Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Csp-58-2020.pdf
PDF · 85.24 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csp/58/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v spore žalobcu: H.. X. V., K.. XX.XX.XXXX, O. Q. XX, XXX XX V., právne zastúpený: Mgr. Karol Ševec, advokát, so sídlom Hlavná 29, 080 01 Prešov p r o t i žalovanému: SPRAVBYTKOMFORT, a.s. Prešov, so sídlom Volgogradská 88, 080 01 Prešov, IČO: 31 718 523, právne zastúpený: PETRÁN A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s.r.o., so sídlom Puškinova 16, 080 01 Prešov, IČO: 36 854 581, o zaplatenie 20,36 EUR, takto
rozhodol:
I. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 17,31 EUR, v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,
II. v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,
III. p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 70 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobou súdu doručenou dňa 31.03.2020 navrhol žalobca, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 20,36 EUR a nahradiť trovy konania. V rámci žaloby poukázal na to, že je vlastníkom bytu na ul. Mukačevskej č. 15 v Prešove s tým, že správu domu zabezpečuje podľa zmluvy o vykonaní správy žalovaný. Žalovaný podľa predpisu mesačnej zálohy úhrady za užívanie bytu platné od 01.04.2018 žalobcovi podľa článku IV. ods. 4.3. písm. b) zmluvy o výkone správy v nadväznosti na nárast priemernej nominálnej mesačnej mzdy podľa štatistických ukazovateľov ŠU SR a MFSR upravil od 01.04.2018 poplatok za výkon správy o 0,27 % bez DPH a nový poplatok spolu s DPH predstavoval sumu 7,29 EUR mesačne za byt. Podľa článku IV. ods. 4.2.5.6. zmluvy o výkone správy upravil aj poplatok za spracovanie a vyhodnotenie vodomerov z 0,35 EUR na 0,36 EUR, vrátane DPH mesačne za byt (5 % z poplatku za výkon správy). Z totožných dôvodov upravil poplatok za výkon správy od 01.05.2019 na sumu 8,47 EUR s DPH mesačne za byt a poplatok za spracovanie, vyhodnotenie vodomerov na sumu 0,42 EUR, vrátane DPH mesačne za byt. Žalovaný odôvodnil zvýšenie týchto platieb nárastom priemernej nominálnej mzdy podľa štatistických ukazovateľov. Žalobca zároveň poukázal na to, že predmetné poplatky je možné meniť dohodou zmluvných strán, ako aj jednostranným úkonom správcu v priamej nadväznosti na prípadné zmeny právnych predpisov alebo rozhodnutia cenových orgánov a o výšku štátom uznanej inflácie k 01.02. bežného roka. V tejto súvislosti poukázal na to, že zmenu právnych predpisov je z ekonomického pohľadu potrebné chápať ako zmenu sadzby dane z pridanej hodnoty, zmenu spôsobu zdaňovania, teda jedná sa o takú zmenu zákona, resp. iného predpisu, ktorý má priamy vplyv na určenie výšky odmeny správcu. V súvislosti s možnosťou zvýšenia poplatku v dôsledku rozhodnutia cenových orgánov žalobca poukázal na to, že cenovým orgánom je okresný úrad a iný úrad štátnej správy. V súvislosti s týmito svojimi závermi predložil odborné vyjadrenie JUDr.
Ing. Štefana Tichého. Súčasťou žaloby je taktiež tabuľka žalovaných poplatkov za obdobie 04/2018 do 03/2020, z ktorých vyplýva, že rozdiel na základe odôvodnenia žaloby predstavuje v prospech žalovaného sumu 20,36 EUR, čo predstavuje bezdôvodné obohatenie, o ktoré sa žalovaný obohatil na úkor žalobcu.
2. Okresný súd v predmetnej veci vydal dňa 14.05.2020 platobný rozkaz, ktorým žalobe vyhovel. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu odpor, v rámci ktorého poukázal na to, že jeho personálne mzdové výdavky tvoria takmer 70 % všetkých jeho výdavkov. Jedná sa o objektívny zásah, na ktorý žalovaný nemá žiaden vplyv, pretože je vyvolaný právnym predpisom, a to zákonom o zmene minimálnej mzdy, resp. prirodzeným tlakom na rast miezd. Zvýšenie poplatkov odôvodnil nárastom priemernej nominálnej mzdy za jednotlivé obdobia. Žalobu považuje za tendenčnú v prospech vlastníkov bytov, avšak v rozpore so skutočným zmyslom bodu 4.3.3. zmluvy o výkone správy a efektívneho reflektovania objektívnych udalosti majúcich zásadný vplyv na náklady žalovaného pri výkone správy. Žalovaný v oboch prípadoch zvýšil poplatok za správu a s ním spojený poplatok za správu vodomeru na základe zmluvného oprávnenia poskytujúceho mu takú možnosť v nadväznosti na zmeny právnych predpisov, potom čo tieto zmeny nastali, a to v odôvodnenom rozsahu a primeranej miere. Zvolený postup bol už v minulosti považovaný kompetentnými správnymi orgánmi za legitímny a správny. Žalovaný teda navrhol žalobu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania.
3. Podľa § 297, veta druhá, písm. b), zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok - CSP), pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Keďže v prejednávanej veci mal súd za splnené vyššie citované zákonné podmienky, vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.
4. Zo zmluvy o výkone správy (odplata za výkon správy, bod 4.3.3.) výšku odplaty - mesačná odplata za výkon správy je možno meniť: a) dohodou zmluvných strán, ktorá v svojej platnosti vyžaduje písomnú formu, b) jednostranným úkonom správcu
- v priamej nadväznosti na prípadné zmeny právnych predpisov alebo rozhodnutia cenových orgánov,
- o výšku štátom uznanej inflácie vždy k 1.2. bežného roka.
5. Z predpisu mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu platné od 01.04.2018 vyplýva, že poplatok za správu sa zvyšuje zo sumy 6,97 EUR na 7,29 EUR a poplatok za spracovanie vodomerov zo sumy 0,35 EUR na sumu 0,36 EUR. Z tohto predpisu taktiež vyplýva, že podľa článku 4. bod 4.3.3. písmeno b) zmluvy o výkone správy, časť zmeny právnych predpisov alebo rozhodnutia cenových orgánov - v nadväznosti na nárast priemernej nominálnej mesačnej mzdy podľa štatistických ukazovateľov ŠÚ SR a MF SR upravuje žalovaný od 01.04.2018 poplatok za výkon správy o 0,27 EUR bez DPH, a taktiež aj poplatok za spracovanie vodomerov 0,01 EUR. Z totožných dôvodov z predpisu mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu platného od 01.05.2019 vyplýva, že poplatok za správu sa zvyšuje zo 7,29 na 8,47 EUR a poplatok za spracovanie vodomerov z 0,36 EUR na 0,42 EUR.
6. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
7. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 52 ods. 3 OZ, v pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.
8. Podľa § 37 Občianskeho zákonníka, právny úkon musí byť urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
9. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
10. Článok 4.3.3. zmluvy o výkone správy, ktorá je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou, pojednáva o možnosti zmeny poplatkov, ktoré sú predmetom tohto konania, pričom je zrejmé, že v danom prípade nedošlo k zmene poplatku dohodou, ale jednostranným úkonom správcu, pričom z predpisov mesačných zálohových platieb vyplýva, že k zvýšeniu týchto poplatkov došlo v dôsledku nárastu priemernej nominálnej mesačnej mzdy. V zmluve o výkone správy je však uvedená formulácia, že výšku odplaty možno meniť jednostranným úkonom správcu v priamej nadväznosti na prípadné zmeny právnych predpisov alebo rozhodnutia cenových orgánov. V tomto ustanovení teda vôbec nie je presne špecifikované, o aké právne predpisy sa má jednať, resp. o aké rozhodnutia, akých cenových orgánov. Žalovaný si to vyložil tak, že pravdepodobne pod pojem „prípadné zmeny právnych predpisov“ zahrnul nárast priemernej nominálnej mesačnej mzdy, pričom v predpise mesačnej zálohovej úhrady ani neuviedol, o aký konkrétny právny predpis sa má jednať, resp. o aké konkrétne rozhodnutie cenového orgánu. V súvislosti s touto formuláciou súd poukazuje na to, že táto je nejasná, nekonkrétna, a teda neurčitá a v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka aj neplatná. V tejto súvislosti súd taktiež poukazuje na citované ustanovenie § 52 ods. 2 OZ podľa ktorého, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Za platnú považoval súd iba tú časť tohto ustanovenia, ktorá pojednáva o možnosti zvýšenia poplatku o výšku štátom uznanej inflácie vždy k 01.02. bežného roka. Súd na stránke Štatistického úradu Slovenskej republiky zistil, že miera inflácie za rok 2017 dosiahla oproti predchádzajúcemu roku v priemere 1,3 % a miera inflácie cien v roku 2018 dosiahla oproti predchádzajúcemu roku v priemere 2,5 %. Súd teda za jasné a určité vyjadrenia, a teda aj platné dojednanie považoval iba možnosť zvýšenia predmetných poplatkov o výšku štátom uznanej inflácie. Vzhľadom na uvedené mohol teda žalovaný zvýšiť poplatok za správu iba o určenú mieru inflácie, teda v prípade predpisov zálohových platieb od 01.04.2018 iba o 1,3 %, t. j. zo sumy 6,97 EUR o 9 centov (6,97 + 0,09) na sumu 7,06 EUR a pri výpočte poplatku za spracovanie vodomerov pri výške inflácie 1,3 % predstavoval výsledok 0,353 EUR, čo teda po zaokrúhlení zostáva na sume 0,35 EUR. Čo sa týka zmeny predpisov zálohových platieb od 01.05.2019, pri ročnej miere inflácie za rok 2018 v priemere 2,5 %, predstavovalo zvýšenie po zaokrúhlení 0,18 EUR, čo predstavuje zvýšenie poplatku za správu na sumu 7,24 EUR (7,06 + 0,18) a poplatku za spracovanie vodomerov na 0,36 EUR (0,35 + 0, 01).
11. Vzhľadom na vyššie uvedené, preto súd dospel k záveru, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu plnením z neplatného právneho úkonu. Vzhľadom na to, že za obdobie od 04/2018 do 04/2019, t.j. za 13 mesiacov žalobca zaplatil sumu 99,45 EUR (7,65 EUR x 13) a mal zaplatiť sumu 96,33 EUR (7,41 EUR x 13), rozdiel v neprospech žalobcu predstavuje sumu 3,12 EUR. Za obdobie od 05/2019 do 03/2020, t.j. za obdobie 11 mesiacov žalobca zaplatil spolu sumu 97,79 EUR (8,89 EUR x 11) a keďže mal zaplatiť sumu 83,60 EUR (7,60 EUR x 11), rozdiel predstavuje sumu 14,19 EUR, čo po pripočítaní sumu 3,12 EUR predstavuje spolu sumu 17,31 EUR. Súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
12. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
13. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení a pomerne úspešnejšiemu žalobcovi, ktorý mal úspech v rozsahu 85 %, priznal voči pomerne neúspešnejšiemu žalovanému, ktorý mal úspech v rozsahu 15 %, nárok na náhradu trov konania v rozsahu 70 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).