Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-23Cr/18/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, sudkyňou JUDr. Danielou Bergerovou, v právnej veci žalobkyne: N. Z., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt Q.L. XXXX/XX, XXX XX F., zastúpenej advokátom JUDr. Ľubošom Noskovičom, so sídlom AK Konventná 5, 811 03 Bratislava, proti žalovanému EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zastúpenom advokátskou kanceláriou: Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovanému sa voči žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 24.09.2019, žalobkyňa žiadala, aby súd zrušil Rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž zo dňa 12.06.2019, sp.zn. XXXXX/XX. Súčasne požiadala súd, aby preskúmal aj dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa , , , až l) .

2. Skutkovo žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž, IČO: 45 744 971 vydal v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní o zaplatenie 2.317,35 € s príslušenstvom dňa 12.06.2019 rozhodcovský rozsudok sp.zn. XXXXX/XX, ktorým žalobkyňu zaviazal uhradiť žalovanému sumu 2.317,35 €, úrok z omeškania vo výške 88,08 €, úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1.966,35 € od 30.12.2017 do zaplatenia a trovy rozhodcovského konania vo výške 144,32 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 242,62 €. Žalobkyňa v súlade s o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (správne má znieť ) podala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodov podľa , a , že jej nebola doručená rozhodcovská zmluva, ktorú podľa tvrdení žalovaného a rozhodcovského súdu údajne mala podpísať, a ktorá založila právomoc predmetnému rozhodcovskému súdu konať v predmetnej veci a zároveň nebola žiadnym spôsobom upovedomená o ustanovení rozhodcu v danej veci.

3. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 24.09.2019 s podaným žalobným návrhom nesúhlasil. Žalovaný má za to, že nie sú splnené dôvody na zrušenie Rozhodcovského rozsudku v zmysle o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V procesnej obrane poukázal na to, že nie je možné sa stotožniť s námietkou žalobkyne, že nebola upovedomená o ustanovení rozhodcu, samotnom spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, resp. jej

nebolo umožnené zúčastniť sa spotrebiteľského rozhodcovského konania. Z rozhodcovského spisu je zrejmé, že na Rozhodcovský súd bol dňa 28.03.2019 doručený návrh na začatie rozhodcovského konania (žaloba), ktorý bol doručovaný žalovanej (v tomto konaní žalobkyni) spolu s výzvou na žalobnú odpoveď, pričom táto výzva obsahovala aj informáciu o ustanovenom rozhodcovi. Žalobkyňa sa k výzve na žalobnú odpoveď nevyjadrila a nezaslala rozhodcovskému súdu žalobnú odpoveď v lehote stanovenej rozhodcovským súdom napriek tomu, že výzva na žalobnú odpoveď jej bola riadne doručená dňa 24.04.2019, čo preukazuje podpis na poštovej doručenke. Po márnom uplynutí lehoty na podanie žalobnej odpovede bolo dňa 12.06.2019 vo veci rozhodnuté Rozhodcovským rozsudkom, ktorý bol doručovaný žalobkyni. Predmetná zásielka bola žalovanej (v tomto konaní žalobkyni) riadne doručená dňa 16.07.2019, čo preukazuje podpis na poštovej doručenke. Na základe vyššie uvedeného považuje žalovaný námietku žalobkyne podľa § 45 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní za neodôvodnenú a ničím nepreukázanú. Žalovaný je toho názoru, že všetky zákonné podmienky spotrebiteľského rozhodcovského konania boli riadne splnené. Rovnako žalobkyňa nepreukázala, že Rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania podľa § 45 ods. 1 písm. c) Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Námietku žalobkyne považuje žalovaný za nepreukázanú, namietnutú s účelom zbavenia sa zodpovednosti a bezpredmetnú. Po postúpení pohľadávky na žalovaného viedol žalovaný s dlžníčkou (žalobkyňou) mimosúdne rokovania ohľadne uspokojenia nadobudnutej pohľadávky. Výsledkom mimosúdnych rokovaní bola vôľa a ochota žalobkyne predmetnú pohľadávku uhradiť, avšak z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, nebolo v jej možnostiach pohľadávku uhradiť v celosti. Žalovaný ako veriteľ nemal v úmysle zbytočne navyšovať pohľadávku o trovy súdneho, prípadne exekučného konania, preto poskytol žalobkyni možnosť uhradiť pohľadávku v splátkach podľa uváženia žalobkyne a doručil jej na podpis Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach (ďalej len „Dohoda“) spolu so Spotrebiteľskou rozhodcovskou zmluvou. Žalobkyňa mala možnosť prezrieť si ich, oboznámiť sa s ich obsahom, a podľa svojej vôle tieto dokumenty vyplniť a podpísať, ak s ich obsahom súhlasí. Žalobkyňa Dohodu a Rozhodcovskú zmluvu vyplnila a podpísala dňa 25.07.2017. Od tohto momentu ich žalovaný považoval za platne uzavreté. Žalobkyňa plnila podmienky Dohody nepravidelne vzhľadom na čo žalovaný odstúpil od uzavretej Dohody. Žalobkyňa mala možnosť výberu podpisu a nebola ničím nútená, podpis Rozhodcovskej zmluvy alebo Dohody nebol podmienený podpisom iných dokladov, napr. poskytnutím úveru, vyplatením peňažných prostriedkov. Podpis jednotlivých dokumentov nebol podmienený, každý z dokumentov bol na samostatnom liste, zreteľne označený názvom, ktorý ozrejmuje obsah tohto dokumentu. S poukazom na uvedené podľa názoru žalovaného Rozhodcovská zmluva uzatvorená na základe a v súlade s § 3 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní má charakter individuálneho dojednania, keďže • Rozhodcovská zmluva je obsahovo a formálne oddelená od Dohody, na ktorú sa vzťahuje, • Rozhodcovská zmluva obsahuje poučenie o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v zákonom stanovenom rozsahu, • Rozhodcovská zmluva nebola podmienkou poskytnutia úveru resp. uzatvorenia Dohody (možnosti dlh uhrádzať v splátkach), • Rozhodcovská zmluva zo svojej povahy pripúšťa možnosť neprijať rozhodcovské konanie, resp. odmietnuť riešenie prípadného sporu v rozhodcovskom konaní. Podľa žalovaného Rozhodcovskú zmluvu nemožno považovať za neplatnú z dôvodu, že by predstavovala neprijateľnú zmluvnú podmienku. Námietku žalobkyne v tejto časti považuje žalovaný za účelovú už aj s poukazom na Uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 28.01.2016, spisová značka: : „Z rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že povinní ju podpisovali v čase, kedy už existoval ich záväzok. Okrem toho z tlačiva vyplýva aj poučenie o rozhodcovskom konaní, a preto sa odvolací súd nemohol stotožniť s názorom súdu prvého stupňa o tom, že rozhodcovský súd založil svoju právomoc na neplatnej rozhodcovskej zmluve. Z rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spotrebiteľ mal možnosť neprijať rozhodcovskú zmluvu, ako aj táto rozhodcovská zmluva bola podpísaná obidvoma zmluvnými stranami. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na platnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v súlade so zákonom ...“. Ako aj Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 31.07.2018, spisová značka: , „Je potrebné si uvedomiť, ako uviedol aj rozhodcovský súd, že ochrana spotrebiteľa nemôže byť absolútna, zbavujúca ho akýchkoľvek povinností plniť si svoje záväzky, a to len z titulu, že ide o

spotrebiteľa. Európsky súd pre ľudské práva definuje spotrebiteľa ako osobu v rozumnej miere dobre informovanú, vnímavú a obozretnú. Z takejto dikcie je potom možné vyvodiť, že spotrebiteľ by si mal byť vedomý svojho konania, a teda reflektujúc na prejednávanú vec, ak žalobca rozhodcovskej zmluve a dohode o uznaní záväzku nerozumel, mohol ich odmietnuť podpísať. Podpísaním rozhodcovskej zmluvy však žalobca prejavil súhlas s prípadným rozhodcovským konaním, pričom uzavretie rozhodcovskej zmluvy nevylučuje ani samotný zákon.“ Žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že bola nútená Rozhodcovskú zmluvu podpísať. Žalovaný je názoru, že Rozhodcovská zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, štandardným spôsobom vysvetľuje podstatu rozhodcovského konania a dala možnosť výberu žalobkyni ako spotrebiteľovi Rozhodcovskú zmluvu podpísať, resp. nepodpísať. Obsah Dohody ako aj Rozhodcovskej zmluvy bol dodávateľom (žalovaným) síce vopred pripravený, čo však nie je v zmluvných vzťahoch ničím výnimočným, pretože návrh zmluvy, resp. zmluvu v písomnej podobe vždy musí niektorá zo zmluvných strán pripraviť, aj keď žalovaný v rozhodcovskom konaní (žalobkyňa súdnom konaní) na obsahu dohody alebo zmluvy nijakým spôsobom neparticipovala. Samotná Dohoda neobsahuje prekvapivé alebo zavádzajúce ustanovenia alebo formulácie, pričom v Dohode upravené uznanie dlhu a dohoda o jeho úhrade nepredstavuje z pohľadu dlžníka (žalobkyne v súdnom konaní) náročný úkon. Žalobkyňa namietala aj dôvody zrušenia Rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. i), j), k) a l), čo však ako aj pri ostatných námietkach nijakým spôsobom ďalej nešpecifikovala. Žalovaný je toho názoru, že rozhodcovský súd správne aplikoval príslušné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, keď bral v úvahu ochranu slabšej strany a postupoval v zmysle ustanovení o spotrebiteľských úveroch v platnom znení. Žalovaný má za to, že rozhodcovský rozsudok obsahuje dostatočné odôvodnenie, z ktorého vyplýva, že nejde o zjavnú svojvôľu rozhodcu a že uvedené rozhodnutie je v súlade so zákonom. Podľa názoru žalovaného je nepochybné, že sa rozhodca vysporiadal a zaoberal sporom ako sporom spotrebiteľským a nevzhliadol žiadne porušenie spotrebiteľských zákonov, pričom predmetný Rozhodcovský rozsudok je v danom smere riadne preskúmateľný. Rozhodnutie je riadne vykonateľné a neodporuje zákonu ani dobrým mravom, pretože zaväzuje na plnenie, ktoré je v zmysle zákona plniteľné. V danom prípade sa jedná o majetkový spor, ktorý môže byť riešený pred Rozhodcovským súdom a ktorý Rozhodcovská zmluva predpokladala, pretože sa mali riešiť spory medzi stranami v súvislosti so Zmluvou a Dohodou, čo v danom prípade rozhodcovské konanie spĺňalo a celé konanie prebehlo v súlade so zákonom.

4. Na preukázanie skutkových tvrdení obsiahnutých v procesnej obrane, žalovaný založil do spisu listinné dôkazy: Uznesenie Stáleho rozhodcovského súdu (Výzva na žalobnú odpoveď) z 09.04.2019 a poučenie o rozhodcovskom konaní pri iniciovaní sporu proti spotrebiteľovi, doručenka do vlastných rúk z 24.04.2019 (č.l. 73-74); Doručenka rozsudku rozhodcovského súdu z 16.07.2019 (č.l. 75); Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach a dočasný splátkový kalendár na obdobie 6 mesiacov z 25.09.2017 (č.l. 76-77); Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva z 25.09.2017 (č.l. 78-79).

5. Žalobkyňa vyjadrením doručeným súdu dňa 07.01.2020 uviedla, že má za to, že dohoda o uznaní záväzku je podľa neplatná, vychádza z nekalej obchodnej praktiky žalovaného, keď predmetnú dohodu o uznaní záväzku pripravil a predložil na podpis žalobkyni bez toho, že by žalobkyňa mala možnosť akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť jej obsah a zároveň bez toho, že by žalovaný žalobkyňu upozornil na premlčanie dotknutého záväzku. Uznanie záväzku, resp. dlhu je pritom v súlade s jednostranným právnym úkonom dlžníka, čo predmetná dohoda o uznaní záväzku nerešpektuje a zároveň rovnako nerešpektuje ani požiadavku o vedomosti dlžníka týkajúcej sa premlčania dlhu. Účelom, ktorý predložením dohody o uznaní záväzku na podpis žalobkyni žalovaný sledoval, bolo prelomenie účinku potenciálne namietaného premlčania predĺžením premlčacej doby na 10 rokov ( ). Takýmto konaním podľa žalobkyne, žalovaný zneužil slabšie postavenie žalobkyne ako spotrebiteľa a jej neznalosť právnych predpisov a pripravil si tak pre seba nedôvodnú výhodu spočívajúcu v predĺžení premlčacej doby na úkor žalobkyne. Podľa žalobkyne podstatne tým narušil ekonomické správanie žalobkyne - spotrebiteľa, ktorá by nepochybne v prípade, keby vedela, že dlh je premlčaný a že záväzok nemusí platiť, dohodu o uznaní záväzku neuzavrela. Takéto konanie žalovaného je zároveň konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle o ochrane spotrebiteľa, nakoľko

žalovaný využitím mylných informácii dosiahol uznanie záväzku v záujme predĺženia premlčacej doby, i keď žalobkyňa nemala vôbec vedomosť a ani vôľu takéto vyhlásenie učiniť. Rozhodcovský súd preto v súlade s o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu.

6. Podaním zo dňa 31.01.2020 žalovaný poukázal na argumentáciu žalobkyne ustanovením , v zmysle ktorého „Premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.“ Predmetné ustanovenie bolo zákonodarcom prijaté novelou zo dňa 27.11.2018 č. ktorým sa dopĺňa v znení neskorších predpisov, pričom predmetná novela nadobudla účinnosť dňa 05.12.2018. V predmetnom konaní je nesporné, že Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 27.09.2017 (ďalej aj „Dohoda o uznaní záväzku“) bola stranami sporu uzatvorená dňa 27.09.2017, teda vyše roka pred nadobudnutím účinnosti novely , na ktorú sa žalobkyňa v predmetnom vyjadrení odvoláva. Predmetná novela pritom neobsahuje žiadne intertemporálne ustanovenia ohľadom platnosti a účinnosti v tom zmysle, že sa uplatňuje na vzťahy vzniknuté pred účinnosťou tejto novely. Na základe uvedeného je potom potrebné právne uzavrieť, že vychádzajúc z gramatického, teleologického a bazálne logického výkladu sa predmetná novela na Dohodu o uznaní záväzku nevzťahuje. Opačný výklad by nemal oporu v zákone ani v základnej zásade zákazu retroaktivity, ktorá je primárnou požiadavkou materiálneho právneho štátu. Nakoľko predmetné ustanovenie v čase uzatvárania Dohody o uznaní záväzku vôbec neexistovalo, žalovaný zastáva názor, že sa na predmetnú Dohodu o uznaní záväzku nevzťahuje a táto je perfektným právnym úkonom v súlade s vtedy platným právom. Žalovaný poprel tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého sa jedná o premlčaný záväzok. Žalovaný si ohľadom námietky premlčania dovoľuje poukázať na to, že aby nastali právne účinky spojené s uznaním práva podľa druhá veta , zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Uznanie práva podľa druhá veta nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa , čo potvrdzujú aj odlišné právne dôsledky, ktoré s nimi zákon spája. Podľa , ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. Uznanie premlčaného práva nie je z hľadiska účinkov spojených s viazané na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané právo. K prerušeniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a začatiu plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby dochádza bez ohľadu na to, či dlžník v čase uznania o premlčaní vedel alebo nie. Na rozdiel od uvedeného, úprava obsiahnutá v , pre vznik vyvrátiteľnej domnienky, že dlh v čase uznania trval vyžaduje, aby ten, kto uznal premlčaný dlh, o jeho premlčaní vedel. Z uvedeného je teda zrejmé, že ak by aj žalobca v čase uznania dlhu nevedel o jeho premlčaní, právny účinok spojený s uznaním práva, ktorý predpokladá druhá veta , t.j. prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a začiatok plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby v takomto prípade nastupuje. Z uvedeného dôvodu sa žalobca nemôže brániť námietkou premlčania. Rovnaký právny názor zastáva aj Najvyšší súd Českej republiky v nasledovných rozsudkoch: , , , , . Aj napriek vyššie uvedenému žalobkyňa o premlčaní preukázateľne musela vedieť, nakoľko v zmysle čl. 2. Dohody o uznaní záväzku posledná veta (za definíciou záväzku) „Dlžník vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.“ V zmysle čl. 4. bod 4.3. Dohody o uznaní záväzku „Strany dohody vyhlasujú, že táto dohoda bola uzatvorená vážne, zrozumiteľne a určite, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok, že pred podpisom si dohodu v celosti i s prílohami prečítali, porozumeli jej obsahu a na znak súhlasu ju podpísali.“

Na základe vyššie uvedeného je potrebné právne uzavrieť, že Dohoda obsahovo (nad rámec) spĺňa aj podmienky kladené podľa a žalobkyňa o premlčaní pohľadávky preukázateľne vedela, pričom napriek výslovne uvedenej špecifikácii dlhu a skutočnosti, že pohľadávka je premlčaná sa dobrovoľne rozhodla Dohodu o uznaní záväzku bezvýhradne podpísať. Dohoda o uznaní záväzku neobsahuje žiadne klamlivé alebo mylné informácie, štandardným spôsobom uvádza pôvodného veriteľa, označenie zmluvného vzťahu, výšku dlhu, možnosť jej splácania, notifikáciu ohľadom premlčania, ktorá sa nachádza v zornom poli čitateľa a nie je možné ju pri prečítaní Dohody o uznaní záväzku prehliadnuť. Žalobca vyhlásil, že si Dohodu o uznaní záväzku v celosti prečítal, jej obsahu porozumel na znak čoho ju podpísal. Od tohto momentu ju žalovaný považoval za platne uzavretú a žalovanému predsa nemôže byť na škodu, že umožnil žalobkyni predmetný dlh splácať v splátkach. Žalovaný má naďalej za to, že žalobkyňa neodôvodnila a dostatočne nepreukázala tvrdené dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku a rovnako tak neuviedla skutočnosti, ktoré by odôvodňovali opodstatnenosť podanej žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, resp. by spochybnili nárok žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy.

7. Súd si zabezpečil kópiu spisu Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž sp.zn. XXXXX/XX (XXXXXXX) (č.l. 24-61). Dotazník k Dohode o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach a Rozhodcovskej zmluve (č.l. 31-33).

8. Súd vykonal na pojednávaní dokazovanie výsluchom žalobkyne, vypočutím právnych zástupcov strán sporu, listinami predloženými stranami sporu a ostatným spisovým materiálom, z ktorých dôkazov zistil skutkový stav.

9. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní trvala na zrušení rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa Z.z o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, nakoľko bol vydaný v rozpore so všeobecne platnými právnymi predpismi na ochranu práv spotrebiteľa, vydaný na základe neplatného právneho úkonu - Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach. Podľa žalobkyne pohľadávka v čase uzavretia dohody o uznaní záväzku bola premlčaná. Právny zástupca na pojednávaní nevedel uviesť súdu, kedy začala plynúť premlčacia lehota, resp. kedy došlo k márnemu uplynutiu premlčacej doby. Na pojednávaní na druhej strane tvrdil, že v prípade, že pohľadávka nebola premlčaná, žalovaný dostal žalobkyňu do omylu, že sa jedná o premlčanú pohľadávku. Žalobkyňa uviedla, že je pravdou, že si k bežnému účtu vzala kontokorentný úver, ktorý ale čerpal a splácal jej bývalý priateľ a keď sa rozišli, prestal ho splácať. Žalobkyňa úver splácala, následne stratila zamestnanie a nemohla dlh splácať. Po postúpení pohľadávky na žalovaného jej bolo poštou od žalovaného doručených veľa papierov, ktorým nerozumela. Tieto podpísala a podľa dohody dlh splácala vo výške 50 € mesačne na účet uvedený v dohode. Následne jej žalovaný oznámil telefonicky zmenu účtu, na ktorý mala splátky splácať. Splátky spláca aj v súčasnosti. Žalobkyňa namietala spôsob komunikácie call centra žalovaného s ňou v tom smere, že nedostala žiadne vysvetlenie k zaslaným písomnostiam. V prípade, že by bola vedela, že je dlh premlčaný, nepodpísala by dohodu o uznaní a žalovaný si pohľadávku mal vymáhať od jej bývalého partnera. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že v čase uznania dlhu, záväzok žalobkyne nebol premlčaný a v prípade ak by aj bol premlčaný, poukázal na skutočnosť, že v čase uznania záväzku žiadne zákonné ustanovenie nezakazovalo spotrebiteľovi uznať aj premlčaný záväzok. Z obsahu dohody o uznaní záväzku, v časti o premlčaní dlhu, išlo o vyhlásenie dlžníka, teda žalobkyne a skutočnosť, že dlh v čase uznania nebol premlčaný, nemôže byť na ťarchu veriteľa, t.j. žalovaného. Predmetná dohoda, ako aj rozhodcovská zmluva bola žalobkyni doručená poštou a teda mala plne vo svojej moci, či predmetné listiny podpíše, oboznámi sa s nimi, prípadne ak im nerozumela požiada aj o právnu pomoc. Listiny podpísať nemusela. Žalovaný má za to, že dohoda o uznaní záväzku ako aj rozhodcovská zmluva sú platné a neexistuje žiaden dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Prípadné námietky ako napr. premlčanie mohla žalobkyňa uplatniť v rozhodcovskom konaní, ktoré prebehlo plne v súlade so zákonom.

10. Žalobkyňa uzavrela so Slovenskou sporiteľňou, a.s., IČO: 00 151 653 dňa 14.05.2003 zmluvu o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX a jej dodatky z 22.10.2003, 11.09.2006 a Zmluvu o vydaní a používaní bankovej Platobnej karty z 29.05.2003 09.06.2006. K bežnému účtu uzavrela žalobkyňa s bankou aj zmluvu o kontokorentnom úvere (č.l. 45-46) zo dňa 06.11.2003 vo výške úverového rámca

34.000 SKK s úrokovou sadzbou 10,85% ročne a dodatok č. 1 k zmluve o kontokorentnom úvere (č.l. 48-49) z 21.07.2004, ktorým došlo k zmene výšky úverového rámca na sumu 50.000 SKK s úrokovou sadzbou 11,35% ročne. K zmene Zmluvy o osobnom účte došlo Zmluvou o osobnom účte zo dňa 13.02.2010, s poskytnutím povoleného prečerpania k účtu, ktorým došlo k nahradeniu zmluvy, predmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného úveru alebo povoleného prečerpania k účtu. Zmluva v zmysle obchodných podmienok bola zmluvou o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby, nepodnikateľov, t.j. spotrebiteľská zmluva, ktorej nedeliteľnou súčasťou boli Obchodné podmienky pre osobný účet a balík produktov a služieb pre fyzické osoby (č.l. 53-61). Žalobkyňa si svoje zmluvné povinnosti zo zmluvy o bežnom účte neplnila a na účte vznikol nepovolený debet. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.06.2017 banka postúpila na žalovaného podľa prílohy 1 k zmluve (č.l. 45) o postúpení, zosplatnenú pohľadávku (ku dňu 29.01.2016) z nepovoleného debetu na účte fyzickej osoby v celkovej výške zostatku 2.517,35 €, predstavujúceho istinu 2.166,35 € a príslušenstva v celkovej sume 351 €, úrokov 321,50 € a poplatkov 29,50 €. Podľa výpisu z bankovej knihy (prílohy č. 1) žalobkyňa vykonala poslednú úhradu 06.05.2015 v sume 325,19 €. Počet dní omeškania postupca vo výpise uviedol 752 dní od poslednej úhrady ku dňu postúpenia pohľadávky na žalovaného 23.06.2017, t.j. 2 roky a 22 dní. Zosplatnením pohľadávky dňa 29.01.2016, po 8 mesiacoch od poslednej úhrady, začala postupcovi bežať všeobecná trojročná premlčacia lehota na uplatnenie peňažného nároku z nepovoleného prečerpania na účte žalobkyne na súde. Splatnú pohľadávku postupca postúpil na žalovaného dňa 23.06.2017 (po 17 mesiacoch od zosplatnenia pohľadávky). Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach žalobkyňa podpísala dňa 25.09.2017, v ktorej sa zaviazala v splátkach uhradiť dlžnú sumu 2.862 €, pozostávajúcu z istiny vo výške 2.166,35 € a príslušenstva 351 € a úroku z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2.166,35 € od 22.06.2017 (od postúpenia) do splatnosti poslednej splátky stanovenej na deň 24.02.2018. V dohode o uznaní záväzku, ako dlžník vyhlásila, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch (č.l. 27-28). V Dotazníku k Dohode o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky a Rozhodcovskej zmluve zo dňa 25.09.2017, osobne podpísanom žalobkyňou (č.l. 31) nebola zo strany žalobkyne vyznačená odpoveď na v dotazníku položené otázky. Na druhej strane je preukázané, že žalovaný písomnosti vyhotovil 18.09.2017 a zaslal doporučene žalobkyni, ktorá mala možnosť, v dostatočnom čase oboznámiť sa so zaslanými písomnosťami, podpísala ich na znak súhlasu s ich obsahom dňa 25.09.2017 a doručila žalovanému 27.09.2017. Ako v Dohode o uznaní záväzku, tak aj v Dotazníku, vyhotovenými žalovaným, zvýrazneným písmom žalovaný uviedol: „Beriem na vedomie, že uznanie premlčaného záväzku má za následok plynutie novej premlčacej doby a posilnenie vymáhateľnosti na súde.“ Žalobkyňa síce Dotazník podpísala, ale nevyplnila. Rovnako dňa 25.09.2017 žalobkyňa podpísala aj Spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu (č.l. 29-30). Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva po formálnej stránke bola uzavretá písomne a obsahovala všetky obligatórne náležitosti stanovené v o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Žalobkyňa ako dlžníčka, na základe dohody so žalovaným uhradila v 4 splátkach v čase od 25.09.2017 do 29.12.2017 sumu 200 €, ďalšie dohodnuté splátky neuhradila, čím sa stal dlh splatný v celom rozsahu. Žalobou zo dňa 13.03.2019 si žalovaný uplatnil svoj nárok na Stálom rozhodcovskom súde zriadenom pri Asociácii pre arbitráž doručenou rozhodcovskému súdu dňa 28.03.2019 (č.l. 32-34). Žalovanému ako veriteľovi začala plynúť 10 ročná premlčacia lehota odo dňa nasledujúceho po dni dohodnutej poslednej splátky, t.j. dňom 25.02.2018 ( ). Rozhodcovský súd Uznesením zo dňa 09.04.2019 č.k. vyzval žalobkyňu na žalobnú odpoveď v lehote 30 dní od doručenia uznesenia spolu s „poučením o rozhodcovskom konaní pri iniciovaní sporu proti spotrebiteľovi“ (č.l. 44, 73). Žalobkyni bola výzva doručená do vlastných rúk dňa 24.04.2019 (č.l. 74). Žalobkyňa v stanovenej lehote, napriek poučeniu, žalobnú odpoveď rozhodcovskému súdu nepredložila. Stály rozhodcovský súd vyhlásil dňa 12.06.2019 rozhodcovský rozsudok č.k. . Rozsudok bol žalobkyni doručený do vlastných rúk dňa 16.07.2019. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.09.2019 žalobkyňa v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote ( ZRK) žiadala zrušiť rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa , , a a súčasne požiadala o preskúmanie dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa , , a až l) . Následne podaním doručeným súdu 07.01.2020 s poukazom na ustanovenie rozšírila dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa , nakoľko má za to, že Dohoda o uznaní záväzku je absolútne neplatná podľa , obchádza zákon, odporuje predpisom na ochranu spotrebiteľa a je v

rozpore s dobrými mravmi a vychádza z nekalej obchodnej praktiky žalovaného, keď predmetnú dohodu pripravil a predložil na podpis žalobkyni bez toho, že by mala možnosť akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť jej obsah a aby žalobkyňu upozornil na premlčanie dotknutého záväzku. Rozhodcovský súd preto podľa žalobkyne rozhodol podľa v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný preukázal listinnými dôkazmi, predovšetkým návratkami doporučene zasielaných písomností na adresu žalobkyne, ako aj z kópie spisu rozhodcovského súdu, žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu žiadala zrušenie rozhodcovského rozsudku len z dôvodu podľa , o ktorý dôvod rozšírila žalobu dňa 07.01.2020.

11. Podľa o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), - Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku - (1) Účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku sa môže podať na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 3. Ak spotrebiteľ neuvedie skutočnosti odôvodňujúce výber dôvodu zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa vzoru tlačiva uvedeného v prílohe č. 3, súd žalobu ani po neúspešnej výzve na doplnenie neodmietne a v súdnom konaní postupuje tak, aby spotrebiteľ mal právo pred súdom označiť všetky rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. (3) Súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.

12. Podľa - Spotrebiteľské spory, spotrebiteľské rozhodcovské konanie a konanie na súde - (1) Spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské spory môžu byť v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodované len na základe spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa a len spotrebiteľská rozhodcovská zmluva podľa môže založiť právomoc stáleho rozhodcovského súdu v spotrebiteľských sporoch.

13. Podľa - Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva - (1) Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je dohoda medzi dodávateľom a spotrebiteľom o tom, že spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto spotrebiteľskou zmluvou súvisia, rozhodne v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určený stály rozhodcovský súd zapísaný v zozname podľa a určený v

tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov zmluvných strán. (2) Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí byť písomná, obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy a nesmie obsahovať dojednania, ktoré nesúvisia so spotrebiteľským rozhodcovským konaním. Písomná forma spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, ak bola uzavretá elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie jej obsahu a identifikáciu zmluvných strán, ktoré spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu uzavreli. (3) Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo dodávateľa a meno, priezvisko, bydlisko spotrebiteľa, b) označenie spotrebiteľskej zmluvy alebo spotrebiteľských zmlúv, na spory z ktorých sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, c) označenie stáleho rozhodcovského súdu s uvedením názvu a sídla, d) webové sídlo stáleho rozhodcovského súdu, na ktorom je zverejnený rokovací poriadok stáleho rozhodcovského súdu (ďalej len "rokovací poriadok"), ako aj aktuálne údaje podľa § 18 ods. 3 a adresu pre elektronickú komunikáciu a e) poučenie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 1. (4) Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nesmie obsahovať dohodu o osobe konkrétneho rozhodcu. (5) Uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nesmie byť podmienené uzavretie spotrebiteľskej zmluvy. (6) Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd. Spotrebiteľ sa napriek uzavretej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve môže domáhať svojho práva podaním žaloby na súd a dodávateľ ani jeho právny nástupca sa nemôžu účinne dovolávať nedostatku právomoci súdu podľa osobitného predpisu, ibaže vo veci už skôr začalo spotrebiteľské rozhodcovské konanie; na tento účel je spotrebiteľské rozhodcovské konanie začaté okamihom doručenia návrhu na začatie spotrebiteľského rozhodcovského konania spotrebiteľovi. (7) Ak je spotrebiteľská zmluva neplatná, je s ňou súvisiaca spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neplatná, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy. Ak zmluvné strany odstúpia od spotrebiteľskej zmluvy alebo ju inak ukončia, nedotýka sa toto odstúpenie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, ak sa zmluvné strany nedohodli inak. (8) Dodávateľ, ktorý opakovane uzaviera so spotrebiteľmi spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu alebo ponúka jej uzavretie, je povinný na svojom webovom sídle, ako aj v listinnej podobe v priestoroch, v ktorých dochádza k uzavieraniu spotrebiteľských zmlúv, a pred uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy informovať spotrebiteľa v rozsahu poučenia podľa prílohy č. 1.

14. Podľa , - Žaloba a žalobná odpoveď - (4) Stály rozhodcovský súd bezodkladne po doručení žaloby, a ak nejde o spotrebiteľa, po zaplatení poplatku podľa sadzobníka poplatkov zverejneného na webovom sídle stáleho rozhodcovského súdu, písomne vyzve žalovaného na zaslanie žalobnej odpovede. Lehota pre zaslanie žalobnej odpovede, ktorú stály rozhodcovský súd určí žalovanému, nesmie byť kratšia ako 30 dní od doručenia žaloby. Ak je žalovaným spotrebiteľ, výzva musí obsahovať poučenie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 2. Spolu s výzvou stály rozhodcovský súd doručí žalovanému žalobu s priloženými listinnými dôkazmi. (5) Ak žalovaný neoznámi svoju žalobnú odpoveď v lehote podľa odseku 4, stály rozhodcovský súd pokračuje v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní bez toho, aby považoval tento nedostatok za uznanie tvrdení žalobcu.

15. Podľa - Účinky podania žaloby - (1) Podanie žaloby na stály rozhodcovský súd má rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na súde.

16. Podľa ods 6 - (6) Stály rozhodcovský súd je povinný aj bez návrhu spotrebiteľa preskúmať, či vymáhaný nárok nie je založený na neprijateľnej zmluvnej podmienke alebo na zmluvnom dojednaní, ktoré je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Stály rozhodcovský súd je povinný prihliadať aj na iné dôvody neplatnosti právneho úkonu, na ktoré by súd prihliadal aj bez návrhu.

17. Podľa , - Lehota na podanie žaloby - (1) Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa , lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku. (2) Doručený rozhodcovský rozsudok nadobudne právoplatnosť až po uplynutí lehoty na podanie žaloby podľa odseku 1, a ak je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná, až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

18. V konaní bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že sa pred stálym rozhodcovským súdom konalo vo veci spotrebiteľského sporu súvisiaceho so spotrebiteľskou zmluvou (zmluvou o vedení bežného účtu fyzickej osoby, ) na základe spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy ( ), ktorá založila právomoc stáleho rozhodcovského súdu v predmetnom spore. Žalobkyni bola zo strany žalovaného doručená spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, ktorá po formálnej aj obsahovej stránke mala náležitosti vyžadované , ktorú vlastnoručne podpísala. Žalobkyňa nepreukázala, že by nemala spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu (, ). Žalobkyňa bola riadne upovedomená o ustanovení rozhodcu, o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a bola vyzvaná v lehote 30 dní na žalobnú odpoveď (, ). Rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor predvídaný v spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve, vo veci, ktorá nie je vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania (, ). Rozhodcovský súd bol ustanovený v súlade so zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a v konaní sa postupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona (, ). Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, ako už bolo vyššie uvedené obsahuje náležitosti podľa zákona a súd jej preskúmaním nezistil iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy (, ). Žalobkyňa sama bola v konaní nečinná, nežiadala nariadenie ústneho pojednávania (, ), nenavrhla vykonanie dôkazov nad rámec dôkazov predložených spolu so žalobou a na základe predložených dôkazov stály rozhodcovský súd správne zistil skutkový stav. Výzvou na podanie žalobnej odpovede žalobkyni ako spotrebiteľovi umožnil osobne aktívne konať pred rozhodcovským súdom (, ). Z vykonaného dokazovania nie je preukázané, že by vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca (, ). Rozhodcovský rozsudok zaväzuje žalobkyňu na plnenie právom dovolené, je v súlade s právnym poriadkom a zo strany stáleho rozhodcovského súdu došlo k správnemu právnemu posúdeniu veci (, , , ). Spotrebiteľskú zmluvu uzatváral so žalobkyňou právny predchodca žalovaného/postupca, zmluvou o postúpení pohľadávok bol záväzok žalobkyne zo spotrebiteľskej zmluvy postúpený na žalovaného ako postupníka. V čase postúpenia záväzok žalobkyne trval, postupovaná pohľadávka nebola premlčaná. Premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno platne zabezpečiť, čo však nemá vplyv na výkon zabezpečenia v prípade, ak bolo právo zo spotrebiteľskej zmluvy zabezpečené pred uplynutím premlčacej doby. Zabezpečením v tomto prípade treba rozumieť všetky zabezpečovacie inštitúty upravené v a nasl. . Táto právna úprava zodpovedá platnému právnemu stavu a požiadavke zabezpečenia právnej istoty veriteľov.

19. Podľa zákona (ďalej len „“) - (1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

20. Sporné v konaní ostalo tvrdenie žalobkyne, že stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, čo malo vplyv na výsledok sporu a priznaniu premlčaného práva žalovanému.

21. Podľa (ďalej len “ObchZ) - (1) Zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. (2) Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

22. Podľa § 710 ObchZ - Ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

23. Podľa § 497 ObchZ - Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

24. Podľa - Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

25. Je nepochybné, že uznanie záväzku je jednostranný právny úkon, v ktorom dlžník uznáva záväzok čo do dôvodu a výšky. Na jeho platnosť je potrebná písomná forma, prísľub zaplatenia dlhu a špecifikácia dlhu s uvedením jeho dôvodu a výšky, avšak samotné splnenie týchto náležitostí nerobí z právneho úkonu uznávacie vyhlásenie, pokiaľ nie je podložené tiež slobodnou vôľou konajúcej osoby smerujúcou ku vzniku práv či povinností z neho vyplývajúcich. Vychádzajúc zo skutkových okolností, za ktorých žalovaná predmetnú dohodu podpisovala, keď mala vedomosť, že podpisuje uznanie záväzku, pri uznávacom prejave mala slobodnú vôľu takýto právny úkon urobiť. Žalobkyňa predloženú dohodu o uznaní záväzku nemusela podpísať. Mala dostatočný čas sa s dohodou a spotrebiteľskou rozhodcovskou zmluvou oboznámiť. Ak žalobkyňa rozhodcovskej zmluve a dohode o uznaní záväzku nerozumela, mohla ich odmietnuť podpísať. Nedostatok vôle a slobody ( ) žalovanej pri podpise predmetnej dohody v konaní nebol preukázaný zisteným skutkovým stavom. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by bola žalovaným akýmkoľvek spôsobom nútená podpísať Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, ako aj Spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu. Podpísaním dohody žalobkyňa prejavila slobodnú vôľu a podpísaním rozhodcovskej zmluvy prejavila súhlas s prípadným rozhodcovským konaním, pričom uznanie záväzku a uzavretie rozhodcovskej zmluvy nevylučuje ani samotný zákon. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na platnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v súlade so zákonom.

26. Súd vykonaným dokazovaním, s poukazom na citované ustanovenia právnych predpisov dospel k záveru, že žalobkyňa neodôvodnila a nepreukázala tvrdené dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku a neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali opodstatnenosť podanej žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, resp. že stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu (, Z.z). Súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

27. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne súd aj bez návrhu o nároku na náhradu trov konania ( ). Žalovaný bol v konaní úspešný a vzniklo mu právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O tomto nároku súd rozhodol podľa ustanovenia , v zmysle ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. O výške náhrady trov konania bude v zmysle rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z.č. )