Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5To-104-2025.pdf
PDF · 126.28 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/104/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD. a sudcov JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní prokurátorky Okresnej prokuratúry Trnava proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 02.09.2025, č.k.: 35T/16/2025-140, na verejnom zasadnutí konanom dňa 18.06.2026 takto
r o z h o d o l :
I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku o uloženom treste a naň nadväzujúcich výrokoch.
II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa
Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom: D. E. XXXX/X, C.,
odsudzuje
Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024, s použitím § 36 písm. l) Trestného zákon v znení účinnom od 06.08.2024, § 37 písm. m) Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024, § 38 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024, na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosť viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
o d ô v o d n e n i e :
1. Rozsudkom Okresného súdu Trnava (ďalej len ,,prvostupňový súd“ v príslušnom gramatickom tvare) zo dňa 02.09.2025, č.k. 35T/16/2025–140 bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, na tom skutkovom základe, že dňa 20.06.2024 v čase o 10:00 hodine viedol po požití psychotropných látok osobné motorové vozidlo značky BMW X5 s evidenčným číslom vozidla C. XXX F. v C. po ulici Orviská cesta, kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ v Piešťanoch, pričom po kontrole a vykonaní dychovej skúšky na zistenie množstva alkoholu v dychu prístrojom AlcoQuant 6020 plus s negatívnym výsledkom javil známky požitia návykových látok, na základe čoho sa podrobil odberu biologického materiálu, ktorý
bol vykonaný v Nemocnici Alexandra Wintera v Piešťanoch, čo podstúpil dňa 20.06.2024 v čase o 10:30 hodine, kedy vo vzorke odobratej krvi bola zistená a kvantifikovaná prítomnosť psychotropných látok amfetamín v koncentrácii 72,85 ng/ml (metabolit metamfetamínu) a metamfetamín v koncentrácii 442,89 ng/ml, pričom koncentrácie v čase vedenia vozidla boli približne rovnaké, z čoho vyplýva, že v čase vedenie motorového vozidla nebol v dôsledku intoxikácie metamfetamínmi v žiadnom prípade spôsobilý byť účastníkom cestnej premávky a motorové vozidlo bezpečne a spoľahlivo ovládať tak, aby neohrozil seba alebo iných účastníkov cestnej premávky. Za to mu bol podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, s použitím § 36 písm. l) Trestného zákon účinného od 06.08.2024, § 37 písm. m) Trestného zákona účinného od 06.08.2024, § 38 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, § 53 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 uložený trest domáceho väzenia vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov. Podľa § 53 ods. 3 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 bol obžalovaný zaviazaný povinnosťou:
- po dobu výkonu trestu domáceho väzenia zdržiavať sa v čase od 00:00 h do 24:00 h každý deň v byte nachádzajúcom sa na adrese D. E. XXXX/X, C., pričom toto obydlie môže opustiť len na nevyhnutne potrebný čas na premiestnenie sa do miesta a z miesta výkonu pracovnej činnosti na základe pracovnej zmluvy alebo inej pracovnej činnosti vykonávanej v súlade so Zákonníkom práce,
- viesť riadny život,
- podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami. Podľa § 53 ods. 5 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 po dobu výkonu trestu domáceho väzenia mohol obžalovaný opustiť svoje obydlie len po predchádzajúcom súhlase probačného a mediačného úradníka Okresného súdu Trnava, a len z naliehavého dôvodu a na nevyhnutne potrebný čas, pričom tento čas sa započíta do výkonu trestu domáceho väzenia. Podľa § 53 ods. 4 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona súd obžalovanému uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania omamných a psychotropných látok. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, Trestného zákona účinného od 06.08.2024 súd obžalovanému uložil trest zákazu činnosť viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. 2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava, proti výroku o treste, ktoré odôvodnila nasledovne (skrátene – podaním zo dňa 10.11.2025) : 2.1. S rozsudkom prvostupňového súdu a s jeho právnymi úvahami o dôvodnosti uloženia trestu domáceho väzenia sa prokurátorka nestotožňuje. Predmetný rozsudok považuje za nezákonný, vzhľadom na výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní, čo do dôvodov nutnosti uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody. Intervenujúci prokurátor na hlavnom pojednávaní v záverečnej reči dôvodne poukázal na okolnosti skutku, čas jeho spáchania, postoj obžalovaného k predchádzajúcemu výkonu trestu, ako aj k nariadenej liečbe. Podľa § 49 odsek 1 Trestného zákona súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak : a) vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, alebo b) prijme záruku za nápravu páchateľa a ak vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol, má za to, že výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Podľa § 49 odsek 3 Trestného zákona ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Súd dostatočne neprihliadol na okolnosti skutku, ale aj okolnosti týkajúce sa osoby páchateľa, najmä jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, keď mu neuložil navrhovaný nepodmienečný trest. Pri posudzovaní doterajšieho života bude významné, či spáchanie trestného činu, za ktorý ho súd odsudzuje, bolo len výnimočným vybočením zo spoločenských noriem, a či dosiaľ táto osoba viedla riadny život. Pri posudzovaní, či osoba viedla riadny život, zaváži najmä, či bola dosiaľ trestaná v rámci trestného konania, ale rovnako môže aj zavážiť, závisiac od povahy veci, predchádzajúce uloženie sankcií v rámci administratívneho trestania. Čo sa týka posúdenia prostredia, v ktorom žije a pracuje, typickými okolnosťami, ktoré budú významné pri rozhodovaní súdu, budú, či je osoba zamestnaná, či sú iné osoby finančne závislé od páchateľa (napr. deti, rodičia, manžel, manželka). Čo sa týka okolností prípadu, typickými otázkami, ktorých zodpovedanie by malo zavážiť, sú, aká je miera účasti na spáchaní trestného činu (napr. v prípade účastníctva), aká je miera zavinenia, ktorou je kryté konanie páchateľa, alebo okolnosti, ktoré predchádzali spáchaniu trestného činu. Prokurátorka uvádza, súd tieto okolnosti neposudzuje samoúčelne. 2.2. Podľa § 1a zákona číslo 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účelom výkonu trestu je chrániť spoločnosť pred
páchateľmi trestnej činnosti, zabrániť odsúdeným v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvárať podmienky umožňujúce podporovať a rozvíjať pozitívne osobnostné rezervy pre ich resocializáciu, aby viedli riadny život. Podľa § 16 citovaného zákona pri zaobchádzaní s odsúdeným sa na splnenie cieľov programu zaobchádzania využívajú formy a metódy pedagogického a psychologického pôsobenia, metódy sociálnej práce, ústavný poriadok, disciplinárna právomoc, zaraďovanie do práce, vzdelávanie a kultúrno-osvetová činnosť. Uložením trestu domáceho väzenia obžalovanému neboli dostatočne rešpektované hľadiská Trestného zákona pre ukladanie trestov, pretože je tento trest v zrejmom nepomere k stupňu nebezpečnosti činu pre spoločnosť, pričom evidentne nezabezpečuje ani nápravu páchateľa. 2.3. Predovšetkým obžalovaný bol odsúdený rozsudkom prvostupňového súdu sp. zn. 108T/22/2024 zo dňa 05.06.2024, právoplatným dňa 05.06.2024, za prečin neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 odsek 3 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 02.03.2023 v čase o 13:40 hodine v C. na ulici G. v parku pre vlastnú potrebu prechovával plastovú injekčnú striekačku s modrým piestikom s obsahom bieleho kryštalického materiálu s hmotnosťou 140mg, pričom znaleckým skúmaním Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ zo znaleckého posudku číslo PPZ-KEU-BA-EXP-2023/4169 vyplýva, že kryštalický materiál s hmotnosťou 140 mg obsahoval viac ako 20 mg účinnej látky metamfetamínu, čo prestavuje minimálne dve bežne jednotlivé dávky drogy ,ktorá je zaradená v zmysle zákona číslo 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok. Za to mu súd uložil podľa § 171 odsek 3, § 38 odsek 3, § 36 písmeno l) Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) mesiace, podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa mu určila skúšobná doba na 1 (jeden) rok. Podľa § 73 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona obžalovanému súd zároveň uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Skúšobná doba obvinenému plynula od 06.06.2024 do 06.06.2025. Napriek tomu, že obvinený sa aktívne zúčastňoval trestného konania (uzavrel dohodu o vine a treste), toto nemalo žiadny vplyv na následnú korekciu jeho spáchania, pričom skutku - jazdy pod vplyvom metamfetamínu sa dopustil už dňa 20.06.2024, teda v krátkej dobe po uložení predchádzajúceho trestu. 2.4. Ďalšou okolnosťou, na ktorú bolo potrebné prihliadnuť, je i miera zavinenia. Podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky sa dopustí ten, kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku. Objektom je ochrana života, zdravia a majetku, najmä pred vodičmi motorových vozidiel, ktorí vedú motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu alebo drog. Z povahy motorových vozidiel, ktoré svojou váhou a motorickou silou spôsobujú závažné deštrukčné účinky, vyplýva, že následky dopravných nehôd sú spravidla závažné, keďže ide nielen o prípady usmrtenia, ale aj veľmi časté prípady, pri ktorých dochádza k ťažkým zraneniam poškodených. Napriek tomu, že tzv. cut-off hodnota metamfetamínu nie je stanovená automaticky a definitívne tak, ako je to pri alkoholovej intoxikácii v hranici spôsobilosti na vedenie vozidla pri 1 promile alkoholu v krvi, intervenujúci prokurátor správne poukázal a súd mal prihliadnuť i na zistené koncentrácie psychotropných látok. 2.5. Podľa konsenzu odborníkov ak sú koncentrácie v krvnom sére vyššie ako 150 ng/ml metamfetamínu a 150 ng/ml, potom je stav vodiča porovnateľný s koncentráciou vyššou ako 1g/kg (promile) etanolu v krvi. U obvineného bola zistená kvantifikovaná prítomnosť psychotropných látok amfetamín v koncentrácii 72,85 ng/ml (metabolit metamfetamínu) a metamfetamín v koncentrácii 442,89 ng/ml, pričom koncentrácie v čase vedenia vozidla boli približne rovnaké, teda boli trojnásobne prekročené cut - off hodnoty spôsobilosti pre vedenie vozidla, z čoho vyplýva mimoriadna nebezpečnosť konania obžalovaného. Je jednoznačné, že obžalovaný viedol vozidlo v stave ťažkého ovplyvnenia vedomia, ktorý si privodil. Uvedené okolnosti sú dostatočné pre záver súdu, že z hľadiska individuálnej prevencie je nevyhnutné uložiť obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody. Z hľadiska generálnej prevencie musí byť trest dostatočne odstrašujúci tak, aby odradil ďalších páchateľov od takéhoto konania. Počet tragických dopravných nehôd pod vplyvom alkoholu sa nedarí zastaviť a práve uloženie nepodmienečného trestu by mohlo byť nástrojom na ochranu spoločnosti. 2.6. Ostatným argumentom je, že účelom trestu je vytvorenie podmienok na resocializáciu obžalovaného. Súd argumentoval, že trest domáceho väzenia sa rozhodol uložiť s ohľadom na zamestnanie a rodinné pomery obžalovaného. Obvinený sa skutku dopustil v pracovný deň vo štvrtok dňa 20.06.2024 o 10:00 hodine. Súčasne vypovedal, že hoci drogy berie od času pred 18. rokom veku, prostredie na neho nikdy v minulosti nevyvíjalo tlak na liečbu závislosti. U zamestnávateľa pracuje 4 roky. Za takýchto podmienok je zrejmé, že pobyt v domácom prostredí a ani pracovné prostredie,
ktoré súd priorizoval, nebude mať na obžalovaného žiaden resocializačný vplyv, pritom účelom trestu v zmysle § 34 Trestného zákona je i vytvoriť podmienky na výchovu obžalovaného k tomu, aby viedol riadny život. Pokiaľ doterajšie prostriedky nápravy obžalovaného zlyhali, prostredie a zamestnanie nemajú na neho žiaden vplyv a neodrádzajú ho od páchania tzv. drogovej trestnej činnosti a takisto ani hrozba trestu pri podmienečnom odsúdení, následne obžalovaný sa dopustil nebezpečného konania s rizikom pre zdravie a majetok iných, tak súd mu mal ukladať trest, ktorý bude pre neho citeľnejším ako ponechanie ho v prostredí, ktoré jeho závislosť zjavne tolerovalo. Z uvedeného dôvodu považujem výkon nepodmienečného trestu v jeho prípade za nevyhnutný a odôvodnený. 2.7. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považuje prokurátorka napadnutý rozsudok prvostupňového súdu za nezákonný, čo do uloženého trestu, a navrhuje, aby Krajský súd Trnava (ďalej tiež ,,odvolací súd“ v príslušnom gramatickom tvare) súd podľa § 321 odsek 1 písmeno d) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok prvostupňového súdu a sám vo veci rozhodol rozsudkom podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku. Navrhuje teda, aby obžalovanému A. B. súd uložil podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno ) Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace nepodmienečne a podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona aby súd obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. 3. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátor uviedol, že sa pridržiava celého odvolania, odkazuje na neho a navrhuje, aby odvolací súd výrok o treste napadnutého rozsudku zrušil a obžalovanému uložil primeraný a spravodlivý trest. Obhajkyňa uviedla, že má za to, že obžalovaný svojím spôsobom života preukázal vedenie riadneho života, a že v jeho prípade je postačujúci trest uložený prvostupňovým súdom a navrhuje, aby súd odvolanie prokurátorky zamietol a potvrdil rozsudok prvostupňového súdu. Obžalovaný sa pridržal návrhu svojej obhajkyne. 4. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. 5. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že vo vzťahu k odvolaniu prokurátorky nie je dôvod na jeho zamietnutie v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podala prokurátorka ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výrokom, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Po preskúmaní napadnutých výrokov, v rozsahu podaného odvolania, z dôvodov v odvolaní uvedených, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie prokurátorky je dôvodné. 6. Prvostupňový súd odôvodnil napadnuté výroky o treste a spôsobe jeho výkonu tým, že pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ustanovení § 34 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a
možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia (represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom či ohroziť jej dôveru v spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé. Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu je tak možné považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného. Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu musí súd v súlade s ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. 7. Prvostupňový súd ďalej uviedol, že vychádzajúc z vyššie uvedených teoretických východísk súd zistil u obžalovaného existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti, že sa priznal k spáchaniu stíhaného trestného činu a tento úprimne oľutoval (§ 36 písm. l) Trestného zákona) a existenciu jednej priťažujúcej okolnosti, že už bol v minulosti odsúdený za trestný čin (§ 37 písm. m) Trestného zákona). Prokurátor navrhoval uložiť obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici vzhľadom na to, že skutok spáchal počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. Táto okolnosť, v zmysle § 49 ods. 2 Trestného poriadku, vylučuje možnosť uloženia ďalšieho trestu odňatia slobody s jeho podmienečným odkladom. Súd z hľadiska druhu trestu, ktorý bolo možné za danej situácie uložiť, teda buď nepodmienečný trest alebo niektorý z alternatívnych trestov, posudzoval najskôr možnosť uloženia tzv. alternatívneho trestu, teda trestu nespojeného s odňatím slobody, ako miernejšej formy postihu. V tomto smere súd vychádzal najskôr zo závažnosti spáchaného trestného činu. Závažnosť trestného činu určuje sám zákonodarca, a to stanovením rozpätia trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy, podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia, zaraďuje medzi prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu potom zodpovedá buď možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov, prípadne povinnosť súdu uložiť trest odňatia slobody. Pri prejednávanom trestnom čine stanovuje zákonodarca trestnú sadzbu do 1 roka. Už týmto ho zákonodarca zaraďuje medzi prečiny, avšak podstatným tu je hlavne to, že stanovením rozpätia trestnej sadzby, zaradil zákonodarca tento
trestný čin medzi menej závažné trestné činy, čo možno vyvodiť z toho, že za jeho spáchanie súd nemusí povinne vôbec ukladať trest odňatia slobody (§ 34 ods. 6 Trestného zákona). Samozrejme, nie je možné prehliadať tú skutočnosť, že táto trestná činnosť je rozšírená, napriek opakovanej medializácie, nedochádza k jej poklesu a osoba, ktorá vedie vozidlo pod vplyvom omamných a psychotropných látok predstavuje hrozbu pre ďalších účastníkov cestnej premávky. Pri ukladaní trestu je teda nutné vychádzať, okrem závažnosti spáchaného prečinu, či osoby obžalovaného aj z toho, že nepodmienečný trest odňatia slobody je trestom ultima ratio (poslednou a krajnou možnosťou), ktorý môže súd uložiť len vtedy, ak iné druhy trestov, nemôžu celkom zjavne viesť k náprave obžalovaného. Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Po zvážení všetkých okolností prípadu, závažnosti skutku, osoby obžalovaného, okolností jeho osobného, rodinného a pracovného života a v neposlednom rade aj jeho postoja k trestnej činnosti súd dospel k záveru, že u obžalovaného sú splnené všetky podmienky na uloženie alternatívneho trestu, teda alternatívny trest súd uprednostnil pred trestom nepodmienečným. 8. Prvostupňový súd pri určovaní konkrétneho druhu a výmery alternatívneho trestu obžalovaného zohľadnil predovšetkým : (i) súčasné osobné pomery obžalovaného a to najmä skutočnosť, že obžalovaný je dlhodobo zamestnaný, hoci nemá vyživovaciu povinnosť, je slobodný a bezdetný žije s rodičmi, ktorým poskytuje pomoc v domácnosti a pri návšteve lekára; (ii) samotný postoj obžalovaného, ktorý sa ku skutku priznal, aj vo forme vyhlásenia o vine a prejavil ľútosť nad jeho spáchaním, vyvodil pre seba ponaučenie pre vedenie riadneho života a navyše sa riadne podrobuje aj výkon ochranného liečenia, ktorému mu bolo uložené skorším rozhodnutím; (iii) skutku (ako aj predchádzajúcej trestnej činnosti) sa dopustil v súvislosti s jeho dlhodobým užívaním omamných a psychotropných látok, ktoré boli príčinou jeho protiprávneho konania. Hoci si obžalovaný uvedomoval svoju závislosť od ich užívania, odbornú pomoc sám nevyhľadal a ani jeho bezprostredné okolie mu neodporučilo riešiť vzniknutý stav vyhľadaním liečby poradenstva alebo iných možností, ktoré by mu umožnili abstinovať od užívania omamných a psychotropných látok. Na druhej strane opakovaná skúsenosť obžalovaného s trestným konaním, vedomosť o tom, že opakovaním spáchaním trestného činu zjavne bude musieť vykonať skôr uložený podmienečne odložený trest odňatia slobody a negatívny poznatok, , že užívanie drog mu spôsobilo významné nepríjemnosti je dôvodom na to, aby súd tento rozmer osobnosti odsúdeného vyhodnotil v jeho prospech; (iv) súčasné správanie sa obžalovaného po spáchaní skutku, keď z prečítaných listinných dôkazov i z výpovede obžalovaného vyplýva úprimná snaha viesť riadny život. Obžalovaný si protiprávnosť svojho konania dostatočne uvedomuje, svoje konanie ľutuje a má k nemu kritický postoj. Od spáchania skutku, teda počas obdobia jedného roka sa nedopustil žiadneho ďalšieho protiprávneho konania. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že na nápravu obžalovaného je možné pôsobiť inak ako uložením trestu spojeného s obmedzením osobnej slobody v ústave na výkon trestu. Je nevyhnutné uviesť, že v tejto veci podľa názoru súdu bolo zvlášť vhodné uprednostniť postupy a ciele s odkazom na princípy, z ktorých vychádza tzv. restoratívna justícia. Vo všeobecnosti je potrebné len uviesť, že restoratívna justícia sa v špecifických prípadoch, akým je aj tento, zameriava na potreby osôb, ktoré trestný skutok zasiahol, na to, komu vznikajú zo skutku záväzky a povinnosti, na záväzky a povinnosti páchateľa, na to, že riešenie v istých prípadoch je možné len pri aktívnej účasti nie len páchateľa, ale aj rodiny. 9. Prvostupňový súd taktiež uviedol, že všetky uvedené skutočnosti vedú súd k záveru, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody nie je nevyhnuté pre dosiahnutie účelu trestu a takýto nepodmienečný trest by bol pre obžalovaného neprimerane prísny, najmä vzhľadom na jeho súčasné osobné pomery. Obžalovaný nie je tak kriminogénne narušenou osobnosťou, aby na jeho prevýchovu bolo nutné už v súčasnosti pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody. Obžalovaný identifikoval príčinu svojho protiprávneho konania - užívanie drog, uvedomil si ich negatívne dôsledky, podrobuje sa ochrannému liečeniu a je si vedomý negatívnych dôsledkoch v prípade, ak by podmienky trestu domáceho väzenia porušil. Uloženie trestu domáceho väzenia považuje súd za dostatočne represívnu možnosť, vzhľadom na generálnu aj individuálnu prevenciu, teda súd neukladal iné druhy alternatívnych trestov, nakoľko trest domáceho väzenia považuje za najprísnejší z možných alternatívnych trestov (napríklad už z hľadiska systematického výkladu ustanovení Trestného zákona o ukladaní trestov). V prípade obžalovaného tento trest súd uložil na samom vrchu možnej výmery trestnej sadzby- 1 rok, s tým, že obžalovanému zároveň uložil primerané povinnosti a obmedzenia podporujúce výkon trestu domáceho väzenia, za súčasnej povinnosti podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami na určenie prítomnosti, čo znamená, že obžalovaný je povinný zdržiavať sa počas celého výkonu tohto trestu vo svojom obydlí, okrem času kedy bude vykonávať zamestnanie, resp. pri výnimkách na opustenie obydlia,
ktoré odsúhlasí probačný a mediačný úradník a v spojení s primeranými povinnosťami a obmedzeniami spočívajúcimi v obmedzení zákazu požívania omamných a psychotropných látok. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trest domáceho väzenia na jeden až päť rokov, môže súd uložiť páchateľovi trestného činu, ak a) ho odsudzuje za trestný čin s hornou hranicou trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom neprevyšujúcou desať rokov, b) vzhľadom na povahu trestného činu, osobu a pomery páchateľa postačuje uloženie trestu domáceho väzenia, c) páchateľ dal písomný sľub, že sa v určenom čase bude zdržiavať v obydlí na určenej adrese a pri výkone kontroly poskytne potrebnú súčinnosť, d) sú splnené podmienky výkonu kontroly technickými prostriedkami. Keďže okrem podmienok v zmysle § 53 ods. 1 písm. a), b) Trestného zákona, ktoré súd vyhodnotil už skôr, sú splnené aj ďalšie zákonné podmienky v zmysle § 53 ods. 1 písm. c), d) Trestného zákona, a to súhlas obžalovaného, technické možnosti monitoringu obžalovaného a súhlas spolubývajúcich osôb, uložil obžalovanému za trestnú činnosť, ktorej sa dopustil trest domáceho väzenia. 10. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie, potrebné na rozhodnutie o treste a spôsobe jeho výkonu, v dostatočnom rozsahu a zistenia z nich plynúce (uvedené v bodoch 6 až 9 tohto rozsudku), považoval za vecne správne a relevantné vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu, pričom sa primárne nestotožnil s vyhodnotením týchto skutočností, resp. s váhou, akú prvostupňový súd zisteným skutočnostiam prikladal a z tohto titulu aj so závermi, ktoré na podklade uvedených úvah vykonal. 11. Odvolacou námietkou prokurátorky bolo, že uložený trest je možné považovať za neprimerane mierny, primárne z dôvodu osoby obžalovaného, jeho osoby a faktu, že mal spáchať ohrozovací trestný čin (pod vplyvom látky – drogy pervitín, na ktorej je závislý). Obžalovaný napriek tomu, že mu bola poskytnutá šanca preukázať schopnosť viesť riadny život, nedokázal uvedené dodržať ani celkom krátky čas po začatí skúšobnej doby. 12. S odvolacími námietkami prokurátorky sa stotožňuje aj odvolací súd, keďže obžalovaný je osobou opakovane súdne trestanou. Napadnutý rozsudok vychádzal z úvahy, že v prípade obžalovaného prichádza do úvahy uloženie alternatívneho trestu (napríklad aj) vo forme trestu domáceho väzenia, pričom táto úvaha je v zásade správna. Pokiaľ prvostupňový súd ukladal trest domáceho väzenia, uloženie tohto trestu je v danom prípade prípustné, pričom ani samotná prokurátorka ako jediný odvolateľ nespochybňuje možnosť uloženia tohto trestu. 13. V danom prípade preto jediným relevantným elementom je prípadná primeranosť trestu. Obžalovaný sa spáchania stíhaného skutku dopustil len celkom krátky čas po nadobudnutí právoplatnosti skoršieho odsúdenia za trestný čin (prečin) drogovej povahy. Ak prvostupňový súd poukázal na fakt, že trestný čin bol obžalovaným spáchaný vo väzbe na jeho (vtedy ešte) neliečenú drogovú závislosť, táto úvaha je správne len sčasti. V danom smere totiž podstata stíhaného skutku nespočíva v samotnej intoxikácií drogou (alebo napríklad držbe drogy), ale vo vedení motorového vozidla pod vplyvom drogy. Preto samotná závislosť obžalovaného nemôže dostatočne ospravedlniť podstatu konania, pre ktoré je obvinený stíhaný, nakoľko táto nespočíva ,,len“ v uspokojení vlastnej potreby konzumácie drogy, ale najmä v ohrození iných následným vedením motorového vozidla. Stíhaný skutok je sčasti špeciálne recidívnym v rozsahu v akom ide o drogou zapríčinenú trestnú činnosť, avšak v tomto prípade ohrozovacieho charakteru. Samotný obžalovaný uviedol, že v čase skutku bol dlhodobým konzumentom drogy (následne podstúpil ochranné liečenie, ktoré výsledky sa nateraz javia ako uspokojivé), pričom prostredie, v ktorom sa pohyboval nebolo dostatočne preventívnym faktorom, ktorý by ho od takejto konzumácie odradilo. V tomto smere je preto potrebné sa stotožniť s názorom prokuratúry, že v prípade obžalovaného, ktorý bol pred odsúdením dlhodobým konzumentom drogy pervitín nebude postačovať len uloženie alternatívneho trestu domáceho väzenia, ale bude sa vyžadovať zásadnejšie varovanie pre prípadným pokračovaním v páchaní s drogami akokoľvek spojenej trestnej činnosti. 14. Odvolací súd uvádza, že výška uloženého trestu odňatia slobody a rozhodnutie o spôsobe jeho výkonu, musia zohľadňovať aj trestnú minulosť obžalovaného, ktorý je druhýkrát odsudzovaný za skutok spojený s drogami (v danom prípade nie s ich držbou, ale s ohrozením iných pod ich vplyvom). Obžalovaný bol odsúdený na podmienečný trest odňatia, teda bol dostatočne varovaný pred pokračovaním v trestnej činnosti. Neobstojí ani argument o vplyve neliečenej závislosti obžalovaného, nakoľko obžalovaný mal jednak možnosť začas liečbu už pred formálnym nariadením liečby súdom, ale predovšetkým treba zohľadniť, že v tomto smere sa obžalovaný mohol vyhnúť trestnej zodpovednosti tým, že by pod vplyvom návykovej látky neviedol motorové vozidlo. U osoby s takýmto profilom, síce možno zohľadniť jeho rodinné zázemie a pracovný návyk, ako aj stabilitu pracovného prostredia, nie však inak ako len pri zohľadnení výšky uloženého (nepodmienečného) trestu. 15. Obžalovaný nebol schopný viesť riadny život a dopustil sa spáchania stíhaného (sčasti drogovo recidívneho) skutku. Z uvedeného prehľadu je zrejmé, že páchanie úmyselnej činnosti obžalovaného, sa v jeho prípade v krátkom čase opakovalo. Možno konštatovať, že predchádzajúce odsúdenie nemalo na
obžalovaného ten výchovný účinok, aby ho odradilo od ďalšieho páchania úmyselnej trestnej činnosti. Preto je v jeho prípade nevyhnutné obžalovanému uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý bude napĺňa účel ako individuálnej, tak aj generálnej prevencie. Ustanovenie § 49 ods. 3 Trestného poriadku vylučuje možnosť uložiť obžalovanému podmienečný trest, keďže obžalovaný spáchal trestný čin v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. V prípade uloženia alternatívneho trestu, uvedené nie je vylúčené, avšak vzhľadom na vyššie prezentované závery odvolacieho súdu, nie je možné takýto druh trest uložiť z dôvodu neprimeranosti. Uloženie iného ako nepodmienečného trestu, by nebolo spôsobilé splniť žiaden z účelov trestu, ktoré sleduje ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona. 16. Vyhlásenie obžalovaného o vinie na hlavnom pojednávaní, následné vykonanie ochranného liečenia, existenciu rodinného zázemia a pracovných návykov (vrátane zabezpečenia stabilného príjmu), bolo v tomto prípade možné dostatočným spôsobom odzrkadliť v rozhodnutí o výške uloženého trestu odňatia slobody v miernej výške (1 mesiac) pričom správne mal byť tento trest uložený ako trest nepodmienečný . V prípade obžalovaného by bez takýchto skutočností pripadalo do úvahy ukladanie trestu odňatia slobody vo vyššej výmere. 17. Pokiaľ ide o výrok o uložení trestu zákazu činnosti, tento nebol napadnutý argumentami prokurátorky, navyše uloženie trestu zákazu činnosti v trvaní 24 mesiacov považuje vzhľadom na okolností prípadu za primerané aj odvolací súd. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.