Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_32P-31-2021.pdf
PDF · 86.75 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/31/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Steinsdorferovou, v právnej veci navrhovateľa Mgr. S. E., K.., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. G., K. 7, právne zastúpený JUDr. Evaristom Zuzanom, advokátom so sídlom Badín, Laurínska 43 a manželky Mgr. X. E., rodenej K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N., J. ulica XXA, právne zastúpená JUDr. Rastislavom Paučom, advokátom so sídlom Banská Bystrica, Nad plážou 33, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej O. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo navrhovateľa Mgr. S. E., PhD., nar. XX.XX.XXXX a manželky Mgr. X. E., rodenej K., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v N., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu N., vo zväzku X,. ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. X, r o z v á d z a .
II. Súd maloletú O. E., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.
III. Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej O. E., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 150 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
IV. Styk otca s maloletou sa n e u p r a v u j e .
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ návrhom podaným dňa 15.03.2021 sa domáhal rozvodu manželstva z dôvodu, že nemá význam, nie je funkčné a nespĺňa spoločenský účel. Bližšie svoj návrh na rozvod manželstva odôvodnil tým, že ich manželstvo prešlo viacerými krízami. V roku 2018 sa odsťahoval od manželky. Po 3 týždňoch sa vrátil a poslednýkrát sa pokúsil zachrániť manželstvo. Nakoľko posledný pokus o záchranu manželstva bol neúspešný, a preto nie je viac možné očakávať obnovenie manželského spolužitia.
2. Manželka navrhovateľa v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 03.05.2021 s rozvodom manželstva súhlasila, rovnako aj s tvrdením navrhovateľa, že ich manželstvo sa stalo nefunkčným a nie je možné obnovenie manželského spolužitia.
3. Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré
viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahu medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
4. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázanú existenciu objektívneho a kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania, ktorý je takej dĺžky, ale najmä intenzity, že ich manželstvo neplní a do budúcna ani nemôže plniť svoj spoločenský účel vyplývajúci z jeho základných funkcií, a to funkcie biologickej, výchovnej, vzájomnej pomoci, hospodárskej. Manželia od apríla 2020 nežijú v spoločnej domácnosti, od tohto obdobia spoločne nehospodária, spoločne nezabezpečujú chod domácnosti, spoločne nezabezpečujú výchovu, výživu maloletej, ako manželia netrávia spolu čas, nepomáhajú si, dlhodobo intímne spolu nežijú. Z vyjadrení manželov vyplynulo, že si navzájom nedôverujú, nerešpektujú sa, neprejavujú si úctu, navzájom sa citovo odcudzili, čím mal súd preukázanú nemožnosť obnovenia riadneho manželského spolužitia. Manželia nevedeli zladiť starostlivosť o ich maloleté dieťa, domácnosť so stavbou rodinného domu. Navrhovateľ sa zo strany manželky cítil nedocenený, vnímal zasahovanie svokrovcov do ich života. Manželka navrhovateľa po prerušení ich spolužitia v decembri 2020 nadviazala známosť s iným mužom, ktorú považuje za vážnu. Súd vzhľadom na takto zistený skutkový stav môže konštatovať, že manželstvo účastníkov je len formálnym zväzkom, ktorý nevytvára ani zdravé rodinné prostredie pre výchovu ich maloletého dieťaťa. Súd mal tak v zmysle § 23 zákona o rodine splnené podmienky pre rozvod manželstva, a preto manželstvo účastníkov konania rozviedol. Súd za prvotnú príčinu rozvratu vzťahov medzi manželmi považuje neprekonateľné rozdiely v ich názoroch, povahách, ktoré sa prejavili v roku 2011 pri stavbe rodinného domu, a ktoré mali za následok stratu vzájomnej dôvery a citovej náklonnosti.
5. S konaním o rozvod manželstva je v zmysle § 100 CMP spojené konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva. Medzi rodičmi maloletej nebola sporná otázka zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach a neupravenia styku otca s maloletou. Medzi rodičmi bola sporná otázka výšky výživného. Otec navrhoval určiť výživné vo výške 100 eur mesačne a matka vo výške 250 eur mesačne.
6. Opatrovník odporučil súdu zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky z dôvodu, že v jej starostlivosti nezistil žiadne nedostatky, matka má vytvorené vhodné podmienky pre výchovu maloletej. Zároveň odporučil súdu zaviazať otca prispievať na výživu maloletej primeraným výživným a styk otca s maloletou neupravovať.
7. Podľa § 24 ods. 1, 3, 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
8. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
9. Podľa § 75 ods. 1, prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
10. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
11. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka. Podľa vyjadrenia otca, zo strany matky je o maloletú riadne postarané. Sociálnym šetrením bolo zistené, že matka pre výchovu maloletej má vytvorené vhodné bytové podmienky, v starostlivosti matky o maloletú neboli zistené žiadne nedostatky. Zo zhodného vyjadrenia rodičov vyplynulo, že maloletá k nim obom má dobrý vzťah, žiadneho z nich neodmieta. Rodičia ohľadom maloletej nekomunikujú, otec od matky nepožaduje informácie o maloletej. Súd v tejto súvislosti apeluje na rodičov, aby oddelili svoj partnerský vzťah od rodičovského vzťahu a začali ako rodičia ohľadom maloletej komunikovať preto, aby v jej výchove boli jednotní, maloletej boli príkladom a v rovnakej miere zohrávali plnohodnotnú rolu v jej živote. Súd vzhľadom na doterajšiu riadnu starostlivosť matky o maloletú, podieľanie sa na starostlivosti o maloletú otcom nie len počas jeho stretávania sa s maloletou, zotrvanie maloletej aj po rozvode manželstva v domácnosti, v ktorej má vytvorené svoje sociálne a citové väzby, zaužívaný režim, maloletú na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.
12. Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi, v danom prípade otcovi, súd vychádza z kritérií uvedených v ustanovení § 75 ods. 1, prvá veta zákona o rodine, t.j. veku, odôvodnených potrieb maloletej a možností, schopností, majetkových pomerov otca. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloletá má 8 rokov, navštevuje 2. ročník základnej školy, do ktorej ju matka vozí, na čo má mesačné výdavky na pohonné hmoty vo výške 40 eur. Maloletá sa stravuje v škole za mesačný poplatok 3,70 eura. V škole navštevuje školský klub za mesačný poplatok 8 eur. V základnej umeleckej škole navštevuje hru na klavíri za ročný poplatok 70 eur. Maloletej do školy sa neuhrádzali v tomto školskom roku žiadne poplatky, zakupovali sa jej učebnice, pracovné zošity v sume 20 eur. Maloletá je zdravá, nie je vedená v žiadnej špecializovanej ambulancii. Otec maloletej je jediným konateľom a spoločníkom obchodnej spoločnosti M. K., s.r.o., kde má uzavretú dohodu o pracovnej činnosti, na základe ktorej má príjem vo výške 61,30 eura. Otec okrem toho je členom komisie mestského zastupiteľstva, z čoho má mesačný príjem vo výške 21,04 eura. Súd na strane otca sa zaoberal jeho možnosťami, schopnosťami dosahovať príjem primeraný svojmu veku, vzdelaniu, kvalifikácii, skúsenostiam, praxi, zdravotnému stavu. Súd dospel k záveru, že je v možnostiach, schopnostiach otca dosahovať čistý mesačný príjem v rozpätí od 500 do 600 eur. Pri schopnosti, možnosti otca dosahovať vyššie uvedený príjem, súd vychádzal z toho, že obchodná spoločnosť M. K., s.r.o. sa zaoberá realitnou činnosťou a vyjadrenia otca, že v roku 2020 krátkodobo pracoval v peňažnom ústave, kde mal príjem 600 eur netto. Pri určovaní výšky výživného na strane otca súd zohľadnil, že inú ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Pri určovaní výšky výživného súd neopomenul, že aj matka má zákonnú vyživovaciu povinnosť k maloletej. Matka je riadne zamestnaná, dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 1.593,07 eura, ktorý jej umožňuje podieľať sa na výžive maloletej. Súd návrhu otca, ktorý navrhoval určiť výživné na maloletú vo výške 100 eur nevyhovel z dôvodu 1/ preukázaných schopností, možností otca dosahovať príjem vo výške 500-600 eur netto, 2/ nepodieľaním sa na osobnej starostlivosti o maloletú. Súd ani návrhu matky, ktorá žiadala určiť výživné na maloletú v sume 250 eur nevyhovel z dôvodu 1/ poberania rodinných prídavkov na maloletú, uplatňovania si daňového bonusu, 2/ nepreukázania takých odôvodnených potrieb maloletej, primeraných jej veku, ktoré by odôvodňovali určenie výživného v ňou navrhovanej výške. Súd preto ustálil výšku výživného v sume 150 eur, ktoré zodpovedá aj právu maloletej podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov tak, ako predpokladá ustanovenie § 62 ods. 2, posledná veta Zákona o rodine.
13. O neupravení styku otca s maloletou súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine z dôvodu, že matka styku otca s maloletou nebráni, otec sa s maloletou stretáva 1-krát do mesiaca od piatku do nedele, kedy trávi s maloletou čas u svojej matky alebo u rodinných známych. Otec je okrem toho v telefonickom kontakte zhruba 2-krát do týždňa.
14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné písomné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsahom odvolania nie je odvolací súd viazaný vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci (§ 62 Civilného mimosporového poriadku).
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z. z. v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok).
Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia účastníci zhodne uviedli, že sa vzdávajú práva podať vo veci opravný prostriedok, bolo by prípadné odvolanie právne neúčinné.