Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Cpr-2-2021.pdf
PDF · 99.03 KB
Case nature
Area
Subarea
19Cpr/2/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad - sudkyňou E.. A. E. Y. R. Ž.: A.. Y. Č., X.. XX.X.XXXX, V. L.: X. XX, XXX XX Y., S. R., J. B.Ú.: E.. C. Š., C. R. R. C. F. Č.. XX, XXX XX H., A.: XX XXX XXX, J. Ž.: Z. K. C., R.. K.. S.., F.Á. XXX, XXX XX F., A.: XX XXX XXX, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru takto
rozhodol:
I. U r č u j e s a, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaného so žalobcom, ktoré bolo vykonané dňa 17.8.2020 na základe Okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného podľa § 68 ods. 1 písm. b Zákonníka práce j e n e p l a t n é.
II. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na 100% náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu domáhal, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaného so žalobcom, ktoré bolo vykonané dňa 17.8.2020 na základe Okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného podľa § 68 ods. 1 písm. b Zákonníka práce je neplatné a žiadal priznať nárok na náhradu trov konania voči žalovanému. Uviedol, že podnikal na základe živnostenského oprávnenia pod obchodným menom Ing. Y. Č. - Z., A.Č.: XX XXX XXX od 15.5.1998 s predmetom podnikateľskej činnosti „reklamné činnosti“, ktoré aktívne vykonával. Manželka žalobcu K. Č. pracovala ako zdravotná sestra do mája 2005. Na prelome rokov 2004/2005 sa dohodli, že si ona založí spoločnosť s ručením obmedzeným a žalobca bude reklamné činnosti vykonávať prostredníctvom tejto spoločnosti, v ktorej bude figurovať ako zamestnanec. Dňa 4.1.2005 bola spoločnosť Z. K. C., R..K..S.., A.: XX XXX XXX zapísaná do obchodného registra. Spoluzakladateľkou bola aj manželka žalobcu, ktorá je v súčasnosti jedinou spoločníčkou a konateľkou žalovaného. Žalobca postupne presúval svoje podnikateľské aktivity, klientov, zo živnosti na novovzniknutú spoločnosť. Osobná prepojenosť bola každému klientovi zrejmá, nakoľko logo, aj názov firmy ostali zachované s jedným rozdielom, a to označením s.r.o.. Žalobca následne podnikanie na základe živnostenského oprávnenia pozastavil dňa 30.6.2005 a zamestnal sa v novej spoločnosti Z. K. C., R..K..S.., A.S.: XX XXX XXX u žalovaného. Pozastavenie podnikanie trvalo do 25.9.2019. Dňa 30.6.2005 bola medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom uzatvorená Pracovná zmluva, na základe ktorej zamestnanec od 1.7.2005 pracoval na pozícii „reklamný pracovník“. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú. Žalobca a p. K. Č. boli od roku 1999 do roku 2020 manželmi, spolu žili a pracovali 21 rokov. Vzťahy medzi manželmi sa v priebehu rokov 2018 a 2019 zhoršili, ale ďalej po pracovnej stránke fungovali. Z dôvodu zvýšenie konkurencieschopnosti ich reklamnej agentúry sa manželia začiatkom septembra 2019 dohodli, že žalobca si opätovne otvorí živnosť, zruší pozastavenie živnostenského oprávnenia a budú sa prostredníctvom živnosti poskytovať služby zákazníkom, ktorí nie sú platcovia DPH a cez žalovaného sa budú poskytovať služby tým, ktorí sú platcovia DPH. Na základe takejto dohody žalobca v reklamných činnostiach pokračoval od 25.9.2019. Krátko na to sa podrobil operácii a bol od 27.9.2019 do 17.12.2019
práceneschopný. Koncom septembra 2019 sa vzťahy medzi manželmi vyostrili a p. K. Č. podala návrh na rozvod manželstva vo februári 2020.Manželstvo bolo dňa 9.9.2020 neprávoplatne rozvedené Okresným súdom Martin. Napäté vzťahy medzi žalobcom a konateľkou žalovaného sa premietli v októbri 2019 aj do ich spoločného pracovného života, žalobca usudzuje, že ho konateľka žalovaného chcela dostať von aj z firmy. Žalovaný sa pokúsil skončiť okamžite pracovný pomer so žalobcom už dňa 17.10.2019. Súdnou cestou sa žalobca domáhal neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp. zn. XCpr/XX/XXXX z 8.5.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.7.2020 bola určená neplatnosť tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré bolo vykonané dňa 17.10.2019. Ráno 3.8.2020 právna zástupkyňa žalobcu doručila žalobcovi rozhodnutie súdu s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňa 29.7.2020, s čím žalobca išiel na prevádzku zamestnávateľa na ul. H. XX Y. H., domáhal sa vpustenia na pracovisko a pridelenia práce v zmysle pracovnej zmluvy. Šokovaný zamestnávateľ ho na pracovisko pustil a jeho jedinou dopoludňajšou aktivitou bolo vysypávanie smetí. Po obednej prestávke sa žalobca do prevádzky nedostal, čakal pred dverami na stoličke. Okolo 13.00 hod zavolal políciu, ktorá urobila zápis. Asi o dve hodiny prišla konateľka žalovaného, žalobcovi o 15.20 hod. odovzdala Oznámenie o prekážkach v práci podľa § 142 Zákonníka práce, ktoré trvali od 3.8.2020 do 9.8.2020. Dňa 10.8.2020 žalovaný doručil žalobcovi Oznámenie o prekážkach v práci podľa § 142 Zákonníka práce, ktoré trvali od 10.8.2020 do 11.8.2020. Dňa 11.8.2020 žalovaný schválil žalobcovi čerpanie dovolenky od 11.8.2020 do 14.8.2020. Žalobca teda reálne od 27.9.2019 do 14.8.2020 nevykonával takmer žiadnu prácu. Po návrate z dovolenky dňa 17.8.2020 žalovaný doručil žalobcovi na pracovisku Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu, že žalobca bol povinný požiadať zamestnávateľa o písomný súhlas, nakoľko vykonáva inú zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľ konkurenčný charakter. Priložil výpis zo živnostenského registra. Žalovaný tieto skutočnosti považoval za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Uviedol, že existuje dôvodné podozrenie zo zneužitia informácií potrebných pre výkon pridelenej práce pre vlastnú zárobkovú činnosť. Priložil tiež aktívnu reklamu na žalobcove reklamné činnosti (INSTAGRAM). Žalobca má za to, že neexistujú dôvody pre okamžité skončenie pracovné pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Oprávnenie na podnikateľskú činnosť žalobca získal pred uzatvorením pracovnej zmluvy so žalovaným. Aktívnu činnosť na základe živnostenského oprávnenia začal vykonávať opätovne po dohode so žalovaným, ktorý o jeho podnikateľskej aktivite vedel a podporoval ho. Od 27.9.2019 do 17.8.2020 žalovaný neprideľoval žalobcovi žiadnu prácu, v súvislosti s výkonom zárobkovej činnosti žalobcu v tomto období nedošlo k žiadnemu porušeniu povinností vyplývajúcich z ustanovenia § 81 Zákonníka práce. Žalobca mal reálny súhlas zamestnávateľa, čo zdôraznil v súvislosti s tvrdením žalovaného, že nemal písomný súhlas. Ak by aj bol nevyhnutný, išlo by o nedostatok, na odstránenie ktorého žalovaný mal/mohol žalobcu vyzvať. Ak by aj išlo o porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobcu, ako zamestnanca, tak by to bolo menej závažné porušenie, a to vzhľadom na spôsob, rozsah a následok takého správania zamestnanca. Žalobca žiadal žalobe vyhovieť. Mal za to, že ako zamestnanec neporušil závažne pracovnú disciplínu a v čase odovzdania okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnancovi, teda jemu, dňa 17.8.2020 uplynula subjektívna 2 - mesačná lehota, kedy sa zamestnávateľ dozvedel o dôvode, pre ktorý skončil pracovný pomer okamžite.
2. Nakoľko v priebehu konania došlo k zmene sídla žalovaného, vec bola Okresným súdom Ružomberok, kde pôvodne napadla z dôvodu príslušnosti, postúpená Okresnému súdu Poprad. Po zmene sídla žalovaného dňom 13.11.2020 sa toto nachádza v obvode Krajského súdu v Prešove, a teda na konanie je v súlade s § 23 písm. g) C.s.p. príslušný Okresný súd Poprad.
3. Žalovanému súd doručoval žalobu s prílohami, poučením a výzvou na vyjadrenie na aktuálnu adresu jeho sídla uvedeného v Obchodnom registri, avšak súdnu zásielku neprevzal, rovnako ako predvolanie na nariadené súdne pojednávanie. Zásielky súd považoval za doručené, aj keď sa o nich žalovaný nedozvedel, tzv. fikciou doručenia. 4. Na pojednávaní právna zástupkyňa žalobcu sa v plnom rozsahu pridržiavala písomného návrhu. Poukázala na listinné dôkazy, ktoré pripojili k žalobe a mala zato, že dostatočným spôsobom preukázali uplatnený nárok. Nešlo o žiadne závažné porušenie a naviac prešla prekluzívna lehota zamestnávateľa na podanie výpovede žalobcovi. Všetko sa odohralo tak, ako uviedli, a je aj v súlade so skutočnosťou, ako to opísali v žalobnom návrhu s tým, ako je v žalobe uvedené, nejde o prvé, ale druhé ukončenie pracovného pomeru, kde sa jej klient domáha súdnou cestou jeho neplatnosti. Konanie je na Okresnom súde Ružomberku pod č. k. XCpr/XX/XXXX právoplatne skončené a súd vyslovil, že okamžité skončenie
pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1, písm. b Zákonníka práce je neplatné. Žalobca súhlasil s vyjadrením právnej zástupkyne a mal zato, že ide o účelové konanie jeho bývalej manželky. 5. Z výsledkov vykonaného dokazovania, z výpisov zo živnostenského registra, z Pracovnej zmluvy zo dňa 30.6.2005, z Rozsudku Okresného súdu Ružomberok sp. zn. XCpr/XX/XXXX, z Oznámení zamestnávateľa o prekážkach v práci zo dňa 3.8.2020 a 9.8.2020, z dovolenkového lístka, z Okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 17.8.2020, z e-mailovej komunikácie zo 4.6.2020, 27.7.2020, 14.5.2020, 30.4.2020, z Čestného prehlásenia A.. J. J., z návrhu na rozvod manželstva, ako aj z ďalších listinných dôkazov v spise mal súd preukázané, že žalobca podnikal na základe živnostenského oprávnenia pod obchodným menom A.. Y. Č. - Z., A.: XX XXX XXX od 15.5.1998 s predmetom podnikateľskej činnosti „reklamné činnosti“. Bývalá manželka žalobcu K. Č. pracovala ako zdravotná sestra do mája 2005. Na prelome rokov 2004/2005 sa manželia dohodli, že si ona založí spoločnosť s ručením obmedzeným a žalobca bude reklamné činnosti vykonávať prostredníctvom tejto spoločnosti, v ktorej bude figurovať ako zamestnanec. Dňa 4.1.2005 bola spoločnosť Z. K.Á. C., R..K..S.., A.: XX XXX XXX zapísaná do obchodného registra. Spoluzakladateľkou bola aj t. č. už bývalá manželka žalobcu, ktorá je v súčasnosti jedinou spoločníčkou a konateľkou žalovaného. Žalobca postupne presúval svoje podnikateľské aktivity, klientov, zo živnosti na novovzniknutú spoločnosť. Logo, aj názov firmy ostali zachované.. Žalobca následne podnikanie na základe živnostenského oprávnenia pozastavil dňa 30.6.2005 a zamestnal sa v súlade s ich dohodou v uvedenej spoločnosti. Pozastavenie podnikania trvalo do 25.9.2019. Dňa 30.6.2005 bola medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom uzatvorená teda Pracovná zmluva, na základe ktorej žalobca od 1.7.2005 pracoval na pozícii „reklamný pracovník“. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú. Žalobca a p. K. Č., konateľka spoločnosti, boli od roku 1999 do roku 2020 manželmi. Vzťahy medzi manželmi sa v priebehu rokov 2018 a 2019 zhoršili, ale ďalej po pracovnej stránke fungovali, o čom svedčí aj pripojená mailová komunikácia. Z dôvodu zvýšenie konkurencieschopnosti ich reklamnej agentúry sa manželia začiatkom septembra 2019 dohodli, že žalobca si opätovne otvorí živnosť a budú sa prostredníctvom živnosti poskytovať služby zákazníkom, ktorí nie sú platcovia DPH a cez žalovaného sa budú poskytovať služby tým, ktorí sú platcovia DPH. Na základe takejto dohody žalobca v reklamných činnostiach mal pokračovať od 25.9.2019. Krátko na to sa podrobil operácii a bol od 27.9.2019 do 17.12.2019 práceneschopný. Koncom septembra 2019 sa vzťahy medzi manželmi vyostrili a p. K.V. Č. podala návrh na rozvod manželstva vo februári 2020. Manželstvo bolo dňa 9.9.2020 neprávoplatne rozvedené Okresným súdom Martin. V čase rozhodovania súdu v prebiehajúcom konaní už bol rozsudok, ktorým bolo manželstvo strán sporu rozvedené, právoplatný. Napäté vzťahy medzi žalobcom a konateľkou žalovaného sa premietli v októbri 2019 evidentne aj do ich spoločného pracovného života. Žalovaný okamžite skončil pracovný pomer so žalobcom už dňa 17.10.2019. Súdnou cestou sa žalobca domáhal neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp. zn. XCpr/XX/XXXX z 8.5.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.7.2020 bola určená neplatnosť tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru. Ráno 3.8.2020 právna zástupkyňa žalobcu doručila žalobcovi rozhodnutie súdu s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňom 29.7.2020, s čím žalobca išiel na prevádzku zamestnávateľa na ul. H. XX Y. H., domáhal sa vpustenia na pracovisko a pridelenia práce v zmysle pracovnej zmluvy. Zamestnávateľ ho vtedy na pracovisko vpustil a jeho jedinou dopoludňajšou aktivitou bolo vysypávanie smetí. Po obednej prestávke sa žalobca do prevádzky nedostal, čakal pred dverami na stoličke. Okolo 13.00 hod zavolal políciu, ktorá urobila zápis. Asi o dve hodiny prišla konateľka žalovaného, žalobcovi o 15.20 hod. odovzdala Oznámenie o prekážkach v práci podľa § 142 Zákonníka práce, ktoré trvali od 3.8.2020 do 9.8.2020. Dňa 10.8.2020 žalovaný doručil žalobcovi Oznámenie o prekážkach v práci podľa § 142 Zákonníka práce, ktoré trvali od 10.8.2020 do 11.8.2020. Dňa 11.8.2020 žalovaný schválil žalobcovi čerpanie dovolenky od 11.8.2020 do 14.8.2020. Žalobca, ako to uviedol, reálne od 27.9.2019 do 14.8.2020 nevykonával takmer žiadnu prácu. Po návrate z dovolenky dňa 17.8.2020 žalovaný doručil žalobcovi na pracovisku Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu, že žalobca bol povinný požiadať zamestnávateľa o písomný súhlas, nakoľko vykonáva, s poukazom na živnostenské oprávnenie, inú zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter. Žalovaný tieto skutočnosti považoval za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Uviedol v listine Okamžité skončenie pracovného pomeru, že existuje dôvodné podozrenie zo zneužitia informácií potrebných pre výkon pridelenej práce pre vlastnú zárobkovú činnosť. Priložil tiež aktívnu reklamu na žalobcove reklamné činnosti (INSTAGRAM).
6. Podľa § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok <aspi:// module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523151'&ucin-k-dni='30.12.9999'> (ďalej len „C.s.p.“), skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 7. Ako už je vyššie uvedené, žalovaný so súdom vôbec nekomunikoval, súdne zásielky mu boli doručené fikciou doručenia, k žalobe sa nevyjadril, ani neuviedol prípadné svoje skutkové tvrdenia. Súd teda pri rozhodovaní vychádzal zo skutkových tvrdení žalobcu, podložených pripojenými listinnými dôkazmi a v súlade s platnou právnou úpravou. Oprávnenie na podnikateľskú činnosť žalobca získal pred uzatvorením pracovnej zmluvy so žalovaným. Aktívnu činnosť na základe živnostenského oprávnenia začal vykonávať opätovne po dohode so žalovaným, ktorý o jeho podnikateľskej aktivite vedel a podľa mailovej komunikácie s ním aj spolupracoval. Od 27.9.2019 do 17.8.2020 žalovaný neprideľoval žalobcovi žiadnu prácu, a zhodne so žalobcom má súd za to, že v súvislosti s výkonom zárobkovej činnosti žalobcu v tomto období nedošlo k žiadnemu porušeniu povinností vyplývajúcich z ustanovenia § 81 Zákonníka práce. Žalobca mal, vzhľadom na vyššie uvedené, reálny súhlas zamestnávateľa na vykonávanie podnikateľskej činnosti, aj keď nešlo o súhlas písomný, ktorý mal mať v zmysle ustanovenia § 83 Zákonníka práce. Nesporné je, že medzi stranami sporu existovala ústna dohoda, ale ak žalovaný zrazu začal požadovať písomný súhlas, mohol na odstránenie tohto nedostatku žalobcu vyzvať. Ak by teda aj išlo s poukazom na ustanovenie § 93 Zákonníka práce o porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobcu, ako zamestnanca, tak v kontexte s tým, čo už je uvedené, teda s tým, ako a prečo začala fungovať firma žalovaného, ako celé roky fungovala spolupráca, kto (žalobca) sa pričinil o zaobstaranie klientov, atď., by išlo o menej závažné porušenie, a to teda vzhľadom na spôsob, rozsah a následok takého správania sa žalobcu.. Súd má za to, že žalobca, ako zamestnanec, neporušil závažne pracovnú disciplínu a v čase doručenia mu okamžitého skončenia pracovného pomeru dňa 17.8.2020 uplynula prekluzívna 2 - mesačná lehota, kedy sa zamestnávateľ dozvedel o dôvode, pre ktorý skončil pracovný pomer okamžite. Súd opakuje, že k obnoveniu živnostenského oprávnenia žalobcom došlo dňa 25.9.2019, okamžité skončenie pracovného pomeru mu žalovaným bolo doručené dňa 17.8.2020.
8. Podľa § 68 ods.1 zákona č. 311/2001 Z. z. - Zákonník práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu
Podľa ods. 2 zamestnávateľ môže podľa odseku 1 <aspi://module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z. %252368'&ucin-k-dni='30.12.9999'> okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 <aspi:// module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z.%252363'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a 5.
9. Podľa § 70 zákona č. 311/2001 Z. z. - Zákonník práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
10. V prípade dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce <aspi://module='aspi'&link='311/2001%20Z.z.%252368'&ucin-k-dni='30.12.9999'> je postačujúce len preukázateľné zistenie porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom, pričom toto porušenie s ohľadom na všetky okolnosti musí byť takej intenzity, že ho objektívne možno označiť za závažné. Intenzita porušenia pracovnej disciplíny je jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny. Zo súdnej praxe vyplýva, že závažnosť musí byť daná objektívne a nestačí, že porušenie určitých pracovných povinností označí zamestnávateľ ako závažné, a to ani v prípade, že tak učiní vo svojom internom predpise, s ktorým zamestnanca preukázateľne oboznámi ešte predtým, ako dôjde k porušeniu predmetnej pracovnej povinnosti zamestnancom. Súd má za to, že v predmetnej veci nebola vyžadovaná intenzita porušenia pracovnej disciplíny žalobcom u žalovaného preukázaná, dokonca nebolo preukázané, vzhľadom na dlhoročnú spoluprácu žalobcu a konateľky žalovaného (ktorí boli aj manželmi) vôbec porušenie pracovnej disciplíny, resp. určite nie závažné, a preto postup žalovaného, ako zamestnávateľa pri okamžitom zrušení pracovného pomeru so žalobcom nebol správny a zákonný, okamžité skončenie pracovného pomeru je teda nezákonné, neplatné a nulitné, naviac aj z dôvodu, že bolo doručené žalobcovi po uplynutí 2 - mesačnej prekluzívnej lehoty.
11. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, ods.2 C.s.p., teda úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove.
O Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
O Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
O Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
O Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
O Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno i meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
O Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
O Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).