Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/15/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Štillovej a členiek senátu Mgr. Silvie Tisovej, JUDr. Petry Lackovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, pracovisko Detva, dieťa rodičov - matky: C. D. E., A.. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom F. G. H. XXX/X, A., zastúpená zástupcom: JUDr. Gabriela Klátiková, PhD., s.r.o., so sídlom Terézie Vansovej 446/8, Banská Bystrica, IČO: 53 796 306 a otca: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom I. C. XXXX/X, A., zastúpený zástupcom: SUCHÝ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Horná 13, Banská Bystrica, IČO: 52 826 791, v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. -81 zo dňa 17. septembra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., II., III. p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok okresného súdu vo výroku IV. m e n í t a k , že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou v sobotu v každom párnom týždni od 15:00 hod. do 17:00 hod. bez prítomnosti matky tak, že maloletú prevezme a odovzdá v stanovený deň a hodinu pred bydliskom matky. Matka je povinná maloletú na stretnutia s otcom riadne a včas pripraviť.

III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov súdneho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Zvolen (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozhodol, že výrokom I. je otec maloletej F. B., nar. XX.XX.XXXX, povinný platiť na výživu maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX výživné vo výške 100,- Eur mesačne od 20.10.2017 do 31.08.2018 a vo výške 150,- Eur mesačne od 01.09.2018 vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, výrokom II. povolil otcovi splátky na zameškanom výživnom za obdobie od 20.10.2017 do 17.09.2025 vo výške 6.419,- Eur po 50,- Eur mesačne splatné spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej z nich, vo výroku III. určil nad výchovou maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX, výchovné opatrenie

- podrobiť sa spolu s matkou C. D. E., nar. XX.XX.XXXX a otcom F. B., nar. XX.XX.XXXX poradenstvu zameranému na obnovu vzťahu maloletej s otcom a zisťovanie príčiny odmietania otca maloletou, ktorý bude vykonávaný za súčinnosti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen a podľa jeho pokynov v trvaní šiestich mesiacov. Výrokom IV. styk otca s maloletou neurčil. Výrokom V. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie poukázal na návrh matky doručený súdu dňa 20.10.2017 (sp.zn. ), ktorým sa domáhala, aby súd zveril maloletú A. do osobnej starostlivosti, ďalej, aby zaviazal otca na platenie výživného v sume 150,- Eur mesačne a upravil styk

otca s maloletým dieťaťom tak, že tento je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý nepárny týždeň v pondelok v čase od 17:00 hod. do 18:00 hod. v prítomnosti matky. Ďalej poukázal na návrh otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností doručený dňa 09.11.2017 (sp. zn. ), ktorým žiadal upraviť styk s maloletým dieťaťom aj nariadením neodkladného opatrenia. Uznesením č.k. -90 zo dňa 30.11.2017 súd prvej inštancie spojil na spoločné konanie veci vedené pod sp.zn. a pod spoločnou sp.zn. . Ďalej súd prvej inštancie poukázal na vyjadrenia otca, vyjadrenia matky v danej veci, správy kolízneho opatrovníka, rozsah vykonaného dokazovania na nariadených pojednávaniach a za aplikácie ust. , , , , , , Čl. 5, Zákona o rodine, , , , , Zákona o rodine, Čl. 12 bod. 1, 2 Dohovoru o právach dieťaťa z 29.11.1989, rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku.

3. Okresný súd Zvolen o predmetných návrhoch rozhodol prvým rozsudkom č.k. -1539 zo dňa 13. februára 2024 tak, že maloletú A. B. zveril do osobnej starostlivosti matky (výrok I.), zaviazal otca platiť na výživu maloletej výživné vo výške 100,- Eur mesačne od 20.10.2017 do 31.08.2019 a vo výške 150,- Eur mesačne od 01.09.2019 vždy do 25. dňa v mesiaci k rukám matky vopred (výrok II.). Na zameškanom výživnom za obdobie od 20.10.2017 do splatnosti výživného za mesiac január 2024 vo výške 5.219,- Eur povolil otcovi splátky po 50,- Eur splatné spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok (výrok III.). Styk otca s maloletou neupravil (výrok V.) a uložil rodičom výchovné opatrenie podrobiť sa poradenstvu zameranému na obnovu vzťahu maloletej s otcom za súčinnosti úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ( výrok IV.). O trovách rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ( výrok VI.). Na odvolanie matky i otca proti prvému rozsudku súdu prvej inštancie vo veci rozhodol Krajský súd v Žiline rozsudkom sp.zn. zo dňa 26.06.2024, ktorým zmenil výroky o výživnom ( výroky II., III.) a otcovi uložil povinnosť platiť výživné pre maloletú A. vo výške 100,- Eur mesačne od 20.10.2017 do 31.08.2018 a vo výške 150,- Eur mesačne od 01.09.2018 vždy do každého 25. dňa v mesiaci k rukám matky vopred a na zameškanom výživnom za obdobie od 20.10.2017 do 26.06.2024 vo výške 7.519,- Eur otcovi povolil splátky po 50,- Eur mesačne, splatné spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení jednej splátky. V ostatných častiach rozsudok okresného súdu potvrdil a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Na dovolanie otca proti rozsudku odvolacieho súdu sp. zn. rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn. zo dňa 30. apríla 2025, ktorým napadnutý rozsudok odvolacieho súdu vo výrokoch I. a II., ktorými zmenil výroky II. a III. rozsudku Okresného súdu Zvolen z 13. februára 2024 č.k. -1539 tak, že otec F. B., nar. XX.XX.XXXX je povinný platiť výživné pre maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX, vo výške 100,- Eur mesačne od 20.10.2017 do 31.08.2018 a vo výške 150,- Eur mesačne od 01.09.2018, vždy do každého 25. dňa v mesiaci k rukám matky vopred; na zameškanom výživnom za obdobie od 20.10.2017 do 26.06.2024 vo výške 7.519,- Eur súd povoľuje otcovi splátky po 50,- Eur mesačne, splatné spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení jednej splátky a vo výroku III., ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku V. rozsudku Okresného súdu Zvolen z 13. februára 2024 č.k. -1539 a v súvisiacom výroku o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď v týchto častiach považoval rozsudky súdov oboch inštancií za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, viazaný právnym názorom dovolacieho súdu ( ), bez nariadenia pojednávania ( a contrario) opätovne preskúmal vec v súlade s ust. a a rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch o výživnom (II. a III.) a styku (V.) v zmysle zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie po sp.zn. . Okresný súd Zvolen tak, ako bolo vyššie uvedené, rozsudkom č.k. -81 zo dňa 17. septembra 2025 po zrušení zo strany Krajského súdu v Žiline, ako odvolacieho súdu, vec opätovne prejednal a rozhodol tak, ako je uvedené v odseku 1. odôvodnenia tohto rozhodnutia.

4. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie konštatoval, že naposledy bolo o úprave styku otca s maloletou do skončenia predmetného konania rozhodnuté uznesením č.k. -18 zo dňa 14.08.2019, kde bol dočasne upravený styk otca s maloletým dieťaťom, a to tak, že bol oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každú párnu sobotu v mesiaci od 15:00 hod. do 16:30 hod. bez prítomnosti matky tak, že maloletú prevezme v stanovený deň a hodinu pred bydliskom matky a v stanovený deň a hodinu ju opäť pred jej bydliskom vráti. Otec podal návrh na výkon rozhodnutia sp. zn. , ktorý sa viedol pod sp.zn. . Tento výkon rozhodnutia bol uznesením

tamojšieho súdu č.k. -283 zo dňa 08.02.2023 vyhlásený za neprípustný a konanie bolo zastavené, a to z dôvodu, že aj napriek enormnej snahe súdu, poradenskej psychologičky (poradenský proces trval jeden rok) a rodičov sa nepodarilo u maloletej A. zmeniť negativistické nastavenie voči jej otcovi, maloletá naďalej odmietala stretávanie sa s otcom.

5. V ďalšom súd prvej inštancie poukázal na to, že v časti, v ktorej sa matka maloletého dieťaťa domáhala zverenia maloletého dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti, rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. bol už právoplatný. Preto sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou určenia výšky výživného, a to v tých intenciách, ako na to poukázal Najvyšší súd Slovenskej republiky v zrušujúcom uznesení sp. zn. . Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že maloletá A. je vo výlučnej osobnej starostlivosti matky od svojich dvoch rokov veku, kedy otec opustil spoločnú domácnosť s tým, že rodičia sa dohodli, že otec bude na výživné na maloleté dieťa prispievať vo výške 50,- Eur mesačne. Matka sa návrhom domáhala určenia výživného vo výške 150,- Eur mesačne od podania návrhu s tým, že bolo preukázané, že otec na výživu maloletého dieťaťa od jeho odchodu zo spoločnej domácnosti prispieva mesačne sumou 50,- Eur (čo je 1,70 Eur na jeden deň). Otec navrhoval mesačné výživné ponechať v sume 50,- Eur, čo odôvodnil tým, že je starobným dôchodcom, ktorého mesačný príjem je vo výške 802,60 Eur. Súd prvej inštancie uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej A. výživným vo výške 100,- Eur mesačne od 20.10.2017 do 31.08.2018 a vo výške 150,- Eur mesačne od 01.09.2018, kedy prihliadol na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Pri posudzovaní výdavkov na oprávnené potreby maloletého dieťaťa vychádzal z výsluchu matky, z jej vyčíslených pravidelných mesačných nákladov, ktoré ustálil u maloletej na sumu 645,85 Eur. Zároveň poukázal aj na príjem otca, ktorý v súčasnosti je tvorený dvomi položkami: starobným dôchodkom vo výške 826,50 Eur a príjmom zo živnosti, ktorý bol za rok 2024 podľa daňového priznania vo výške 34.578,94 Eur a výdavky vo výške 33.198,55 Eur. K uvedenému poukázal na to, že ak niekto vykonáva živnosť, mal by ju zrejme vykonávať za účelom dosiahnutia určitého príjmu, čo je dôvodom podnikania každej osoby. Ak by otec minimálne 200,- Eur až 300,- Eur zarobil mesačne v rámci živnostenského podnikania, mal by mať celkový mesačný príjem 1.026,50 Eur až 1.126,50 Eur. Celkové náklady otca, ktoré súd uznal za nevyhnutné, boli vo výške 647,- Eur. Príjem matky bol zistený spolu v sume 3.300,- Eur, pozostávajúci z príjmov zo Základnej umeleckej školy A. vo výške 1.800,- Eur, zo Základnej umeleckej školy v J. vo výške 1.100,- Eur a z SHDK v K. L. vo výške 400,- Eur. Vzhľadom na výšku príjmu otca (dôchodok a potencionálny príjem zo živnosti), súd prvej inštancie mal za to, že otec je schopný platiť na maloletú výživné vo výške 150,- Eur plus nedoplatok vo výške 50,- Eur mesačne, t.j. spolu 200,- Eur. Výživné do 31.08.2018 súd prvej inštancie priznal vo výške 100,- Eur vzhľadom na to, že je potrebné rozlišovať náklady na maloleté dieťa spôsobmi, a to na predškolský vek a potom ďalej na I. stupeň, II. stupeň, strednú školu, ako aj vysokú školu. Je teda logické, že v čase, keď maloletá nenavštevovala ZŠ, tak náklady na jej výživu a výchovu boli nižšie, či už ošatením, hygienou, stravou a ostatnými potrebami maloletého dieťaťa. Poukázala na to, že spor vo veci rodičov, týkajúci sa maloletej, trvá 8 rokov. Náklady na maloletú, ktoré boli vyčíslené matkou a ktoré, síce nie všetky, ale sčasti, boli súdom uznané ako opodstatnené, môžu byť platené predovšetkým z príjmu matky, keďže táto tak, ako súd prvej inštancie poukázal, má oveľa vyšší príjem ako otec.. Zároveň pri výške výživného v sume 150,- Eur súd prvej inštancie poukázal aj na to, že samotný otec na informatívnom stretnutí rodičov uviedol, že je ochotný platiť 150,- Eur, avšak za podmienky, že by nemusel platiť nedoplatok na výživnom. Súd prvej inštancie určil nedoplatok na výživnom od 20.10.2017 až do vyhlásenia rozsudku vo výške 6.419,- Eur, ktorý vypočítal tým spôsobom, že od 20.10.2017 do 31.08.2018, kedy platil otec sumu 50,- Eur a mal platiť 100,- Eur, mal otec každý mesiac nedoplatok vo výške 50,- Eur, za celkové obdobie desať mesiacov išlo o nedoplatok vo výške 500,- Eur a za časť mesiaca od 20.10.2017 do 30.10.2017 sumu 19,- Eur, teda celkove bol nedoplatok za toto obdobie spolu 519,- Eur. Čo sa týka nedoplatku na výživnom od 01.09.2018 do januára 2024, otec od februára 2024 už platil výživné vo výške 150,- Eur, a preto celková suma nedoplatku za toto obdobie bola 7.019,- Eur. V rámci pojednávania konaného dňa 17.09.2025 účastníci zhodne potvrdili, že otec na zameškanom výživnom do dňa vyhlásenia rozsudku už zaplatil sumu 600,- Eur, čiže celkový nedoplatok bol vo výške 6.419,- Eur. Tento súd prvej inštancie povolil splácať v splátkach po 50,- Eur, pod hrozbou straty výhody splátok.

6. Pri rozhodovaní o styku maloletej s otcom súd prvej inštancie v súlade s ust. § 43 ods. 1 Zákona o rodine v spojení s Čl. 12 bod 1, 2 Dohovoru o právach dieťaťa prihliadol aj na názor maloletej A., ktorý viackrát vyslovila pred kolíznym opatrovníkom, ako aj v rámci výkonu výchovného opatrenia nariadeného

na základe rozhodnutia tamojšieho súdu, ako aj priamo pred súdom, že ona s otcom nechce byť. Pri neupravení styku prihliadal nielen na vyjadrenie maloletej pred súdom, ale na všetky doteraz právne relevantné vyjadrenia, zo záverečnej správy z poradenského procesu vypracovaného C. L. M., ktorá sa vyjadrila, že obnovenie vzťahu dcéry k otcovi psychologickými metódami sa v súčasnosti javí ako stav ireverzibilný, čo znamená nezvratný, možnosť videla v ukončení súdnych sporov a ponechaní vzťahu na možnosti spontánneho zotavenia. Súd prvej inštancie mal preukázané, že v súčasnosti striktné určenie styku otca s maloletou dcérou by bolo kontraproduktívne a nedalo by sa žiadnym spôsobom vynútiť. Dcéra v súčasnosti je pomerne rozumovo vyspelá, čo vyplývalo už aj dva roky dozadu pri zastavení výkonu rozhodnutia v rámci neodkladného opatrenia, že ona sama poukázala na to, že sa s otcom stretávať nebude a s otcom nepôjde, len v prípade, ak to bude chcieť ona. Aj z tohto dôvodu boli dané špecifiká tohto konania v tom, že nie je možné postupovať v zmysle zákonných ustanovení a styk upraviť, ak to nie je v záujme maloletého dieťaťa, pretože by sa podľa súdu vzťahy medzi otcom a maloletou vzhľadom na jej doterajšie vyjadrenia mohli ešte viac zhoršiť, preto vo výroku napadnutého rozsudku rozhodol tak, že súd styk otca s maloletou neurčil. Zároveň súd opätovne nariadil výchovné opatrenie, ako to bolo pri prvom rozsudku, z toho dôvodu, že vzťah maloletej a otca sa nemôže obnoviť, resp. je oveľa menšia šanca, že sa obnoví bez odbornej pomoci. Napriek tomu, že viacero takýchto pokusov zlyhalo, súd sa opätovne pokúsil o to, čo by bolo v najlepšom záujme maloletej ako aj o otca, aby k obnoveniu týchto vzťahov došlo, a preto takéto výchovné opatrenie nariadil. Samotné nariadenie výchovného opatrenia taktiež doporučil aj kolízny opatrovník na pojednávaní konanom dňa 17.09.2025, pričom k tomuto súd poukázal na to, že vzhľadom aj na vek maloletej, ktorá už má viac ako 13 rokov a jej doterajšie správanie, možno, že ide o jednu z posledných možností ako nadviazať vzájomný vzťah medzi otcom a maloletou. O trovách konania rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak zákon neustanovuje inak.

7. Proti rozsudku do výrokov I., II., IV. podal odvolanie otec maloletej prostredníctvom zástupcu, a to podaním doručeným súdu dňa 29.10.2025 (č.l. 97 súdneho spisu) z dôvodov podľa , , , . Vo vzťahu k výrokom I. a II., týkajúcich sa určenia vyživovacej povinnosti otca k maloletej, otec v odvolaní spochybnil výdavky na maloletú, ktoré, podľa neho, neboli preukázané, doložené listinnými dôkazmi, boli zo strany matky odprezentované na pojednávaní, s ktorými sa súd stotožnil. Ďalej spochybnil náklady na bývanie, rozporoval ich vzhľadom na počet osôb, nachádzajúcich sa v domácnosti, kde maloletá žije, nakoľko s matkou a maloletou býva v jednej domácnosti aj dospelý syn z prvého manželstva, ktorý sa ako osoba dospelá a zárobkovo činná musí taktiež podieľať na chode domácnosti, na uvedené žiadnym spôsobom súd prvej inštancie nereflektoval. Rovnako súd prvej inštancie nevyhodnotil majetkové príjmy matky, kde aj z predostretých výdavkov matky bolo zrejmé, že maloletá navštevuje množstvo záujmových krúžkov a iných aktivít, ktoré si otec nemôže dovoliť spolufinancovať. Rovnako aj cestovné na tanec do Zvolena je podľa neho nepreukázaný výdavok. Súd prvej inštancie vyhodnotil nevyhnutné výdavky na maloletú v sume 645,85 Eur a pritom má len 13 rokov a jej výdavky sú ďaleko vyššie ako výdavky dospelej osoby. Otec maloletej nedosahuje také príjmy, aby si zvýšil svoju životnú úroveň, živnosť vykonáva ako hobby, nakoľko ako starobný dôchodca chce viesť aktívny život, stretávať sa s ľuďmi. Nie je pravdou, že by si dokázal mesačne privyrobiť minimálne 200 – 300,- Eur. Tieto skutočnosti neboli nijakým spôsobom zo strany súdu verifikované, či preukázané. Otec bol toho názoru, že nie je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť takto určené bežné výživné a zameškané výživné. Súd prvej inštancie ani nezobral do úvahy vek otca, nepredvídané životné situácie spojené so zdravotným stavom, nákupom liekov, ceny pohonných hmôt na prepravu k lekárovi, na nákup stravy, oblečenia, obuvi a podobne. Aj s výrokom súdu prvej inštancie ohľadne zameškaného výživného otec maloletej vyslovil nesúhlas, podľa neho, bol v rozpore so zákonom a dobrými mravmi a s ustanovenou judikatúrou ústavného súdu. Poukázal predovšetkým na to, že celé konanie bolo neprimerane dlhé, táto skutočnosť by nemala byť pričítaná na vrub otca maloletej v podobe platenia zročného výživného. K výroku IV., v ktorom súd neurčil styk otca s maloletou, otec uviedol, že sa s tým nestotožňuje, poukázal na znalecké posudky, ktoré boli vypracované v rámci konania s tým, že on ako otec sa jej chce venovať, chce sa s ňou stretávať, matka maloletou manipuluje dlhých 8 rokov, čo vyústilo do štádia, že maloletá otca odmieta, nechce sa s ním stretávať, opovrhuje ním. Aj s poukazom na vypracované znalecké posudky vyplynulo, že otec maloletej netrpí žiadnou duševnou chorobou ani duševnou poruchou a že nie je žiaden racionálny dôvod k tomu, aby sa nemohol s maloletou stretávať samostatne. Zároveň je, podľa otca, zarážajúce, že súd prvej inštancie sa opätovne a striktne pridržiaval názoru maloletej, že sa s otcom stretávať nechce. Len okrajovo poukázal na to, že matka trpí osobnostnou poruchou, a to ako

histriónska osobnosť. V rámci odvolacieho návrhu žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

8. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca v podaní doručenom súdu dňa 17.11.2025 (č.l. 117 súdneho spisu) uviedla, že s odvolaním otca nesúhlasí, považuje ho za účelové, zavádzajúce, plne sa stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie, ktorý považuje za správny, vydaný na základe riadne a zákonne zisteného skutkového stavu vykonaným dokazovaním, ktoré spĺňalo všetky zákonné podmienky dokazovania a je plne v záujme maloletého dieťaťa, ktoré v dôsledku dlhodobého vzorca zlého správania sa otca tohto absolútne odmieta. Otec o maloletú dcéru nejaví opravdivý záujem a po vynesení doterajších predmetných rozsudkov sa o dcéru nezaujíma, ani o jej zdravotný stav, školu, mimoškolské aktivity, tak ani o stretávanie sa s ňou, ani udržiavanie kontaktu napríklad formou telefonických hovorov, prípadne sms správ. K nesúhlasu otca s ustanoveným výživným vo výške 150,- Eur pre 13 ročné dieťa, matka poukázala na rozhodovaciu prax súdov, na základe ktorej by mal byť otec zaviazaný k vyživovacej povinnosti oveľa vyššej ako je 150,- Eur mesačne. Čo sa týka namietania nákladov na maloletú dcéru, keby súd vychádzal z bežných nákladov, ktoré sú všeobecne známe pri deťoch vo veku 13 rokov a nie je potrebné tieto preukazovať, by vyživovacia povinnosť otca bola vyššia. Keďže matka si je vedomá toho, že sa nemôže spoľahnúť na otca, je nútená mať tri zamestnania a obracať sa s tým, že otec by mal byť rád, že matka sa dokáže postarať o dcéru bez jeho pomoci. Nevyhnutné náklady na maloletú dcéru nezodpovedajú ani prinajmenšom výške výživného, ktoré navrhuje otec dcére platiť, a to 50,- Eur mesačne. Matka považovala znalecké posudky, ktoré otec neustále spomínal, za neaktuálne, nemožno na základe nich rozhodovať, ide o irelevantnú argumentáciu. Matka trvala na tom, že prvoinštančný súd v celom konaní, ktoré trvalo mnoho rokov, vykonal všetky dostupné dôkazy, a to zákonným spôsobom a postupom, prihliadal na všetky uvádzané skutočnosti a vysporiadal sa so všetkými návrhmi účastníkov konania. Otcovi boli ponúkané asistované stretnutia s dcérou, ktoré mu boli poskytnuté rôznymi inštitúciami, ani jedna nedokázala otcovi pomôcť nadviazať vzťah s maloletou dcérou a otec v priebehu výkonu týchto stretnutí nedôveroval ani jednej inštitúcii, čo však nie je problémom súdu a ani maloletej dcéry. Otec skutočný záujem o svoju dcéru nemá, nemá s ňou žiaden vzťah, a preto ho nevie ani s ňou nadviazať. Matka navrhla, aby odvolací Krajský súd v Žiline rozsudok Okresného súdu Zvolen potvrdil.

9. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca v podaní doručenom 13.11.2025 (č. l. 111) uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol správne, čo sa týka výroku III., kde rodičom opakovane uložil výchovné opatrenie – povinnosť podrobiť sa poradenstvu, uviedol, že rodičia sa niekoľkokrát opakovane počas celého procesu podrobovali poradenstvu, pričom vzťah maloletej s otcom sa nepodarilo obnoviť, maloletá otca odmieta a prezentuje, že ju nikto do stretávania s otcom neprinúti. Z pohľadu úradu sa javí táto situácia ako patová, doposiaľ žiadne uložené výchovné opatrenie nesplnilo svoj účel.

10. Otec vo vyjadrení k vyjadreniam matky, kolízneho opatrovníka v podaní doručenom súdu dňa 16.12.2025 (č.l. 131 súdneho spisu) uviedol, že sa s nimi nestotožňuje. Vyjadrenie kolízneho opatrovníka nereflektuje dôvody odvolania podaného zo strany otca, tento sa nevyjadril, ako postupoval v záujme maloletej, keď od 01.06.2024 do 31.07.2024 bolo poradenstvo prerušené s tým, že v štátnej správe nie je zaužívaná zastupiteľnosť, maloletá mala možnosť podrobiť sa výchovnému opatreniu a ani toto sa nerealizovalo, hoci toto opatrenie bolo súdom premietnuté do výroku rozhodnutia. To, že psychologička bola dva mesiace PN, nemôže byť na príťaž otca a jeho dlhoročným snahám o vybudovanie vzťahu s maloletou. Zo záverečnej správy, vypracovanej C. L. M., neboli zistené príčiny odmietania otca maloletou, bolo len konštatovanie osobných postojov maloletej k otcovi, čo preukazuje aj výrok súdu, kde bolo opätovne nariadené výchovné opatrenie s cieľom zisťovania príčiny odmietania otca s maloletou. Nie je pravdivé tvrdenie matky, že sa o dcéru nezaujíma, je to práve matka, ktorá otcovi informácie nepodáva, hoci jej maloletá bola zverená do jej starostlivosti. Otec s ňou nemôže komunikovať, nakoľko maloletá si ho zablokovala z doteraz nevysvetliteľných príčin a matka s otcom taktiež nekomunikuje. Rovnako tvrdenia matky, že počas konania nebol zistený žiadny manipulatívny vplyv na dcéru a ani na jej zabraňovanie jej styku s otcom, nie je pravdivé, nakoľko matka asi opomenula znalecké posudky, ktoré boli vypracované v konaní a na ich závery, z ktorých jednoznačne vyplynulo, že matka manipuluje s dcérou, ale aj so zdravotníckym personálom. Trval na tom, že znalecké posudky sú veľmi významným listinným dôkazom, ktorý preukazuje skutočné manipulovanie matky s maloletou a preukazuje aj enormnú snahu otca s jediným cieľom – stretávať sa s maloletou. Samotné vyjadrenie matky je len útokom na osobu otca, neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali jej názor na

správnosť vydaného rozhodnutia. Súd prvej inštancie vyhodnotil na poslednom pojednávaní, že na znalecké posudky nebude prihliadať, lebo nie sú aktuálne, čoho sa hneď chytila matka, ktorá naďalej prezentuje vzorec jej niekoľkoročných tvrdení a na nich zotrváva. Trval na tom, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.

11. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca v podaní doručenom súdu dňa 20.01.2026 (č. l. 150 spisu) zopakovala skutočnosti už uvádzané v prvom vyjadrení. Zotrvala na tom, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu.

12. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky zo dňa 20.01.2026 doručené súdu dňa 08.05.2026 (č.l. 168) zopakoval tvrdenia už uvádzané v podanom odvolaní, vo vyjadrení k vyjadreniu matky. Nové skutočnosti neuviedol.

13. Na základe výzvy odvolacieho súdu kolízny opatrovník do konania doložil Správu z prešetrenia pomerov zo dňa 29.05.2026.

14. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( v spojení s ), na základe odvolania podaného v zákonnej odvolacej lehote osobou oprávnenou - otcom maloletej, prejednal vec postupom s nariadením pojednávania ( ), nakoľko bolo potrebné zopakovať a doplniť dokazovanie a za aplikácie ust. , rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II., III. potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. , . Vo výroku IV. v časti úpravy styku otca s maloletou, tento zmenil podľa ust. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

15. Podľa , na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

16. Odvolací súd nariadil na prejednanie odvolania podaného otcom maloletej pojednávanie ( ), z dôvodu, že potreboval zopakovať a doplniť dokazovanie. Podmienky na rozhodnutie odvolacieho súdu bez pojednávania nie sú splnené, akonáhle by mal odvolací súd vstúpiť do procesu modifikácie skutkového stavu, na ktorom je napadnuté rozhodnutie založené. V rámci odvolacieho pojednávania, ktoré sa konalo dňa 18.06.2026, odvolací súd vypočul účastníkov konania, zistil názor maloletého dieťaťa, vypočul kolízneho opatrovníka. Títo zotrvali na všetkých skutočnostiach, ktoré uviedli v rámci podaného odvolania a vyjadrení k podanému odvolaniu.

17. Základom pre konanie odvolacieho súdu bolo odvolanie podané otcom maloletej proti výrokom I., II., IV. v spojení so závislým výrokom V. o trovách prvoinštančného konania. Odvolanie nebolo podané do výroku III., ktorým súd prvej inštancie určil nad výchovou maloletej A. výchovné opatrenie, a to povinnosť podrobiť sa spolu s matkou a otcom poradenstvu zameranému na obnovu vzťahu maloletej s otcom a zisťovanie príčiny odmietania otca maloletou, v trvaní 6 mesiacov za súčinnosti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen. Výrok III. sa nestal predmetom odvolacieho prieskumu a odvolací súd ani nezistil vecnú nesprávnosť tohto odvolaním nenapadnutého výroku.

18. Otec v podanom odvolaní do výrokov I. a II. ohľadne určenia jeho vyživovacej povinnosti a zameškaného výživného spochybnil výšku určenej vyživovacej povinnosti vzhľadom na jeho príjem, majetkové pomery. Ďalej nesúhlasil so zameškaným výživným, z dôvodu, že on nespôsobil prieťahy v konaní, ktoré trvalo 8 rokov, a preto nevidí dôvod platiť výživné od podania návrhu matky.

19. Vo vzťahu k predmetnej veci odvolací súd vo všeobecnosti považuje za potrebné uviesť, že platná právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine) je založená na rovnakom postavení muža (otca) a ženy (matky). Obaja rodičia tak majú povinnosť prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine). Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom

odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní (k tomu rozsudok Najvyššieho súdu ČSR spis. zn. zo dňa 30.09.1968, uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 5/1969). Majetkové pomery rodiča umožňujú komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň rodiča pre potreby výživného, keďže príjmové pomery samy osebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného rodiča. Rodič totiž nemusí mať žiadny preukázateľný príjem, disponuje však značnými majetkovými podstatami. Za takýchto okolností súd určí výživné a je vecou povinného rodiča, aby ich speňažením z výťažku alebo inak zabezpečil výživné (inak je to pri bežnom rozsahu majetkových pomerov rodiča). Majetkové pomery charakterizuje vlastníctvo nehnuteľností (pozemky, domy, byty, rekreačné chaty, ich počet, reálna potreba a možnosť využitia povinným vrátane získavania výnosov z nich, prípadne dôvod ich nevyužívania na výnosy), cenných papierov, obchodných podielov, vkladov v bankách, iných hnuteľných vecí (motorové vozidlá, luxusné športové vybavenie, zbierky, cennosti, elektronika), ako aj celkový životný štandard (dovolenky, životné náklady). Nejde o zásah do vlastníckeho práva povinného rodiča, ktorý môže vlastniť neobmedzené majetkové podstaty, ale len o posúdenie jeho majetkových pomerov vo vzťahu k plneniu prioritnej vyživovacej povinnosti. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča je potrebné prihliadnuť aj vtedy, ak sa rodič vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako je potrebné prihliadať aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie. Obligatórnym zákonným hľadiskom je tiež osobný výkon starostlivosti o dieťa (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine). Uvedené konanie sa chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín „prihliada sa“, osobnú starostlivosť nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu. Najvýznamnejší podiel bude predstavovať pri deťoch najnižšieho veku, kde je osobná starostlivosť najnáročnejšia. V tomto období, podľa okolností konkrétneho prípadu, môže osobná starostlivosť úplne vyvážiť peňažné plnenie vyživovacej povinnosti zo strany druhého rodiča. S vývojom dieťaťa sa mení skladba starostlivosti o dieťa (pribúda školská dochádzka, záujmy, voľný čas dieťaťa), na druhej strane sa dieťa stáva samostatnejším, čo je dôvodom, pre ktorý podiel osobného výkonu starostlivosti na vyživovacej povinnosti klesá.

20. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 5 veta prvá Zákona o rodine). Toto pravidlo však nemožno vykladať absolútne, teda tak, že výživné by malo mať prednosť pred akýmikoľvek výdavkami rodiča, čo je vyjadrené v druhej vete § 62 ods. 5 veta druhá Zákona o rodine, v zmysle ktorého pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Takýmito výdavkami môžu byť záväzky z prevzatých úverov a pôžičiek, ktoré neboli použité rodičom k uspokojovaniu jeho primeraných životných potrieb, ktoré by súčasne zodpovedali aj životnej úrovni dieťaťa. Preto napr. výdavky rodiča spojené so zabezpečovaním primeranej úrovne jeho bývania (splátky hypotekárneho úveru) nie sú výdavkami, ktoré by nebolo potrebné vziať do úvahy pri posudzovaní schopností, možností a majetkových pomerov rodiča. Všeobecne teda platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča a jeho snahe z tohto dôvodu sa vyhnúť plneniu tejto povinnosti.

21. Na strane druhej, rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu, sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote, výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod.. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré nie sú nevyhnutné, ale - práve so zreteľom, napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote

- prospešné všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej spoločnosti. Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať tiež aj tvorbu úspor (§ 63 ods. 3 Zákona o rodine). Toto poňatie odôvodnených potrieb je v súlade so zásadou úmernosti životnej

úrovne dieťaťa životnej úrovni rodičov, v intenciách tejto zásady sú odôvodnené potreby dieťaťa (a tiež rozsah vyživovacích povinnosti rodičov k dieťaťu) okrem toho aj odrazom rôznej životnej úrovne rodičov, danej spravidla spoločenskou dôležitosťou ich práce. Je určite spravodlivé, ak - vzhľadom k tomuto poňatiu odôvodnených potrieb, rozhodnutie súdu o rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu vyjadrí zásadu úmernosti životnej úrovne dieťaťa životnej úrovni rodičov (k tomu rozsudok Najvyššieho súdu ČSR spis. zn. zo dňa 03.12.1965 uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 14/1966).

22. Odvolací súd poukazuje na ust. , podľa ktorého nie je odvolacími dôvodmi viazaný. To znamená, že právna úprava odvolacieho konania v mimosporových konaniach neobmedzuje odvolací súd na preskúmania odvolania len z dôvodov, ktoré uviedol účastník v konaní, ale ak odvolací súd zistí, že je daný ďalší účastníkom neuplatnený odvolací dôvod, môže preskúmať vec aj z tohto pohľadu. Odvolací súd teda môže preskúmať rozhodnutie z pohľadu všetkých prípustných odvolacích dôvodov, aj osobitného odvolacieho dôvodu v vzťahujúci sa na civilné mimosporové konanie súvisiaci s vyšetrovacím princípom, a to záujmom zistiť skutočný stav veci ( ), t. j. k skutkovému základu (podkladu) rozhodnutia, ktoré je mierou čo najbližšieho priblíženia sa hmotnoprávnemu rozsahu práv, povinností a právom chránených záujmov.

23. Vzhľadom na to, že v mimosporových konaniach sa neuplatňuje koncentrácia konania (), a to ani v konaní pred súdom prvej inštancie, účastníci môžu predkladať nové skutkové tvrdenia a nové dôkazné návrhy až do rozhodnutia o odvolaní, pričom platí, že súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná ( ). Za nové skutkové tvrdenia je možné považovať aj také, ktoré v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie neexistovali a nastali až po vyhlásení rozhodnutia, ako napríklad strata schopnosti sám sa živiť, okolnosti na strane maloletých, ktoré nastali až v odvolacom konaní.

24. Otec teda napadol v odvolaní výrok I., ktorým bola určená jeho vyživovacia povinnosť k maloletej A.. Maloletá A. je osoba oprávnená z výživného a je odkázaná na plnenie vyživovacej povinnosti zo strany svojich rodičov. K stanoveniu konkrétnej výšky výživného sa pristupuje v prípadoch potencionálneho ohrozenia oprávnených detí – ak rodičia spolu nežijú, ak došlo k rozvodu manželstva. Zmyslom vyživovacej povinnosti je zabezpečiť deťom porovnateľné podmienky s tými, aké by mali, keby rodičia žili spolu a riadne sa o deti starali. K námietke otca v súvislosti s výdavkami na maloletú, že tieto neboli preukázané, neboli doložené listinnými dôkazmi, odvolací súd uvádza, že táto jeho námietka nebola dôvodná. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v súvislosti s výživou a potrebami maloletej v odseku 43. až 44. odôvodnenia napadnutého rozsudku správne, zrozumiteľne a preukázateľne ustálil výšku jednotlivých odôvodnených mesačných výdavkov na maloleté dieťa, a to v celkovej výške 645,85 Eur, vychádzal jednak z výdavkov, ktoré na maloletú uvádzala matka s tým, že do predmetných výdavkov správne zahrnul aj náklady na maloletú v rámci bývania a súd prvej inštancie považoval predmetné sumy za absolútne reálne, ba možno nižšie ako sú priemerné. Odvolací súd sa s uvedeným stotožňuje a odkazuje na citované odseky odôvodnenia napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie správne ustálil aj príjem otca, ktorý je tvorený dvoma položkami, a to dôchodkom vo výške 826,50 Eur a zároveň aj príjmom zo živnosti, nakoľko otec je SZČO. Poukázal na daňové priznanie z roku 2024 a zahrnul v rámci príjmu zo živnosti minimálne potencionálny príjem 200 – 300,- Eur mesačne v rámci živnostenského podnikania. Rovnako ustálil aj náklady otca, ktoré uznal za nevyhnutné spolu v sume 647,- Eur. Ustálenie potencionálneho príjmu, podľa názoru odvolacieho súdu, bolo správne, riadne zdôvodnené, čo sa týka príjmu zo živnosti a odvolací súd poukazuje opätovne na odseky 43., 44. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie riadne vysvetlil a zdôvodnil príjmy otca, výdavky otca, ktoré považoval za dôvodné, z čoho pozostával príjem otca. Odvolací súd má za to, že odôvodnenie súdu prvej inštancie v tejto časti je dostatočné. O aplikácii princípu potencionality príjmov u povinného rodiča – podnikateľa, teda aj SZČO, je možné uvažovať, ak povinný rodič súdu síce predložil dôkazy o výške svojich príjmov, avšak z týchto dôkazov vyplýva, že podnikanie je buď v strate, alebo príjmy z podnikania sú neprimerane nízke vzhľadom na podnikateľskú činnosť, ktorú vykonáva. K navrhovanej výške výživného zo strany otca v sume 50,- Eur, táto by nepokryla ani nevyhnutné náklady na maloletú dcéru. V odôvodnení rozsudku sa súd prvej inštancie riadne vysporiadal so zisteniami týkajúcimi sa osobných pomerov otca, jeho príjmovými možnosťami zohľadňujúc ich aj v kontexte matkiných osobných, majetkových a príjmových pomerov vo vzťahu k výdavkom maloletej. Odvolací súd nemá výhrady ani k určenému obdobiu a výške zameškaného výživného (výrok II.), nakoľko je v súlade s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, a nemá námietky ani voči určeniu splátok na zaplatenie tohto zameškaného výživného v splátkach po 50,- Eur mesačne pod stratou výhody splátok

v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky ( ). Nedoplatok na výživnom sa týka zabezpečenia potrieb maloletej zo strany rodiča, ktorý sa osobne nestará o maloletú, dĺžka konania na uvedené nemôže mať vplyv, rozhodnutie je v záujme maloletého dieťaťa v jeho prospech.

25. Na základe preskúmania rozsudku súdu prvej inštancie v dotknutých výrokoch I., II. v spojení s ich odôvodnením odvolací súd nezistil okolnosti, ktoré by viedli k záveru o ich vecnej nesprávnosti, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II. potvrdil podľa , .

26. Otec v rámci odvolania napadol aj výrok IV. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o tom, že styk otca s maloletou sa neurčuje. Na pojednávaní pred odvolacím súdom otec v rámci podaného odvolania zotrval na tom, že má záujem stretávať sa s dcérou raz do týždňa na dve – tri hodinky, nakoľko nechce úplne ukončiť styk. K možnosti telefonického kontaktu uviedol, že to považuje za nedostatočné, nakoľko maloletá máva vypnutý telefón, alebo ho má zablokovaný. Z jeho strany nie je problém, pokiaľ maloletá bude mať krúžok počas styku, ju na tento krúžok odviezť, prípadne vyzdvihnúť. Bojuje 9 rokov v rámci súdnych konaní o to, aby bol upravený jeho styk s maloletou. Matka k styku maloletej uviedla, že bude vždy brať na zreteľ záujem dcéry, to znamená, že pokiaľ maloletá prejaví záujem stretnúť sa s otcom, ona jej v tom nebude brániť, ale necháva to na ňu.

27. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k úprave bežného styku otca s maloletou, dospel odvolací súd k záveru, že odvolací dôvod zo strany otca bol naplnený. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že považuje odôvodnenie v odsekoch 45., 46. napadnutého rozsudku za nedostatočné, v rozpore so záujmom maloletej. Znalecké posudky boli vypracované v rámci konania a zaoberali sa aj otázkou týkajúcou sa vplyvu matky na maloleté dieťa, vhodnosťou úpravy styku otca s maloletou. Prvé znalecké dokazovanie bolo vo veci nariadené dňa 26.03.2018, a to znalcom z odboru psychológia, z odvetvia klinická psychológia detí a dospelých a za znalca bola ustanovená C. N. O., ktorá doručila súdu Znalecký posudok č. 51/2018 dňa 15.08.2018. Zo záveru znaleckého posudku vyplynulo, že maloleté dieťa má vytvorené pozitívne emočné väzby k obidvom rodičom, prežíva vnútorný konflikt vo vzťahu k nim. Je závislejšia na matke, otca prijíma a identifikuje sa s ním, uvedomujúc si, že matka jej otca odmieta. Otec je pre maloletú A. dôležitý vo vytváraní jej osobnej identity a autonómie, je pre ňu autoritou, oporou a emočnou istotou. Znalkyňa uviedla, že stretávanie sa maloletého dieťaťa s otcom navrhnuté otcom na pojednávaní dňa 20. 03. 2018 je vhodné a je v súlade so záujmami maloletého dieťaťa. Pre zdravý psychický vývoj dieťaťa je vhodné styk s otcom rozšíriť, nakoľko k ohrozeniu duševného vývoja maloletého dieťaťa a prehĺbeniu vzájomného odcudzovania sa otca a dieťaťa dôjde, pokiaľ matka bude limitovať styk maloletého dieťaťa s jej otcom a zasahovať doň akýmkoľvek negatívnym spôsobom. Pri výkone styku je nevhodná prítomnosť akýchkoľvek ďalších osôb z rodinného prostredia maloletej A. zo strany matky. Medzi matkou a otcom je hlboko narušený, negatívny vzťah. Otec je schopný zaujať v záujme maloletého dieťaťa neutrálny postoj voči matke. Dieťa sa otcovi odcudzuje, pretože je matkou vo vzťahu k nemu ovplyvňované, manipulované. Matka takto prehlbuje zotrvávanie dieťaťa v závislosti na nej, jeho celkovú nesamostatnosť a menšiu autonómiu. Uznesením zo dňa 20.11.2019 súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia, z odvetvia klinická psychológia detí a dospelých, poradenská psychológia, psychológia sexuality a za znalca bol ustanovený P. F. Q., P., ktorý vypracoval znalecký posudok a doručil dňa 28.12.2020 pod č. 37/2020. Znalec navrhol zveriť maloleté dieťa otcovi, v prípade, že nebude maloleté dieťa zverené otcovi, styk s maloletým dieťaťom mu je potrebné umožniť tak často, ako sa len dá. U matky maloletého dieťaťa znalec skonštatoval histriónsku osobnosť, ktorá je jadrovým problémom, od ktorého sa odvíjajú všetky ostatné problémy. Dňa 03.10.2023 boli vypracované v rámci konania ďalšie znalecké posudky č. 43/2023 a č. 44/2023 vyhotovené znalcom C. C. M.. V závere znaleckých posudkov znalec uviedol, že matka trpí osobnostnou poruchou - Histriónskou osobnosťou, kedy ide o vrodený, trvalý a abnormne štruktúrovaný variant osobnosti. Vplyv tejto osobnostnej poruchy u matky pri dlhodobo nedostatočnom, prakticky absentujúcom výchovnom vplyve otca na dcéru skrz obmedzený kontakt, je zjavne škodlivý. Maloletá A. sa v duševnom slova zmysle nevyvíja zdravo, čo môže v dospelosti vyústiť do osobnostnej poruchy. Znalec považuje za nevyhnutné, aby sa primeraným spôsobom rozšíril styk s maloletou bez prítomnosti matky. Odvolací súd uvádza, že mu nie je zrejmé, aké skutočnosti pri posudzovaní najlepšieho záujmu maloletej súd prvej inštancie zobral do úvahy v rámci odôvodnenia jeho rozsudku, ako ich vyhodnotil, predovšetkým s poukazom na vypracované znalecké posudky v rámci konania. Odôvodnenie

a vyhodnotenie týchto znaleckých posudkov, že nie sú aktuálne a že súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného v čase jeho rozhodovania, je nesprávne a nedostatočné. Predsa súd prvej inštancie v rámci konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je povinný zistiť skutočný stav veci, je na ňom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná a bol to súd prvej inštancie, ktorý nariadil znalecké dokazovania. Zo všetkých znaleckých posudkov jednoznačne vyplynulo (posledné boli vypracované v roku 2023, to znamená, dva roky pred rozhodnutím vo veci samej), že príčinou negatívneho postoja maloletej vo vzťahu k otcovi bolo správanie, či úmyselné ovplyvňovanie zo strany matky. Z posudkov vyplynulo, že ide o osobu, ktorá má tzv. histriónsku osobnosť, je tu vplyv matky na maloletú, negatívny vplyv vo vzťahu k styku a potreba upraviť, dokonca rozšíriť styk mimo návrhu. Jeden zo znaleckých posudkov dokonca odporučil, že je potrebné v rámci zachovania riadneho psychického vývoja maloletej zveriť ju do osobnej starostlivosti otca. Čo sa týka zisťovania názoru maloletej, tento bol zisťovaný či už prostredníctvom kolízneho opatrovníka, priamo súdom prvej inštancie, v rámci poradenského procesu. Dokonca aj odvolací súd v rámci odvolacieho pojednávania zisťoval názor maloletej a po zisťovaní tohto názoru maloletej odvolací súd uvádza, že maloletá je staršia, jej osobnosť je zrelšia, ale odvolací súd nemal pocit úplného odmietania maloletej, čo sa týkalo kontaktu s otcom, sama v rámci zisťovania názoru potvrdila, že sa s otcom stretla v súvislosti s jej prihláškou na strednú školu, že s ním komunikovala a rozprávala sa s ním, pripustila aj možnosť telefonického kontaktu. Jej odmietavý postoj v súvislosti s osobným stykom otca odvolaciemu súdu vysvetliť nevedela. Nie je však v súlade so základnou zásadou, a to zistením skutkového stavu to, že súd prvej inštancie sa striktne pridržiaval názoru maloletej, že sa s otcom nechce stretávať. Vôbec sa však nevysporiadal tak, ako už bolo uvedené, so závermi obsiahnutými vo vypracovaných znaleckých posudkoch. Je potrebné venovať názorom dieťaťa náležitú pozornosť, zodpovedajúcu jeho veku a rozumovej vyspelosti, avšak treba vychádzať aj z iných dôkazných prostriedkov, ktoré boli v konaní vykonané a v tomto smere upraviť styk maloletej s otcom.

28. Východiskom rodinného práva nie je právo rodiča na dieťa, ale právo dieťaťa na starostlivosť a kontakt s obidvoma rodičmi, pokiaľ tomu nebránia závažné okolnosti. V konaní nebolo preukázané, že otec predstavuje pre dieťa nebezpečenstvo, alebo že kontakt s ním ohrozuje jeho fyzický či psychický vývoj. Úplné vylúčenie styku predstavuje krajné riešenie. Názor maloletého je významným dôkazom, nie je však jediným kritériom rozhodovania. Ak znalecké posudky preukázali, že odmietanie otca je výsledkom dlhodobého pôsobenia matky alebo narušených rodinných vzťahov, súd nemôže nekriticky prevziať vyjadrenie dieťaťa bez posúdenie príčin tohto názoru. Inak by rodič, ktorý ovplyvňuje dieťa proti druhému rodičovi, získal výhodu z vlastného protiprávneho konania. Odvolací súd zdôrazňuje, že je rozhodujúce nielen to, že maloletá styk odmieta, ale prečo ho odmieta. Aj keď boli znalecké posudky vypracované pred niekoľkými rokmi, prvoinštančný súd ich nemohol jednoducho odsunúť ako neaktuálne, pokiaľ ich závery neboli vyvrátené novými dôkazmi. To znamená, že neexistuje nový znalecký dôkaz spochybňujúci pôvodné závery, dlhodobé odmietanie otca môže samo osebe potvrdzovať pretrvávanie opísaných mechanizmov, neaktuálnosť dôkazu sa musí preukázať, nemožno ju iba predpokladať. Pri osem rokov trvajúcom spore je zrejmé, že úplná absencia kontaktu vedie k ďalšiemu odcudzovaniu, rezignácia na úpravu styku fakticky legitimizuje stav odcudzenia a znamená definitívnu stratu rodičovského vzťahu bez toho, aby boli využité miernejšie opatrenia. Pred úplným vylúčením styku je potrebné, aby boli určené miernejšie prostriedky, krátke stretnutia, zároveň terapeutické stretnutia. Takéto riešenie najlepšie zodpovedá princípu proporcionality, než úplné vylúčenie otca zo života maloletého dieťaťa. Úprava styku aspoň v minimálnom rozsahu predstavuje primerané a menej invazívne riešenie, sledujúce obnovu rodinných väzieb v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Ak v rámci znaleckého dokazovania nebolo zistené ohrozenie dieťaťa zo strany otca, ale bolo dokonca identifikované ovplyvňovanie zo strany matky, potom úplné neupravenie styku znamená rezignáciu štátu na ochranu vzťahu dieťaťa s druhým rodičom. Ak znalecké posudky konštatovali ovplyvňovanie maloletého dieťaťa matkou, súd prvej inštancie nemôže postaviť rozhodnutie výlučne na názore dieťaťa bez toho, aby sa vysporiadal s otázkou, či tento názor vznikol slobodne, alebo je výsledkom dlhodobého konfliktu lojality. V opačnom prípade sa znalecké dokazovanie stáva bezvýznamným. Ak boli závery znalcov postavené na zistení dlhodobej dynamiky vzťahov, súd prvej inštancie mal vysvetliť, ktoré konkrétne zistenia už neplatia, akými novými dôkazmi boli vyvrátené, prečo sa od nich odchyľuje, inak v tom danom prípade ide o svojvoľné a nesprávne hodnotenie dôkazov. Neaktuálnosť znaleckého posudku sama osebe neznamená nesprávnosť jeho odborných záverov. Odvolací súd zdôrazňuje, že nie je normálnym

javom, aby dieťa bez objektívneho dôvodu dlhodobo odmietalo jedného rodiča, ktorý sa snaží o kontakt s ním. Takýto postup súdu prvej inštancie je nezlučiteľný s princípom ochrany najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pretože vedie k definitívnemu prerušeniu vzťahu s rodičom, ktorý nebol označený za ohrozujúceho, násilného ani nevhodného pre kontakt s dieťaťom. Vzhľadom na uvedené potom odvolací súd pristúpil k zmene napadnutého výroku IV. a styk otca s maloletou upravil v minimálnom rozsahu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Mal za to, že postupné budovanie vzťahu s otcom na začiatku prostredníctvom krátkych stretnutí, s ktorým dieťa doteraz žiaden riadny vzťah nemalo, je štandardom, vyplývajúcim z práva dieťaťa na oboch rodičov. Takto upravený styk otca s maloletou v minimálnom rozsahu umožní začatie budovania vzťahu s otcom, maloletá má vyšší vek 14 rokov, čiže vie sama v rámci stretávania korigovať, čo chce s otcom robiť, kde sa s ním chce stýkať, ako tráviť s ním čas, čo mu povedať v prípade, ak by otec na ňu tlačil a trval na tom, že sa musí podrobovať styku.

29. Odvolací súd dopĺňa, že styk rodiča s maloletým dieťaťom má zaistiť udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta maloletého dieťaťa k obom rodičom tak, aby maloleté deti pokiaľ možno minimálne pociťovali výchovu v neúplnej rodine, teda pociťovali dôsledky rozpadu vzťahu rodičov. K splneniu tohto cieľa by mali obaja rodičia prispievať a snažiť sa o vytvorenie priaznivých podmienok bez ohľadu na existenciu rozpadu ich vzťahu. Nemožno opomenúť ani to, že záujem na vytvorenie dobrých citových vzťahov medzi dieťaťom a rodičom, ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy, je dané aj tým, že tento citový vzťah v prípade neočakávaných životných udalostí umožní nahradiť výchovu týmto rodičom.

30. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle , aplikujúc , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.