Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_64Ek-1343-2023.pdf
PDF · 78.79 KB
Case nature
Subarea
64Ek/1343/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005 proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. C. XX, XXX XX B. C., štátna občianka SR, o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 250,- EUR a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Karasom, so sídlom exekútorského úradu Sládkovičova 1423/7, 066 01 Humenné zast. súdnym exekútorom JUDr. Jánom Harvanom, so sídlom exekútorského Mierová 5216/88, 066 01 Humenné pod sp. zn. XXXX XXX/XX, o sťažnosti oprávneného proti výroku II. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 64Ek/1343/2023 zo dňa 16. júla 2026, takto
r o z h o d o l :
Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 16.07.2026 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyššou súdnou úradníčkou uznesenie pod sp. zn. 64Ek/1343/2023, ktorým exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Karasom zastavil podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku (výrok I.) a súčasne oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 73,80 EUR, a to v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia (výrok II.).
2. Svoje rozhodnutie odôvodnila ustanoveniami § 45 ods. 1, § 61k ods. 1 písm. d), § 61l ods. 3, § 195, § 197 ods. 1, 2, § 198 ods. 2, § 199c ods. 4 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 5, § 21 ods. 1, 2, § 22 ods. 1, § 30b vyhlášky MS SR č.68/2017 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „vyhlášky“), čl. I, II. uznesenia vlády SR č. 286/2024 Z.z. o udelení amnestie vo veciach priestupkov spáchaných v súvislosti s protipandemickými opatreniami. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že súdny exekútor doručil súdu dňa 14.05.2026 oznámenie oprávneného a podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že exekučný titul na základe ktorého prebieha exekučné konanie sa počas vedenia stal nevymáhateľný z dôvodu udelenia amnestie v súvislosti s protipandemickými opatreniami, čím je daný postup v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Vychádzajúc z uvedeného a s poukazom na skutočnosť, že exekučný titul sa v priebehu exekúcie stal nevymáhateľným spôsobuje neprípustnosť vedenia exekúcie v ktoromkoľvek jej štádiu, súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou rozhodol podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a exekúciu v celom rozsahu zastavil. (I. výrok). Súčasne o náhrade trov súdneho exekútora rozhodol podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku tak, že náhradu paušálnych výdavkov súdneho exekútora v súvislosti s vedením exekúcie proti povinnému zaviazal oprávneného, nakoľko predmetná exekúcia sa skončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným, pričom zároveň podľa vyššej súdnej úradníčky ide o dôvod, ktorý možno pričítať oprávnenému, keďže sám oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie inicioval vedenie predmetnej exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý sa v dôsledku nadobudnutia účinnosti uznesenia vlády SR č. 682 stal nevymáhateľným. V súvislosti s otázkou zavinenia zastavenia exekúcie súd konajúc vyššou
súdnou úradníčkou skonštatoval, že podaním samotného návrhu na vykonanie exekúcie prešlo na oprávneného aj procesné riziko, že bude zaviazaný znášať trovy súdneho exekútora v prípade, ak dôjde k ukončeniu z iných dôvodov, ako je vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným. Uvedené uzavrela tým, že pokiaľ by návrh na vykonanie exekúcie nepodal, súdnemu exekútorovi by žiadne náklady s vedením exekúcie nevznikli. V nadväznosti na uvedenú skutočnosť tak nebolo možné zaviazať k náhrade trov exekúcie povinného, ale v zmysle §-u 199c Exekučného poriadku uložila oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 73,80 EUR (výrok II).
3. Proti tomuto uzneseniu, konkrétne voči výroku o trovách exekúcie (výrok II.), podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť oprávnený navrhujúc, aby súd s poukazom na ust. § 250 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok sťažnosti v plnom rozsahu vyhovel a uznesenie zo dňa 16.7.2026 vo výroku II zrušil. Podanú sťažnosť odôvodnil s poukazom na ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a tiež ust. § 199c ods. 1 Exekučného poriadku tým, že podľa názoru oprávneného možno dôvod zastavenia pričítať oprávnenému v zmysle citovaného zákonného ustanovenia len v prípade porušenia procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré ma za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. V nadväznosti na uvedené mal sťažovateľ za to, že zastavenie exekučného konania nemožno v danom prípade pričítať oprávnenému, pretože oprávnený postupoval v súlade so zákonom a svojim konaním nespôsobil nevymáhateľnosť exekučného titulu. V čase podania návrhu na vykonanie exekúcie nárok oprávneného existoval, bol priznaný právoplatným a vykonateľným rozhodnutím a oprávnený nemohol predpokladať, že po začatí exekučného konania dôjde k zmene legislatívy a zákonom bude udelená amnestia. Oprávnený pripustil, že podaním návrhu zobral na seba procesné riziko neúspechu vedenej exekúcie, ktorá môže vyústiť do zastavenia exekúcie bez uspokojenia nároku oprávneného, ale nie podľa oprávneného v prípade, ak k zastaveniu exekučného konania dôjde z dôvodu platnosti nového právneho predpisu, ktorý bol prijatý až po jeho začatí. Vzhľadom na uvedené mal sťažovateľ za to, že trovy konania v danom prípade nie je povinný znášať oprávnený. 4. K sťažnosti oprávneného sa podaním doručeným súdu dňa 22.7.2026 vyjadril aj zastupujúci súdny exekútor, ktorý sa stotožnil s rozhodnutím súdu a uviedol, že podaním návrhu na vykonanie exekúcie berie oprávnený na seba procesné riziko možného neúspechu vedenej exekúcie, ktoré môže vyústiť do zastavenia exekúcie bez uspokojenia nároku oprávneného. Zároveň samotným dôsledkom zastavenia ex. konania v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku je povinnosť oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy konania.
5. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
6. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
8. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
9. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa §-u 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
11. V dôsledku sťažnosti podanej proti výroku II. napadnutého uznesenia zo strany oprávneného súd prvej inštancie vec prejednal v medziach daných ustanoveniami §§ 239 a nasl. CSP, preskúmal dotknuté uznesenie v napadnutom rozsahu a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nebola podaná dôvodne a preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol.
12. Úvodom sťažnostný súd pripomína, že v predmetnej veci došlo výrokom I. napadnutého uznesenia k zastaveniu exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z dôvodu, že dňa 06.11.2024
bolo prijaté Uznesenie vlády SR č. 682/2024 Z.z. o udelení amnestie vo veciach priestupkov spáchaných v súvislosti s protipandemickými opatreniami, v zmysle ktorého sa s účinnosťou od 08.11.2024, odpúšťajú doteraz nevykonané sankcie alebo ich zvyšky uložené právoplatným rozhodnutím za priestupky spáchané v období od 12.marca 2020 od 6.00 hod. do 15.spetembra 2023 do 6.00 hod. v súvislosti s protipandemickými opatreniami zavedenými z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeného koronavírusom SARS-CoV-2. Prijatím predmetného uznesenia sa exekučný titul, na základe ktorého prebiehala predmetná exekúcia, stal počas vedenia konania nevymáhateľným z dôvodu udelenia amnestie v súvislosti s protipandemickými opatreniami, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia vlády, čím bol daný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1/ písm. d) Exekučného poriadku. V súvislosti so zastavením exekúcie o trovách exekúcie vyššia súdna úradníčka rozhodla výrokom II. tak, že povinnosť nahradiť trovy exekúcie uložila oprávnenému, keď dospela k záveru, že dôvod zastavenia exekúcie mu možno pričítať, nakoľko podaním samotného návrhu na vykonanie exekúcie prešlo na oprávneného aj procesné riziko, že bude zaviazaný znášať trovy súdneho exekútora v prípade, ak dôjde k ukončeniu z iných dôvodov, ako je vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným. Uvedené uzavrela tým, že pokiaľ by návrh na vykonanie exekúcie nepodal, súdnemu exekútorovi by žiadne náklady s vedením exekúcie nevznikli. Oprávnený v podanej sťažnosti namietal nesprávnosť výroku o trovách exekúcie vo vzťahu k subjektu, ktorému povinnosť nahradiť trovy exekúcie bola uložená a žiadal, aby bol výrok II. napadnutého uznesenia zrušený.
13. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky treba v prvom rade uviesť, že právna úprava trov exekúcie je v Exekučnom poriadku v zásade komplexná. Exekučný poriadok v pozícii lex specialis vymedzuje okruh subjektov, o nákladoch ktorých možno uvažovať ako o trovách exekučného konania a následne jednotlivé zložky trov týchto subjektov vymedzuje Exekučný poriadok v § 195 až 199g taxatívnym spôsobom, spolu s pravidlami pre ich uplatnenie a (prípadnú) náhradu. Trovy súdneho exekútora platí v zásade povinný, a to buď v uspokojení pohľadávky vrátane trov exekútora povinným alebo vo vymožení pohľadávky vrátane trov exekútora exekútorom. Náhradou trov exekúcie súdneho exekútora však možno zaviazať aj oprávneného, na základe procesného zavinenia, a to v prípadoch uvedených v § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie.
14. Súčasne v exekučnom konaní je to práve oprávnený, ktorý ako dominus litus podáva návrh na vykonanie exekúcie, pričom nesie v súlade so základnou zásadou exekučného konania „nulla executio sine titulo“ objektívnu zodpovednosť za to, že exekučný titul je počas celej exekúcie spôsobilým titulom, nielen ku dňu vydania poverenia. Túto zodpovednosť nemožno v rámci exekúcie preniesť na niekoho iného. Taktiež na nikoho iného nemožno preniesť ani sekundárne právne následky tejto zodpovednosti (napr. v časti týkajúce sa náhrady trov exekúcie). Ak dôvodom zastavenia exekúcie je skutočnosť, že exekučný titul nemožno vykonať, je potrebné tento dôvod zastavenia vždy vykladať na vrub oprávneného. Aj inštitút trov totiž zapadá do koncepcie legitímnych očakávaní a ak oprávnený vyvolal exekúciu, ktorá sa neskôr ukázala ako neopodstatnená (t. j. bola zastavená), niet najmenšieho dôvodu, aby neparticipoval na náhrade trov konania dotknutých subjektov. Z týchto súvislostí k tomuto problému pristúpil i zákonodarca, keď na riešenie tejto situácie zvolil vo vyššie uvedených ustanoveniach sloveso pričítať, ktoré vyjadruje objektívny charakter tejto zodpovednosti namiesto slovesa spôsobil či zavinil, ktorý vyjadruje subjektívny charakter zodpovednosti. Sudca rozhodujúci o podanej sťažnosti tak uzatvára, že bol to práve oprávnený, ktorý sa hoc aj v dobrej viere návrhom na vykonanie exekúcie domáhal svojho práva, keď predložil rozhodnutie, ktoré nebolo možné neskôr vykonať z dôvodu udelenia amnestie vo veciach priestupkov. Preto to bol práve oprávnený, ktorému možno pričítať zastavenie konania.
15. Záverom sudca poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 119/2025-17 zo dňa 25. marca 2025 v zmysle ktorého „S ohľadom na uvedené ústavný súd hodnotí ako ústavne akceptovateľný záver okresného súdu, že ak dôvodom zastavenia exekúcie je skutočnosť bránica vymáhateľnosti exekučného titulu, je potrebné tento dôvod zastavenia vždy vkladať na vrub oprávnenému, ktorý ako dominus litis podal návrh na vykonanie exekúcie, za čo nesie procesnú zodpovednosť. Hoci sa tento záver môže v procese uplatnenia základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu javiť ako nespravodlivý, je potrebné zdôrazniť, že Exekučný poriadok ako procesná norma pri rozhodovaní o náhrade trov konania neumožňuje zohľadniť zjavnú nesprávnosť postupu iného subjektu ako oprávneného, povinného a súdneho exekútora.“
16. Týmito úvahami tak sudca súdu prvej inštancie dospel k záveru, že uznesenie vyššej súdnej úradníčky v napadnutom výroku II. je vecne správne, a preto sťažnosť oprávneného proti výroku II. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 64Ek/1343/2023 zo dňa 16. júla 2026 ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).