Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/32/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. C. XXX/X, XXX XX E., zastúpená: Advokátska kancelária Matejka Friedmannová s.r.o. , IČO: 47 248 998, so sídlom Dunajská 48, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: A. B. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. C. XXX/XX, XXX XX C. zastúpený: Advokátska kancelária Ulianko & partners, s.r.o., IČO: 36 856 517, so sídlom Môťovská 497/2, 960 01 Zvolen, o odstránenie neoprávnenej stavby, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 16. septembra 2025, č. k.: -864, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. II. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

Konanie v prvej inštancii 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: „I/ Súd návrh žalobkyne na odstránenie neoprávnenej stavby „vstupný portál vínnej pivnice“ postavenej na pozemku vo výlučnom vlastníctve žalobkyne - parcela H. I. XX, o výmere 61 m2, druh pozemku: ostatná plocha, nachádzajúcej sa v kat. úz. J. K., zamieta. II/ Súd zriaďuje vecné bremeno na parcele H. L. I. XX, o výmere 61 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, pre kat. úz. J. K., v rozsahu odčleneného dielu 1, vo výmere 1 m2 k parcele na pozemku H. L. I. XX, v zmysle geometrického plánu č. , vyhotovenom A. B. K., znalcom z odboru geodézie a kartografie, autorizačne overenom dňa 17.10.2024 A. B. K., č. osvedčenia X-XXX/XXXX, úradne overenom A. E., dňa 03.12.2024 , č. M./XXXX Okresným úradom C., katastrálnym odborom, v prospech vlastníka stavby súpisné I. XXX (pivnica), postavenej na pozemku parcela I. XX/X, v kat. území J. K., Obec J. N., O. C.. III/ Žalovaný je povinný vyplatiť žalobkyni náhradu za zariadenie vecného bremena, ktoré je nevyhnutné na výkon jeho vlastníckeho práva k stavbe vo výške 100,-- Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. IV/ Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“ 2. Predmetom sporu je odstránenie neoprávnenej stavby, a to vstupného portálu vínnej pivnice. Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou pozemku parc. H. I. XX (P. I. XXX, C. Q. J. K., 61 m2) ako aj vínneho domčeka súp. č. XX. Žalovaný je vlastníkom susediacej vínnej pivnice súp. č. XXX na parc. I. XX/X (P. I. XXX), ktorú nadobudol dedením po starom otcovi. V roku 2019 žalovaný vybudoval vstupný portál k tejto pivnici (murivo zo šalovacích tvárnic, betón, oceľová výstuž, strecha z dreveného krovu a železobetónovej dosky). Pravá časť piliera portálu čiastočne zasiahla na susedný pozemok žalobkyne. Žalobkyňa žalovaného listom z 17. 12. 2019 vyzvala na odstránenie stavby, žalovaný jej

nevyhovel. Žalobou doručenou súdu 18. 06. 2020 sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti odstrániť neoprávnenú stavbu na náklady žalovaného ( ) a náhrady trov konania. Žalovaný nárok považoval za nedôvodný a šikanózny. Tvrdil, že stavebnými prácami riešil havarijný stav pôvodného prírodného piliera vstupu do svojej pivnice. V priebehu konania navrhol alternatívne usporiadanie vzťahov zriadením platného vecného bremena podľa . 3. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný v roku 2019 postavil vstupný portál bez jej súhlasu a bez stavebného povolenia, čiastočne na jej pozemku a čiastočne na pozemkoch O. J. N. (parc. R. I. XX D. H. I. XX/X). Podľa nej žalovaný od začiatku vedel, že stavia na cudzích pozemkoch. Na jej výzvu zo dňa 17.12.2019 nereagoval odstránením stavby a v práci pokračoval. Podľa listu Obce J. N. č. O./XXX z 13.01.2020 pritom obec žalovaného na zastavenie prác vyzvala už pred 30.10.2019. Technická správa k stavbe bola vyhotovená až dodatočne, čo podľa žalobkyne dokazuje, že práce v skutočnosti začali skôr a že následné ohlásenie drobnej stavby bolo len účelové. 4. Namietala tiež, že vlastníctvo žalovaného k samotnej pivnici nebolo osvedčené verejnou listinou a že ide o podzemný útvar nespĺňajúci definíciu stavby (veci) podľa , preto je súčasťou pozemku. Poukazovala na to, že katastrálny odbor Okresného úradu C. listom z 20.01.2020 odmietol zapísať pivnicu do katastra práve z tohto dôvodu. 5. K obrane žalovaného, že prácami odvracal hroziacu stratu stability svahu, žalobkyňa namietala, že geotechnický posudok A. S. z 14. 02. 2020 hovorí len o hypotetickej hrozbe do budúcnosti, nie o existujúcom havarijnom stave. Spochybňovala aj súvislosť medzi výrubom stromu pred vstupom a namietaným zosuvom. Tvrdila, že strom vyrúbal žalovaný. 6. K rozsahu zásahu tvrdila, že stavba zasahuje na jej pozemok približne 50 cm (plus presah strechy 35 cm), takže vzdialenosť od jej domu je pod hranicu umožňujúcou jeho riadnu údržbu, čo je v rozpore s vyhlášky č. Tvrdila tiež, že strecha portálu odvádza dažďovú vodu na jej stavbu a ohrozuje jej základy. 7. Voči návrhu žalovaného na zriadenie vecného bremena namietala nesplnenie ústavných predpokladov obmedzenia vlastníckeho práva ( SR), žalovaný podľa nepreukázal verejný záujem, len súkromný. 8. Po vykonanom dokazovaní žalobkyňa na žalobe zotrvala. Zdôraznila, že aj minimálny zásah do jej pozemku zakladá dôvodnosť žaloby o odstránenie stavby bez ohľadu na to, kto má z existujúceho stavu prospech. Rozsah zásahu (cca 1 m2) medzi stranami sporný nebol. Predložila koncepciu čiastočnej asanácie portálu (A. F. J., 05/2022), podľa ktorej je odstránenie presahujúcej časti technicky možné bez ohrozenia statiky zvyšku stavby. S poukazom na SR žiadala odstránenie neoprávnenej stavby a náhradu trov konania. 9. Žalovaný považoval za nedôvodnú a šikanóznu. Vlastníctvo pivnice preukazovalo osvedčenie o dedičstve po starom otcovi B. H. (zomrel XX. XX .XXXX, osvedčenie právoplatné 20. 03. 1997) a znaleckým posudkom A. B. P. z roku 1997, ktorý medzi zdedenými vonkajšími úpravami uvádza výlučne „vínnu podzemnú pivnicu mimo objektu, 6 x 3 x 2 m = 36 m3“. Existenciu pivnice už v 30. rokoch 20. storočia dokladal pozemkovými hárkami a mapou z roku 1936, na ktorej je pivnica zakreslená, zatiaľ čo na mieste dnešného domčeka žalobkyne (postaveného až v 50. rokoch) je zakreslená len iná pivnica, bez akejkoľvek nadzemnej stavby. 10. K dôvodu prác tvrdil, že pôvodný prírodný pilier bol dlhodobo narúšaný dažďovou vodou zo strechy domčeka (bez odkvapových žľabov), až sa zrútil. V snahe odvrátiť hroziacu škodu (na vstupe do pivnice aj na domčeku žalobkyne) podľa a na vlastné náklady nahradil pilier v pôvodnom pôdoryse. O zásahu do pozemku žalobkyne sa dozvedel až 20.11.2019 pri obhliadke s geodetom. Následne neúspešne ponúkol odkúpenie dotknutej časti pozemku (cca 1 m2 za 1 000 EUR). Práce boli podľa neho ukončené začiatkom novembra 2019 (súpis prác dodávateľa LR Stav, s.r.o, v hodnote 3 898,70 EUR, čím spochybňoval tvrdenia o „zanedbateľnej hodnote“ stavby). Ich uskutočnenie oznámil obci listom zo dňa 30. 10. 2019 a osobitným ohlásením drobnej stavby zo dňa 28. 11. 2019, ktoré obec prevzala 16. 12. 2019. 11. K právnej povahe pivnice namietal, že ide o podzemnú drobnú stavbu podľa stavebného zákona, ktorá nie je súčasťou pozemku, a že samotný portál je len súčasťou, nie samostatnou vecou, hlavnej veci, pivnice. 12. Spochybňoval rozsah zásahu aj tvrdenie tvrdenia žalobkyne. Pilier stojí v pôdoryse pôvodného prírodného útvaru a prístup k domu žalobkyne sa oproti minulosti nezmenil. Výrub stromu poprel s odkazom na vyjadrenie OÚ C. zo 04. 05. 2020, podľa ktorého dreviny odstránili energetici v rámci plánovaného výrubu v ochrannom pásme elektrického vedenia. Voči koncepcii asanácie žalobkyne namietal, že jej autor nie je statik ani geológ a sám v texte uvádza, že presný postup prác musí posúdiť statik na základe osobnej obhliadky.

13. K posudku A. F. S., L. (14. 02. 2020) poukazoval na záver, že navrhnuté statické riešenie portálu prispieva k celkovej stabilizácii svahu. V neskoršom písomnom stanovisku (18. 02. 2021) znalec spresnil, že posudok má všeobecný charakter, vychádzal z predpokladu riadneho stavebného povolenia a že bez podrobného geologického prieskumu a stabilizačných výpočtov číselne nevie určiť mieru zlepšenie stability. Zdôraznil však, že odstránením stavby by sa obnovil len pôvodný, nižší stupeň stability. 14. Namiesto odstránenia stavby navrhoval zriadenie vecného bremena podľa (v spojení s a ) za náhradu 100 EUR vrátane satisfakčného prvku s poukazom na minimálny rozsah zásahu a na dlhoročné hospodárske využívanie pivnice na vinárske účely. K spisu doložil aj žiadosť svojho starého otca B. H. z roku 1988 o pridelenie pozemku na vinohrad, vtedajšieho JRD. Poukazoval tiež na uznesenie obecného zastupiteľstva J. N. z 10. 12. 2019 o zámere predať mu priľahlé obecné pozemky za symbolickú cenu a na to, že žalobkyňa sa v priebehu konania pokúsila obci ponúknuť vyššiu cenu za tie isté pozemky, čo považuje za účelové konanie v rozpore s . 15. K zistenému rozdielu medzi evidovaným (0,59 m2) a skutočným (0,39 m2) rozsahom presahu pochybenie nespochybnil, poprel však úmysel či zlú vieru. Poukazoval na svedecké výpovede potvrdzujúce, že prírodný múrik/bralo, na ktorý portál nadväzuje, tvorilo hranicu medzi pozemkami už dlhodobo pred realizáciou stavby. 16. Súd vykonal rozsiahle listinné dokazovanie (listy, výzva na odstránenie stavby a odpoveď naň, vytyčovací náčrt hranice, geometrický plán na zameranie portálu, osvedčenie o dedičstve, pozemkové hárky a mapa z roku 1936, súpis prác a materiálu, rozhodnutia stavebných a environmentálnych úradov, uznesenie obecného zastupiteľstva J. N.), ohliadku, pri ktorej vypočul C. N. a F. S.. Obe potvrdili, že prírodný múrik/bralo, na ktorý rekonštruovaný portál nadväzuje, tvorilo hranicu medzi pozemkami už za čias zmeny generácií a že medzi vtedajšími užívateľmi neboli spory. 17. Súčasťou spisu je aj korešpondencia z paralelne prebiehajúceho stavebného konania o dodatočnom povolení stavby (prerušeného do skončenia tohto sporu), vrátane rozhodnutia Okresného úradu Banská Bystrica zo dňa 30. 07. 2020, ktorým bolo pre nedostatok právomoci zrušené rozhodnutie Obce N.. Súd uznesením z 29.10.2021 zamietol návrh žalovaného na prerušenie tohto súdneho konania. 18. Súd nariadil znalecké dokazovanie A. B. K. (geodézia a kartografia). Znalecký posudok č. 4/2024 zameral skutočný presah pravého piliera portálu na 0,39 m2 (0,4 m2 vrátane prekrytia vstupu) – oproti 0,59 m2 (0,53 m2) podľa vtedy evidovaného stavu katastra a zistil, že evidovaná hranica nezodpovedá skutočnému stavu. Na tomto základe znalec následne vyhotovil osobitný geometrický plán priamo na vyznačenie vecného bremena (autorizačne overený 17. 10. 2024, úradne overený 03. 12. 2024 pod č. M./XXXX), ktorý vymedzuje „odčlenený diel 1" s výmerou 1 m2. Znalec A. T. L. (posudok č. 190/2025) určil všeobecnú hodnotu náhrady za vecné bremeno na 8 EUR. 19. Znalec A. F. S., L. sa na osobný výsluch nedostavil, jeho stanovisko súd zohľadnil. 20. Súd považoval za nesporné, že ide o neoprávnenú stavbu podľa . Pre túto kvalifikáciu nie je rozhodujúce stavebné povolenie ani súhlas obce, postačuje čiastočný zásah do cudzieho pozemku. Rozsah zásahu ustálil na 0,39 – 0,4 m2 podľa posudku A. K.. 21. Vlastníkom pivnice súp. č. XXX je preukázateľné žalovaný (LV č. XXX, osvedčenie o dedičstve, historické podklady). Vstupný portál (vrátane sporného piliera) je súčasťou tejto veci podľa , stavebná úprava vstupu bez samostatného funkčného určenia, ktorej oddelením by sa pivnica ako celok znehodnotila. Nejde teda o samostatný podzemný útvar tvoriaci súčasť pozemku, ako tvrdila žalobkyňa. 22. Pri posudzovaní účelnosti odstránenia stavby súd zohľadnil najmä: minimálny rozsah zásahu; skutočnosť, že rekonštruovaný pilier kopíruje pôdorys pôvodného prírodného piliera existujúceho už pred vybudovaním domčeka žalobkyne, čo bolo potvrdené svedkyňami; nezmenený, resp. podľa zistenia na ohliadke zlepšený prístup k jej stavbe; ťažko prístupný, skalnatý terén; a náročnosť náhradného statického riešenia pri prípadnom odstránení, keďže ani koncepcia asanácie predložená žalobkyňou túto otázku nerieši a necháva ju na samostatné posúdenie statiky. Prihliadol tiež na všeobecne formulovaný záver posudku A. S. o pozitívnom vplyve stavby na stabilitu svahu, ktorý nebol spochybnený žiadnym geologickým dokazovaním navrhnutým niektorým zo strán. Na tomto základe uzavrel, že odstránenie stavby nebolo účelné. 23. Súd pri právnom posúdení vychádzal z kolízie dvoch chránených vlastníckych práv, a to práva žalobkyne k pozemku a práva žalovaného k stavbe, ktorú rieši . V konaní o vyporiadaní neoprávnenej stavby nie je súd viazaný konkrétnym spôsobom usporiadania navrhnutým žalobcom. Ak odstránenie nie je účelné, musí vzťah usporiadať inak podľa . Poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. a , v zmysle ktorých žalobu nemožno v tomto prípade len zamietnuť. Preto súd ani nerozhodol o „vzájomnej žalobe“ žalovaného ako o samostatnom nároku, ale posúdil ju ako súčasť jeho procesnej obrany a súčasne ako podklad pre postup podľa , o ktorom súd rozhoduje aj bez návrhu.

24. Za neoprávnenú stavbu podľa súd považoval takú, ktorú stavebník zriadi na cudzom pozemku bez právneho titulu, bez ohľadu na existenciu stavebného povolenia, pričom odkázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. , podľa ktorého postačuje čiastočný zásah). Túto kvalifikáciu strany sporu nespochybňovali. 25. Vzhľadom na záver o neúčelnosti odstránenia stavby podľa súd žalobu zamietol a namiesto toho zriadil vecné bremeno podľa podľa vymedzenia geometrickým plánom A. K. (odčlenený diel 1, 1 m2 z parc. H. I. XX) v prospech vlastníka stavby. 26. K výške náhrady súd poukázal na jej synalagmatický vzťah k zriadeniu vecného bremena (obdobne SR). Hoci znalec (A. L.) určil všeobecnú hodnotu vecného bremena len na 8 EUR, náhrada má kompenzovať skutočnú ujmu vlastníka pozemku vrátane satisfakčného prvku za zásah do jeho vlastníctva bez zásahu. Súd preto priznal náhradu vo výške 100 EUR, teda vo výške, ktorú sám navrhoval žalovaný. 27. O trovách súd rozhodol podľa tak, že žiadnu zo strán nepriznal náhradu trov konania. Žaloba bola podaná dôvodne v tom zmysle, že žalovaný neoprávnenou stavbou skutočne zasiahol do vlastníckeho práva žalobkyne, ale nebola úspešná tak spôsobom vyporiadania, ktorý navrhovala (odstránenie podľa ), keďže súd zvolil rovnako predpokladaný postup podľa . Vzhľadom na tento vzájomný procesný úspech a neúspech oboch strán súd trovy konania nepriznal žiadny z nich.

Odvolanie

28. Proti rozsudku sa odvolala žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalovaného zaviaže na odstránenie neoprávnenej stavby „vstupný portál vínnej pivnice“ postavenej na pozemku vo výlučnom vlastníctve žalobkyne – parc. H. I. XX, výmera 61 m2, druh pozemku ostatná plocha, k. ú. J. K.. 29. Uplatnila odvolacie dôvody podľa : písm. d) iná vada konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; písm. f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. h) rozhodnutie vychádza zo nesprávneho právneho posúdenia veci. 30. Odvolateľka v úvode zhrnula skutkový stav z jej pohľadu. Uviedla, že žalovaný postavil portál v lete alebo na jeseň 2019 bez stavebného povolenia, resp. bez ohlásenia stavebného úradu, a to čiastočne na obecných pozemkoch (parc. I. XX, XX/X) a čiastočne na jej pozemku (parc. I. XX), pričom k žiadnemu z týchto pozemkov nemal vlastnícky ani nájomný vzťah. Z toho vyvodzovala, že ide o „čiernu“ stavbu postavenú v zlej viere. Zdôraznila, že portál nerešpektuje zákonné požiadavky na odstup a je v rozpore aj s právnou úpravou odvádzania dažďovej vody, keďže podľa projektovej dokumentácie odvádza vodu na jej pozemok a ohrozuje jej vínny domček. Žalovaný podľa nej k legalizácii stavby pristúpil až potom, čo voči nemu začala podnikať právne kroky. Potvrdila, že medzi stranami v konaní pred okresným súdom nebolo sporné, že ide o neoprávnenú stavbu. Spornou vecou zostala len miera presahu a spôsob usporiadania (odstránenie alebo vecné bremeno). Zhrnula tiež výrok a hlavné dôvody napadnutého rozsudku, a to zamietnutie žaloby o odstránenie, zriadenie vecného bremena za náhradu 100 EUR, odôvodnenie najmä minimálnym presahom, nemennosťou prístupu k jej stavbe, umiestnením portálu na neupevnený skalný svah a nákladmi na odstránenie oporného múru. 31. Hlavná argumentácia pozostávala z nasledujúcich bodov: 32. a) Nemožnosť odôvodniť zásah odkazom na pôvodný prírodný pilier. Odvolateľka namietala nesprávne právne posúdenie veci. Okresný súd podľa nej odôvodnil zásah do jej vlastného práva najmä tým, že pilier portálu iba kopíruje pôdorys pôvodného prírodného (skalného) piliera zaniknutého eróziou. Podľa nej nie je možné prírodný úkaz stotožňovať s novou ľudskou stavbou. Tá musí bez ohľadu na históriu miesta sledovať aktuálne platnú právnu úpravu, najmä požiadavky na odstup podľa a vyhlášky č. , prevenčnú povinnosť podľa a právnu úpravu odvádzania dažďovej vody. Odstup musí podľa citovanej vyhlášky okrem iného umožňovať údržbu stavieb a používanie susedného pozemku na určený účel. Portál podľa nej zasahuje do jej pozemku v rozsahu približne 50 cm, pričom presahuje o ďalších 35 cm. Vzdialenosť múru portálu od jej domčeka je tak menej ako 50 cm, čo neumožňuje jeho riadnu údržbu. Strecha portálu navyše odvádza dažďovú vodu smerom na stenu jej domčeka, čím hrozí podmáčanie základov. Skutočnosť, že ide o rovnaké miesto, kde sa predtým nachádzal prírodný útvar, podľa nej nemožno legitimizovať porušenie citovaných predpisov ani odôvodniť zásah do jej vlastného práva. 33. b) Neúplné odôvodnenie nevyhnutnosti zásahu a arbitrárnosti rozsudku Odvolateľka namietala, že okresný súd uviedol, že pilier portálu presahujúci na jej pozemok kopíruje prírodný pilier, ktorý

spadol, a teda nejde o väčší zásah do pozemku, ako bol v minulosti. Namietala, že portál ako ľudská stavba nemôže byť posudzovaná ako prírodný útvar. Nemožno odôvodniť zásah do vlastníckeho práva žalobkyne tým, že portál kopíruje prírodný kameň, ktorý bol eróziou zničený, pričom portál porušuje platnú právnu úpravu. 34. Poukázala na a . Uviedla, že okresný súd v rozsudku poukázal na to, že pilier portálu presahuje na pozemok žalobkyne iba v rozsahu 0,40 m2, napriek tomu zriadil vecné bremeno v rozsahu 1 m2. Tiež uviedol, že portál je umiestnený v skalnom svahu bez upevnenia a poukázal na stavebné náklady odstránenia stavby, túto úvahu o nákladoch nerozvinul. Neuviedol, či by náklady na odstránenie boli extrémne nákladné voči stavbe, voči zriadeniu vecného bremena alebo k zásahu do jej vlastného práva. S poukazom na (povinnosť odvrátiť hroziacu škodu spôsobom primeraným okolnostiam) zdôrazňovala, že súd sa priklonil k ochrane majetku, mal mať však dostatočne preukázané, že do vlastníckeho práva žalobkyne muselo prísť a nedalo sa zabrániť zásahu do jej vlastníckeho práva inak ako stavbu portálu v takom rozsahu, ako vykonal žalovaný, pričom dôkazné bremeno takéhoto zásahu je na strane žalovaného (poznámka odvolacieho súdu: v odvolaní dochádza k zámene žalobcu a žalovaného). Namietala, že rozsudok je v tomto smere minimálne odôvodnený, čo má za následok jeho arbitrárnosť. Podľa jej názoru z dokazovania vyplynulo, že zásah žalovaného do vlastníckeho práva žalobkyne bol na potrebnú mieru, preto takémuto zásahu do vlastníckeho nemálo okresný súd poskytnúť ochranu vo forme zriadenia vecného bremena. 35. V tejto súvislosti poukazovala na to, že asanácia (čiastočné odstránenie) presahujúcej časti portálu podľa koncepcie Ing. arch. J. z 05/2022 predstavoval náklad iba 460,26 EUR, sumu, ktorá podľa nej zjavne nie je taká vysoká, aby odôvodňovala trvalé obmedzenie jej vlastného práva. 36. c) Nesprávne vyhodnotenie znaleckého posudku A. S.. Odvolateľka osobitne namietala spôsob, akým okresný súd vyhodnotil staticko-geotechnický posudok A. F. S., L. a jeho písomné stanovisko zo dňa 18.02.2021. Zdôrazňovala, že znalec v stanovisku sám priznal viacero obmedzení svojho posudku. Pri jeho spracovaní vychádzal z predpokladu, že stavba má stavebné povolenie a nezasahuje na cudzie pozemky, posudok nevychádza zo žiadnych stabilných výpočtov a je len odhadom, nie riadnym znaleckým posúdením statiky svahu. Bez výpočtov preto znalec nevedel poskytnúť odporúčanie, či má súd stavbu ponechať alebo nariadiť jej odstránenie. Napriek tomu z neho okresný súd vyvodil záver, že portál v realizovanom rozsahu (vrátane zásahu na jej pozemok) je z hľadiska ochrany majetku opodstatnený natoľko, že odôvodňuje obmedzenie jej vlastného práva. Podľa odvolateľky ide o skutkový záver, ktorý nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, resp. je s ním v rozpore. 37. d) Spochybnenie záveru o nespornosti opornej funkcie múru a existencie menej invazívneho riešenia. Odvolateľka nesúhlasila so záverom okresného súdu, že medzi stranami nebola sporná oporná funkcia presahujúceho múru/piliera voči svahu. Tvrdila, že práve táto otázka je jadrom sporu, a naznačila, že opornú funkciu piliera voči svahu spochybnil, resp. poprel aj samotný A. S.. Pripúšťala, že múr/pilier môže plniť opornú funkciu vo vzťahu k streche portálu, táto obmedzená funkcia však nemôže odôvodniť zásah do jej vlastného práva. Ak mal okresný súd za preukázané, že ide o oporný múr/pilier v rozsahu podpory strechy portálu, je zrejmé, že v danom prípade bola možná asanácia presahujúcej časti koncepcie Ing. arch. J., ktorou by sa predišlo zásahu do jej pozemku bez ohrozenia zvyšku stavby. 38. e) Neprimeranosť rozsahu zriadeného vecného bremena. Odvolateľka poukazovala na to, že okresný súd vychádzal zo zisteného presahu portálu vo výmere 0,40 m2, napriek tomu však zriadil vecné bremeno v rozsahu 1 m2, teda nad rámec zisteného zásahu. To je podľa nej v rozpore s požiadavkou obmedzenia vlastného práva len v konaní s medom ( SR). 39. f) Zlá viera žalovaného. Odvolateľka opakovane poukazovala na to, že žalovaný staval vedome na cudzích pozemkoch, bez súhlasu vlastníkov a bez akéhokoľvek stavebného konania. Kroky k dodatočnej legalizácii stavby začali podnikať až potom, čo voči nemu podala právne kroky. Z toho vyvodzovala preukázanú zlú vieru žalovaného (Mala fides), ktorá mala byť pri usporiadaní podľa v jeho neprospech. Poukazovala pritom aj na SR, podľa ktorého majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochrany nepožíva. 40. Odvolateľka zdôraznila, že upravuje ako primárny spôsob usporiadania neoprávnenej stavby jej odstránenie. Zriadenie vecného bremena prichádza do úvahy až vtedy, keď odstránenie nie je možné. Podľa nej okresný súd takúto nemožnosť odstránenia v rozsudku riadne a presvedčivo neodôvodnil a jeho skutkové závery v tomto smere nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Vyjadrenie k odvolaniu 41. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správne potvrdil a priznal žalovanému voči žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

42. V úvode poukázal na irelevantnosť vyhlášky č. pre toto konanie. Namietal, že žalobkyňou citovaná nadväzuje na (dobiehajúci) stavebný (podľa nového stavebného účinný do 31.03.2027) a upravuje pôsobnosť a rozhodovacie kritériá stavebných úradov v stavebnom konaní, nie občianskoprávny titul k stavbe, o ktorom ide v tomto konaní. S odkazom na rozhodnutie NS ČR sp. zn. zo dňa 10.05.2017 (súdne rozhodnutie o neoprávnenej stavbe nezasahuje do právomoci správnych orgánov rozhodnutia o jej povolení a takéto rozhodnutie ani nenahrádza) zdôrazňuje, že súlad projektovej dokumentácie so stavebno-technickými požiadavkami bude predmetom (momentálne prerušeného) stavebného konania, ktoré sa obnoví po právoplatnom skončení predmetom tohto sporu je iba občianskoprávne usporiadanie vzťahov k stavbe. 43. K argumentom vo vzťahu k zmene projektu bez prestrešenia a irelevantnosti hypotetických úvah ( ) opakovane uviedol, že projektová dokumentácia bola medzičasom zmenená tak, že pôvodne plánované prestrešenie portálu nebude súčasťou stavby, nakoľko táto dokumentácia bola pôvodne vyhotovená ešte v čase, keď sporný presah do pozemku žalobkyne nebol preukázaný. Portál bude dokončený výlučne v rozsahu vecného bremena zriadeného rozsudkom. S poukazom na veta prvá (pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia) poukázal na to, že odvolanie výhrady žalobkyne k účinku prestrešenia (odvádzanie vody na jej stavbu) sa týka hypotetickej okolnosti, ktorá ku dňu vyhlásenia rozsudku nenastala a nastať ani nemá. 44. K namietanému poškodzovaniu stavby žalobkyne dažďovou vodou uviedol, že žalovaný namieta skutkový aj fyzikálny základ tejto námietky. Stavba (viničný domček/sudáreň) leží na svahu vyššie ako portál, pričom voda z fyzikálnych dôvodov nemôže stekať „hore kopcom“. Poukázal to na to, že cca 60- ročná stavba žalobkyne doteraz nemá vybudované odkvapové žľaby, takže dažďová voda z jej strechy po celé toto obdobie stekala a presakovala práve do priestoru pôvodného prírodného piliera, čo mohlo prispieť k tomu, že po odstránení vegetácie energetikmi (v rámci ochranného pásma vedenia vedenia) sa nespevnené podložie nad vstupom do pivnice zrútilo, a to vrátane prírodného piliera na pravej strane pri pohľade na prinesú žalovaného spredu. 45. K tvrdeniu, že „portál ako ľudská stavba nemôže byť ako prírodný úkaz“ žalovaný poukázal na farebnú fotodokumentáciu obstaranú bezprostredne po zrútení pôvodného prírodného piliera, z ktorého je (podľa zvlhnutia zeme) zrejmé, kde pôvodný pilier stál. Novovybudovaný pilier je pritom užší než pôvodný prírodný útvar. Zdôraznil, že ani pôvodný prírodný pilier nebol čistý prírodný výtvor. Z ľavej strany bol upravený ľudskou činnosťou (skresanie, opracovanie brala) tak, aby vytvoril pôvodný vstup do pivnice, doplnil a nadväzoval na prírodné bralo nad vchodom. 46. K argumentom ohľadom prístupu na údržbu stavby žalobkyne žalovaný tiež uviedol, že pri ohliadke na mieste sa preukázalo, že vybudovaním piliera sa priestor na údržbu stavby žalobkyne v skutočnosti zlepšil (napriek čiastočnému záberu pozemku zistenému znalcom A. K.), čo dokladá predloženou fotodokumentáciou. Poukázal na to, že žalobkyňa tento voľný priestor napriek tomu dlhodobo (viac ako 5 rokov trvania sporu, ale ani predtým od roku 2012) nevyužíva na údržbu svojej stavby, ktorá sa podľa predloženej fotodokumentácie nachádza v zanedbanom stave. 47. K tvrdeniu žalobkyne o nerozvinutí úvah o nákladoch odstránenia žalovaný uviedol, že toto tvrdenie odvolateľky považuje za nepravdivé, čiastočne podľa neho jasne porovnávané náklady asanácie podľa koncepcie Ing. arch. J. (460,26 EUR s DPH, k roku 2022) s hodnotou vecného bremena podľa posudku A. L. (8 EUR); rozdiel medzi týmito sumami je podľa žalovaného natoľko zjavný, že ďalšie úvahy súdu v tomto smere boli nadbytočné. 48. K primeranosti rozsahu vecného bremena (1 m2 pri zistenom presahu 0,40 m2) žalovaný namietol výklad kritérií nevyhnutnosti/primeranosti zásahu ( SR) žalobkyňou. Odkázal na (skutočnosti všeobecne známe a zverejnené právne predpisy sa nedokazujú) a katastrálneho zákona (č. ), výmera parcely sa zaokrúhľuje na celý 1 m2. Argumentoval tým, že súd nemohol zriadiť vecné bremeno na plochu menšiu ako 1 m2, keďže ide o najmenšiu jednotku evidovateľnú v katastri nehnuteľností. 49. Analogicky poukázal na prax pri delení spoluvlastníckych podielov (napr. rozdelenie 1 001 m2 pozemku medzi dvoch spoluvlastníkov na 501 a 500 m2 s finančným vyrovnaním rozdielu namiesto delenia na 500,5 m2). Preto podľa žalovaného zriadenie vecného bremena v rozsahu 1 m2 predstavuje konkrétny zásah vzhľadom na evidenčné danosti katastra, nie svojvoľné prekročenie zisteného presahu. Dodal, že hodnota vecného bremena je podľa judikatúry NS SR otázkou skutkovej podstaty, nie právnou, a že prípadnú škodu z rozdielu medzi zisteným presahom a výmerou vecného bremena žalobkyňa neutrpí, keďže za zásah dostala náhradu 100 EUR (pri zachovaní hodnoty vecného bremena bola určená len 8 EUR).

50. K spochybneniu posudku A. S. uviedol, že sám nikdy netvrdil, že ide o „riadny“ znalecký posudok v úplnom zmysle. Ide však o listinný dôkaz riadne založený v spise, ktorý bol súd povinný pri rozhodovaní rešpektovať. Zdôraznil, že s týmto dôkazom v odvolaní sa len polemizuje, bez toho, aby preukázala iný dôkaz alebo spochybnila, resp. aby taký dôkaz počas konania predložila. 51. K nevyhnutnosti (troch) pilierov portálu uviedol, že argument žalobkyne spochybňujúci samotnú potrebu oporného piliera považuje za nelogický. Uviedol, že portál je vpredu opretý o tri piliere, keďže iné dostupné riešenia zabezpečenia svahu (rozsiahly oporný múr, piloty, oceľové laná a pod.) by boli nielen nákladnejšie, ale vyžadovali si aj väčší zásah do vlastných práv okolitých vlastníkov než 1 m2. Realizácia troch pilierov bola za daných podmienok jediným možným riešením. Replika 52. V replike žalobkyňa v celom rozsahu nesúhlasila s vyjadrením žalovaného, zotrvala na tom, že stavba je neoprávnená (čo nie je sporné), že neboli splnené podmienky na výnimočné zriadenie vecného bremena, že rozsah zásahu do jej vlastného práva je neprimeraný a protiústavný a že argumentácia žalovaného je účelová a právne neudržateľná. 53. Žalobkyňa doplnila skutkový rámec o skutočnosti, že žalovaný dňa 08.01.2021 podal na Okresný úrad C., katastrálny odbor „Návrh na začatie katastrálneho konania“, ktorého obsahom bol zápis (celej) pivnice ako neoprávnenej/čiernej stavby, vykonaný 15.01.2021 pod I. M./XXXX. 54. Uviedla, že Vyjadrenie žalovaného je účelové a presúva zodpovednosť na verejnoprávne orgány. Žalobkyňa vo všeobecnosti namietla, že argumentácia žalovaného je postavená na účelovej interpretácii skutkového stavu, výberu jemu vyhovujúcich právnych argumentov a vlastnej zodpovednosti za zásahy do jej verejného práva, čo je v rozpore s aj s SR. 55. Súd nemôže pri rozhodovaní odhliadnuť od stavebno-právnej a technickej stránky veci. Nesúhlasila s tým, že stavebné predpisy a projektová dokumentácia sú pre toto konanie irelevantné. Súd síce v konaní o neoprávnenej stavbe nerozhoduje ako stavebný úrad, nemôže však odhliadnuť od povahy stavby, keďže práve má priamy vplyv na rozsah, charakter a dôsledky zásahu do jej vlastníckeho práva. Rozhodnutie o odstránení stavby alebo o zriadení vecného bremena podľa nemožno vykonať bez posúdenia, či stavba objektívne neohrozuje susedný pozemok a či je vôbec technicky a právne udržateľná. Argument, že tieto otázky „budú riešené v stavebnom konaní“, označuje za právne neprípustný, keďže viedol k tomu, že vlastník je najprv nútený strpieť vecné bremeno a následne sa zisťuje, či stavba môže vôbec legálne existovať. Opätovne treba zdôrazniť, že portál stojí na troch parcelách (dve obecné, jedna jej), ku ktorým žalovaný v čase výstavby nemal vlastnícky ani nájomný vzťah, a že ide o „čiernu“ stavbu postavenú od počiatku v zlej viere. 56. Tvrdenia o zmene projektovej dokumentácie (bez prestrešenia) sú právne irelevantné. Žalobkyňa namietla, že tvrdenia žalovaného o úprave projektovej dokumentácie nemajú právnu relevanciu, keďže neboli preukázané právoplatným rozhodnutím stavebného úradu, neboli záväzne zapracované do schválenej dokumentácie, ide o účelové sporové tvrdenia reagujúce na priebeh sporu. Súd je povinný rozhodovať podľa existujúceho skutkového stavu a právneho stavu, nie podľa hypotetických prísľubov žalovaného o tom, čo „nebude realizované“. 57. K nesprávnej aplikácii namietla, že v odvolaní nenamietala hypotetické budúce skutočnosti, ale existujúci stav, neoprávnenú stavbu a zásah do jej pozemku, takže odkaz žalovaného na rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku ( ) je nesprávny. 58. Fyzikálna argumentácia o vode je zjednodušujúca, žalobkyňa argumentáciu žalovaného o „základnej fyzikálnej notoriete“, že voda netečie hore kopcom, považuje sa za zjednodušujúci a právne nepoužiteľný. Poukázala na to, že nejde len o gravitačné stekanie vody, ale o zmenu odtokových pomerov, kumuláciu vlhkosti v skalnom masíve a statickú nestabilitu svahu po zásahu do jeho prirodzenej štruktúry. 59. Nesúhlasila ani s tvrdením o zlepšení prístupu. Podstata vlastníckeho práva zahŕňa aj právo vec neužívať. Tvrdenia žalovaného, že vybudovaním piliera sa zlepšil jej prístup k stavbe, považuje za nesprávne. Bez portálu mala prístup v plnom rozsahu k svojmu pozemku. Zdôraznila, že zásah do cudzieho pozemku nemožno legitimizovať tvrdením, že vlastník ho dostatočne nevyužíval, keďže vlastnícke právo zahŕňa aj právo vec neužívať. Rozhodujúce nie je, či tieto možnosti v minulosti využívala, ale to, že jej boli bez súhlasu odňaté. Zdôraznila aj to, že vybudovaním piliera a zriadením vecného bremena došlo k objektívnemu a trvalému (nielen súčasnému, ale aj budúcemu) obmedzeniu jej dispozičných a užívacích možností vrátane možností hospodárskeho zhodnotenia nehnuteľností. 60. K primeranosti rozsahu vecného bremena taktiež namietala, že ak skutočný presah stavby predstavuje 0,40 m2, súd nemôže tento rozdiel „dorovnať“ na jej úkor, čo považuje za rozpor s SR. Argumentácia žalovanej o nevyhnutnosti zriadenia vecnej bremená v rozsahu 1 m2 z dôvodu katastrálnej evidencie (zaokrúhľovanie na celý m2) sa považuje za právne neudržateľnú, keďže

rozsah vecného bremena sa má určiť podľa skutočného zásahu vyjadreného v geometrickom pláne, ktorý je technickým podkladom pre rozhodnutie súdu, ako aj pre zápis vecného bremena do katastra. Ak geometrický plán preukazuje presah 0,40 m2, súd nemá podklad na určenie vecného bremena v rozsahu 1 m2, keďže tým rozšíril zásah nad rámec skutočného stavu. Navyše rozsah 1 m2 nie je v geometrickom pláne nijako zaznamenaný, a preto by takto určené vecné bremeno nebolo možné zapísať do katastra. Vlastnícke právo môže byť obmedzené len vo voľnom čase ( SR). 61. K náhrade 100 EUR uviedla, že prednosť mal mať postup podľa Priznaná náhrada 100 EUR nemení nič na tom, že ide o nútené obmedzenie vlastníckeho práva, ktoré nikdy neakceptovala. Hodnota vecného bremena nie je otázkou ceny, ale trvalého zásahu do dispozície s pozemkom, jeho právneho režimu a budúcej použiteľnosti. Súd mal podľa nej prednostne postupovať podľa a žalovanému uložiť odstránenie stavby, keďže ide o stavbu realizovanú bez právneho titulu k jej pozemku. Náklady na asanáciu časti portálu vo výške 460,26 EUR (podľa Ing. arch. J.) považuje za odôvodnený náklad protiprávneho konania žalovaného, ktorý je založený na cudzích pozemkoch bez súhlasu ich vlastníkov a na vlastné riziko. Nie je podľa nej prípustné, aby žalovaný z tohto protiprávneho konania profitoval tak, že namiesto odstránenia stavby jej bude vnútené trvalé vecné bremeno za symbolickú náhradu. 62. K spochybneniu posúdenia A. S. poukazovala na to, že aj sám žalovaný pripúšťa, že posudok A. S. nie je znaleckým posudkom, že nevychádza zo žiadnych výpočtov (je len odhadom) a že A. S. sám nevedel uviesť, či bol zásah do jej vlastného práva potrebný. Tvrdila, že A. S. bol povinný preukázať, že stavba vstupného portálu je technicky nevyhnutná, bezpečná a že bez jej ponechania by došlo k neprimeraným následkom. Táto dôkazná povinnosť nebola splnená, keďže A. S. nepredložil riadny znalecký posudok, ktorý by objektívne preukazoval technickú nevyhnutnosť ponechania stavby a vylučoval jej odstránenie, resp. sám A. S. poprel nutnosť takého zásahu vlastníckeho práva žalobkyne, takže okresný súd si z tohto dôkazu vyvodil skutkový záver, ktorý v ňom nemá oporu. Duplika 63. Žalovaný k výkladu , kritériu účelnosti, nemožnosti odstránenia v reakcii na argumenty žalobkyne uvedené v replike považoval výklad zo strany žalobkyne za nesprávny. Žalovaný namietal ako nepresné a nesprávne tvrdenie žalobkyne, že zriadenie vecného bremena prichádza do úvahy len vtedy, keď odstránenie stavby nie je možné. Poukázal na to, že upravuje alternatívy k odstráneniu stavby ( ) pre prípad, že odstránenie nie je účelné, nie (iba) keď prípad nie je možný, čo je podľa neho práve v prejednávanej veci. Zdôraznil, že kritérium účelnosti je otvoreným právnym predpokladom umožňujúcim konajúcemu súdu zohľadniť vopred neurčené okolnosti konkrétneho prípadu s premenlivou váhou. S odkazom na rozsudok NS ČR sp. zn. z 25.03.2010 uviedol, že je normou s relatívne neurčitou hypotézou, ktorej naplnenie prislúcha voľnej úvahe súdu v každom jednotlivom prípade. 64. Zdôraznil, že portál je súčasťou pivnice. Zopakoval, že vstupný portál je „stavbou“ iba v stavebno- právnych predpisoch, nie však v zmysle , keďže nejde o samostatnú vec podľa , ale o súčasť pivnice súp. I. XXX (P. I. XXX). Z toho vyvodil, že súd správne vyhodnotil čiastočné odstránenie portálu (v rozsahu 0,39, resp. 0,59 m2) ako neúčelné, keďže by tým bolo narušené užívanie celej veci, podzemnej pivnice. Aj keď je samotná pivnica stabilná a bezpečná, bez bezpečného vstupu z povrchu stráca prakticky celý svoj praktický význam. 65. Vyjadril sa aj k asymetrii záťaže medzi stranami. Žalovaný argumentoval tým, že kým užívanie okrem (vlastnej) pivnice a vinného domčeka vo vlastníctve žalobkyne nie je zriadením vecného bremena k nepatrnej časti jej pozemku nijako dotknuté, nezriadenie vecného bremena by naopak znamenalo, že vstupný portál do pivnice žalovaného nebol stabilný ani bezpečný, čím by užívanie jeho stavby bolo zmarené. Zdôraznil, že právnu ochranu nepožíva len vlastníctvo žalobkyne, ale rovnako aj jeho vlastníctvo, a opätovne poukázal na to, že pivnica preukázateľne existovala už v 30. rokoch 20. storočia, teda skôr, než bol k susednej pivnici pristavaný viničný domček žalobkyne. Právne posúdenie odvolacím súdom 66. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa , 380 ods. 1, 2 a bez nariadenia pojednávania podľa (a contrario) rozsudok okresného súdu podľa , potvrdil. 67. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

68. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolania a odvolacích dôvodov podľa a , prihliadol na vyjadrenie žalovaného, repliku žalobkyne a dupliku žalovaného, a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. 69. K odvolaciemu dôvodu – vzťah k stavebno-právnej úprave, k pôvodnému prírodnému pilieru ak odvádzaniu dažďovej vody odvolací súd uvádza nasledovné záver. 70. Žalobkyňa namietala, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, keď zásah do jej vlastného práva odôvodnil okolnosťou, že pilier portálu kopíruje pôdorys pôvodného prírodného piliera, hoci nová stavba musí bez ohľadu na históriu miesta rešpektovať aktuálnu právnu úpravu, najmä odstup stavieb podľa vyhlášky č. , prevenčnú povinnosť podľa a právnu úpravu odvádzania dažďovej vody. 71. Túto námietku odvolací súd nepovažuje za dôvodnú. Konanie o usporiadaní neoprávnenej stavby podľa je konaním, v ktorom súd rieši vecno-právny vzťah medzi vlastníkom pozemku a vlastníkmi stavby stojacej na tomto pozemku. Otázka, či konkrétne vyhotovenie stavby zodpovedá stavebnotechnickým predpisom- vyhláške, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie č. (odstupy, protipožiarna bezpečnosť a pod.), patrí do pôsobnosti stavebného úradu v stavebnom konaní, prípadne do prieskumu správneho súdu. Súd v konaní podľa rozhodovaciu činnosť stavebného úradu nenahrádza (obdobné rozsudky Najvyššieho súdu ČR sp. zn. z 10.05.2017). 72. Odvolací súd sa osobitne zaoberal otázkou, či skutočnosť, že konanie o dodatočnom povolení stavby zostáva prerušené do právoplatného skončenia tohto sporu, nezakladá riziko odopretia spravodlivosti v tom zmysle, že by technickú a bezpečnostnú stránku stavby v konečnom dôsledku nepotvrdil žiadny orgán. Také riziko však nehrozí. Prerušenie stavebného konania bolo z dôvodu vznesenia oprávnenej námietky týkajúcej sa vlastníckeho titulu časti zastavaného pozemku, ktorú môže vyriešiť jedine súd v civilnom konaní. Ide o štandardný a legitímny mechanizmus deľby právomoci medzi všeobecným súdom a správnym orgánom ( stavebného zákona), nie o odopretie prístupu k spravodlivosti. Právoplatnosťou tohto rozhodnutia odpadne prekážka brániaca stavebnému úradu pokračovať v konaní o dodatočnom povolení stavby, v rámci ktorého bude môcť príslušný orgán posúdiť všetky technické a bezpečnostné aspekty stavby, viazaný pritom rozsahom vecného bremena vyplývajúceho z výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie. Prípadná realizácia stavby nad tento rozsah (napr. pôvodne zamýšľané prestrešenie presahujúce hranicu pozemku žalobkyne) by bola sama osebe opäť neoprávnenou stavbou. Ochrana vlastníckeho práva žalobkyne zostáva zachovaná aj do budúcnosti. 73. Konkrétna námietka odvádzania dažďa z prestrešenia portálu je preto v čase rozhodovania hypotetická. Žalovaný v priebehu konania uviedol, že pôvodne zamýšľané prestrešenie vedome nebude a že je potrebné, že stavba môže vykonať len v rozsahu zriadeného vecného bremena. Keďže je podľa veta prvá pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, nemôže byť dôvod na zmenu rozsudku okolnosť, ktorá k tomuto okamihu nenastala a ani nemá nastať. 74. Pokiaľ ide o odstupovú vzdialenosť ako takú, súd prvej inštancie sa síce touto otázkou osobitne nezaoberal cez optiku vyhlášky č. , vecne sa jej však venoval prostredníctvom zisteného skutkového stavu o nezmenenom resp. zlepšenom prístupe k stavbe žalobkyne, teda otázky, ktorú citované ustanovenie sleduje, a to, či umiestnenie stavby trvalo neobmedzuje susedného pozemku na určený účel. K tomu odvolací súd dopĺňa, že pivnica žalovaného, ktorej súčasťou je aj vstupný portál, existovala preukázateľne už v 30. rokoch 20. storočia a založila vlastnícke právo právnych predchodcov žalovaného, neskôr aj žalovaného samotného. Viničný domček žalobkyne bol postavený až podstatne neskôr, v 50. rokoch 20. storočia, v konečnej blízkosti už jestvujúcej pivnice. Súčasná tesná blízkosť oboch stavieb tak nie je v dôsledku konania žalovaného v roku 2019, ale historického stavebného vývoja lokality a rozhodnutia vlastníkov susediacej pivnice postaviť v danom mieste vínny domček. Ako vyplynulo z ohliadky na mieste samom, žalobkyňa má aj napriek uvedenému zachovaný priestor potrebný na údržbu svojich stavieb, hoci nie v plne komfortnom rozsahu; túto okolnosť však nemožno pripísať za vinu žalovanému. Preukázateľne vínna pivnica žalovaného tu bola podstatne skôr ako vínny domček žalobkyne. Odvolací súd preto uzatvára, že medzi zisteným skutkovým stavom a právnym záverom súdu prvej inštancie v tomto smere nie je daný rozpor, ktorý by odôvodňoval zmenu napadnutého rozsudku. 75. K odvolaciemu dôvodu – nevyhnutnosť zásahu, preukázané bremeno a náklady odstránenia, odvolací súd uvádza nasledujúci záver. Odvolateľka namietala, že súd prvej inštancie dostatočne neodôvodnil, prečo by náklady odstránenia (čiastočnej asanácie vo výške 460,26 EUR podľa koncepcie

Ing. arch. J.) boli neprimerané, a že preukázané bremeno je nevyhnutnosťou zásahu do jej pozemku zaťažuje žalovaného, ktorý podľa toho neuniesol. 76. Túto námietku považuje odvolací súd za čiastočne opodstatnenú, nie však v rozsahu, ktorý by odôvodnil zmenu výroku rozsudku. Zo skutkových zistení súdu prvej inštancie vyplýva, že podstatná bola úvaha o neúčelnosti odstránenia stavby. Nebolo totiž možné porovnať sumy čiastočnej asanácie (460,26 EUR) so všeobecnou hodnotou vecného bremena určenej znaleckým posudkom A. L. (8 EUR). Takéto posúdenie by nebolo celkom výstižné, keďže suma 8 EUR vyjadruje hodnotu záťaže na pozemok žalobkyne, nie hodnotu záujmu žalovaného na zachovaní stability a bezpečnosti vstupu do jeho pivnice. Podstatným významným bola skutočnosť, že žalobkyňa požadovala náhradné statické riešenie (oceľový stĺp), ktorého technickú a bezpečnostnú adekvátnosť nepotvrdzuje ani samotná žalobkyňou predložená koncepcia Ing. arch. J.. Tá naopak konkrétne posúdenie presného postupu prác dimenzií náhradného oceľového stĺpa a samostatné posúdenie statiky neobsahuje. Žalobkyňou navrhovaná invazívna alternatíva tak nebola uznaná ako bezpečná a technická rovnocenná náhrada, a práve táto neistota, nie výška nákladov sama o sebe, je nosným čiastočným záverom o neúčelnosti odstránenia stavby. 77. K otázke dôkazného bremena odvolací súd dodáva, že , najmä jeho odsek 3, predstavuje právnu normu s relatívne neurčitou hypotézou, ktorej naplnenie prislúcha voľnej úvahe súdu vychádzajúcej zo všetkých zistených okolností prípadu (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. ). Nejde preto o klasické sporové dokazovanie s jednostranne alokovaným dôkazným bremenom, ale o komplexné hodnotenie súhrnu zistených skutočností súdom. Súd prvej inštancie v tomto rámci vychádzal z druhého okruhu zistení, a to rozsahu zásahu, nezmeneného prístupu k stavbe žalobkyne, náročnosti terénu a neistoty technickej adekvátnosti navrhovanej alternatívy. 78. Odvolací súd sa stotožňuje so správnosťou východiska, že vlastnícke právo zahŕňa aj právo vec neužívať, a že žalobkyni preto nemožno pričítať, že doteraz priestor na údržbu svojich stavieb nevyužívala v plnom rozsahu. Táto zásada však nič nemenila na závere o neúčelnosti odstránenia, ktorý nestojí na tom, v akom rozsahu žalobkyňa svoje právo doteraz fakticky vykonávala, ale na objektívnych okolnostiach opísaných vyššie. Práve preto zákon v pri odstránení nepredpokladá odopretie ochrany vlastníka pozemku, ale kompenzačný mechanizmus v podobe odplatného vecného bremena, ktorý nahrádza objektívne obmedzenie dispozičných práv bez ohľadu na to, že ich vlastník doteraz fakticky vykonával. Odvolací súd preto považuje túto odvolaciu námietku za nedôvodnú, aj keď považoval za vhodné odôvodnenie súdu prvého stupňa v uvedenom rozsahu doplniť a spresniť. 79. Žalobkyňa argumentovala vo vzťahu k vyhodnoteniu posudku A. S.. Odvolateľka namietala, že súd prvej inštancie z posudku A. F. S., L. a jeho písomného stanoviska z 18.02.2021 nesprávne vyvodil záver v prospech ponechania stavby, keď znalec sám uviedol, že vychádzal z nesprávnych predpokladov (existencia stavebného povolenia, absencia presahu na cudzí pozemok), že posudok nevychádza zo žiadneho výpočtového systému a že nevedel odporučiť, či má súd stavbu ponechať, alebo nariadiť jej odstránenie. 80. Túto námietku považuje odvolací súd za čiastočne opodstatnenú. Spôsob, akým súd prvej inštancie charakterizoval posudok A. S. ako podklad svedčiaci o priaznivejšom vplyve stavby na stabilitu svahu, do istej miery presahuje mieru istoty, ktorú tento dôkaz v skutočnosti poskytuje. Ide o všeobecne formulovaný, nekvantifikovaný odhad, ktorého autor sám v stanovisku z 18. 02. 2021 uviedol, že bez vykonania stabilizovaných výpočtov nevie odporučiť, či stavbu možno odstrániť alebo ponechať. Odvolací súd však zároveň zdôrazňuje, že znalec svoje stanovisko nekoncipoval ako popretie prínosu stavby k stabilizácii svahu, ale ako ohraničenie svojej schopnosti kvantifikovať; jeho konštatovanie, že odstránením stavby by sa obnovil len pôvodný stav, nižšia stabilita, naopak pravdepodobne predpokladá určitý kladný príspevok stavby k stabilite. Nejde teda o dôkaz priamo rozporný so skutkovým záverom súdu prvej inštancie, ale skôr o dôkaz určitej dôkaznej sily, než o celkom zodpovedanú formuláciu použitú v odôvodnení napadnutého rozsudku. 81. Vzhľadom na to, že záver súdu prvej inštancie o neúčelnosti odstránenia stavby nebol založený na tomto posudku, ale na viacerých dôkazoch, ktoré sú súčasťou ďalších zistení, a to rozsah zásahu, nezmenenom prístupe k stavbe žalobkyne potvrdené ohliadkou a svedeckými výpoveďami, historickej kontinuity existencie pivnice a absencie akéhokoľvek geologického znaleckého dokazovania, ktoré by závery A. S. spochybnilo, hoci ho počas konania nenavrhla ani jedna zo strán, uvedená nepresnosť pri hodnotení tohto jedného dôkazu sama o sebe nie je spôsobilá k vyvodeniu záveru, že ide o nesprávnosť skutkových záverov vo veci samej ani o nesprávne právne závery. Odvolací súd preto váhu tohto dôkazu v odôvodnení koriguje vyššie uvedeným spôsobom, výrok napadnutého rozsudku však zostáva nedotknutý.

82. K odvolaciemu dôvodu, otázke opornej funkcii múru a alternatívnej asanácie odvolací súd konštatuje, že odvolateľka namietala, že bolo sporné, či presahujúci múr/pilier plní opornú funkciu voči svahu, keďže túto funkciu mal podľa nej poprieť aj samotný A. S.; nanajvýš mohol podľa nej múr/pilier plniť opornú funkciu voči streche portálu, čo by mohlo zahŕňať čiastočnú asanáciu bez zásahu do pozemku žalobkyne. 83. Túto námietku odvolací súd nepovažuje za dôvodnú. Z vymedzenia predmetu znaleckého posudku A. S. vyplýva, že jeho úlohou bolo práve statické a geotechnické posúdenie vplyvu stavby vstupného portálu na zvýšenie stability zemného a skalného masívu v oblasti portálu, teda posúdenie vzťahu k stabilite svahu ako takého, nie iba k zaťaženiu od strechy portálu. Záver posudku, ako aj neskoršie písomné stanovisko znalca, sa dôsledne vyjadrujú v prípade stability svahu. Tvrdenie odvolateľky, že A. S. opornú funkciu piliera voči svahu poprel, tak v obsahu tohto dôkazu nemá oporu. Znalec iba uviedol, že bez vykonania výpočtov nevie mieru tohto príspevku číselne kvantifikovať, čo je inak odlišné od jeho popretia. Svedeckými výpoveďami C.. N. a F. S., ako aj zisteniami na ohliadke na mieste samom bolo dodatočne preukázané, že pilier nadväzuje na pôvodné prírodné bralo, ktoré predstavovalo prirodzenú oporu svahu už pred reálnymi spornými stavbami. 84. Za tejto dôkaznej situácie sa záver súdu prvej inštancie, že oporná funkcia múru nebola medzi stranami vážne spochybnená, javí ako opodstatnený. Ani žalobkyňou ponúkaná alternatíva, koncepcia asanácie Ing. arch. J., opornú funkciu piliera voči svahu nevyvracia. Naopak, opodstatnenosť asanácie je podmienená samostatným posúdením zo strany statika, ktoré však v konaní nebolo vykonané. 85. Ďalším odvolacím dôvodom bol rozsah vecného bremena (0,40 m2 oproti 1 m2). Odvolateľka namietala, že súd prvej inštancie zistil presah stavby v rozsahu 0,40 m2, napriek tomu však rozhodol o vecnom bremene v rozsahu 1 m2, čím prekročil zistenú mieru zásahu a porušil požiadavku obmedzenia vlastného práva len v nevyhnutnej miere podľa . 86. Túto námietku odvolací súd nepovažuje za dôvodnú. Zo skutkových zistení vyplýva, že vo veci existujú dva samostatné geodetické podklady: (i) znalecký posudok A. B. K. č. X/XXXX, ktorý zmeral skutočný fyzický presah pravého piliera portálu na 0,39, resp. 0,40 m2 vrátane prekrytia vstupu, a ii) na jeho základe následného vyhotoveného geometrického plánu č. M./XXXX, autorizačne overený 17.10.2024 a úradne overený 03.12.2024, vyhotovený osobitne a špeciálne za označenie vecného bremena, ktorý vymedzuje odčlenený diel 1 s výmerou 1 m2. Práve tento druhý geometrický plán, a nie prvotný znalecký posudok, je technickým podkladom výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie. Tvrdenie odvolateľky, že výmera 1 m2 nie je zaznamenaná v žiadnom geometrickom pláne, nezodpovedá zisteniam vyplývajúcim z priebehu dokazovania a konania. Ide práve o výmeru vyplývajúcu z geometrického plánu osobitne vyhotoveného na tento účel. Diel 1 pri svojom geodetickom vymedzení (na základe reálne zameraných lomových bodov) vyhodnotil po zaokrúhlení vo výmere 1 m2. Plocha samotného piliera je nepatrne menšia (0,40 m2), ide o kogentnú požiadavku o katastri nehnuteľností a o zápise vlastných a iných práv k nehnuteľnostiam, podľa ktorej „Výmerou parcely sa rozumie vyjadrenie plošného obsahu priemetu pozemku do zobrazovacej roviny v plošných metrických mierach. Veľkosť výmery parcely vyplýva z geometrického určenia a polohového určenia pozemku a zaokrúhľuje sa na celé štvorcové metre.“. Ide teda o technicko- evidenčnú nevyhnutnosť, nie o svojvoľné rozšírenie do vlastníckeho práva žalobkyne nad rámec zisteného skutkového stavu. 87. Za týchto okolností nejde o neprimeraný zásah do vlastného práva žalobkyne v zmysle , ani o naplnenie podmienok zákonného zásahu v zmysle . Rozdiel medzi 0,40 m2 a 1 m2 nepredstavuje rozšírenie vecného práva žalovaného nad rámec skutočnej potreby, ale technický dôsledok záväzného spôsobu preukazovania hraníc pozemkov v Slovenskej republike, vyplývajúceho zo zákona. 88. Žalobkyňa namietala zlú vieru žalovaného. Tvrdila, že žalovaný staval vedome na cudzích pozemkoch, bez súhlasu ich vlastníkov a bez akéhokoľvek stavebného konania, pričom kroky k dodatočnej legalizácii stavby začal podnikať až po podaní žaloby, čo podľa nej preukazuje jeho zlú vieru, ktorá mala vylúčiť poskytnutie ochrany vo forme vecného bremena, s poukazom na . 89. Túto námietku odvolací súd nepovažuje za dôvodnú, a to z dvoch samostatných dôvodov. Po prvé, otázka dobrej, resp. zlej viery stavebníka je výslovne naviazaná na osobitný spôsob usporiadania podľa , teda na prípad nadobudnutia vlastníctva pozemku dobromyseľného stavebníka za náhradu. Aplikácia odseku 3 (zriadenie vecného bremena), o ktorú v prejednávanej veci ide, nie je výslovne podmienená preukázaním dobrej viery stavebníka. Ide o všeobecnejšiu úpravu ponechávajúcu súdu voľnú úvahu s prihliadnutím na všetky okolnosti.

90. Po druhé, z vykonaného dokazovania nevyplýva jednoznačne obraz konania žalovaného, ktorý by preukázal úmyselný, špekulatívny zásah do cudzieho vlastníctva. Naopak, realizácia stavby bola motivovaná odvráteným v rámci zisteného havarijného stavu – deštrukcia pôvodného prírodného piliera po výrube ochrannej vegetácie, ktorý nevykonal žalovaný, ale tretia osoba v ochrannej údržbe pásma elektrického vedenia. Žalovaný sa počas takmer celého konania opakovane a bezvýsledne pokúšal o mimosúdne vyrovnanie so žalobkyňou a znalecké dokazovanie preukázalo, že jeho skutočný zásah do pozemku žalobkyne bol menší, než sa pôvodne predpokladalo na základe vtedy evidovaného stavu katastra. Skutočnosť, že stavba bola formálne neoprávnená, čo medzi stranami sporné nebolo, a čo súd prvej inštancie zohľadnil v žalobkyne aj vo výroku o náhrade trov konania, ešte neznamená, že by išlo o úmyselné, špekulatívne konanie žalovaného, ktoré by odôvodňovalo vylúčenie miernejšieho spôsobu usporiadania podľa . 91. Na základe vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že žiadny z odvolacích dôvodov žalobkyne nezakladá dôvod na zmenu výroku napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie vec správne skutkovo aj právne posúdil, keď dospel k záveru, že vstupný portál vínnej pivnice žalovaného, hoci predstavuje neoprávnenú stavbu v zmysle , čo medzi stranami nebolo sporné, zasahuje na pozemok v minimálnom rozsahu, pričom jeho odstránenie vzhľadom na prípad, najmä nadväznosť na pôvodný, historický jestvujúci prírodný, nezmenený prístup k stavbe žalobkyne, náročný terén a neistotu technickej adekvátnosti navrhovanej alternatívy, nebolo účelné. Súd prvej inštancie preto správne postupoval podľa a namiesto odstránenia stavby zriadil za primeranú vecné bremeno v rozsahu vyplývajúcom z osobitne vyhotoveného geometrického plánu. 92. Odvolací súd v odôvodnení tohto rozhodnutia doplnil a spresnil niektoré čiastkové úvahy súdu prvej inštancie, najmä pokiaľ ide o vzťah k stavebnému konaniu a o vysvetlenie a doplnenie k posudku A. S., tieto spresnenia však nemajú vplyv na správnosť výroku napadnutého rozsudku. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správne potvrdil ( ). Trovy odvolacieho konania 93. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením , a , keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). 94. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ods. ) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( ) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Ak má dovolanie vady podľa a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.