Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Spv-2-2024.pdf
PDF · 102.03 KB
Case nature
Area
Subarea
4Spv/2/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov senátu JUDr. Lukáša Kolibába a JUDr. Michaely Kútikovej v právnej veci žalobcu: I SEE IT, s.r.o., so sídlom Plynárenská 3D, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 52 414 418, právne zastúpený: Lion Law Partners s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Komenského 14A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 862 461, proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, so sídlom Švermova 43, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 30 810 787, za účasti ďalšieho účastníka konania: FAJNOR IP s.r.o., so sídlom Krasovského 13, 851 01 Bratislava, IČO: 46 039 201, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. POZ 1223-2023/II-58-2024 zo dňa 15. júla 2024, takto
r o z h o d o l :
I. Žaloba sa zamieta.
II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Úrad priemyselného vlastníctva SR ako prvostupňový správny orgán (ďalej tiež len „úrad“) Rozhodnutím č. POZ 1223-2023/N-23-2024 zo dňa 21.03.2024 námietky žalobcu proti zápisu obrazového označenia "JAMA LEVOVA“ do registra ochranných známok, prihláseného 02.06.2023 prihlasovateľom MARKÍZA- SLOVAKIA, spol. s.r.o., Bratislavská 1/a, 843 56 Bratislava-Záhorská Bystrica, zastúpeným v konaní spoločnosťou FAJNOR IP s.r.o., Krasovského 13, 851 01 Bratislava (ďalej aj len „prihlasovateľ“) pod číslom spisu POZ 1223-2023 a zverejneného vo Vestníku Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky 12.07.2023 podľa § 31 ods. 5 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o ochranných známkach“) zamietol. Prvostupňový správny orgán po vykonanom dokazovaní uzavrel, že po zhodnotení namietateľom predložených dôkazných materiálov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti možno skonštatovať, že tieto dostatočne neosvedčujú poskytovanie tovarov alebo služieb namietateľom (žalobcom) pod nezapísaným označením slovnej ("JAMA LEVOVA“) či obrazovej podobe spotrebiteľskej verejnosti na území Slovenskej republiky v období pred podaním prihlášky zverejneného označenia, ani kontinuálne a intenzívne používanie tohto označenia namietateľom a v takom rozsahu, aby bolo možné usudzovať, že zverejnené označenie sa dostalo do povedomia relevantnej verejnosti ako označenie tovaru alebo služieb poskytovaných namietateľom. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol predseda Úradu priemyselného vlastníctva SR Rozhodnutím sp. zn. POZ 1223-2023/II-58-2024 zo dňa 15.07.2024 tak, že podľa § 40 ods. 3 zákona o ochranných známkach konanie o rozklade zastavil. Orgán rozhodujúci o rozklade konštatoval, že proti prvostupňovému rozhodnutiu podal namietateľ (žalobca) na poštovú prepravu 03.05.2024 formálny rozklad. Vecné odôvodnenie rozkladu bolo na poštovú prepravu podané
05.06.2024. Orgán rozhodujúci o rozklade citujúc relevantnú právnu úpravu zákona o ochranných známkach konštatoval, že v zmysle ustanovenia § 40 ods. 3 zákona o ochranných známkach mal namietateľ možnosť predložiť vecné odôvodnenie rozkladu v lehote jedného mesiaca odo dňa podania, t.j. do 03.06. 2024 (pondelok). Vzhľadom na to, že namietateľ (žalobca) podal vecné odôvodnenie rozkladu na poštovú prepravu až 05.06.2024, je dôvodné konštatovať, že lehotu na podanie vecného odôvodnenia rozkladu nemožno uznať za zachovanú, t.j. vecné odôvodnenie rozkladu bolo podané oneskorene. V prípade oneskoreného rozkladu úrad zmysle § 40 ods. 3 zákona o ochranných známkach konanie o rozklade zastaví. 3. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia orgánu rozhodujúceho o rozklade a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V úvode podanej správnej žaloby opísal žalobca priebeh administratívneho konania. Odcitoval ustanovenie § 40 ods. 3 zákona o ochranných známkach. Následne odcitoval body 11.2.4, bod 4.1.1.4, bod 4. Metodiky konania- ochranné známky a bod 4.4 Metodiky konania o predmetoch priemyselného vlastníctva-všeobecná časť. Odcitoval tiež ustanovenie § 27 ods. 4 správneho poriadku. Následne uviedol, že v ani v jednom z uvedených ustanovení zákona o ochranných známkach, metodiky konania-ochrannej známky, metodiky konania o predmetoch priemyselného vlastníctva-všeobecná časť, nie je exaktne určený okamih podania. Nie je teda možné bezpochyby určiť, či je deň podania stanovený dňom odovzdania na poštovú prepravu alebo dňom doručenia úradu a v prípade pochybností sa v zmysle § 27 ods. 4 správneho poriadku lehota považuje za zachovanú. Následne žalobca poukázal na analógiu s inými podaniami. Napokon uviedol, že pokiaľ žalovaný tvrdí, že deň podania je dňom odovzdania podania na poštovú prepravu a s ním uvedenej analógie vyplýva, že pri elektronickom podaní je rozhodný okamih doručenia, takýto postup nie je predvídateľne a porovnateľne so znením zákona udržateľný ako vecne správny a spravodlivo vyvážený. Bolo by diskriminujúce, že pri podaní v listinnej podobe je rozhodný okamih odovzdania podania na poštovú prepravu a pri elektronickej forme je daný okamih podania až momentom doručenia. Žalobca uviedol, že preukázal, že v konaniach úradu sa ako deň podania považuje deň doručenia podania, napríklad v prípade doručenia prihlášky alebo následných podaní. Žalobca tiež má za to, že preukázal právne relevantnú podobnosť medzi určením dňa podania v konaní o prihláške a určením dňa podania v konaní o rozklade. Zároveň aj podľa správneho poriadku je konanie začaté dňom doručenia podania správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Takisto konanie o rozklade začína doručením rozkladu v zmysle 11.2.6 Metodiky konania-ochrannej známky. Žalobca má za to, že konanie o rozklade začalo až momentom doručenia formálneho rozkladu, teda dňa 06.05.2024. Týmto dňom vznikli práva a povinnosti žalobcovi, teda aj povinnosť podať odôvodnenie rozkladu do jedného mesiaca, teda do 06.06.2024. Zároveň žalobca poukázal, že pri podaní vecného odôvodnenia rozkladu vynaložil náležitú starostlivosť a potrebné úsilie na dodržanie lehoty, keď sa riadil údajmi z registra vedeného žalovaným. Odcitoval ustanovenie § 41 ods. 1,2 a 3 zákona o ochranných známkach. Citované ustanovenie ukladá správnemu orgánu povinnosť viesť register ochranných známok. Register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené skutočnosti vo veciach ochranných známok. Ods. 1 prikazuje viesť register v elektronickej podobe, čo uľahčuje evidenciu údajov vrátane každodennej aktualizácie. Žalobca sa riadil informáciou zverejnenou v registri, pričom deň podania rozkladu je podľa registra 06.05.2024. Žalobca má zato, že v žiadnom zákone, vyhláške alebo metodike nie je explicitne uvedené, či je podanie rozkladu urobené v deň odovzdania na poštovú prepravu alebo v deň doručenia, pričom v pochybnostiach sa lehota považuje za zachovanú. Za použitia analógie, porovnávajúc zákonnú úpravu ostatných druhov podaní, možno nepochybne ustáliť, že za deň podania sa obvykle považuje deň doručenia žalovanému (ako je tomu napríklad v prípade podania prihlášky ochrannej známky). V neposlednom rade žalobca konal vo viere v správnosť údajov zapísaných vo verejnom registri, keď je deň podania rozkladu evidovaný deň 06.05.2024, preto vecné odôvodnenie rozkladu odovzdal na poštovú prepravu dňa 05.06.2024, ktoré bolo doručené žalovanému dňa 06.06.2024, teda včas a v zákonnej lehote. 4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej správnej žalobe navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že úprava zakotvená v § 40 ods. 3 zákona o ochranných známkach týkajúca sa lehoty na podanie odôvodnenia rozkladu jednoznačne nadväzuje na § 40 ods. 1, preto pri výklade slov "do jedného mesiaca odo dňa podania rozkladu“ a v § 40 ods. 3 nie je možné použiť inú metódu ako pri výklade slov „možno podať rozklad v lehote 30 dní“ v § 40 ods. 1 zákona o ochranných známkach. Okamih, na ktorý poukazujú tieto ustanovenia, je ten istý. Preto pokiaľ sa v § 40 ods. 1 rozumie podaním rozkladu jeho podanie/odovzdanie na poštovú prepravu, takisto v § 40 ods. 3 sa podaním rozkladu rozumie jeho podanie/odovzdanie na poštovú prepravu. V zmysle uvedeného teda nie je nijako sporné, že lehota na podanie odôvodnenia rozkladu plynie vždy od podania/odovzdania rozkladu na poštovú prepravu, nie až jeho doručením úradu. Ako je zrejmé z obsahu spisu, rozklad bol
žalobcom na poštovú prepravu odovzdaný 03.05.2024 (pečiatka na obálke v položke spisu č. 24 aj potvrdenie o podaní v položke spisu č. 25). Jednomesačná lehota na doplnenie odôvodnenia rozkladu preto uplynula 03.06.2024 (pondelok). Vzhľadom na to, že odôvodnenie rozkladu bolo na poštovú prepravu žalobcom odovzdané až 05.05.2024, teda oneskorene, žalovaný nemal inú možnosť ako konanie o rozklade podľa § 40 ods. 3 zákona o ochranných známkach zastaviť. Podanie rozkladu je úkon účastníka konania, ktorý priamo nadväzuje na predchádzajúce konanie (vydanie prvostupňového rozhodnutia) a zákon presne stanovuje, v akej lehote je možné toto právo uplatniť, pričom táto lehota je jednoznačne procesnoprávnou lehotou, teda postačuje, ak je úkon vykonaný v posledný deň lehoty odovzdaním podania na poštovú prepravu. Na druhej strane podanie prihlášky ochrannej známky je úkon, ktorý nenadväzuje na žiadne predchádzajúce konanie na úrade, závisí čisto od vôle účastníka konania a nie je preň zákonom stanovená žiadna lehota. Ustanovenia týkajúce sa podania prihlášky ochrannej známky a určenie dňa jej podania je potrebné považovať za ustanovenie hmotnoprávneho charakteru, a to z toho dôvodu, že deň podania je zásadný pre vznik práva prednosti. Pokiaľ ide o výstrižok (PrintScreen) z protokolu z Webregistrov uvedený v žalobe, žalovaný skonštatoval, že vo Webregistroch je pri dátume podania uvedená šípka s vysvetlením, že ide o dátum doručenia príslušného podania na úrad. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na skutočnosť, že po podaní rozkladu bol žalobca listom úradu zo dňa 06.05.2024 informovaný o tom, že úrad prijal jeho podanie rozkladu, že ho zaevidoval pod sp. zn. POZ 1223-2023/KoOp/30/2024 a že dátum podania je 03.05.2024. Žalovaný dodal, že o dátume podania 03.05.2024 svedčí aj dátum na pečiatke pošty na obálke, v ktorej bol doručený rozklad. 5. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca žalobnou replikou v ktorej zotrval na argumentácii v podanej správnej žalobe. Žalobca naďalej zotrval na názore, že odôvodnenie rozkladu bolo doručené riadne a včas. 6. K správnej žalobe sa vyjadril aj ďalší účastník konania. Navrhol, aby žaloba bola zamietnutá. Podľa jeho názoru nie je sporný dátum, kedy bol rozklad a vecné odôvodnenie rozkladu podané, a tým ani pochybnosť o tom, že lehota v tomto prípade zachovaná nebola. Pochybnosť má len sám žalobca, ale neodôvodnene, pretože ako je zrejmé zo žaloby, zákonné ustanovenia a aj prax úradu sú mu známe. Prípady, ktoré žalobca priložil k vyjadreniu, sa týkajú lehoty na rozhodovanie o rozklade, pričom tieto lehoty ani neplatia v konaní pred úradom priemyselného vlastníctva a ide o skutkovo odlišné záležitosti (povinnosť vykonať niečo druhou stranou, ktorej bolo doručené podanie verzus povinnosť vykonať niečo tou istou stranou, ktorá má zo zákona doplniť svoje podanie). 7. Správny súd nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP, nakoľko žalobca ani žalovaný nepožadovali vo veci nariadiť pojednávanie. Správny súd preto rozhodnutie vo veci verejne vyhlásil postupom podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP dňa 18.06.2026. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu od 28.05.2026 do 19.06.2026. 8. Správny súd v Banskej Bystrici, ako vecne a miestne príslušný správny súd, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ako aj postup správnych orgánov v predmetnej veci, a to v rozsahu a z dôvodov uplatnených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP), pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto žalobu zamietol podľa § 190 SSP.
9. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný podľa § 40 ods. 3 zákona o ochranných známkach konanie o rozklade zastavil. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca mal možnosť predložiť vecné odôvodnenie rozkladu v lehote jedného mesiaca odo dňa podania, t.j. do 03.06. 2024 (pondelok). Vzhľadom na to, že žalobca podal vecné odôvodnenie rozkladu na poštovú prepravu až 05.06.2024, vecné odôvodnenie rozkladu bolo podané oneskorene. Primárne spornou v posudzovanej veci bola teda otázka, či žalobca podal vecné odôvodnenie rozkladu včas. 10. Podľa § 40 ods. 1 zákona o ochranných známkach, ak tento zákon neustanovuje inak, proti rozhodnutiu úradu možno podať rozklad v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia; včas podaný rozklad má odkladný účinok. 11. Podľa § 40 ods. 3 zákona o ochranných známkach, odôvodnenie rozkladu musí byť podané do jedného mesiaca odo dňa podania rozkladu. V prípade nepodania odôvodnenia rozkladu v tejto lehote úrad konanie o rozklade zastaví. Úrad konanie zastaví aj v prípade oneskoreného alebo neprípustného rozkladu. 12. Podľa § 51 ods. 5 zákona o ochranných známkach, na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem § 19, § 28, § 29, § 30 ods. 1 písm. b) a d), § 32 až 34, § 39, § 49, § 50, § 59 ods. 1 a § 60.
13. Podľa § 27 ods. 1 správneho poriadku, ak je to potrebné, správny orgán určí na vykonanie úkonu v konaní primeranú lehotu, pokiaľ ju neustanovuje tento zákon alebo osobitný zákon. 14. Podľa § 27 ods. 2 správneho poriadku, do lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak taký deň v mesiaci nie je, končí sa lehota posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo na deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší budúci pracovný deň. 15. Podľa § 27 ods. 3 správneho poriadku, lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty podanie podá na správnom orgáne uvedenom v § 19 ods. 4 alebo ak sa podanie odovzdá na poštovú prepravu. 16. Podľa § 27 ods. 4 správneho poriadku, v pochybnostiach sa považuje lehota za zachovanú, pokiaľ sa nepreukáže opak. 17. Ustanovenie § 40 zákona o ochranných známkach zakotvuje zásadu dvojinštančnosti konania pred úradom. Riadnym opravným prostriedkom proti rozhodnutiam úradu vydaným v prvom stupni je rozklad. Označenie tohto opravného prostriedku ako rozklad (a nie odvolanie) vyplýva zo skutočnosti, že úrad je ústredným orgánom štátnej správy (§ 61 ods. 1 Správneho poriadku a § 32 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy). 18. Ustanovenia zákona o ochranných známkach upravujúce inštitút rozkladu predstavujú špeciálnu právnu úpravu vo vzťahu k všeobecnej právnej úprave obsiahnutej v Správnom poriadku. Ustanovenia Správneho poriadku s výnimkou § 59 ods. 1 a § 60 sa tak uplatnia subsidiárne všade tam, kde zákon o ochranných známkach neustanovuje inak. 19. Na podanie rozkladu proti rozhodnutiu úradu vydanému v prvom stupni ustanovuje zákon o ochranných známkach lehotu 30 dní odo dňa doručenia prvostupňového rozhodnutia. Ide o zákonnú procesnú lehotu, ktorá je zachovaná aj vtedy, ak je posledný deň lehoty podanie odovzdané na poštovú prepravu. Lehotu na podanie rozkladu nemožno predĺžiť. Následkom nedodržania lehoty na podanie rozkladu je zastavenie konania o rozklade. 20. Z obsahu podania musí byť zrejmé, že ide o opravný prostriedok - rozklad, tzn. zrejmý prejav nespokojnosti, resp. nesúhlasu účastníka konania s konkrétnym rozhodnutím úradu. Ďalej musí byť z podania zrejmé, kto ho podáva a čo vo veci navrhuje. Účastník konania je povinný rozklad odôvodniť v zákonnej procesnej lehote jedného mesiaca odo dňa podania rozkladu. Túto lehotu nemožno predĺžiť, nakoľko tiež ide o zákonnú procesnú lehotu (§ 40 ods. 3 zákona o ochranných známkach). Následkom neodôvodnenia rozkladu v zákonom ustanovenej lehote je zastavenie konania o rozklade. 21. Z administratívneho spisu vyplýva, a medzi účastníkmi tohto súdneho konania to nebolo ani sporné, že žalobca podal na poštovú prepravu dňa 03.05.2024 formálny rozklad, tzn. bez vecného odôvodnenia. Tridsaťdňová lehota na podanie rozkladu v zmysle § 40 ods. 1 zákona o ochranných známkach tak bola zachovaná, keďže prvostupňové rozhodnutie bolo žalobcovi doručené 06.04.2024 (čo vyplýva z administratívneho spisu). 22. Dňom podania formálneho rozkladu na poštovú prepravu začala žalobcovi plynúť jednomesačná zákonná procesná lehota odo dňa podania rozkladu na podanie odôvodnenia rozkladu podľa § 40 ods. 3 zákona o ochranných známkach. 23. Ustanovenie § 40 ods. 3 zákona o ochranných známkach, ktoré ustanovuje jednomesačnú lehotu na podanie odôvodnenia rozkladu nadväzuje na ustanovenie § 40 ods. 1 zákona o ochranných známkach, nakoľko odôvodnenie rozkladu musí byť podané do jedného mesiaca odo dňa podania rozkladu. 24. Pokiaľ v zmysle ustanovenia § 27 ods. 3 správneho poriadku je lehota na podanie rozkladu zachovaná, ak sa posledný deň lehoty podanie podá/odovzdá na poštovú prepravu, v tohto okamihu začína plynúť jednomesačná lehota na podanie odôvodnenia rozkladu. 25. Správny súd na rozdiel od žalobcu zastáva názor, že lehota na podanie odôvodnenia rozkladu plynie už od podania/odovzdania rozkladu na poštovú prepravu a nie až doručením rozkladu úradu, ako to v podanej správnej žalobe predostiera žalobca. 26. Keďže z administratívneho spisu vyplýva, že formálny rozklad bol žalobcom podaný/odovzdaný na poštovú prepravu 03.05.2024, jednomesačná lehota na podanie odôvodenia rozkladu uplynula dňa 03.06.2024, ktorý pripadol na pondelok (pracovný deň). Odôvodnenie rozkladu bolo žalobcom podané/ odovzdané na poštovú prepravu 05.06.2024 (poštová pečiatka na obálke v administratívnom spise ako položka č. 27), na základe čoho možno uzavrieť, že tak žalobca urobil po uplynutí jednomesačnej lehoty v zmysle § 40 ods. 3 zákona o ochranných známkach. 27. Ak teda žalovaný konanie o rozklade zastavil, dôvodiac, že odôvodenie rozkladu žalobcom nebolo podané do jedného mesiaca odo dňa podania rozkladu, možno s poukazom na vyššie uvedené uzavrieť, že rozhodnutie žalovaného je zákonné a správne.
28. Pokiaľ žalobca v žalobe poukazoval na metodiku týkajúcu sa ochranných známok a tiež konania o predmetoch priemyselného vlastníctva, k tomu správny súd uvádza, že metodika nie je právne záväzným dokumentom a prednosť v tomto prípade majú zákonné ustanovenia, v danom prípade je rozklad ako riadny opravný prostriedok upravený v ustanovený § 40 zákona o ochranných známkach. 29. Taktiež neboli dôvodné námietky žalobcu poukazujúce na analógiu s inými druhmi konania na úrade. Napríklad konanie o prihláške je samostatným konaním, ktoré je po splnení zákonných podmienok ukončené zápisom označenia do registra (§ 33 zákona o ochranných známkach). Pre podanie prihláška zákon nestanovuje žiadnu lehotu. Ak sú však v rámci konania vo veciach ochranných známok vydané niektoré iné rozhodnutia (napr. § 28 ods. 2 zákona o ochranných známkach, či napr. § 31 ods. 1 zákona o ochranných známkach a iné), je tieto možné tiež napadnúť riadnym opravným prostriedkom, ktorým je rozklad a ktorý je potrebné podať/odovzdať na poštovú prepravu v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. 30. Žalobca v žalobe poukazoval na register vedený úradom v zmysle § 41 ods. 1 zákona o ochranných známkach, keď tvrdil, že sa riadil záznamom v tomto registri a teda, že pochybnosti o dátume podania rozkladu a následne podania odôvodenia rozkladu by mali byť zohľadnené na jeho prospech. 31. Žalobca však v súvislosti s tvrdenými pochybnosťami opomína skutočnosť, že úrad žalobcovi listom zo dňa 06.05.2024 (ktorý bol žalobcovi doručený 06.05.2024) okrem iného oznámil: „Potvrdzujeme, že úrad prijal Podanie rozkladu a zaevidoval ho do spisu s nasledovnými údajmi: spisová značka: POZ 1223-2023/KoOp/30/2024 dátum podania: 3.5.2024“. 32. Žalobca tak nemal mať prečo pochybnosti o dátume podania rozkladu, keďže mu úrad jednoznačne a zrozumiteľným spôsobom oznámil dátum podania rozkladu 03.05.2024. 33. Správny súd v správnej žalobe identifikoval vyššie uvedené námietky. Námietky uvádzané a rozširované žalobcom v žalobnej replike už boli vznesené po uplynutí dvojmesačnej lehoty na podanie správnej žaloby (§ 181 ods. 1 SSP v spojení s § 183 SSP), preto im správny súd nemohol priznať relevanciu. 34. Správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu nezistil porušenie zákona, práv a právom chránených záujmov, na základe ktorých by bolo možné vyhovieť žalobnému petitu, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP). 35. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že podľa § 167 ods. 1 nepriznal žalobcovi právo na náhradu trov konania z dôvodu jeho neúspechu v konaní. Žalovanému orgánu verejnej správy správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko to nemožno spravodlivo požadovať (§ 168 SSP). Ďalšiemu účastníkovi konania správny súd voči neúspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov konania podľa § 169 SSP., pretože mu neuložil žiadnu takú povinnosť v súvislosti s ktorou by mu vznikli trovy a zároveň nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mu mali byť voči žalobcovi priznané iné trovy. 36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.