Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Cb-100-2026.pdf
PDF · 124.04 KB
Case nature
Subarea
10Cb/100/2026
Uznesenie
Okresný súd Žilina v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX D. E. C., zastúpený: Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 3, Trnava 917 01, IČO: 36 857 548, proti odporcovi: ANTECO s.r.o., so sídlom Kuzmányho 8, Žilina 010 01, IČO: 36 561 096, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia doručenom súdu dňa 21.05.2026, takto
r o z h o d o l :
Návrh neodkladného opatrenia zo dňa 18.05.2026 doručený súdu dňa 21.05.2026 v celom rozsahu z a m i e t a .
Navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania o navrhovanom neodkladnom opatrení n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľ neodkladného opatrenia A. B. sa podaným návrhom domá voči obchodnej spoločnosti ANTECO s.r.o., ktorej je navrhovateľ menšinovým spoločníkom s obchodným podielom o veľkosti 1/3 účasti na spoločnosti, nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť v lehote 3 dní od doručenia rozhodnutia elektronickou formou, eventuálne v sídle odporcu, sprístupniť navrhovateľovi doklady spoločnosti odporcu a informácie o záležitostiach spoločnosti odporcu, ktoré sa týkajú obdobia od 01.01.2022 do dňa sprístupnenia, a to v rozsahu:
1.) účtovné záznamy odporcu, najmä: a. riadne a mimoriadne účtovné závierky odporcu za účtovné obdobia 2022, 2023, 2024 a 2025 vrátane všetkých ich častí (súvaha, výkaz ziskov a strát, poznámky), a. daňové priznania k dani z príjmov právnických osôb za rovnaké obdobia; b. hlavnú knihu, účtovné denníky a syntetickú a analytickú evidenciu odporcu; c. bankové výpisy zo všetkých účtov odporu vedených v ktorejkoľvek banke; d. pokladničné doklady odporcu; e. vystavené a prijaté faktúry odporcu; f. inventarizačné súpisy majetku odporcu a inventarizačné zápisnice odporcu, najmä súpisy zásob materiálu a výrobkov; 2.) zmluvy uzatvorené odporcom a jednostranné právne úkony odporcu vytvárajúce záväzky odporcu, vrátane, ale nielen: a. všetky zmluvy uzatvorené odporcom so spoločnosťou B., F., so sídlom D. X, XXX XX G., H.: XX XXX XXX, a so spoločnosťou F., B., D. X, XXX XX G., H.: XX XXX XXX, vrátane zmlúv o pôžičke, zmlúv o úvere, zmlúv o zriadení záložného práva, kúpnych zmlúv, zmlúv o dielo, nájomných zmlúv a akýchkoľvek iných zmlúv; b. všetky zmluvy odporcu týkajúce sa prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam odporcu, najmä k nehnuteľnostiam v k. ú. C. B. a k. ú. D., vrátane zmlúv kúpnych, zámenných a darovacích, a vrátane znaleckých posudkov k týmto prevodom; c. všetky zmluvy odporcu o zriadení záložného práva, zabezpečovacieho prevodu práva alebo iného zabezpečovacieho inštitútu na majetku odporcu; 3.) rozhodnutia konateľov odporcu prijaté v období od 01.01.2022 do dňa sprístupnenia;
4.) zápisnice z valných zhromaždení odporcu a rozhodnutia spoločníkov odporcu prijaté mimo valného zhromaždenia v období od 01.01.2022 do dňa sprístupnenia; 5.) korešpondenciu odporcu so spoločnosťou B., F., B. B. D. X, XXX XX G., H.: XX XXX XXX, a so spoločnosťou F., B., D. X, XXX XX G., H.: XX XXX XXX v období od 01.01.2022 do dňa sprístupnenia; a to tak, že pokiaľ odporca nesprístupní navrhovateľovi uvedené doklady a informácie elektronicky, potom odporca: (i) umožní navrhovateľovi nahliadnuť do uvedených dokladov v pracovných dňoch v čase od 9:00 do 16:00 hod. v sídle Odporcu; (ii) umožní navrhovateľovi vyhotoviť si z uvedených dokladov výpisy, odpisy a kópie vrátane kópií vyhotovených vlastným technickým zariadením navrhovateľa (najmä fotografickým zariadením), na vlastné náklady navrhovateľa; (iii) umožní účasť právneho zástupcu navrhovateľa a ním povereného odborného poradcu (najmä audítora alebo daňového poradcu) pri nahliadnutí, a náhrady trov konania.
2. Podaný návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že odporca bol založený v roku 2004, pričom navrhovateľ bol jedným zo zakladateľov odporcu a od jeho založenia až do 10.02.2025 vykonával funkciu konateľa odporcu. Predmetom činnosti odporcu je predovšetkým ťažobná činnosť nevyhradených nerastov. Majoritný spoločník získal účasť na odporcovi v roku 2009. Brat navrhovateľa F. B. pôsobí v štruktúrach majoritného spoločníka od roku 2008 a v štruktúrach ďalšej spriaznenej spoločnosti F., B., H.: XX XXX XXX, od roku 2000. Predseda predstavenstva majoritného spoločníka je švagrom konateľa odporcu F. B.. Všetci členovia predstavenstva majoritného spoločníka sú súčasne medzi jeho akcionármi, ako aj spoločníkmi a štatutármi spriaznenej spoločnosti F., B., ktorú títo členovia reálne ovládajú. Dňa 10.02.2025 valné zhromaždenie odporcu odvolalo navrhovateľa z funkcie konateľa odporcu a súčasne bola odvolaná aj druhá konateľka odporcu a do funkcie jediného konateľa bol s účinnosťou od 11.02.2025 ustanovený brat navrhovateľa F. B.. Od uvedeného momentu navrhovateľ nemá prístup k žiadnym informáciám o reálnom hospodárení odporcu, ktoré by mu umožňovali kvalifikovane vykonávať práva spoločníka, najmä právo podieľať sa na zisku a právo rozhodovať na valných zhromaždeniach. V roku 2025 navrhovateľ navrhol majoritnému spoločníkovi zaplatiť navrhovateľovi sumu vyrovnania za know how aj obchodný podiel na odporcovi, ktorý návrh bol majoritným spoločníkom odmietnutý, poukazujúc na nepriaznivé hospodárske výsledky činnosti odporcu a to bez toho, že by výsledky hospodárenia majoritný spoločník doložil a bez toho, že by navrhovateľovi sprístupnil doklady, ktoré by tieto tvrdenia umožnili navrhovateľovi nezávisle overiť. Navrhovateľ ďalej poukázal na viaceré uznesenia prijaté na valnom zhromaždení odporcu dňa 13.06.2025 o schválení účtovnej závierky odporcu za rok 2024, o schválení zmeny spoločenskej zmluvy a o zvýšení základného imania odporcu s uložením peňažnej povinnosti navrhovateľovi vo výške 48.000,- eur a ďalej o tom, že účasť navrhovateľa vo vymenovaných správnych konaniach je konaním v rozpore so záujmami odporcu a poškodzuje odporcu. Navrhovateľ tieto uznesenia napadol žalobou o určenie neplatnosti podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka podanou na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 10Cb/143/2025, ktoré konanie je v štádiu pred prvým pojednávaním. Lehota plnenia peňažnej povinnosti zo zvýšenia základného imania uložená navrhovateľovi uznesením zo dňa 13.06.2025 už uplynula. Hoci odporca túto povinnosť voči navrhovateľovi doposiaľ nevymáha, môže tak učiniť kedykoľvek. Navrhovateľ má za to, že pre úspech v konaní o neplatnosť tohto uznesenia je objektívne nevyhnutné zabezpečiť navrhovateľovi podklady preukazujúce skutočný hospodársky stav odporcu, a to najmä účtovnú agendu a zmluvy a doklady o nakladaní s majetkom, bez ktorých je navrhovateľ obmedzený v preukazovaní svojich tvrdení o zneužití väčšiny zo strany majoritného spoločníka pri schvaľovaní účtovnej závierky za rok 2024 a pri odôvodnení svojich námietok proti tvrdeniam majoritného spoločníka o kríze odporcu.
3. Na valných zhromaždeniach odporcu konaných dňa 21.11.2025 a dňa 24.04.2026 majoritný spoločník navrhol prijatie ďalších uznesení proti navrhovateľovi, o. i. uznesenia o uložení príplatkovej povinnosti spoločníkov a uznesenie o vytvorení kapitálového fondu z príspevkov spoločníkov vo výške 450.000,- eur. Tieto uznesenia napokon prijaté pre nedostatok kvalifikovanej väčšiny neboli, avšak sú dôkazom pretrvávajúceho a opakovaného úsilia majoritného spoločníka kumulovať voči navrhovateľovi finančné povinnosti, ktorých nesplnenie môže viesť k strate obchodného podielu navrhovateľa.
4. Navrhovateľ vyslovuje dôvodné podozrenie, že odporca pod kontrolou osôb prepojených s majoritným spoločníkom uzatvára obchody a zmluvy so spriaznenými osobami v rozpore so záujmami odporcu a v rozpore s povinnosťou konateľa konať s odbornou starostlivosťou podľa § 135a Obchodného
zákonníka, konkrétne zmluvy o pôžičke z roku 2022, prevody nehnuteľností v k. ú. C. B., údajný peňažný príspevok majoritného spoločníka vo výške 45.000,- eur poskytnutých odporcovi, ktorý mal byť zúčtovaný do kapitálového fondu, vo vzťahu ku ktorým navrhovateľ uviedol, že nedisponuje žiadnymi informáciami o reálnom plnení týchto zmlúv, o odplatách za prevody nehnuteľností, o reálnosti finančných tokov v súvislosti s peňažnými príspevkami, a to napriek opakovaným žiadostiam navrhovateľa. Navrhovateľ má za to, že vyššie uvedené transakcie môžu mať zásadný dopad na hospodársku situáciu odporcu a na hodnotu obchodného podielu navrhovateľa a na jeho právo na podiel zo zisku. Predstavujú najvýznamnejšie úkony a záležitosti spoločnosti týkajúce sa hospodárenia významnejšieho majetku spoločnosti, ku ktorým má navrhovateľ ako spoločník právo prístupu podľa § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka. Navrhovateľ konštatuje, že prevody nehnuteľností uskutočnené v prvom roku podnikania odporcu v roku 2004 z navrhovateľa ako fyzickej osoby na odporcu nenastali z dôvodu rozporu prevodov s ust. § 59a Obchodného zákonníka, na základe čoho navrhovateľ v septembri 2025 podal žalobu o určenie vlastníckeho práva na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 8C/49/2025, ktoré konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené.
5. Napriek opakovaným žiadostiam navrhovateľa adresovaným odporcovi o sprístupnenie dokladov a informácií o záležitostiach spoločnosti šiestimi písomnými výzvami uvedenými v návrhu bol postoj odporcu pasívny alebo formálne vyhýbavý, keď na väčšinu z výziev navrhovateľa odporca vôbec nereagoval, prípadne reagoval len formálne bez poskytnutia žiadnych informácií či dokladov a v odpovedi na výzvu datovanej dňa 16.04.2026 odporca namietol, že navrhovateľ niektoré informácie má, keďže sa týkajú obdobia, kedy navrhovateľ mal postavenie konateľa odporcu. Aktuálne boli navrhovateľovi sprístupnené iba účtovná závierka za rok 2024, správa o hospodárskej činnosti za rok 2025 zo dňa 17.11.2025 a stručná odpoveď zo dňa 16.04.2026, pričom obsah týchto troch dokumentov je vzájomne rozporný a žiaden z týchto dokumentov nesprístupňuje pôvodné účtovné záznamy, zmluvy ani iné prvotné doklady odporcu. Navrhovateľ je tak v stave, kedy mu odporca napriek šiestim písomným výzvam a napriek explicitnej zákonnej povinnosti podľa § 122 ods. 2 a § 135a Obchodného zákonníka a napriek povinnosti uvedenej priamo v čl. 9 bod 8 Spoločenskej zmluvy odporcu sprístupnenie dokladov a informácií dlhodobo a sústavne odmieta. Vo vzťahu k údajom, ku ktorým mal navrhovateľ z pozície konateľa spoločnosti do dňa 10.02.2025 prístup, navrhovateľ uviedol, že počas obdobia konateľstva viedla ekonomickú a účtovnú agendu druhá konateľka odporcu, ktorá obvykle konala samostatne bez ingerencie navrhovateľa, pričom právo navrhovateľa ako spoločníka na nahliadanie do dokladov a informácií podľa § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka prináleží navrhovateľovi v postavení spoločníka, nie v postavení bývalého konateľa spoločnosti. Väčšina dokladov a požadovaných informácií, ktoré sú predmetom tohto návrhu, sa týka obdobia po 10.02.2025, t. j. obdobia, počas ktorého navrhovateľ nemal žiadne formálne postavenie umožňujúce mu prístup k dokladom odporcu, s výnimkou staršej časti zmluvnej dokumentácie (najmä zmluvy o pôžičke z roku 2022 a prevody nehnuteľností).
6. Poukazujúc na relevantnú procesnú a hmotnoprávnu úpravu a súčasne čl. 9 bod 8 Spoločenskej zmluvy odporcu, má žalobca za to, že žalobca dostatočne osvedčil potrebnosť poskytnutia súdnej ochrany a povinnosti odporcu sprístupniť navrhovateľovi požadované doklady a informácie v súlade s ust. § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka a čl. 9 bod 8 Spoločenskej zmluvy. Rovnako osvedčil šiestimi výzvami navrhovateľa odmietavý postoj odporcu v sprístupnení ním požadovaných informácií, pričom rozsah požadovaných dokladov a informácií predstavuje najvýznamnejšie úkony a záležitosti odporcu týkajúce sa hospodárenia a významnejšieho majetku a to účtovných záznamov a dokladov preukazujúcich reálne pohyby majetku a peňažných prostriedkov odporcu, zmlúv a jednostranných úkonov vytvárajúcich záväzky odporcu, dokladov o nakladaní s nehnuteľnosťami odporcu v k. ú. C. B., rozhodnutí konateľov odporcu a korešpondencie odporcu s majoritným spoločníkom a so spriaznenou osobou. Tieto úkony môžu mať podstatný dopad na hodnotu obchodného podielu navrhovateľa a na jeho právo na podiel na zisku, ako aj na schopnosť uplatniť v mene odporcu nároky podľa § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka.
7. Naliehavosť požadovanej úpravy práv navrhovateľ odôvodňuje tým, že konkrétne číselne identifikovateľné nezrovnalosti medzi dokumentami sprístupnenými odporcom a to nárast výdavkov o 154.900,- eur za 1,5 mesiaca bez deklarovanej prevádzkovej činnosti a rozdiel medzi súčtom spotreby, osobných nákladov a odpisov a celkovými nákladmi vo výške viac ako 250 tisíc eur, dve paralelne prebiehajúce súdne konania, v ktorých navrhovateľ uplatňuje, resp. obhajuje svoje práva voči odporcovi, existencia transakcií medzi prepojenými osobami a to zmluva o pôžičke z roku 2022, prevody nehnuteľností uskutočnené v zjavnom konflikte záujmov a opakované pokusy majoritného spoločníka
prijať uznesenia ukladajúce navrhovateľovi finančné povinnosti, ktorých nesplnenie môže viesť k strate obchodného podielu navrhovateľa, osvedčujú pravdepodobnosť existencie nároku navrhovateľa vo veci samej. Pretrvávajúce porušovanie zákonnej povinnosti odporcu poskytnúť navrhovateľovi ním požadované informácie zakladá u navrhovateľa racionálnu obavu o splnenie požadovanej informačnej povinnosti, čím je oslabená pozícia navrhovateľa pri výkone jeho práv spoločníka. V súvislosti s vedenými konaniami o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia odporcu zo dňa 13.06.2025 je navrhovateľ vystavený požiadavke súdnej koncentrácie konania podľa § 154 CSP, v dôsledku ktorej nebude môcť uplatniť nové skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy a podobne aj v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam navrhovateľ nemôže kvalifikovane uplatňovať svoje procesné práva bez prístupu k dokladom odporcu z relevantného obdobia. V oboch konaniach je preukázanie tvrdených skutočností ovplyvnené dokladmi, ktoré sú v dispozícii odporcu, a ktoré navrhovateľ ako spoločník nemá inak ako prostredníctvom realizácie svojho práva podľa § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka možnosť získať. Neúspech v týchto konaniach by mal pre navrhovateľa nezvratné dôsledky ako potvrdenie platnosti uznesenia o zvýšení základného imania o 144 tisíc eur s následným vymáhaním peňažného vkladu od navrhovateľa vo výške 48 tisíc eur, ktorého nesplnenie môže viesť k vylúčeniu navrhovateľa zo spoločnosti, t. j. k strate jeho obchodného podielu. Potvrdenie účtovnej závierky za rok 2024 v stave nasvedčujúcom nesprávnemu evidovaniu zásob materiálu poskytne odporcovi a majoritnému spoločníkovi priestor pre ďalšie ekonomické operácie znižujúce hodnotu odporcu a hodnotu obchodného podielu navrhovateľa. Potvrdenie uznesenia o údajnom poškodzovaní odporcu navrhovateľom môže poškodiť dobré meno, podnikateľskú česť a osobnostné práva navrhovateľa. Rovnako neúspech v určovacom konaní bude neopraviteľný pre navrhovateľa, ktorý sa domáha vlastníckeho práva. Aktuálny stav, v ktorom sa navrhovateľ ako spoločník nachádza, vníma navrhovateľ ako vytesnenie zo spoločnosti majoritným spoločníkom a osôb s ním prepojených. Za uvedeného stavu je navrhovateľ sústavne pozbavený prístupu k informáciám o záležitostiach odporcu, pričom majoritný spoločník opakovane navrhuje alebo presadzuje uznesenia ukladajúce aj navrhovateľovi finančné povinnosti, ktorých nesplnenie môže viesť k strate obchodného podielu, najmä v situácii, že majoritný spoločník disponuje výrazne vyššími finančnými zdrojmi než navrhovateľ, a túto dispozíciu využíva na kumulovanie finančného tlaku voči navrhovateľovi. Konanie odporcu pri uzatváraní zmlúv so spriaznenou spoločnosťou a majoritným spoločníkom nasvedčuje úmyselnému znižovaniu hodnoty odporcu, a teda aj hodnoty obchodného podielu navrhovateľa. Navrhovateľ bez prístupu k dokladom odporcu nemôže racionálne reagovať na žiadnu z uvedených okolností, nemôže posúdiť, či plnenia ukladaných peňažných povinností ekonomicky dáva zmysel, nemôže preukázať protiprávnosť konania majoritného spoločníka a konateľa odporcu a ani nemôže uplatniť práva odporcu voči konateľovi podľa § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka. Hroziacu ujmu navrhovateľ vníma ako nenahraditeľnú, lebo i potencionálna strata obchodného podielu navrhovateľa, neúspech v paralelných konaniach po koncentrácii konania, potvrdenie účtovných záznamov nasvedčujúcich nesprávnemu evidovaniu zásob a poškodenie osobnostných práv navrhovateľa na základe prijatého uznesenia, sú dôsledkami, ktoré následnou náhradou škody nebude možné odstrániť. Naliehavosť požadovanej úpravy vzťahov medzi stranami nemožno odstrániť ani konaním vo veci samej, keďže dĺžka takéhoto konania spravidla mnohonásobne presahuje časový horizont, v ktorom hrozia popísané ujmy.
8. Navrhované neodkladné opatrenie navrhovateľ vníma ako primerané, keďže navrhovaným opatrením nie je odporcovi navrhované uloženie novej povinnosti, iba sa dočasne vynucuje splnenie povinnosti, ktorú má odporca aj bez uvedeného opatrenia priamo zo zákona a spoločenskej zmluvy. Navrhovaným opatrením sa nevytvára nenávratný stav, keďže sprístupnenie dokladov a informácií navrhovateľovi neobmedzuje odporcu v žiadnej budúcej dispozícii s týmito dokladmi ani v podnikaní odporcu. Navrhovaným opatrením sa nezasahuje do práv tretích osôb ani do podnikania odporcu nad rámec, ktorý je nevyhnutný na výkon zákonných práv spoločníka. Rozsah navrhovaného opatrenia je obmedzený na najvýznamnejšie úkony a záležitosti odporcu, to znamená v okruhu dokladov, ktoré priznáva spoločníkovi ustálená rozhodovacia prax súdov. Rovnako forma sprístupnenia v sídle odporcu zodpovedá ustálenej rozhodovacej praxi a minimalizuje zaťaženie odporcu, ktorý nemusí vyhotovovať kópie ani prepravovať doklady mimo svoje sídlo. Rovnako časový rozsah požadovaných dokladov od 01.01.2022 je obhájiteľný okolnosťami, keďže rok 2022 zachytáva uzatvorenie napadnutých zmlúv o pôžičke so spriaznenými osobami zabezpečených záložným právom na majetku odporcu, následné roky zachytávajú obdobie postupného vytesňovania navrhovateľa a obdobie, pre ktoré sú relevantné účtovné závierky za roky 2022, 2023, 2024 a 2025. Rovnako lehota plnenia 3 pracovných dní od doručenia uznesenia zodpovedá rozhodovacej praxi v obdobných veciach a je objektívne splniteľná, keďže ide o doklady, ktoré odporca musí mať k dispozícii zo zákona o účtovníctve a z povinnosti vedenia obchodnej dokumentácie. Tým je
splnený aj princíp proporcionality. Navrhovateľ má za to, že podľa ust. § 336 ods. 1 vety druhej CSP nie je nutné uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, lebo neodkladné opatrenie možno vo veci považovať za trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Navrhovateľ má za to, že navrhovaným neodkladným opatrením zabezpečí trvalú úpravu pomerov medzi stranami, čím navrhovateľ získa prístup k dokladom a informáciám, ktoré sa ďalším konaním vo veci samej nedajú odňať, pričom žaloba o splnenie povinnosti podľa § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka by viedla k výroku totožnému s výrokom neodkladného opatrenia, ktoré plne konzumuje vec samu.
9. Navrhovateľ ako dôkaz v návrhu označil a k návrhu pripojil žalobu o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia zo dňa 07.08.2025, zápisnicu z valného zhromaždenia odporcu zo dňa 13.06.2025 spolu s prezenčnou listinou zo dňa 13.06.2025, pozvánku na valné zhromaždenie odporcu konané dňa 24.04.2026 a dňa 21.11.2025, výpis z Notárskeho centrálneho registra záložných práv k osobe odporcu ako záložcu, kúpne zmluvy k pozemkom z obce C. B. na odporcu a list vlastníctva č. XXX k. ú. C. B., žalobu o určenie vlastníckeho práva zo septembra 2025, výzvu navrhovateľa odporcovi s dokladom o doručení zo dňa 08.09.2025, zo dňa 24.09.2025, zo dňa 03.02.2026, zo dňa 13.04.2026, zo dňa 20.04.2026 a výzvu navrhovateľa dozornej rade odporcu zo dňa 30.04.2026 s dokladom o doručení, účtovnú závierku odporcu za rok 2024, správu o hospodárskej činnosti odporcu za rok 2025 zo dňa 17.11.2025, odpoveď odporcu zo dňa 16.04.2026, výpis z Obchodného registra odporcu, spoločenskú zmluvu odporcu v platnom znení, zápisnicu z Valného zhromaždenia odporcu zo dňa 10.02.2025.
10. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 a 3 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
11. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
13. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
14. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
15. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
16. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
17. Na základe vyššie uvedených skutočností možno konštatovať, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný pred začatím konania vo veci samej s charakterom konania vo veci samej, keď predmetným neodkladným opatrením sa navrhovateľ domáha umožniť nahliadnuť a vyhotoviť si kópie z listín označených v návrhu, ktoré odporca ako osoba, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje, neumožňuje navrhovateľovi sprístupniť a s nimi sa oboznámiť a vyhotoviť z nich kópie.
18. Ustanovenie § 122 Obchodného zákonníka upravuje nemajetkové práva spoločníkov spoločnosti s ručením obmedzeným, medzi ktoré patrí okrem iného právo vykonávať kontrolu spoločnosti, najmä
právo požadovať od konateľov spoločnosti informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti (ods. 2). Uvedené sa týka najmä účtovných dokladov a obchodných kníh, zmlúv a ostatných dokumentov súvisiacich s činnosťou spoločnosti, čomu zodpovedá povinnosť konateľov informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti (§ 135 ods. 1 Obchodného zákonníka). Právo spoločníka na informácie predstavuje jeho kľúčové nemajetkové právo, ktoré je základom výkonu práva na riadenie spoločnosti prostredníctvom hlasovania na valnom zhromaždení alebo mimo valného zhromaždenia (per rollam). Na riadny výkon svojho práva na riadenie spoločnosti musí spoločník nadobudnúť nevyhnutné informácie a mať právo nahliadnuť do dokumentov spoločnosti, aby mohol prijať kvalifikované rozhodnutie, keďže medzi spoločníkom a štatutárnym orgánom je informačná asymetria z dôvodu oddelenia vlastníctva od riadenia spoločnosti (Obchodný zákonník, 1. vydanie, 2022, s. 592
- 598: S. Barkoci, M. Blaha, B. Grambličková).
19. Základným predpokladom spoločným pre všetky druhy neodkladných opatrení je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho, teda nie len faktického vzťahu medzi navrhovateľom tohto opatrenia a subjektom, voči ktorému navrhované neodkladné opatrenie smeruje. Navrhovateľ do obsahu spisového materiálu predložil listiny osvedčujúce existenciu svojho práva voči odporcovi , t. j. listiny osvedčujúce jeho postavenie ako spoločníka odporcu a snahu o sprístupnenie ním požadovaných informácií, ktoré sú potrebné pre ochranu jeho práv ako spoločníka obchodnej spoločnosti, pre kontrolu činnosti spoločnosti a pre realizáciu svojho práva podieľať sa na zisku spoločnosti. Navrhovateľ neodkladného opatrenia dostatočne osvedčil existenciu svojho práva na informácie , ktoré mu postupom odporcu nie sú v navrhovateľom požadovanom rozsahu sprístupnené. Navrhovateľ pre pomery rozhodovania o neodkladnom opatrení splnil podmienku osvedčenia právneho vzťahu medzi stranami a nároku, ktorému sa má poskytnúť súdna ochrana navrhovaným neodkladným opatrením.
20. Vzhľadom na skutočnosti tvrdené navrhovateľom v rámci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v kontexte predložených dôkazných prostriedkov súd ďalej vyhodnocoval otázku, či navrhovateľom opísané skutočnosti a predložené listinné dôkazy osvedčujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov spôsobom navrhovaným navrhovateľom. Nevyhnutným predpokladom je tiež splnenie všeobecnej požiadavky, aby sa neodkladným opatrením medzi stranami nevytvoril nenávratný stav, a to v prípade, že by poskytnutá ochrana nemala oporu v konečnom rozhodnutí vo veci samej. Rovnako súd posudzoval otázku, či miera ohrozenia alebo porušenia práva navrhovateľa vyžaduje navrhovaný zásah do právnych vzťahov strán sporu. Všetky uvedené podmienky neodkladného opatrenia súd posudzoval kumulatívne, tzn. že v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je možné návrhu neodkladného opatrenia vyhovieť.
21. Neodkladné opatrenie sa vydáva iba v prípade ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP). Navrhovateľ v návrhu žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť sprístupniť navrhovateľovi účtovné záznamy, zmluvy a rozhodnutia v špecifikácii uvedenej v návrhu, ktoré má odporca v dispozícii, a ktoré v rozpore so zákonom odmieta navrhovateľovi v požadovanom rozsahu sprístupniť. Naliehavosť navrhovaného neodkladného opatrenia navrhovateľ opiera o tvrdený zásah do práv spoločníka obchodnej spoločnosti, keď postupom odporcu je navrhovateľ zbavený možnosti kontrolovať činnosť spoločnosti, podieľať sa na zisku, byť informovaný o stave spoločnosti v súlade s ust. § 122 ObchZ, pričom odmietavým postojom odporcu sa navrhovateľom popísaný stav protiprávnosti naďalej prehlbuje a pozícia navrhovateľa pri výkone jeho práv sa oslabuje. Navrhovateľ poukazuje na hrozbu ujmy v paralelne prebiehajúcich súdnych konaniach, a to s dôrazom na jeho informačný deficit a dôkaznú tieseň v pomeroch zákonnej koncentrácie konania, s negatívnym možným dopadom výsledku týchto konaní na majetkové a osobnostné práva navrhovateľa a vytesnenie navrhovateľa zo spoločnosti odporcu .
22. V zmysle § 329 ods. 2 CSP, je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Pokiaľ odporca porušuje povinnosť sprístupňovať navrhovateľom požadované informácie, nepochybne ide o porušenie práv navrhovateľa v zmysle ust. § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka, preto súd ďalej posudzoval, do akej miery navrhovateľ osvedčil potrebnosť a naliehavosť navrhovaného neodkladného opatrenia z hľadiska tvrdenej akútnej potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Súd si tak musel zodpovedať otázku, či navrhovaným neodkladným opatrením môže dôjsť k stabilizácii pomerov medzi navrhovateľom a odporcom, a či potreba úpravy pomerov medzi stranami je akútna, naliehavá, a to v navrhovanej podobe, či miera ohrozenia alebo porušenia práva
navrhovateľa vyžaduje navrhovaný zásah do právnych vzťahov strán sporu a umožňuje využitie procesného inštitútu neodkladného opatrenia pred rozhodovaním súdu v riadnom sporovom konaní.
23. Vzhľadom na čiastočné prelomenie zásady rovnosti strán a jednostrannosť predložených dôkazov, čo je však odôvodnené osobitnou povahou a účelom neodkladného opatrenia, musí súd zisťovať splnenie všetkých zákonom stanovených predpokladov potrebných na vydanie neodkladného opatrenia. Právny záujem na vydaní neodkladného opatrenia poskytujúceho úpravu pomerov strán sa prejavuje skutočnou potrebou navrhovanej úpravy, ktorou sa spravidla dosiahne a zabezpečí účel sledovaný v základnom konaní, prípadne vytvorí účinný a efektívny prostriedok na riešenie akútnej situácie medzi stranami sporu.
24. Všetky vyššie uvedené podmienky súd štandardne skúma vo väzbe na prípadný predmet budúceho konania vo veci samej. Iba v súvislosti s nárokom uplatneným v meritórnom konaní je totiž možné posúdiť, či je správne zvolený okruh strán konania, či je naozaj potrebné upraviť právne vzťahy medzi stranami prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia, či je vhodne zvolený druh neodkladného opatrenia a efektívne a proporcionálne naformulovaný jeho obsah, ako aj celkovú opodstatnenosť jeho nariadenia a primeranosť ukladanej povinnosti.
25. Ako súd uviedol vyššie, navrhovateľ nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy spája s nezrovnalosťami zistenými v sprístupnených dokumentoch v časti nárastu výdavkov spoločnosti bez deklarovanej prevádzkovej činnosti odporcu, avšak uvedené tvrdenie navrhovateľ predloženými listinami neosvedčil. Ďalší dôvod nariadenia neodkladného opatrenia navrhovateľ spája vo väzbe na paralelne prebiehajúce súdne konania, a to konanie o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia zo dňa 13.06.2025, v ktorom navrhovateľ napadol uznesenie o schválení účtovnej závierky za roky 2024, uznesenie o zmene spoločenskej zmluvy, zvýšení základného imania a konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, pôvodne patriacim navrhovateľovi, v rámci ktorého je posudzovaná platnosť prevodov nehnuteľností z navrhovateľa na odporcu v roku 2024 pre rozpor s ust. § 59a Obchodného zákonníka. Navrhovateľ nariadenie neodkladného opatrenia v tejto súvislosti odôvodňuje tým, že v dôsledku koncentrácie konania podľa § 154 CSP navrhovateľ nebude môcť uplatniť žiadne nové skutkové tvrdenia ani dôkazné návrhy, pričom informačný deficit neumožňuje navrhovateľovi kvalifikovane bez prístupu k dokladom odporcu z relevantného obdobia v konaní argumentovať. Navrhovateľ tvrdí, že v oboch konaniach je preukázanie tvrdených skutočností, či už zneužitie väčšiny, nereálnosť deklarovanej krízy, prípadne nesprávnosť účtovnej závierky, neexistencia podmienok pre dohodu o prevode nehnuteľností v zmysle § 59a Obchodného zákonníka v roku 2004, výrazne ovplyvnená dokladmi, ktoré má odporca v dispozícii, a ktoré navrhovateľ ako spoločník nemá inak ako prostredníctvom realizácie svojho práva podľa § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka získať. S prípadným neúspechom v týchto konaniach navrhovateľ spája nezvratné dôsledky v podobe zvýšenia základného imania, znižovanie hodnoty odporcu a hodnoty obchodného podielu navrhovateľa a v rámci určovacieho konania neúspech v rámci určenia vlastníckeho práva navrhovateľa.
26. Bez toho, že by konajúci súd popieral zákonné právo navrhovateľa ako spoločníka odporcu vyplývajúce z ust. § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka a spoločenskej zmluvy, t. j. právo požadovať informácie o záležitostiach spoločnosti pre riadny výkon práv spoločníka obchodnej spoločnosti, je však potrebné rozlišovať ochranu práv informovanosti o vedení spoločnosti návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a prístup k informáciám a listinám, z ktorých môže navrhovateľ plniť povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť v súdnych konaniach. Vo vzťahu k zabezpečeniu informovanosti navrhovateľa o hospodárení odporcu súd zastáva názor, že neodkladné opatrenie nie je jediným možným a dostupným prostriedkom, ktorý umožní navrhovateľovi realizáciu jeho práva nahliadať do dokumentov týkajúcich sa hospodárenia odporcu, výkonu rozhodovacích kompetencií konateľov odporcu a zmlúv týkajúcich sa scudzovania nehnuteľnosti odporcu. Pokiaľ navrhovateľ v návrhu špecifikovaný rozsah informačnej povinnosti požadovanej od odporcu viaže na zabezpečenie informácií pre realizáciu skutkových tvrdení a predkladanie dôkazov v súvisiacich konaniach, na takýto účel neodkladné opatrenie neslúži. V zmysle rozhodovacej praxe súdov neodkladné opatrenie neslúži ako „pátrací nástroj“ na to, aby súd sprístupňoval procesnej strane informácie a listiny pre realizáciu jej procesných práv a povinností. Civilný sporový poriadok vychádza zo zásady, že dôkaznú povinnosť a rovnako povinnosť tvrdenia strana plní predovšetkým v samotnom meritórnom konaní. Teda v situácii, ak ide o procesnú situáciu pri zabezpečení splnenia povinnosti tvrdenia a dôkazného bremena pre účely iného súdneho konania, neodkladné opatrenie zásadne nemôže slúžiť ako všeobecný nástroj
na zabezpečenie dôkazu, pokiaľ neexistuje obava, že by dôkaz nemohol byť vykonaný neskôr alebo s veľkými ťažkosťami. V prípade informačného deficitu Civilný sporový poriadok upravuje návrh na uloženie edičnej povinnosti, t. j. návrh na uloženie povinnosti predložiť listinu za stavu, že navrhovateľ vie, o aký typ listiny sa jedná, pozná jej približný obsah a vzťah k prejednávanej veci a jej význam pre dokazovanie. Rovnako procesná strana môže využiť procesný prostriedok zabezpečenia dôkazu, pokiaľ hrozí jeho zničenie, strata, príp. nedostupnosť, ktorého cieľom je primárne zachovanie dôkazného materiálu.
27. Pokiaľ bezodkladnú potrebu úpravy pomerov medzi stranami v návrhu navrhovateľ odôvodnil aj reálne hroziacim vytesnením navrhovateľa zo spoločnosti tým, že majoritným spoločníkom sú presadzované uznesenia ukladajúce navrhovateľovi finančné povinnosti, ktorých nesplnenie môže viesť k strate obchodného podielu, súčasne zdôrazňujúc výrazne väčšie finančné zdroje majoritného spoločníka oproti navrhovateľovi, súvislosť navrhovaného neodkladného opatrenia s týmto dôvodom navrhovateľ bližšie nešpecifikoval. Pokiaľ uviedol, že bez prístupu k dokladom odporcu nemôže navrhovateľ racionálne reagovať na žiadnu z okolností úmyselného znižovania hodnoty obchodného podielu od navrhovateľa a nemôže preukazovať protiprávnosť konania majoritného spoločníka a konateľa odporcu ani uplatňovať práva odporcu voči konateľovi postupom podľa § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka, je potrebné uviesť, že neodkladné opatrenie nie je generálnym procesným prostriedkom pre určenie typu žaloby či už voči konateľovi odporcu alebo obchodnej spoločnosti ako takej. Pokiaľ sa navrhovateľ mieni domáhať ochrany svojich práv a informovanosti o vedení obchodnej spoločnosti odporcu, neodkladné opatrenie nie je jediným dostupným prostriedkom, ktoré umožní navrhovateľovi realizáciu jeho práva nahliadať do relevantných dokumentov týkajúcich sa obchodných aktivít odporcu a nakladania s majetkom spoločnosti, keďže navrhovateľ disponuje základným prostriedkom súdnej ochrany jeho práv a tým je rozsudok vo veci samej, ktorý nasleduje po vykonanom dokazovaní pri zachovaní všetkých procesných inštitútov daných Civilným sporovým poriadkom.
28. Z obsahu návrhu je však zrejmé, že uvedený základný procesný nástroj na ochranu navrhovateľom tvrdených a porušených práv podaním žaloby doposiaľ nedošlo. V riadnom súdnom konaní je súdu rovnako umožnené posúdiť navrhovateľom požadovaný rozsah informačného práva v medziach Obchodného zákonníka pre výkon tohto práva z hľadiska proporcionality, konkrétnosti a to bez toho, že by výkon tohto práva akýmkoľvek spôsobom negatívne zasahoval do činnosti spoločnosti, bol vykonávaný v rozpore s princípom proporcionality a poctivého obchodného styku tak, aby výkon práva navrhovateľa slúžil kontrole riadneho fungovania spoločnosti a ochrane majetkovej účasti spoločníka. V prípade požadovaného sprístupnenia korešpondencie odporcu so spriaznenými osobami za vymedzené časové obdobie vstupujú do procesu posúdenia prípustnosti takejto požiadavky inštitúty obchodného tajomstva, ochrany dôverných informácií, GDPR, interných strategických informácií, ako aj práva tretích osôb. V danom prípade je tak na mieste posudzovanie požiadavky primeranosti a opodstatnenosti informačnej požiadavky navrhovateľa a rovnako tak v prípade sprístupnenia všetkých rozhodnutí konateľov odporcu prijatých za obdobie od 01.01.2022 do dňa sprístupnenia bez toho, že by návrh rozlišoval formálne zachytené rozhodnutia a interné operatívne riadenie spoločnosti, keďže právo spoločníka na informácie nie je absolútne a týka sa len významných majetkových a strategických operácií, limitovaných rozsahom oprávneného záujmu spoločníka. V prípade, ak motív navrhovaného neodkladného opatrenia je získavanie dôkazu pre iné spory, prípadne iné formy obchodného boja, mohol by sa takýto výkon procesných práv dostať do rozporu s jeho účelom. Právo spoločníka na informácie a nahliadanie do dokladov spoločnosti preto nemožno vykladať ako neobmedzené oprávnenie na plošný audit činnosti spoločnosti ani právo na sprístupnenie kompletnej internej alebo externej komunikácie spoločnosti, ale vždy musí byť primeraný, konkretizovaný a vecne viazaný na ochranu konkrétneho práva spoločníka.
29. Zo skutkových tvrdení uvádzaných navrhovateľom a predložených dôkazných prostriedkov tieto neumožňujú súdu prijať spoľahlivý záver o naliehavej potrebe úpravy právnych pomerov strán v navrhovanom rozsahu prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia, a preto súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. Z dôvodu, že procesnej strane, voči ktorej návrh neodkladného opatrenia smeruje, doposiaľ trovy konania nevznikli a rozhodnutie o navrhovanom neodkladnom opatrení z dôvodu jeho zamietnutia nebude doručovaný strane, voči ktorej smeruje, súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania navrhovateľa tak, že navrhovateľovi ako neúspešnej procesnej strane nárok na náhradu trov konania nepriznal, a to v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Uznesenie, ktorým súd nariaďuje neodkladné opatrenie, je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.