. predmetnú čerpaciu stanicu odpredala žalovanému, žalobca upriamil pozornosť zo svojimi nárokmi voči žalovanému. Akonáhle to urobil, žalovaný okamžite so žalobcom celú vec komunikoval, a to najmä písomne, ale aj ústne a po viacerých pokusoch e-mailovou korešpondenciou vzájomnou, dospel do stavu, že žalobcovi navrhol uzatvorenie zmluvy o zmluvnom zriadení vecného bremena práva prechodu peši a motorovými vozidlami po predmetnej prístupovej ceste. Toto žalobca neakceptoval a teda nie je pravda, že by žalovaný žiadnym spôsobom nemal záujem predmetnú vec riešiť, práve naopak, urobil všetky relevantné prvky, ktoré platný právny poriadok SR pre danú situáciu predpokladá, to znamená, dal vypracovať geometrický plán, ktorý stanovil predpokladaný rozsah užívanie predmetnej prístupovej cesty v rozsahu 918 m2. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na skutočnosť, že v roku 2022 pri jednaniach medzi spoločnosťou Slovnaft a žalobcom, bol žalobca žiadaný o zriadenie práva prístupu len v rozsahu niečo vyše 500 m2, inými slovami jeden jazdný pruh predmetnej prístupovej komunikácie. K tomuto sa žalovaný pri zadaní vypracovania geometrického plánu neuchýlil a dal vypracovať geometrický plán na celú šírku cestného telesa, aby to spĺňalo všetky relevantné predpoklady ako odjazdu, tak aj prípadného príjazdu k pozemku žalovaného. Stojí tiež za zmienku, že žalobca si na začiatku tohto konania uplatňoval nároky z plochy 1.871 m2, do ktorej zahrnul aj všetky okolité parkoviská priľahlé k príjazdovej ceste, čím poprel svoje vlastné predošlé predstavy o možnom nájme prístupovej cesty pretože v podnájomnej zmluve, ktorú personálne prepojená spoločnosť ako prenajímateľ, spoločnosť MERKURY SHOP, s.r.o, predložila žalovanému a v tejto zmluve ako do úvahy pripadajúca plocha užívania bola uvedená výmera 1.200 m2. Až na pojednávaní, v marci tohto roku, právny zástupca žalobcu uznal relevantnú výmeru príjazdovej cesty tak, ako vyplýva z geometrického plánu, ktorý dal vypracovať žalovaný a predložil ju do tohto súdneho konania. Žalovaný navrhol, aby súd pri rozhodovaní o predmete sporu zohľadnil všetky skutočnosti, ktoré vyšli najavo počas celého konania a o trovách konania, aby rozhodol podľa výsledku sporu.
32. Súd vykonal dokazovanie oboznámením, resp. prečítaním listinných dôkazov doložených do spisu obidvomi sporovými stranami, výsluchom znalcov: B. I. J. a B. E. L., výsluchom strán sporu a zistil nasledovný skutkový stav veci:
33. Z výpisu z LV č. XXXX k.ú. A., súd zistil, že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX.
34. Z výpisu z LV č. XXXX k.ú. A., súd zistil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX.
35. Zo ZP č. 4/2023, vyhotoveného B. C. D. zo dňa 25.06.2023, súd zistil výšku nájomného za parcelu na LV č. XXXX k.ú. A. vo výške 155.285,59 eur za rok. Nájom za m2 ročne je 10,164 eur.
36. Z uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/96/2025-52 zo dňa 01.07.2025, súd zistil, že Okresný súd Žilina vydal dňa 01.07.2025 neodkladné opatrenie, v ktorom nariadil žalobcovi (MERKURY MARKET) povinnosť znášať právo prechodu žalovaného (AVION) po pozemkoch v jeho vlastníctve, a to v rozsahu vyznačenom Geometrickým plánom č. 36442500-151/2025 zo dňa 02.06.2025.
37. Z uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 41Cob/138/2025-105 zo dňa 08.10.2025, súd zistil, že Krajský súd v Banskej Bystrici potvrdil rozhodnutie Okresného súdu v Žiline č.k. 38Cb/96/2025-52 zo dňa 01.07.2025.
38. Zo žaloby z 23.07.2025 /AVION spol. s r. o. proti MERKURY MARKET SLOVAKIA s.r.o./, súd zistil, že žalovaný podal na Okresný súd Žilina dňa 23.07.2025 žalobu o zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez nehnuteľnosti žalobcu z LV č. XXXX, a to podľa vyhotoveného Geometrického plánu č. 36442500-151/2025 zo dňa 02.06.2025.
39. Z GP č. 36442500-151/2025 z 06.06.2025, ktorý vyhotovil B. K. C., súd zistil rozsah požadovaného vecného bremena v žalobe z 23.07.2025 /AVION spol. s r. o. proti MERKURY MARKET SLOVAKIA s.r.o./.
40. Zo ZP č. 88/2025 zo dňa 02.06.2025, vyhotoveného B. I. J., súd zistil výšku všeobecnej hodnoty nájmu nehnuteľnosti žalobcu z LV č. XXXX, a to podľa vyhotoveného Geometrického plánu č. 36442500-151/2025 zo dňa 02.06.2025 za rok vo výške 3.700,- eur. Nájom za m2 ročne je 4,027 eur.
41. Zo ZP č. XXX/XXXX zo dňa 19.08.2025, vyhotoveného B. E. L., súd zistil výšku všeobecnej hodnoty nájmu za obdobie od 25.09.2021 do 24.09.2025 vo výške 42.488,33 eur. Nájom za m2 ročne je vo výške 155,57 eur.
42. Zo zmluvy o zriadení vecného bremena súd zistil, že žalobca navrhol žalovanému možnosť zriadenia vecného bremena v rozsahu Geometrického plánu č. 36442500-151/2025 zo dňa 02.06.2025, t. j. za 918 m2, za odplatu podľa ZP č. XX/XXXX zo dňa 02.06.2025, vyhotovený B. I. J., vo výške jednorazovej sumy 2.618,- eur.
43. Z oznamu o obmedzení vjazdu na pozemok C-KN č. 5445/4 k.ú. A. zo dňa 05.06.2025 súd zistil, že žalobca dňa 06.06.2025 umiestnil na predmetnej prístupovej ceste zábranu za účelom obmedzenia vjazdu na pozemok vo vlastníctve žalobcu.
44. Z fotografie zábrany na ceste (na čl. 81) je zrejmé umiestnenie prekážky vjazdu na pozemok C-KN č. 5445/4 k.ú. A. vo vlastníctve žalobcu.
45. Z uznesenia Okresného súdu v Žiline č.k. 10Cb/113/2025-41 zo dňa 25.07.2025, súd zistil, že Okresný súd Žilina zamietol návrh žalobcu (MERKURY MARKET) na vydanie neodkladného opatrenia voči žalovanému (AVION) s tým, že konaním o návrhu neodkladného opatrenia nemožno nahrádzať konanie vo veci samej.
46. Z uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 43Cob/127/2025 zo dňa 08.10.2025, súd zistil, že Krajský súd v Banskej Bystrici potvrdil rozhodnutie Okresného súdu v Žiline č.k. 10Cb/113/2025-41 zo dňa 25.07.2025.
47. Z návrhu podnájomnej zmluvy z apríla 2025 medzi MERKURY SHOP s.r.o. a žalovaným súd zistil, že jej predmetom je podnájom časti nehnuteľností na LV č. XXXX k.ú. A. vo vlastníctve žalobcu o výmere 1.200 m2 podľa mapy v prílohe /čl. 189, čl. 196/.
48. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
49. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
50. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
51. Podľa § 164 Civilného sporového poriadku, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.
52. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
53. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
54. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
55. Počas konania žalovaný zaslal na súd podanie (odpor), v ktorom žiadal, aby súd prerušil konanie z dôvodu prebiehajúceho konania o zriadenie vecného bremena pod sp. zn. 38Cb/96/2025 na inom súde. Súd uvádza, že tento návrh zamietol ako nedôvodný vzhľadom na to, že predmetom tohto konanie je nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za konkrétne obdobie, pričom konanie o zriadenie vecného bremena rieši vznik vecného práva do budúcnosti, t. j. rozhodnutie o vecnom bremene nie je nevyhnutným podkladom pre rozhodnutie o tom, či žalovaný v rozhodnom období užíval cudzí pozemok bez právneho titulu a či mu vzniklo bezdôvodné obohatenie.
56. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k nasledovným právnym záverom:
57. V konaní bolo preukázané a nakoniec aj nesporné, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX, pričom žalovaný využíva parcely z LV č. XXXX, a to konkrétne č. 5445/4 v rozsahu 94 m2, č. 5453/24 v rozsahu 819 m2 a č. 5453/42 v rozsahu 5 m2 bez právneho dôvodu, t. j. spolu vo výmere 918 m2. Táto výmera bola nesporná po prvom pojednávaní dňa 10.02.2026. Zároveň bolo nesporné, že žalovaný uznal nárok žalobcu, ale len do výšky 11.090,36 eur (podaním zo dňa 18.12.2025 – čl. 111 súdneho spisu).
58. Súd sa v prvom rade zaoberal námietkou aktívnej legitimácie, a to kvôli vyjadreniu žalovaného na pojednávaní dňa 10.02.2026. Súd uvádza, že vzhľadom na to, že z LV č. XXXX je jasne preukázané, že vlastníkom predmetných pozemkov je žalobca, aktívna legitimácia žalobcu je podľa názoru súdu jasne daná. Nemení na tom nič ani fakt, keby žalobca dal do podnájmu tieto pozemky. Pri bezdôvodnom obohatení za neoprávnené užívanie pozemku sa musí skúmať a) kto je vlastník pozemku, b) kto pozemok bez právneho dôvodu užíval, c) na úkor koho sa žalovaný obohatil. Súd uvádza, že žalobca počas celého žalovaného obdobia bol zapísaný na liste vlastníctva ako vlastník a nepreukázalo sa, že by nárok bol prevedený na inú osobu. Zároveň súd podotýka, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že práve nájomca (z predloženej podnájomnej zmluvy) bol subjektom, na úkor ktorého vzniklo bezdôvodné obohatenie, prípadne, že vlastník už nemohol sám disponovať s užívacím právom k pozemku. Taktiež súd uvádza, že v bode 4) Podnájomnej zmluvy je uvedené „nájomca vyhlasuje, že má ......súhlas vlastníka nehnuteľnosti ako prenajímateľa s prenechaním nehnuteľností do podnájmu“ t. j. vlastník zostáva nositeľom vlastníckeho práva a nájomca nemá neobmedzené dispozičné oprávnenie (potreboval súhlas vlastníka).
59. Súd sa po vyhodnotení aktívnej legitimácie a po nespornom právnom posúdení (bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného) zaoberal výškou bezdôvodného obohatenia. V konaní boli vypracované tri znalecké posudky, a to: č. 4/2023 od B. D., č. 88/2025 od B. J. a č. 235/2025 od B. L.. Všetky znalecké posudky využili metódu polohovej diferenciácie.
60. Súd najskôr uvádza, že nesúhlasil s názorom žalovaného, že posudok B. D. č. 4/2023 je zmätočný a nepoužiteľný. Je pravdou, že tento posudok bol vypracovaný ešte v roku 2023 a na celú výmeru pozemkov z LV č. XXXX a nie len na časť vymedzenú geometrickým plánom s ktorou pracovali ostatní znalci, avšak hodnotenie koeficientov podľa názoru súdu je použiteľné aj pre rozhodovanie v roku 2026, keďže sa lokalita a využitie pozemkov nezmenilo. A taktiež je potrebné uviesť, že aj znalec B. D. využil metódu polohovej diferenciácie, t. j. jeho posudok posúdil súd ako plne porovnateľný s ostatnými posudkami (samozrejme berúc do úvahy časové obdobie vypracovania).
61. Ďalej súd uvádza, že nesúhlasil ani s názorom žalobcu, že posudok B. J. je nepoužiteľný pre toto konanie vzhľadom na to, že tento posudok vypracovávala za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty vecného bremena. Súd má za to, že znalkyňa sa vo svojom posudku venovala aj nájmu a hodnotenie koeficientov, ktoré vypracovávala v tomto posudku je podľa takej istej metodiky ako u B. L., ktorej posudok predložil žalobca. Preto súd tento posudok považoval za tak plnohodnotný, ako posudok B. D. alebo posudok B. L. pre posúdenie bezdôvodného obohatenia v tomto konaní.
62. Aby súd vedel zhodnotiť všetky tri znalecké posudky, bolo potrebné sa zaoberať analýzou stanovenia všeobecnej hodnoty pozemku v tom - ktorom posudku, a teda súd skúmal konkrétne koeficienty, ich hodnotenie a odôvodnenie toho ktorého znalca.
63. Súd sa najskôr zaoberal koeficientom všeobecnej situácie. B. D. tomuto koeficientu priradil hodnotu 1,80, B. J. X,XX a B. L. 1,30. Súd má za to, že hodnotu tohto koeficientu bolo potrebné stanoviť podľa B. J. a B. L., ktoré obidve na pojednávaní uviedli, že ide o priemyselnú oblasť, ktorá je na okraji mesta Žilina. B. D. sa síce zo svojho výsluchu ospravedlnil, ale po preštudovaní jeho posudku má súd za to, že tento koeficient nadhodnotil a to bez bližšej špecifikácie. Taktiež v posudku uviedol, že v blízkosti pozemkov sa nachádza kompletná občianska vybavenosť, avšak súd s týmto stanoviskom nesúhlasí, a to z dôvodu, že areál sa nachádza v priemyselnej oblasti (súd pozná túto oblasť), pričom lekáreň, pobočky áut, banky, ktoré spomenul znalec vo svojom posudku, sú dosť vzdialené. Súd teda hodnotu tohto koeficientu uznal podľa posudkov B. J. a B. L. – 1,30.
64. Ďalej sa súd zaoberal koeficientom intenzity využitia. B. D. tomuto koeficientu priradil hodnotu 1,30, B. J. X,X a B. L. 0,90. Súd sa v tomto hodnotení koeficientu priklonil k posudku znalkyni B. L., ktorá vysvetlila pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 21.05.2026, že tento koeficient sa stanovuje v zmysle skutočného využitia pozemkov k rozhodnému dátumu a keďže tieto pozemky slúžia nesporne ako prístupová cesta a parkovisko, zaradila tento koeficient do č. 2 – inžinierske stavby a priradila im určitú hodnotu. Súd sa s týmto jej vysvetlením plne stotožňuje, pretože v konaní bolo nesporné, že sa pozemky využívajú len ako cesta, t. j. ide o inžiniersku stavbu. A teda nie tak, ako uviedli ostatní dvaja znalci, že ide o nebytovú budovu. Súd musel zohľadniť aktuálne využitie pozemkov a teda pracoval s hodnotou koeficientu B. L. – 0,90.
65. Čo sa týka koeficientu dopravných vzťahov, všetci traja znalci priradili tomuto koeficientu hodnotu 1,0 t. j. súd neskúmal tento koeficient podrobnejšie. Zároveň súd uvádza, že súhlasí s ich názorom, keďže naozaj ide o pozemky v meste s možnosťou využitia mestskej hromadnej dopravy.
66. Ďalej súd skúmal koeficient funkčného využitia územia. Súd zistil po preštudovaní vyhlášky č. 492/2004 Z. z., že uplatnenie hodnoty koeficientu funkčného využitia sa posudzuje podľa územnoplánovacej dokumentácie platnej k rozhodnému dátumu. Hodnota koeficientu v jednotlivých intervaloch sa určuje v nadväznosti na atraktivitu posudzovanej lokality a zastavovacie podmienky. B. D. tomuto koeficientu priradil hodnotu 1,50, B. J. priradila tomuto koeficientu hodnotu 1,0 a B. L. priradila tomuto koeficientu hodnotu 1,50. Súd uvádza, že po preštudovaní všetkých posudkov sa priklonil k hodnoteniu B. L., vzhľadom na to, že jedine tento posudok obsahoval územnoplánovaciu informáciu, kde bolo jasne uvedené, že predmetné pozemky majú základnú funkciu: zmiešaná, občianska vybavenosť a nezávadná výroba. Preto súd je toho názoru, že B. L. priradila tomuto koeficientu správnu hodnotu (1,5) v skupine č. 2 - zmiešané územie s prevahou občianskej vybavenosti (obchodná poloha a byty). Súd ešte uvádza, že nie je podľa neho správny názor B. J., ktorá uviedla, že je potrebné sa na tú lokalitu dívať ako sa využíva aktuálne. Pretože súd musí postupovať už podľa uvedenej vyhlášky, v ktorej je jasne uvedené, že dôležitým parametrom pre posúdenie je to, ako je to uvedené v územnoplánovacej dokumentácii platnej k rozhodnému dátumu (informácia predložená znalkyňou B. L. je z dátumu 10.09.2025).
67. Čo sa týka koeficientu technickej infraštruktúry pozemku, všetci traja znalci priradili tomuto koeficientu hodnotu 1,5 t. j. súd neskúmal tento koeficient podrobnejšie. Zároveň súd uvádza, že súhlasí s ich názorom, keďže naozaj ide o pozemky s veľmi dobrou vybavenosťou (možnosť napojenia na viac ako tri druhy verejných sietí).
68. Ďalej súd pristúpil ku skúmaniu koeficientu povyšujúcich faktorov, pričom tento koeficient podrobil najväčšej analýze, keďže hodnota tohto koeficientu bola u všetkých troch znalcov rozdielna. Znalec B. D. vo svojom posudku uviedol, že sa v danej lokalite nevyskytujú povyšujúce faktory, t. j. priradil hodnotu 1,0 k tomuto koeficientu, znalkyňa B. J. uviedla pri tomto koeficiente hodnotu 1,90 a znalkyňa B. L. uviedla pri tomto koeficiente hodnotu 2,5. Z posudku B. D. v tomto smere nemohol súd vychádzať, pretože tento koeficient nemal vo svojom znaleckom posudku podrobnejšie rozpísaný. Takže súd porovnal posudky a výpovede B. J. a B. L.. Súd sa po porovnaní týchto dvoch posudkov od znalkýň priklonil k posudku a priradenej hodnote od B. J.. B. J. svoje priradenie hodnoty v tomto koeficiente odôvodňovala tým, že ide o pozemky s výrazne zvýšeným záujmom o kúpu, t. j. ide o lokalitu,
s vynikajúcou dopravnou dostupnosťou, kompletnou vybudovanou infraštruktúrou (inžinierske siete), blízkosťou okresného centra. Na druhej strane znalkyňa B. L. svoje priradenie hodnoty v tomto koeficiente odôvodňovala tým, že zohľadňovala trhové pomery, t. j. podľa nej je to lukratívna oblasť, kde je množstvo predajní a pohybuje sa tam veľa ľudí, je tam nákupné centrum, čerpacie stanice. Súd po zhodnotení výpovedí obidvoch znalkýň došiel k záveru (aj na základe vlastnej osobnej skúsenosti s touto lokalitou), že opísanie lokality B. J. bolo presvedčivejšie. Znalkyňa B. J. k lokalite uviedla, že je potrebné ju brať ako priemyselnú zónu, že aj z tej teplárne, čo je v tej lokalite, večne idú dymy, čo určite nie je atraktívne. Zároveň uviedla, že tá lokalita sa dá porovnať podľa nej s lokalitou na Kamennej (pozn. priemyselná oblasť na okraji Žiliny). Taktiež uviedla, že posudzovala by to ináč, keby žalobca tam mal obchodný dom, kde by boli umiestnené aj nejaké reštaurácie alebo niečo veľmi zaujímavé, no žalobca tam má postavený dom s nábytkom a stavebninami a teda ten veľa ľudí nepriláka každý deň. Žalobca tam síce vytvára v tej lokalite niečo lepšie, no ináč tam podľa názoru znalkyne nič moc nie je. Súd má za to, že hodnota, ktorá bola priradená od B. J. je v danej lokalite dostačujúca, a to práve z dôvodu, že podľa názoru súdu lokalita, v ktorej sa pozemky nachádzajú, je síce atraktívna pre určitú skupinu ľudí (napr. stavebníci), ale nie je to lokalita, ktorá by lákala napr. rodiny s deťmi, aby sa tam často zastavovali (nie sú tam reštaurácie, ihriská a nič podobné). Zároveň súd uvádza, že podľa jeho názoru túto lokalitu spájať s Hypermarketom TESCO a inými obchodmi pri TESCU (ako na to poukazovala B. L.) nie je adekvátne, pretože tieto dve oblasti oddeľuje veľká križovatka, ktorá je extrémne frekventovaná pričom sa súdu javí ako nepravdepodobné, že by niekto, kto navštívi Hypermarket TESCO a obchody pri ňom išiel pozrieť „len zo zaujímavosti“ do obchodu žalobcu, nakoľko to nie je v dobrej pešej vzdialenosti. Súd teda počítal pri tomto koeficiente s hodnotou 1,90.
69. Posledný index, ktorý súd skúmal bol koeficient redukujúcich faktorov. Znalec B. D. tomuto koeficientu priradil hodnotu 0,60, B. J. priradila hodnotu 0,70 a B. L. priradila hodnotu 0,89. Súd po preskúmaní všetkých troch posudkov a výsluchu dvoch znalkýň usúdil, že všetky tri posudky veľmi dobre vysvetľujú, prečo znalci použili tie hodnoty tohto koeficientu, ktoré použili. Súd ale uvádza, že s posudkom B. D. a B. L. sa nemohol stotožniť na 100 %, pretože obidvaja znalci nezohľadnili aj redukujúce faktory, ktoré zohľadnila B. J. a ktoré súd uznal za závažné. Podľa názoru súdu bolo potrebné zohľadniť, okrem toho, čo na predmetných pozemkoch znalci B. L. a B. D. zohľadnili – že sa na pozemkoch vedú inžinierske siete (B. L.), je na nich ochranné pásmo (B. L.), pozemok je možné využiť vo veľmi obmedzenej miere na obmedzený druh zástavby (B. D.), aj to, že ide o nevýlučné užívanie (ktokoľvek môže využívať tú cestu), ide o spoločnú komunikáciu, je tam veľký pohyb tretích osôb (nejde o nerušené užívanie), na pozemkoch už existujú vecné bremená, nie je tam možnosť vylúčiť tretie osoby, a faktická funkcia pozemkov je obslužná cesta. Keď súd zohľadnil všetky tieto redukujúce faktory (ktoré boli uvedené nielen znalcami ale aj samotnými sporovými stranami), tak usúdil, že najviac sa k reálnemu zhodnoteniu priblížila B. J., a tak súd teda počítal pri tomto koeficiente s hodnotou 0,70.
70. Súd po zohľadnení všetkých vyššie uvedených koeficientov došiel k záveru, že koeficient polohovej diferenciácie má byť nasledovný: Kpd = 1,30 * 0,90 * 1 * 1,5 * 1,5 * 1,90 * 0,70 = 3,5012. Jednotková všeobecná hodnota pozemku tak je: 26,56/m2 * 3,5012 = 92,99 eur/m2. Celková všeobecná hodnota pozemku teda je 918 m2 (výmera) * 92,99 eur/m2 = 85 364,82 eur.
71. Súd ďalej nájom počítal nasledovne: VŠH m2 pozemku polohovou diferenciáciou: 92,99 eur, obdobie predpokladanej návratnosti investície: 30 rokov, úroková miera: 2,40 %, daň z príjmu: 24 %, koeficient zohľadňujúci daňové zaťaženie: 1,24, počet MJ pozemku: 918 m2. Súd uvádza, že pri tomto výpočte bral do úvahy a porovnával iba posudky od B. J. a B. L., pretože obidva posudky boli vypracované v roku 2025. Údaj VŠH m2 pozemku polohovou diferenciáciou súd vysvetlil v odsekoch vyššie. Obdobie predpokladanej návratnosti investície – tu sa súd priklonil k znaleckému posudku B. J., pretože ho pokladal v tejto časti za lepšie zdôvodnený a taktiež prihliadol aj na vyjadrenie znalkyne zo dňa 16.02.2026. Znalkyňa B. J. uviedla: právny základ (vyhláška č. 492/2004 Z. z.), rozpätie návratnosti investície 15 – 40 rokov, zdôvodnenie, prečo znalkyňa zvolila práve 30 rokov, zdroj úrokovej miery (ECB 2,40 %), vysvetlila, prečo bola použitá táto sadzba, uviedla sadzbu dane 24 %. Druhý posudok – B. L. – má síce tiež uvedené tieto údaje, avšak zdôvodnenie je skôr všeobecné „odborným odhadom na 20 rokov na základe skúseností....“. To je podľa názoru súdu slabšie odôvodnenie než v prvom posudku, kde je priamo uvedené, že 30 rokov vychádza z rámca stanoveného vyhláškou a z ekonomického využitia pozemku a taktiež vo vyjadrení zo dňa 16.02.2026 znalkyňa B. J. uviedla, že nakoľko sa jedná takmer o jediný prístup k AVIONU (budove žalovaného), ktorý je už dlhodobo využívaný a predpoklad je, že bude naďalej využívaný, obdobie návratnosti 30 rokov je správne. Úrokovú mieru + daň z príjmu
+ koeficient zohľadňujúci daňové zaťaženie súd zohľadnil z posudku B. L., nakoľko tento posudok je najaktuálnejší (vypracovaný v 08/2025). Súd teda vypočítal nájom s nasledovnými údajmi: VŠH m2 pozemku polohovou diferenciáciou: 92,99 eur, obdobie predpokladanej návratnosti investície: 30 rokov, úroková miera: 2,57%, daň z príjmu: 21 %, koeficient zohľadňujúci daňové zaťaženie: 1,21, počet MJ pozemku: 918 m2. Nájom za rok na m2 je teda: 5,43 eur/m2/rok (doplnené údaje do vzorca na nájom za rok na m2). Pri výmere 918 m2 je nájom za rok: 4.981,19 eur/rok.
72. Súd ďalej posúdil aj prepočet všeobecnej hodnoty nájmu k jednotlivým rokom. Tento prepočet zobral celý zo znaleckého posudku B. L. (viď čl. 171 p.v. súdneho spisu), pretože posudok B. J. takýto prepočet neobsahoval a posudok B. L. v tejto časti nebol ani rozporovaný. T. j. prepočet všeobecnej hodnoty nájmu k jednotlivým rokom je vykonaný nasledovne: Rok 2025: VŠH celkového nájmu v predchádzajúcom roku (eur/rok): 4.981,19, Medziročný vývoj cien nehnuteľností na bývanie v Žilinskom kraji (%): - 8,18, VŠH celkového nájmu (eur/rok): 4.573,73. Rok 2024: VŠH celkového nájmu v predchádzajúcom roku (eur/rok): 4.573,73, Medziročný vývoj cien nehnuteľností na bývanie v Žilinskom kraji (%): + 3,32, VŠH celkového nájmu (eur/rok): 4.725,58. Rok 2023: VŠH celkového nájmu v predchádzajúcom roku (eur/ rok): 4.725,58, Medziročný vývoj cien nehnuteľností na bývanie v Žilinskom kraji (%): + 4,53, VŠH celkového nájmu (eur/rok): 4.939,65. Rok 2022: VŠH celkového nájmu v predchádzajúcom roku (eur/ rok): 4.939,65, Medziročný vývoj cien nehnuteľností na bývanie v Žilinskom kraji (%): -18, VŠH celkového nájmu (eur/rok): 4.050,51.
73. Následne súd posúdil aj prepočet všeobecnej hodnoty nájmu pre posudzované obdobie. Prepočet je nasledovný: Posudzované obdobie od 25.09.2021 – 31.12.2021, Dĺžka nájmu: 98 dní, VŠH nájmu (eur/rok): 4.050,51, Nájom za posudzované obdobie v eur (celkom): 1.087,81. Posudzované obdobie od 01.01.2022 – 31.12.2022, Dĺžka nájmu: 365 dní, VŠH nájmu (eur/rok): 4.939,65, Nájom za posudzované obdobie v eur (celkom): 4.939,65. Posudzované obdobie od 01.01.2023 – 31.12.2023, Dĺžka nájmu: 365 dní, VŠH nájmu (eur/rok): 4.725,58, Nájom za posudzované obdobie v eur (celkom): 4.725,58. Posudzované obdobie od 01.01.2024 – 31.12.2024, Dĺžka nájmu: 366 dní, VŠH nájmu (eur/ rok): 4.573,73, Nájom za posudzované obdobie v eur (celkom): 4.573,73. Posudzované obdobie od 01.01.2025 – 24.09.2025, Dĺžka nájmu: 267 dní, VŠH nájmu (eur/rok): 4.981,19, Nájom za posudzované obdobie v eur (celkom): 3.643,02. Súčet za celé posudzované obdobie (od 25.09.2021 – 24.09.2025) je teda 18.969,79 eur (1.087,81 eur + 4.939,65 eur + 4.725,58 eur + 4.573,73 eur + 3.643,02 eur).
74. Vzhľadom na to, že žalovaný nezaplatil pohľadávku žalobcu riadne a včas, súd žalobcovi priznal aj úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. vo výške 7,15 % ročne od podania žaloby, t. j. od 10.07.2025 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 11,40 % ročne žalobu zamietol, keďže žalobca nepreukázal právny dôvod pre priznanie úroku v tejto výške. Pri omeškaní od 10.07.2025 sadzba 11,40 % nezodpovedá ani riadku platnému pre tento dátum. Súd ešte uvádza, že samotná skutočnosť, že žalovaný cestu využíva od x, y roku, alebo že bezdôvodné obohatenie je uplatnené za obdobie od 25.09.2021 – 24.09.2025 nemá vplyv na sadzbu úroku z omeškania. Pre rozsudok je podstatné a) kedy bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie, b) aká lehota na plnenie mu bola poskytnutá, c) od akého dňa žalobca žiada úrok. Keďže petit znel „11,40 % ročne od 10.07.2025 do zaplatenia“, potom pri občianskoprávnom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za omeškanie od 10.07.2025 vychádzal súd zo zákonnej sadzby 7,15%.
75. Žalobca žiadal od súdu priznať aj paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, avšak súd uvádza, že túto náhradu považoval súd za nedôvodnú. Uvedený nárok vyplýva z § 369c Obchodného zákonníka a je viazaný na omeškanie dlžníka v obchodnoprávnom záväzkovom vzťahu. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia Občianskeho zákonníka, preto podmienky na priznanie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky splnené neboli. Paušálna náhrada sa priznáva len vtedy, ak ide o odplatu za dodanie tovaru alebo služby. Bezdôvodné obohatenie touto transakciou nie je.
76. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, kde žalobca žiadal priznať sumu 31.694,74 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 11,40% odo dňa podania žaloby 10.07.2025 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, súd po vykonanom dokazovaní žalobcovi priznal sumu 18.969,79 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,15 % ročne z priznanej sumy, odo dňa podania žaloby 10.07.2025 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol.
77. Súd ešte naviac uvádza, že sa nezaoberal tvrdeniami žalobcu ohľadom jeho nákladov spojených s prevádzkou cesty, ktoré tvrdil, že sú súčasťou prospechu žalovaného, pretože výšku bezdôvodného obohatenia odvodzoval vyložene od užívania cesty na základe znaleckých posudkov.
78. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku vzhľadom na to, že každá strana sporu mala úspech iba čiastočný a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania ako rozdiel medzi úspechom žalobcu (59,85% - žiadal priznať 31.694,74 eur) a úspechom žalovaného (40,15% - bola priznaná suma 18.969,79 eur) v rozsahu 19,70 %. o ktorej výške trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku cestou Okresného súdu Trenčín, pracovisko Považská Bystrica, na Krajský súd v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis; § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, a) že neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a/ až h/ Civilného sporového poriadku).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok).