Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Csp-119-2020.pdf
PDF · 125.38 KB
Case nature
Area
Subarea
2Csp/119/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov, sudcom P.. G.. D. W. v právnej veci žalobcu: Q. O., nar. XX.XX.XXXX, W. XXXX/ X, XXX XX S., zast. U.. P. C., advokát, Q. XX, XXX XX M., G.: XX XXX XXX, proti žalovanému: E. W. X., a. s., G.: XX XXX XXX, Q. 5, XXX XX W. v konaní o určenie, že úver je bezúročný a bezpoplatkový, takto:
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že úver zo zmluvy o spotrebiteľskom poistenom OTP REFINANC EXPRESE č. 049/5010/15SU zo dňa 04.08.2015 je bezúročný a bez poplatkov.
II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.07.2020 domáhal určenia, že úver zo zmluvy o spotrebiteľskom poistenom OTP REFINANC EXPRESE č. 049/5010/15SU zo dňa 04.08.2015 je bezúročný a bez poplatkov a zároveň sa domáhal aj náhrady trov konania.
2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom poistenom OTP REFINANC EXPRESE č. 049/5010/15SU zo dňa 04.08.2015, ktorého predmetom bolo poskytnutie úveru v celkovej výške 24 932,-- Eur s mesačnou splátkou 375,53 Eur /s poslednou splátkou vo výške 374,40 Eur/ a s celkovou čiastkou, ktorú mal žalobca uhradiť vo výške 40 592,51 Eur. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný žiadnym spôsobom neskúmal jeho úverovú bonitu. V čase poskytnutia úveru žalobca podnikal, pričom jeho daňové priznanie bolo na nule. Žalobca je toho názoru, že posúdenie žalovaného, jeho bonity, resp. neposúdenie jeho bonity nie je možné samo o sebe považovať za náležité splnenie povinnosti zo strany žalovaného. Bez toho, aby žalovaný skúmal aspekty, napr. zadĺženosť, úspory, počet vyživovaných povinností, mesačné výdavky žalobcu a podobne, nemohol si utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalobcu, potrebnej na posúdenie schopnosti žalobcu splácať úver. Z uvedeného preto žalobca skonštatoval, že žalovaný si nesplnil povinnosť uloženú mu v ustanovení § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. Pre posúdenie nároku na určenie bezúročnosti vyššie citovanej zmluvy je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa a akým spôsobom žalovaný pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta. Žalovaný pri posúdení úverovej schopnosti žalobcu bol povinný brať na zreteľ, ako existujúcu situáciu žalobcu, jeho príjmy a výdavky, ako aj skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Podľa žalobcu za dostatočné sa považujú len také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých bol žalovaný schopný získať objektívny obraz o jeho finančnej situácii. Podľa žalobcu v danom prípade, žalovaný či už úmyselne alebo z nedbanlivosti konaním hrubo odporujúcim odbornej starostlivosti zvýšil zadĺženosť žalobcu a preto takéto konanie je možné hodnotiť ako hrubo odporujúce dobrým mravom, aby žalovanému patrila odmena vo forme úrokov. Jednou z povinností veriteľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery je
povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť dlžníka splácať úver, čo vyplýva z ustanovenia § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a následkom nesplnenia povinnosti s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť dlžníka splácať úver je strata práva požadovať splatenie úveru jednorázovo v zmysle § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa žalobcu uvedené ustanovenia obsahujú sankciu pre veriteľa, ktorý nekonal s odbornou starostlivosťou, ktorou je vylúčenie možnosti vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Účelom tohto ustanovenia je zachovať spotrebiteľovi možnosť splátok aj v prípade nesplácania úveru v lehote splatnosti, a to pre porušenie povinnosti veriteľa, ktorý nekonal s odbornou starostlivosťou. Uvedené ustanovenie ako lex specialis vylučuje možnosť predčasne zosplatniť úver a požadovať, aby dlžník vrátil celú dlžnú sumu aj s úrokmi, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, to znamená, že aj v prípade omeškania dlžníka nedôjde k zosplatneniu celého dlhu a dlžníkovi aj pri jeho omeškaní zostáva zachovaná možnosť splácať úver v dohodnutých splátkach. Ďalej žalobca poukázal na bod 26 preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS. V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 M. I. X., a. s. proti O. W. a ďalej odcitoval § 7 ods. 1, § 7 ods. 16 písm. a), b), § 7 ods. 20 písm. a), b), c), d), § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, § 3 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov Občianskeho zákonníka, § 137 písm. c), d) Zákona č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov CSP. 3. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.08.2020 žalovaný reagoval na žalobu žalobcu, v ktorom uviedol, že dňa 04.08.2015 bola uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom poistenom OTP refinanc exprese č. 049/5010/15SU medzi žalobcom a žalovaným v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. V zmysle čl. I. bodu 1 sa na základe žiadosti dlžníka banka sa zaviazala za podmienok dohodnutých v tejto zmluve poskytnúť v prospech dlžníka účelový klasický spotrebiteľský úver v sume 24 932,-- Eur. V zmysle čl. I. bodu 2 bol úver poskytovaný za pevnú úrokovú sadzbu vo výške 9,99 % ročne a banka poskytla dlžníkovi zľavu z úrokovej sadzby vo výške 2,00 % ročne. Táto zľava bola dlžníkovi poskytnutá za podmienky, že si ešte pred čerpaním úveru zriadil v banke bežný účet a zároveň ak v priebehu trvania úverového vzťahu podľa tejto zmluvy o úvere bol bežný účet a zároveň, ak v priebehu trvania úverového vzťahu podľa tejto zmluvy o úvere tento bežný účet nezruší a bude pravidelne mesačne plniť všetky tieto podmienky počínajúc dňom podpisu tejto zmluvy. V zmysle čl. 4 bola ročná percentuálna miera nákladov dlžníka vo výške 12,73 %. Pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov sa vychádzalo z predpokladu, že zmluva o úvere zostane platná dohodnutý čas a že banka a dlžník si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve o úvere. V zmysle čl. 5 celková čiastka, ktorú mal dlžník zaplatiť bola vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy vo výške 40 592,51 Eur. V zmysle čl. 4 bod 1 bol dlžník povinný splatiť banke istinu úveru spolu s úrokmi a poplatok za zabezpečenie poistenia v mesačných splátkach, kde 1. splátka mala byť zaplatená vo výške 375,53 Eur do 25.10.2015, 2. až 106. splátka vo výške 375,53 Eur stále k 25. dňu v mesiaci a 107. splátka vo výške 374,40 Eur dňa 25.08.2024. Z čoho vyplýva, že konečná splatnosť úveru bola 25.08.2024. Uzatvoreniu zmluvy predchádzalo podanie písomnej žiadosti o poskytnutie spotrebného úveru. Žalobca v žiadosti uviedol, že je živnostník a dňa 29.07.2015 predložil čestné prehlásenie, v ktorom uviedol, že jeho mesačný príjem z pracovnej činnosti, resp. z iných zdrojov, ktoré sú v súlade s právnym poriadkom SR alebo právnym poriadkom štátu, z území ktorého jeho príjem pochádza je vo výške 2 855,-- Eur a plne postačuje na splácanie splátok úveru, o poskytnutie ktorých žiada žalobca. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že si nesplnil svoju povinnosť a žiadnym spôsobom neskúmal jeho úverovú bonitu a uvádza, že skúmal úverovú bonitu žalobcu, ktorý ako dôkaz o jeho príjme predložil čestné prehlásenie o výške jeho príjmu. V žiadosti o poskytnutie úveru uviedol žalobca ako počet vyživovaných osôb: 0 a v žalobe uvádza, že má vyživovaciu povinnosť na 3 deti vo výške 300,-- Eur, čo je v rozpore s jeho vyjadreniami. Nie je možné konštatovať, že žalovaný si nesplnil povinnosť uloženú v § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z., ale žalovaný nemôže niesť zodpovednosť za nesprávne uvedené údaje zo strany žalobcu. Žalovaný má zato, že predmetná žiadosť dostatočným spôsobom zisťuje majetkové, finančné a sociálne pomery žalobcu. Žalovanému nie sú zrejmé žiadne hrubo odporujúce konania a je nesprávne konštatovanie žalobcu, že žalovaný zvýšil jeho zadĺženosť. Žalovaný má zato, že s odbornou starostlivosťou posudzoval schopnosť dlžníka splácať úver, ako aj celková čiastka, ktorú spotrebiteľovi poskytol je rovnako vypočítaná správne. Na základe uvedeného preto navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu.
4. Žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.03.2021, v ktorom uviedol, že aj po podaní vyjadrenia žalovaného, zotrváva a má zato, že v danej veci nie je
možné ustáliť, že žalovaný sa náležite zaoberal skúmaním bonity žalobcu. Podľa názoru žalobcu, sám žalovaný potvrdil, že pri uzatvorení zmluvy vychádzal iba z podkladov predložených žalobcom a ním vypísanej žiadosti, bez ďalšieho overovania. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, ktorá bude potrebná pre splácanie úveru. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa, tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom, tak z informácií ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnuté ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je síce povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné údaje, avšak táto povinnosť nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda nielen vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, ale aj aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Podľa žalobcu, dodávateľ musí analyzovať spotrebiteľov osobný, domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. Podľa žalobcu finančný sprostredkovateľ je motivovaný zanedbať povinnosť skúmania spotrebiteľovej schopnosti splácať úver vidinou peňažnej prémie za sprostredkovanie a subjekt poskytujúci úver si je vedomý, že v prípade neschopnosti splácať majetok môže siahnuť za pomoci štátneho donútenia na majetkové hodnoty dlžníka, napr. obydlie. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch preto možno považovať povrchné skúmanie schopnosti splácať úver bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa v rozpore s odbornou starostlivosťou alebo účelové použitie dokladov o platobnej schopnosti spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej bonity spotrebiteľa, ako tomu v skutočnosti je, aby mu bol poskytnutý väčší úver, ako je schopný splácať. Podľa žalobcu, žalovaný súdu nepredložil žiadne doklady o skúmaní bonity žalovaného a žalobca má zato, že vyššie uvedeným spôsobom zodpovedajúcim odbornej starostlivosti pri skúmaní bonity dlžníka žalobca nepostupoval (nezaujímali ho skutočné výdavky žalovaného a ich preukázanie a to, či po ich úhrade má dostatočnú finančnú rezervu na splácanie úveru a nevykonal ani lustráciu v prístupných registroch). Žalobca má zato, že nie je preukázané, žeby žalovaný skúmal bonitu žalobcu tak, ako jeho oprávnenie vyplýva z § 7 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca ďalej poukázal na ustanovenie § 9 ods. 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy, a to na údaj o dobe trvania zmluvy. Zároveň poukázal aj na § 9 ods. 2 písm. k) Zákona č. 129/2010 Z. z. a to uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN. Na základe takto uvedeného je žalobca toho názoru, že žaloba je dôvodná.
5. Súd nariadil termín pojednávania na deň 28.05.2021, na ktorý boli strany konania riadne a včas predvolané. Pojednávania sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, ktorý ospravedlnil neprítomnosť žalobcu na pojednávaní a splnomocnený zástupca žalovaného.
6. Súd vykonal dokazovanie vyjadreniami strán sporu, samotnou žalobou, predloženými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci:
7. Medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom poistenom OTP REFINANC EXPRESE č. 049/5010/15SU zo dňa 04.08.2015. Predmetom ktorého bolo poskytnutie úveru žalobcovi vo výške 24 932,-- Eur s mesačnou splátkou vo výške 375,53 Eur /s poslednou splátkou vo výške 374,40 Eur/ a s celkovou čiastkou, ktorú mal žalobca uhradiť v prospech žalovaného vo výške 40 592,51 Eur a s konečnou splatnosťou úveru 25.08.2024. 8. Zo štandardných európskych informácií vyplývajú rovnaké údaje ako zo zmluvy o úvere.
9. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná. 10. Podľa § 497 Zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov - Obchodný zákonník , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
12. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 13. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 14. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
16. Podľa § 53 ods. 4, písm. v) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.
17. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; 1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. 18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, 1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu 1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov 1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
18. Podľa § 2 písm. a) Zákona č. 129/2010 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie: spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
19. Podľa § 2 písm. b) Zákona č. 129/2010 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie: veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 2 písm. d) Zákona č. 129/2010 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie: zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
21. Podľa § 2 písm. g) Zákona č. 129/2010 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie: celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok.
22. Podľa § 2 písm. h) Zákona č. 129/2010 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie: celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
23. Podľa § 2 písm. i) Zákona č. 129/2010 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie: ročnou percentuálnou mierou nákladov sú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.
24. Podľa § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z., veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
25. Podľa § 7 ods. 4 Zákona č. 129/2010 Z. z., veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky17a) sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských úveroch a úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu 1d) tak, aby boli splnené podmienky podľa odsekov 16 a 17.
26. Podľa § 7 ods. 16, písm. a) Zákona č. 129/2010 Z. z., veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov.
27. Podľa § 7 ods. 16, písm. b) Zákona č. 129/2010 Z. z., veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať. 28. Podľa § 7 ods. 17, písm. a) Zákona č. 129/2010 Z. z., vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5.
29. Podľa § 7 ods. 17, písm. b) Zákona č. 129/2010 Z. z., vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
30. Podľa § 7 ods. 20 Zákona č. 129/2010 Z. z., na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: čistý príjem spotrebiteľa, náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, výška splátky spotrebiteľského úveru a peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.
31. Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia, d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o
zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23. 32. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) Zákona č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p). 33. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) Zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
34. Podľa § 11 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42. 35. Podľa § 11 ods. 4 Zákona č. 129/2010 Z. z., spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. 36. Podľa § 137 písm. d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 37. Podľa rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-449/13- CA Consumer Finance SA verzus VS. Ingrid Batkaus, zásada efektivity by bola porušená, ak by dôkazné bremeno nesplnenia povinnosti veriteľa zaťažovalo spotrebiteľa. Tento totiž nedisponuje prostriedkami, ktoré by mu umožňovali preukázať, že veriteľ mu neposkytol informácie a neoveril jeho úverovú bonitu. Naopak zásada efektivity je dodržaná, ak je veriteľ povinný pred súdom preukázať správny výkon svojich predzmluvných povinností: obozretný veriteľ si musí byť vedomý nevyhnutnosti zbierania a uchovávania dôkazov o splnení svojich informačných povinností a povinnosti poskytnúť vysvetlenie. 38. V zmysle vyššie uvedeného je evidentné, že v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah, nakoľko žalovaný pri uzatváraní a plnení zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalobca pri uzatváraní a
plnení danej povinnosti nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Ani samotné strany nespochybnili tú skutočnosť, že v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah. Rovnako je nesporné, že v danom prípade ide o žalobu v zmysle § 137 písm. d) CSP, pričom osobitný predpis, ktorý umožňuje žalobcovi ako spotrebiteľovi domáhať sa určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru vyplýva zo Zákona o spotrebiteľských úveroch (§ 11 ods. 4). 39. Sporné medzi stranami je posúdenie toho, či žalovaný pri poskytovaní úveru dostatočne skúmal bonitu žalobcu ako spotrebiteľa. Žalobca je toho názoru, že žalovaný porušil jeho povinnosť skúmať dôsledne bonitu žalobcu pred poskytnutím úveru, čoho následkom je, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný s názorom žalobcu nesúhlasil. Rovnako bola medzi žalobcom a žalovaným namietaná aj nesprávne uvedená priemerná hodnota RPMN. 40. Veriteľ v zmysle § 7 a 11 ZoSÚ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdaje, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzatvorením zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičstva, predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.). Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, ktorá bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o zachovanie 100%- nej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď s pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod.. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu ZoSÚ vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z vlastných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje (Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 26.1.2017, sp.zn. 7Co/126/2016). 41. Povinnosťou žalobcu pre úspech v spore bolo preukázať, že žalovaný mu poskytol úver bez toho, aby dôkladne skúmal jeho bonitu. Vzhľadom na predmet sporu a uvedené skutočnosti sa v zmysle negatívnej dôkaznej teórie presúva dôkazné bremeno na žalovaného ako poskytovateľa úveru, ktorý bol povinný preukázať relevantnými dôkazmi, že dôkladne skúmal bonitu žalobcu predtým než mu poskytol úver. Na základe vykonaného dokazovania súd konštatuje, že žalovaný neskúmal dostatočne bonitu žalobcu. Žalobca si splnil svoju povinnosť tvrdenia tým, že uviedol, že žalovaný si nesplnil svoju zákonnú povinnosť skúmať dostatočne bonitu žalobcu pri poskytovaní úveru. Žalovaný namiesto toho, aby predložil relevantné dôkazy o tom ako skúmal bonitu žalobcu z pohľadu jeho príjmov, výdavkov, jeho zadlžeností, tak procesnú obranu postavil na tom, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť tvrdiť a už vôbec neuniesol dôkazné bremeno. Ako už bolo spomenuté vyššie v danom prípade ide o spotrebiteľský spor a vzhľadom na povahu namietanej povinnosti žalovaného skúmať bonitu, je zrejmé, že žalobca si splní svoju povinnosť tvrdenia tým, že uvedie konkrétne porušenie, pričom je v zmysle negatívnej dôkaznej teórie povinnosťou žalovaného preukázať súdu, že v čase poskytovania úveru dôkladne skúmal finančnú situáciu žalobcu ako po stránke aktív, tak aj po stránke pasív, čím by získal ucelený pohľad na finančnú situáciu žalobcu ako dlžníka a zistil by jeho skutočnú schopnosť splácať úver. Žalovaný dané nepreukázal a preto súd dospel k záveru, že žalovaný porušil jeho povinnosť v zmysle § 7 ods. 2 ZoSÚ, čo má v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ za následok, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov.
42. Vo vzťahu k priemernej hodnote RPMN, sa súd stotožňuje s argumentáciou žalovaného, lebo zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi zverejnených na
webovej stránke MF SR je podľa parametrov predmetného úveru stanovená priemerná hodnota RPMN tak, ako to uviedol žalovaný v zmluve zo dňa 04.08.2015. 43. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. 44. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
45. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súdu rozhodnutím, ktorým sa konanie končí.
46. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
47. O trovách konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení CSP a nakoľko bol žalobca v konaní plne úspešný, súd mu priznal nárok náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znova od doručenia opravného uznesenia, len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 127 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch v exekučnom konaní.