Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoEk-8-2026.pdf
PDF · 78.54 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoEk/8/2026
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Martina Barana a JUDr. Evy Šofrankovej v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a. s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX R. nad Q., o vymoženie istiny 388,37 eur s prísl., o odvolaní právneho predchodcu oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 10.03.2011, č. k. 0Er/1136/1998-7, takto jednohlasne
r o z h o d o l :
Potvrdzuje uznesenie.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Štefanovi Šviderskému trovy exekúcie vo výške 33,81 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
2. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Zbierky v znení platnom k 10.3.2011), podľa ktorého súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zistil, že súdny exekútor vykonal zisťovanie majetkových pomerov povinného podľa § 34 Exekučného poriadku a z obsahu spisového materiálu vyplýva nevymožiteľnosť pohľadávky z dôvodu neexistencie postihnuteľného majetku povinného z čoho je zrejmé, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Preto exekúciu podľa citovaného zákonného ustanovenia zastavil a o trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
3. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený, ktorý ho navrhol zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podľa oprávneného príslušný exekútorský úrad neuplatnil všetky možnosti podľa zákona o exekučnej činnosti pre vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 388,37 eur s poukazom na skutočnosť, že povinný je v produktívnom veku ako samostatne zárobkovo činná osoba a na základe činnosti ako SZČO má preukázateľnú činnosť s príjmami s poukazom na doklady z Daňového úradu vo R. nad Q. za obdobie od roku 2005 a naďalej, čo dokladoval ako prílohu odvolania.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) uznesením zo dňa 28.04.2025, č. k. 2CoEk/3/2025 vrátil vec súdu I. inštancie ako predčasne predloženú z dôvodu absencie rozhodnutia súdu prvej inštancie o podanom návrhu v zmysle predpokladov § 37 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom v tom čase. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.09.2025.
5. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 21.01.2026, č. k. 0Er/1136/1998-50 rozhodol tak, že pripustil, aby z konania na strane oprávneného vystúpila Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874 a na jej miesto do konania
vstúpila Slovenská konsolidačná, a. s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005. Vstup Slovenskej konsolidačnej, a.s. namiesto Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. do konania mal súd prvej inštancie za odôvodnený na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 07.10.2013, ktorou postupca Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. postúpil postupníkovi Slovenskej konsolidačnej, a.s. pohľadávku, ktorá je predmetom tejto exekúcie. S postúpením spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s. súhlasila. Po vydaní rozhodnutia o pripustení súd prvej inštancie predložil vec odvolaciemu súdu na ďalší procesný postup.
6. Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
7. Na základe výzvy súdu sa k odvolaniu podanému pôvodným oprávneným vyjadril jeho právny nástupca, ktorý uviedol, že na podanom odvolaní trvá. Oprávnený má za to, že nakoľko tým, že súd o odvolaní pôvodného oprávneného nerozhodol ani 15 rokov od vydania uznesenia, ktorým súd exekúciu zastavil z dôvodu nemajetnosti povinného, sa majetkové pomery povinného zmenili. Uvádza, že povinný je v súčasnosti vlastníkom nehnuteľného majetku (bez tiarch) a zároveň poberá starobný dôchodok, z ktorého je možné vykonať zrážky v prospech vymáhanej exekúcie. Na základe uvedených skutočností je podľa oprávneného zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného nedôvodné.
8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 odsek 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 odsek 2 CSP), konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a už len na zdôraznenie jeho správnosti uvádza:
10. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až § 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
11. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
12. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
13. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
14. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
15. Zo spisu vyplýva, že súd prvej inštancie pred vydaním napadnutého uznesenia vykonal potrebné šetrenia smerujúce k zisteniu majetkových pomerov povinného, pričom na ich podklade dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Odvolací súd konštatuje, že za tohto stavu boli splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za správne a dostatočne podložené obsahom spisu. Odvolací súd sa stotožňuje aj s právnym posúdením veci súdu prvej inštancie.
16. Zákonné ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť povinného, ktorá má predovšetkým vychádzať zo zistení súdneho exekútora. O zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie súd rozhodne až po náležitom preukázaní majetkových pomerov na strane povinného, keď je jeho nemajetnosť skutočne preukázaná. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že exekúcia je vedená a vykonávaná súdnym exekútorom ako štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (§ 2 ods. 1 Exekučného poriadku). Ten v rámci exekučného konania (exekúcie) šetrí majetkové a zárobkové pomery povinnej osoby. Zákonom aprobovaným spôsobom súdny exekútor zisťuje príjem povinného a stav jeho hnuteľného i nehnuteľného majetku a v závislosti od zisteného stavu volí najvhodnejší spôsob vedenia exekúcie. Predpokladom zastavenia exekúcie pre nemajetnosť je zistenie skutočnosti o tom, že majetok povinného nie je spôsobilý ani na úhradu trov exekúcie. Je teda zrejmé, že ak súdny exekútor po vykonaní úkonov exekučnej činnosti dospeje k záveru o nemajetnosti povinného a realizácia exekúcie by viedla len k navyšovaniu nákladov, predloží súdu podnet na zastavenie exekúcie. Rovnako tak je oprávnený navrhnúť zastavenie exekúcie povinný. Exekučný súd je následne povinný posúdiť, či súdny exekútor vykonal všetky úkony na zistenie majetku povinného a až potom rozhodnúť, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie. Exekučný súd zároveň nie je viazaný rozhodnutím v inej veci, ohľadom majetkových pomerov povinného.
17. Odvolacia námietka oprávneného spočívajúca v tvrdení, že od vydania napadnutého uznesenia uplynulo dlhšie časové obdobie a majetkové pomery povinného sa medzičasom mohli zmeniť, nie je spôsobilá založiť nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Pre posúdenie vecnej správnosti uznesenia o zastavení exekúcie je rozhodujúci skutkový a právny stav existujúci v čase jeho vydania súdom prvej inštancie.
18. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že oprávnený na podporu svojich tvrdení o zmene majetkových pomerov povinného nepredložil žiadne konkrétne listinné dôkazy, ktoré by naznačovali aktuálnu existenciu majetku povinného postihnuteľného exekúciou. Pokiaľ oprávnený poukazoval aj na dĺžku odvolacieho konania, odvolací súd uvádza, že samotná skutočnosť, že o podanom odvolaní bolo rozhodované s časovým odstupom, nemení nič na potrebe preskúmať správnosť napadnutého uznesenia podľa skutkového a právneho stavu existujúceho v čase jeho vydania. Pripustenie opačného záveru by viedlo k neprípustnému stavu, v ktorom by sa predmet odvolacieho prieskumu menil v závislosti od skutkových okolností, ktoré by nastali až po vydaní napadnutého rozhodnutia.
19. Odvolací súd zároveň ďalej dodáva, že zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nepredstavuje prekážku, ktorá by oprávnenému bránila v budúcnosti opätovne sa domáhať núteného výkonu svojho nároku, pokiaľ by došlo k zmene majetkových pomerov povinného a objavil by sa majetok postihnuteľný exekúciou. Samotná hypotetická možnosť budúceho nadobudnutia majetku povinným však nemôže byť dôvodom na pokračovanie v exekučnom konaní, v ktorom bolo v čase rozhodovania preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
20. S poukazom na uvedené preto odvolací súd dospel k záveru, že oprávneným uvádzané (tvrdené) okolnosti nie sú dôvodom pre zrušenie napadnutého výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko nemajetnosť povinného bola v čase rozhodovania súdu prvej inštancie preukázaná a z odvolania oprávneného, resp. z vyjadrenia právneho nástupcu pôvodného oprávneného, odvolací súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne zistenie skutkového stavu súdom prvej inštancie.
21. Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu nemajetnosti povinného, súd prvej inštancie musel uložiť povinnosť na náhradu trov súdneho exekútora oprávnenému, nakoľko § 203 ods. 2 prvá veta jasne stanovuje, že ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
22. Súd prvej inštancie postupoval správne, ak predmetnú exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil, preto odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v zmysle § 387 ods. 2 CSP, na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.
23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom a súdnemu exekútorovi nepriznal, pretože oprávnený bol v odvolacom konaní neúspešný a povinnému a súdnemu exekútorovi v jeho priebehu žiadne trovy nevznikli (čl. 4 ods. 2 v spojení s čl. 17 CSP).
24. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 odsek 2 C.s.p.).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 odsek 2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).