Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_56Cpr-4-2025.pdf
PDF · 91.23 KB
Case nature
Area
Subarea
56Cpr/4/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Vladimírom Sedmohradským v spore žalobcu: A. A., narodený XX.XX.XXXX, bytom Bratislava - Petržalka, proti žalovanému: TSR Slovakia, s.r.o., so sídlom Hrabové 313, Bytča, IČO: 47 258 811, zastúpený: CMS Reich-Rohrwig Hainz s.r.o., so sídlom Staromestská 3, Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhradu škody
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.09.2025 sa žalobca domáhal určenia neplatnosti skončenia jeho pracovného pomeru zo strany žalovaného ako zamestnávateľa, náhrady ušlej mzdy a náhrady škody.
2. V žalobe uviedol, že bol zamestnancom žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 14.07.2025. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú od 14.07.2025 do 30.06.2026 so skúšobnou dobou v trvaní troch mesiacov. Žalobca uviedol, že počas trvania pracovného pomeru si prácu vážil a robil ju v najlepšej kvalite s dôrazom na spokojnosť zamestnávateľa. Dňa 17.07.2025 bolo žalobcovi predložené oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe podľa § 72 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce, a to bez akéhokoľvek zdôvodnenia tohto ukončenia pracovného pomeru. Žalobca ďalej uviedol, že neuvedenie dôvodov na skončenie pracovného pomeru potvrdzuje, že žiadne takéto dôvody neexistovali, keďže žalobca prácu vykonával riadne a zodpovedne. Žalobca poukázal na znenie § 72 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého sa má oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť. Táto lehota nebola dodržaná, čo spôsobuje neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Toto neplatné skončenie malo negatívny vplyv na žalobcu, keďže mu spôsobilo výpadok príjmu vo výške vyplývajúcej z pracovného pomeru. Žalobca sa tak v konaní domáhal vyslovenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru, náhrady ujmy vo výške ušlej mzdy za obdobie, kedy nemohol vykonávať prácu a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo dňa 17.07.2025 spĺňa všetky formálne náležitosti, keďže bolo vykonané písomne, má všetky podstatné obsahové náležitosti a bolo doručené žalovanému osobne v rámci trvania skúšobnej doby. Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe nevyžaduje odôvodnenie zo strany zamestnávateľa. Trojdňová lehota podľa § 72 ods. 2 Zákonníka práce má výlučne poriadkový charakter a nezakladá neplatnosť skončenia pracovného pomeru.
4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami, a to oznámením o skončení pracovného pomeru zo dňa 17.07.2025 (č.l. 6) a pracovnou zmluvou zo dňa 14.07.2025 s listom pracovného miesta (č.l. 29 až 38).
5. Z vykonaného dokazovania, resp. zo skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné, mal súd za preukázané, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 14.07.2025 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným vznikol rovnaký deň pracovný pomer žalobcu u žalovaného. V článku V ods. 2 pracovnej zmluvy sa strany dohodli na skúšobnej dobe v trvaní troch mesiacov. Pracovný pomer bol skončený oznámením o skončení pracovného pomeru zo dňa 17.07.2025 ku dňa 17.07.2025. Oznámenie bolo vyhotovené písomne a bolo žalobcovi doručené.
6. Na tieto skutkové závery súd aplikoval právne predpisy a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.
7. Podľa § 17 ods. 2 Zákonníka práce: „Právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.“
8. Podľa § 45 ods. 1 Zákonníka práce: „V pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri mesiace, a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je najviac šesť mesiacov. Skúšobnú dobu nemožno predlžovať.“
9. Podľa § 45 ods. 4 Zákonníka práce: „Skúšobná doba sa musí dohodnúť písomne, inak je neplatná.“
10. Podľa § 72 ods. 1 Zákonníka práce: „V skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak ďalej nie je ustanovené inak. Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacou ženou a mužom na otcovskej dovolenke len písomne, vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s tehotenstvom, materstvom alebo so starostlivosťou o narodené dieťa, a musí skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné.“
11. Podľa § 72 ods. 2 Zákonníka práce: „Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť.“
12. Žalobca a žalovaný si v súlade s § 45 ods. 1 a ods. 4 Zákonníka práce v pracovnej zmluve platne dohodli skúšobnú dobu v trvaní troch mesiacov. V tejto skúšobnej dobe žalovaný v súlade s § 72 ods. 1 Zákonníka práce skončil so žalobcom pracovný pomer bez udania dôvodu. Takýto postup je plne v súlade so Zákonníkom práce, keďže práve možnosť skončiť pracovný pomer aj bez udania dôvodu ktorýmkoľvek z účastníkov pracovnej zmluvy je jedným zo základných zmyslov skúšobnej doby. Aj keď v konaní nebolo sporné, že žalovaný nedodržal lehotu troch dní v zmysle § 72 ods. 2 Zákonníka práce, táto skutočnosť nemá vplyv na platnosť skončenia pracovného pomeru. Uvedená lehota má výlučne poriadkový charakter a jej nedodržanie nemá právne následky vo vzťahu k platnosti skončenia pracovného pomeru. V zmysle § 17 ods. 2 Zákonníka práce je právny úkon, ktorý nie je urobený vo forme vyžadovanej Zákonníkom práce neplatný len v prípade, ak to Zákonník práce výslovne ustanovuje. Ustanovenie § 72 ods. 2 Zákonníka práce však takúto úpravu neobsahuje. Skončenie pracovného pomeru žalovaným v skúšobnej dobe tak bolo platným právnym úkonom. Žaloba tak bola v časti určenia neplatnosti tohto skončenia nedôvodná, v dôsledku čoho bola nedôvodná aj vo vzťahu k ostatným odvodeným nárokom žalobcu. Súd tak žalobu prvým výrokom tohto rozsudku v celom rozsahu zamietol.
13. Súd v konaní nevykonal žalobcom navrhované dokazovanie predložením všetkých dokumentov týkajúcich sa pracovného pomeru, kvality práce žalobcu a vypočutím všetkých zamestnancov žalovaného, ktorí by mohli ozrejmiť skutočnosti týkajúce sa žaloby. Vzhľadom na závery súdu uvedené vyššie by bolo vykonanie takýchto dôkazov nadbytočné.
14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a trovy konania priznal stranám podľa úspechu v konaní. V konaní bol plne úspešný žalovaný, v dôsledku čoho mu súd priznal druhým výrokom tohto rozsudku nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Súd pre úplnosť konštatuje, že v konaní neidentifikoval dôvod na postup podľa § 257 CSP, t.j. dôvody na nepriznanie nároku na náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Žalobca v priebehu konania požiadal o odpustenie súdnych poplatkov (o ktorom súd nerozhodoval, lebo konanie bolo oslobodené od súdneho poplatku) a priložil k nemu potvrdenie, že od 01.70.2025 do 31.07.2025 a od 01.12.2025 do 31.01.2026 bol poberateľom dávky v hmotnej núdzi, avšak z tejto samotnej skutočnosti nevyplývajú dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd navyše zdôrazňuje, že po podaní žaloby ešte pred jej doručením žalovanému vyzval žalobcu na späťvzatie zjavne bezdôvodnej žaloby, pričom vykonal niekoľko pokusov túto výzvu žalobcovi doručiť. Na výzvu následne žalobcu pred nariadením pojednávania osobitne upozornil pri jeho nahliadaní do spisu. Žalobca na výzvu súdu nereagoval.
15. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vyšší súdny úradník.
Poučenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.09.2025 sa žalobca domáhal určenia neplatnosti skončenia jeho pracovného pomeru zo strany žalovaného ako zamestnávateľa, náhrady ušlej mzdy a náhrady škody.
2. V žalobe uviedol, že bol zamestnancom žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 14.07.2025. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú od 14.07.2025 do 30.06.2026 so skúšobnou dobou v trvaní troch mesiacov. Žalobca uviedol, že počas trvania pracovného pomeru si prácu vážil a robil ju v najlepšej kvalite s dôrazom na spokojnosť zamestnávateľa. Dňa 17.07.2025 bolo žalobcovi predložené oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe podľa § 72 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce, a to bez akéhokoľvek zdôvodnenia tohto ukončenia pracovného pomeru. Žalobca ďalej uviedol, že neuvedenie dôvodov na skončenie pracovného pomeru potvrdzuje, že žiadne takéto dôvody neexistovali, keďže žalobca prácu vykonával riadne a zodpovedne. Žalobca poukázal na znenie § 72 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého sa má oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť. Táto lehota nebola dodržaná, čo spôsobuje neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Toto neplatné skončenie malo negatívny vplyv na žalobcu, keďže mu spôsobilo výpadok príjmu vo výške vyplývajúcej z pracovného pomeru. Žalobca sa tak v konaní domáhal vyslovenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru, náhrady ujmy vo výške ušlej mzdy za obdobie, kedy nemohol vykonávať prácu a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo dňa 17.07.2025 spĺňa všetky formálne náležitosti, keďže bolo vykonané písomne, má všetky podstatné obsahové náležitosti a bolo doručené žalovanému osobne v rámci trvania skúšobnej doby. Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe nevyžaduje odôvodnenie zo strany zamestnávateľa. Trojdňová lehota podľa § 72 ods. 2 Zákonníka práce má výlučne poriadkový charakter a nezakladá neplatnosť skončenia pracovného pomeru.
4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami, a to oznámením o skončení pracovného pomeru zo dňa 17.07.2025 (č.l. 6) a pracovnou zmluvou zo dňa 14.07.2025 s listom pracovného miesta (č.l. 29 až 38).
5. Z vykonaného dokazovania, resp. zo skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné, mal súd za preukázané, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 14.07.2025 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným vznikol rovnaký deň pracovný pomer žalobcu u žalovaného. V článku V ods. 2 pracovnej zmluvy sa strany dohodli na skúšobnej dobe v trvaní troch mesiacov. Pracovný pomer bol skončený oznámením o skončení pracovného pomeru zo dňa 17.07.2025 ku dňa 17.07.2025. Oznámenie bolo vyhotovené písomne a bolo žalobcovi doručené.
6. Na tieto skutkové závery súd aplikoval právne predpisy a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.
7. Podľa § 17 ods. 2 Zákonníka práce: „Právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.“
8. Podľa § 45 ods. 1 Zákonníka práce: „V pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri mesiace, a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je najviac šesť mesiacov. Skúšobnú dobu nemožno predlžovať.“
9. Podľa § 45 ods. 4 Zákonníka práce: „Skúšobná doba sa musí dohodnúť písomne, inak je neplatná.“
10. Podľa § 72 ods. 1 Zákonníka práce: „V skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak ďalej nie je ustanovené inak. Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacou ženou a mužom na otcovskej dovolenke len písomne, vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s tehotenstvom, materstvom alebo so starostlivosťou o narodené dieťa, a musí skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné.“
11. Podľa § 72 ods. 2 Zákonníka práce: „Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť.“
12. Žalobca a žalovaný si v súlade s § 45 ods. 1 a ods. 4 Zákonníka práce v pracovnej zmluve platne dohodli skúšobnú dobu v trvaní troch mesiacov. V tejto skúšobnej dobe žalovaný v súlade s § 72 ods. 1 Zákonníka práce skončil so žalobcom pracovný pomer bez udania dôvodu. Takýto postup je plne v súlade so Zákonníkom práce, keďže práve možnosť skončiť pracovný pomer aj bez udania dôvodu ktorýmkoľvek z účastníkov pracovnej zmluvy je jedným zo základných zmyslov skúšobnej doby. Aj keď v konaní nebolo sporné, že žalovaný nedodržal lehotu troch dní v zmysle § 72 ods. 2 Zákonníka práce, táto skutočnosť nemá vplyv na platnosť skončenia pracovného pomeru. Uvedená lehota má výlučne poriadkový charakter a jej nedodržanie nemá právne následky vo vzťahu k platnosti skončenia pracovného pomeru. V zmysle § 17 ods. 2 Zákonníka práce je právny úkon, ktorý nie je urobený vo forme vyžadovanej Zákonníkom práce neplatný len v prípade, ak to Zákonník práce výslovne ustanovuje. Ustanovenie § 72 ods. 2 Zákonníka práce však takúto úpravu neobsahuje. Skončenie pracovného pomeru žalovaným v skúšobnej dobe tak bolo platným právnym úkonom. Žaloba tak bola v časti určenia neplatnosti tohto skončenia nedôvodná, v dôsledku čoho bola nedôvodná aj vo vzťahu k ostatným odvodeným nárokom žalobcu. Súd tak žalobu prvým výrokom tohto rozsudku v celom rozsahu zamietol.
13. Súd v konaní nevykonal žalobcom navrhované dokazovanie predložením všetkých dokumentov týkajúcich sa pracovného pomeru, kvality práce žalobcu a vypočutím všetkých zamestnancov žalovaného, ktorí by mohli ozrejmiť skutočnosti týkajúce sa žaloby. Vzhľadom na závery súdu uvedené vyššie by bolo vykonanie takýchto dôkazov nadbytočné.
14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a trovy konania priznal stranám podľa úspechu v konaní. V konaní bol plne úspešný žalovaný, v dôsledku čoho mu súd priznal druhým výrokom tohto rozsudku nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Súd pre úplnosť konštatuje, že v konaní neidentifikoval dôvod na postup podľa § 257 CSP, t.j. dôvody na nepriznanie nároku na náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Žalobca v priebehu konania požiadal o odpustenie súdnych poplatkov (o ktorom súd nerozhodoval, lebo konanie bolo oslobodené od súdneho poplatku) a priložil k nemu potvrdenie, že od 01.70.2025 do 31.07.2025 a od 01.12.2025 do 31.01.2026 bol poberateľom dávky v hmotnej núdzi, avšak z tejto samotnej skutočnosti nevyplývajú dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd navyše zdôrazňuje, že po podaní žaloby ešte pred jej doručením žalovanému vyzval žalobcu na späťvzatie zjavne bezdôvodnej žaloby, pričom vykonal niekoľko pokusov túto výzvu žalobcovi doručiť. Na výzvu následne žalobcu
pred nariadením pojednávania osobitne upozornil pri jeho nahliadaní do spisu. Žalobca na výzvu súdu nereagoval.
15. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vyšší súdny úradník.
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 CSP), ktoré je možné podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z., Exekučný poriadok).