Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34C/34/2026

Uznesenie

Mestský súd Košice v spore navrhovateľky: A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C. D. XXXXX, E. C. XXX XX, proti odporcovi: C. A., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX F., o nariadenie neodkladného opatrenia na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov z a m i e t a.

II. Odporcovi voči navrhovateľke nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Navrhovateľka (veriteľ) sa podaným návrhom na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov podaným na tlačive stanovenom Nariadením Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 65/2014 o zavedení konania týkajúceho sa európskeho príkazu na zablokovanie účtov s cieľom uľahčiť cezhraničné vymáhanie pohľadávok v občianskych a obchodných veciach domáhala vydania európskeho príkazu na zablokovanie účtu proti odporcovi (dlžníkovi). Uviedla, že proti dlžníkovi disponuje vykonateľným exekučným titulom na peňažné plnenie – Notárska zápisnica č. G., G. XXXXX/ XXXX, G. XXXXX/XXXX zo dňa 19.10.2023. Potrebu vydania neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že na základe uvedeného rozhodnutia je voči dlžníkovi vedená exekúcia na exekútorskom úrade pod sp.zn. 315EX 245/25 na sumu 60.000,- Eur. Majetkové šetrenie preukázalo, že dlžník nevlastní žiadnu nehnuteľnosť v Slovenskej republike a na zistených bankových účtoch nemá finančné prostriedky. Sú proti nemu vedené aj ďalšie exekúcie a doteraz nebola vymožená ani časť pohľadávky. Dlžník používa účet v Revolut Bank UAB v Litve. Podľa navrhovateľky tak existuje reálne nebezpečenstvo, že bez zablokovania účtu dlžníka bude vymoženie jej pohľadávky zmarené alebo podstatne sťažené.

2. K návrhu navrhovateľka pripojila Notársku zápisnicu č. G. XXX/XXXX, G. XXXXX/XXXX, G. XXXXX/ XXXX zo dňa 19.10.2023, upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 27.3.2025 vydané v exekučnom konaní vedenom na exekútorskom úrade pod sp.zn. 315EX 245/25, správu exekútora o stave exekučného konania zo dňa 30.6.2025, výpis z Centrálneho registra exekúcií ku dňu 10.3.2026, potvrdenie o prevode finančných prostriedkov vygenerované dňa 19.8.2026.

3. Podľa ust. a o európskom príkaze na zablokovanie účtov, európsky účtov (ďalej len "") je neodkladné opatrenie nariadené podľa osobitného predpisu. Na konanie o príkaze na zablokovanie sa primerane použijú ustanovenia o neodkladných opatreniach, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

4. Podľa ust. § 2 ods. 1 citovaného zákona na konanie o návrhu na vydanie príkazu na zablokovanie je príslušný všeobecný súd osoby, proti ktorej návrh na vydanie príkazu na zablokovanie smeruje.

5. Podľa ust. § 5 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 citovaného zákona ak sú splnené podmienky na vydanie príkazu na zablokovanie, súd ho vydá vo forme podľa osobitného predpisu; inak návrh sčasti alebo celkom uznesením zamietne. Rozhodnutie o návrhu na vydanie príkazu na zablokovanie sa doručí navrhovateľovi. Ak sa má vykonať v inom členskom štáte Európskej únie, súd, ktorý vydal, doručí navrhovateľovi príslušné tlačivá podľa osobitného predpisu na podanie návrhu na výkon príkazu na zablokovanie.

6. V zmysle bodu 14 preambuly Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 655/2014 o zavedení konania týkajúceho sa európskeho príkazu na zablokovanie účtov s cieľom uľahčiť cezhraničné vymáhanie pohľadávok v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie“), podmienkami vydania príkazu na zablokovanie by sa mala zabezpečiť primeraná rovnováha medzi záujmom veriteľa o vydanie príkazu a záujmom dlžníka predísť zneužitiu príkazu. Preto ak veriteľ podá návrh na vydanie príkazu na zablokovanie predtým, ako dosiahne vydanie rozsudku, súd, na ktorý sa návrh podáva, by sa mal na základe dôkazov predložených veriteľom presvedčiť, že je pravdepodobné, že veriteľ bude vo veci svojej pohľadávky voči dlžníkovi úspešný. Od veriteľa by sa okrem toho malo vyžadovať v každej situácii, aj vtedy, keď už dosiahol vydanie rozsudku, aby súdu uspokojivo preukázal, že jeho pohľadávka naliehavo potrebuje súdnu ochranu a že bez príkazu by výkon existujúceho alebo budúceho rozsudku mohol byť zmarený alebo podstatne sťažený, pretože existuje reálne nebezpečenstvo, že dovtedy, kým veriteľ bude môcť dosiahnuť výkone existujúceho alebo budúceho rozsudku, môže dlžník svoj majetok stroviť, skryť alebo zničiť, alebo ho previesť za nižšiu ako skutočnú hodnotu, v neobvyklom rozsahu alebo na základe neobvyklého úkonu. Súd by mal posúdiť dôkazy o existencii takéhoto nebezpečenstva, ktoré predložil veriteľ. Tieto dôkazy by sa mohli týkať napríklad dlžníkovho konania vo vzťahu k pohľadávke veriteľa alebo v predchádzajúcom spore medzi účastníkmi, úverovej minulosti dlžníka, povahy majetku dlžníka a akéhokoľvek nedávneho konania dlžníka vo vzťahu k jeho majetku. Pri posudzovaní dôkazov môže súd dospieť k záveru, že výbery z účtov a prípady výdavkov dlžníka na zabezpečenie bežného chodu jeho podnikania alebo opakujúce sa rodinné výdavky nie sú samy osebe neobvyklé. Samotné neuhradenie alebo popretie pohľadávky ani samotná skutočnosť, že dlžník má viac než jedného veriteľa, by sa nemali samy osebe považovať za dostatočný dôkaz odôvodňujúci vydanie príkazu. Ani samotná skutočnosť, že finančná situácia dlžníka je zlá alebo sa zhoršuje, by sa nemala sama osebe považovať za dostatočný dôvod na vydanie príkazu. Súd však tieto skutočnosti môže zohľadniť pri celkovom posúdení existencie rizika.

7. Podľa čl. 1 bod 1 Nariadenia týmto nariadením sa zavádza konanie Únie, na základe ktorého môže veriteľ dosiahnuť vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov (ďalej len „príkaz na zablokovanie“ alebo „príkaz“), ktorým sa zabraňuje ohrozeniu následného vymáhania veriteľovej pohľadávky prevodom alebo vybraním finančných prostriedkov, ktoré má dlžník na bankovom účte vedenom v členskom štáte, a to až do sumy uvedenej v príkaze.

8. Podľa čl. 2 ods. 1 Nariadenia toto nariadenie sa vzťahuje na peňažné pohľadávky v občianskych a obchodných veciach v cezhraničných prípadoch vymedzených v článku 3 bez ohľadu na povahu príslušného súdu alebo tribunálu (ďalej len „súd“). Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci, ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci („acta iure imperii“).

9. Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia, na účely tohto nariadenia je cezhraničným prípadom prípad, v ktorom sa bankový účet alebo účty, ktoré majú byť príkazom na zablokovanie, vedú v inom členskom štáte ako: a) v členskom štáte súdu, na ktorý sa návrh na vydanie príkazu na zablokovanie podľa článku 6 podáva, alebo b) v členskom štáte, v ktorom má veriteľ bydlisko.

10. Podľa Nariadenia v prípade, že veriteľ už dosiahol vydanie rozsudku alebo súdneho zmieru, právomoc vydať v súvislosti s pohľadávkou uvedenou v rozsudku alebo v súdnom zmieri majú súdy členského štátu, v ktorom sa rozsudok vydal alebo v ktorom sa súdny zmier schválil alebo uzavrel.

11.1 Podľa a ods. 2 Nariadenia súd vydá , ak veriteľ predložil dostatočné dôkazy, na základe ktorých je súd presvedčený, že je naliehavo potrebné prijať ochranné opatrenie vo forme príkazu na zablokovanie, pretože existuje reálne nebezpečenstvo, že bez takéhoto

opatrenia bude následné vymoženie veriteľovej pohľadávky voči dlžníkovi zmarené alebo podstatne sťažené. 11.2 Ak veriteľ v členskom štáte ešte nedosiahol vydanie rozsudku, súdneho zmieru ani verejnej listiny, ktorými sa vyžaduje, aby dlžník zaplatil veriteľovu pohľadávku, veriteľ musí tiež predložiť dostatočné dôkazy, ktoré presvedčia súd o tom, že je pravdepodobné, že veriteľ bude vo veci svojej pohľadávky voči dlžníkovi úspešný.

12. V zmysle čl. 8 ods. 2 písm. d) Nariadenia návrh obsahuje tieto informácie: číslo umožňujúce identifikáciu banky, napríklad IBAN alebo BIC a/alebo názov a adresu banky, v ktorej má dlžník jeden alebo viacero účtov, ktoré sa majú zablokovať.

13. V zmysle čl. 8 ods. 2 písm. f) Nariadenia návrh obsahuje tieto informácie: v prípade, že nemožno poskytnúť žiadnu z informácií uvedených v písmene d), vyhlásenie, že sa žiada o získanie informácií o účte podľa článku 14, ak je takáto žiadosť možná, a dôvody, pre ktoré sa veriteľ domnieva, že dlžník má jeden alebo viacero účtov v banke v konkrétnom členskom štáte.

14. Podľa čl. 9 ods. 1 Nariadenia súd prijme rozhodnutie prostredníctvom písomného konania na základe informácií a dôkazov, ktoré veriteľ predložil vo svojom návrhu alebo spolu so svojím návrhom. Ak sa súd domnieva, že predložené dôkazy sú nedostatočné, môže v prípade, že to umožňuje vnútroštátny právny poriadok, veriteľa požiadať, aby poskytol dodatočné listinné dôkazy.

15. V zmysle čl. 12 ods. 2 Nariadenia ak veriteľ už dosiahol vydanie rozsudku, súdneho zmieru alebo verejnej listiny, súd pred vydaním príkazu môže od veriteľa požadovať, aby poskytol zábezpeku uvedenú v odseku 1 prvom pod odseku, ak to vzhľadom na okolnosti prípadu považuje za potrebné a primerané.

16.1 Podľa čl. 17 ods. 1, 2 Nariadenia súd, ktorý začal konať o návrhu na vydanie príkazu na zablokovanie, preskúma, či sú splnené podmienky a požiadavky stanovené v tomto nariadení. 16.2 Súd rozhodne o návrhu bezodkladne, najneskôr však do uplynutia lehôt stanovených v článku 18.

17.1 Podľa ust. , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 17.2 Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

18. Podľa ust. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

19.1 Podľa ust. a v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 19.2 K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

20. Podľa ust. ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

21.1 Podľa ust. a , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 21.2 Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

22. Podľa ust. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

23. Z uvedeného vyplýva, že európsky účtov je osobitým druhom neodkladného opatrenia, nariadený podľa osobitného predpisu, a to Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 655/2014 o zavedení konania týkajúceho sa európskeho príkazu na zablokovanie účtov s cieľom uľahčiť cezhraničné vymáhanie pohľadávok v občianskych a obchodných veciach. Na konanie o európskom príkaze na zablokovanie účtov sa primerane použijú ustanovenia o neodkladných opatreniach, ak nariadenie o zavedení konania týkajúceho sa európskeho príkazu na zablokovanie účtov neustanovuje inak.

24. Právomoc slovenského súdu v danej veci rozhodovať je daná v zmysle Nariadenia. Príslušnosť Mestského súdu Košice v danej veci konať je založená podľa ust. v spojení s ust. , keďže osoba proti ktorej návrh smeruje, teda dlžník, má trvalý pobyt v obvode tohto súdu.

25. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že európsky účtov predstavuje osobitný druh neodkladného opatrenia, ktorého účelom je predísť zmarenému alebo podstatne sťaženému budúcemu výkonu rozhodnutia tým, že sa dlžníkovi dočasne zabráni previesť alebo vybrať finančné prostriedky vedené na jeho účte. Ide o opatrenie s preventívnou a ochrannou funkciou; jeho účelom nie je nahrádzať štandardné exekučné konanie, a ani slúžiť ako všeobecný prostriedok na zisťovanie alebo postihovanie majetku.

26. Predpokladom vydania európskeho príkazu na zablokovanie účtov podľa čl. 7 ods. 1 citovaného Nariadenia je, aby veriteľ označil a predložil dostatočne presvedčivé dôkazy, na základe ktorých súd nadobudne presvedčenie, že je nevyhnutné vydať neodkladné opatrenie, pretože bez jeho nariadenia existuje reálne nebezpečenstvo, že následné vymoženie pohľadávky voči dlžníkovi bude zmarené alebo podstatne sťažené. Aj v prípade, ak veriteľ už disponuje vykonateľným exekučným titulom, musí svojimi konkrétnymi skutkovými tvrdeniami a predloženými dôkazmi osvedčiť existenciu takéhoto nebezpečenstva.

27. Inak povedané, z charakteru európskeho príkazu na zablokovanie účtov ako druhu neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho vydaním nemusí súd zisťovať všetky okolnosti, ktoré sú potrebné pre vykonanie meritórneho rozhodnutia a toto neodkladné opatrenie môže vydať aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, ale podmienkou jeho vydania je osvedčenie, že je naliehavo potrebné prijať ochranné opatrenie vo forme európskeho príkazu na zablokovanie účtov, pretože existuje reálne nebezpečenstvo, že bez takéhoto opatrenia bude následné vymoženie veriteľovej pohľadávky voči dlžníkovi zmarené alebo podstatne sťažené. Je preto nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o reálnom nebezpečenstve pre vymoženie veriteľovej pohľadávky. Pri vydaní európskeho príkazu na zablokovanie účtov je potrebné, aby veriteľ v každej situácii, aj vtedy, keď už dosiahol vydanie rozsudku, súdu uspokojivo preukázal, že jeho pohľadávka naliehavo potrebuje súdnu ochranu, a že bez európskeho príkazu by výkon existujúceho rozsudku mohol byť zmarený alebo podstatne sťažený, pretože existuje reálne nebezpečenstvo, že dlžník môže svoj majetok stroviť, skryť alebo zničiť, alebo ho previesť za nižšiu ako skutočnú hodnotu v neobvyklom rozsahu alebo na základe neobvyklého úkonu. Existencia takejto obavy a nebezpečenstva súd posudzuje na základe tvrdení a dôkazov predložených veriteľom. Pre vydanie príkazu na zablokovanie účtov je preto nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o reálnom nebezpečenstve pre vymoženie veriteľovej pohľadávky. Súd vydá účtov, ak veriteľ predložil dostatočné dôkazy, na základe ktorých je súd presvedčený, že je naliehavo potrebné prijať ochranu vo forme príkazu na zablokovanie. Veriteľ v konaní o nariadenie/ vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov musí odkazom na konkrétne skutkové okolnosti (na konkrétne správanie dlžníka/žalovaného) tvrdiť a osvedčiť hrozbu ukracujúceho konania dlžníka.

28. účtov v zmysle citovaného nariadenia, preto nemožno z hľadiska jeho cieľa stotožňovať s obvyklou formou blokovania finančných prostriedkov na účte v rámci exekučného konania. „Obvyklým“ blokovaním sa má dosiahnuť uchovanie prostriedkov na účte povinného subjektu a následne uspokojenie vymáhanej pohľadávky z týchto prostriedkov. Dôsledkom oboch spomenutých situácií (európskeho príkazu na zablokovanie účtov a štandardného výkonu exekúcie) je zablokovanie účtu povinného/dlžníka, resp. finančných prostriedkov na ňom, ich význam a účel je rozdielny. V štandardnom exekučnom konaní totiž nie je podstatné, či povinný vykonáva úkony, ktorými by sa zbavoval svojho majetku, resp. znižoval jeho hodnotu, zatiaľ čo pri európskom príkaze

na zablokovanie účtov je práve preukázanie takéhoto počínania dlžníka rozhodujúcou podmienkou jeho nariadenia. účtov má teda (prioritne) ochrannú funkciu, má zabrániť tomu, aby dlžník prevodom alebo výberom prostriedkov z účtu úmyselne znížil svoj majetok, a tak znemožnil alebo výrazne sťažil uspokojenie pohľadávky. Naopak, samotná skutočnosť, že pohľadávka veriteľa doposiaľ nebola v exekučnom konaní uspokojená, že dlžník nemá na účtoch peňažné prostriedky, že nevlastní nehnuteľný majetok alebo má viac veriteľov, bez ďalšieho nepreukazuje existenciu kvalifikovaného nebezpečenstva tak ako to vyžaduje nariadenia.

29. Pri posudzovaní potreby vydania príkazu na zablokovanie účtu súd vychádzal z konkrétnych okolností prípadu, predovšetkým z obsahu návrhu a z dôkazov predložených navrhovateľkou (veriteľom), pričom dospel k záveru, že podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia nie sú splnené, a to z dôvodu chýbajúcej naliehavej potreby úpravy pomerov a nepreukázania reálneho nebezpečenstva zmarenia vymoženia veriteľovej pohľadávky. Samotná skutočnosť, že v prebiehajúcej exekúcii nebola doteraz uspokojená pohľadávka navrhovateľky (veriteľa) ani len z časti a že odporca (dlžník) nemá na bankových účtoch finančné prostriedky a nevlastní ani nehnuteľný majetok, nie je dostatočným dôvodom na vydanie príkazu na zablokovanie účtu. Skutočnosti uvádzané navrhovateľkou samy osebe neosvedčujú, že odporca vykonáva alebo bezprostredne zamýšľa vykonať konkrétne úkony smerujúce k ukráteniu navrhovateľky alebo k zmareniu, prípadne podstatnému sťaženiu vymoženia jej pohľadávky. Navrhovateľa netvrdila a ani neosvedčila, že by odporca peňažné prostriedky z účtu vedeného v Litovskej republike prevádzal, vyberal alebo nakladal so svojím majetkom neobvyklým spôsobom, ktorý by objektívne nasvedčoval jeho snahe vyhnúť sa uspokojeniu pohľadávky. Navrhovateľka neuviedla ani žiadne ďalšie konkrétne skutkové okolnosti týkajúce sa jeho majetkových dispozícií, správania v exekučnom konaní, z ktorého by bolo možné vyvodiť reálnu a aktuálnu hrozbu ukracujúceho konania. Samotná existencia účtu odporcu v inom členskom štáte Európskej únie nemôže bez ďalšieho založiť dôvodnosť nariadenia európskeho príkazu na zablokovanie účtov. Rovnako ani nepriaznivá majetková situácia odporcu, neúspešnosť doterajšieho vymáhania pohľadávky alebo existencia viacerých veriteľov, exekučných konaní nepreukazujú, že by odporca svoj majetok účelovo zmenšoval alebo s ním nakladal spôsobom ohrozujúcim budúci výkon rozhodnutia. Súd poukazuje tiež na to, že dlžník v budúcnosti môže nadobudnúť majetok (či už v Slovenskej republike, alebo v inom štáte), ktorý bude postihnuteľný exekúciou na podklade predloženého exekučného titulu, avšak podľa predpisov upravujúcich exekučné konanie platných v tom štáte, kde sa majetok, ktorý by mal byť exekúciou postihnutý, nachádza.

30. Súd tak právne uzatvára, že navrhovateľka ako veriteľ v danom prípade nekonkretizovala, aké konkrétne kroky smerujúce k zámernému poškodzovaniu veriteľa dlžník vykonáva, nešpecifikovala konanie dlžníka, ktoré by smerovalo k úmyselnému znižovaniu jeho majetku. Navrhovateľka v konaní kvalifikovane neosvedčila, že dlžník sa nehospodárne zbavuje svojho majetku, čo by znamenalo ohrozenie výkonu rozhodnutia a neuviedla žiadne také skutočnosti, ktoré by dôvodne zakladali jej obavy, že dlžník bude znižovať hodnotu svojho majetku alebo iným spôsobom nepriaznivo ovplyvňovať svoje majetkové pomery a ohrozí budúci výkon exekúcie. Na tomto mieste súd konštatuje, že navrhovateľka ako veriteľ mala povinnosť odkazom na konkrétne skutkové okolnosti (na konkrétne správanie dlžníka) tvrdiť a osvedčiť hrozbu ukracujúceho konania dlžníka, čo súd v tejto veci preukázané nemal. Nebolo teda osvedčené, že pohľadávka navrhovateľky naliehavo potrebuje súdnu ochranu, t.j. že by bez vydania európskeho príkazu na zablokovanie účtov, mohol byť zmarený alebo podstatne sťažený výkon existujúceho právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že pri absencii osvedčenia existencie reálnej hrozby zmarenia alebo sťaženia vymoženia veriteľovej pohľadávky, nie je možné uplatniť postup podľa bodu 1 Nariadenia a veriteľa vyzvať na doplnenie dôkazov, resp. uvedenie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, nakoľko podľa ust. , sa pri neodkladných opatreniach nepoužijú ustanovenia o odstraňovaní vád.

31. S poukazom na uvedené, súd návrh navrhovateľky (veriteľa) na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtu odporcu (dlžníka) zamietol.

32. Vzhľadom na bod 15 úvodných ustanovení Nariadenia v spojení s čl. 11 Nariadenia, dlžník nebol informovaný o prebiehajúcom konaní. Uvedené neodporuje vnútroštátnej úprave, ktorý v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 54/2027 Z.z. favorizuje ustanovenia Nariadenia pred ustanovením , o neodkladných opatreniach.

33. Podľa ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. Súd v zmysle ust. rozhodol o nároku na náhradu trov konania aj bez návrhu v tomto uznesení, pretože uznesenie o zamietnutí neodkladného opatrenia na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov, je uznesením, ktorým sa konanie o neodkladnom opatrení končí.

35. O samotnom nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. , pretože výsledkom konanie je zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. neúspech navrhovateľky (veriteľa), avšak z obsahu spisu vyplýva, že odporcovi (dlžníkovi) doposiaľ žiadny trovy nevznikli, a preto rozhodol tak, že odporcovi voči navrhovateľke nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, na Mestskom súde Košice v dvoch vyhotoveniach ( a s poukazom na bodu 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č.655/2014 o zavedení konania týkajúceho sa európskeho príkazu na zablokovanie účtov s cieľom uľahčiť cezhraničné vymáhanie pohľadávok v občianskych a obchodných veciach).

Podľa ust. odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa ust. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. a ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.