Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2To-30-2026.pdf
PDF · 81.14 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/30/2026
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Šimkovej a členov senátu JUDr. Danice Veselovskej a Mgr. Petra Lizúcha v trestnej veci obžalovaného S. T., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky sp.zn. 10T/30/2025 zo dňa 26.02.2026 na verejnom zasadnutí konanom dňa 18.06.2026 jednomyseľne takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného S. T., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Malacky pod sp.zn. 10T/30/2025 dňa 26.02.2026 uznal obžalovaného S. T. vinným zo spáchania prečinu krádeže § 212 ods. 1 písm. d) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 na tom skutkovom základe, že
v čase okolo 16:45 hod. dňa 20.02.2024 v obci G. Č.. XX, v predajni COOP Jednota odcudzil finančnú hotovosť vo výške 200 € tým spôsobom, že v uvedenom čase obsluhovala zamestnankyňa uvedenej predajne C. O., nar. v roku XXXX, ako osoba vyššieho veku pokladničnú kasu, ktorú otvorila, pričom po jej otvorení obžalovaný svojou pravou rukou v oblasti lakťa odťahoval predavačku od pokladničnej kasy a zo zásuvky pokladničnej kasy odcudzil predmetnú hotovosť 200 € a to ako 4 kusy 50 € bankoviek, následne odišiel na neznáme miesto, čím týmto konaním spôsobil poškodenej predajni COOP Jednota Senica, spotrebné družstvo, Námestie oslobodenia č. 12, Senica, IČO: 00 168 891 škodu krádežou, ktorú mala dotknutá zamestnankyňa pri sebe, v celkovej výške 200 €.
Súd prvého stupňa obžalovanému podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, § 41 ods. 1, § 42 ods. 1 Trestného zákona uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, pre výkon ktorého obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Nitra sp. zn. 3T/3/2025 zo dňa 04.02.2025, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd prvého stupňa zaviazal obžalovaného k náhrade škody poškodenej spoločnosti COOP Jednota Senica, spotrebné družstvo, vo výške 200 €.
Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný v zákonnej lehote dňa 03.03.2026 odvolanie smerujúce proti výroku o treste, ktoré odôvodnil tým, že skutok bol prekvalifikovaný na prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko skutková podstata činu nenasvedčovala tomu, že čin spáchal preto, že sa jednalo osobou vyššieho veku. Zároveň nemal ako vedieť, kto bude pri pokladni, nakoľko pracovníkov tam bolo viac. Čiže čin nespáchal preto, že sa jednalo o osobu vyššieho veku, ale preto, že bol vo veľmi zlej životnej situácii, ktorá ho doviedla k tak zúfalému činu, ktorý úprimne ľutuje. Dňa 02.04.2026 bol odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona pod
spisovou značkou 1Pv 173/25/1104-51, za čo bol odsúdený na trest 15 mesiacov nepodmienečne a bolo mu uložené protitoxikomanické liečenie. Preto je toho názoru, že trest je primeraný ku skutku, ktorý vykonal. Preto žiada o zrušenie trestu, ktorý mu bol následne uložený. Svojej odvolanie doplnil aj podaním zo dňa 16.04.2026 tým, že je toho názoru, že trest, ktorý vykonáva je dostatočný.
Prokurátor nevyužil právo podľa § 314 Trestného poriadku vyjadriť sa k odvolaniu, ktoré mu bolo riadne doručené.
Odvolací súd nezistil také vady napadnutého rozsudku, ktoré by boli dôvodom pre jeho zrušenie na neverejnom zasadnutí, preto nariadil vo veci verejné zasadnutie, o ktorom upovedomil obžalovaného, obhajcu a ostatné procesné strany.
Obžalovaný S. T. požiadal o vykonanie verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti. Nakoľko takémuto postupu nebránili žiadne zákonné prekážky, odvolací súd podľa § 293 ods. 5, ods. 7 Trestného poriadku vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného, a tiež v neprítomnosti poškodeného podľa § 294 ods. 2 Trestného poriadku, ktorý sa na verejné zasadnutie neustanovil.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca uviedol, že rešpektuje úkony svojho klienta a preto rozhodnutie ponecháva na úvahe súdu.
Zástupca krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť odvolania, a tým absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku, preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je nedôvodné.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery za trestné činy podľa § 213, § 233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a 334, ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie súd prihliada aj na to, aby trest zabezpečil ochranu finančných záujmov Európskej únie. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky podal dňa 22.05.2025 na S. T. obžalobu pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d), ods. 3 písm. f) Trestného zákona na totožnom skutkovom základe ako je uvedený v úvode tohto odôvodnenia.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.02.2026 prokurátor predniesol obžalobu v zhode s písomne podanou. Samosudca upozornil, že vec sa bude posudzovať ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a pokračoval v hlavnom pojednávaní.
Obžalovaný S. T. následne učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný, a následne kladne odpovedal na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku. Prokurátor navrhol vyhlásenie obžalovaného o vine prijať. Súd vyhlásil podľa § 257 ods. 6, ods. 7 Trestného poriadku uznesenie, ktorým vyhlásenie obžalovaného o vine prijal s tým, že dokazovanie v rozsahu priznania viny nevykonal, vykonal len dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste a náhrade škody.
Okresný súd na základe vyhlásenia o vine uznal obžalovaného vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d ) Trestného zákona na skutkovom základe uvedom v obžalobe. K uznaniu viny došlo po vyhlásení viny a postupe podľa § 257 Trestného poriadku, preto výrok o vine nemôže byť predmetom revízie odvolacím súdom, a táto časť rozsudku nemohla byť a ani nebola odvolaním napadnutá.
Pri dokazovaní skutočností podstatných pre výroky o treste a náhrade škody súd prvého stupňa vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov podľa § 269 Trestného poriadku, a to vyčíslením škody, pripojeným spisom Okresného súdu Nitra sp. zn. 3T/3/2025, odpisom registra trestov obžalovaného a výpisom z evidencie priestupkov.
Z listinných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že obžalovaný S. T. má 8 záznamov v registri trestov, z toho 5 pre majetkovú trestnú činnosť, zvyšné odsúdenia sú pre násilnú trestnú činnosť. Obžalovaný opakovane vykonal nepodmienečné tresty odňatia slobody. Tiež sa dopustil 2 priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu a 7 priestupkov proti majetku.
Súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné na rozhodnutie tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 10 Trestného poriadku, a tieto dôkazy aj správne jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku vyhodnotil.
Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s výrokom o treste napadnutého rozsudku a úvahy, ktoré súd k tomuto viedli, považuje za správne.
Súd prvého stupňa postupoval správne, keď ukladal obžalovanému súhrnný trest podľa § 42 ods. 1, § 41 ods. 1 Trestného zákona za spáchanie viacerých trestných činov vo viacčinnom súbehu, za časť ktorého bol obžalovaný už právoplatne odsúdený, a to trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp.zn. 3T/3/2015 zo dňa 04.02.2025, keďže trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona obžalovaný v zmysle citovaného trestného rozkazu spáchal dňa 13.10.2024. Z časového hľadiska teda spáchanie prejednávaného skutku a skutku z citovaného trestného rozkazu nebolo prerušené vyhlásením žiadneho odsudzujúceho rozhodnutia. Súd prvého stupňa postupoval v súlade s § 41 ods. 1 Trestného zákona, keď ukladal trest podľa najprísnejšej trestnej sadzby určenej pre zbiehajúce sa trestné činy, teda podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, ktorého trestná sadzba je až 2 roky.
Odvolací súd konštatuje, že správne postupoval súd prvého stupňa, keď v súlade s § 38 ods. 2 Trestného zákona prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a zistil, že u obžalovaného je daná poľahčujúca okolnosť uvedená v § 36 písm. l) Trestného zákona, t.j. že sa k trestnému činu priznal a jeho spáchanie oľutoval, a priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona spočívajúce v tom, že obžalovaný spáchal viac trestných činov, a už bol za trestný čin už odsúdený.
Pri úvahách o druhu trestu aj odvolací súd dospel k záveru, že osoba obžalovaného, ktorý je špeciálnym recidivistom, neumožňuje uloženie iného ako nepodmienečného trestu odňatia slobody. Tak ako uvádza aj súd prvého stupňa dôvodom pre uloženie nepodmienečného trestu je aj skutočnosť, že skorším rozhodnutím, ktorého výrok o treste súd v rámci ukladania súhrnného trestu odňatia slobody rušil, bolo odsúdenie k nepodmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 3 mesiace, a teda spoločne ukladaný trest musel byť podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona prísnejší.
Ak sa obžalovaný domáhal upustenia od uloženia ďalšieho trestu, tak je pravdou, že obžalovaný doposiaľ nevykonal trest odňatia slobody uložený v roku 2025, avšak v minulosti vykonal nepodmienečné tresty 3 krát, pričom tieto sa minuli nápravnému účinku. Vo vzťahu k jeho prevýchove boli využité a použité všetky zákonné výchovné prostriedky, ktoré však zlyhali, a preto je potrebné zdôrazniť ochrannú funkciu trestu vo vzťahu k ostatným členom spoločnosti. Z tohto dôvodu nemožno predpokladať, že ochranu spoločnosti pred ďalšou majetkovou trestnou činnosťou zo strany obžalovaného možno docieliť miernejším opatrením ako uložením ďalšieho trestu.
Na základe týchto skutočností je uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému plne opodstatnené a odráža nielen možnosti jeho nápravy a morálne odsúdenie páchateľa, ale aj požiadavky generálnej prevencie. Uloženie takéhoto druhu trestu zodpovedá zákonným kritériám uvedeným v § 34 ods. 1 Trestného zákona.
Súd prvého stupňa presvedčivo odôvodnil, prečo obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, a odvolací súd si jeho argumentáciu plne osvojil. Možnosti nápravy obžalovaného nie sú vzhľadom na jeho kriminálnu minulosť i krátkosť času od vykonania nepodmienečného trestu po spáchanie ďalšieho trestného činu, či priestupku proti majetku priaznivé, a preto je na mieste zvýrazniť ochrannú funkciu trestu pred funkciou výchovnou. Súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok je v polovici trestnej sadzby, nie je neprimeraný, a je v súlade so zákonom.
Zákonu zodpovedá aj výrok napadnutého rozsudku o zrušení výroku o treste trestného rozkazu Okresného súdu Nitra sp.zn. 3T/3/2025 a nadväzujúcich rozhodnutí, a tiež výrok o zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože obžalovaný bol pred spáchaním posudzovanej trestnej činnosti vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin v posledných 10 rokoch.
Vzhľadom na obmedzený revízny princíp uvedený v § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd nepreskúmaval výrok o náhrade škody, nakoľko tento odvolaním napadnutý nebol.
Na základe uvedených skutočností odvolací súd vyhodnotil odvolanie obžalovaného ako nedôvodné, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.