Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Co-31-2025.pdf
PDF · 95.18 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/31/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu – sudcov JUDr. Martina Mochnáčovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XXX, D., zastúpená splnomocneným zástupcom E. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX/XXX, D., proti žalovanému: F. G., nar. X.X.XXXX, bytom H. D. XX, I., právne zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., so sídlom D. XX, D., o zaplatenie 3.883,68 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 2C/245/2015-88 zo dňa 12. júla 2021, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok súdu prvej inštancie o s t á v a n e d o t k n u t ý m vo výroku II. o zamietnutí žaloby vo zvyšku (t. j. v rozsahu nad 3.560,04 eur a do 3.883,68 eur).
II. Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í vo výroku I. tak, že žalobu z a m i e t a.
III. Žalovaný m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.560,04 eur spolu s 8,5 % úrokom z omeškania z priznanej istiny (výrok I.). Vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.).
2. Súd prvej inštancie východiskovo uviedol, že E. B. ako budúci predávajúci uzatvoril dňa 29.4.2005 so žalovaným ako budúcim kupujúcim Zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a o nájme (ďalej v texte aj ako „zmluva“). V zmysle jej ustanovení je budúci predávajúci výlučným vlastníkom elektrického vedenia kábla vedeného v zemi, ktoré je umiestnené v katastrálnom území B. a ktoré začína pri elektromere, ktorý je vo vlastníctve SSE a.s., prechádza popod diaľnicu od obce D. C. J. H. k pozemku parc. č. KN 992/14. Týmto vedením je zabezpečovaná dodávka elektrickej energie pre osvetlenie reklamného pútača billboardu, ktorého konštrukcia je umiestnená na pozemkoch parc. č. KN 992/15, 992/16, 992/17, 992/18, 992/19 a 992/20 (vlastníctvo budúceho predávajúceho k uvedeným pozemkom je zapísané v LV č. XXXX Správa katastra J., pre kat. úz. B.). Na pilieri konštrukcie billboardu umiestnenom na pozemku parc. č. KN 992/15 je umiestnená rozvodná elektrická skriňa vo vlastníctve budúceho predávajúceho. 3. Podľa bodu I.2/ zmluvy sa budúci kupujúci stane výlučným vlastníkom elektrického vedenia kábla vedeného v zemi, ktoré bude začínať pri spomenutej rozvodnej elektrickej skrinke budúceho predávajúceho, a to podružným meračom/elektromerom vo vlastníctve budúceho kupujúceho umiestneného na pilieri konštrukcie billboardu na pozemku parc. č. KN 992/15. Toto elektrické vedenie
- kábel bude prechádzať priamo od podružného elektromera cez pozemok parc. č. KN 992/14 k poľnej ceste (pozemok parc. č. KN 2859) a následne bude viesť až na pozemok parc. č. KN 1030/1, ktorý je vo vlastníctve budúceho kupujúceho. Tým bude zabezpečovaná dodávka el. energie pre osvetlenie reklamného pútača billboardu vo vlastníctve budúceho kupujúceho (ako je všetko zakreslené a vyznačené zelenou farbou na mapke, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy).
4. Okrem budúcej kúpnej zmluvy sa označené zmluvné strany dohodli na nájme nehnuteľnosti. Prenajímateľ (E. B.) ako vlastníkom pozemku parc. č. 992/14 - orná pôda o výmere 1963 m2 a pozemku parc. č. KN 992/15 - zast. plochy a nádvoria o výmere 2 m2, ako aj drobnej stavby - reklamného pútača (billboardu), ktorého časť konštrukcie, jeden z pilierov, na ktorom je billboard postavený, je umiestnený na pozemku parc. č. KN 992/15 zmluvou prenechal nájomcovi do nájmu označené/špecifikované nehnuteľnosti (v čl. II. bod 1 zmluvy) za účelom umiestnenia elektromeru podružného meradla na pilier konštrukcie billboardu na pozemku parc. č. KN 992/15 a tiež elektrického vedenia - kábla vedeného v zemi, ktoré bude začítať pri rozvodnej el. skrini prenajímateľa umiestnenej na pilieri billboardu, umiestnenom na pozemku parc. č. KN 992/15, a to podružným meračom elektromerom vo vlastníctve nájomcu, umiestnenom tiež na pilieri konštrukcie billboardu na pozemku parc. č. KN 992/15 a bude pokračovať od podružného elektromera cez pozemok parc. č. 992/14 k poľnej ceste, pozemok parc. č. KN 2859 (tak, ako to je zakreslené na mapke, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy). 5. Pokiaľ ide o zmluvnú odplatu, túto zmluvné strany dojednali vo výške 3.250,- Sk, ktoré nájomné malo byť uhrádzané nájomcom (žalovaný) prenajímateľovi dopredu za tri mesiace, t. j. spolu vo výške 9.750,- Sk za štvrťrok. Zároveň dohodli, že nájomný vzťah založený predmetnou zmluvou začína dňom 1.5.2005 a bude trvať dobu neurčitú. Nájomný vzťah sa môže skončiť skôr, ku ktorémukoľvek dňu, ale len po vzájomnej písomnej dohode zmluvných strán. Zmluvné strany si tiež dohodli možnosť jednostrannej výpovede z nájomnej zmluvy, a to takým spôsobom, že pre obe zmluvné strany platí jednoročná výpovedná doba, ktorá začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca po doručení výpovede druhej zmluvnej strane.
6. Napokon zmluvné strany kontraktovali povinnosť nájomcu uhradiť prenajímateľovi 0,05 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania po splatnosti platby a povinnosť prenajímateľa nájomcovi poskytnúť odber elektrickej energie najmenej v objeme 60 kWh denne, max. 4kW za hodinu, z už existujúceho elektrického vedenia vo vlastníctve prenajímateľa v odbernom mieste umiestnenom na pilieri konštrukcie billboardu postavenom na pozemku parc. č. KN 992/15. Hodnota 1kWh bola k 1.5.2005 stanovená na 5,30,-Sk a mala sa meniť podľa aktuálneho cenníka dodávateľa elektrickej energie. Cenu za odobratú elektrickú energiu mal nájomca prenajímateľovi uhrádzať preddavkovo podľa špecifikovaného výpočtu.
7. Následne okresný súd konštatoval, že sa primárne zaoberal vznesenou námietkou premlčania. V tejto spojitosti uviedol, že žaloba bola na súd podaná 11.5.2015. Nakoľko faktúrou zo dňa 25.1.2015 žalobca vyúčtoval žalovanému dlžné nájomné od druhého mesiaca roku 2012 do prvého mesiaca roku 2015, je nárok na nájomné (323,64 eur) za štvrťrok vymedzený obdobím 02/2012 – 05/2012 premlčaný.
8.1. Vo vzťahu k priznanej/nepremlčanej časti nároku súd prvej inštancie ustálil, že v priebehu nájomnej zmluvy došlo k zmene užívateľa, keď sa užívateľom pozemku stala manželka pôvodného prenajímateľa. Žalobca túto skutočnosť preukázal zmluvou o bezodplatnom užívaní nehnuteľnosti zo dňa 28.12.2019, ktorá bola podpísaná medzi spoločnosťou Harvanec, s.r.o. a A. B. – aktuálna žalobkyňa. Podľa tejto zmluvy mal užívateľ oprávnenie od vlastníka zariadenia konštrukcie reklamného pútača, elektroinštalácie a príslušenstva dať ho do odplatného nájmu tretím osobám, čo podľa okresného súdu zakladá aktívnu legitimáciu žalobkyne. O tejto skutočnosti bol informovaný žalovaný, a to 15.12.2014 a následne 26.1.2015. 8.2. Z tohto dôvodu sa okresný súd nestotožnil s názorom žalovaného, že žalobkyňa nie je aktívne legitimovaná. Od vlastníka totiž prevzala všetky oprávnenia na prenájom nehnuteľnosti. Opísané zariadenie (drobná stavba), ako aj všetky nehnuteľnosti patria výlučne spoločnosti Harvanec, s.r.o., ktorá spoločnosť ich prenajala A. B., ktorá mala oprávnenie to dať do prenájmu tretím osobám.
9. Podľa okresného súdu žalovaný neuniesol svoje dôkazné bremeno ani ohľadne tvrdenia, že nemohol riadne užívať nehnuteľnosti, pretože vady nájmu trpeli vadami, ktoré nespôsobil a nemohol prenajatú vec riadne užívať. Bolo totiž povinnosťou nájomcu, aby bez zbytočného odkladu upozornil prenajímateľa, že skutočne dohodnutý nájom nemôže realizovať, a to pre vady. Toto však neurobil. Až na poslednom pojednávaní spomenul, že nemohol nájom riadne využívať kvôli nemožnosti zabezpečenia el. energie
na drobnú stavu - reklamný pútač. Súdu pritom ani neobjasnil, kedy mala nastať táto skutočnosť, preto ide o nepresvedčivú a zavádzajúcu obranu.
10. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie, tak, že žalobcovi priznal predmetný procesný nárok v plnom rozsahu, nakoľko žalobe „prakticky (až na sumu 323,64 eur) v plnom rozsahu vyhovel“.
11. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný a domáhal sa jeho zmeny v podobe zamietnutia žaloby v celom rozsahu. 12. Namietal, že žalobkyňa v danom konaní nepreukázala aktívnu vecnú legitimáciu. V konaní je totiž listinným dôkazom - Zmluvou o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a o nájme – preukázané, že p. E. B. je výlučným vlastníkom pozemku parc. č. 992/14, pozemku parc. č. 992/15, ako aj drobnej stavby reklamného pútača - bilboardu (článok II bod 1/ zmluvy). Podľa článku II bod 2 zmluvy touto zmluvou prenajímateľ (p. E. B.) prenechal nájomcovi (žalovanému) do nájmu nehnuteľnosti uvedené v článku II bod 1 zmluvy za účelom umiestnenia elektromera - podružného meradla. V roku 2008 žalobkyňa nadobudla pozemky parc. č. 992/14 a parc. č. 992/145 do svojho výlučného vlastníctva, nenadobudla však vlastníctvo drobnej stavby reklamného pútača, ktorý bol taktiež predmetom nájmu. Keďže predmetom nájmu neboli len pozemky (parc. č. 992/14 a parc. č. 992/15), ale aj drobná stavba, ktorú nenadobudla žalobkyňa do svojho výlučného vlastníctva, nemožno v danom prípade aplikovať ust. § 680 ods. 2 OZ. Podľa tohto ustanovenia platí, že aj dôjde k zmene vlastníctva k prenajatej veci, vstupuje nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa, čo však nie je daný prípad. Uvedené ustanovenie tak upravuje situáciu, kedy nový vlastník prenajatej veci vstupuje do práv prenajímateľa, čo sa však neaplikuje na užívateľa, ako nesprávne uviedol súd prvej inštancie. Žalobkyňa sa teda nestala vlastníkom celej prenajatej veci, preto nemohlo dôjsť k tomu, že vstúpila do práv prenajímateľa vyplývajúcich zo zmluvy uzatvorenej dňa 29.4.2005 medzi p. B. a žalovaným. Aplikácia ust. § 680 ods. 2 OZ sa týka situácie, kedy dôjde k zmene vlastníctva prenajatej veci, nie k zmene držby prenajatej veci. 13. Okrem toho odvolateľ zdôraznil, že dotknuté nehnuteľnosti za žalované obdobie 2012 až 2015 neužíval. Teoreticky by teda mohol byť nárok posudzovaný ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, avšak žalobkyňa nepreukázala, že v danom období žalovaný predmetné pozemky (nie drobnú stavbu) skutočne aj užíval. V neposlednom rade by musela žalobkyňa preukázať aj výšku bezdôvodného obohatenia, ktorá sa nemôže rovnať výške dohodnutého nájomného v zmysle zmluvy zo dňa 29.4.2005, nakoľko v nájomnom bolo dohodnuté aj užívanie drobnej stavby za účelom umiestnenia elektromera, a nielen za užívanie pozemkov parc. č. 992/14 a 992/15. 14. Súdu prvej inštancie žalovaný tiež vytýkal, že vôbec neuviedol, či v prípade žalobcovi priznaného úroku má ísť o úrok ročný, mesačný alebo denný, a taktiež neuviedol od akého konkrétneho dátumu má byť úrok vypočítaný, čo má za následok podstatnú vadu rozsudku. 15. Napokon, žalobca s poukazom na § 673 OZ, podľa ktorého ,,Nájomca nie je povinný platiť nájomné, pokiaľ pre vady veci, ktoré nespôsobil, nemohol prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom alebo ak sa spôsob užívania nedohodol primerane povahe a určeniu veci.“ argumentoval, že nebol naplnený ani účel dohodnutý v zmluve (článok II ods. 2 a ods. 3 zmluvy - prenajímateľ prenecháva nájomcovi do nájmu nehnuteľnosti za účelom umiestnenia elektromera a tiež za účelom odberu elektrickej energie), a to tým, že sa neodoberala elektrická energia z dôvodu, že ju žalobca nedodával tak, ako mal. Predmetom zmluvy totiž bolo, aby sa z elektromera na pozemku vo vlastníctve p. B., nie žalobkyne, dodávala energia na reklamný pútač. Keďže sa táto elektrická energia nedodávala na reklamný pútač, nie je dôvod na to, aby žalovaný platil nájom pozemkov.
16. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
17. Krajský súd rozsudkom č. k. 10Co/138/2021-141 zo dňa 16.1.2022 zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol. Najvyšší súd SR, na základe dovolania žalobkyne, uznesením sp. zn. 6Cdo/113/2013 zo dňa 29.1.2025 zrušil predmetný rozsudok odvolacieho súdu a vytkol mu nenáležité vykonanie výzvy v zmysle § 382 CSP, v dôsledku čoho malo dôjsť k porušeniu princípu predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. 18. V ďalšom postupe krajský súd vyzval (č. l. 188 spisu) obe sporové strany, aby sa vyjadrili k možnej aplikácii § 6 ods. 1, 2 písm. a/ (t. j. splnenie podmienok pre tam špecifikované činnosti v energetike) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike v spojení s princípom nemožnosti poskytnúť v súdnom konaní ochranu nárokom, ktoré sú v rozpore s právnym poriadkom.
19. Na predmetnú výzvu reagovala žalujúca strana oznámením, že „nie sme registrovaní v zmysle zákona 251/2012 § 6 ods. 1,2 písm. a/“.
20. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná (neúspešná) strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 – 380 CSP (z titulu čoho nedotknutým zostal rozsudok okresného súdu v odvolaním nenapadnutom výroku II. o zamietnutí žaloby vo zvyšku) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil podľa § 388 CSP tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
21.1. Primárne, z hľadiska procesných náležitostí platí, že odvolateľ náležite poukazoval (bod 14. tohto odôvodnenia) na nedostatky petitu napadnutého rozsudku. Neúplný rozsudočný návrh žalobkyne totiž súd prvej inštancie napriek upozorneniu (obsiahnutému už v rámci 10 skoršieho zrušujúceho uznesenia) odvolacieho súdu opäť prevzal do znenia svojho výroku. V dôsledku tohto opakovaného pochybenia okresného súdu došlo až v rámci (druhého) odvolacieho konania (§ 390 CSP) - uznesením odvolacieho súdu č. k. 10Co/138/2021-124 zo dňa 31.5.2022 - k definitívnemu ustáleniu rozsahu aktuálneho/ „zvyšného“ predmetu konania (ktorým je istina 3.560,04 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 8.2.2015 do zaplatenia). 21.2. Obdobne sa okresný súd uspokojil aj so značne strohým (bez špecifikovania napríklad čo i len obdobia, za ktoré žalobkyňa požadovala „nájomné“) vymedzením skutkového stavu veci v žalobe. Takto „zadefinovaný“ skutkový dej bol postupne dopĺňaný v priebehu konania (aj) obsahom výpovedí, primárne však ani nie (výpoveďou) žalobkyne, ale osobitne zo strany svedka E. B., resp. bol (skutkový dej) „dotváraný“ samotným okresným súdom. Nemožno v tejto spojitosti napríklad prehliadnuť, že súd prvej inštancie v rámci svojho odôvodnenia viackrát odkazuje na mapku, ktorá má byť neoddeliteľnou súčasťou posudzovanej zmluvy z 29.4.2005. Táto mapka však v spise absentuje.
22.1. Odhliadnuc od opisovaných procesných nedôsledností, z určujúceho hľadiska je dôvodom, ktorý viedol odvolací súd k zamietnutiu žaloby, povaha uplatneného nároku, ktorá vylučuje možnosť poskytnutia súdnej ochrany. 22.2. Nakoľko ide o doposiaľ neaplikovanú (odvolací súd nepopiera „neodškriepiteľný“ význam princípu právnej istoty, zároveň však vlastnosťou rozhodovacej činnosti súdov je pochopiteľne aj určitý jej „vývoj v čase“ reflektujúci posun v interpretácii relevantných noriem) argumentačnú líniu, krajský súd v danej spojitosti upozornil (§ 382 CSP) sporové strany na možnosť použitia úpravy § 6 ods. 1, 2 písm. a/ zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike v kontexte s princípom nemožnosti poskytnúť v súdnom konaní ochranu nárokom, ktoré sú v rozpore s právnym poriadkom. 22.3. V zmysle označenej normy podnikať v energetike možno len na základe a v súlade s povolením alebo potvrdením o splnení oznamovacej povinnosti alebo na základe rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Povolenie sa vyžaduje (okrem ďalších činností) na výrobu, uskladňovanie, prenos, distribúciu, agregáciu a dodávku elektriny. 22.4. Žalobkyňa v reakcii na výzvu súdu oznámila, že nedisponuje takouto „registráciou“.
23.1. Je nevyhnutné na tomto mieste zdôrazniť, že právo na súdnu ochranu nie je absolútne. V záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha obmedzeniam, resp. podmienkam (čl. 46 ods. 4 v spojení s čl. 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Právny poriadok SR je založený na princípe zákonnosti a súdy neposkytujú ochranu nárokom, ktoré vznikli v rozpore so zákonom (latinská zásada ex iniuria ius non oritur – z bezpráva právo nevzniká). Inými slovami, nelegálny nárok nie je právne vymáhateľný. 23.2. Vo svetle opísaných východísk v okolnostiach súdenej veci platí, že žalobkyňa sa fakticky domáha náhrady za to, že v príslušnom období (02/2012 - 01/2015) sa prenajímateľ (jej právny predchodca) zmluvne zaviazal „poskytnúť odber elektrickej energie“ žalovanému, t. j. dodávať mu elektrickú energiu zo „svojej“ (t. j. právnemu predchodcovi žalobkyne patriacej) rozvodnej elektrickej skrine a prostredníctvom „svojho“ elektrického vedenia - kábla vedeného na pozemku patriacom právnemu predchodcovi žalobkyne. Koncový odberateľ (tu žalujúca strana) však nemôže bez príslušných povolení (ďalej) distribuovať elektrickú energiu iným subjektom (pričom konanie v posudzovanej veci nespadá pod zákonnú výnimkou, ktorou je zdieľanie, t. j. výroba, uskladňovanie a dodávka elektriny zariadeniami na výrobu elektriny alebo zariadeniami na uskladňovanie elektriny, napr. fotovoltika). Distribúcia elektrickej energie je totiž regulovaná/odborná činnosť so striktnou zákonnou úpravou, vrátane štátneho dozoru.
Jej výkon je preto možný len na základe špeciálneho povolenia na podnikanie v elektroenergetike od Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (s jeho kompetenciou ukladať pokuty za porušenie zákona) po splnení prísnych podmienok. 23.3. Niet žiadnych pochybností, že žalobkyňa, resp. E. B. (do pozície ktorého mala ako prenajímateľ žalobkyňa vstúpiť) žiadnym takýmto obligatórnym povolením nedisponuje. Nie je teda subjektom oprávneným vykonávať regulovanú činnosť v oblasti elektroenergetiky, t. j. distribuovať elektrickú energiu.
24. Nadväzne možno uzavrieť, že nároku vyplývajúcemu z takéhoto konania, priamo odporujúceho relevantnej zákonnej úprave, nie je možné/prípustné poskytnúť súdnu ochranu. Konštatované vo svojom súhrne viedlo k zmene napadnutého rozsudku v podobe zamietnutia žaloby ako v celom rozsahu nedôvodnej.
25.1 V dôsledku zmeny napadnutého rozsudku rozhodoval krajský súd v zmysle § 396 ods. 2 CSP (v spojení s § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP) o nároku na náhradu trov celého (prvoinštančného i odvolacieho) konania. Z pohľadu výsledku sporu bola žalobkyňa v spore v plnej miere neúspešná, z ktorého titulu má žalovaný voči nej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 25.2. O konečnej/konkrétnej výške týchto trov (po vyhodnotení uplatnených trov v zmysle hľadísk uvedených v § 251 CSP) rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.
26. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.