Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Co-127-2026.pdf
PDF · 114.22 KB
Case nature
Subarea
11Co/127/2026
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Topoľančíka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobcov: 1/ A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX A., E. XX, E. C., 2/ F. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H. XXX, 3/ I. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H. XXX, 4/ D. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H. XXX, všetci zastúpení JUDr. Adrianou Panekovou, advokátkou, so sídlom Miestneho priemyslu 1140, 029 01 Námestovo, IČO: 50 282 719, proti žalovanej: D. J., C. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. L. XXX/X, M. E., zastúpenej Mgr. Igorom Paliderom, advokátom so sídlom Klinec II 215/29, Zubrohlava, IČO: 37 801 635, o zriadenie vecného bremena, v štádiu konania o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k. 19C/67/2023-170 zo dňa 1. júna 2026, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. v časti, v ktorej bola žalovanej uložená povinnosť umožniť prejazd záchranným zložkám smerujúcim k rodinnému domu žalobcov súp. č. XXX v k. ú. M. E. cez jej pozemky – pozemok KN-C parc. č. 12460/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 545 m2, zapísaný na LV č. XXX pre k. ú. a obec M. E., okres Námestovo a pozemok KN-E parc. č. 12460/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 212 m2, zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. a obec M. E., okres Námestovo, a to až do právoplatného skončenia tohto konania, mení tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti zamieta.
Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. v časti, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť umožniť žalobcom prechod peši k rodinnému domu žalobcov súp. č. XXX v k. ú. M. E. cez jej pozemky – pozemok KN-C parc. č. 12460/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 545 m2, zapísaný na LV č. XXX pre k. ú. a obec M. E., M. I. a pozemok KN-E parc. č. 12460/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 212 m2, zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. a obec M. E., M. I., a to až do právoplatného skončenia tohto konania, potvrdzuje.
Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. ponecháva nedotknuté.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Námestovo (ďalej aj „súd prvej inštancie“, prípadne „okresný súd“) odvolaním napadnutým uznesením uložil žalovanej povinnosť umožniť žalobcom prechod peši a prejazd záchranným zložkám smerujúcim k rodinnému domu žalobcov súp. č. XXX v k. ú. M. E. cez jej pozemky – pozemok KN-C parc. č. 12460/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 545 m2, zapísaný na LV č. XXX pre k. ú. a obec M. E., okres Námestovo a pozemok KN-E parc. č. 12460/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 212 m2, zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. a obec M. E., M. I., a to až do právoplatného skončenia tohto konania (výrok I. odvolaním napadnutého uznesenia) a vo zvyšnej časti návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok II. odvolaním napadnutého uznesenia).
1.1 Z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie vyplynulo, že v posudzovanom prípade sa žalobcovia domáhali nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. d) Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), a to prechodu peši a prejazdu osobnými motorovými vozidlami žalobcov a záchrannými zložkami cez pozemky KN-C parc. č. 12460/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 545 m2 a KN- E parc. č. 12460/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 212 m2, v k. ú. M. E. (ďalej aj „dotknuté pozemky“), vo vzťahu ku ktorým sa žalobcovia podanou žalobou domáhajú zriadenia vecného bremena podľa § 151 ods. 3 Občianskeho zákonníka, a to z dôvodu, že sa nemajú ako dostať ku svojej nehnuteľnosti, a to rodinnému domu súp. č. XXX v k. ú. M. E..
1.2 Súd prvej inštancie zistil, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi (žalobkyňa 1/ v podiele 7/8 a žalobcovia 2/ až 4/ každý v podiele 1/24) stavby, t. j. rodinného domu súp. č. XXX v k. ú. M. E. (ďalej aj „rodinný dom“). Súčasne zistil, že žalovaná je vlastníčkou dotknutých pozemkov, ktoré nadobudla v priebehu konania vo veci samej od pôvodnej žalobkyne (poznámka odvolacieho súdu – z kontextu odôvodnenia, ako aj uznesenia na č.l. 117 spisu, vyplýva, že správne má byť uvedené „pôvodnej žalovanej“ kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený dňa 18.11.2024 pod č. V 708/2024). 1.3 Dospel k záveru, že žalobcovia v potrebnej miere osvedčili nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov strán formou navrhovaného uloženia povinnosti žalovanej umožniť žalobcom prechod peši a prejazd záchranným zložkám smerujúcim k rodinnému domu žalobcov cez dotknuté pozemky, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Zistil, že žalovaná (či už sama alebo prostredníctvom jej manžela) v poslednej dobe (od 04.04.2026) bráni žalobcom v prístupe ich rodinnému domu tým, že na dotknutých pozemkoch najskôr umiestnila motorové vozidlo, ktoré bránilo v prechode žalobcom cez tieto pozemky a následne dňa 10.04.2026 (zadrôtovala bránu, ktorá bývala vždy otvorená a cez ktorú žalobcovia prechádzali), čím žalobcom znemožňuje prístup k ich rodinnému domu. Uviedol, že situácia medzi stranami sporu vyvrcholila dňa 12.04.2026, kedy sa cez zadrôtovanú bránu nemohlo dostať vozidlo záchrannej služby k bratovi žalobkyne 1/ N. D., ktorého zdravotný stav vyžadoval nevyhnutný zásah zdravotnej služby. Poukázal na to, že v doterajšom priebehu konania strany sporu opakovane avizovali, že tento spor chcú ukončiť mimosúdnou dohodou, avšak k uvedenému nedošlo, a že práve naopak, vzťahy medzi stranami sporu sa vyostrili a vyústili k tomu, že žalovaná úplne zamedzila prechod žalobcov cez sporné pozemky. Uviedol, že výsledok sporu o zriadení vecného bremena podľa § 151 ods. 3 Občianskeho zákonníka bude vecou ďalšieho dokazovania. V danej súvislosti poukázal na to, že z LV č. XXXX pre k. ú. a obec M. E., okres Námestovo, zo dňa 01.06.2021, ktorý si zabezpečil sám, vyplynulo, že žalobkyňa 1/ je zároveň podielovou spoluvlastníčkou (podiel 130/88200) k pozemku KN-E parc. č. 12459/1, trvalý trávny porast vo výmere 94 m2, ktorý nadväzuje na dotknuté pozemky smerom k pozemku parc. KN-C č. 12458, na ktorom stojí rodinný dom žalobcov. Z uvedeného vyvodil, že argument žalovanej, že sporné pozemky nie sú bezprostredne priľahlými s pozemkom, na ktorom stojí rodinný dom žalobcov, nie je až tak zásadný. 1.4 Vo zvyšnej časti, ktorou sa žalobcovia domáhali prejazdu osobnými motorovými vozidlami cez sporné pozemky, návrh ako nedôvodný zamietol, keď dospel k záveru, že žalobcovia neosvedčili nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia až v takomto rozsahu. Vychádzal z toho, že umožnenie prejazdu žalobcom motorovými vozidlami cez sporné pozemky by žalovanú neprimerane zaťažovalo, čím by pri neodkladnom opatrení nariadenom až v takomto širokom rozsahu absentovala zásada proporcionality. 2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v rozsahu výroku I. tohto uznesenia podala odvolanie žalovaná z dôvodov prezumovaných ust. § 365 ods. 1 písm. d), e), d), g) a h) CSP. 2.1 Žalovaná namietala pravdivosť všetkých skutkových tvrdení žalobcov, ktorými títo dôvodili potrebu vydania neodkladného opatrenia v prejednávanom spore. Podľa žalovanej tvrdenie žalobcov o tom, že prejazdu cez pozemok žalovanej malo brániť úmyselne zaparkované vozidlo žalovanej pri bráne, je vylúčené samotným ich vyjadrením, že manžel žalovanej im vysvetlil, že vozidlo je pokazené a bude možné ho spojazdniť až po získaní poškodeného náhradného dielu, keďže porucha sa stala počas veľkonočných sviatkov, t.j. v čase, keď boli autoservisy zatvorené. Z uvedeného vyvodzovala, že je preukázané, že žalobcovia o nemožnosti okamžitej opravy vozidla boli informovaní a boli ubezpečení, že vozidlo bude ihneď po oprave odstránené z pozemku.
2.2
Súčasne poprela tvrdenie žalobcov, že z jej strany dochádza k úmyselnému zamedzovaniu prechodu a prejazdu žalobcom tým, že uzatvára a drôtuje bránu. Uviedla, že z miestnych pomerov je známe, že jej pozemok bol vždy oplotený, avšak nikdy neboli ani veľká a ani malá bránka uzamknuté. Samotná zmienka v žalobe, že mala zadrôtovať veľkú bránu, má podľa nej vyvolať pocit, že ide o neprekonateľné
uzamknutie veľkej brány, avšak fakticky ide len o spôsob spojenia dvoch krídel veľkej brány. Tieto sa uzatvárali pôvodne kovovým klinom a závlačkou, ktoré boli opakovane odcudzené a zadrôtovanie krídel brány bol jediný možný spôsob rýchleho uzatvorenia veľkej brány, aby táto pri otvorení neohrozovala chodcov na obecnom chodníku pri hlavnej ceste. V danej súvislosti poukázala na to, že uvedené uzavretie veľkej a malej bránky nebolo nikdy doposiaľ poistené žiadnym uzamykacím zariadením, z čoho možno vyvodiť, že ona nebráni a ani nebránila žalobcom, aby si veľkú bránu pri vjazde otvorili a následne ju uzavreli drôtom. V tejto súvislosti poukázala na to, že práve žalobcovia opakovane veľkú bránu nechávali otvorenú, príp. ju zhadzovali zo závesov a nechávali otvorený celý dvor, ktorým prechádzali. Ona si potom zatváraním a nie uzamykaním brány a bránky iba chránila svoj súkromný majetok. V danej súvislosti uviedla, že v noci dňa 11.04.2026 došlo k odcudzeniu oboch krídel veľkej brány pri rodinnom dome súp. č. XXX v k. ú. M. E., a preto na vyšetrenie celého incidentu privolala políciu. Uvedeným úkonom žalovaná sledovala ochranu jej súkromného majetku a neriešila otázky prechodu a prejazdu žalobcov po jej pozemku. Uviedla, že tvrdenie žalobcov, že vtedy im policajti oznámili, že si majú zabezpečiť rozhodnutie o práve prechodu a prejazdu cez jej pozemok, nemá žiadny súvis s jej správaním, keďže ona si logicky iba bráni pred krádežou svoj majetok.
2.3 Poprela tvrdenie žalobcov, že dňa 12.04.2026 v čase okolo 15.00 hod. bránila v prejazde sanitky k rodinnému domu žalobcov. Uviedla, že ona ani jej príbuzní v čase prejazdu sanitky a ani počas celého ošetrovania brata žalobcov neboli pri rodinnom dome č. XXX prítomní, a keďže obe krídla veľkej brány boli odcudzené už dňa 11.04.2026, sanitka prešla bez akéhokoľvek problému k rodinnému domu žalobcov. O tejto skutočnosti podľa žalovanej môžu poskytnúť dôkaz pracovníci rýchlej zdravotnej služby zabezpečujúci uvedený výjazd, ktorým nikto pri prejazde nerobil prekážky a títo aj parkovali pri rodinnom dome žalobcov. K uvedenému predložila fotosnímku so zachytením sanitky rýchlej zdravotnej služby pri rodinnom dome žalobcov. 2.4 Súčasne upriamila pozornosť na to, že už vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 14.10.2025 uviedla podstatné argumenty, ktoré smerujú proti žalobe, a že týmito dôvodmi spochybňuje aj dôvodnosť vydania neodkladného opatrenia preskúmavaného v tomto odvolacom konaní.
2.4.1
Podľa žalovanej žalobcovia svojim návrhom neriešia vecné bremeno s úplným prístupom k ich rodinnému domu, nakoľko medzi pozemkami žalovanej sú aj iné pozemky, cez ktoré vecné bremeno nežiadajú zriadiť, a teda pozemky žalovanej nie sú bezprostredne priľahlými pozemkami k ich rodinnému domu, nakoľko medzi ním a rodinným domom sa nachádza pozemok KN-E parc. č. 12459/1, TTP 94 m2, ktorý je evidovaný na LV XXXX v k. ú. M. E., na ktorom je približne 40 vlastníkov, medzi nimi aj neznámi vlastníci v správe SPF. Súčasne poukázali na to, že aj vymedzenie vecného bremena „prejazd akýmikoľvek vozidlami“ ako to požadujú žalobcovia, pre stiesnené pomery a šírku prejazdu pri rodinnom dome žalovanej, by pri použití jazdnej súpravy a podobne, viedol k ohrozeniu jej stavby rodinného domu. Podľa jej názoru takýto rozsah vecného bremena by viedol k úplnému znehodnoteniu nehnuteľnosti žalovanej, pričom by sa tu musela vybudovať spevnená prístupová cesta, a to v situácii, keď už niekoľko metrov ďalej je takáto cesta patriaca pani O. P. vybudovaná a je pre žalobcov 1/ až 4/ v súčinnosti so žalovanou možné získať po nej prechod a prejazd. Podľa žalovanej už spevnená prístupová cesta pani O. P. vytvára najvhodnejšiu alternatívu prístupu a príjazdu k rodinnému domu žalobcov, a táto nepredstavuje tak zásadný zásah do práv vlastníčky ako zásah do vlastníckych práv žalovanej. Poukázala na to, že pozemky KN-C parc. č. 12584/2 TPP 152 m2 a KN-C parc. č. 12584/3 TPP 96 m2, k. ú. M. E. vo vlastníctve pani O. P. aj fakticky už teraz plnia funkciu prístupovej cesty, sú spevnené a nie je potrebné ich dodatočné geometrické zameranie na vymedzenie vecného bremena. Uviedla, že aj vlastníčka tlmočila súhlas so zriadením vecného bremena pre žalobcov 1/ až 4/, pričom predložila také svoje požiadavky, ktoré sú pre účastníkov podľa presvedčenia žalovanej primerané a splniteľné. Podľa žalovanej potom žalobný návrh žalobcov 1/ až 4/ okrem toho, že je neprimeraným zásahom do jej vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom, postráda splnenie povinností žalobcov 1/ až 4/ dôsledne sa zaoberať existujúcimi možnosťami prístupu a príjazdu k ich rodinnému domu. Mala za to, že odmietnutie prístupu a prejazdu cez pozemok pani O. P. a poukaz na jej isté požiadavky a na výskyt neznámych vlastníkov v susedných pozemkoch nie je dôvodom na nevyužitie tejto najlepšej alternatívy prístupu k ich rodinnému domu. V danej súvislosti uviedla, že neznámi vlastníci sa vyskytujú aj v pozemku EKN parc. č. 12459/1, TTP 94 m2, kadiaľ má pokračovať prechod zriadený súdom. 2.4.2 Uviedla, že ona vôbec nemá žiadnym spôsobom vo svojom dvore pri rodinnom dome spevnené plochy na príjazd akýmikoľvek vozidlami, ako sa tohto určenia domáhajú žalobcovia, pričom ona fakticky
využíva vjazd do svojho dvora len v minimálnom rozsahu 1x za rok na dovoz dreva a uhlia, nakoľko medzi stavbou jej rodinného domu súp. č. XXX a susedným rodinný domom súp. č. XXX k. ú. M. E. je stiesnený priestor v šírke okolo 3 metrov. Taktiež poukázala na to, že celý jej pozemok je značne podmáčaný. 2.4.3 V daných súvislostiach doplnila, že prístup cez pozemky (pôvodne) vo vlastníctve pani O. P. a (aktuálne) vo vlastníctve Q. O. k rodinnému domu žalobcov preferovala aj Obec M. E. pri riešení otázky prístupu k predmetnému rodinnému domu vo vlastníctve žalobcov.
2.4.4
Žalovaná taktiež namietala, že v aktuálnej situácii bez pripojenia geometrického plánu je súčasne neprimeraným zásahom do jej vlastníckeho práva. 2.5 Argumentujúc existenciou inej možnosti prístupu a neprimeranosťou zásahu do vlastníckeho práva považovala žalovaná akékoľvek odkazy žalobcov o historických súvislostiach pri užívaní prechodu cez dvor žalovanej za irelevantné vo vzťahu k ich návrhu na zriadenie práva cesty k rodinnému domu žalovaných.
2.6 Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh žalobcov 1/ až 4/ na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietne a zaviaže žalobcov k plnej náhrade trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania. 3. Žalobcovia sa k odvolaniu žalovanej nevyjadrili a strany sporu v odvolacom konaní ďalšie podania neprodukovali. 4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná strana sporu (§ 359 CSP), t.j. žalovaná, keďže súd prvej inštancie výrokom I. v časti nariadil neodkladné opatrenie, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný [§ 357 písm. d) CSP], preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP vo výroku I. v časti týkajúcej sa nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť umožniť prejazd záchranným zložkám smerujúcim k rodinnému domu žalobcov cez dotknuté pozemky, zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti zamietol a súčasne uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP vo výroku I., ktorým bola žalovanej uložená povinnosť umožniť žalobcom prechod peši k rodinnému domu žalobcov cez dotknuté pozemky, ako vecne správne potvrdil. Výrok II. uznesenia súdu prvej inštancie, ktorý nebol odvolaním žalovanej napadnutý, ponechal odvolací súd nedotknutý. 5. Žalovaná vymedzila odvolacie dôvody svojho odvolania ust. § 365 ods. 1 písm. d), f), g) a h) CSP. 6. Východiskovo je zo strany odvolacieho súdu nevyhnutné poukázať na principiálnu zodpovednosť odvolateľa (žalovanej) za obsahové vymedzenie svojho odvolania a súvisiacu viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP). Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd nemôže v sporovom/ kontradiktórnom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než stranou sporu v odvolaní vznesených námietok. Výnimku z tohto pravidla tvoria vady týkajúce sa podmienok konania, na ktoré je súd povinný prihliadať, aj keby neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP). V daných súvislostiach odvolací súd uvádza, že žiadne vady týkajúce sa podmienok konania v prejednávanom spore nevzhliadol. 7. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ/žalobca domáha. K návrhu musí navrhovateľ/žalobca pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 7.1 Dokazovanie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu požadovanom v základnom konaní. Toto je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje ním najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky
procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom nariadeného neodkladného opatrenia.
7.2
Z charakteru neodkladného opatrenia súčasne vyplýva, že jeho nariadenie je podľa zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami a tieto právne vzťahy vyžadujú neodkladnú úpravu. Zároveň sa v právnych vzťahoch medzi stranami nesmie vytvoriť nenávratný stav a nesmie sa neprimeraným spôsobom zasahovať do vzťahov medzi stranami. 7.3 Neodkladné opatrenie je inštitútom dočasným a mimoriadnym. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti súdnej ochrany nad požiadavkou skutkových zistení, preto ani súd nevykonáva dokazovanie v takom rozsahu, ako pri rozhodovaní vo veci samej. Účelom neodkladného opatrenia je rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu, t.j. potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, resp. v prípade, že je daná obava ohrozenia prípadnej exekúcie. Predpokladmi pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú: opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností, hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ/žalobca domáha. Vychádzajúc zo zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia je toto prípustné a opodstatnené vtedy, ak: a) sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami, b) tieto právne vzťahy vyžadujú úpravu, c) táto úprava ja potrebná, d) neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami (strana nie je obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci) a e) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Nariadením neodkladného opatrenia nesmie dôjsť k nevyváženému zásahu do vzťahov strán. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti. Z tohto dôvodu nie je potrebné zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré je potrebné zistiť pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale musia byť osvedčované okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť a neodkladnosť návrhu. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Neodkladné opatrenie nie je konečné rozhodnutie, ale jeho účelom je iba dočasná úprava pomerov strán sporu. Nariadením neodkladného opatrenia navrhovateľ/žalobca nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté rozhodnutím vo veci samej. Neodkladné opatrenie plní predovšetkým zaisťovaciu funkciu, jeho cieľom je zabezpečiť efektívnosť konania, resp. vytvoriť pokojný stav, aby navrhovateľ/žalobca sa mohol nerušene domáhať svojho práva.
8. Koncentrujúc prvotnú odvolaciu námietku žalovanej, táto namietala závery súdu prvej inštancie o tom, že žalovaná úmyselne bráni žalobcom prejazdu cez jej pozemok, a to parkovaním motorového vozidla žalovanej pri (vstupnej) bráne, prípadne zadrôtovaním veľkej brány. 8.1 Vo vzťahu k uvedenej odvolacej námietke odvolací súd v úvode poukazuje na to, že súd prvej inštancie výrokom II. svojho uznesenia zamietol návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého predmetom bolo uloženie povinnosti žalovanej umožniť žalobcom prejazd motorovými vozidlami cez dotknuté pozemky a predmetom odvolacieho konania je (iba) prieskum rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým vyhovel návrhu žalobcov na uloženie povinnosti žalovanej umožniť žalobcom prechod peši a prejazd záchranným zložkám smerujúcim k rodinnému domu žalobcov súp. č. XXX.
9. Vo vzťahu k uloženiu povinnosti žalovanej umožniť prejazd záchranným zložkám odvolací súd poukazuje na to, že záchranné zložky (či už záchranná zdravotná služba, hasiči alebo policajti) sú zložkami záchranného integrovaného systému, keď napríklad vo vzťahu k záchrannej zdravotnej službe túto zabezpečujú v zmysle § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 579/2004 Z.z. o záchrannej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov poskytovatelia zdravotnej starostlivosti na základe povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby. V zmysle § 2 ods. 2 citovaného zákona je záchranná zdravotná služba základnou záchrannou zložkou integrovaného záchranného systému, ktorá vykonáva záchrannú zdravotnú službu v zásahovom území podľa pokynov koordinačného strediska integrovaného záchranného systému alebo operačného strediska záchrannej zdravotnej
služby. Z uvedeného možno vyvodiť, že záchranná zdravotná služba má pri plnení svojich zákonných úloh, o.i. pri vykonávaní zásahov (či už samostatne alebo za asistencie ostatných záchranných zložiek), oprávnenia vyplývajúce zo zákona č. 129/2002 Z.z. a 579/2004 Z.z. a týmto oprávneniam na strane druhej zodpovedajú povinnosti fyzických a právnických osôb (porovnaj napr. ust. § 11 ods. 1 a § 13 ods. 1 zákona č. 129/2002 Z.z.; v prípade hasičov porovnaj napr. § 45 zákona č. 314/2001 Z.z. a zákon č. 129/2002 Z.z.). Z uvedených dôvodov potom odvolací súd už v základe nemohol stotožniť so záverom súdu prvej inštancie o nevyhnutnej potrebe uložiť žalovanej povinnosť umožniť cez dotknuté pozemky prejazd záchranným zložkám k predmetnému rodinnému domu, keďže uvedené vnímal ako duplicitné uloženie povinnosti žalovanej, ktorá jej vyplýva priamo z príslušných právnych predpisov. 9.1 Bez ohľadu na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že žalobcovia ani neosvedčili dôvodnosť uloženia takejto povinnosti žalovanej, keď z fotografie predloženej žalovanou vyplýva, že pred rodinným domom žalobcov je zaparkovaná sanitka s časovou stopou na fotografii 12. apríla 2026 o 15:02 hod. a z obsahu spisu (okrem tvrdení samotných žalobcov) ani nevyplýva, že by zo strany žalovanej došlo k nejakému konaniu, ktorým by vedome obmedzila zásah záchrannej zdravotnej služby, a tým porušila svoje povinnosti vo vzťahu k uvedenej zložke záchranného integrovaného systému. 9.2 Na základe uvedeného odvolací súd potom dospel k záveru, že nariadenie neodkladného opatrenia v uvedenej časti nie je dôvodné. 10. Pokiaľ žalovaná namietala správnosť záveru súdu prvej inštancie vo vzťahu k nariadeniu neodkladného opatrenia, predmetom ktorého bolo uloženie povinnosti žalovanej umožniť žalobcom prechod peši k ich rodinnému domu, odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovanej ako nedôvodné. V danej súvislosti poukazuje na závery súdu prvej inštancie o gradujúcom napätí medzi žalobcami na strane jednej a žalovanou na strane druhej, čo vyplýva aj zo žalovanou tvrdených „náhod“, ktoré jej mali brániť žalobcom umožniť prechod peši (v prvostupňovom súdnom konaní namietanom rozsahu aj prejazd osobnými motorovými vozidlami) k ich rodinnému domu cez dotknuté pozemky, čo bez ohľadu na pochybnú objektivitu týchto prekážok bolo samo o sebe spôsobilé narušiť vzťahy medzi stranami sporu. Uvedené možno vyvodiť aj z tvrdenia žalobcov, že na miesto samé boli privolávané hliadky polície, ako aj samotná skutočnosť, že dňa 12.04.2026 bol rýchlou zdravotnou pohotovostnou službou privezený do Nemocnice s poliklinikou Trstená na urgentné oddelenie L. D., keď ako dôvod prevezenia je uvedené, že po hádke so susedmi a riešením s políciou začal pociťovať búšenie srdca a slabosť, a preto mu zavolali sanitku. Z uvedených dôvodov potom podľa názoru odvolacieho súdu za účelom potreby dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu je náležité sa stotožniť so záverom súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia v danom rozsahu, keď uvedeným prechodom peši cez pozemky žalovanej nedôjde k tak zásadnému zásahu do práva žalovanej a súčasne samotný prechod peši svojou povahou nebude spôsobilým poškodzovať pozemok žalovanej, ktorú skutočnosť žalovaná prízvukovala v súvislosti s prejazdom motorových vozidiel. Odvolací súd pritom prihliadol aj na tú skutočnosť, že prístup k domu žalovaných bol doposiaľ zabezpečený práve cez uvedené pozemky žalovanej, a to dlhodobo. 11. Pokiaľ žalovaná súčasne namietala dôvodnosť samotnej žaloby, odvolací súd poukazuje na to, že jej námietky presahujú rámec konania o nariadení neodkladného opatrenia, keď s jednotlivými námietkami sa bude v konaní vo veci samej musieť vysporiadať súd prvej inštancie. V danej súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v súčasnom štádiu konania je zo strany žalobcov podaný návrh na pripustenie zmeny žaloby, ktorý vo vzťahu k námietkam žalovanej ohľadne prejazdu motorových vozidiel, ako aj zamerania samotného vecného bremena, v značnej miere modifikuje, resp. precizuje pôvodný návrh na začatie konania, keď o návrhu na pripustenie zmeny žaloby nebolo doposiaľ súdom prvej inštancie ani rozhodnuté.
12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
13. Toto rozhodnutie prijal senátu Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)
V Žiline dňa 17. septembra 2026. JUDr. Vladimír Topoľančík predseda senátu JUDr. Eva Malíková člen senátu
JUDr. Roman Tichý
člen senátu