Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7CoCsp-17-2025.pdf
PDF · 127.35 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoCsp/17/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Marty Polyákovej, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D., proti žalovanému v 1. rade: Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31335004, žalovanému v 2. rade: PRIVATdebt s.r.o., so sídlom Železničná 4/A, Hlohovec, IČO: 45322571, zast. Sidor a partneri, s.r.o, Železničná 4/A, Hlohovec, o určenie neplatnosti právneho úkonu a iné, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Levice č.k. 16Csp/80/2018
- 815 zo dňa 12. júna 2025, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III., IV., V. p o t v r d z u j e.
Žalovaným v 1/ a 2/ rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti, ktorou žalobkyňa žiadala o vydanie bezdôvodné obohatenia vo výške 3201,79 eur zastavil. Výrokom II. zamietol žalobu v časti, ktorou žalobkyňa žiadala určiť, že Zmluva o medziúvere č. 0580748604 a stavebnom úvere č. 0580748903 zo dňa 10.06.2008 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným v 1.rade je neplatná. Výrokom III. zamietol žalobu v časti, ktorou žalobkyňa žiadala určiť, že úver zo Zmluvy o medziúvere č. 0580748604 a stavebnom úvere č. 05807408903 zo dňa 10.06.2008 je bezúročný a bez poplatkov. Výrokom IV. súd zamietol žalobu v časti, ktorou žalobkyňa žiadala určiť, že zmluva o postúpení pohľadávky č. 60/2015 zo dňa 01.10.2015 uzavretá medzi žalovaným v 1.rade a žalovaným v 2.rade je neplatná a neúčinná. O trovách konania súd rozhodol vo výroku V. tak, že žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2.rade má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. V odôvodnení rozhodnutia poukázal súd prvej inštancie na obsah žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že zmluva o mimoriadnom medziúvere č. 0580748604 a stavebnom úvere č. 0580748903 zo dňa 10.06.2008 je neplatná a zároveň, že úver zo zmluvy je bezúročný a bez poplatkov, že zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá medzi žalovanými je neplatná a neúčinná a žiadala, aby súd zaviazal žalovaného na povinnosť úhrady bezdôvodného obohatenia 3201,79 eur a na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že uzatvorila so žalovaným v 1. rade spotrebiteľskú úverovú zmluvu č. 0580748604 dňa 10.06.2008, pričom účelom úveru bola zmluvná dohoda, že žalovaný v 1.rade poskytne žalobkyni mimoriadny medziúver vo výške 8298,48 eur. Zmluva bola žalovaným vopred naformulovaná, išlo o predtlačenú formulárovú štandardizovanú zmluvu, ktorej obsah bol vopred pripravený bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jednotlivé zmluvné ustanovenia v dôsledku čoho bola žalobkyňa nútená podpísať celý obsah zmluvy jedným podpisom tak, ako aj ostatné dodatky. Žalobkyňa
nebola v čase uzatvorenia zmluvy oboznámená so všeobecnými obchodnými podmienkami. Uviedla, že do zmluvy boli včlenené neprijateľné zmluvné podmienky napr. jednostranná zmena zmluvných podmienok v rozpore s § 53 Občianskeho zákonníka a neprijateľná dohoda o vydaní a vyplnení bianko zmenky, nečitateľné obchodné podmienky v nesúlade so zákonom, splátka nerozdelená na úrok a istinu z čoho vyplýva bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, RPMN nebola vyčíslená vôbec, úplne chýbal údaj dátumu poslednej splátky úveru alebo počet splátok úveru a žiadala, aby súd zmluvu podrobil súdnej kontrole ex offo. Uviedla, že neplatné úkony, ktoré boli urobené pri uzatváraní zmluvy spôsobili neplatnosť zmluvy od počiatku v dôsledku čoho došlo k bezdôvodnému obohateniu, keďže žalovaný v 1.rade odmietol vrátiť žalobkyni finančné prostriedky za obdobie úhrad 2008-2012 a aj Biankozmenku. 1.2 Svoje rozhodnutie súd právne zdôvodnil ustanoveniami § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1,2, 4, § 39, § 41 Občianskeho zákonníka, § 497, § 502 ods. 1, Obchodného zákonníka, § 7 ods. 2,3,4 zákona č. 310/1992 o stavebnom sporení, § 1 ods. 2 písm. a),b) zákona č. 258/2001, § 137 písm. d), § 145 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný v 1.rade ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžníčka uzavreli dňa 10.06.2008 Zmluvu o mimoriadnom medziúvere č. 0580748604 a stavebnom úvere č.0580748903 (ďalej len „Zmluva“), predmetom ktorej bolo poskytnutie medziúveru vo výške 250.000,-Sk (8298,48 eur), na preklenutie obdobia do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. Stavebný úver mal byť poskytnutý vo výške cca 150.000,- Sk (4.979,09 eur). Žalobkyňa sa zaviazala vrátiť peňažné prostriedky medziúveru spolu s úrokom 6,99 % p.a. a stavebného úveru spolu s úrokom 4,7% p.a., pričom do nasporenia 40% z cieľovej sumy sa zaviazala na účet stavebného sporenia robiť pravidelné mesačné vklady vo výške 1250 Sk (41,49%), a do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa zaviazali splácať úroky z mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 1415 Sk (46,97 eur). Čerpanie finančných prostriedkov sa uskutočnilo dňa 17.6.2008 v sume 200.000 Sk (6638,78eur) a dňa 21.07.2008 v sume 46.000 Sk (1526,92eur). Z uvedeného vyplynulo, že medzi žalobkyňou a žalovaným, existoval záväzkový vzťah titulom zmluvy o úvere podľa § 497 nasl. Obchodného zákonníka, ktorý je zároveň aj stavebným úverom podľa § 2 ods. 1 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení. Súd tiež konštatoval, že na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), no s ohľadom na znenie § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z., nejde o spotrebiteľský úver podľa tohto zákona, pretože v zmysle čl. I Zmluvy je účel zmluvy nadobudnutie vlastníctva bytu, rodinného domu vrátane súvisiacich drobných stavieb, bytového domu alebo ich častí, výstavba, prístavba, nadstavba, vstavba, stavebné úpravy bytu, rodinného domu vrátane súvisiacich drobných stavieb, bytového domu alebo ich častí, modernizácia a obnova bytu, rodinného domu vrátane súvisiacich drobných stavieb, bytového domu alebo na udržiavacie práce na nich, nadobudnutie vlastníctva stavebného pozemku na účel výstavby rodinného domu alebo bytového domu, nadobudnutie vlastníctva pozemku, na ktorom sa už nachádza rodinný dom alebo bytový dom, nadobudnutie vlastníctva nebytových priestorov v bytovom dome na účel prestavby nebytových priestorov na byt, prestavba nebytových priestorov na byt atď. Súd ďalej dodal, že uvedená zmluva mala formulárový charakter, bola vopred pripravená právnym predchodcom žalovaného v 1.rade a žalobkyňa nemohla ovplyvniť jej obsah. 1.3 Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že žalobné nároky č. 1, 2 aj 3 sú určovacími nárokmi, kde žalobkyňa žiada o určenie neplatnosti zmluvy o úvere, bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a neplatnosti a neúčinnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, teda domáhala sa určenia právnej skutočnosti, t.j. ide o žaloby v zmysle § 137 písm. d) CSP. Predpokladom úspešnosti tejto určovacej žaloby je skutočnosť, že táto možnosť vyplýva z osobitného právneho predpisu. Pokiaľ išlo o určenie neplatnosti Zmluvy a určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, súd prvej inštancie tieto nároky posúdil ako nedôvodné. Uviedol, že osobitným právnym predpisom, ktorý umožňuje podať spotrebiteľovi žalobu o určenie neplatnosti zmluvy, žalobu o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy je § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. Toto ustanovenie nadobudlo účinnosť dňa 11.06.2010 , avšak Zmluva bola uzatvorená dňa 10.06.2008, teda na právny vzťah založený touto Zmluvou nemožno aplikovať § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. Na právny vzťah zo Zmluvy by sa použil zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý ako už súd uviedol vyššie v § 1 ods. 2 písm. a) výslovne ustanovuje, že sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu a zo Zmluvy jednoznačne vyplýva, že úver bol poskytovaný na financovanie bytových potrieb súvisiacich s bývaním. Zmluva uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným nie je spotrebiteľským úverom a keďže zo žiadneho osobitného predpisu nevyplýva možnosť žalobkyne domáhať sa určenia neplatnosti Zmluvy a určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti Zmluvy je žaloba v tejto časti neprípustná. Preto súd žalobu v časti o určenie neplatnosti Zmluvy, určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti Zmluvy ako neprípustnú zamietol.
K žalovanému nároku č. 1 a 2 súd dodal, že si vzájomne odporujú, pretože dňa 17.05.2012 bolo žalobkyni doručené odstúpenie od Zmluvy v súlade s čl. VI. A VII. Zmluvy a odstúpením od Zmluvy táto zaniká dňom doručenia tohto oznámenia. Podľa bodu 5 odstúpením od Zmluvy nezaniká záväzok dlžníka, prípadne ručiteľa splatiť pohľadávku veriteľa vrátane jej príslušenstva. Nakoľko došlo k platnému odstúpeniu od Zmluvy nastali účinky odstúpenia od zmluvy a teda spätne ( ex tunc), ako by zmluva nikdy neexistovala a teda ani z tohto dôvodu nebolo možné vyhovieť žalobe o určenie neplatnosti neexistujúcej zmluvy. 1.4 Pokiaľ išlo o návrh žalobkyne, aby súd preskúmal neprijateľné zmluvné podmienky, v tomto smere poukázal na to, že k posudzovaniu neprijateľných zmluvných podmienok z úradnej povinnosti súd pristupuje, ak posudzuje zmluvné ustanovenie napr. v súvislosti s nárokom na plnenie, náhradu škody alebo na vydanie bezdôvodného obohatenia a pod. Žalobkyňa podala žalobu, v ktorej iba konštatovala existenciu neprijateľných zmluvných podmienok všeobecne bez špecifikácie na danú vec, bez toho, aby konkrétnym tvrdením, resp. konkrétnym dôkazom spochybnila nárok žalovaných. Aj keby v Zmluve existovali neprijateľné zmluvné podmienky, tieto by nepôsobili by neexistenciu úverového vzťahu. Súd prvej inštancie dodal, že posudzovanie neprijateľných zmluvných podmienok bude v zmysle nálezu III. ÚS 358/2024- 51 zo dňa 19.9.2024 realizované v exekučnom konaní 10Er/552/2014. 1.5 K žalovanému nároku, ktorý sa týkal určenia neplatnosti a neúčinnosti Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 60/2015 zo dňa 01.10.2015, súd prvej inštancie uviedol, že ide tiež o žalobu podľa §137 písm. d) CSP, teda o určenie právnej skutočnosti, ktorej prípustnosť je podmienená existenciou osobitného predpisu. Žalobkyňa žiadala určiť neplatnosť právneho úkonu, avšak zo žiadneho osobitného predpisu nevyplýva možnosť žalovať neplatnosť a neúčinnosť zmluvy o postúpení pohľadávok, preto súd žalobu v tejto časti ako neprípustnú zamietol. 1.6 Záverom súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný v 1. a v 2. rade namietali svoju pasívnu vecnú legitimáciu, avšak túto žalobkyňa následne špecifikovala tak, že sa domáha nárokom 1. a 2. určenia vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, a nárokom č. 3 vo vzťahu k žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade. Súd konštatoval, že v týchto častiach boli žalovaní pasívne vecne legitimovaný, keďže boli účastníci zmluvných vzťahov a nositeľmi práv a povinností vyplývajúcich zo záväzkového vzťahu, nakoľko Zmluva bola uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným v 1.rade a zmluva o postúpení pohľadávok č. 60/2015 medzi žalovanými. Súd napokon reagoval aj na dispozitívny úkon žalobkyne, ktorá vzala žalobu späť v časti o zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške 3201,79 eur a konanie so súhlasom žalovaných v tejto časti zastavil. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, §256 ods. 1, 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa zobrala v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia žalobu späť bez uvedenia dôvodu, platí, že procesne zavinila zastavenie konania. Žalobu súd zamietol vo všetkých uplatňovaných nárokoch, preto žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2.rade mali v spore plný úspech, súd im preto priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobkyni, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
2.1 Žalobkyňa podala v zákonnej lehote odvolanie, z ktorého obsahu vypláva, že napadla výroky II., III., IV. a V. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V dôvodoch svojho odvolania označila rozhodnutie súdu prvej inštancie za tzv. prekvapivé rozhodnutie, pričom týmto rozhodnutím súd porušil jej ústavné práva. Zdôraznila, že sudkyňa E. F. nemohla vychádzať z naštudovania spisu sp.zn. 12Ro/92/2013 tak ako to uviedla, nakoľko tento súdny spis bol Okresným súdom Levice na príkaz sudkyne E. E. C. z konania sp.zn. 10Er/552/2014 úmyselne skartovaný dňa 05.06.2024. Žalobkyňa zdôraznila, že nie je pravdivé ani tvrdenie zákonnej sudkyne v bode 32.: „Účelom medziúveru ako aj stavebného úveru je nadobudnutie vlastníctva bytu, rodinného domu, ich výstavba, prestavba, modernizácia, obnova a iné“. Namietala, že tento druh zmluvy s týmto obsahom neuzatvorila, a ani nemala dôvod uzatvoriť z dôvodu, že v čase, keď Prvá stavebná sporiteľňa a.s. jej dňa 10.06.2008 predložila ako vopred naformátovanú zmluvu, boli jedinými majiteľmi nehnuteľnosti na adrese č. d. XXX C. obec D. osoby: E. E., G. H. I. E. a E. E. – traja súrodenci. Nakoľko bol tento rodinný dom skolaudovaný dňa 19.06.2008 ako novostavba, teda až po uzatvorení zmluvy medzi žalobkyňou a Prvou stavebnou sporiteľňou, žalobkyňa nemala žiadnu potrebu ani dôvod uzatvárať a ani čerpať resp. sa zaviazať Prvej stavebnej sporiteľni a. s., že by mala použiť finančné prostriedky z banky na prestavbu, výstavbu ani modernizáciu, či obnovu nehnuteľnosti, a ani na kúpu tejto nehnuteľnosti pod súpisným číslom XXX C. v obci D.. Žiadosť o úver a aj zmluvu, ktorú žalobkyňa ako jediná podpísala dňa 10.06.2008 so žalovaným v 1.rade čerpala žalobkyňa za účelom vybavenia svojho jediného bytu na ul. E. C. J. XX, XXX XX K., ktorý nadobudla ešte v roku 1988. Z uvedeného vyplynulo, že tak žalobkyňa ani Prvá stavebná sporiteľňa by zmluvu s obsahom, ktorý citoval
súd, uzatvoriť nemohli, a to z viacerých dôvodov a hlavne pre neprekonateľnú prekážku – exekúciou zaťažený rodinný dom v rozhodnom čase. Zmluvu, ktorú žalobkyňa ako jedinú podpísala, bola zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru v súvislosti s jej bytom na L. E. C. J. XX, XXX XX K., v ktorom dlhodobo bývala so svojím synom. Až následne tento byt žalobkyňa predala a za tieto finančné prostriedky z predaja svojho bytu neskôr kúpila rodinný dom na C. J. B. XXX, XXX XX D..
2.2 Žalobkyňa poukázala na právny záver sudkyne v exekučnom konaní 10Er/552/2014, ktorá posudzovala spotrebiteľskú zmluvu zo dňa 10.06.2008, a v uznesení zo dňa 27.05.2025 sudkyňa G. E. C. uviedla : „Neprijateľnou podmienkou zmluvy, ktorá znevýhodňuje dlžníka a je v rozpore s ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka je aj čl. VII. bod 6 zmluvy, podľa ktorého odstúpením od zmluvy nezaniká ani právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky. Podľa judikatúry, neprijateľnou, teda nevýhodnou podmienkou zmluvy pre spotrebiteľa je aj ďalšie ustanovenie čl. VII. bod 8., podľa ktorého po odstúpení od zmluvy veriteľ má právo účtovať si pri medziúvere 5 % p. a. úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu. V tejto súvislosti je neprijateľnou podmienkou zmluvy aj čl. VII. bod 10 zmluvy, podľa ktorého v prípade odstúpenia od zmluvy sa splatná istina, nezaplatené úroky a poplatky zúčtujú do jednej sumy, ktorá sa ďalej úročí v súlade s bodom 8 čl. VII. tejto zmluvy. Tieto neprijateľné podmienky zmluvy sú v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné.“
2.3 Namietala, že súd nemohol prehliadnuť z obsahu dôkazných listín v spise skutočnosť v súvislosti s nutnosťou splácania pravidelných mesačných splátok, ako aj následky nedodržania, podľa ktorých, ak dôjde spotrebiteľ k omeškaniu viac ako dvoma splátkami alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu ako tri mesiace (čo sa preukázateľne stalo k aprílu 2010), následne má veriteľ právo odstúpiť od zmluvy a požadovať okamžité splatenie medziúveru a stavebného úveru, a to aj v prípade, ak je dlžník v omeškaní s dvomi pravidelnými mesačnými vkladmi na zmluvu o stavebnom sporení po dobu dlhšiu ako dva mesiace (čo sa preukázateľne stalo), no napriek týmto dôkazom svoju povinnosť skúmať premlčanie dlhu z úradnej povinnosti sudkyňa nevykonala vôbec. Žalobkyňa poukázala na preukázanú skutočnosť, že ako spotrebiteľka sa dostala do omeškania už so splátkou za január 2010, následne február 2010, marec 2010 a tieto vynechané splátky ani neuhradila. Veriteľ o vynechaní pravidelných mesačných splátok vedomosť s určitosťou mal, čo potvrdzuje aj veriteľom vystavená a doručená prvá upomienky, druhá upomienka, tretia predžalobná upomienka zo dňa 02.04.2010, od zmluvy však neodstúpil riadne a včas, a rovnako tak žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia nepodal. Žalobkyňa v týchto súvislostiach považovala odstúpenie od zmluvy uskutočnené veriteľom až dňom 14. mája 2012, doručené k rukám žalobkyne dňom 17. mája 2012 za oneskorené uplatnenie svojho práva v plnom rozsahu. Výpisy z účtu preukázali, že žalobkyňa splácala úver riadne a včas až do januára 2010, tzn. že veriteľ mal právo uplatniť si iba zostatok dlhu – mal povinnosť uplatniť si iba skutočnú istinu, čo však riadne a včas neurobil.
2.4 K podpísaniu vyhlásenia zo dňa 16.07.2012 týkajúce sa uznania dlhu žalobkyňou uviedla, že toto vyhlásenie žalobkyňa podpísať nemohla a ani nepodpísala , pretože v uvedený deň 16.07.2012 nebola u žiadneho notára overovať svoj podpis ani totožnosť a toto vyhlásenie nebolo žalobkyni nikdy doručené. Ďalšia skutočnosť, pre ktorú nemohla žalobkyňa podpísať listinu uznania dlhu dňa 16.07.2012 je absencia platnosti jej preukazu totožnosti – občianskeho preukazu. Žalobkyňa sa síce v roku 2009 presťahovala do obce D., avšak preukaz totožnosti mala vydaný stále na adresu trvalého pobytu až do roku 2016 na ulicu E. C. XX, XXX XX K.. Absolútna zmätočnosť vyplynula aj z obsahu listiny o uznaní dlhu, pretože dlh vyčíslený veriteľom ku dňu 29.06.2012 vo výške istiny 8.699,28 eura v danom čase neexistoval. Dodala, že táto listina absentovala ako dôkazná listina, a nikde ju veriteľ nespomínal a nepredložil počas celého konania počas vyše 11 rokov ani v spise 12Ro/92/2013, a ani v exekučnom konaní. Žalobkyňa listinu o uznaní dlhu považovala za dojednanie v neprospech spotrebiteľa, a preto pre rozpor s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatné, nakoľko spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.
2.5 Zdôraznila pochybenia žalovaného v 1.rade, ktorý si riadne a včas neuplatnil svoje práva, tak úkonom odstúpenia od zmluvy, ako aj oneskorením podaním žalobného návrhu, podaný až po premlčacej dobe, následne fiktívny dlh zo zmluvy postúpil na žalovaného v II. rade zmluvou o postúpení pohľadávok, s vedomím, že dlh čo do výšky tak do dôvodnosti v danom čase neexistoval, že pohľadávka je premlčaná, a že premlčanú pohľadávku nie je možné platne postúpiť. Žalobkyňa poukázala na obsah zmluvy o Postúpení pohľadávok č. 60/2015 zo dňa 01.10.2015, pričom pohľadávka žalobkyne nie je vôbec
špecifikovaná ani označená žiadnym identifikačným údajom, týkajúcim sa žalobkyne, ani číslom zmluvy. Namietala, že súd prvej inštancie pri vydaní rozhodnutia vôbec neskúmal obsah zmluvy o postúpení pohľadávok, ani to, či je obsahom tejto zmluvy aj zmluva na ID údaje žalobkyne. Pri posudzovaní vplyvu odstúpenia na zmluvu o odplatnom postúpení pohľadávok žalobkyňa poukázala na to, že postúpenie predmetnej pohľadávky musí byť absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 37a nasl. Občianskeho zákonníka z dôvodu, že v čase uzavretia zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávok, postupovaná pohľadávka neexistovala. Na základe uvedeného mala žalobkyňa za to, že predmetom postúpenia a následného vymáhania je dlh zo zmluvy, ktorý je nielen premlčaný, ale žalobkyňu núti plniť na základe neplatného právneho úkonu medzi právnym predchodcom žalovaného v II. rade. K neplatnosti postúpenia pohľadávky banky zo spotrebiteľskej zmluvy na inú osobu ako banku v kontexte rozporu s ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka poukázala na posúdenie otázky, či pohľadávka banky voči jej klientovi je vôbec postupiteľná na inú osobu ako banku. Jednoznačne platí záver, že v spotrebiteľských zmluvách nie je možné platne dojednať odchýlenie sa od (ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách) v neprospech spotrebiteľa. Zdôraznila, že postúpenie pohľadávky banky zo spotrebiteľskej zmluvy voči jej klientovi – spotrebiteľovi na inú osobu, ktorá nie je bankou, je neplatné. Žalovanému v 2.rade, ktorý nie je bankou, neprináleží žiadne právo na vymáhanie pohľadávky, teda zmluva o postúpení pohľadávky č. 60/2015 je neplatná a neúčinná. Záverom žalobkyňa uviedla, že daný úver je nesporne spotrebiteľským úverom v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a preto má súd povinnosť aplikovať na posudzovaný právny vzťah zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko poskytnutá suma úveru nepredstavovala ani sumu nižšiu ako je 200,- eur a ani sumu vyššiu ako je 20.000,- eur.
3.1 Žalovaný v 2.rade k odvolaniu žalobkyne vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že žalobkyňou podané odvolanie obsahuje zjavné formálne nedostatky t.j. podanie žalobkyne odporuje ustanoveniu § 363 CSP v spojení s ustanovením § 365 ods. 1,2 CSP. Žalobkyňa v obsahu odvolania len poukázala na všeobecné dôvody vymenované v § 365 CSP, odvolacie dôvody nekonkretizovala tak, ako to odvolateľke ukladá CSP a ustálená judikatúra. V dôsledku uvedeného preto o takom odvolaní, podľa názoru žalovaného v II. rade nie je možné rozhodnúť, a je nutné odvolanie žalobkyne odmietnuť postupom podľa § 386 písm. d) CSP.
3.2 Žalobkyňa v odvolaní žiadnou relevantnou odvolacou argumentáciou nespochybnila správnosť záverov súdu prvej inštancie premietnutých do výrokovej časti napadnutého rozsudku, pričom ani dostatočným spôsobom nekonkretizovala a nerozvinula ňou uplatňované odvolacie dôvody spôsobom, ktorý by nasvedčoval nesprávnosti tak skutkových, ako i právnych záverov súdu prvej inštancie, ale v zásade len zopakovala svoju argumentáciu prezentovanú v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorou sa však dôsledne vysporiadal už súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku. Žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne také vecne a právne relevantné dôvody, ktoré by boli spôsobilé privodiť pre ňu priaznivé rozhodnutie vo veci. Rozsudok je podrobne odôvodnený, súd prvej inštancie v ňom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a zároveň náležitým a zrozumiteľným spôsobom uviedol, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, z toho dôvodu žiadal odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdiť ( ak odvolací súd odvolanie žalobkyne neodmietne) a žalovanému v 2. rade priznať nárok náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
4. Žalovaný v 1.rade odvolaniu žalobkyne uviedol, že z obsahu podaného odvolania je zrejmé, že žalobkyňa len poukázala na všeobecné dôvody vymenované v § 365 CSP, ale odvolacie dôvody žiadnym spôsobom nekonkretizovala tak, ako to ukladá CSP, a preto je nutné odvolanie žalobkyne odmietnuť postupom podľa § 386 písm. d) CSP. Ďalej poukázal na to, že podľa jeho názoru sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal so všetkými tvrdeniami, na ktoré žalobca počas konania poukazoval. Napadnuté rozhodnutie zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods. 2 CSP a zásadám súdnej praxe, je preskúmateľné a riadne odôvodnené. Žalovaný v 1.rade mal za to, že sa súd prvej inštancie dostatočne a v rozsahu potrebnom na rozhodnutie vysporiadal s tvrdeniam žalovaných a vykonal všetky potrebné dôkazy potrebné na spravodlivé rozhodnutie vo veci.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III., IV., V. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom z vykonaného dokazovania vyvodil i správny právny záver. Zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ako aj s jeho odôvodnením, pretože súd urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ním citovanými, správne aplikovanými ustanoveniami. Vo vzťahu k Zmluve o medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 10.06.2008 odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne zdôraznil, že táto zmluva je formálne absolútnym obchodným vzťahom a spravuje sa ustanovením § 497 nasl. Obchodného zákonníka. Ide však zároveň o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Napriek tomu, že zmluva o úvere je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom na charakter strán sporu v postavení dodávateľa a spotrebiteľa ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákona a zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol v čase rozhodovania odvolacieho súdu už zrušený a od 1.7.2024 nahradený zák. č. 108/2024 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
10. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že na predmetnú zmluvu nie je možné aplikovať zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože podľa ust. §1 ods. 2 písm. a), d), (v znení do 31.07.2008), sa zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu (písm. a/) sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru do hodnoty 200 eur a nad hodnotu 20 000 eur (písm. e/). V konaní nebolo sporné, že žalovaný v 1.rade ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžníčka uzavreli dňa 10.06.2008 Zmluvu o mimoriadnom medziúvere č. 0580748604 a stavebnom úvere č.0580748903, predmetom ktorej bolo poskytnutie medziúveru vo výške 250.000,-Sk (8298,48 eur), na preklenutie obdobia do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. Stavebný úver mal byť poskytnutý vo výške cca 150.000,- Sk (4.979,09 eur). Žalobkyňa sa zaviazala vrátiť peňažné prostriedky medziúveru spolu s úrokom 6,99 % p.a. a stavebného úveru spolu s úrokom 4,7% p.a.. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že určite nešlo o stavebný úver, resp. úver poskytnutý na kúpu či rekonštrukciu nehnuteľnosti, pretože v čase uzatvorenia zmluvy žalobkyňa nemala žiadnu potrebu použiť finančné prostriedky z banky na prestavbu, výstavbu ani modernizáciu, či obnovu nehnuteľnosti, a ani na kúpu tejto nehnuteľnosti pod súpisným číslom XXX C. v obci D.. Argumentovala, že žiadosť o úver a aj zmluvu, čerpala žalobkyňa za účelom vybavenia svojho jediného bytu na ul. E. C. J. XX, K.. Odvolací súd túto argumentáciu považoval za irelevantnú, pretože Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere neviazala poskytnutie finančných prostriedkov na konkrétnu nehnuteľnosť, keďže účel úveru bol vymedzený pomerne široko v bode 1.2 písm. a) - n). Skutočnosť, či dlžník vynaložil poskytnuté finančné prostriedky na vymedzený účel skúma veriteľ v zmysle svojich zmluvných podmienok. Navyše samotná žalobkyňa ako dlžník podpísala predmetnú zmluvu s tým, že poskytnutý úver použije na účel určený v zmluve. Pre súd bola podstatná skutočnosť, že predmetná zmluva nemohla byť posudzovaná v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
11. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
12. Podľa § 137 písm. d) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
13. Pri skúmaní otázky, či v čase rozhodovania súdu prvej inštancie preukázala žalobkyňa existenciu naliehavého právneho záujmu, odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázali existenciu naliehavého právneho záujmu podľa § 137 CSP. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba predstavuje vhodne (účinne a správne) procesný nástroj ochrany žalobcovho práva, ktorým sa môže dosiahnuť odstránenie spornosti alebo neistoty práva. Najvyšší súd SR už v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo/91/2006 konštatoval, že "nedostatok naliehavého právneho záujmu predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovací návrh nemôže obstáť, a ktorý sám o sebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu návrhu"..
14. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, keď pre nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobu žalobkyne o určenie neplatnosti úverovej zmluvy, určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti a určenie neplatnosti zmluvy o postúpení, zamietol. Keďže určenie neplatnosti zmluvy o úvere je nepochybne určenie právnej skutočnosti, je nevyhnutné, aby táto možnosť vyplývala z osobitného predpisu. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 137 písm. d) ustanovuje, že žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, pričom však vyžaduje, aby to vyplývalo z osobitného predpisu. Možnosť domáhať sa určenia neplatnosti úverovej zmluvy a zmluvy o postúpení v danom prípade nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ( ustanovenie § 11 ods. 4) umožňuje spotrebiteľovi domáhať sa pred súdom určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou, avšak tento zákon nie je možné aplikovať na daný právny vzťah, pretože posudzovanú úverovú zmluvu nie je možné považovať za úverovú zmluvu podľa zákona zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zo žiadneho osobitného prepisu nevyplýva, že sa žalobkyňa môže domáhať určenia neplatnosti uzatvorených zmlúv, prípadne určenia, že úverová zmluva je bez poplatkov a bezúročná. Žalobkyni, ktorá neuzatvorila úverovú zmluvu podľa zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ale podľa Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka, právna úprava neposkytuje takú právnu ochranu akú zabezpečuje spotrebiteľovi zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
15.1 Žalobkyňa v odvolaní poukazovala aj na prebiehajúce exekučné konanie vedené pod sp.zn. 10Er/552/2014, v ktorom bolo dňa 27.05.2025 rozhodnuté uznesením na súde prvej inštancie a súd posudzoval predmetnú zmluvu zo dňa 10.06.2008 aj z hľadiska určenia neprijateľných zmluvných podmienok. V tejto exekučnej veci bolo dňa 07.05.2014 vydané poverenie pre súdneho exekútora na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia - platobného rozkazu Okresného súdu Levice č. k. 12RO/92/2013-22 zo dňa 25.06.2013, pričom tento bol vydaný na základe žaloby Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. a dlhu žalovanej A. B. zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere.
15.2 Odvolací súd z pripojeného spisu Okresného súdu Levice sp.zn. 10Er/552/2014 zistil, že súd uznesením č. k. 10Er/552/2014 - 1082 z 27. mája 2025, exekúciu v časti vymoženia poplatku za spracovanie medziúveru vo výške 116,18 eura (3 500,- Sk), poplatku za vydanie biankozmenky vo výške 16,60 eura (500,- Sk) a poplatku za vedenie úverového účtu vo výške 14,94 eura (450,- Sk) vyhlásil za neprípustnú (výrok I.); exekúciu v časti vymoženia poplatku za spracovanie medziúveru vo výške 116,18 eura (3 500,- Sk), poplatku za vydanie biankozmenky vo výške 16,60 eura (500,- Sk) a poplatku za vedenie úverového účtu vo výške 14,94 eura (450,- Sk) zastavil (výrok II.); vo zvyšnej časti návrh povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 24.10.2023 zamietol (výrok III.); návrhy povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 29.05.2023 a 27.12.2023 zamietol (výrok IV.). V dôsledku odvolania povinnej A. B., Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 26CoEk/12/2025 – 1260 zo dňa 24.09.2025 rozhodol tak, že odvolací súd uznesenie Okresného súdu Levice č. k. 10Er/552/2014 - 1082 z 27. mája 2025 zmenil a exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Povinnej priznal voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení odvolací súd konštatoval, že v zmysle rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 358/2024 - 51 zo dňa 19.09.2024 (ktorým bolo zrušené pôvodné rozhodnutie Krajského súdu v Nitre) bola skutočnosť, že súd je ex offo povinný skúmať
neprijateľné zmluvné podmienky spotrebiteľskej zmluvy aj v exekučnom konaní v prípade platobného rozkazu vydaného vyšším súdnym úradníkom, ktorý predstavuje exekučný titul s poukazom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-448/17 z 20.09.2018. Súd prvej inštancie vyhodnotil zo zmluvy o úvere neprijateľné zmluvné podmienky, pričom odvolací súd v rámci spotrebiteľskej zmluvy vyhodnotil ďalšie neprijateľné zmluvné podmienky, na ktoré v odôvodnení rozhodnutia poukázal. Vzhľadom na to, že odvolací súd, tak ako súd prvej inštancie, vzhliadol existenciu viacerých neprijateľných zmluvných podmienok, konštatoval, že predmetný platobný rozkaz nemal byť ani vydaný v zmysle § 172 OSP v znení účinnom v čase vydania platobného rozkazu. V danom prípade sa jednalo o platobný rozkaz vydaný vyšším súdnym úradníkom, ktorý vychádzal z jednoduchého právneho posúdenia, a preto nebola spotrebiteľská zmluva dostatočne podrobená kontrole, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Na základe tejto skutočnosti nemôže ísť o materiálne vykonateľný exekučný titul. Jedine formálne a materiálne vykonateľný exekučný titul môže byť podkladom na vykonanie exekúcie. Ak teda exekučný súd až počas exekúcie (teda po vydaní poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie) zistí, že platobný rozkaz vydaný vyšším súdny úradníkom ako exekučný titul je materiálne nevykonateľný, potom je povinný exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku zastaviť. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.11.2025.
15.3 Za situácie, že predmetná exekučná vec vedená Okresnom súde Levice pod sp.zn. 10Er/552/2014 na základe platobného rozkazu Okresného súdu Levice č. k. 12RO/92/2013-22 zo dňa 25.06.2013, bola právoplatne zastavená práve z dôvodu zistenia viacerých neprijateľných zmluvných podmienok , odvolací súd konštatuje, že ani z tohto dôvodu nebolo možné ďalej sa zaoberať žalobkyňou vytýkanými neprijateľnými zmluvnými podmienkami, keďže táto otázka bola vyriešená v inom konaní.
16. Odvolací súd dodáva, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem ani na určení neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, pretože určenie tejto právnej skutočnosti nevyplýva z osobitného predpisu (§ 137 písm. d) CSP). Žalobkyňa by mala právo sa domáhať určenia , či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem (§ 137 písm. c) CSP), pričom takejto žalobe musí zodpovedať aj žalobný petit, čo v danom prípade nie je splnené, keďže sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti zmluvy o postúpení.
17. Okrajovo odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie sa nemohol zaoberať prípadným premlčaním dlhu žalobkyne, alebo tým, či žalovaný v 1.rade včas odstúpil od zmluvy, pretože v danej veci nešlo o zaplatenie žalovanej pohľadávky, ale iba o určenie neplatnosti zmluvy, v rámci ktorej sa v prvom rade skúma naliehavý právny záujem. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody bola rovnako irelevantná aj námietka týkajúca sa neplatnosti listiny o uznaní dlhu, ktorú považovala žalobkyňa za dojednanie v neprospech spotrebiteľa.
18. Odvolací súd sa so závermi súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil, ako aj s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré nepovažuje za potrebné opakovať a na tieto dôvody ďalej iba poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP). S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III., IV. a V. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 a § 262 CSP tak, že žalovaným v 1. a 2. rade, ktorí boli úspešní v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100%.
19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).