Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/39/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobkyne: W. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. D. XXXX/XXX, XXX XX O. - W. Q., právne zastúpenej: DLMÚ Malý s. r. o., so sídlom Cukrová 14, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 55 643 876, proti žalovaným: 1. H.. X. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXXX/XXX, XXX XX V., 2. P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXXX/XXX, XXX XX V., obaja žalovaní právne zastúpení: JUDr. Iveta Hrebenárová, advokátka so sídlom Grešova 7, 080 01 Prešov, IČO: 37941518, o zaplatenie 940 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -210 zo dňa 20.05.2025 takto rozhodol

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v konaní o nároku žalobkyne na zaplatenie sumy 940 eur s príslušenstvom voči žalovaným v 1. a 2. rade rozhodol takto: I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne sumu 940 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo sumy 940 EUR od 20.01.2023 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobkyňa m á voči žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania mal za preukázané, že žalovaní uzavreli dňa XX.XX.XXXX zmluvu o úvere vo výške 165.000 eur, pričom splatenie tohto úveru bolo zabezpečené záložným právom banky v prospech nehnuteľnosti, ktorú vlastní žalobkyňa. Táto v rovnaký deň uzavrela zmluvu o zriadení záložného práva. Žalovanému v 1. rade boli pripísané finančné prostriedky z úveru vo výške 165.000 eur, žalovaný v 1. rade zo svojho účtu v nasledujúcich dňoch vybral hotovosť vo výške 85.000 eur, 10.000 eur , 43.000 eur, 7.000 eur a 13.000 eur. Na účet žalobkyne bola dňa XX.XX.XXXX vložená suma 85.000 eur v hotovosti, dňa XX.XX.XXXX suma 5.000 eur a XX.XX.XXXX suma 62.000 eur s tým, že nebolo možné z dôvodu časového odstupu identifikovať vkladateľov týchto finančných prostriedkov. Splátky úveru od roku XXXX do roku XXXX boli realizované z bežného účtu žalovaného v 1. rade, následne bol vytvorený technicky bežný účet pre realizáciu splátok tohoto úveru. Od XX.XX.XXXX boli realizované splátky úveru žalobkyňou, prípadne tretími osobami. Od roku XXXX do roku XXXX prebiehala komunikácia medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade ohľadom splácania úveru, kedy žalovaný v 1. rade urgoval žalobkyňu na úhradu splatných splátok a žiadal ju o prenesenie úveru na jej osobu, pričom súd prvej inštancie citoval z tejto komunikácie. Žalovaní v 1. a 2. rade nereagovali

na výzvu žalobkyne na zaplatenie sumy 940 eur ako úhradu splátky zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú uhradila žalobkyňa na splatenie tohto úveru žalovaných.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , , , , , nariadenia vlády SR č. , podľa , .

4. Súd prvej inštancie považoval za nedôvodnú námietku premlčania vznesenú žalovanými a dospel k záveru, že obrana žalovaných spočívajúca v tom, že medzi nimi ako veriteľmi a žalobkyňou a pánom S. ako dlžníkmi existovala zmluva o pôžičke, na základe ktorej poskytli žalovaní žalobkyni a pánovi S. všetky finančné prostriedky z hypotekárneho úveru a títo sa zaviazali pôžičku vrátiť za rovnakých podmienok ako bola dohodnutá v zmluve o úvere, respektíve skôr. Tvrdili, že sa neobohatili na úkor žalobkyne a táto spláca v banke svoju pôžičku, ktorú má od žalovaných. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že táto obrana žalovaných nebola preukázaná a nebola preukázaná existencia zmluvy o pôžičke medzi žalovanými ako veriteľmi a žalobkyňou a jej exmanželom. K uvedenému záveru súd dospel po vyhodnotení výpovede strán sporu, ako aj svedka, pričom vo výpovediach žalovaného v 1. rade boli odlišnosti, a to vo vzťahu aj k iným prebiehajúcim konaniam v tej istej veci ohľadom toho, či mali poskytnúť finančné prostriedky žalobkyni alebo aj pánovi S., rovnako sa nezrovnalosti týkali toho kedy a v akej sume a v akej forme mali byť tieto finančné prostriedky poskytnuté. Na ospravedlnenie žalovaný v 1. rade uviedol, že sa jedná o dlhú časovú dobu. Súd poukázal na bohatú obchodnú spoluprácu medzi svedkom S. a žalovaným v 1. rade, ktorí medzi sebou bežne vykonávali transakcie finančných prostriedkov, no žalovaný už v odpore uvádzal, že boli poukázané žalobkyni finančné prostriedky v sume 105.000 eur, neskôr už túto sumu korigoval. Ani ostatné vklady na účet žalobkyne nedali jednoznačný záver o tom, že tvrdenia žalovaných sú pravdivé a nepreukázané sú i tvrdenia o tom, že zvyšok finančných prostriedkov bol v hotovosti poskytnutý pánovi S.. Žalovaní nepreukázali, ani že by došlo k započítaciemu úkonu vo vzťahu k nároku uplatňovanému v tomto konaní. Súd poukázal na to, že žalobkyňa minimálne od XX.XX.XXXX zaplatila splátkami na úver 99.573,83 eur a naďalej pokračuje v splácaní úveru. V tomto smere vo vzťahu ku komunikácii medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade súd uviedol, že sú odôvodnené tvrdenia žalobkyne, že táto splácala úver z obavy, že by mohla prísť o svoju nehnuteľnosť, pričom toto jej tvrdenie je racionálne a je podopreté predloženými listinnými dôkazmi. Napriek tomu, že v spise sa nachádzajú len výňatky z celej SMS komunikácie, javí sa z neho záver, že žalovaný žiadal žalobkyňu o pomoc pri riešení predmetného úveru a ďakoval jej za to, že uhradila splátky. Z dôvodu nepreukázania existencie záväzkového vzťahu medzi žalovanými a žalobkyňou a jej exmanželom je potom zrejmé, že došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaných na úkor žalobkyne, pokiaľ táto bez existencie právneho dôvodu uhradila za žalovaných splátku vo výške 940 eur. Z uvedeného dôvodu súd návrhu vyhovel a priznal žalobkyni aj príslušenstvo pohľadávky vo forme úroku z omeškania.

5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol na základe zásady úspechu s poukazom na ust. .

6. Proti rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalovaní a navrhli, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne, aby rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovaným prizná náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

7. Odvolanie podali z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

8. Namietali, že súd prvej inštancie nedostatočne uviedol právne posúdenie veci, ak na jednej strane konštatoval, že medzi stranami sporu vznikol vzťah bezdôvodného obohatenia, kedy namiesto žalovaných plnila bez právneho dôvodu žalobkyňa ( ) a na druhej strane uviedol, že žalobkyňa zaplatila E., a. s. splátku úveru v prospech úveru, ktorý boli povinní splácať žalovaní ( ). V ust. je uvedená piata osobitá skutková podstata bezdôvodného obohatenia, ktorú súd prvej inštancie na právne posúdenie veci nepoužil. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo vykonané pomerne rozsiahle dokazovanie, avšak v danom prípade súd nevyhodnotil dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a starostlivo neprihliadal na všetko, čo vyšlo počas

konania najavo. Súd prvej inštancie sa nedostatočne zaoberal skutočnosťami a dôkazmi, ktoré nárok žalobkyne spochybňovali a tieto v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne nevyhodnotil (napr. SMS komunikácia žalobkyne so žalovaným v 1. rade, časti výpovede svedka X. S., ako aj tvrdenia žalobkyne).

9. Žalovaní počas súdneho konania nikdy netvrdili, že medzi nimi a žalobkyňou došlo k dohode, na základe ktorej by sa žalobkyňa dostala do postavenia dlžníka vo vzťahu k veriteľovi E., a. s. Žalovaní už v podanom odpore proti platobnému rozkazu poukazovali na existenciu dvoch právnych vzťahov - prvým je vzťah žalovaných ako dlžníkov voči veriteľovi E., a. s. z úverovej zmluvy a druhým právnym vzťahom je vzťah žalovaných ako veriteľov voči žalobkyni a jej v tom čase manželovi X. S. ako dlžníkom z titulu pôžičky rovnajúcej sa poskytnutej sume čerpaného hypotekárneho úveru. Žalovaní v odpore jednoznačne označujú žalobkyňu a X. S. ako ich dlžníkov z pôžičky vo výške 165.000 eur. Poskytnutá suma peňazí mala byť vrátená žalovaným tak, že žalobkyňa a X. S. mali peniaze splácať priamo banke.

10. Žalovaní od začiatku sporu tvrdili, že žalobkyni a jej bývalému manželovi poskytli všetky prostriedky získané z úveru, čo má byť 165.000 eur a z výpisu z účtu žalovaného v 1. rade za obdobie mesiaca jún XXXX, č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, je preukázaný výber peňažných prostriedkov vo výške 158.000 eur. Do poskytnutej sumy pôžičky 165.000 eur je potrebné zahrnúť aj prevody zrealizované žalovaným v 1. rade dňa XX.XX.XXXX na účet W XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 2.310,72 eur a 4.389,28 eur, a to na základe pokynu p. S., ktorý požiadal žalovaného, aby uvedenú sumu peňazí namiesto odovzdania previedol priamo na uvedený účet. Je na žalobkyni, aby uvedené tvrdenie žalovaného v 1. rade o prevodoch dňa XX.XX.XXXX účinne poprela a až následne, po účinnom popretí skutkových tvrdení, by žalovaný v 1. rade musel preukázať súdu okolnosti uvedených úhrad.

11. Súd prvej inštancie v rozsudku konštatoval, že výpoveď svedka X. S. vo veci bola tendenčná, svedok nechcel poškodiť žalobkyni a nevedel sa rozpamätať na podstatné okolnosti. Aj napriek uvedenému súd podľa názoru žalovaných nepodrobil výpoveď svedka dostatočnému hodnoteniu a neprihliadal na túto výpoveď v celom jej kontexte. Svedok X. S. opakovane uviedol, že v súvislosti s tvrdeniami žalovaných nič nevylučuje, ale ani nepotvrdzuje a že nepôjde proti svojej bývalej žene, aj keď sú rozvedení. Svedok opakovane pripustil, že nespochybňuje, že úver bol poskytnutý, že existovala nejaká dohoda týkajúca sa úveru, keďže je evidentné, že úver splácala žalobkyňa, ktorá mala dostatok finančných prostriedkov na jeho splácanie. Svedok viackrát potvrdil existenciu „nejakej“ dohody ohľadom úveru, ale konkrétne si nespomínal. Svedok nevylúčil, že od žalovaného v 1. rade prevzal v hotovosti sumu 53.000 eur. Z výpisu z technického úverového účtu zo dňa XX.XX.XXXX predloženého E., a. s. je zrejmé, že X. S. v období od XX.XX.XXXX vykonal v prospech E., a. s. tri platby - dňa XX.XX.XXXX zaplatil sumu 5.348,55 eur, dňa XX.XX.XXXX zaplatil sumu 2.341,99 eur a dňa XX.XX.XXXX zaplatil sumu 2.341,99 eur. Je dôvodné sa domnievať, že ak by X. S. nemal žiadnu vedomosť o úvere, toku úverových peňažných prostriedkov a dohodách medzi stranami sporu a ním (v dôsledku ktorých sa žalobkyňa a on zaviazali žalovaným vrátiť peniaze z pôžičky splatením úveru s príslušenstvom priamo banke), nezaplatil by na účet E., a. s. sumu 10.032,53 eur. Uvedenou skutočnosťou sa súd prvej inštancie nezaoberal.

12. Svedok S. vo svojej výpovedi sa držal premyslenej línie nič nevylúčiť, nič nepotvrdiť a nepoškodiť svojou výpoveďou žalobkyne. Z jeho výpovede, ako aj zo správania sa žalobkyne je zrejmé, že úver mala od istého času platiť žalobkyňa a týmto spôsobom aj vrátiť peniaze poskytnuté jej aj svedkovi S. žalovaným v 1. rade.

13. Žalovaný v 1. rade predložil súdu veľmi podstatnú písomnú komunikáciu so žalobkyňou v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, ktorá tiež preukazuje tvrdenie žalovaných o tom, že žalobkyňa mala od uzavretia úverovej a záložnej zmluvy vedomosť o spoločnej dohode žalovaných s ňou a s jej v tom čase manželom X. S., v zmysle ktorej: žalovaní na základe prosby X. S. adresovanej žalovanému v 1. rade uzavreli úverovú zmluvu s E., a. s., žalobkyňa zabezpečila pohľadávku E., a. s. zriadením záložného práva na nehnuteľnosti, ktoré boli v jej výlučnom vlastníctve, nie v BSM s vtedajším manželom X. S., žalovaný v 1. rade všetky úverové prostriedky vo výške 165.000 eur požičal žalobkyni a jej manželovi X. S., žalobkyňa a jej manžel X. S. sa zaviazali spoločne vrátiť pôžičku žalovaným za rovnakých podmienok, za ktorých mali žalovaní vrátiť úver E., a. s. Žalobkyňa platením jednotlivých splátok úveru plnila uvedenú dohodu a takýmto spôsobom vracala žalovaným požičané peňažné prostriedky. Keďže žalovaní, žalobkyňa aj p. S. si boli vedomí toho, že žalovaní požiadali E., a. s. o úver z dôvodu,

aby všetky peňažné prostriedky poskytli žalobkyni a jej manželovi ako pôžičku, záložcom sa stala žalobkyňa a predmetom záložného práva jej nehnuteľnosti v jej výlučnom vlastníctve. Táto skutočnosť mala byť zároveň aj akousi zábezpekou pre žalovaných, že pôžičku 165.000 eur bude žalobkyňa a jej manžel vracať dohodnutým spôsobom. Z dôvodu, že žalovaní uzavreli úverovú zmluvu výlučne za účelom požičania peňazí žalobkyni a jej manželovi X. S., zaviazala sa žalobkyňa a jej vtedajší manžel vrátiť pôžičku 165.000 eur s príslušenstvom za rovnakých podmienok, za akých E., a. s. poskytla žalovaným úver. V čase uzatvárania vyššie uvedených zmlúv boli vzťahy medzi žalovaným v 1. rade a p. S. nadštandardné, žalovaný v 1. rade pánovi S. bez výhrad dôveroval a dôveroval aj žalobkyni. Podnikateľské aktivity žalovaného v 1. rade boli viac-menej závislé od podnikateľských aktivít p. S., pričom na podnikaní sa podieľala aj žalobkyňa, ktorá bola tiež spoločníčkou v spoločnostiach. Žalovaný v 1. rade preto chcel vyhovieť požiadavke prezentovanej mu najskôr p. S., ale následne, po začatí procesu vybavovania peňazí z banky, za účelom ich poskytnutia bývalým manželom S., už bola súčinná aj žalobkyňa, ktorá výlučne s vedomím, že suma 165.000 eur bude požičaná žalovanými jej a p. S., dobrovoľne založila svoje nehnuteľnosti v prospech E., a. s.. Od júna XXXX do júna XXXX sa dohoda o vrátení pôžičky plnila - X. S. peniaze odovzdal žalovanému v 1. rade a ten následne z vrátených peňazí zaplatil splátku úveru z úverového účtu. V máji XXXX boli žalovaný v 1. rade a X. S. obvinení z trestného činu a boli vzatí do väzby. Z uvedeného dôvodu od júna XXXX žalobkyňa vracala pôžičku takým spôsobom, že dohodnuté splátky pôžičky poukazovala priamo E., a. s. Pre zjednodušenie celého procesu vracania peňazí z pôžičky žalovaným a aj z dôvodu istoty pre žalobkyňu ako záložcu, od júna XXXX žalobkyňa vracia pôžičku už len popísaným spôsobom. Keďže sa pravdepodobne majetková a finančná situácia žalobkyne a jej bývalého manžela podstatne zhoršila, rozhodla sa žalobkyňa po XX rokoch od poskytnutia pôžičky a jej splácania, uplatniť na súde nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovaným z dôvodu, že za nich ako dlžníkov vo vzťahu k E., a. s. spláca úver a robí tak výlučne z dôvodu obavy o výkon záložného práva. Žalobkyňa tvrdí, že nemala žiadnu vedomosť o okolnostiach a dôvodoch uzavretia úverovej zmluvy a záložnej zmluvy a že nepoznala obsah dohôd, ktoré predchádzali uzavretiu týchto zmlúv. V kontexte uvedeného je potom nepochopiteľné, z akého dôvodu žalobkyňa dobrovoľne založila nehnuteľnosti v jej výlučnom vlastníctve, nie v BSM s jej vtedajším manželom X. S., za účelom zabezpečenia pohľadávok vyplývajúcich z úveru.

14. Na konkrétne otázky na pojednávaní vo veci dňa 08.01.2025 žalobkyňa neodpovedala, na jednoznačne položenú otázku sme nedostali jednoznačnú odpoveď. Na otázku, aby uviedla okolnosti a dôvody uzatvorenia záložnej zmluvy žalobkyňa odpovedala, že si nespomína. Na otázku, aby sa vyjadrila ku vkladom na jej účet, o ktorých žalovaný v 1. rade tvrdí, že ich vykonal on, a to dňa 22.06.2011 vo výške 85.000 eur, následne 5.000 eur, opakovane odpovedala, že z predloženého výpisu vôbec nie je zrejmé, kto tieto peniaze vkladal na jej účet a na ďalšie detaily si nespomína. Na otázku, kto realizoval vklady na jej účet, odpovedala, že si nespomína. Na ďalšiu otázku na žalobkyňu, či teda popiera, že zo strany žalovaného v 1. rade bolo na jej účet vložených 90.000 eur, odpovedala, že áno, popiera, aby jej žalovaný v 1. rade sumu 90.000 eur vložil na účet a opäť uviedla, že z predložených výpisov z účtu to totiž vôbec nevyplýva, že vkladateľom týchto finančných prostriedkov bol žalovaný v 1. rade. Uviedli, že žalobkyňa niekoľko mesiacov dozadu si nespomínala ani na svoj účet v E., a. s. a následne na jednej strane jednoznačne popiera vklady peňazí na tento jej účet žalovaným v 1. rade, ale na druhej strane nevie uviesť kto tieto peniaze na jej účet vložil. K prevodom zrealizovaným žalovaným v 1. rade na základe pokynu žalobkyne a jej manžela dňa XX.XX.XXXX na účet W XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 2.310,72 eur a 4.389,28 eur, sa žalobkyňa nevyjadrila.

15. Súd na jednej strane pripustil, že výpoveď žalobkyne je tendenčná, no túto skutočnosť nezohľadnil na ťarchu žalobkyne. Práve naopak konštatoval, že tvrdenie o tom, že splácala úver z dôvodu obavy, aby neprišla o nehnuteľnosti, je racionálne.

16. Rovnako tak sa súd prvej inštancie nevysporiadal s obsahom rozsiahlej písomnej komunikácie medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade, hoci sa touto zaoberal v bodoch 21, 51, 52 rozsudku a záver vyznel v prospech žalobkyne. Pri hodnotení tejto SMS komunikácie vychádzal len z jej výpovede a nezohľadnil tvrdenie žalovaného v 1. rade s poukazom na dôkazy, ktoré predložil. Táto komunikácia musí byť vyhodnotená ako celok. Z tejto vyplýva, že žalobkyňa ubezpečuje žalovaného, že bude úver platiť, pričom v rozpore s týmito dôkazmi uveril žalobkyni a vyhodnotil v neprospech žalovaného v 1. rade aj to, že poďakoval za úhradu dlžných splátok. Opomenul vyhodnotiť správanie sa žalobkyne ku žalovanému v 1. rade a z tohto nemožno vyplynúť záver, že žalobkyňa pomáhala so splatením úveru. Podľa bodu 52 odôvodnenia opäť súd prvej inštancie z rozsiahlej komunikácie vybral správu žalobkyne zo dňa

XX.XX.XXXX, v ktorej výklad nekorešponduje s výpoveďou svedka S.. Rovnako tak nemožno vyčítať žalovanému v 1. rade, že ako osoba bez právnického vzdelania v súkromnej komunikácii nepoužíva právne pojmy na objasnenie ich vzťahu. Týmto spôsobom súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ust. , .

17. V bode 46 správne vyhodnotil poskytnutie sumy 85.000 eur žalovaným v 1. rade na účet žalobkyne a poukázal na časovú súvislosť, no nepostupoval správne, keď nezohľadnil prijatie sumy 5.000 eur. Žalobkyňa poprela skutkové tvrdenia žalovaných bez udania vlastných skutkových tvrdení, a to ohľadom okolnosti uzavretia úverovej zmluvy, poprela prevod sumy 90.000 eur na jej účet, čím možno považovať skutkové tvrdenia žalovaných za nesporné. Rovnako tak nesprávne súd prvej inštancie vyhodnotil prevody realizované žalovaným v 1. rade vo výške 2.310,72 eur a 4.389,28 eur. Žalovaní odmietajú konštatovanie súdu, ktorý sám dotvoril priebeh skutkového stavu, nakoľko neprestajne tvrdili, že poskytli žalobkyni a jej manželovi sumu 165.000 eur, no konkrétne dátumy si nepamätal vzhľadom na časový odstup. Postup súdu prvej inštancie pri hodnotení dôkazov bol teda nesprávny. Zo strany žalovaných bolo dostatočne preukázané, že došlo k bezdôvodnému obohateniu žalobkyne na ich úkor a táto mala povinnosť splatiť úver v jednotlivých splátkach. Žalobkyňa spláca vlastný záväzok, resp. záväzok bývalého manžela čo je však irelevantné v tomto vzťahu, kde žalovaní nie sú pasívne vecne legitimovaní.

18. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že tvrdenie žalovaných ohľadom nedostatočného hodnotenia dôkazov nie je správne. Súd prvej inštancie vykonal detailné dokazovanie a hodnotenie dôkazov patrí do jeho výlučnej kompetencie, tieto skutočnosti súd rozobral v bode 45 odôvodnenia svojho rozsudku. Poukázala na to, že súd nie je viazaný povinnosťou vykonať dôkazy, ktoré označí účastník konania, samotný žalovaný v priebehu konania podával rozporné tvrdenia o tom kto bol osobou požívajúcou výhody z úveru, či to bol svedok S. alebo on spoločne so žalobkyňou. Správne túto nekonzistentnosť vyhodnotil súd prvej inštancie. Rovnako tak nie je pravdivé tvrdenie, že súd nerovnako pristupoval k hodnoteniu dôkazov, naopak vyhodnotil to, ktoré z nich boli konzistentné a podporené listinnými dôkazmi. Pokiaľ sa týka prevodu zo dňa XX.XX.XXXX, tu chýba akýkoľvek dôkazný prostriedok, ktorý by potvrdzoval, že tieto prevody mali byť realizované na pokyn X. S. v súvislosti s poskytnutím pôžičky žalobkyni alebo jemu. Zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom a bola platne uzatvorená bez ohľadu na to komu reálne bol predmet pôžičky odovzdaný a žalovaní nepredložili dôkaz o reálnom odovzdaní finančných prostriedkov žalobkyni, resp. X. S.. Poukazovali len na všeobecné skutočnosti ohľadom hotovostných výberov a domnelých vkladov finančných prostriedkov. Pokiaľ sa týka písomnej SMS komunikácie, táto bola vykonávaná v období, kedy bola žalobkyňa v zlom postavení v súvislosti s obavami o stratu svojho majetku a tieto správy nemôžu byť vyhodnotené tak, že mala vedomosť o dohode o pôžičke medzi žalobkyňou a žalovanými. Rovnako tak súd správne posudzoval výpoveď svedka S. vo svetle zásady voľného hodnotenia dôkazov, pokiaľ žalobkyňa nevedela odpovedať na niektoré otázky úplne a presne, išlo o okolnosť spôsobenú veľkým časovým odstupom od týchto okolností v čase pojednávania. Rovnako tak uviedla, že súd prvej inštancie vec aj správne právne posúdil a rovnako tak správne posúdil aj otázku vecnej legitimácie. Závery žalovaných o nedostatku ich pasívnej vecnej legitimácie nie sú podložené relevantnými dôkazmi.

19. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhla, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

20. Ďalšie vyjadrenia sporových strán v odvolacom konaní predložené neboli.

21. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( , ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v a , vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

22. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

23. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje ( ).

24. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie, pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s SR, ale aj Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

25. Podľa a , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

26. Podľa , bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

27. Podľa , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

28. Podľa - 3 , musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.

29. Podľa , zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

30. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

31. V civilnom procese sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania a účastník môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu prvoinštančného súdu len v prípade, ak dané námietky boli už predmetom posudzovania zo strany tohto súdu. Súd druhej inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy, či zaoberať sa novými skutočnosťami, ktoré v prvostupňovom konaní neboli produkované.

32. Dokazovanie je procesným právom upravený postup súdu a strán, účelom ktorého je získanie poznatkov dôležitých pre rozhodnutie súdu, ktorými sa overuje ne/pravdivosť tvrdení v konaní. Ust. a stanovujú dôkaznú povinnosť v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na procesnej strane sporu. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jej tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o

tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

33. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

34. Podľa názoru odvolacieho súdu, žalobkyňa v konaní ako nositeľka dôkazného bremena toto aj uniesla, pričom svoje tvrdenia podložila aj listinnými dôkazmi - potvrdeniami o uhradených splátkach úveru.

35. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa ust. . S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.

36. Odvolací súd po vykonaní lustrácie veci zistil, že medzi rovnakými stranami sporu ohľadom rovnakého nároku žalobkyne na splatenie toho istého úveru prebieha medzi stranami sporu viacero konaní z dôvodu, že žalobkyňa žaluje splatenie každej splátky úveru vo výške 940 eur v samostatnom konaní. Takéto konanie prebehlo vo veci vedenej pod sp. zn. na Okresnom súde v Prešove, ako aj vo veci vedenej pod sp. zn. . V oboch prípadoch došlo k vyhoveniu žalôb a v oboch prípadoch bolo podané odvolanie z totožných dôvodov zo strany žalovaných, pričom o týchto odvolaniach bolo rozhodované na odvolacom súde pod sp. zn. rozhodnutím zo dňa 23.04.2026 a zo dňa 19.05.2026, pričom v oboch prípadoch boli rozhodnutia potvrdené.

37. V rozhodnutí pod sp. zn. odvolací súd k odvolacím námietkam uviedol: Preto len na zdôraznenie ich správnosti odvolací súd dopĺňa:

63. Na základe vykonaného dokazovania a nesporných skutkových tvrdení strán sporu odvolací súd považoval za preukázané, že žalovaným 1/ a 2/ bol zo strany E., a. s. poskytnutý úver vo výške 165.000,- eur na základe zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, pričom splatenie úveru bolo zabezpečené záložným právom zriadeným na nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Nesporným a preukázaným tiež bolo, že od XX.XX.XXXX spláca splátky predmetného úveru žalobkyňa, pričom okrem iného uhradila i splátku vo výške 940,- eur dňa XX.XX.XXXX. Za obdobie od XX.XX.XXXX do realizácie predžalobnej výzvy postupne celkovo uhradila žalobkyňa splácaním splátok úveru banke sumu 95.293,38 eur.

64. Obrana žalovaných v podanom odvolaní bola predovšetkým založená na tvrdení, že medzi nimi ako veriteľmi a žalobkyňou a p. S. ako dlžníkmi existovala zmluva o pôžičke, na základe ktorej žalovaní poskytli žalobkyni a p. S. všetky finančné prostriedky, ktoré im boli poskytnuté z hypotekárneho úveru t. j. sumu 165.000,- eur a žalobkyňa a p. S. sa zaviazali túto pôžičku vrátiť za rovnakých podmienok ako boli uvedené v Zmluve o úvere. Žalovaní tak mali za to, že sa neobohatili na úkor žalobkyne a táto splácaním úveru v banke spláca svoju pôžičku, ktorú má od žalovaných. Žalobkyňa však namietala, že ona o žiadnych dohodách medzi žalovaným 1/, prípadne žalovanými a jej exmanželom X. S. nemala a nemá vedomosť a úver splácala iba z toho dôvodu, že nechcela prísť o svoju nehnuteľnosť.

65. Existencia zmluvy o pôžičke medzi žalovanými ako veriteľmi a žalobkyňou a jej exmanželom ako dlžníkmi so žalovanými popísaným obsahom nebola v konaní preukázaná. Žalovaní neuniesli dôkazné bremeno, keď nepredložili dostatok dôkazov, ktoré by či už samostatne alebo vo vzájomnej súvislosti preukazovali obsah zmluvy o pôžičke. Z výpovedí strán sporu i svedka X. S., ako aj s ohľadom na obsah SMS komunikácie síce vyplýva, že existovala nejaká dohoda o splácaní splátok úveru (kedy žalovaný 1/ žiadal žalobkyňu, či by nemohla uhradiť splátky, alebo či by nemohla predať byt a vyplatiť úver, alebo sa žalobkyne pýtal na to, ako to bude ďalej s úverom), avšak ani na základe uvedených dôkazov nemožno utvoriť záver o konkrétnom obsahu dohody medzi stranami a už vôbec nie o konkrétnom obsahu zmluvy

o pôžičke. Výpovede strán sporu i p. X. S. sa javia účelové a tendenčné, prípadne prispôsobené postupne získaným listinným dôkazom. Odvolaciemu súdu sa na základe výpovedí strán sporu a svedka S., ako aj tvrdení strán sporu, javí, že medzi žalovaným 1/ a svedkom S. existovala bohatá obchodná spolupráca, v dôsledku čoho medzi nimi boli bežné presuny rôzneho obnosu finančných prostriedkov a existovali medzi nimi rôzne dohody v rámci ich obchodných aktivít. O tom nasvedčuje predovšetkým i výpoveď svedka S., ktorý častokrát vypovedal veľmi všeobecne i o tom, na čo mohli byť použité finančné prostriedky z úveru, pričom táto jeho odpoveď na otázku bola skôr len subjektívnymi domnienkami svedka.

66. Tým že žalovaný 1/ hneď v prvom podaní (odpore) presne špecifikoval účet žalobkyne, na ktorý zaslal značný obnos peňazí - pôvodne uvádzal sumu 80.000,- eur a 25.000,- eur, teda v súhrne 105.000,- eur a následne vzhľadom na obsah výpisov z účtu žalobkyne upresnil, že to boli sumy 85.000,- eur a 5.000,- eur, odvolací súd konštatuje, že zjavne žalobkyni poskytol minimálne uvedenú sumu 85.000,- eur, ktorej vklad na účet žalobkyne má časový súvis s vykonaným výberom hotovosti z účtu žalobkyne. Ak by uvedený vklad nerealizoval žalovaný 1/, nemal by vedomosť o tejto časovej súvislosti vkladu a jeho výberu. Odvolací súd tak má za to, že žalobkyňa prijala toto plnenie od žalovaného 1/ vo výške 85.000,- eur, ku ktorému sama žalobkyňa nepodala žiadne vysvetlenie, iba ho popierala bez predloženia vlastných tvrdení o tom, kto jej mal túto sumu podľa nej vložiť na účet a z akého titulu. Žalobkyňa preto nepoprela, že na jej účet boli vložené finančné prostriedky v objeme 90.000 eur, avšak úplne alogicky tvrdila, že jej nie je zrejmé, kto vložil túto značnú sumu na jej účet. Uvedené však nepostačuje pre záver o konkrétnom obsahu zmluvy o pôžičke medzi žalovaným 1/, či žalovanými 1/ a 2/ a žalobkyňou a svedkom S.. Pri vklade 5.000,- eur na účet žalobkyne absentuje časová nadväznosť s výberom finančných prostriedkov z účtu žalovaného v 1/ a tento vklad i vzhľadom na nemožnosť identifikácie vkladateľa nemožno považovať za vklad žalovaného 1/. Čo sa týka úhrad vo výške 2.310,72 eur a 4.389,28 eur, ktoré mal žalovaný 1/ realizovať za žalobkyňu a svedka p. S. zo svojho účtu dňa XX.XX.XXXX, žalovaní nepredložili ani dostatok skutkových tvrdení, na základe čoho žalovaný 1/ realizoval tieto úhrady, čo tieto úhrady mali predstavovať a celý tento dotvorený dej nezapadá do pôvodne uvádzaných skutočností. Nepreukázané zostali i tvrdenia žalovaných o poskytnutí zvyšku finančných prostriedkov z úveru v hotovosti p. S.. Svedok S. vo svojej výpovedi toto popieral a žalovaní nepredložili žiadne dôkazy o tom, že finančné prostriedky mali v hotovosti odovzdať svedkovi. Je to iba tvrdenie žalovaných proti tvrdeniu svedka a žalovaní neodstránili spornosť tohto ich tvrdenia. Nebol preukázaný dôvod poskytnutia finančných prostriedkov žalobkyni vo výške 85.000,- eur, ani prípadný obsah dohody medzi stranami sporu, alebo medzi stranami sporu a svedkom S..

67. Čo sa týka tvrdení žalobkyne, že úver splácala z dôvodu obavy, že by mohla prísť o svoju nehnuteľnosť, toto jej tvrdenie je racionálne a obstojí v kontexte s predloženými listinnými dôkazmi - SMS komunikáciou (ktorú objasňovala tým, že komunikovala priateľsky z dôvodu, že sa bála o to, že príde o nehnuteľnosť) a tiež s ňou tvrdenými skutočnosťami, že splátky splácala na technický bežný účet, nie na účet žalovaného, ako aj s výpisom z tohto technického účtu. To je zrejmé aj z SMS komunikácie, kde žalovaný 1/ nemal vedomosť, či prehľad o tom, či už došlo k úhrade splátky úveru alebo nie, vždy mu túto informáciu poskytla žalobkyňa. Hoci SMS komunikácia svedčí o komunikácii strán ohľadom splácania úveru a žalobkyňa ubezpečuje žalovaného 1/, že sa nemá čoho báť, nepreukazuje konkrétny obsah dohody medzi stranami sporu, či stranami sporu a p. S. a tento naďalej ostal sporný. Žalobkyňa pritom začala úver splácať až po tom, čo boli žalovaný 1/ a svedok S. vzatí do väzby, a jej tvrdenie o tom, že sa bála, že by jej siahli na jej nehnuteľnosť je racionálne pochopiteľné, keďže v prípade nesplácania úveru by banka reálne pristúpila k výkonu záložného práva.

68. Vo vzťahu k SMS komunikácii medzi žalovaným 1/ a žalobkyňou, je nutné uviesť, že táto predstavuje výňatky z ich celej komunikácie. Je pochopiteľné, že nie celá ich SMS komunikácia sa musela týkať dotknutého úveru, avšak predloženie výňatkov z poslednej komunikácie z rokov XXXX až XXXX (posledná strana predloženej komunikácie) sa tiež javí ako tendenčné - napr. v screenshote zo dňa XX.XX.XXXX sa práve uvádza zaujímavá komunikácia, kde žalobkyňa vytýka žalovanému 1/, že úver je jeho a S., na ktorú žalovaný 1/ reagoval slovami „Prosim“ a žalobkyňa mu kontrovala tým, že „Ty neručíš svojim majetkom ako ja tak nevuem o čom stále rozprávaš. Už má to nebaví“ a žalovaný 1/ jej odpovedal „Mam vsetky potvrdenia“ avšak táto správa už nie je predložená celá a nasleduje až komunikácia z júla XXXX. Ani táto SMS komunikácia nesvedčí o tom, že by bola medzi žalovanými a žalobkyňou a jej exmanželom uzavretá zmluva o pôžičke práve s tým obsahom, ako to tvrdia žalovaní, naopak možno konštatovať, že táto vyvracia existenciu takejto zmluvy o pôžičke, nakoľko sa v tejto komunikácii nikde

nenachádza zmienka o tom, že by žalovaný 1/ výslovne vyzýval žalobkyňu na plnenie a odvolával sa na takúto zmluvu o pôžičke.

69. V neprospech žalovaných svedčí aj už spomenutý fakt, že títo nerealizovali žiaden započítací prejav voči žalobkyni, ak by mali pohľadávku voči nej, avšak žalobkyňa so svedkom S. účinne popreli existenciu dohody ohľadom splácania predmetného úveru a následnej žalovanými tvrdenou ústnou pôžičkou žalobkyni s jej vtedy manželom S..

70. Nemožno opomenúť, že žalobkyňa sa síce bránila, že splácala úver za žalovaných od vzatia jej exmanžela S. do väzby, len preto lebo mala nehnuteľnosť zaťaženú záložným právom, avšak nedomáhala sa od žalovaných bezdôvodného obohatenia zo splátok už od júla XXXX, ale až podaním žalôb o cca X rokov neskôr, čo v hypotetickej rovine evokuje, že od žalovaných, resp. od žalovaného 1/ prijala určité finančné prostriedky (90.000 eur ?) a až potom, čo splátky „prekročili“ obdŕžanú sumu, aktivovala súdne konanie voči žalovaným.

71. Odvolací súd pripomína, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (Garcia Ruiz c. Španielsku z 21. januára 1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, ). Odvolací súd teda posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte s namietaným nedostatočne zisteným skutkovým stavom a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ). Ostatnými odvolacími námietkami sa odvolací súd bližšie nezaoberal, pretože z podaného odvolania nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti, pre ktoré by žalovaní mohli tieto námietky relevantne uplatniť.

72. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. ). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka nebola naplnená. 73. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd uvádza, že nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V danej veci odvolací súd takúto vadu zo strany súdu prvej inštancie neidentifikoval a preto odvolací súd má za to, že nedošlo k naplneniu ani tejto odvolacej námietky.

74. K námietke nesprávneho procesného postupu a porušeniu práva na spravodlivý proces odvolací súd uvádza, že obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký, pričom medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie uvedeného odvolacieho dôvodu však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožnil realizáciu práv strany sporu dosiahol určitú intenzitu, ktorá odôvodňuje záver o tom, že potom sa celé konanie nejaví ako spravodlivé. Odvolací súd má za to, že nedošlo k naplneniu ani tejto odvolacej námietky.

75. Odvolací súd nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, ktoré vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný podklad vo výroku jeho rozsudku. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu, pričom ani obsah odvolania žalovaných nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených. 76. Za týchto okolností súd prvej inštancie postupoval správne, pokiaľ žalobe žalobkyne vyhovel. So zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania, odvolací súd postupom podľa rozsudok ako vecne správny potvrdil. 38. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vyššie uvedené odôvodnenie z citovaného rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, ktorý v rovnakej veci ohľadom inej splátky rovnakého úveru medzi tými istými účastníkmi považoval odvolacie dôvody za irelevantné. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na vyššie uvedené dôvody, pričom aj s poukazom na princíp právnej istoty dospel k rovnakému právnemu záveru. 39. Podľa , , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 40. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 41. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa a , podľa ktorého žalobkyňa, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovaným, ktorí v odvolacom konaní úspech nemali. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 42. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).